Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/116/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121205901
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1121205901.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek
senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobkyne: F. P., M..
XX.XX.XXXX, S. XX.XX.XXXX, M. Q. Š. X, XXX XX Q., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Jakub
Mandelík,s.r.o.,sosídlomZáhradnícka51,82108Bratislava,IČO:47234318,protižalovanému:Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu

škody na zdraví s príslušenstvom, na odvolanie dedičov žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava IV zo dňa 22.08.2023, č.k. B1-19C/22/2021-223 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Odvolací súd odvolanie o d m i e t a .

III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancienávrhnaprerušeniekonaniazamietol(výrokI.),vovýroku
II. zastavil konanie a súčasne rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok
III.).

2. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného
zaplatenia bolestného a náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, náhrady navýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia a náhrady trov konania.

3. Právny zástupca žalobkyne dňa 26.07.2023 oznámil súdu prvej inštancie, že táto dňa XX.XX.XXXX
zomrela a zároveň požiadal o prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) C.s.p. do skončenia

dedičského konania a následné pokračovanie v konaní s dedičmi žalobkyne. Argumentoval tým, že
doterajšia súdna prax týkajúca sa zastavenia konania v obdobných prípadoch z dôvodu smrti žalobcu je
prekonaná a ak by sa súd nestotožnil s jeho závermi, navrhol obrátiť sa na Súdny dvor EÚ a položiť mu
prejudiciálne otázky: „Má sa článok 22 Smernice [XXXX/XXX/ES] vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny
súd má interpretovať pravidlá vnútroštátneho práva v ich najširšej možnej miere s ohľadom na znenie
a účel smernice, aby dospel k riešeniu, ktoré je v súlade s cieľom sledovaným smernicou?“, „Je cieľom

Smernice [XXXX/XXX/ES] a najmä jej článku 22 zavedenie takých vnútroštátnych mechanizmov, resp.
taký výklad pravidiel vnútroštátneho práva, aby bolo pre poškodených zaručené efektívne a včasné
dosiahnutie odškodnenia?“ a „Má sa Smernica [XXXX/XXX/ES] vykladať v tom zmysle, že článok 22
bráni zániku nárokov uplatnených poškodeným priamo proti poisťovateľovi žalobou v prípade smrti
poškodeného počas súdneho konania?“. Mal za to, že uvedenú Smernicu XXXX/XXX/ES je potrebné
vykladať tak, že poškodení majú právo na rýchle a efektívne poskytnutie náhrady škody, v dôsledku čoho

nemôže byť jej vyplatenie zmarené smrťou poškodeného, a preto navrhol konanie prerušiť a podať návrh
na začatie prejudiciálneho konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. c) C.s.p. Právny zástupca žalobkynenásledne do konania doručil úmrtný list žalobkyne. Žalovaný v podaní zo dňa 27.07.2023 žiadal konanie
zastaviť s poukazom na § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka

4. Podľa odôvodnenia súdu prvej inštancie, z dôvodu úmrtia žalobkyne je nevyhnutné konanie zastaviť,
keďže súd je povinný rešpektovať explicitné znenie § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré
jednoznačne stanovuje, že smrťou veriteľa zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Toto ustanovenie neponecháva žiadny priestor na úvahy súdu. Dôvody
zastavenia konania sa rovnako ako na samotný nárok na bolestné a náhradu sťaženia spoločenského

uplatnenia (istinu) vzťahujú aj na uplatnené úroky z omeškania, nakoľko v ich prípade ide v zmysle §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka o príslušenstvo pohľadávky. Vzhľadom na obligatórne zastavenie
konania v zmysle § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 63 ods. 1 C.s.p. je potrebné
toto konanie zastaviť ako celok, a nie je možné pokračovať v samostatnom konaní o trovách (resp. v
časti konania o trovách). Súd prvej inštancie návrh právneho zástupcu žalobkyne na podanie návrhu
na prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie nepovažoval za dôvodný, a preto tomuto

