Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/162/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124217655
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3124217655.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov – matky: C. B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom
E. F. XXXX/X, XXX XX G. a otca: H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Mesto Trenčín, zastúpený
právnym zástupcom Mgr. Tomášom Ješkom, advokátom, so sídlom Kpt. Jaroša 29, 911 01 Trenčín,
o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/190/2024-96 zo dňa 19. mája 2025 v spojení s opravným uznesením

č. k. 35P/190/2024-117 zo dňa 21. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej
inštancie“) vo výroku I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej A. zo sumy 50,- Eur mesačne
na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2024, ktorou je otec povinný prispievať k rukám
matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Vo výroku II. dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom

za obdobie od 01.12.2024 do 31.05.2025 pre maloletú A. vo výške 600,- Eur povolil otcovi maloletého
dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc
právoplatnosťou rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia. Vo výroku III. zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k.
31P/44/2011-20 zo dňa 12.07.2011 a vo výroku IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh matky maloletého dieťaťa

doručený súdu 19.12.2024, jeho odôvodnenie, vyjadrenie zo strany otca maloletej, rozsah vykonaného
dokazovania a za aplikácie ust. § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá,
ods. 3 Zákona o rodine, § 217 ods. 2, § 232 ods. 4 CSP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti
svojho rozsudku.
3. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/44/2011-20 zo dňa 12.07.2011 bola maloletá na
základe schválenej rodičovskej dohody zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal
prispievať na jej výživu sumou 50,- Eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného mala matka

ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej G. D., bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský
príspevok vo výške 190,- Eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti vo výške 44,02 Eur mesačne.
Otec bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie nebol. Príležitostne
brigádoval, vykonával pomocné robotnícke práce, čím zarábal cca 250,- Eur mesačne. Maloletá A. malapri poslednom rozhodovaní o výživnom 9 mesiacov, navštevovala ortopedickú ambulanciu a mala veku
štandardné potreby.
V súčasnosti maloletá A. má XX rokov, je žiačkou 8. ročníka Základnej školy v I., stravuje sa v školskej

jedálni s poplatkom 10,- Eur mesačne, platené krúžky nenavštevuje, matka jej dáva vreckové 20,-
Eur, platí jej telefón 10,- Eur mesačne, cestovné 10,- Eur mesačne. Maloletá A. od prvej triedy má
nosiť okuliare, o čom matka preukázala doklad, tie však nenosila. Ďalšie výdavky sú na oblečenie,
obuv, drogériu a iné. Maloletá A. je dispenzarizovaná v nefrologickej, psychiatrickej ambulancii, užíva
pravidelne lieky s doplatkom cca 5,- Eur mesačne. Maloletej bola diagnostikovaná posttraumatická

stresová porucha. Otec sa s maloletou vôbec nestretáva, nad rámec výživného žiadnym spôsobom
neprispieva. Na základe Lekárskej správy maloletej z 25.04.2025 mal súd prvej inštancie za preukázané,
že okrem úzkostno-depresívnej symptomalógie je prítomná aj symptomatológia poruchy pozornosti
a aktivity s negatívnym dopadom na výsledky v škole, ktoré sú slabé.
Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 26, § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine a uviedol, že dôvodom pre
zmenu už raz určeného výživného je podstatná zmena pomerov na strane účastníkov konania, či už

osoby výživou oprávnenej - maloleté dieťa alebo osôb výživou povinných – otec, matka. Skonštatoval, že
v súdenej veci došlo k takej zásadnej zmene pomerov od posledného rozhodovania, ktorá odôvodňovala
zvýšenie výživného na maloletú A.. Bez ohľadu na to, aký čas uplynul od posledného rozhodnutia
o výživnom, je dôležité to, či nastala podstatná skutočnosť pre zmenu pomerov účastníkov. Návrh matky
okresný súd považoval za dôvodný, ale nie v takom rozsahu, ako navrhovala matka, ktorá žiadala zvýšiť

výživné zo sumy 50,- Eur na sumu 180,- Eur. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, ktorá
predtým nenavštevovala žiadne zariadenie, došlo predovšetkým z toho dôvodu, že teraz navštevuje
druhý stupeň základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky, nárast odôvodnených potrieb maloletej
je možné nepochybne považovať za zmenu pomerov, ktorá si vyžaduje zvýšenie výživného. Maloletá
navštevuje psychiatrickú ambulanciu, s čím je spojené pravidelné užívanie liekov. K zmene pomerov

