Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125206900
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125206900.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov
senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a JUDr. Jany Jančíkovej, v právne veci žalobkyne: 1. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. C. a 2. A. B., nar. XX.XX.XXXX bytom C. XX, XXX XX D. C.,
zastúpená zákonnou zástupkyňou žalobkyňou v 1. rade, proti žalovanej: E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. XX, XXX XX F., t.č. bytom G. X, XXX XX F., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

žalobkynev1.a2.radeprotiuzneseniuOkresnéhosúduPrešovč.k.17C/31/2025-11zodňa05.09.2025,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Súd mení uznesenie vo výroku I. tak, že:
u k l a d á žalovanej povinnosť dočasne
- nepribližovať sa k žalobkyniam na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov, s výnimkou účasti na procesných
úkonoch v civilnom súdnom konaní, správnom konaní a v konaní pred orgánmi činnými v trestnom

konaní, na ktoré bude žalovaná predvolaná, v rozsahu nevyhnutnom na jej riadnu účasť na týchto
úkonoch,
- písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktovať žalobkyne
- zdržať sa zverejňovania, zdieľania alebo iného šírenia prostredníctvom sociálnych sietí alebo iných
verejne prístupných médií a komunikačných platforiem akýchkoľvek informácií o osobnom živote

žalobkýň.

II. Toto neodkladné opatrenie sa n a r i a ď u j e na obdobie jedného roka od vydania tohto rozhodnutia.

III. Súd p o u č u j e žalovanú, že môže podať voči žalobkyniam žalobu vo veci samej, ktorou sa bude
domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nároku na náhradu škody alebo inej

ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

IV. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

V. Žalobkyniam priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a vyslovil, že žalobkyne nemajú nárok na
náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 327,
§ 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“).3. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobkyne sa doručeným návrhom doručeným v spojení
s doplnením návrhu doručeným súdu dňa 01.09.2025 domáhali, aby súd uložil žalovanej, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde

bývajú, zdržiavajú sa alebo ktoré pravidelne navštevujú žalobkyne a zároveň, aby jej súd uložil zákaz
úplne alebo čiastočne kontaktovať žalobkyne písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami. V návrhu uviedli, že sú osobami, ktorých telesnú integritu alebo duševnú integritu
žalovaná svojím konaním ohrozuje. Návrh bol napísaný i v prospech ďalších osôb - detí žalobkyne v 1.
rade - H. B., C. B. a I. B., avšak následne žalobkyňa v 1. rade telefonicky oznámila, že jej plnoleté deti

nechcú v tomto konaní konať a podaním doručeným súdu dňa 01.09.2025 objasnila, že v tejto veci bude
konať iba ona.

4. V odôvodnení návrhu žalobkyňa v 1. rade uviedla, že žalovanú spoznala asi pred približne rokom na
sociálnej sieti J.. Všimla si ju a zarazilo ju, ako psychicky a fyzicky týra v priamom prenose svoju dcéru
E. D., ktorá v tom čase mala iba 22 rokov. Ich známy B. K. prosil na sociálnej sieti či jej nemôže niekto

pomôcťnapárdní,abyneostalanaulici.Žalobkyniv1.radejejprišloveľmiľúto,pretožejematkoupiatich
detí a mala slzy v očiach, tak sa podujala a chcela jej pomôcť. Predpokladala, že ak má 22 rokov, tak je
približne na rovnakej mentálnej úrovni, ako boli jej dcéry v jej veku. Avšak mýlila sa. V ďalšom popisovala
psychický a mentálny zlý stav dcéry žalovanej. Uviedla, že jej vybavila aj prácu, avšak, keď mali ísť na
pohovor, náhle odišla do L. aj keď nemala ku komu ísť, pretože sa chcela vyhnúť povinnostiam. L. E.

domov k svojej matke (žalovanej) sa začalo všetko to zlo, ktoré sa deje do dnes. Žalovaná verejným
streamom začala nadávať na žalobkyňu, obviňovať ju a vyčítať jej, že o jej dcéru nebolo postarané,
nemala plnohodnotnú stravu a nepostarala sa o ňu, ako mala. Zároveň sa verejne vyhráža žalobkyni v 2.
rade, že sa jedného dňa nemusí vrátiť domov. Rovnako žalovaná neustále šíri nepravdivé informácie
o žalobkyni, podáva trestné oznámenia, čo vplýva na psychické zdravie oboch žalobkýň.

