Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. júl 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516203819
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sluk
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:2516203819.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsporežalobcuB.W.,narodenéhoXX.jQ.XXXX,M.,C.XXXXX/XXX,
zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Galovou, Piešťany, E. Belluša 10, proti žalovanému T.. M. Z.,
narodenému XX. G. XXXX, O., C. 1, zastúpenému advokátom JUDr. Tomášom Klieštencom, Piešťany,
M. Waltariho 7, o zaplatenie 26.425 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trnava pod
sp. zn. PN 6C/154/2016 (pôvodne vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6C/154/2016), o

dovolanížalovanéhoprotirozsudkuKrajskéhosúduvTrnavez20.februára2024sp.zn.24Co/113/2023,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 20. februára 2024 sp. zn. 24Co/113/2023 z r u š u j e a vec vracia
Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Piešťany (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom pre zmeškanie z 27. apríla 2023, č.

k. 6C/154/2016-265 vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.425 eura s
príslušenstvom - úrokom z omeškania špecifikovaným vo výrokovej časti, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.VovýrokuII.vyslovil,žežalobcamávočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100 %.
1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 137 písm. a), § 274, § 275 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).

1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že mal z obsahu spisu preukázané, že právnemu zástupcovi
žalovaného, aj žalovanému bolo dňa 19. februára 2023 doručené predvolanie na pojednávanie dňa
27. apríla 2023. V predvolaní súd poučil žalovaného aj právneho zástupcu žalovaného o následkoch
nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný, ani
jeho právny zástupca, sa na pojednávanie konané dňa 27. apríla 2023 nedostavili, pričom svoju
neprítomnosť neospravedlnili včas a vážnymi okolnosťami. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní

navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
1.3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené zákonné predpoklady podľa § 274 CSP, preto
v spore rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
1.4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, a v konaní
plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom z 20. februára
2024 sp. zn. 24Co/113/2023 vo výroku I. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods.
1 CSP) a vo výroku II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému
v plnom rozsahu.
2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 137 písm. a), § 274, § 275, § 277 ods. 2, § 183 CSP, čl.
5 prvá veta a čl. 17 Základných princípov CSP.

2.2.Odvolacísúddospelkzáveruodostatočnomodôvodnenírozsudkuprezmeškanievydanéhosúdom
prvej inštancie v súlade s § 275 CSP.2.3. Odvolací súd uviedol, že, z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému a jeho právnemu zástupcovi
bolo doručené predvolanie na pojednávanie prvoinštančného súdu na deň 27. apríla 2023 o 9.00
hod. dňa 19. februára 2023 (č. l. 223 až 225 spisu). Deň pred nariadeným pojednávaním dňa 26.

apríla 2023 o 10.06 hod. právny zástupca žalovaného doručil prvoinštančnému súdu ospravedlnenie
neúčasti žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní a žiadosť o jeho odročenie s poukazom
na dočasnú pracovnú neschopnosť právneho zástupcu žalovaného podľa pripojeného potvrdenia o
dočasnej práceneschopnosti (diagnóza B.), ktorá začala dňom 25. apríla 2023 (č. l. 226 až 228
spisu). K podaniu bolo pripojené e-mailové oznámenie žalovaného advokátovi, v ktorom uviedol, že

trvá na osobnej účasti advokáta na danom pojednávaní. Prípisom z 26. apríla 2023 o 12.28 hod.
prvoinštančný súd advokáta žalovaného upovedomil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nie
je možné vyhovieť, keďže uvedený dôvod na odročenie pojednávania súd s poukazom na § 183
ods. 4 CSP nepovažuje za dôležitý (č. l. 230 a 231 spisu). Advokátka žalobcu v liste z 26. apríla
2023 oznámila súdu nesúhlas s odročením pojednávania s tým, že predložené doklady neobsahujú
vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že právny zástupca žalovaného nie je schopný bez ohrozenia

života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa vytýčeného pojednávania, pričom
mu bola diagnostikovaná R. s dodatkom, že z dôvodu opakovaného konania žalovaného a jeho
právneho zástupcu dochádza k prieťahom v konaní (č. l. 247). E-mailovým oznámením (č. l. 259
spisu)advokátžalovanéhouviedol,žedôvod,prektorýžiadajúodročiťpojednávanie(práceneschopnosť
právneho zástupcu žalovaného) považujú za dôležitý a zákonný, pričom nastal krátko pred uvedeným

pojednávaním. Žalovaný odôvodnene trvá na osobnej účasti advokáta na pojednávaní. Odročením
pojednávania dôjde zo strany súdu k nesprávnemu procesnému postupu a k porušeniu procesných práv
žalovaného i k znemožnenou žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere,
že dôjde k porušeniu práva na jeho spravodlivý proces. Vzhľadom na to žiadal predmetné pojednávanie
odročiť.

