Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125203364
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125203364.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu
Leo Industrial Park Corporation, s.r.o, skratka L.I.P.Co, s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť
Ružinov, Mlynské Nivy 14, IČO: 47 239 981, proti žalovanému TRANSBETON LB, s.r.o, so sídlom Nové
Mesto nad Váhom, Benkova 9, IČO: 55 984 762, zastúpeného

Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Doktor, s.r.o. so sídlom Trenčín,
Legionárska 7735/31B, IČO: 52 536 891, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na
odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 68C/19/2025-95 zo dňa 22. apríla 2025,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd vo vzťahu k nehnuteľnostiam: pozemkom registra „C“: parc. č.
XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.528 m2 zapísaný na

LV č. XXX pre k. ú. A. B., parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 1.249 m2 zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. A. B., parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 617 m2 zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. B.,
parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.811 m2 zapísaný na LV č. XXX pre
k. ú. B. (ďalej len „nehnuteľnosti“), uložil 1/ žalovanému, ním povereným osobám, jeho odberateľom a
dodávateľom povinnosť: a) zdržať sa vstupu na uvedené pozemky; b) zdržať sa prechodu a prejazdu

cez uvedené pozemky; 2/ uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo za následok
vstup iných fyzických a právnických osôb na pozemky žalobcu,
3/ uložil žalovanému povinnosť zabrániť povereným osobám žalovaného, jeho dodávateľom
a odberateľom vstúpiť na uvedené pozemky a povinnosť zabrániť povereným osobám žalovaného, jeho
dodávateľom a odberateľom vykonať prejazd cez uvedené pozemky žalobcu. Žiadnej zo strán nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že časti návrhu nebolo možné vyhovieť z
formálne - procesných dôvodov. Navrhovateľ sa totiž podaným návrhom domáhal, aby súd uložil v
návrhu uvedené povinnosti nielen vo vzťahu k riadne označenému žalovanému, ale aj vo vzťahu „k
ním povereným osobám, jeho odberateľom a dodávateľom“. Z návrhu však vôbec nie je zrejmé o
koho konkrétne má ísť, preto je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti absolútne

neurčitý a nemožno mu vyhovieť, nakoľko by takéto rozhodnutie nebolo vykonateľné. Neodkladným
opatrením môže súd uložiť povinnosť len konkrétnemu, jednoznačne a nezameniteľne označenémusubjektu, ktorému je potrebné súdne rozhodnutie aj doručiť, pretože inak by ním nemohol byť viazaný.
Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nemal inú možnosť, než návrh vo vzťahu k „povereným
osobám, odberateľom a dodávateľom žalovaného“ bez ďalšieho zamietnuť. Zvyšku návrhu nebolo

možné vyhovieť
z dôvodu nedostatočného osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Z listín
predložených navrhovateľom je totiž zrejmé, že medzi navrhovateľom a spoločnosťou
C. D., E. bola uzatvorená bližšie nešpecifikovaná zmluva o vecnom bremene, ktorá je aktuálne
predmetom konania o povolení vkladu pod F./XXXX. Keďže navrhovateľ žiadnym spôsobom neozrejmil,

čo je obsahom uvedenej zmluvy, nemožno považovať za osvedčené,
že žalovaný, ktorý podľa tvrdenia navrhovateľa užíva nehnuteľnosti spoločnosti
C. D., E., prechádza cez pozemky navrhovateľa neoprávnene. Navyše, zo vzájomnej komunikácie
navrhovateľa s G. H. B. - konateľom žalovaného aj spoločnosti C. D., E. H. vyplýva, že v minulosti
existovalo/existuje bližšie nešpecifikované neodkladné opatrenie, ktoré rovnakú situáciu už riešilo.
Ďalej je z tejto komunikácie zrejmé, že navrhovateľ uzatvára s majiteľmi okolitých pozemkov bližšie

nešpecifikované Dohody o prechode
a prejazde s mesačnou úhradou, pričom navrhovateľ súdu nepredložil konkrétny návrh dohody,
ktorý údajne adresoval žalovanému. Súd tak nemal žiadnu možnosť posúdiť primeranosť resp.
neprimeranosť podmienok určovaných navrhovateľom žalovanému ohľadne užívania sporných
pozemkov navrhovateľa. Navrhovanému neodkladnému opatreniu by bolo možné vyhovieť len v