5. V podaní doručenom súdu 01.09.2025 dodala, že dňa XX.XX.XXXX večer sa jej žalovaná opäť
vyhrážala,prišlaopätovneknimdomov,kdenacelúulicukričalavulgárnenadávky.Keďženaňususedia
kričali, tak utekala preč, nasadla do auta a zmizla. Za hodinku sa tým chválila na sociálnej sieti J. a
vyhrážala sa, že je to len varovný začiatok, že ak bude niekedy končiť smenu alebo začínať, počká si

ju so svojimi ľuďmi.

6. K návrhu pripojila USB kľúč s viacerými videonahrávkami vyhotovenými/upravenými od 12.11.2024
až do 01.09.2025.

7. Súd k týmto uviedol, že na videonahrávkach sa nachádzajú videá pridávané na sociálne siete, pričom
z niektorých je zrejmé, že šlo o sociálnu sieť J., kde autorom videa (streamu) bola osoba vystupujúca pod
prezývkou „E.“, „E.“, „E.“, ďalej videá z M. na kanále N. O., na kanále P., kanále Q., G. nahrávky/záznamy
z livestreamov medzi viacerými osobami. Z uvedených nahrávok nevyplýva, ktorého dňa boli tieto
streamy alebo videá zverejnené. Iba vychádzajúc z údajov na USB kľúči možno vyvodiť, že niektoré sú i

staršieho dáta - napr. nahrávka pod názvom „exekutor“ je vytvorená/upravená dňa 12.11.2024, nahrávky
„ociernovanie mojich deti“ a „cela rodina sme alkoholici, syn nebol vysvieteny“ dňa 17.03.2025, nahrávky
„exekutor-rozprava o zene co nepoznam“ a „volanie na obec. urad, posuvanie nepravdivych veci“ dňa
08.05.2025, nahrávka „dcera C. o preklinani“ dňa 11.05.2025 a nahrávky „vyjadrenie dcery preco odisla
z domu, nadávky na mna-povedala som svoj nazor“, „urad registracia“, trestny cin vyhrazania sa“

vyjadrenie starsej dcery“, „vyjadrenie starsej dcery C.“ dňa 17.06.2025 a nahrávka „posuvanie inf. o
mojej osobe“ dňa 06.07.2025.

8. Z najnovších nahrávok vyplýva, že zrejme žalovaná (súd nevie stotožniť, či skutočne ide o žalovanú)
o žalobkyni v 1. rade rozpráva rôzne informácie na platforme J..

9. Súd všeobecne k opatreniam v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) až h) CSP uviedol, že tieto opatrenia
sú v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený
ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym
účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch,

ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy
nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a
efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity
navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi
okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla
osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii

svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Zákaz alebo
obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je jedným z menej
závažných zásahov do osobných slobôd povinného (spomedzi zásahov podľa § 325 ods. 2 písm. e)
až h)) CSP, pričom je podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita
navrhovateľa mohla byť ohrozená (podobne viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,

Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str.
1098-1099).

10. Vychádzajúc z návrhu a predložených videonahrávok súd považoval za osvedčené, že žalovaná
skutočne na sociálnych sieťach šírila rôzne informácie, ktoré sú pravdepodobne o žalobkyniach. K
tomuto je však potrebné dodať, že bez ďalšieho kontextu a preverenia dotknutých videonahrávok to ale

nedosahuje kvalitu preukázania skutkových tvrdení, iba osvedčenie skutkových tvrdení, ktoré žalobkyne
popísali vo svojom návrhu, a toto osvedčenie je tiež iba útržkovité a skutočne plné dohadov, pretože v
mnohých videách nie je zrejmé, o čom presne žalovaná v dotknutých videonahrávkach hovorí. Následne
tak nie je preukázaná ani naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.

