Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321200604
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2321200604.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.
Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúš Staríčka v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D.
E. XXX/XX, E., zast. splnomocniteľkou: Čibrik & Blažek, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 46 255 010,
Hlavná14,Šaľa,protižalovaným:1.A.B.,nar.XX.X.XXXX,bytomC.D.E.XXX/XX,E.,zast.advokátom:
JUDr. Ondrej Bartošovič, IČO: 42 335 299, Pázmaňa 2020/30, Šaľa, 2. F. B., nar. X.XX.XXXX, bytom

G. XXXX/XX, E., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného 1 proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 28C/7/2021-187 zo dňa 19. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému

1 uložil povinnosť zdržať sa predaja, darovania, prevodu na tretiu osobu, resp. iného scudzenia,
prenájmu alebo poskytnutia do bezplatného užívania, založenia alebo zaťaženia vecným bremenom
alebo iného zaťaženia v prospech tretích osôb spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/4-ny k celku na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. E., obec E., okres Šaľa vedených katastrálnym odborom
Okresného úradu Šaľa na LV č. XXXX, a to na byte č. X vo vchode č. 23 na 3. poschodí bytového domu
so s. č. XXX, popis stavby: C. D. E. H. XXX/XX, XX, XX, ktorý je postavení na parcele registra „C“, parc.

č. 524/5, podiele priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve
vo veľkosti 151/10 000 - in k celku, spoluvlastníckom podiele k pozemku parcely registra „C“
parc. č. 524/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 682 m2, vo veľkosti 151/10 000-in k celku, a to
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, 2, 3,

§ 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku
( ďalej aj „C.s.p.“ ).

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žalobkyňa žiada, aby uložil žalovanému 1 povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, žalobkyňa hodnoverne osvedčila potrebu bezodkladnej

úpravy pomerov strán sporu, dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
ako základnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V priebehu konania bolo
totiž dostatočne osvedčené, že niekoľko krát (4-krát) došlo k prevodu vlastníckeho práva ( pozn.
spoluvlastníckeho podielu ) k nehnuteľnosti zo žalovaného 1 na jeho rodinných príslušníkov, a teda
existuje obava, že v tomto konaní bude žalovaný 1 pokračovať. Týmito krokmi žalovaného 1 sa de facto
zabránilo tomu, aby súd prvej inštancie vo veci mohol konať a rozhodnúť. Takéto konanie žalovaného

1 sa javí ako účelové v snahe zabrániť, resp. oddialiť rozhodnutie súdu vo veci a teda vypriadať
podielové spoluvlastníctvo strán sporu. Takýmto konaním žalovaného 1 zároveň dochádza k porušeniupráva žalobkyne na súdnu ochranu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nariadením neodkladného
opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, nevznikne
neprimeraná ujma na strane žalovaného 1, ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyne.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 1 z dôvodov podľa ustanovenia §
365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.. V odvolaní uviedol, že podstatná je skutočnosť, že je vlastníkom
podielu na nehnuteľnosti, a je oprávnený nakladať so svojim podielom podľa svojho uváženia, pokiaľ
postupujezákonne.Akýkoľvekprevod,čiinénakladaniespredmetnýmpodielomjelenrealizácioujednej

zo základných zložiek vlastníckeho práva, konkrétne zložky, oprávňujúcej akúkoľvek zákonnú formu
nakladania s nehnuteľnosťou pričom do jeho ústavného práva nemožno zasahovať. Podľa jeho názoru,
súd prvej inštancie absolútne odignoroval túto skutočnosť, nielen že sa s ňou nevysporiadal, ale vôbec
sa s ňou v uznesení nezaoberal, čo má za následok nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne
posúdenie veci a najmä arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť celého uznesenia. Súd prvej inštancie celé
odôvodnenie zhrnul do niekoľkých viet v bode 15. Je zrejmé, že nie sú splnené podmienky na vydanie

neodkladného opatrenia, nakoľko vlastníkovi bude v jeho dôsledku dlhodobo upieraná možnosť na
uplatnenie ktorejkoľvek zložky jeho vlastníckeho práva, ako základného práva garantovaného Ústavou.
Obzvlášť bizarne potom vyznieva aj tá časť výroku súdu prvej inštancie, ktorá mu zakazuje napríklad
dať predmet do podnájmu, založiť ho, či zaťažiť vecným bremenom, nakoľko nájom by neohrozil priebeh
súdneho sporu a rozhodnutie súdu o jeho zákaze je zásahom aj do ďalšej zložky vlastníckeho práva,