prípade, ak by mal súd istotu, že zo strany navrhovateľa nejde o zneužívanie vlastníckeho práva
k prístupovej ceste na úkor vlastníkov resp. užívateľov okolitých nehnuteľností. Túto skutočnosť
však z obsahu spisu vylúčiť nemožno, poťažmo ak navrhovateľ celkom zjavne preháňa vo svojich
tvrdeniachopoškodzovaníasfaltuvozidlamižalovaného.Výtlkyzobrazenénapredloženýchfotografiách
sú spôsobené s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote primárne mrazom a nie prejazdom vozidiel

žalovaného, hoci tie sú nepochybne veľmi ťažké. Nemožno spochybniť, že navrhovateľ sa domáha
ochrany svojho ústavne chráneného vlastníckeho práva k jeho pozemkom, po ktorých vedie asfaltová
cesta. V konaní však jednoznačne a presvedčivo neosvedčil skutočnosť, že nariadením predmetného
neodkladného opatrenia nedôjde
k neprimeranému zásahu do práv žalovaného, prípadne tretích subjektov. Za nie úplne jasnej právnej

aj skutkovej situácie, kedy navrhovateľ súdu neozrejmil podmienky za akých navrhovateľ môže sporné
pozemky užívať, nemožno zo dňa na deň, bez vykonania riadneho dokazovania, neodkladným
opatrením znemožniť výkon podnikateľskej činnosti žalovaného, poťažmo ak fotografia poľnej cesty
neosvedčuje tvrdenie navrhovateľa, že po nej môžu jazdiť domiešavače a betónové pumpy žalovaného.
Podľa presvedčenia súdu ide o cestu, ktorá je na pravidelnú jazdu takýchto rozmerných a najmä

ťažkých vozidiel nevhodná. Stav veci veľmi pravdepodobne nebude taký jednoznačný, ako ho v
podanom návrhu prezentuje navrhovateľ, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemožno
pomery účastníkov konania upraviť len na základe osvedčenia rozhodujúcich skutočností neodkladným
opatrením, ale je nutné vychádzať z riadne vykonaného dokazovania v štandardnom súdnom konaní.
Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol aj vo

vzťahu k osobe žalovaného. Záverom dodal, že na nariadenie neodkladného opatrenia je nutné,
aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej
úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá
neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej. Tieto skutočnosti v tomto
konaní osvedčené neboli. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 324

ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 CSP, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi
preto, že nebol so svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný a žalovanej strane
preto, že jej v tomto štádiu konania žiadne trovy konania ešte nevznikli.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že
nariadi neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu na nehnuteľnosti a
povinnosť zdržať sa prechodu a prejazdu cez tieto nehnuteľnosti; povinnosť zdržať sa konania, ktoré by
malo za následok vstup iných fyzických osôb

a právnických osôb na nehnuteľnosti žalobcu uvedené vo výroku I., uložil žalovanému povinnosť
zabrániť ním povereným osobám, jeho dodávateľom a odberateľom vstúpiť na nehnuteľnosti a uložiť
mu povinnosť zabrániť ním povereným osobám, jeho dodávateľoma odberateľom vykonať prejazd cez nehnuteľnosti žalobcu a vo zvyšku návrh zamietol. Uviedol, že
nešpecifikácia zmluvy o vecnom bremene nemá právny súvis s osvedčením, že žalovaný prechádza cez
pozemky neoprávnene, pretože táto nebola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným. Obsah zmluvy o

vecnom bremene sa netýka žalovaného. Žalovaného
a spoločnosť C. D., E. spája jeden a ten istý spoločník, ale ide o dva odlišné právne subjekty s vlastnou
právnou subjektivitou. Preto neexistovala potreba bližšie vysvetliť zmluvu o vecnom bremene. Táto
zmluva napokon nenadobudla vecnoprávne účinky, žalobca od nej odstúpil, v dôsledku čoho sa zrušila.
Súd má pri rozhodovaní vychádzať z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Súd prvej

