Uznesenie – Konkurz – Iné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210712
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:8124210712.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Holecovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci navrhovateľov:
1/ A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. E. F., 2/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. A. XX, XXX XX G. A., 3/ H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX D. E. F., 4/ B. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. X/X, XXX XX D. E. F., 5/ A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J.,

6/ K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X. XXXX XX/XX, XXX XX D. E. F., všetci navrhovatelia zastúpení
odborovou organizáciou: Základná organizácia OZ DLV pri Bukocel, a.s. Hencovská 2073, 093 02
Hencovce, so sídlom: Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, identifikačné číslo organizačnej jednotky
001778310108, odborová organizácia práv. zast.: JUDr. Patrik Pavelko, advokát, reg. č. SAK: 8759, so
sídlom: Sládkovičova 1995/32, 093 02 Hencovce, proti dlžníkovi: BUKOCEL, a.s., so sídlom: Hencovská
2073, 093 02 Hencovce, IČO: 36 445 461, o návrhu na vyhlásenie konkurzu, o odvolaní odvolateľa RS

19 s.r.o., so sídlom Sliezska 1, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 52 033 775, proti
uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. 43K/22/2024 zo dňa 25. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie odvolateľa proti napadnutému výroku I., III., IV., V. a VI. uznesenia Mestského súdu Košice
sp. zn. 43K/22/2024 zo dňa 25. marca 2025 o d m i e t a .

II. Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 43K/22/2024 v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vo výroku I. vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, vo
výroku II. konkurz uznal za hlavné insolvenčné konanie, vo výroku III. ustanovil za správcu podstaty:
Pospíšil & Partners, k. s., so sídlom kancelárie: Plynárenská 3D, 821 09 Bratislava, zn. správcu: S1267,
vo výroku IV. uložil správcovi podstaty vypracovať a predložiť súdu v lehote 15 dní od ustanovenia do
funkcie podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných

úkonoch, najmä o stave súpisu a zoznamu pohľadávok, v lehote 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú
podrobnú písomnú správu, v lehote 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú písomnú správu o
týchto skutočnostiach a v lehote najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú
písomnú správu o týchto skutočnostiach a o splnení povinnosti uloženej správcovi podstaty vo výroku V.
tohto uznesenia vrátane listinných dôkazov preukazujúcich splnenie tejto povinnosti; zároveň v uvedenej
lehote najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov oznámiť súdu, že prihlásené pohľadávky

boli zapísané do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov a spolu s týmto oznámením doručeným súdu
evidenčnú pomôcku ohľadom veriteľov prihlásených pohľadávok a ich hlasovacích práv, vo výroku V.
uložil správcovi podstaty povinnosť pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty bezodkladne individuálne
informovať o vyhlásení konkurzu známych zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt,
bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je Slovenská republika, vrátane daňových
orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov, v súlade s čl. 54 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní; a to individuálnym zaslaním
štandardného formulára, ktorý je uverejnený na Európskom portáli elektronickej justície pod názvom„Oznam o insolvenčnom konaní“, každému známemu zahraničnému veriteľovi zvlášť a vo výroku VI.
vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu podstaty prihláškami, pričom správcovi
podstaty musia byť prihlášky doručené do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Spôsob prihlasovania

pohľadávok je uvedený v poučení tohto uznesenia.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa návrhom na
Okresný súd Prešov domáhali vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Okresný súd Prešov pri skúmaní
kauzálnej príslušnosti v zmysle ust. § 196a zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

adoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„ZKR“)zistil,ževdanejprávnejveciideokonanievočidlžníkovi,
ktorého obrat v poslednom kalendárnom roku pred vyhlásením konkurzu prekročil 10.000.000,- Eur a
ktoréhomajetokpodľaposlednejúčtovnejzávierkytaktiežpresiahol10.000.000,-Eur,apretojevzmysle
ust. § 20a písm. c) bod 2. a 3. zák. č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o správcoch“) na predmetné konanie kauzálne príslušný Mestský súd Košice v zmysle
ust. § 196a ods. 2 písm. a) ZKR, keďže v prípade ustanovenia správcu sa v tomto konkurznom konaní

uskutoční náhodný výber iba zo správcov, ktorí sú zapísaní v oddiele špeciálnych správcov. Okresný
súd Prešov preto dňa 30.12.2024 postúpil návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka Mestskému
súdu Košice.

3. Navrhovatelia (ďalej aj ako „veritelia“) v návrhu uviedli, že sú bývalými zamestnancami dlžníka a

splnomocnili odborovú organizáciu - Základná organizácia OZ DLV pri Bukocel, a.s. Hencovská 2073,
093 02 Hencovce, so sídlom: Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 001778310108 (ďalej aj ako
„odborová organizácia“) na ich zastupovanie vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, vrátane
všetkých úkonov s tým súvisiacich. Aktívnu vecnú legitimáciu vyvodzovali z toho, že majú voči dlžníkovi
pohľadávku na mzde, odchodnom alebo odstupnom 30 dní po lehote splatnosti. Veritelia preukazovali

oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu listinnými dôkazmi preukazujúcimi pracovný pomer,
ukončenie pracovného pomeru a výšku pohľadávky. Splnenie zákonnej požiadavky v podobe písomnej
výzvy na zaplatenie aspoň jedným veriteľom preukazovali veritelia písomnými výzvami na zaplatenie
pohľadávky toho ktorého veriteľa, ktoré boli dlžníkovi odosielané v mene veriteľov zo strany ich právneho
zástupcu. Navrhovatelia označili ďalších veriteľov s pohľadávkami voči dlžníkovi 90 dní po lehote

splatnosti: 1.) Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30
807 484, pohľadávka označeného veriteľa s pohľadávkami 90 dní po lehote splatnosti predstavuje spolu
sumu vo výške 824.961,05 Eur; 2.) Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom: Panónska cesta
2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 - pohľadávka v sume 198.175,79 Eur;
3.) Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom: Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831

- pohľadávka v sume 90.522,40 Eur; 4.) DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom: Einsteinova
25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 - v sume 268.936,83 Eur; 5.) Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom: Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 - v sume 6.573,18 Eur.
Súd prvej inštancie konštatoval, že návrh navrhovateľov bol podaný elektronickými prostriedkami do
elektronickej schránky Okresného súdu Prešov a bol autorizovaný právnym zástupcom navrhovateľov.