návrhunevyhovel.Keďžesúdprvejinštanciekonaniepresmrťžalobkynezastavil,prerušeniekonaniado
času právoplatného skončenia dedičského konania neprichádzalo do úvahy, a preto návrh na prerušenie
konania v zmysle § 162 ods. 3 C.s.p. zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. V prípade zastavenia konania súd prizná náhradu trov konania
strane, ktorá zastavenie konania nezavinila. Nakoľko konanie bolo zastavené z dôvodu smrti žalobkyne,
a teda zastavenie konania procesne nezavinila žiadna zo strán, súd nárok na náhradu trov konania
nepriznal žiadnej strane (§ 255 ods. 2 C.s.p. per analogiam).

6. Voči tomuto uzneseniu podali dedičia po zomrelej žalobkyni odvolanie a navrhli, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolanie podali z
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že právny zástupca žalobkyne, po zistení jej úmrtia
písomnosťou zo dňa 26.7.2023 navrhol, aby súd prvej inštancie konanie prerušil do ustálenia okruhu
dedičov, resp. aby predložil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky. Keďže súd prvej inštancie
nevyhovel návrhu na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ napriek tomu, že ich
zodpovedanie je kľúčové pre rozhodnutie o nároku, pričom nevymedzil žiadnu konkrétnu výnimku

ospravedlňujúcu nepredloženie predbežnej otázky, zaťažil konanie právnou vadou. Otázka interpretácie
ustanovenia § 579 ods. 2 OZ sa môže javiť ako vyriešená ustálenou judikatúrou, avšak v žiadnom konaní
nebola nastolená otázka eurokonformného výkladu tohto ustanovenia. Podľa odvolateľov výklad súdu
prvej inštancie nie je správny a navrhli ust. § 579 ods. 2 OZ vykladať s ohľadom na Smernicu tak, že
nároky viazané na osobu veriteľa zanikajú, len ak neboli uplatnené na súde.

7. Odvolatelia ako dedičia po žalobkyni sa v odvolaní ďalej domáhali, aby odvolací súd v zmysle §
162 ods. 1 písm. c) OSP podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred SD EÚ a konanie za
týmto účelom prerušil do zodpovedania nasledovných otázok: 1/ „Má sa článok 22 Smernice [XXXX/
XXX/ES] vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd má interpretovať pravidlá vnútroštátneho práva

ich v najširšej možnej miere s ohľadom na znenie a účel smernice, aby dospel k riešeniu, ktoré je v
súlade s cieľom sledovaným smernicou?“, 2/ „Je cieľom Smernice [XXXX/XXX/ES] a najmä jej článku 22
zavedenie takých vnútroštátnych mechanizmov, resp. taký výklad pravidiel vnútroštátneho práva, aby
bolo pre poškodených zaručené efektívne a včasné dosiahnutie odškodnenia?“, 3/ „Má sa Smernica
[XXXX/XXX/ES] vykladať v tom zmysle, že článok 22 bráni zániku nárokov uplatnených poškodeným

priamo proti poisťovateľovi žalobou v prípade smrti poškodeného počas súdneho konania?“

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1
, 2 C.s.p. a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. á contrario ) skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe
podaného odvolania, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie a dospelk záveru, že odvolanie je potrebné podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

9. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

10.Podľa§386C.s.p.,
odvolací súd odmietne odvolanie, ak

a) bolo podané oneskorene;
b) bolo podané neoprávnenou osobou;
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa ustanovenia § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní
pokračovať.

11. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým strana sporu môže napadnúť rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ak to zákon nevylučuje, resp. ak to zákon pripúšťa (§ 355 ods. 1
a 2 C.s.p. ). Preto sa tento opravný
prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa strana sporu môže brániť proti výsledku

postupu a konania súdu prvej inštancie v riadnom opravnom konaní. Prípustnosť odvolania má vo
všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho
odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu
vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Subjektívna stránka
prípustnosti odvolania sa naproti tomu viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný

aspekt toho, kto podáva odvolanie, či je u neho daný dôvod ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj
proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom). Záver o tom, že podané
odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o oboch stránkach jeho prípustnosti (tak objektívnej,
ako aj subjektívnej), posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania, ale vo všeobecnosti predchádza
posúdeniu objektívnej prípustnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 130/2009 zo dňa 26.01.2010).