inštancie sa touto tézou neriadil a vyhľadával
z dôkazov netvrdený skutkový stav, pričom v konečnom dôsledku dospel k nesprávnym skutkovým
záverom. Javí sa, že súd z listín bez ohľadu na skutkové tvrdenia žalobcu vyhľadával dôvod
pre zamietnutie návrhu. Súd nevysvetlil ako môže zmluva o vecnom bremene medzi žalobcom a
spoločnosťou mať právny dopad na žalovaného a jeho užívanie nehnuteľností žalobcu. V tomto smere
je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné. Žalobca tvrdí, že žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti

bez právneho titulu, a teda reálne nemôže preukázať neexistenciu negatívnej skutočnosti. To má logický
súvis s tým, že žalovanému ponúkol uzavretie dohody o prechode a prejazde s mesačnou úhradou. Ak
by žalovaný vykonával prejazd cez nehnuteľnosti oprávnene, žalobca by mu predsa dohodu neponúkol.
Žalovaný na návrh nereagoval. K odvolaniu doložil návrh dohody, z ktorej je zrejmé, že za prechod a
prejazd požadoval mesačnú úhradu 290 eur bez DPH. Ohradil sa voči tomu, že by svoje vlastnícke právo

zneužíval. Záver súdu o nepredložení návrhu dohody o prechode
a prejazde nemôže byť dôvodom pre zamietnutie návrhu, pretože právne relevantné je to, že
žalovaný vykonáva prejazd cez pozemky žalobcu bez súhlasu žalobcu a bez právneho vzťahu k
nehnuteľnostiam, pričom žalovanému neprináleží ani právo cesty v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Tieto skutočnosti vyplývali z návrhu, súd sa s nimi nevysporiadal. Svojim

rozhodnutím súd prvej inštancie diskvalifikoval vlastnícke právo žalobcu a povýšil nad toto právo
protiprávne konanie žalovaného. Nesúhlasil so závermi súdu o tom, že preháňa vo svojich tvrdeniach
o poškodzovaní asfaltu vozidlami a o tom že fotografia poľnej cesty nasvedčuje tomu, že ide o cestu,
ktorá je na pravidelnú jazdu rozmerných a ťažkých vozidiel nevhodná. Súd vôbec nevysvetlil, z
akých skutočností pri tomto závere vychádzal. Súd však evidentne ustálil, že poľná cesta predstavuje

prístupovú cestu. Žalobca riadne osvedčil, že je vlastníkom nehnuteľností, že môže pozemky užívať a
nakladať s nimi. Ozrejmil, že žalovaný nemôže užívať sporné pozemky. Zastáva názor, že zásah do
vlastníckehoprávažalobcujepodstatneväčšíakobybolzásahdoprávžalovanéhovprípadenariadenia
neodkladného opatrenia. Súd len povrchne vyhodnotil princíp proporcionality, ale bez uvedenia úvah
a odkazu na skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca neosvedčil predmetnú

skutočnosť. V tomto smere je uznesenie nepreskúmateľné. Žalovaný si pred začatím podnikateľskej
činnosti ani počas nej so žalobcom nedohodol prechod a prejazd cez pozemky, hoci mal možnosť, čo
bolo osvedčené a aj napriek tomu vykonáva podnikateľskú činnosť tak, že bez právneho titulu zasahuje
do vlastníckeho práva žalobcu. Odôvodnenie súdu prvej inštancie má vzájomné rozpory, pretože na
jednej strane súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a

primeranosť, na strane druhej dospel
k záveru, že žalobca osvedčil rozhodujúce skutočnosti, ale vzhľadom na svoju domnienku
otom,žestavveciniejejednoznačný,návrhzamietol.Rozhodnutiesúduprvejinštanciejetakzmätočné.
Stav veci je jednoznačný, žalovaný vykonáva prejazd cez pozemky žalobcu bez súhlasu žalobcu, bez
právneho vzťahu k nehnuteľnostiam, pričom mu neprináleží právo cesty. S týmto sa súd prvej inštancie