došlo aj na strane matky maloletej, tá si privyrába v súčasnosti len brigádne, začiatkom mesiaca máj
ukončila pracovný pomer na dohodu, nakoľko dostávala len 4,- Eur v čistom. Matka uviedla, že dňa
19.05.2025 nastupuje do novej práce na dohodu, nevedela však riadne zdokladovať výšku jej príjmu
v novom zamestnaní. Okrem maloletej A. má matka vyživovaciu povinnosť aj k ďalšiemu dieťaťu –
k maloletej A., poberá na maloleté deti rodinné prídavky vo výške 120,- Eur. Matka uviedla mesačné

náklady na bývanie v sume 200,- Eur, lieky 20,- Eur, internet 19,- Eur, televízia 15,- Eur, životné poistky
85,- Eur, krúžky 50,- Eur až 100,- Eur, základná umelecká škola 10,- Eur, školské pomôcky 10,- Eur,
výlety20,-Eur,vreckové50,-Euravoľnočasovéaktivity50,-Eur.Ďalšievýdavkymánastravu,cestovné,
oblečenie, drogériu, telefón a internet.
Vo vzťahu k otcovi súd prvej inštancie uviedol, že má vyživovaciu povinnosť len k maloletej A., bol

zamestnaný v spoločnosti J. K. v období od 13.02.2023 do 12.04.2023, kde bol zamestnancom 5 dní,
v období od 20.02.2023 do 12.04.2023 bol práceneschopný a pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej
dobe ku dňu 12.04.2023. Za druhý mesiac 2023 dosiahol čistý príjem 305,59 Eur a za tretí mesiac 2023
14,78 Eur. Od 03.03.2025 do 14.04.2025 bol otec zamestnaný v spoločnosti C. K., K., kde za uvedené
obdobie nedostal žiadnu mzdu. Z pracovného posudku od spoločnosti L., K. z 15.04.2025 vyplýva čistá

mzda otca za 12. mesiac 2024 vo výške 43,46 Eur a za január 2025 vo výške 20,30 Eur. V súčasnosti
je otec evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberá hmotnú núdzu vo výške 87,- Eur.
Voči otcovi sú vedené viaceré exekučné konania, následkom čoho podal otec návrh na vyhlásenie
oddlženia. Otec býva striedavo u svojej matky, na ulici alebo u známych, matke na potreby maloletej
prispieva podľa potreby. Súd prvej inštancie napriek tvrdeniam otca o jeho zlom zdravotnom stave

a doloženým lekárskym správam nezistil žiadne závažné zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili
riadnesazamestnať.Zlekárskychspráv,akosprávnepoznamenalamatka,dokoncavyplýva,žeotectrpí
chronickou nespavosťou z dôvodu abúzusu etylu, abúzus je označenie pre zneužívanie etylu – alkoholu,
definované ako nadmerné užívanie alkoholu, ktoré vedie k poškodeniu zdravia, sociálnych vzťahov
a výkonnosti. Dobrovoľné sebapoškodzujúce správanie otca nemôže byť dôvodom pre nezvyšovanie

vyživovacej povinnosti voči jeho dieťaťu. Súd prvej inštancie zisťoval voľné pracovné miesta pre otca
s ohľadom na základné vzdelanie bez výučného listu. Z pracovných ponúk zistil, že otec by mohol
dosahovať hrubú mesačnú mzdu 1 050,- Eur. Pri takto ustálenej výške potencionálneho príjmu otca
okresný súd uzavrel, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu svojej jedinej dcére,
ktorá je vo veku XX rokov, je na druhom stupni základnej školy, sumou 150,- Eur mesačne, čo dokonca

otec na poslednom pojednávaní aj sám pripustil.
4. V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že pri určení výšky výživného zohľadnil aj tú skutočnosť,
že otec sa maloletou A. v súčasnosti vôbec nestretáva, teda nemá ani žiadne výdavky na obvyklé
potreby maloletej počas pobytu v otcovej domácnosti, neuhrádza ani len príležitostné výdavky (darčeky),nie je zapojený do pravidelných úhrad maloletej za platby v škole, za stravovanie, pravidelné školské
a záujmové aktivity, a preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej A. zo sumy 50,- Eur na
sumu 150,- Eur mesačne po takmer XX rokoch. Výživné na maloletú okresný súd zvýšil s účinnosťou

od 01.12.2024 (prvý deň kalendárneho mesiaca, v ktorom bol návrh matkou podaný) a na základe
uvedeného vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.12.2024 do
31.05.2025, ktorý vzhľadom na jeho výšku povolil otcovi splácať v mesačných splátkach. Týmto
rozhodnutím zároveň došlo k zmene predchádzajúceho rozhodnutia ohľadne výšky výživného na
maloletú A., a to rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/44/2011-20 zo dňa 12.07.2011. O trovách

konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku do výrokov I., II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého
dieťaťa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. V odvolaní uviedol, že so závermi súdu prvej
inštancie sa nestotožňuje. Mal za to, že na základe predložených listinných dôkazov preukázal, že
jeho zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý a dôsledkom tohto nepriaznivého zdravotného stavu nie

je nadmerná konzumácia alkoholu. Abúza etylu je konštatovaná len v jednej z predložených správ,
pokiaľ by teda otec požíval alkohol pravidelne alebo dlhodobo, bezpochyby by túto skutočnosť ošetrujúci
lekári konštatovali v lekárskych správach pravidelne. Otcov zdravotný stav nie je zlý len po psychickej
stránke, ale i po fyzickej stránke, a to aj vzhľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie je aktuálne prakticky
nezamestnateľným na trhu práce. Preto nebolo zo strany okresného súdu na mieste uplatniť princíp

potencionality príjmov. Pokiaľ otec v čase rozhodovania súdu preukázal svoj nepriaznivý zdravotný stav,
musí súd rozhodovať podľa aktuálneho stavu (stavu v čase rozhodovania súdu), a to aj napriek tomu, že
tento sa pravdepodobne do budúcnosti zlepší. Otec v konaní uviedol, že aktuálne je v jeho možnostiach
prispievať na výživu dcéry sumou 100,- Eur mesačne, čo považuje za adekvátne vzhľadom na svoje
aktuálne pomery a potreby dcéry. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline rozsudok súdu prvej inštancie zmenil

tak, že by zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej zo sumy 50,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne
súčinnosťouod01.12.2024,dlhotcanazameškanomzvýšenomvýživnomzaobdobieod01.12.2024do
31.05.2025 vo výške 400,- Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným
výživným k rukám matky pod stratou výhody splátok, čím by došlo teda k zmene rozsudku Okresného
súdu Trenčín č. k. 31P/44/2011-20 zo dňa 12.07.2011, prípadne alternatívne, aby krajský súd zrušil

rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. K odvolaniu otca maloletého dieťaťa sa vyjadrila matka v podaní zo dňa 17.07.2025, v ktorom uviedla,
že jej bývalý partner, teda otec maloletej, je narcistická, manipulatívna a alkoholom poznačená osoba,
ktorá dlhodobo klame, vyhýba sa zodpovednosti a spôsobuje bolesť jej a i ich dcére. Dcéra trpí poruchou
príjmu potravy – bulímiou, diagnostikovali jej posttraumatický stresový syndróm. Letné prázdniny trávila

na sedeniach u psychológa, psychiatra, polície. V ďalšom uvádzala, že všetci zľahčujú a spochybňujú to,
čoho sa mal otec maloletej dopustiť voči dcére, keď mala iba 7 rokov. Dcéra 7 rokov mlčala o jej otcovi,
uvedené teraz rieši polícia, psychológ, psychiater, sociálna kuratela, všetci znášajú jeho následky. Pre
matku je 150,- Eur symbolická suma za dcérino utrpenie, za ktoré jej ani letný tábor nemôže zaplatiť.
Matka vyslovila vieru v to, že rozhodnutie bude vyvážené, spravodlivé a zohľadní nielen písomnosti,

ale aj realitu, v ktorej žijú. Poukázala na to, že v súčasnosti sa otec maloletej podľa svedkov často
nachádza v meste v stave opitosti, kde vo večerných hodinách vyvoláva konflikty, hádky, bitky. Jeho
dlh na výživnom je dlhodobý a opakovaný, pričom sa nejedná o objektívnu neschopnosť, ale vedomé
vyhýbanie sa práci, zatajovanie príjmov, zmanipulovaný osobný bankrot, ktorý slúži na zbavenie sa
povinností. Zároveň uviedla, že otec je momentálne vyšetrovaný políciou za sexuálne zneužitie maloletej

dcéry A., trestná vec je v štádiu vyšetrovania a súčasťou spisu sú aj správy z psychiatrie, pediatrie,
psychológie a sociálnej kurately, ktoré potvrdzujú traumu dcéry z jej otca. Žiadala, aby odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci určenia výživného v celom rozsahu ako vecne správny
a spravodlivý a nevyhovel odvolaniu otca.
7. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe
odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa,
postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za aplikácie ust.
§ 65, § 66, § 67 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., III. a v závislom

výroku IV. o trovách prvoinštančného konania (rozsudok v celom rozsahu) bol potvrdený ako vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3 : 0.9. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletého
dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoP/162/2025-124 zo dňa 06.10.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením
v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.10.2025 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojení s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým
posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/
týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predložením súdneho spisu,
odvolací súd v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a) CSP.

11. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane

jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Vo svojej argumentácii obsiahnutej
vodôvodnenínapadnutéhorozsudkujesúdprvejinštanciekoherentný,jehorozhodnutiejekonzistentné,

rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako aj aj závery, ku ktorým dospel, sú
racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku
je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Nezistil v tejto veci
dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom

prvejinštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodov
súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie
vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť
osobitne k odvolacím dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie.

12.Prirozhodovaníozmenevýživného(§78ods.1,3Zákonaorodine)trebaporovnaťokolnostidôležité
pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zákon
o rodine explicitne nevyžaduje na zmenu súdnych rozhodnutí podstatnú zmenu okolností, napriek tomu
vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí,
ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak

ide o zmenu závažného charakteru. Nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné rozhodnutie
pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záveru aplikačnej praxe preto treba prihliadať na
všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia
však budú len prípady, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť
zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi

(významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom
spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Výrazná zmena okolností na strane
oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom,
môže spočívať buď v zmene subjektívnych, ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou
v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potreby dieťaťa

z dôvodu začatia plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského
systému, zmenou zdravotných pomerov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou,
vznikom novej vyživovacej povinnosti a podobne.
13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa z hľadiska jeho

súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, ktoré je na výživu
doposiaľ plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona
o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia
súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/44/2011-20 zo dňa 12.07.2011.14. Odvolací súd po posúdení veci na základe odvolania otca vo väzbe k odvolacím dôvodom uvádza, že
ani jeden z nich nebol relevantný. Otec namietal nedostatočné zhodnotenie jeho možností a schopností
s ohľadom na jeho zdravotný stav, ktorý mu bráni plnohodnotne vykonávať akúkoľvek prácu, ako aj jeho

dosiahnuté základné vzdelanie a teda je prakticky nezamestnateľný na trhu práce, a preto podľa otca
nebolo zo strany súdu prvej inštancie na mieste uplatniť princíp potencionality príjmov. Odvolací súd
konštatuje,žesúdprvejinštancievrozhodnutívychádzalaprihliadolnazisteniavyplývajúcezlekárskych
správ, z ktorých, ale nezistil žiadne závažné zdravotné obmedzenia, ktoré by bránili otcovi maloletej
riadne sa zamestnať. Z lekárskych potvrdení bolo zrejmé a preukázané, že otec maloletej je v liečbe

pre recidivujúcu depresívnu poruchu stredne ťažkého stupňa, dlhodobo užíva antidepresíva, ďalej trpí
chronickou nespavosťou aj z dôvodu abúzusu etylu, čo je nadmerné užívanie alkoholu, ktoré vedie
k poškodeniu zdravia, sociálnych vzťahov a výkonnosti. Zároveň, čo sa týka úrazov, o ktoré je doplnená
dokumentácia, tieto boli bez vplyvu na jeho obmedzenie, čo sa týka vykonávania práce. Pri vyhodnotení
posúdenia možností a schopností otca vykonávať pracovnú činnosť súd prvej inštancie komplexne
prihliadol aj na iné skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšli najavo.

15. V nadväznosti na odvolaciu námietku otca, že nebolo namieste, že súd prvej inštancie aplikoval
potencionalitupríjmuajehoskutočnýpríjemustálilsprihliadnutímnazistenépracovnéponukyvzhľadom
na základné vzdelanie otca bez výučného listu na sumu 1 050,- Eur mesačne, odvolací súd zvýrazňuje,
že pokiaľ vyhodnotením vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospeje k záveru, že zistené

príjmy povinného rodiča, v danom prípade otca, nezodpovedajú jeho možnostiam a schopnostiam,
inak povedané, že otec nevyužíva svoje schopnosti a možnosti, je namieste vychádzať z princípu
zakotveného v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania,
zárobku, majetkového prospechu. Rovnako súd prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré

povinný na seba berie. Schopnosti a možnosti povinného rodiča totiž nemožno zamieňať s výškou
dosahovaných príjmov, pretože táto nemusí vždy zodpovedať jeho schopnostiam a možnostiam. Podľa
Zákona o rodine na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadať nielen na jeho skutočné príjmy, ale
najmä na jeho reálne schopnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na