2.4. Odvolací súd ďalej uviedol, že zo zápisnice o pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 27. apríla
2023 vyplýva, že na pojednávanie sa dostavila advokátka žalobcu, žalovaný ani jeho právny zástupca
sa nedostavili. Prvoinštančný súd skonštatoval, že právny zástupca žalovaného svoju neprítomnosť
ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti, pričom žalovaný
trval na jeho osobnej účasti na pojednávaní. Súd dôvody uvedené v žiadosti o odročenie pojednávania

nepovažoval za dôležité, žiadosť neakceptoval a táto skutočnosť bola právnemu zástupcovi žalovaného
oznámená. Prvoinštančný súd v zápisnici tiež uviedol, že právny zástupca žalovaného opakovane už
po štvrtýkrát žiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov na jeho strane, pričom trikrát
súd jeho žiadosť o odročenie akceptoval. Súd následne skonštatoval, že právny zástupca žalovaného
nepreukázal dôvodnosť jeho žiadosti o odročenie pojednávania, že nie je schopný bez ohrozenia života

a závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa vytýčeného pojednávania. Žalovaný pritom svoj
nesúhlas nešpecifikoval, ani ho nezdôvodnil konkrétnymi a relevantnými dôvodmi, s poukazom na dĺžku
trvania konania takmer 7 rokov, na skutočnosť, že vec nebola zatiaľ meritórne prejednaná, ako aj pasivitu
žalovaného, nebolo možné akceptovať žiadosť o odročenie pojednávania a preto súd prijal uznesenie,
že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu a otvoril pojednávanie. Následne právny zástupca

žalobcu predniesol návrh, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP.
Po skonštatovaní súdom, že sú splnené zákonné podmienky podľa citovaného ustanovenia, súd vo
veci vyhlásil rozsudok pre zmeškanie z 27. apríla 2023 č. k. 6C/154/2016-265, ktorým žalobe v celom
rozsahu vyhovel.
2.5. Odvolací súd na základe obsahu spisu skonštatoval, že v priebehu už viac ako 7 ročného konania,

ktoré ale bolo od novembra 2017 do marca 2022, teda viac ako 5 rokov prerušené, advokát žalovaného
sa prostredníctvom svojej substituentky zúčastnil iba 1 z 5 nariadených pojednávaní. Pri každom z
ďalších 4 pojednávaní vždy deň pred pojednávaním požiadal o odročenie pojednávania s poukazom na
svoju práceneschopnosť, ktorá nastala deň resp. dva pred pojednávaním na základe rovnakej diagnózy
B., resp. B. - R., pričom zároveň vždy pripojil bližšie nezdôvodnené vyjadrenie jeho klienta - žalovaného,

že na osobnej účasti svojho advokáta na danom pojednávaní trvá.
2.6. Odvolací súd mal za to, že žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť v dôsledku PN deň pred
pojednávaním, teda včas. Odvolací súd však považoval za sporné, či žalovaný ospravedlnil svoju
neprítomnosť vážnymi okolnosťami.
2.7. Vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní posudzuje

súd na základe voľnej úvahy. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému
účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov. Podľa názoru odvolacieho súdu, vážnosť okolností,
pre ktoré strana žiada ospravedlniť svoju neprítomnosť na pojednávaní, nemožno pritom posudzovať
izolovane bez prihliadnutia na všetky okolnosti prípadu a doterajšie správanie sa dotknutej sporovejstrany.Ajkeďstranauvádzaokolnosťinakspôsobilúviesťkzáveru,žeosamotebyišloovážnuokolnosť,
pri zohľadnení širších aspektov konania vo vzájomných súvislostiach, tomu tak v konkrétnom prípade
nemusí byť. Odvolací súd je pritom toho názoru, že tak je tomu i v danom prípade.