nevysporiadal. Meritórne konanie neposkytne žalobcovi náležitú ochranu vzhľadom na dĺžku konania,
keďže práve v tomto období dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Vydanie neodkladného
opatrenia nie je prekážkou pre možnosť žalovaného uzavrieť so žalobcom dohodu. K odvolaniu pripojil
návrh dohody o poskytnutí prejazdu a prechodu cez príjazdovú komunikáciu, vypracovanú žalobcom.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za vecne správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. Uplatnil si i nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Poukázal na to, že v päťdesiatych rokoch minulého storočia boli v súvislosti s výstavbou
B. I. pre potreby budovania F. kaskády vodných elektrární na nehnuteľnostiach žalobcu a v areáli B.
(nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve spoločnosti C. D., E., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX,

v ktorých v súčasnosti vykonáva podnikateľskú činnosť), vybudované nehnuteľnosti slúžiace
zamestnancom štátneho podniku J.. V areáli bola vybudovaná komunikácia slúžiaca na
obhospodarovanie nehnuteľností, ktorá však bola časom zabraná pri rozširovaní areálu, ktorý
bol nakoniec oplotený. Prístupová cesta bola vybudovaná ako náhradná verejná komunikácia zakomunikáciu, ktorá sa stala súčasťou areálu a viedla od cesty č. K. trasou zachovanou dodnes, aby bol
umožnený prejazd a prechod vozidlám a obyvateľom obce B. do obce A. B. a naopak. Taktiež slúžila
ako komunikácia pre prevádzky L. M. N. E. O. P. O. F., ktorý okolo roku 1970 nadobudol stavbu, ktorá je

v súčasnosti vo vlastníctve spoločnosti C. D., E., zriadil tam prevádzku, pričom takýto stav tam zostal
zachovaný do roku 1990. Komunikácia na prechod
aprejazdslúžilaPovodiuVáhu,okolitýmroľníckymdružstvámapoľovnémuzdruženiu.Stavbunadobudli
právni predchodcovia spoločnosti C. D., E. s ostatnými nehnuteľnosťami v roku 1991 na dražbe, tieto
nehnuteľnosti zveľaďovali, vybudovali ďalšie, ktoré boli riadne skolaudované a od tohto momentu bol

právnemu predchodcovi spoločnosti C. D., E.. umožnený prechod a prejazd po prístupovej ceste, na
ktorej zimnú údržbu až do roku 2011 vykonávala obec A. B. a právny predchodca spoločnosti
C. D., E.. na svoje náklady. Nehnuteľnosti žalobca nadobudol v roku 2005 s ostatnými nehnuteľnosťami,
sú navzájom susediacimi pozemkami a tvoria spevnenú plochu, na ktorej je položený asfaltový koberec
(inžinierska stavba, teleso cesty) a v súlade so zápisom na uvedených listoch sa využívajú spôsobom
"Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna účelová komunikácia, lesná

cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko
a jej súčasti“. Je otázne, či právny predchodca žalobcu nadobudol aj inžiniersku stavbu alebo len
pozemky pod stavbou. Spory o užívanie prístupovej cesty a jej verejný charakter vypukli už v minulosti,
medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovaného. Návrhom na určenie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu a na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k prístupovej ceste sa právni

predchodcovia žalovaného bránili znemožneniu prístupu k svojim nehnuteľnostiam, v ktorom im bránil
právny predchodca žalobcu už v roku 2009. V tomto smere poukázal na uznesenie Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 4C/37/2009, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie v znení
z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. Co/111/2009. Vo veci samej bolo konanie zastavené
z dôvodu späťvzatia návrhu, pretože strany sporu zhodne vyhlásili, že prístupová cesta je verejne

prístupnou cestou
a žalovaný (tu právny predchodca žalobcu) umožní navrhovateľom (právnym predchodcom žalovaného
a spoločnosti C. D., E. ) prechod po prístupovej ceste. Dňa 11.01.2024 uzatvorili žalobca v postavení
povinného z vecného bremena a spoločnosť C. D., E. zmluvu o zriadení vecného bremena za odplatu.
Návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bol Okresným úradom Nové Mesto nad