11. Vychádzajúc z toho, čoho sa navrhovateľky návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáhajú - a to uloženia zákazu vstupu do ich domu, na pracovisko, či iné miesto, kde sa zdržiavajú
a uloženia zákazu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou či inými prostriedkami kontaktovať
navrhovateľky - má za to, že navrhovateľky nezvolili ani správny procesný prostriedok na ochranu
svojich ohrozených, či porušených práv. Totižto, navrhovateľky neosvedčili, že by odporkyňa chodila

do ich domu, na pracovisko, či iné miesto, kde sa navrhovateľky zdržiavajú, ani neosvedčili, že by ich
odporkyňa písomne, telefonicky, či elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovala.
Z videonahrávok iba vyplýva zverejňovanie informácií o navrhovateľkách, podané veľmi expresívne
a často s množstvom vulgarizmov, čo pochopiteľne i súd vníma ako správanie obťažujúce subjekty,
o ktorých žalovaná vo videách (streamoch) rozpráva, a toto jej správanie môže zasahovať do práv

dotknutých osôb na ochranu ich osobnosti, môže narúšať, či ohrozovať ich duševnú integritu. Z
videonahrávok však nevyplýva, že by žalovaná nejakým spôsobom kontaktovala písomne, telefonicky,
prostredníctvom elektronickej komunikácie alebo inými prostriedkami žalobkyne, ako ani to, že by sa
chystala prísť do ich domu, na pracovisko alebo iné miesto, kde sa zdržiavajú. Žiada sa pritom dodať,
že žalobkyňa spomína, že dcéra žalovanej bola pri dome, v ktorom pracuje žalobkyňa v 2. rade - a teda

nebola to priamo žalovaná, voči ktorej sa navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, ale tretia osoba
- dcéra žalovanej.

12. Uloženie zákazu žalovanej, aby vstupovala do domu, na pracovisko alebo miesta, kde sa zdržiavajú
žalobkyne, by nepredstavovalo prekážku pre to, aby sa na tieto miesta dostavila dcéra žalovanej, či tretie

osoby. Ak žalobkyňa v 1. rade uvádza, že sa jedná o šikanu zo strany žalovanej, ktorú by chcela zastaviť,
tu je nevyhnutné konštatovať, že nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia - uloženie zákazu
vstupu do domu žalobkýň, na pracovisko, či iné miesta, kde sa žalobkyne nachádzajú alebo zákaz
ich kontaktovania zo strany žalovanej - túto šikanu nemá ako zastaviť, nemalo by na ňu vplyv, keďže
vychádzajúc zo skutkových tvrdení a predložených videonahrávok vyplýva, že k zásahom dochádza

úplne iným spôsobom. Popri tom sa žiada ešte raz zdôrazniť, že z dotknutých videonahrávok nebolo
preukázané, že by žalovaná vošla alebo plánovala ísť do domu žalobkýň, na ich pracovisko alebo iné
miesto, kde sa tieto zdržiavajú (napr. škola žalobkyne v 2. rade), ani z nich nevyplýva, že by žalovaná
nejakým spôsobom kontaktovala navrhovateľky. Pre úplnosť je vhodné dodať, že ak by aj súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanej vstup na tieto miesta zakázal, tak by to nezabránilo žalovanej

zdržiavať sa blízko domu žalobkýň, ich pracoviska, či školy. Rovnako tak, ak by súd aj vyhovel návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenie v časti zákazu kontaktu, tento by nebránil ďalším streamom a
uverejňovaniu videí zo strany žalovanej, pretože pri týchto streamoch nejde o kontaktovanie žalobkýň.