Udelené splnomocnenia zo dňa 12.12.2024 ako aj písomné vyhlásenia navrhovateľov podľa ust. § 12
ods. 2 písm. e) ZKR zo dňa 12.12.2024 boli podpísané príslušnými zaručeným elektronickými podpismi,
zároveň boli opatrené časovými pečiatkami a obsahovali taktiež osvedčovacie doložky zaručenej
konverzie z listinnej podoby do novovzniknutých elektronických dokumentov.

4. Dlžník vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že návrh nespĺňa zákonom ustanovené predpoklady.
Navrhovatelia mohli podať návrh len v prípade, ak možno odôvodnene predpokladať platobnú
neschopnosť dlžníka a tú možno odôvodnene predpokladať, ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní
s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto
veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Navrhovatelia v návrhu na vyhlásenie konkurzu neoznačili

dva peňažné záväzky voči viac ako jednému veriteľovi, s ktorými by bol dlžník v omeškaní viac ako
90 dní a hodnoverne nepreukázali ani to, že by dlžník bol na zaplatenie písomne vyzvaný aspoň
jedným veriteľom, ktorého pohľadávka je už viac ako 90 dní po splatnosti. V čase podania návrhu
na vyhlásenie konkurzu totiž ani jeden z navrhovateľov nemal pohľadávku po splatnosti viac ako 90
dní. V návrhu na vyhlásenie konkurzu navrhovatelia označili len pohľadávky voči jednému veriteľovi, s

úhradou ktorých bol dlžník po splatnosti viac ako 90 dní, a to pohľadávky Sociálnej poisťovne. Iného
veriteľa, ktorého pohľadávka by bola viac ako 90 dní po splatnosti, navrhovatelia v návrhu na vyhlásenie
konkurzu neoznačili. Okrem skutočnosti, že navrhovatelia neoznačili vlastné pohľadávky po splatnosti
viac ako 90 dní, možno mať pochybnosť aj o doložení vlastných pohľadávok písomným vyhláseníminých piatich zamestnancov resp. bývalých zamestnancov dlžníka o nesplnení ich pohľadávok na mzde,
odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti, keďže k návrhu boli doložené vyhlásenia
iných navrhovateľov, nie iných zamestnancov resp. bývalých zamestnancov dlžníka. Neboli tak splnené

podmienky pre podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, neboli splnené náležitosti návrhu na vyhlásenie
konkurzu a teda nie sú ani splnené podmienky na začatie konkurzného konania. Dodal, že za platobnú
neschopnosť sa nepovažuje taký stav, keď dlžník odmieta uhrádzať niektoré záväzky, pretože ich
neuznáva. Podanie predmetného návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany zamestnancov dlžník označil
za účelové, pretože takýto je zákonný postup pre výplatu dávky garančného poistenia, pričom práve

v dôsledku tejto skutočnosti je zrejmé, že na nimi označené pohľadávky bolo plnené, a teda v danom
rozsahu pohľadávky nie sú dané, a teda možno konštatovať, že je sporná existencia pohľadávok
navrhovateľovzhľadiskaichvýšky,atedavzmysleustanovenia§19ods.1písm.c)ZKRprirozhodovaní
o vyhlásení konkurzu súd na tieto nemá prihliadať. Z pohľadu formálneho mal dlžník za to, že označenie
pohľadávok Sociálnej poisťovne nie je relevantným dôkazom osvedčujúcim splnenie podmienky podľa
§ 12 ods. 2 ZKR (označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti). Pokiaľ ide o

osvedčenie platobnej schopnosti, dlžník uviedol, že vzhľadom na nesplnenie predpokladov na podanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu, na nesplnenie náležitostí návrhu na vyhlásenie konkurzu, a nesplnenie
podmienok pre začatie konkurzného konania, a teda aj na rozhodnutie o vyhlásení konkurzu, ako aj
na osvedčenie spornosti pohľadávky navrhovateľov, nie možné ustáliť záver o platobnej neschopnosti
dlžníka. Dlžník (resp. spoločnosť RS 19 s.r.o ako investor v rámci skupiny Bukóza) rokuje o zabezpečení

ďalšieho financovania skupiny Bukóza ako aj dlžníka, ktoré by zlepšili možnosť dlžníka uhrádzať svoje
záväzky. Dlžník o týchto rokovaniach doloží dôkazy dodatočne. V zmysle § 19 ods. 1 písm. a) bod 1aa.
až 1ad. ZKR, dlžník predložil - Zoznam peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol dlžník v deň začatia
konkurzného konania, t. j. 15.01.2025, 90 dní v omeškaní ako Prílohu č. 1; - Zoznam bankových účtov
s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, t. j. dňa 15.01.2025 ako Prílohu č. 2; - Stav

hotovosti v deň začatia konkurzného konania, t. j. 15.01.2025 a v deň predloženia informácie súdu,
t. j. 13.02.2025 ako Prílohu č. 3; Zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou
predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania dlžník nepredložil
s odôvodnením, že v súčasnosti nemôže ani pri konaní s odbornou starostlivosťou uviesť, pri ktorých
pohľadávkach možno predpokladať ich úhradu do 90 dní od začatia konkurzného konania. Dlžník

nesúhlasil, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania.

5. Na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 20.03.2025 o 10:30 hod. na Mestskom súde Košice, sa
dostavil zástupca navrhovateľov, dlžník sa nedostavil. Zástupca veriteľov zotrval na návrhu a poukázal
na skutočnosť, že dlžník nepreukázal platobnú schopnosť.

6. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že na vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka je potrebné splnenie nasledovných materiálnych podmienok: 1/ platobná neschopnosť dlžníka,
2/ pluralita veriteľov dlžníka, 3/ dostatok majetku dlžníka. Z legálnej definície platobnej neschopnosti
uvedenej v ust. § 3 ods. 2 ZKR možno vyvodiť, že jej základným predpokladom je pluralita veriteľov, t. j.