Váhom zaevidovaný pod číslom V 70/2024. Dňa 26.01.2024 žalobca od zmluvy o zriadení vecného
bremena odstúpil, spoločnosť C. D., E. podala žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy
o zriadení vecného bremena a v tejto veci je pred Okresným súdom Trenčín vedené konanie pod sp. zn.
67C/4/2025. Z návrhu žalobcu nie je zrejmé, v čom má spočívať bezodkladnosť úpravy pomerov, keďže
užívanie prístupovej cesty žalovaný uskutočňuje od roku 1991. Chýba i ďalšia základná podmienka

pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy nároku
žalobcu, ktorá vyžaduje potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, aj vzhľadom na prebiehajúce
súdne konanie. Zmluva o zriadení vecného bremena sa týka aj žalovaného, keďže nielen súdna prax,
ale priamo rozhodnutie
R 14/1988 umožňuje niektoré oprávnenia odvodiť aj od osoby oprávnenej z vecného bremena. Súd

správne poukázal na neozrejmenie podmienok návrhu, za akých môže žalobca prístupovú cestu užívať.
Žalovaný žalobcovi v užívaní jeho majetku nijako nebráni, neznemožňuje mu ich užívanie. Žalobca
sám ich nevyužíva. Nariadením neodkladného opatrenia by bez pochybností došlo k znemožneniu
podnikateľskej činnosti žalovaného. Nie je zrejmé, že by žalobca podal žalobu vo veci samej, preto nie
je jasné dokedy malo byť neodkladné opatrenie nariadené. Navrhovaný zásah do práv žalovaného -

úplné znemožnenie podnikateľskej činnosti je oproti právu, ktorému má byť súdom poskytnutá ochrana
- vlastnícke právo, bez pochybností
v hrubom nepomere. Uvedená prístupová cesta je jedinou komunikáciu, po ktorej sa môže žalovaný a
jeho odberatelia a obchodní partneri dostať k betonárke, je spevnená, má asfaltový povrch. Poľná cesta,
ktorú žalobca označil ako cestu, ktorú môže žalovaný užívať, je absolútne nevhodná na prejazd vozidiel,

ktoré využíva žalovaný a jeho obchodní partneri - nie je spevnená, nachádza sa v ochrannom pásme
B. I., pretína cyklotrasu, kde je vjazd vozidiel zakázaný a vedie cez nehnuteľnosti vo vlastníctve tretích
osôb. Jej napojenie na cestu K. je bez značenia a je pre vjazd a výjazd ťažkých vozidiel nebezpečné.

5. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP.7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Žalobca v odvolaní namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil, teda odvolacie dôvody podľa § 365

ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie
pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením
procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý
zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil
procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

13.Čosatýkažalobcomnamietanéhoodvolaciehodôvodupodľa§365ods.1písm.b/CSP,vychádzajúc
z obsahu súdneho spisu možno v prvom rade konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní
procesné predpisy upravujúce procesný postup. Odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie zodpovedá kritériám odôvodnenia uznesenia podľa § 236 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že

Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003). V rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 358/09 zo dňa
15.10.2009 Ústavný súd SR uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmikonania.Akvšakideoargument,ktorýjeprerozhodnutierozhodujúci,vyžadujesašpecifická
odpoveď práve na tento argument (nález sp. zn. II. ÚS 410/06 zo dňa 02.08.2007). Súd prvej inštancie
v ods. 1, 2 napadnutého uznesenia uviedol, čoho sa v konaní žalobca domáha, v ods. 3 popísal dôkazy,
ktoré na osvedčenia nároku predložil súdu žalobca a v ods. 5 až 12 podrobne popísal, aké skutkové
okolnosti z nich zistil. V ods. 13 až 16 uviedol zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec posudzoval

a v ods. 17 až 23 sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami
a právnymi argumentami vo veci, ktoré jasne a zreteľne špecifikoval, uviedol, ako vyhodnotil listiny,
predložené žalobcom a ako na danú vec aplikoval relevantnú právnu úpravu. Z týchto dôvodov mal
odvolací súd za nedôvodnú odvolaciu námietku žalobcu ohľadne nedostatku odôvodnenia napadnutého
uznesenia.