2.8. Vychádzajúc z popísaných individuálnych okolností daného prípadu a uvedených právnych a
teoretických východísk, po zohľadnení širších aspektov konania vo vzájomných súvislostiach, odvolací
súd dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade už po štvrtýkrát nebolo možné akceptovať dôvod
zmeškania ostatného pojednávania žalovaný (práceneschopnosť advokáta žalovaného dva dni pred
pojednávaním na základe opakovanej diagnózy) nesúceho znaky obštrukcie, ako ospravedlniteľný a

vážny, ktorý by inak izolovane bol spôsobilý viesť k záveru o jeho ospravedlniteľnosti či vážnosti.
Ak právny zástupca žalovaného v priebehu tohto konania opakovane predtým už trikrát vždy deň
pred pojednávaním ochorel, resp. zostal PN, bolo pri zodpovednom prístupe advokáta dôvodné
a prezieravé vopred sa preventívne zabezpečiť a dohodnúť možnosť operatívnej substitúcie na
nariadenom pojednávaní. Advokát žalovaného tak mohol postupovať o to skôr, že prvoinštančný súd
mu obratom po doručení jeho žiadosti o odročenie pojednávania deň pred pojednávaním oznámil,

že túto akceptovať nebude. Advokát žalovaného ale takýto postup bezdôvodne nezvolil. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalovaná strana v rozpore s § 183 ods. 2 CSP, ani raz
ničím neodôvodnila ani nepreukázala odôvodnenosť iba formálnej požiadavky žalovaného na osobnej
účasti jeho advokáta. Skutočnosť, že okresný súd predtým trikrát akceptoval žiadosť žalovaného o
odročenie pojednávania z rovnakého dôvodu, s poukazom na uvedené, nemusí znamenať, že ju musí

akceptovať aj v ďalších prípadoch a neprestajne. Práve kumulácia žiadosti o odročenie pojednávania
v danom prípade je dôvodom, ktorý vedie k neospravedlniteľnosti ďalšieho opakovaného dôvodu pre
odročenie pojednávania a k strate jeho vážnosti. Odvolací súd uzavrel, že vydanie kontumačného
rozsudku s odkazom na poukázané okolnosti daného prípadu, ako následok opakovanej procesnej
pasivity žalovaného v sporovom konaní, hraničiacej s obštrukciou, sa javí aj ako spravodlivé i vo vzťahu

k druhej sporovej strane (čl. 2 ods. 1 základných princípov CSP) i zohľadňujúce princíp hospodárnosti
konania či procesnej ekonómie (čl. 17 základných princípov CSP).
2.9. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
žalovanému.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ). Dovolateľ
vyvodzoval prípustnosť dovolania v zmysle ustanovení § 420 písm. f) CSP, keď súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces; a § 421 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého rozhodnutie

odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
ešte nebola vyriešená.
3.1. Dovolateľ v dovolaní poukázal, že súdy nižšej inštancie vec nesprávne právne posúdili, keď dospeli
k záveru o splnení predpokladov na vydanie kontumačného rozsudku na pojednávaní v zmysle § 274
CSP. Mal za to, že žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil vážnymi okolnosťami a včas.

Uviedol, že prílišným formalizmom došlo k popretiu materiálnej pravdy. Poukázal, že rozsudok pre
zmeškanie nemá byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho a inak bezúčelného ukončenia sporu na úkor
základného práva na súdnu ochranu. Podotkol, že od roku 2016, do konca roku 2022 požiadal právny
zástupca žalovaného jedenkrát o ospravedlnenie z pojednávania a požiadal o odročenie pojednávania.
Skutočnosť, že od novembra 2022 do apríla 2023 bol právny zástupca žalovaného trikrát dočasne

pracovneneschopný,niejemožnépovažovaťzaokolnostiprípadu,ktorébysohľadomnadĺžkukonania,
mali ovplyvniť rozhodnutie súdu o neakceptovaní ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania.
Taktiežnebolomožnéodadvokátaspravodlivožiadať,abysideňpredpojednávanímnašielsubstituenta,
tento by sa nemal možnosť náležite pripraviť a oboznámiť sa so sporom. Zároveň namietal, že žalovaný
preukázal v konaní úhradu jednotlivých časí žalovanej sumy, a napriek tejto skutočnosti ho súd zaviazal