13. V súvislosti so široko formulovaným petitom týkajúcim sa zákazu vstupu do domu, na pracovisko

alebo na iné miesto, kde sa žalobkyne zdržiavajú, súd na okraj uvádza, že posudzoval obsah návrhu
aj v intenciách zrozumiteľnosti a určitosti navrhovaného neodkladného opatrenia a dospel k záveru,
že navrhovaný výrok súdu síce je koncipovaný veľmi široko, ale je zrozumiteľný a pre prípad, že by
súd vyhodnotil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti za dôvodný, tak by súd akurátpristúpil k odstráneniu jeho vád - neurčitosti navrhovaného petitu pre účely vykonateľnosti takéhoto
navrhovaného petitu, keďže podľa názoru súdu by z neodkladného opatrenia mali jednoznačne vyplývať
konkrétne miesta, kde by mal byť zákaz povinnej osoby vstúpiť. Keďže ale súd mal za to, že žalobkyne

ani len neosvedčili dôvodnosť tohto návrhu, tak nepovažoval za potrebné zdĺhavo odstraňovať vady
návrhu v tejto časti.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd zamietol návrh na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,atopredovšetkýmzdôvodu,ženepreukázaližiadenprávnyzáujem

na bezodkladnom usporiadaní práv a povinností medzi tretími osobami - plnoletými deťmi žalobkyne v
1. rade a žalovanej, ak aj z dôvodu neosvedčenia takých okolností, ktoré by odôvodňovali naliehavosť
bezodkladnej úpravy práv a povinností medzi žalobkyňami a žalovanou práve navrhovaným spôsobom
- zákazom vstupu do domu, na pracovisko, či iné miesto, kde sa žalobkyne zdržujú, či zákazom
kontaktovania žalobkýň zo strany odporkyne.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.

16.Protitomutouzneseniupodaližalobkynevzákonomstanovenejlehoteodvolanie,vktoromuviedli,že
súddospelknesprávnemuzáveru,ženebolisplnenépodmienkynanariadenieneodkladnéhoopatrenia.
Mala za to, že jednoznačne preukázala existenciu právneho vzťahu a potrebu dočasnej úpravy práv

a povinností účastníkov, potencionálnej hrozby pre jej rodinu a jej samotnej. Na základe videí má za to,
že je zreteľné a jasné vyhrážanie sa v priamom prenose na verejnosti, nabádanie ostatných ľudí voči
jej osobe. Uvádza, že psychicky sú obe navrhovateľky na dne. Má obavy, že vyhrážanie môže skončiť
aj oveľa horšie. Namietala, že súd sa nedostatočne zaoberal skutočnosťou, že v dôsledku neexistencie
neodkladného opatrenia im hrozí závažná napraviteľná ujma, poškodenie dobrého mena žalobkyne a jej

rodiny, ušlý zisk z dôvodu zásahu do pracovného postavenia, psychická ujma spôsobená neprimeraným
zásahom do súkromia, začala na verejných streamoch spolupracovať s umelou inteligenciou, kde dáva
umelej inteligencii podrobné otázky. Nadáva vulgarizmami na jej osobu. Navrhla, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu. Žiada o zákaz
priblíženia k jej osobe a k jej maloletej dcére z dôvodu, že reálne existuje nebezpečenstvo zo strany

žalovanej.

17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalejlen„CSP“)vzhľadomnavčaspodanéodvolaniepreskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379

a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba

obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

19. Citovaná právna úprava reflektuje na znenie čl. 3 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ)
č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach,

vzťahujúcim sa na ochranné opatrenia nariadené v záujme ochrany určitej osoby, ak existujú závažné
dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda,
bezpečnosť alebo sexuálna integrita, napríklad aby sa zabránilo akejkoľvek forme rodovo motivovaného
násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie,
prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.

20. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených
práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany,
ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie

je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, postačuje
predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň
osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne
upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto savydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh
smeruje (IV. ÚS 257/2010).

21. Dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana musí byť hodnoverne osvedčená
(§ 132 CSP) a nie dokázaná. Podľa Najvyššieho súdu SR platí, že za pojem osvedčovanie nie je
možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel
od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Osvedčenie dôvodného podozrenia z ohrozenia duševnej alebo telesnej integrity, ako už bolo vyššie
uvedené súdom prvej inštancie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti
javí ako nanajvýš pravdepodobná.

23. Žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúcimi skutočnosťami a
pripojenými dôkazmi dostatočne spoľahlivo osvedčili naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov
medzistranami.Konaniežalovanejjespojenésosnahouokontaktsožalobkyňouajejmaloletoudcérou,
hoci na toto využíva sociálnu sieť a streamovaciu platformu. Z obsahu videí, v ktorých sa žalovaná
adresne obracia na žalobkyne je evidentná jej snaha vyslať im určitý odkaz, v niektorých prípadoch

majúci charakter hrozby alebo jej náznakov. Uvedené je podľa odvolacieho súdu nepochybne možné
považovať za spôsob kontaktovania žalobkýň žalovanou. Správanie žalovanej nesporne vplýva na
psychickú pohodu žalobkýň a zakladá dôvodnú obavu z ohrozenia ich telesnej a duševnej integrity.
Žalobkyne tieto skutočnosti tvrdili a osvedčili už pred súdom prvej inštancie, hoci uloženie zákazu
žalovanej priblížiť sa k žalobkyniam výslovne žiadali až vo svojom odvolaní. Vzhľadom na skutkové

okolnosti tvrdené už pred súdom prvej inštancie a z osvedčene existujúce už pred rozhodovaním súdu
prvej inštancie, odvolací súd vychádzajúc z obsahu pôvodného návrhu a odvolania konštatoval, že
žalobkyne ako neznalé práva svoj návrh v odvolaní upravili len čo sa týka právnej kvalifikácie v zmysle
Civilného sporového poriadku. Na úpravu návrhu ohľadne zákazu priblíženia sa preto odvolací súd
neprihliadal ako na zmenu návrhu alebo neprípustné novoty v odvolacom konaní, a to s prihliadnutím

na to, že účelom nariadenia neodkladného opatrenia je poskytnúť okamžitú ochranu žalobkyniam, čo
má prednosť pred striktne formálnym posudzovaním návrhu.

24. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú
integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie

uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná
integrita je, resp. môže byť konaním protistrany ohrozená.

25. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyniam súd vychádzal z § 11 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy“. Odvolací
súd mal za to, že žalobkyne majú právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia,
a v prípade, ak považujú vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania
protistrany, jej priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ich ohrozuje a neželajú si ho v obave
o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ne násilného charakteru, je uvedené dostačujúce

na to, aby súd vydal zákaz priblíženia. Odvolací súd tu ešte podotýka, že násilím je v zásade každý čin,
ktorého následkom obeť robí niečo, čo nechce robiť, resp. jej bráni robiť niečo, čo robiť chce. Násilie
nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie
môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú
vôľu a sebaúctu iného človeka.

26. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia iba
„možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od
objektivity dôvodného podozrenia z násilia. V uvedenej časti neodkladného opatrenia preto vyhovel súd
v celom rozsahu, keď mal za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov dostatočne

zaručí ochranu integrity žalobkýň.27. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže protistrane približovať sa k žalobkyniam na
to, aby zásah do práv protistrany, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na
dosiahnutie účelu zamýšľaného (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia).

28. Súd pritom prihliadal na prípadné súdne a trestné konania, v súlade s čím súd vymedzil výnimky,
na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, kde
je ochrana integrity žalobkýň zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp.
príslušníkov Policajného zboru, žalobkyňami žiadaného pocitu bezpečia, pričom má za to, že počas

nasledujúcich mesiacov príde k vyriešeniu vzájomných rozporov, stabilizácii situácie. V prípade, ak
by ohrozenie aj po dobe nariadenia tohto neodkladného opatrenia naďalej pretrvávalo, má možnosť
podať kedykoľvek ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a podložiť ho listinnými dôkazmi
preukazujúcimi aktuálnu situáciu a stav jej ohrozenia, pričom súd takéto riešenie považuje za
dostačujúce na ochranu jej záujmu.

29. Zákaz žalovanej približovať sa k žalobkyniam je viazaný a vzťahuje sa na akékoľvek
miesta, na ktorých sa tieto zdržiavajú. Samozrejme už z povahy veci je zrejmé, že sa musí
jednať o úmyselné priblíženie sa žalovanej k žalobkyniam, pričom uvedené nemôže zahŕňať náhodné
neúmyselné stretnutia. Zákaz priblíženia má predchádzať úmyselnému konaniu žalovanej, nie
akýmkoľveknáhodnýmstretomsožalobkyňami,priktorýchabsentujevedomékonaniežalovanejporušiť

súdom uložený zákaz (porovnaj uznesenie Krajského súd v Prešove sp. zn. 20Co/47/2023z
26.07.2023). Z dôvodu prípadného ďalšieho konania medzi stranami sporu, súd tiež vyslovil, že
neodkladné opatrenie sa nevzťahuje na prítomnosť žalovanej na procesných úkonoch vykonávaných
pred súdom (napr. pojednávanie), resp. pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Vzdialenosť kratšiu
ako 30 metrov považoval súd za dostačujúcu zabrániť prípadnému fyzickému kontaktu žalovanej so

žalobkyňami.