14. Z obsahu odvolacích námietok je pritom zrejmé, že žalobca považuje za porušenie práva na
spravodlivý proces posúdenie súdom prvej inštancie v jeho neprospech. Je však potrebné uvedomiť si,
že sporové konanie je konaním, kde vždy proti sebe stoja dve strany, ktorých tvrdenia a záujmy sú v
zásade protichodné, úloha súdu je práve v tom, aby dospel

k záveru o (ne)pravdivosti tvrdení tej-ktorej strany a prijal právne závery tomu zodpovedajúce. Je teda
zrejmé, že jedna strana v spore musí byť vždy tou neúspešnou. Samotným rozhodnutím súdu a právnym
posúdením sporu súdom však nemôže dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z práva na
spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu totiž nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecnýsúd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. (napr. rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31.08.2004, I. ÚS 97/97 zo dňa 05.01.2000, II. ÚS

3/97 zo dňa 19.03.1997).

15. Ďalej žalobca namieta tzv. inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné

pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci.Zvyčajnepôjdeoprípadynesprávnerealizovanejmandukčnejpovinnosti
súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie
svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky
v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. V odvolaní však žalobca nešpecifikuje, v akom
konkrétnom procesnom postupe súdu vidí túto tzv. inú vadu, ktorú nemožno podradiť pod iné odvolacie

dôvody. Táto odvolacia námietka teda opodstatnená nebola.

16. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP odvolací súd uvádza, že
v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch
prípadoch: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Pri oboch skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je
neodkladné opatrenie potrebné.

17. Súd prvej inštancie návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom odvolací
súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v súdenej veci žalobca

neosvedčil existenciu potreby bezodkladne upraviť pomery strán sporu.

18. Žalobca v konaní nepochybne osvedčil, že je vlastníkom špecifikovaných pozemkov, nehnuteľností,
na ktorých sa nachádza teleso cesty. Bez ohľadu na to, že z ním predložených výpisov z LV nevyplýva
priamo, že by bol vlastníkom telesa cesty, inžinierskej stavby, v konaní bolo tiež zo strany žalobcu

osvedčené, že žalovaný používa cestu nachádzajúcu sa na nehnuteľnostiach žalobcu na prejazd jeho
nákladných motorových vozidiel k stavbám vo vlastníctve spoločnosti C. D., E..

19. V konaní však žalobca neosvedčil dostatočným spôsobom svoje tvrdenie, že by žalovaný užíval
nehnuteľnostižalobcubezprávnehodôvodu.Zlistín,ktorépredložilsúduprvejinštanciespolusnávrhom

na nariadenie neodkladného opatrenia totiž vyplýva, že medzi žalobcom a spoločnosťou C. D., E.,
ktorá je personálne prepojená so spoločnosťou žalovaného, bola uzatvorená bližšie nešpecifikovaná
zmluvaovecnombremene,ktorábolapredmetomkonaniaopovolenívkladupodF./XXXX.Žalobcasám,
tým, že v návrhu vôbec neuviedol, že k uzavretiu takejto zmluvy došlo a čo konkrétne je jej obsahom,
položil základ pre záver súdu prvej inštancie o tom, že v danom štádiu konania nemožno považovať

za dostatočne osvedčené, že žalovaný, ktorý podľa tvrdenia žalobcu užíva nehnuteľnosti, stavby,
patriace spoločnosti C. D., E., prechádza cez pozemky žalobcu neoprávnene. Na veci nič nemení fakt,
že žalovaný nie je stranou zmluvy o zriadení vecného bremena, pretože slovenský právny poriadok
nevylučuje odvodenie práv v prospech tretieho subjektu i na základe existujúcich práv oprávneného
z vecného bremena. Súd prvej inštancie však nemohol preskúmať a vyhodnotiť, či ide o tento prípad

alebo nie, práve v dôsledku toho, že žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci (čl. 8 CSP). Z tohto dôvodu má opodstatnenie záver súdu prvej
inštancie, že nemožno vylúčiť, že žalovaný prechádza cez pozemky žalobcu oprávnene. Pokiaľ žalobca
v odvolaní namieta, že od zmluvy o vecnom bremene, ktorá bola predmetom konania o povolení vkladu
pod

V-70/2024, odstúpil, odvolací súd podotýka, že ide o neprípustnú novotu v zmysle § 366 CSP.
Ide o prostriedok procesného útoku, ktorý žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil,
netýka sa procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nemá byť ňou
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a nie je dôvodné sa domnievať, že ju odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom

prvej inštancie.