existencia viac ako jedného veriteľa dlžníka, pričom dlžník zároveň nie je schopný plniť 90 dní po lehote
splatnosti najmenej dva peňažné záväzky. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti
dlžníkasapovažujúvšetkypohľadávky,ktorépočas90dnípredpodanímnávrhunavyhláseniekonkurzu
pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Ustanovenie § 12 ods. 2 písm. e) ZKR umožňuje podať návrh
na vyhlásenie konkurzu zamestnancom dlžníka, ktorí spravidla nemajú judikované pohľadávky. Aktívnu

vecnú legitimáciu majú zamestnanci dlžníka alebo jeho bývalí zamestnanci, ktorí majú pohľadávku
na mzde, odchodnom alebo odstupnom. Tieto pohľadávky musia byť 30 dní po lehote splatnosti.
Zamestnanec alebo bývalý zamestnanec je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu vtedy, keď
k návrhu pripojí vyhlásenie najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov o tom, že
majúvočidlžníkovipohľadávkunamzde,odstupnomaleboodchodnom.Ďalšoupodmienkoupreaktívnu

vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je povinné zastúpenie zamestnanca
odborovou organizáciou, pričom zamestnanec alebo bývalý zamestnanec, ktorý podáva návrh na
vyhlásenie konkurzu, nemusí byť členom tejto odborovej organizácie. ZKR poskytuje špeciálnu ochranu
pre zamestnancov dlžníka tým, že nevyžaduje ich pohľadávky 90 dní po lehote splatnosti voči dlžníkovi,
pričom pri pohľadávkach zamestnancov na mzde, odchodnom alebo odstupnom sa uvedená lehota

skracuje len na 30 dní po lehote splatnosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade
navrhovatelia, ktorí sú zamestnanci, resp. bývalí zamestnanci dlžníka a zároveň nie sú spriaznenými
osobami dlžníka, boli aktívne vecne legitimovaní na podanie predmetného návrhu, keďže každý z nich
má voči dlžníkovi pohľadávku na mzde, odchodnom alebo odstupnom 30 dní po lehote splatnosti vzmysle ust. § 12 ods. 2 písm. e) ZKR, čo navrhovatelia preukázali súdu svojimi písomnými vyhláseniami
s úradne osvedčenými podpismi zo dňa 12.12.2024, ako aj predloženými pracovnými zmluvami a
výplatnými páskami. V súvislosti so skúmaním existencie platobnej (ne)schopnosti dlžníka súd prvej

inštancie považoval ust. § 12 ods. 2 písm. e) ZKR vo vzťahu k ust. § 11 ods. 3 ZKR za špeciálne
ustanovenie a v súlade so zásadou lex specialis derogat legi generali považoval splnenie procesných
podmienok pre podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu zamestnancami dlžníka v zmysle ust. § 12
ods. 2 písm. e) ZKR za dostatočné. Poukázal tiež na to, že navrhovatelia sú zároveň zastúpení
odborovou organizáciou. Každý z navrhovateľov taktiež písomne vyzval dlžníka na úhradu predmetných

pohľadávok 30 dní po lehote splatnosti v súlade s ust. § 11 ods. 3 ZKR v spojení s ust. § 12 ods. 2
písm. e) ZKR, čo preukazujú predložené výzvy zo dňa 06.12.2024 spolu s výsledkami doručovania.
Navrhovatelia v zmysle ust. § 12 ods. 2 ZKR tiež riadne označili okrem svojich pohľadávok voči
dlžníkovi aj ďalších veriteľov s pohľadávkami, ktoré sú 90 dní po lehote splatnosti, a to veriteľov:
Sociálnapoisťovňa,ústredie,IČO:30807484,vsume824.961,05Eur,Všeobecnázdravotnápoisťovňa,
a.s., IČO: 35 937 874, v sume 198.175,79 Eur, UNION poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, v sume

90.522,40 Eur, DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 942 436, v sume 268.936,83 Eur, Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, v sume 6.573,18 EUR; pričom v súlade s ust. § 185
ods. 2 CSP mal súd prvej inštancie z verejne dostupných registrov potvrdené, že dlžník pohľadávky
označeným veriteľom neuhradil. V uvedenej súvislosti súd prvej inštancie dodal, že navrhovatelia
preukazujú len svoje pohľadávky, pričom pohľadávku druhého veriteľa, ktorého v návrhu na vyhlásenie

konkurzu uvedú, nemusia žiadnym spôsobom preukazovať a stačí, keď túto pohľadávku len označia.
Zároveň aj z dlžníkom predloženého zoznamu peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol dlžník v
deň začatia konkurzného konania 90 dní v omeškaní, je zrejmé, že dlžník v tomto zozname (okrem
iných záväzkov s lehotou 90 dní po lehote splatnosti) uvádza „Záväzky voči Sociálnej poisťovni“ vo
výške 824.961,05 EUR, ako aj „Záväzky voči zdravotným poisťovniam“ vo výške 519.480,07 Eur. S

ohľadom na uvedené skutočnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané, že označených veriteľov
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, alebo DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s.,
IČO: 35 942 436, možno jednoznačne subsumovať pod dlžníkom označené „Záväzky voči zdravotným
poisťovniam“ v zozname peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol dlžník v deň začatia konkurzného
konania 90 dní v omeškaní, pričom dlžník taktiež uznal záväzky voči Sociálnej poisťovni, ako aj záväzky

voči ďalším veriteľom uvedeným v predmetnom zozname, a to spolu záväzky vo výške 32.194.393,03
Eur, s ktorých plnením bol dlžník v deň začatia konkurzného konania 90 dní v omeškaní. Dlžník nijakým
spôsobom neosvedčil prípadnú spornosť označených záväzkov. V dlžníkom predloženom zozname
bankových účtov dlžníka s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania je pri prevažnej
väčšine bankových účtoch dlžníka uvedené, že „z dôvodu nepovoleného debetného zostatku banky

pristúpili k výpovedi zmluvy o bežnom účte“, pričom kladný zostatok má dlžník len na troch bankových
účtoch spolu vo výške 16.818,37 Eur. Zároveň z dlžníkom predloženého stavu hotovosti dlžníka v deň
začatia konkurzného konania je zrejmé, že jeho stav hotovosti ku dňu 15.01.2025 predstavoval 15,98
Eur, pričom ku dňu 13.02.2025 predstavuje 0,38 Eur. K argumentácii dlžníka ohľadom problémov s
vyplatením miezd zamestnancom vo výplatnom termíne a ohľadom vstupu investora do skupiny Bukóza

súd prvej inštancie dodal, že úpadok je stav objektívny a pri skúmaní, či sú splnené podmienky na
vyhlásenie konkurzu, je bez významu dôvod a spôsob, akým sa dlžník do stavu úpadku dostal. Súd
prvej inštancie preto považoval za preukázanú platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj pluralitu veriteľov
dlžníka. Tretiu podmienku potrebnú na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, a to dostatok majetku
na krytie nákladov konkurzu vo výške stanovenej ust. § 8 vyhlášky, považoval súd prvej inštancie za

taktiežpreukázanú,keďžedlžníkjeprávnickouosobou,ktorejmajetokpodľaposlednejúčtovnejzávierky
presiahol 10.000.000,00 Eur a ktorej obrat v poslednom kalendárnom roku pred vyhlásením konkurzu
prekročil 10.000.000 Eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnenie všetky materiálne
podmienky na vyhlásenie konkurzu a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, pričom náhodným výberom
pomocou technických a programových prostriedkov v súlade s ust. § 40 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 20a

písm. c) zákona o správcoch a čl. 13 ods. 8 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
2/2006 o postupe súdov pri vybavovaní agendy v konkurznom konaní ustanovil dlžníkovi v predmetnom
konkurznom konaní správcu podstaty, ktorý je zapísaný v oddiele špeciálnych správcov.

7. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na článok 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „nariadenie“), podľa ktorého právomoc
začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných
záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Súd prvej inštancie uviedol, že centrum
hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoréje zistiteľné tretími stranami. V prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných
záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa
uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch

mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Podľa článku 4 ods. 1
nariadenia, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma,
či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je
právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo
2. Súd prvej inštancie považoval za zistené, že je daná jeho právomoc v zmysle článku 3 ods. 1

nariadenia, keďže centrom hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, pričom dlžník
má registrované sídlo na území Slovenskej republiky, a preto uznal konkurz za hlavné insolvenčné
konanie.

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podľa článku 53 nariadenia, každý zahraničný veriteľ môže
prihlásiť svoje pohľadávky do insolvenčného konania prostredníctvom akýchkoľvek komunikačných

prostriedkov, ktoré sú prípustné podľa práva štátu, v ktorom sa začalo konanie. Na samotné
prihlasovanie pohľadávok sa nevyžaduje zastúpenie advokátom alebo iným príslušníkom právnického
povolania. Podľa článku 54 ods. 1 nariadenia, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom
štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite
informuje známych zahraničných veriteľov. Na účely nariadenia v zmysle článku 2 ods. 12 nariadenia

sa za zahraničného veriteľa považuje veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované
sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a
orgánovsociálnehozabezpečeniačlenskýchštátov.Zaznámehoveriteľajevzmyslejudikatúrypotrebné
považovať takého veriteľa, o ktorom by správca úpadcu dozvedel pri obvyklej činnosti vykonanej s
odbornou starostlivosťou, a to buď z listinných dôkazov, ktoré je dlžník povinný predložiť konkurznému

súdu, alebo z riadne vedeného účtovníctva, príp. z iných dlžníkom vedených záznamov o stave jeho
majetku a záväzkov, vrátane korešpondencie.

9. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uložil ustanovenému správcovi podstaty z dôvodu účinného
vykonávania dohľadu nad jeho činnosťou povinnosť podať súdu v stanovených lehotách podrobné

písomné správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, najmä
o stave súpisu a zoznamu pohľadávok a zároveň v lehote najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze
veriteľov oznámiť súdu, že prihlásené pohľadávky boli zapísané do zoznamu pohľadávok v registri
úpadcov a spolu s týmto oznámením doručiť súdu evidenčnú pomôcku ohľadom veriteľov prihlásených
pohľadávok a ich hlasovacích práv. Súd prvej inštancie ďalej uložil správcovi v zmysle článku 54

nariadenia povinnosť individuálne informovať známych zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú svoj
obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je Slovenská republika,
vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov o skutočnostiach
v zmysle predmetného nariadenia, pričom mu uložil povinnosť o splnení individuálnej oznamovacej
povinnostiinformovaťsúdvoštvrtejpodrobnejpísomnejspráve.Vpredmetnejsprávejesprávcapovinný

o splnení tejto povinnosti predložiť listinné dôkazy.

10. Súd prvej inštancie zároveň vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu prihláškami
do 45 dní od vyhlásenia konkurzu spôsobom uvedeným v poučení tohto uznesenia.

11. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v celom rozsahu odvolanie spoločnosť RS 19
s.r.o.,IČO:52033775(ďalejajako„odvolateľ“alebo„veriteľdlžníka“)zdôvodovpodľa§365ods.1písm.
b),f)ah),tedazdôvodu,žesúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ podal odvolanie aj
z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, keď poukázal na skutočnosť, že odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci
samej - uznesenie o začatí konkurzného konania proti dlžníkovi vydané Mestským súdom Košice sp.

zn. 43K/22/2024 zo dňa 10.01.2025, ktoré bolo zverejnené dňa 14.01.2025 v Obchodnom vestníku pod
číslom 8, ročník 2025, č. K001993 a ktoré má rovnako vady, keď súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že jeho odvolanie je prípustné, keďže podľa ust. § 355 ods. 2 CSP
proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa, pričom v zmysle ust.
§ 19 ods. 2 ZKR je veriteľ oprávnený podať odvolanie proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu, pretože
ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať ktorýkoľvek

veriteľ dlžníka. Odvolateľ je veriteľom dlžníka, k čomu dokladá zmluvu o pôžičke, pričom poukázal tiež
na to, že v prípade vyhlásenia konkurzu bude uspokojenie jeho pohľadávky nižšie, ako v prípade, ak
by konkurz vyhlásený nebol.

13. Podanie odvolania odvolateľ odôvodnil tým, že navrhovatelia mohli podať návrh len v prípade,
ak možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, keď tú možno odôvodnene

predpokladať, ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac
ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Navrhovatelia
v návrhu na vyhlásenie konkurzu neoznačili dva peňažné záväzky voči viac ako jednému veriteľovi, s
ktorými by bol dlžník v omeškaní viac ako 90 dní a nepreukázali ani to, že by dlžník bol na zaplatenie
písomne vyzvaný aspoň jedným veriteľom, ktorého pohľadávka je už viac ako 90 dní po splatnosti. V

čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu ani jeden z navrhovateľov nemal pohľadávku po splatnosti
viac ako 90 dní. V návrhu na vyhlásenie konkurzu navrhovatelia označili pohľadávku len voči jednému
veriteľovi, s ktorej úhradou bol dlžník po splatnosti viac ako 90 dní, a to pohľadávku Sociálnej poisťovne.
Z pohľadu formálneho len označenie pohľadávok Sociálnej poisťovne nie je relevantným dôkazom
osvedčujúcim splnenie podmienky podľa § 12 ods. 2 ZKR (označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou

90 dní po lehote splatnosti). Navrhovatelia nepreukázali ani to, že by aspoň jeden veriteľ, ktorý má
pohľadávku voči dlžníkovi po splatnosti viac ako 90 dní, dlžníka písomne vyzval na jej zaplatenie.
Okrem skutočnosti, že navrhovatelia neoznačili vlastné pohľadávky po splatnosti viac ako 90 dní,
nedoložili ani tieto vlastné pohľadávky písomným vyhlásením iných piatich zamestnancov o nesplnení
ich pohľadávok na mzde, odstupnom alebo odchodnom, 30 dní po lehote splatnosti. Navrhovatelia

podali návrh na vyhlásenie konkurzu najmä z dôvodu, aby získali nárok na dávku garančného poistenia,
pričom práve v dôsledku tejto skutočnosti je zrejmé, že na nimi označené pohľadávky bolo plnené, a
teda v danom rozsahu pohľadávky nie sú dané, a teda možno konštatovať, že je sporná existencia
pohľadávok navrhovateľov z hľadiska ich výšky. Neboli potom splnené podmienky pre podanie návrhu
na vyhlásenie konkurzu, a teda neboli splnené podmienky na začatie konkurzného konania ani na

vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi. Súd prvej inštancie preto vec nesprávne právne posúdil, keď ustálil,
že navrhovatelia preukázali aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu,
dospel tiež k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom výšky pohľadávok navrhovateľov, a teda vydal
nezákonne uznesenie o začatí konkurzného konania ako aj uznesenie o vyhlásení konkurzu.

14. Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu odvolateľa uviedli, že odvolanie odvolateľa smerujúce proti
výrokom I., III., IV., V. a VI. napadnutého rozhodnutia bolo podané neoprávnenou osobou a navrhli, aby
súd odvolanie v tejto časti odmietol podľa § 386 písm. b) CSP. Poukázali na skutočnosť, že v zmysle
§ 24 ods. 1 ZKR účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ a veritelia, ktorí
spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky, preto odvolateľ ako veriteľ dlžníka

nie je subjektom oprávneným podať odvolanie, nakoľko si svoju pohľadávku v konkurznom konaní u
správcu konkurznej podstaty neprihlásil. Nespĺňa definíciu účastníctva konania ani podľa § 24 ods. 2
ZKR, podľa ktorého až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu môže do konkurzného konania
pristúpiť veriteľ, ktorý preukáže, že by inak bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ďalej
doplnili, že veriteľ napáda vydané uznesenie ako celok, pričom z § 19 ods. 2 ZKR vyplýva, že veriteľ

môže odvolaním napadnúť jedine výrok II. napadnutého rozhodnutia, ktorým bol konkurz uznaný za
hlavné insolvenčné konanie. Vo vzťahu k odvolaniu odvolateľa voči výroku II. napadnutého rozhodnutia
navrhovatelia mali za to, že neobsahuje náležitosti odvolania z hľadiska § 363 CSP a navrhli, aby
odvolanie odvolateľa odvolací súd aj v tejto časti odmietol podľa § 386 písm. d) CSP. Navrhovatelia
tiež poukázali na to, že odvolateľ nenapáda odvolaním iba uznesenie o vyhlásení konkurzu, ale aj

uznesenie, ktoré tomuto predchádzalo, a to právoplatné uznesenie o začatí konkurzného konania, ktoré
bolo vydané Mestským súdom Košice dňa 10.01.2025 a ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
pod OV 8/2025, č. K001993, čím prekračuje svoje práva, pretože voči uzneseniu o začatí konkurzného
konania odvolanie prípustné nie je.15. K odvolacím dôvodom navrhovatelia uviedli, že z platnej a účinnej právnej úpravy vyplýva, že
pokiaľ sa nejedná o obchodnoprávne vzťahy, pohľadávka nemusí byť 90 dní po lehote splatnosti,

ale pri pracovnoprávnych vzťahoch postačuje, ak je pohľadávka 30 dní po lehote splatnosti. Pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu bol dlžník niekoľkokrát vyzvaný, aby svoju pohľadávku na
mzde, odstupnom alebo odchodnom splnil dobrovoľne. ZKR v § 12 ods. 2 písm. e) nevylučuje, aby
navrhovateľ, ktorý je zároveň aj veriteľom - zamestnancom dlžníka podávajúci návrh na vyhlásenie
konkurzu na svojho zamestnávateľa, nemohol byť jedným z piatich zamestnancov, ktorý podáva

písomné vyhlásenie s úradne osvedčeným podpisom o tom, že jeho pohľadávka na mzde, odstupnom
alebo odchodom nebola splnená. Ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným, nedokáže
uspokojiť nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov a pre uspokojenie týchto nárokov slúži
dávka garančného poistenia. Pohľadávky však výplatou garančného poistenia nezanikajú, pri týchto
pohľadávkach sa mení iba veriteľ, nakoľko tieto pohľadávky prešli subrogačne na Sociálnu poisťovňu.
Po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a

Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Navrhovatelia v zmysle § 12 ods. 2 ZKR riadne označili
okrem svojich pohľadávok voči dlžníkovi aj ďalších veriteľov s pohľadávkami, ktoré sú 90 dní po
lehote splatnosti, a to veriteľov Sociálna poisťovňa, ústredie, IČO: 30 807 484, Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 942 436 a Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500. Doplnili, že navrhovatelia preukazujú len svoje

pohľadávky, pohľadávku druhého veriteľa, ktorého v návrhu na vyhlásenie konkurzu uvedú, nemusia
preukazovať, stačí ak túto pohľadávku len označia. Navrhovatelia v návrhu označili ďalších štyroch
veriteľov a zároveň pri všetkých veriteľoch uviedli aj výšky ich pohľadávok voči dlžníkovi. Keďže dlžník
svoju platobnú schopnosť neosvedčil, správne súd prvej inštancie na majetok dlžníka vyhlásil konkurz
a s týmto rozhodnutím sa navrhovatelia v plnom rozsahu stotožnili. Navrhovatelia tiež poukázali na

skutočnosť, že z verejne dostupných informácií v obchodnom registri vyplýva, že medzi úpadcom a
veriteľom existuje spriaznenosť, nakoľko pri oboch obchodných spoločnostiach vystupujú ako členovia
štatutárneho orgánu totožné osoby, a teda je daný predpoklad, že odvolateľ a úpadca sledujú rovnaké
ciele, ktoré sú v neprospech oprávnených záujmov ostatných veriteľov úpadcu.

16. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že dlžník sa k odvolaniu odvolateľa na výzvu súdu prvej
inštancie nevyjadril. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že vyjadrenie navrhovateľov
k odvolaniu odvolateľa bolo podľa elektronickej doručenky na č.l. 942 spisového materiálu vedeného
v listinnej podobe doručené odvolateľovi do jeho elektronickej schránky dňa 19. 06. 2025 a podľa
elektronickej doručenky na č.l. 941 spisového materiálu vedeného v listinnej podobe dlžníkovi do jeho

elektronickej schránky dňa 19. 06. 2025. Dlžník sa k vyjadreniu navrhovateľov k odvolaniu odvolateľa
nevyjadril. Odvolateľ dňa 1. júla 2025 doručil súdu prvej inštancie elektronické (emailové) podanie
obsahujúce vyjadrenie odvolateľa k vyjadreniu navrhovateľov (odvolaciu repliku) bez autorizácie podľa
osobitného predpisu, ktoré dodatočne nedoručil súdu prvej inštancie do desiatich dní v listinnej podobe
alebo elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, preto naň ako na podanie vo veci

samej (§ 123 ods. 1 CSP) nebolo možné prihliadať (§ 125 ods. 1, ods. 2 CSP), keď z obsahu spisu
súdu prvej inštancie vyplýva tiež to, že súd prvej inštancie účastníkom konania toto podanie odvolateľa
nedoručoval.

17. Správca konkurznej podstaty úpadcu vo vyjadrení k odvolaniu odvolateľa podanom bez výzvy zo

stranysúduprvejinštancieuviedol,žeodvolateľnemápostavenieúčastníkakonkurznéhokonania,preto
nie je oprávnený podať odvolanie proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu. Proti uzneseniu o vyhlásení
konkurzu je oprávnený podať odvolanie iba dlžník, veriteľ je oprávnený podať odvolanie iba proti výroku,
ktorým súd uznáva konkurzné konanie za hlavné konkurzné konanie. V danej veci úpadca má centrum
hlavných záujmov v Slovenskej republike, podstatná časť prihlásených veriteľov má sídlo v Slovenskej

republike, všetok známy majetok úpadcu sa podľa informácií správcu nachádza v Slovenskej republike,
priemyselný areál úpadcu sa historicky nachádza v Slovenskej republike v Prešovskom kraji, okres
Vranov nad Topľou. Všetci bývalí zamestnanci úpadcu boli zamestnaní v priemyselnom areáli v okrese
Vranov nad Topľou, úpadca bol registrovaný s daňovým domicilom v Slovenskej republike a účtovné
závierky ukladal v Slovenskom registri účtovných závierok. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti je

nesporné, že centrum hlavných záujmov úpadcu je v Slovenskej republike, pričom právomoc viesť
hlavné konkurzné konanie ohľadom majetku úpadcu majú nesporne súdy Slovenskej republiky. Keďže
právomoc viesť hlavné konkurzné konanie majú súdy Slovenskej republiky, napadnuté uznesenie vo
výroku, ktorým konajúci súd uznal konkurzné konanie za hlavné konkurzné konanie, je správne.18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 196a ods. 3 ZKR) prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania [§ 379 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)] bez

nariadenia pojednávania (§ 19 ods. 3 ZKR), pričom dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa smerujúce
proti výroku I., III. -VI. bolo podané neoprávnenou osobou.

19. Predmetom konania v súdenej veci je návrh navrhovateľov na vyhlásenie konkurzu. Napadnutým
rozhodnutím vydaným v konkurznom konaní súd prvej inštancie vo výroku I. vyhlásil konkurz na majetok

dlžníka, vo výroku II. konkurz uznal za hlavné insolvenčné konanie, vo výroku III. ustanovil správcu
konkurznej podstaty, vo výroku IV. uložil správcovi podstaty povinnosť predložiť správy v konkrétnych
lehotách a s konkrétnym obsahom, vo výroku V. uložil správcovi povinnosť pod hrozbou uloženia
poriadkovej pokuty bezodkladne individuálne informovať o vyhlásení konkurzu známych zahraničných
veriteľov dlžníka a vo výroku VI. vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu do 45 dní
od vyhlásenia konkurzu.

20. Odvolanie je právny inštitút, ktorý pri súčasnom splnení všetkých zákonom požadovaných
podmienok (zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania, procesná legitimácia odvolateľa,
spôsobilý predmet odvolania a dodržanie zákonných náležitostí odvolania) umožňuje odvolaciemu
súdu prieskum napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o právach a

povinnostiach strán, resp. účastníkov ako aj prieskum konania, ktoré mu predchádzalo. Pred posúdením
vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia je odvolací súd povinný vyhodnotiť i to, či
odvolanie bolo podané oprávnenou osobou. Odvolateľ svoje oprávnenie podať odvolanie vyvodzoval zo
znenia § 19 ods. 2 ZKR a zo svojho hmotnoprávneho postavenia veriteľa dlžníka (ktorý si do konkurzu
neprihlásil svoju pohľadávku), keď k odvolaniu pripojil Zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi spoločnosťou

BUKOCEL, a.s. (dlžník) ako dlžníkom a spoločnosťou RS 19 s.r.o. (odvolateľ) ako veriteľom zo dňa
24.07.2024.

21. Podľa § 198 ods. 1 ZKR, súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu
vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie

prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon; ustanovenie § 197a pre podanie odvolania platí rovnako.
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto
zákona nie je prípustné.

22. Podľa § 19 ods. 2 ZKR, proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník

konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený
podať odvolanie dlžník. Ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je
oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka. 3c) Ak bol konkurz vyhlásený ako vedľajšie insolvenčné
konanie, odvolanie je oprávnený podať správca v hlavnom insolvenčnom konaní. 3e)

23. Odvolací súd uvádza, že v zmysle § 198 ods. 1 ZKR proti uzneseniu vydanému v konkurznom konaní
je odvolanie prípustné len vtedy, ak to ZKR pri jednotlivých uzneseniach pripúšťa. Ust. § 19 ods. 2 ZKR
v jeho tretej vete ustanovuje, že „ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie
je oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka“. Práve výklad tohto ustanovenia bol rozhodujúci pre
posúdenie prípustnosti odvolania odvolateľa.

24. Odvolací súd pripomína, že obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný
izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Ide vždy
o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť,
pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a

racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju
rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy,
s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných
zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky
do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi

Európskeho spoločenstva, Európskej únie (porov. roz. NS SR sp. zn. 7Sžk/15/2017). Pozn. 3c k tretej
vete ust. § 19 ods. 2 ZKR odkazuje na čl. 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848
z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (ďalej aj „nariadenie“), keď i podľa §
172 ZKR na konkurzné konanie s cudzím prvkom sa vo vzťahu k členským štátom Európskej úniealebo zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) použijú
ustanovenia tohto zákona, ak osobitný predpis neustanovuje inak, keď týmto osobitným predpisom je
práve konštatované nariadenie. Odvolací súd pripomína i to, že nariadenie je všeobecne záväzné a

priamo aplikovateľné na našom území podľa čl. 7 ods. 2 ústavy a čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie (porov. nález ÚS SR III.ÚS 631/2018-54).