rozsudkom pre zmeškanie na úhradu celej žalovanej sumy. Poukázal, že rozsudok pre zmeškanie má
v zmysle dôvodovej správy k CSP pre žalovaného predstavovať akúsi procesnoprávnu sankciu za
to, že žalovaný je v spore pasívny, resp. bezdôvodne nejaví záujem o aktívnu účasť v spore, pričom
konanie žalovaného v priebehu konania nie je možné označiť za pasívne, nakoľko žalovaný predkladal
dôkazy, písomne reagoval na uznesenie prvoinštančného súdu, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu z 13

júna 2017, a keď mal žalovaný možnosť, zabezpečil na pojednávaní účasť substitučného zástupcu pre
nemožnosť prítomnosti právneho zástupcu. Ak súd nemá preukázaný skutočný nezáujem žalovaného o
vedenie konania, mal by konanie v neprítomnosti žalovaného uprednostniť pred vydaním kontumačného
rozsudku. Postupom súdov nižšej inštancie bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom adošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň dovolateľ považoval za potrebné vyriešiť právnu
otázku, „či je možné žiadať od právneho zástupcu preventívne substitučné zastúpenie, či je možné vydať
rozsudok pre zmeškanie bez pasivity žalovaného v konaní, a či je možné striktným formalizmom pri

vydávaní rozsudku pre zmeškanie odkloniť sa od materiálnej pravdy a túto nezohľadňovať.“ Uzavrel,
že neboli kumulatívne splnené procesné podmienky predpokladané CSP na vydanie rozsudku pre
zmeškanie, naviac súd aplikoval inštitút rozsudku pre zmeškanie v rozpore s jeho deklarovaným účelom
a v rozpore so základnými zásadami civilného procesu. Rozhodnutie odvolacieho súdu považoval
zároveň za nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené, keď súd neodôvodnil presvedčivo svoje

rozhodnutie, ako aj nevysporiadal sa s odvolacími dôvodmi. Vydaním rozsudku pre zmeškanie došlo
k popretiu materiálnej pravdy, ktorá nebola nijakým spôsobom zohľadnená, napriek tomu, že žalovaný
predložil dôkaz o úhrade jednotlivých častí žalovaných súm. V dovolaní poukázal aj na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 04. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 233/2019, podľa ktorého
formalistický výklad § 274 CSP nie je žiadúci.
3.2. Dovolateľ navrhoval, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Dovolateľ zároveň navrhoval, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť dovolaním napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu považoval dovolanie žalovaného za nedôvodné a
navrhoval, aby ho dovolací súd odmietol, resp. zamietol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že
dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu - žalovaný, zastúpený v súlade so
zákonom advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru,
že dovolanie je nielen prípustné, ale aj dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné rozhodnutie odvolacieho

súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným
spôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade
je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných

prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a
slobôd.

7. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a

dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z
akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.

8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,

ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými
podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže
byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;
namieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.

9. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom
sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých
môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho

konania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.

10. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania v zmysle ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods.
1 písm. b) CSP.
10.1. Dovolací súd uvádza, že naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava

jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len)
ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému
rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach
§ 420 a § 421 CSP.
10.2. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci

samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana
nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca
alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.
10.3. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
10.4. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).

10.5. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
10.6. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým
spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad
rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

11. Dovolateľ vyvodzujúc prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP predovšetkým namietal
formalistický postup súdov nižšej inštancie pri posúdení splnenia podmienok na vydanie rozsudku pre
zmeškanie, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za nedostatočne odôvodnené. Dovolateľ
namietal, že neboli kumulatívne splnené procesné podmienky predpokladané CSP na vydanie rozsudku

pre zmeškanie, naviac súd aplikoval inštitút rozsudku pre zmeškanie v rozpore s jeho deklarovaným
účelom a v rozpore so základnými zásadami civilného procesu, pričom prílišným formalizmom došlo k
popretiu materiálnej pravdy. Poukázal na svoju procesnú aktivitu v spore, ako aj na to, že advokát svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami (práceneschopnosťou). Taktiež mal
za to, že nebolo možné spravodlivo požadovať, aby sa dal na pojednávaní zastúpiť substituentom.

12. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka)sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju

neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

13. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

14. Civilný sporový poriadok upravuje rozsudok pre zmeškanie (nazývaný aj kontumačný rozsudok) ako
osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý je následkom pasivity procesných strán (t. j. žalobcu alebo
žalovaného) v sporovom konaní. Pod pasivitou je potrebné chápať neplnenie si základných povinností
sporovej strany, čo v prípade žalovaného znamená nepodanie vyjadrenia k žalobe, či tak v prípade
žalobcu ako aj žalovaného nedostavenie sa na pojednávanie bez včasného ospravedlnenia svojej

neúčastivážnymiokolnosťami.Nato,abysúdmoholtakýmtorozsudkomrozhodnúťvneprospechjednej
zo sporových strán však musia byť splnené podmienky.15. Splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP
je potrebné posudzovať so zreteľom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, zohľadňujúc
predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovaného (napr. vyjadrenie k veci samej), ako aj nevyhnutnosť

jeho osobnej účasti na pojednávaní. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného by mal súd ako vhodnú
formu rozhodnutia voliť len v prípadoch, keď je s ohľadom na predchádzajúce správanie žalovanej
strany zjavné, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje. V
opačnom prípade súd spor vecne prejedná, a to v neprítomnosti žalovaného (R 49/2024).

16. K problematike posudzovania podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie, Ústavný súd Slovenskej
republiky vyslovil, že podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie musia byť posudzované uvážlivo.
Ústavný súd v uznesení z 27. júna 2024 sp. zn. III. ÚS 341/2024 (zverejnenom v Zbierke nálezov
a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 24/2024), ktorého právna veta znie: „1.
Požiadavka prihliadať pri vydaní rozsudku pre zmeškanie nielen na formálne podmienky podľa § 274
Civilného sporového poriadku, ale aj na procesnú aktivitu procesnej strany, ktorá sa bez ospravedlnenia

nedostavila na pojednávanie, plne zodpovedá právu na spravodlivý proces podľa rozhodovacej praxe
ústavného súdu (III. ÚS 121/2021, III. ÚS 354/2021). 2. K vydaniu rozsudku pre zmeškanie by mal súd
pristupovať uvážlivo a voliť tento inštitút najmä v prípadoch, v ktorých nezáujem na strane žalovaného je
zrejmý, keď je žalovaný skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom procese či úmyselne
súdne konanie preťahuje.“

17. Ústavný súd SR v uznesení zo 04. februára 2021 sp. zn. III. ÚS 89/2021, uviedol, že: „rozsudok
pre zmeškanie prispieva k urýchleniu, či ukončeniu konania v prípadoch, ak niektorá z procesných
strán je v konaní nečinná, no zároveň má voči nečinnej procesnej strane sankčný charakter, keď v
podstatnej miere obmedzuje jej možnosť uplatňovať v konaní jej práva. S ohľadom na túto skutočnosť

súd, ktorý rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, musí vždy s ohľadom na okolnosti prípadu uvážlivo
posúdiť, či vydanie takéhoto rozhodnutia je na mieste, či jeho vydaním nedôjde k narušeniu procesnej
rovnosti účastníkov konania. Z uvedených dôvodov by súd mal pristupovať k uplatneniu tohto inštitútu
zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu rozsudku pre zmeškanie pristúpiť nemal.
Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že materiálnou podmienkou jeho vydania je

neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Z uvedeného dôvodu by mal súd rozlišovať,
či v okolnostiach danej veci je neúčasť na pojednávaní dôsledkom nezáujmu strany o vývoj a priebeh
konania alebo ide len o zmeškanie pojednávania. Súd by tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu
procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch, keď je zjavné s
ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať,

prípadne konanie len účelovo predlžuje. Ak teda v konaní inak aktívna procesná strana zmešká
pojednávanie, nie je vydanie rozsudku pre zmeškanie dôvodné, najmä nie v situácii, ak sa procesná
strana snažila riadne a včas z neúčasti na pojednávaní ospravedlniť vážnymi dôvodmi, i keď sa jej to
z objektívnych príčin nepodarilo“ (obdobne aj v náleze Ústavného súdu SR zo dňa 29. júna 2021 sp.
zn. III. ÚS 373/2020).

18. Zároveň Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo 04. júna 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019,
vyslovil názor, že: „rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie aj za splnenia všetkých procesných
podmienok nie je žiaduce najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac
pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch

strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku
pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa
okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom
výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie
práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo

odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej)“.