20.Podľanázoruodvolaciehosúdubolorelevantnéikonštatovaniesúduprvejinštancie,žezovzájomnej
komunikácie navrhovateľa s G. H. B. - konateľomžalovaného aj spoločnosti C. D., E. H. vyplýva, že v minulosti existovalo/existuje bližšie nešpecifikované
neodkladné opatrenie, ktoré rovnakú situáciu už riešilo. Vo svetle vyjadrenia žalovaného k odvolaniu
žalobcu, ktorý namieta, že spory medzi žalobcom, resp. jeho právnymi predchodcami a žalovaným,

resp. spoločnosťou C. D., E. (a jej právnymi predchodcami), od ktorej práv podľa vyjadrenia odvodzuje
žalovaný svoje právo, už trvajú dlhšiu dobu, preukázateľne min. od roku 2009, nemožno hovoriť
ani o aktuálnej naliehavej potrebe riešiť vzájomný právny vzťah medzi stranami formou nariadenia
neodkladného opatrenia.

21. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie vyvodil z ním
predložených listín závery nekorešpondujúce so skutkovými tvrdeniami žalobcu, uvádzanými v návrhu,
uvádza,ženeodkladnéopatrenieniejemožnénariadiť lennazákladenávrhu. Rovnakoniejemožného
nariadiť na základe domnienky bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o jeho
potrebe, o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy. Obavu z ohrozenia musí jeho navrhovateľ
tvrdiť, osvedčiť, resp. musí preukázať, že druhá strana robí právne alebo faktické úkony, v ktorých

dôsledku je nevyhnutné dočasne upraviť pomery medzi stranami súdnym rozhodnutím. Navrhovateľ
neodkladného opatrenia musí konkretizovať úkony povinného, z ktorých vyvodzuje takýto odôvodnený
záver a pri nariadení neodkladného opatrenia musí byť teda reálnosť obavy jednoznačne preukázaná.
22. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bez časového obmedzenia, pričom neuviedol, čoho sa chce voči žalovanému domáhať

v prípadnom konaní vo veci samej. Z hľadiska obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je zrejmé, že žalobca mienil prostredníctvom neodkladného opatrenia dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami v zmysle § 366 CSP. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/77/2017 zo
dňa 25.10.2017 „rozhodnutie
o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak sa v dôsledku neho

konanie o veci vymedzenej návrhom právoplatne skončilo a nebude nasledované konaním vo veci
samej. Takéto rozhodnutie nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej meritórnej
ochrany vyžadujúcej ďalšie konanie o nároku, v ktorom sa vec vyrieši s konečnou platnosťou. Samotné
neodkladné opatrenie tak konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať predovšetkým v prípade
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniapredzačatímkonania,naktorénenadväzuježalobapodľa

§ 336 ods. 1 CSP.“ Vzhľadom na obsah podaní oboch strán sporu je však zrejmé, že právne vzťahy
medzi stranami sú dlhodobo skutkovo i právne zložité, súvisiace s právami tretích osôb, ktoré práva sú
predmetom ďalšieho súdneho konania
(o neplatnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy o vecnom bremene, ktorá bola predmetom konania o
povolení vkladu pod F./XXXX) a nemožno predpokladať, že by vyhovujúce rozhodnutie súdu o nariadení

neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, znamenalo trvalé a konečné vyriešenie právnych
vzťahov medzi sporovými stranami.

23. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vo veci nebol
splnený základný zákonný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veci v navrhovanom

znení, a to existencia potreby bezodkladne upraviť pomery strán sporu
(§ 325 ods. 1 CSP). Pretože už len z tohto dôvodu bolo namieste návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnuť, odvolací súd sa z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal
ďalšími odvolacími námietkami žalobcu, týkajúcimi sa otázky primeranosti navrhovaného neodkladného
opatrenia a otázky existencie inej prístupovej cesty.

24. Keďže odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie zistil, že na nariadenie neodkladného
opatrenia v navrhovanom znení neboli splnené zákonné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, pretože
žalobcavkonaníneosvedčilexistenciupotrebynaliehavejanevyhnutnejúpravypomerovstrán,odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387

ods. 1 CSP.

25. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.28. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania

proti neúspešnému žalobcovi.

29. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
(§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
CSP).