25. V zmysle článku 3 nariadenia (upravujúceho medzinárodnú právomoc), právomoc začať insolvenčné
konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka

(ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník
pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. V prípade spoločnosti
alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo,
ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo
do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie
insolvenčného konania.

26. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (upravujúceho preskúmanie právomoci), súd, na ktorý bola podaná
žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3.
V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená,
a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.

27. Podľa článku 5 ods. 1, ods. 2 nariadenia (upravujúceho súdne preskúmanie rozhodnutia o začatí
hlavného insolvenčného konania, na ktoré odkazuje i pozn. 3c k tretej vete ust. § 19 ods. 2 ZKR),
dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať
opravný prostriedok na súde, a to na základe medzinárodnej právomoci. Rozhodnutie o začatí hlavného

insolvenčného konania môžu napadnúť aj iní účastníci konania, ako sú účastníci uvedení v odseku 1,
alebo ho možno napadnúť aj z iného dôvodu, než je nedostatok medzinárodnej právomoci, ak sa tak
ustanovuje vo vnútroštátnom práve.

28. Z citovaných ustanovení nariadenia vyplýva, že hlavné insolvenčné konanie je podľa čl. 3

ods. 1 nariadenia charakterizované ako insolvenčné konanie začaté v členskom štáte, v ktorom sa
nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka. Hlavné insolvenčné konanie má univerzálny rozsah.
Účinky hlavného insolvenčného konania sa spravujú právnym poriadkom toho členského štátu, na
území ktorého sa toto hlavné insolvenčné konanie začalo (lex fori concursus primariae). Týmto
právnym poriadkom sa spravujú hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne účinky insolvenčného konania.

Nariadenie o insolvenčnom konaní je založené na pravidle, že proti dlžníkovi je možné začať len
jedno hlavné insolvenčné konanie. Účinky tohto hlavného insolvenčného konania sa vzťahujú na všetky
členské štáty, v ktorých sa nariadenie o konkurznom konaní uplatňuje. Prieskum právomoci podľa čl. 4
a5nariadeniaukladásúdupreskúmať,čisahlavnézáujmydlžníkanachádzajúnaúzemítohočlenského
štátu, ktorý vyhlásený konkurz uznal za hlavné insolvenčné konanie. Nariadenie ďalej ustanovuje i to,

že súdy musia v rámci svojho rozhodnutia o zahájení insolvenčného konania v režime nariadenia
uviesť výslovne dôvody, či sa jedná o hlavné alebo o teritoriálne obmedzené insolvenčné konanie.
Nariadenie tiež čl. 5 ods. 1 ustanovuje možnosť dlžníka či akéhokoľvek veriteľa napadnúť rozhodnutie
súdu o zahájení hlavného insolvenčného konania z dôvodu (nedostatku) jeho právomoci podľa čl. 3.

29. Znenie čl. 5 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní zákonodarca preniesol do ZKR prijatím
ust. § 19 ods. 2 ZKR, ktoré výslovne uvádza, že proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený
podať odvolanie dlžník, pričom v prípade, ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie,
odvolanie je oprávnený podať i ktorýkoľvek veriteľ dlžníka. Odvolací súd je toho názoru, že toto
ustanovenie je potrebné vykladať tak, že ktorýkoľvek veriteľ dlžníka, teda aj odvolateľ, je oprávnený

podať odvolanie len v prípade, ak je konkurz vyhlásený za hlavné insolvenčné konanie, a to len z
dôvodu nedostatku medzinárodnej právomoci (čl. 5 ods. 1 nariadenia), pretože tretiu vetu ust. § 19
ods. 2 ZKR nie je možné vykladať izolovane, teda bez väzby na celé znenie § 19 ods. 2 ZKR, ako
aj bez väzby na čl. 5 nariadenia, ktoré je na území Slovenskej republiky priamo uplatniteľné. Výklad
presadzovaný odvolateľom, podľa ktorého ktorýkoľvek veriteľ dlžníka je oprávnený podať odvolanie

aj proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu, by totiž priamo popieral druhú vetu ust. § 19 ods. 2 ZKR,
ktorá jasne hovorí, že proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie výlučne
dlžník. Interpretácia odvolateľa by tiež popierala zmysel a účel ust. § 19 ods. 2 ZKR vo väzbe
na čl. 5 nariadenia, z ktorého vyplýva, že ktorýkoľvek veriteľ dlžníka môže opravným prostriedkomnapadnúťlenrozhodnutiesúdučlenskéhoštátuotom,žekonkurz(insolvenčnékonanie)uznalzahlavné
insolvenčné konanie. Dôvodom uplatnenia tohto opravného prostriedku upraveného v čl. 5 nariadenia zo
strany ktoréhokoľvek veriteľa môže byť iba tvrdenie o nedostatku medzinárodnej právomoci odvíjajúcej

sa od kritéria centra hlavných záujmov dlžníka, pretože práve určenie medzinárodnej právomoci
predstavuje dôležitý moment insolvenčného konania, pretože ovplyvňuje určenie rozhodného práva pre
riešenie hmotnoprávnych či procesnoprávnych otázok v zásade celého insolvečného konania, vrátane
účinkov v ňom vydaných rozhodnutí. Ani z textu čl. 5 nariadenia, ktorého obsahovým vyjadrením je § 19
ods. 2 ZKR, nie je žiadnym spôsobom možné vyvodiť, že by sa týkal výroku súdu o vyhlásení konkurzu

na majetok dlžníka, alebo súvisiacich výrokov. Odvolací súd poukazuje i na to, že aj v dôvodovej správe
k zákonu č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku sa uvádza, že dotknuté ustanovenie§ 19 ods.
2 ZKR bolo potrebné zosúladiť s čl. 5 nariadenia týkajúceho sa súdneho preskúmania rozhodnutia
o začatí hlavného a vedľajšieho insolvenčného konania na základe medzinárodnej právomoci. Tiež
v staršej komentárovej literatúre (napr. Ďurica, M. zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár.
4. Vydanie. Praha : C. H. Beck, 2021, s. 1496) sa vo vzťahu k pôvodnému zneniu § 19 ods. 2