19. Ústavný súd judikoval, že všeobecný súd nemôže vydať rozsudok pre zmeškanie automaticky,
teda že nestačí preveriť splnenie formálnych podmienok, ale musí veľmi starostlivo zvážiť s ohľadom na
okolnosti daného prípadu, či použitie tohto nástroja nebude neprimerane zasahovať do procesných práv

žalovaného. Súd má pristupovať k vydaniu kontumačného rozsudku zdržanlivo. Ak má pochybnosti,
teda ak okolnosti prípadu jednoznačne nesvedčia o procesnej pasivite strany, rozsudok pre zmeškanie
by nemal vydať. Ústavný súd takisto uviedol, že materiálnou podmienkou vydania rozsudku pre
zmeškanie je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Ústavný súd zdôraznil, žeúčasť žalovaného na pojednávaní nie je nutná. Je to právo, nie povinnosť žalovaného a nie je
potrebné ju vynucovať procesnými sankciami (okrem výnimočných prípadov, keď súd z konkrétnych
dôvodov považuje za potrebné žalovaného vypočuť). Ústavný súd hovorí, že ak nie je dôvod vynucovať

prítomnosť žalovaného na pojednávaní, súd ani nemá dôvod hroziť žalovanému v predvolaní na
pojednávanie vydaním kontumačného rozsudku. Z toho možno vyvodiť záver, že takéto poučenie
by malo obsahovať iba predvolanie na prvé pojednávanie vo veci, aj to len v prípade, ak okolnosti
prípadu (najmä absencia písomných vyjadrení žalovaného) nasvedčujú nedostatku záujmu žalovaného
o vedenie sporu. Ak súd nemá preukázaný skutočný nezáujem žalovaného o vedenie konania, mal by

konanie v neprítomnosti žalovaného uprednostniť pred vydaním kontumačného rozsudku. Súd môže
konať a meritórne rozhodnúť aj v neprítomnosti strany (§ 180 CSP) a dosiahne tak rovnaký cieľ
(zabezpečenie konania bez prieťahov), ale bez neprimeraného zásahu do procesných práv v dôsledku
vydania kontumačného rozsudku. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha : C. H. Beck, 2022, 1122 - 1128 s.)

20. Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že materiálnou podmienkou jeho vydania
je nedostatok procesnej aktivity jednej z procesných strán. Súd by tak vždy mal prihliadnuť na
predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch,
keď je s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany zjavné, že táto sa nechce na konaní
aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje. (III. ÚS 288/2021, III. ÚS 354/2021, III.

ÚS 89/2021). Ústavný súd jasne formuloval potrebu zohľadniť predošlú aktivitu procesnej strany a
materiálny prístup k posudzovaniu splnenia podmienok podľa § 274 CSP (III. ÚS 373/2020, II. ÚS
106/2024, III. ÚS 354/2021, IV. ÚS 201/2024).
21. Dovolací súd zdôrazňuje, že kontumačný rozsudok by vzhľadom na závažnosť zásahu do práva
žalovaného na spravodlivý proces mal byť prostriedkom ultima ratio, ktorý by mal súd využiť iba vtedy,

ak nemá k dispozícii iné nástroje na zabezpečenie efektívneho priebehu konania, alebo ak tieto nástroje
zlyhali (4Cdo/76/2024). Ak okolnosti prípadu jednoznačne nesvedčia o procesnej pasivite strany, súd
by nemal vydať rozsudok pre zmeškanie. Ak súd nemá preukázaný skutočný nezáujem žalovaného o
vedenie konania, mal by konanie v neprítomnosti žalovaného uprednostniť pred vydaním kontumačného
rozsudku.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu konania svoju aktivitu prejavil žalovaný predovšetkým
podaním odôvodneného odporu proti platobnému rozkazu doloženého dôkazmi, ktorým spochybňoval
platobným rozkazom uplatnený nárok žalobcu (č. l. 47 a nasl. spisu), tzn. žalovaný účinne popieral
tvrdenia žalobcu, a to aj v ďalšom vyjadrení vo veci samej (na výzvu súdu) v priebehu konania (č.

l. 81 spisu). V ďalšom konaní žalovaný požiadal o odročenie prvého pojednávania (07. novembra
2017), na druhom pojednávaní (28. novembra 2017) sa zúčastnil substituent advokáta žalovaného,
pričom na tomto pojednávaní súd konanie uznesením prerušil (č. k. 6C/154/2016- 116). Súd prvej
inštancie rozhodol o pokračovaní v súdnom konaní uznesením zo 07. februára 2022, č. k. 6C/154/2016-
153. Následne súd prvej inštancie vytýčil ďalšie pojednávania (tretie 08. novembra 2022, štvrté 02.