trhu práce a podobne. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného
preukázania takéhoto dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného, čo však nie
je súdený prípad, pretože otec sa nachádza v situácii, kedy dosahuje len minimálne príjmy z dohôd,
prípadne len dávku v hmotnej núdzi evidentne dobrovoľne. A pokiaľ teda v konaní bolo preukázané, že
aktuálny príjem otca v súčasnej dobe nie je žiadny a predtým bol nižší ako minimálna mzda, pričom

pracovné pomery neboli skončené z dôvodov na strane zamestnávateľa, otec v konaní pred súdom prvej
inštancie, ani v rámci odvolacieho konania nepreukázal, že by k vzdaniu sa výhodnejšieho zamestnania
došlo z dôležitých dôvodov, súd prvej inštancie správne aplikoval § 75 ods. 1 veta druhá Zákona
o rodine a ustálil príjem otca vo výške 1 050,- Eur mesačne, vychádzajúc z pracovných ponúk, ktoré si
zistil pre otca vzhľadom na základné vzdelanie bez výučného listu. Treba pripomenúť, že dosahovanie

primeraných príjmov u rodičov maloletých detí nemôže byť ponechané na ľubovôľu rodiča, naopak,
je to jeho povinnosťou, ktorá súvisí s povinnosťou živiť svoje deti, dokiaľ nebudú schopné živiť sa
samé. Z vyjadrení otca však nevyplynulo a už vôbec nebolo relevantným spôsobom preukázané, že by
sa intenzívne snažil svoju príjmovú situáciu riešiť. Námietka otca spochybňujúca správnosť takéhoto
postupu súdu prvej inštancie preto nemohla pre jej neopodstatnenosť obstáť. Súd prvej inštancie

správne vychádzal z príjmu, ktorý by s ohľadom na svoje skutočné schopnosti a možnosti (prípadne
i majetkové) dané, okrem iného, jeho fyzickým stavom, nadaním, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami
aponukouadopytomnarozumneregionálneurčenomtrhuprácemoholdosahovaťvčaserozhodovania
súdu. Pokiaľ teda súd prvej inštancie ustálil príjem otca vo výške 1 050,- Eur a vzhľadom aj na výdavky
maloletej, uplynutie doby od posledného určenia výživného, zvýšenie životných nákladov maloletej,

pri určení zvýšenej vyživovacej povinnosti vychádzal zo správnych právnych východísk a výživné
určil, posúdiac na jednej strane odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti
a majetkové pomery otca ako výživou povinnej osoby (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
16. Odvolací súd zdôrazňuje, že výška zvýšeného výživného bola odôvodnená jednak preukázanými
odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa (špecifikovanými v odsekoch 15., 26. odôvodnenia

rozsudku súdu prvej inštancie), rozsah a výšku ktorých otec v konaní pred súdom prvej inštancie, ani
v odvolacom konaní relevantne nespochybnil, ako aj možnosťami a schopnosťami otca maloletého
dieťaťa. Odvolací súd ďalej dodáva, že keďže sa otec na samotnom výkone starostlivosti o maloleté
dieťa nepodieľa, nemôže mať a zjavne ani nemá reálnu predstavu o tom, aké obmedzenia sú z hľadiskapraktického života osoby (matky), ktorá je tým zaťažená, spojené. Oproti osobnej starostlivosti matky
výkon rodičovských povinností na strane otca je reálne obmedzený len na plnenie si vyživovacej
povinnosti, takže nie je žiadnym spôsobom limitovaný vo vzťahu k akýmkoľvek aktivitám v rámci svojho

každodenného života, a to ani v minimálnej miere, v dôsledku čoho správne súd prvej inštancie mieru
výkonu osobnej starostlivosti zo strany matky maloletého dieťaťa zohľadnil. Pokiaľ ide o počiatok určenia
vyživovacejpovinnosti,odvolacísúduvádza,žesúdprvejinštanciedôslednevychádzalzust.§77ods.1
Zákona o rodine a zvýšené výživné určil s účinnosťou od 01.12.2024 (prvý deň kalendárneho mesiaca,
v ktorom bol návrh matkou podaný), nedoplatok na výživnom na maloleté dieťa súd prvej inštancie

správne ustálil vo výške 600,- Eur a povolil otcovi, vzhľadom na výšku, jeho splatenie v splátkach po
20,- Eur spolu s bežným výživným.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu potvrdil ( napadnuté výroky I.,II., III., v spojení so závislým výrokom IV.) ako vecne
správny cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

18.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdvzmysle§396ods.1CSP,aplikujúc§52CMP,
v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.