ZKR, ktoré ešte neobsahovalo tretiu vetu, uvádza, že proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je
oprávnený podať odvolanie iba dlžník, keď toto ustanovenie ale nie je presné, pretože v širšom rozsahu
pripúšťa odvolanie čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015
o insolvenčnom konaní, podľa ktorého má právo podať odvolanie dlžník a každý veriteľ, a to na
základe medzinárodnej právomoci, pričom aktívnu vecnú legitimáciu majú uvedené osoby len ohľadne

vyslovenia medzinárodnej právomoci. Preto je nesprávny názor odvolateľa, že z § 19 ods. 2 ZKR
mu vyplýva oprávnenie odvolaním napadnúť aj výrok súdu prvej inštancie o vyhlásení konkurzu (a
závislých výrokov), pretože právo podať odvolanie proti vyhláseniu konkurzu (a závislých výrokov), je
oprávnený podať iba dlžník. Odvolací súd dodáva, že za závislý výrok sa považuje taký výrok, ktorý
je obsahovo spojený s iným výrokom dotknutého rozhodnutia v tom zmysle, že nemôže sám o sebe

obstáť, ak by tento iný (hlavný, panujúci) výrok bol zrušený alebo zmenený, a preto povaha závislého
výroku vyžaduje, aby bol svojím osudom spojený s výrokom, ktorý je preň určujúci. To je aj prípad
výrokov napadnutého rozhodnutia o ustanovení správcu konkurznej podstaty, o uložení povinností
správcovi podstaty predložiť správy v konkrétnych lehotách a s konkrétnym obsahom a povinnosti
bezodkladne individuálne informovať o vyhlásení konkurzu známych zahraničných veriteľov dlžníka a

tiež výroku v podobe výzvy veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu do 45 dní od vyhlásenia
konkurzu (výroky III. – VI. napadnutého rozhodnutia), ktoré majú svoj podklad vo výroku I. napadnutého
rozhodnutia o vyhlásení konkurzu a sú s ním procesne zviazané.

30. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že proti rozhodnutiu o vyhlásení

konkurzu bol oprávnený podať odvolanie výlučne dlžník, pričom výrokové vety III., IV., V. a VI. majú svoj
podklad vo výroku I. o vyhlásení konkurzu, a preto sa jedná o závislé výroky, preto je aj správne poučenie
v napadnutom uznesení zo strany súdu prvej inštancie, že proti výrokom I., III. - VI. tohto uznesenia
je oprávnený podať odvolanie iba dlžník do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Pretože odvolateľ nebol
oprávnenýpodaťodvolanieprotivýrokomI.,III.,IV.,V.aVIrozhodnutiasúduprvejinštancie,odvolacísúd

odvolanie odvolateľa odmietol podľa § 386 písm. b) CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou
(I. výroková veta rozhodnutia odvolacieho súdu). Vzhľadom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné odvolanie
odmietnuť, sa odvolací súd ďalej nezaoberal obsahom odvolania ani vecnou správnosťou odvolaním
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku I., III. - VI..

31. Keďže potom § 19 ods. 2 ZKR pripúšťa podať odvolanie ktorémukoľvek veriteľovi dlžníka len proti
výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol konkurz uznaný za hlavné insolvenčné konanie,
z dôvodu (nedostatku) medzinárodnej právomoci, a keďže odvolateľ podal odvolanie voči rozhodnutiu
súdu prvej inštancie v celom rozsahu, odvolanie odvolateľa mohlo byť vo vzťahu k II. výroku rozhodnutia
súdu prvej inštancie úspešné len v prípade, ak by nebola daná medzinárodná právomoc slovenských

súdov uznať konkurz za hlavné insolvenčné konanie.

32. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia medzinárodnú právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy
členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné
insolvenčné konanie“). Hlavným účelom zvolenia kritéria hlavných záujmov dlžníka pre určenie

právomoci bola potreba reálneho spojenia medzi osobou dlžníka a miestom (štátom), v ktorom vyvíja
svojeekonomickéaktivity,vykonávaústrednúsprávusvojichzáujmovaktoréjezistiteľnétretímistranami
(čl. 3 ods. 1 nariadenia). Pre zjednodušenie posúdenia miesta hlavných záujmov dlžníka bola do článku
3 ods. 1 nariadenia zavedená legálna definícia tohto pojmu. S ohľadom na autonómne poňatie pojmovobsiahnutých v právnych aktoch únijného práva je nevyhnutné kritérium miesta hlavných záujmov
vykladať nezávisle na vnútroštátnom práve jednotlivých členských štátov. Vo vzťahu k obchodným
spoločnostiam, keď obchodnou spoločnosťou je aj dlžník, nariadenie v čl. 3 ods. 1 zakladá vyvrátiteľnú

domnienku, podľa ktorej sa za centrum hlavných záujmov spoločnosti považuje miesto, kde má
spoločnosťregistrovanésídlo(aksanepreukážeopak).Účelomtejtodomnienkyniejelenzjednodušenie
procesu určovania hlavných záujmov spoločnosti, ale táto domnienka je rovnako zárukou právnej istoty,
pretože v konaní musí byť za účelom jej vyvrátenia dostatočne preukázané, že sa hlavné záujmy
spoločnosti nachádzajú v inom štáte, než v ktorom sa nachádza jej sídlo.

33. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie považoval za zistené, že je
daná jeho právomoc v zmysle článku 3 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní, pretože dlžník má
registrované sídlo na území Slovenskej republiky, a preto uznal konkurz za hlavné insolvenčné konanie.
Odvolateľ síce vo veci podal odvolanie, ktoré obsahuje odôvodnenie, avšak odvolateľ vo vzťahu k otázke
uznania konkurzu za hlavné insolvenčné konanie vo výroku II. napadnutého rozhodnutia súdu prvej

inštancie žiadne skutočnosti, ktoré by právomoc slovenských súdov uznať konkurz dlžníka za hlavné
insolvenčné konanie spochybňovali, nepredniesol. Argumentácia odvolateľa bez relevancie vo vzťahu
k uznaniu konkurzu za hlavné insolvenčné konanie vo výroku II. napadnutého rozhodnutia preto nebola
spôsobilá vyvrátiť domnienku podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia, že na základe registrovaného sídla dlžníka
na území Slovenskej republiky (Hencovská 2073, 093 02 Hencovce) sa na tomto území nachádza i

centrum jeho hlavných záujmov.

34. Odvolací súd preto v súdenej veci na podklade obsahového vymedzenia odvolania odvolateľa vo
vzťahu k napadnutému výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie uznal konkurz za hlavné insolvenčné konanie,

vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil (II. výroková veta rozhodnutia odvolacieho
súdu).

35. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, a to vzhľadom na povahu
konkurzného konania, ktoré sa rozhodnutím odvolacieho súdu nekončí.

36. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).