12. V posudzovanej veci sa pôvodná žalobkyňa domáhala zaplatenia bolestného a náhrady škody
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, náhrady navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. V
priebehu konania po podaní žaloby pôvodná žalobkyňa zomrela a súd prvej inštancie konanie zastavil,

nakoľko dospel k záveru, že z dôvodu úmrtia žalobkyne je nevyhnutné konanie zastaviť, keďže súd
je povinný rešpektovať ust. § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého smrťou veriteľa
zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie
súčasne zamietol návrh právneho zástupcu už zomrelej žalobkyne, ktorým tento žiadal konanie prerušiť
do skončenia dedičského konania. S týmto záverom súdu prvej inštancie nesúhlasili dedičia po pôvodnej

- zomrelej žalobkyni a mali za to, že súd prvej inštancie mal konanie prerušiť do skončenia dedičského
konania a následne v konaní pokračovať s dedičmi žalobkyne. Podľa ich názoru doterajšia súdna
prax týkajúca sa zastavenia konania v obdobných prípadoch z dôvodu smrti žalobcu je prekonaná a
poškodení majú právo na rýchle a efektívne poskytnutie náhrady škody, v dôsledku čoho nemôže byť jej
vyplatenie zmarené smrťou poškodeného. V rámci svojej odvolacej argumentácie uviedli, že výklad súdu

prvej inštancie nie je správny a navrhli ust. § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykladať s ohľadom
na Smernicu [XXXX/XXX/ES] tak, že nároky viazané na osobu veriteľa zanikajú, len ak neboli uplatnené
na súde. S týmto názorom odvolateľov sa odvolací súd nestotožňuje.

13. Práva a povinnosti zo záväzkových právnych vzťahov smrťou dlžníka alebo veriteľa v zásade

nezanikajú, ale prechádzajú na ich právnych nástupcov. Pre určenie, či a prípadne s kým, je možné
v konaní pokračovať (§ 63 C.s.p.), je smerodajné posúdenie povahy uplatňovaného nároku. Povahou
veci treba pritom rozumieť hmotnoprávnu povahu predmetu konania. Povaha veci neumožňuje v konaní
pokračovať najmä vtedy, ak práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide, neprechádzajú na právnych
nástupcov, alebo ak smrťou strany konania dochádza podľa hmotného práva k zániku právneho vzťahu,

pre ktorý sa konanie vedie.

14. Vychádzajúc z ust. § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len najeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V zmysle
citovaného ustanovenia právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia zaniká smrťou veriteľa
bez ohľadu na to, či toto právo bolo alebo nebolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu.

15. V posudzovanej veci sa pôvodná žalobkyňa domáhala zaplatenia bolestného a náhrady sťaženia
spoločenského uplatnenia, náhrady zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Uvedené je právo
osobnej povahy, ktoré zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza na dedičov. Keďže bolo preukázané,
že nebohá žalobkyňa sa za svojho života nedomohla v súdnom konaní bolestného, náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia a zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, a nebol jej prisúdený ani
nárok na príslušenstvo pohľadávky a ani nárok na náhradu trov konania, nemôže sa týchto nárokov
domáhať ani dedič po nebohej v procesnom postavení žalobkyne, lebo na právnych nástupcov (dedičov)
neprešlo zaniknuté právo, ani jeho príslušenstvo.

16. Ako totiž vyplýva z obsahu spisu, konkrétne z úmrtného listu (č.l. 219 spisu) je zrejmé, že

žalobkyňa zomrela 21.07.2023. Táto skutočnosť má z hľadiska procesného za následok stratu procesnej
subjektivity žalobkyne v priebehu prvoinštančného konania v zmysle § 61 C.s.p. Vzhľadom na
skutočnosť spočívajúcu v strate procesnej subjektivity na strane žalobkyne v dôsledku jej smrti, bolo
nevyhnutné túto stratu považovať za neodstrániteľnú podmienku súdneho konania. V danom prípade
preto prichádzal do úvahy postup podľa § 62, § 63 C.s.p.