februára 2023 a piate 27. apríla 2023), z ktorých sa advokát žalovaného ospravedlnil z dôvodu jeho
dočasnej prácesneschopnosti a požiadal o odročenie pojednávania s tým, že klient trval na osobnej
účasti advokáta na pojednávaní. Na štvrtom pojednávaní súd návrhu žalobcu na vydanie rozsudku
pre zmeškanie nevyhovel (č.l.219) a pojednávanie odročil, avšak v prípade piateho pojednávania
takémuto opakovanému návrhu žalovaného na odročenie pojednávania nevyhovel, keď nepovažoval

dôvod uvádzaný žalovaným na odročenie pojednávania za dôležitý a rozhodol následne na pojednávaní
o pojednávaní v neprítomnosti strán, pričom návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie
(podanému z tých istých dôvodov) na danom pojednávaní už vyhovel.

23. Kdovolacejnámietkeohľadomnedostatočnéhoodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiaodvolacieho

súdu vo vzťahu k rozsudku pre zmeškanie (a splnenia podmienok na jeho vydanie), je dovolací súd toho
názoru, že odvolací súd (ako aj súd prvej inštancie) sa dostatočne nevysporiadali s otázkou splnenia
materiálnej podmienky (absencie procesnej aktivity žalovaného, resp. zohľadnenie predošlej aktivity
procesnej strany) ako jedného z predpokladov vydania rozsudku pre zmeškanie.
23.1. Odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia venoval tomu, či možno akceptovať dôvod zmeškania

pojednávania na základe práceneschopnopsti advokáta dva dni pred pojednávaním na základe
opakovanejdiagnózy,nesúcehoznakyobštrukcie,akoospravedlniteľný,čivážny,ktorýbyinakizolovane
bol spôsobilý viesť k záveru o jeho ospravedlniteľnosti, či vážnosti. Odvolací súd dospel k záveru, že
vydanie kontumačného rozsudku s odkazom na poukázané okolnosti daného prípadu, ako následokopakovanej procesnej pasivity žalovaného v sporovom konaní, hraničiacej s obštrukciou, sa javí ako
spravodlivé i vo vzťahu k druhej sporovej strane.
23.2. Odvolací súd tak vlastne uzavrel, že žalovaný bol v konaní opakovane procesne pasívny, pričom

jeho konanie (len) hraničilo s obštrukciou. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu však nevyplýva,
či a prípadne ako sa odvolací súd vysporadal s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako
aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o zohľadňovaní materiálnej podmienky za účelom vydania
rozsudkuprezmeškanie.Niejezrejmé,akosaodvolacísúdvysporiadalsnámietkamiopredchádzajúcej
procesnej aktivite sporovej strany v konaní (žalovaný v podanom odvolaní poukazoval, že bol v spore

aktívny, keď podal odpor, vyjadrenia k veci, doložil dostupné dôkazy, zúčastnil sa pojednávania), pričom
z odôvodnenia záveru odvolacieho súdu o procesnej pasivite hraničiacej s obštrukciou (opakované
žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu PN deň pred pojednávaním) nemožno jednoznačne ustáliť,
či odvolací súd komplexne zhodnotil konanie žalovaného a preto dospel k jednoznačnému záveru
o účelovom /úmyselnom predlžovaní konania zo strany žalovaného, čo by bolo v danom prípade
významné z hľadiska splnenia materiálnych podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Záver

odvolacieho súdu o procesnej pasivite žalovaného (a jeho konaní len hraničiacom s obštrukciou)
vo vzťahu k vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného, je záverom nedostatočne odôvodneným,
neúplným i záverom predčasným.

24. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je v zmysle §

420 písm. f) CSP prípustné a zároveň dôvodné, preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1
CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Z dôvodu uvedeného postupu sa už dovolací súd
nemal možnosť zaoberať ďalšími dovolacími dôvodmi a námietkami.

25. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd

prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací
súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

26. Dovolací súd nerozhodoval o návrhu na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia,

lebo rozhodnutím o dovolaní taký návrh stratil svoje opodstatnenie.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.