30. Súd určil, že žalovaná sa smie priblížiť k žalobkyniam na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov len
počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude
žalovaná predvolaná a len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovanej na týchto úkonoch. Pokiaľ

by strany sporu boli spoločne predvolané na procesné úkony súdu alebo na akékoľvek iné procesné
úkonyorgánovčinnýchvtrestnomkonaníaleboinýchorgánovverejnejmocivpriestorochnimiurčených,
tak tento zákaz sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov nevzťahuje.

31. V časti povinnosti žalovanej zdržať sa zverejňovania, zdieľania alebo iného šírenia prostredníctvom

sociálnych sietí alebo iných verejne prístupných médií a komunikačných platforiem akýchkoľvek
informácií o osobnom živote žalobkýň bolo súdom založené na závere, že zverejňované výroky
žalovanej zasahujú do osobnostných práv žalobkýň s tým, že tieto závery implicitne zahŕňali posúdenie
prvkov testu proporcionality. Súd v tejto časti vychádzal z obsahu a argumentácie návrhu a odvolania
(§ 124 CSP), ako aj z už uvedeného vzťahu medzi kontaktovaním žalobkýň a zverejňovaním

videí a streamov na verejnej komunikačnej platforme. Z uvedeného bolo možné uzavrieť, že
predmetom ochrany, ktorej sa žalobkyne domáhajú bola aj ochrana pred šírením týchto znevažujúcich
audiovizuálnych útokov a odkazov, aj keď to žalobkyne zahrnuli pod ust. § 325 písm. g) CSP. Obsah
výrokov žalovanej, formuláciu, spôsob zverejnenia výrokov a vzájomnú časovú nadväznosť výrokov
nie je možné hodnotiť izolovane, ale v súhrne ako jedno pokračujúce konanie, ktorého témou bolo

publikovanie negatívnych výrokov o žalobkyniach.

32. Rovnako nariadeným neodkladným opatrením súd zakázal žalovanej úplne kontaktovať žalobkyne,
a to písomne, telefonicky alebo elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, keďže konanie
žalovanej podľa odvolacieho súdu priamo spôsobuje duševnú ujmu, t. j. strach u žalobkýň a narúša ich

osobnú integritu, pričom už len zo samotnej povahy zverejňovaných videí žalovanou možno, ako už
bolo uvedené, pokladať tieto „streamy“ za určitú komunikáciu so žalobkyňami.

33. Súd zároveň vo výroku uznesenia neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, lebo v
danom prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov

medzi stranami, a to s poukazom charakter nariadeného neodkladného opatrenia.

34. Zároveň súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil žalovanú o možnosti podať žalobu vo veci
samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhraduškody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Tu súd dáva do pozornosti aj
R40/2020: Ak uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vykazuje nedostatky v poučení o právnych
následkoch spojených s podaním žaloby vo veci samej podľa ustanovenia § 337 ods. 1 CSP, nejde o

porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP.

35. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodol tak, že v súlade s ust. § 388 CSP zmenil napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

36. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie; podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol odvolací súd
o náhrade trov celého konania (konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania). V tomto
prípade je potrebné žalobkyne považovať za čiastočne úspešné, a to v časti, v ktorej sa domáhali
uloženia zákazu žalovanej priblížiť sa k žalobkyniam, a zároveň neúspešné v časti, ktorou sa domáhali

uloženia zákazu žalovanej vstúpiť do domu, na pracovisko žalobkýň. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
o trovách celého konania rozhodol tak, že žalobkyniam patrí nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v rozsahu 50 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).