17. Odvolatelia v rámci svojej odvolacej argumentácie navrhli ust. § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vykladať s ohľadom na Smernicu [XXXX/XXX/ES] tak, že nároky viazané na osobu veriteľa zanikajú,
len ak neboli uplatnené na súde a v tej súvislosti odvolací súd žiadali, aby v zmysle § 162 ods. 1 písm.
c) C.s.p. podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred SD EÚ za účelom zodpovedania otázok

nimi uvedenými v odvolaní.

18. Odvolací súd sa s postupom navrhnutým odvolateľmi nestotožnil a ich návrh na prerušenie konania
za účelom podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie
postupom podľa ust. § 378 ods. 1 v spojitosti s ust. § 162 ods. 3 C.s.p. zamietol. O výklade a platnosti

komunitárneho práva rozhoduje Súdny dvor EU v prejudiciálnom konaní. Konanie je založené na
výlučnej právomoci Súdneho dvora EU rozhodovať o platnosti sekundárneho práva Európskej únie a
o výklade práva Európskej únie, pričom rozhodnutie je možné len za podmienky existencie sporového
konania prebiehajúceho pred vnútroštátnym súdom, keď je na rozhodnutie v danej veci nevyhnutné
rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Je len na úvahe súdu, či rozhodnutie o prejudiciálnej otázke je

nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, a či konanie za týmto účelom preruší alebo bude v
konaní pokračovať ďalej, pretože z dikcie ustanovenia § 162 ods. 1 písm. c) C.s.p. nevyplýva povinnosť
súdukonanieprerušiť.Napodanienávrhunarozhodnutieoprejudiciálnejotázkenemávplyvskutočnosť,
že o začatie tohto konania prejavili odvolatelia záujem. Predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru
EU je teda činnosť súdu, ktorý podáva návrh, a preto súd musí prijať osobné /vnútorné presvedčenie,

že je nutné takýto návrh predložiť Súdnemu dvoru EU. Ide teda o osobné presvedčenie sudcu a nie
presvedčenie odvolateľov, ktorým by súd „robil poštára" so Súdnym dvorom EU. Naviac je potrebné
uviesť, že prejudiciálna otázka musí byť formulovaná odvolateľmi konkrétne a nie Súdnemu dvoru EU
klásť otázku ako vykladať uvedený článok smernice.

19. V zmysle rozsudku ESD Cilfit a spol. (6.10.1982, 283/81) je definovaná výnimka z prejudiciálnej
povinnosti vnútroštátneho súdu vo vzťahu k otázkam výkladu práva Únie v prípade, ak prejudiciálna
otázka nie je relevantná. Prezumpcia relevantnosti môže byť vyvrátená, keď je nastolený problém čisto
hypotetickej úvahy. Z formulácie prejudiciálnej otázky odvolateľmi je zrejmé, že táto je položená v
hypotetickej rovine.

20. Keďže v predmetnom konaní išlo o také právo žalobkyne, ktoré je viazané výlučne na osobu
a smrťou neprechádza na právneho nástupcu, dedičia zomrelej žalobkyne nie sú v danom prípade
procesnou stranou, ktorá je oprávnená podať odvolanie, a preto odvolací súd odvolanie dedičov
žalobkyne smerujúce proti uzneseniu súdu prvej inštancie podľa ust. § 386 písm. b) C.s.p. odmietol ako odvolanie, ktoré
bolo podané neoprávnenou osobou.21. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd poznamenáva, že Civilný
sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že je
odvolanie odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa ust.

§ 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. , podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Odvolatelia podaním odvolania z procesného hľadiska zavinili odmietnutie
odvolania. Žalovanému potom voči ním vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak z

dôvodu, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľomfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).