konkrétne do práva na úžitky z predmetu jeho vlastníctva. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie
a návrh v celom rozsahu zamietol, alebo alternatívne zrušil uznesenie Okresného súdu Galanta, a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalovaného 1 sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že vlastnícke právo je základné právo

chránené Ústavou, avšak za splnenia zákonných podmienok môže byť obmedzené, a to najmä keď
ide o neodkladné opatrenie, ktoré predstavuje len dočasné obmedzenie jednej zo zložiek vlastníctva.
Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a zákonne, pričom svoje rozhodnutie dostatočne a správne
odôvodnil, preto navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( §
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( §
359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. d) C.s.p. ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( §
127 a § 363 C.s.p. ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 písm. f),

h) C.s.p ), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( § 379
C.s.p. ) a dôvodmi odvolania ( § 380 ods. 1 C.s.p.), súc pritom viazaný stavom v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie ( § 329 ods. 2 C.s.p. ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385
ods. 1 C.s.p. a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1 je dôvodné, na základe čoho
napadnuté uznesenie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia
i odvolacie argumenty žalovaného 1 bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia o uložení zákazu žalovanému nakladať s jeho spoluvlastníckym podielom na

nehnuteľnostiach špecifikovaných v bod 1. tohto uznesenia.

8. V zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. V zmysle § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. V zmysle § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva11. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. V zmysle § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného 1 bola námietka, že napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie je arbitrárne a v rozpore so zákonom, absentuje v ňom akékoľvek odôvodnenie nariadenia
neodkladného opatrenia. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nakoľko sa súd prvej inštancie
žiadnym spôsobom nevysporiadal s podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to či bola
žalobkyňou osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov, prípadne, že exekúcia bude ohrozená.

14. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že existuje dôvodná obava, že žalovaný 1

bude nakladať s nehnuteľnosťou ( spoluvlastníckym podielom ) pred rozhodnutím vo veci samej, pričom
nariadením neodkladného opatrenia dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a k vytvoreniu podmienok
pre rozhodovanie súdu v konaní vo veci samej. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že je tu potreba
bezodkladne upraviť pomery.

15. Z vyššie citovaných ustanovení C.s.p. vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomeryajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a

vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. C.s.p. súd
nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

16. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobkyňou tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
( princíp opodstatnenosti ), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha ( princíp efektívnosti ), že navrhovaným neodkladným

opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
( princíp proporcionality ), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( princíp
subsidiarity ).

17. V danom prípade sa žalobkyňa prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia domáhala
uloženia povinnosti žalovanému 1 zdržať sa nakladania so spoluvlastníckym podielom 1/4 k celku, na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. E., obec E., okres Šaľa vedených katastrálnym odborom
Okresného úradu Šaľa na LV č. XXXX, a to na byte č. X vo vchode č. 23 na 3. poschodí bytového
domu so s. č. XXX, popis stavby: C. D. E. H. XXX/XX, XX, XX, ktorý je postavení na parcele registra

„C“, parc. číslo 524/5, podiele priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve vo veľkosti 151/10 000-in k celku, spoluvlastníckom podiele k pozemku parcely
registra „C“ parc. číslo 524/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 682 m2, vo veľkosti 151/10 000-
in k celku, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

18. Súd prvej inštancie v danej veci dospel k záveru, že poskytnutie neodkladnej dočasnej ochrany
žalobkyne navrhovaným spôsobom je dôvodné, pretože žalobkyňa a žalovaní 1 a 2 sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, a to žalobkyňa v podiele 1 a žalovaní 1 a 2 v podiele po
1/4. Žalobkyňa podala žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré konanie sa
vedie na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 28C/7/2021.

19. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že návrh
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný.20. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle vyššie citovaných
ustanovení C.s.p., ako aj uvedených právno-teoretických východísk, je predovšetkým zo strany
žalobkyne hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako

aj potreby bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Neodkladné opatrenie je opodstatnené len
vtedy, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu
alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície
do takej miery, že by sa mu viac neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Právne pomery a ich
relevanciu, posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( § 329 ods. 2 C.s.p. ).

21. Zároveň platí, že rozhodujúce skutočnosti musí žalobca osvedčiť náležitým spôsobom, čo však
z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl.
C.s.p., ale len osvedčovania relevantných skutočností. Preto musí žalobca najmä dôsledným opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, totiž vyhodnocuje

súd primárne na základe podaného návrhu, a to z práve z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa
žalobcu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov ( alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená ).
Zásadným determinantom vydania neodkladného opatrenia je preto najmä samotný návrh ( keďže súd
rozhoduje v pomerne krátkej lehote a podľa § 328 ods. 2 C.s.p. spravidla bez pojednávania). Súd
na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najrelevantnejšie skutkové okolnosti, ktoré by

mali byť osvedčené na úrovni vysokej pravdepodobnosti. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania
meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými
dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

22. V danej veci žalobkyňa v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla stručne,

že ona a žalovaní 1 a 2 sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti špecifikovaných v bode 1. tohto
uznesenia pričom súd prvej inštancie návrhu žalobkyne vyhovel, keď mal za to, že potreba bezodkladnej
úpravy pomerov spočíva v tom, že je potrebné stabilizovať právne pomery sporových strán, nakoľko sa
žalobkyňa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak žalovaný 1 uskutočnil
niekoľko krát ( 4-krát ) kroky smerujúce k predaju svojho spoluvlastníckeho podielu na

jeho rodinných príslušníkov, čo však spôsobuje neistotu v právnych pomeroch žalobkyne, či sa v tomto
prípade domôže svojho práva na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k daným nehnuteľnostiam.

23. Podľa § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej aj ,,O.z.“ ), ak sa spoluvlastnícky
podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak

sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa
veľkosti podielov.

24. Podľa § 141 ods. 1 O.z., spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

25. Podľa § 142 ods. 1 O.z., ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

26. Každý zo spoluvlastníkov má k svojmu spoluvlastníckemu podielu dispozičné oprávnenie. Ako
vyplýva z ustálenej súdnej praxe ( napr. R 23/2019 ) Občiansky zákonník nevyžaduje k predaju

spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných spoluvlastníkov, vyžaduje len rešpektovanie predkupného
práva, ktoré sa nevyžaduje ak ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117 ).

27. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť právo žalobkyne na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s konkrétnymi spoluvlastníkmi ( pretože podielové

spoluvlastníctvosaviažekveci)aaniprednosťprávažalobkynenazrušenieavyporiadaniepodielového
spoluvlastníctva ( podľa predstáv žalobkyne ), pred právom ostatných podielových spoluvlastníkov
svoj spoluvlastnícky podiel previesť, tobôž na blízku osobu ( keď títo sú obmedzení len zákonným
predkupným právom ostatných podielových spoluvlastníkov ).28. Vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( § 329 ods.
2 C.s.p. ) je v danej veci zrejmé, že pokiaľ žalovaný 1 svoj spoluvlastnícky podiel prevádzal na jemu

blízke osoby, nie je v zmysle už vyššie uvedeného dôvodom na to, aby bolo potrebné stabilizovať pomery
sporových strán tak, aby stranami konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ostali
žalovaní 1 a 2.

29. Treba tu tiež uviesť, že Civilný sporový poriadok pozná procesný inštitút – zmena strán sporu,

zakotvený v § 80 C.s.p., podľa ktorého ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa
spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby
do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo
povinnosti prevedené alebo na koho prešli; teda aj v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva bude možné pokračovať na strane žalovanej s nadobúdateľom spoluvlastníckeho
podielu vo vzťahu ku ktorému žalobkyňa bude môcť potom v tomto spore požadovať zrušenie a

vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva. Právne postavenie žalobkyne teda nie je ohrozené tak,
že by si vyžadovalo potrebu úpravy pomerov sporových strán žalobkyňou navrhovaným spôsobom.

30. Pretože hrozba zmarenia, prípadne sťaženia súdneho konania, predmetom ktorého je zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nebola žalobkyňou osvedčená, odvolací súd pre

neosvedčenie dôvodnosti nároku žalobkyne, ani potreby bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
388 C.s.p. zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodované nebolo z dôvodu, že nešlo o rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí ( návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný po začatí konania vo veci
samej ), v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C.s.p. ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C.s.p. ).

Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
( § 160 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods.1 ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.
2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C.s.p. ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C.s.p. ).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435
C.s.p. ).