Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Ek/798/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120291211
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120291211.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské
nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, práv. zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 255 706, proti povinnej: A. B., C. D., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX F. F., o vymoženie pohľadávky vo výške 547,63 Eur s
príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Ďorďovič, so sídlom exekútorského úradu

Mierové námestie 1, 911 01 Trenčín pod sp. zn. 32EX 187/20, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/798/2020 zo dňa 25. 07. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/798/2020 zo
dňa 25. 07. 2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.UznesenímOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.18Ek/798/2020zodňa25.07.2025vyššiasúdna

úradníčka zamietla námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Svoje rozhodnutie
odôvodnila tým, že po preskúmaní vyjadrenia predloženého súdnym exekútorom povereným na
vykonanie tejto exekúcie zistila nasledovné skutočnosti. Súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie
zisťoval majetok, resp. príjmy povinnej podliehajúce exekúcii lustráciami účtov v bankách, v Sociálnej
poisťovni a vykonával zisťovanie majetku, resp. príjmov postihnuteľných exekúciou. V priebehu tejto
exekúcie poverený súdny exekútor zistil, že povinná nevlastní žiadny majetok, nepoberá žiadne príjmy,

z ktorých by bolo možné vymáhanú pohľadávku uspokojiť. Súdny exekútor taktiež zistil, že povinná
nie je poberateľom dôchodku, úrazovej renty, dávky v nezamestnanosti ani nemocenskej dávky. Do
vydania upovedomenia o zastavení exekúcie (12. 06. 2025) nedošlo ani k čiastočnej úhrade, resp.
splneniu vymáhaného nároku zo strany povinnej v tejto konkrétnej exekúcii, pričom poverený súdny
exekútor nemal vedomosť o existencii majetku, resp. príjmoch povinnej, ktoré by exekúcii podliehali. Z
uvedeného teda vyplýva, že súdny exekútor postupoval správne. V podaných námietkach, podľa názoru

vyššej súdnej úradníčky, oprávnený neuviedol postačujúci dôvod, na základe ktorého by bolo možné
čo i len predpokladať nesprávne vydané upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť fyzickej
osoby. V prípade, že oprávnený nebol spokojný s vedením exekúcie povereným súdnym exekútorom,
mal možnosť v zmysle § 34 ods. 2 Exekučného poriadku, podať návrh na zmenu súdneho exekútora.
Na základe uvedeného, vyššia súdna úradníčka musela konštatovať, že v čase vydania upovedomenia
o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o

zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Od začatia exekúcie, t. j.
doručenia poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 druhá
veta Exekučného poriadku), dňa 05. 06. 2020 do dňa vydania napadnutého upovedomenia o zastavení
exekúcie, dňa 12. 06. 2025 uplynulo 5 rokov. Poverený súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie
nevymohol ani len časť pohľadávky oprávneného z exekučného titulu a svojich trov exekučného
konania. Keďže súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie počas tejto exekúcie po dobu

ustanovenú zákonom (5 rokov od začatia exekúcie) nezistil majetok alebo príjmy povinnej, ktoré by
mohlo byť postihnuté exekúciou, a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov tohto exekučného konaniapovereného súdneho exekútora, boli splnené všetky predpoklady ustanovené zákonom na vydanie
upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre nemajetnosť
povinnej, ktorá je fyzickou osobou. Preto námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení

exekúcie zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručil oprávnený tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej
lehote sťažnosť, keď s odôvodnením napadnutého uznesenia oprávnený v celom rozsahu nesúhlasí,
pričom podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva podľa oprávneného najmä v

nesprávnom posúdení oprávneného uplatneného nároku. Exekučný súd má v konaní o námietkach
posúdiť, či boli splnené podmienky zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, pre zastavenie exekúcie súdnym
exekútorom,vzmysleustanovenia§61nods.1písm.d)zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Podľa odbornej
literatúry: Exekútor po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom

rozsahu, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť
povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku). Výsledky zisťovania zaznamená v zozname
majetku povinného (bližšie pozri § 39). (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol.
Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 380) Z oznámení – správ o
majetkupovinného,vydanýchsúdnymexekútoromvzmysleustanovenia§59ods.3zákonač.233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a ani z napadnutého uznesenia,
nijakým spôsobom nevyplývajú úplné majetkové pomery povinného. Súdny exekútor vykonal zisťovanie
majetku povinného len formou automatického elektronického zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné
prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia svojho Exekútorského úradu. Oprávnený ma za
to, že z uvedených správ o majetku povinného ako aj z napadnutého uznesenia nevyplýva, že súdny

exekútor dostatočne preveril a zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia
môže neopodstatňovať zastavenie exekúcie pre nemajetnosť (najme môže vylučovať fatálne následky,
viazané na uplynutie piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
povinného). V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba,
ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov,

Strana | 4 vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí
nevylúčený z exekúcie v zmysle ustanovenia § 115 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), resp. podliehajúci exekúcii. Oprávnený navrhuje, aby súd
zaviazal súdneho exekútora na podrobné vyjadrenia sa k podaným námietkam a aby súdny exekútor
uviedol,odôvodnilapreukázal,prečouvedenénavrhovanéúkony,zaúčelomzisteniamajetkupovinného

nevykonal. Ďalej oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia tunajšieho súdu.

3. Súdny exekútor k podanej sťažnosti uviedol, že trvá na vydanom upovedomení o zastavení exekúcie
v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Doklady preukazujúce nemajetnosť povinného
doručil na Okresný súd Banská Bystrica dňa 26. 06. 2025.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.10. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť

postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po

skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

12. V tomto smere treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka dostatočne a správne zistila skutkový

stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie
dostatočne a presvedčivo odôvodnila, pričom sa vysporiadala so všetkými pre rozhodnutie vo veci
relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom
rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2
Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť

proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať
za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

13. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie len skutočne nad
rámec dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí aj súd
prvej inštancie konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia
o zastavení exekúcie. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa

§ 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať
v predmetnom exekučnom konaní, t.j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku
povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek
tomu, že povinná disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom
exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5

rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že
u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť
ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná
exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného.
Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými

dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových
pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný
vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých
svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho
exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a

abyhodnotazabezpečenéhomajetkupovinnéhozodpovedalahodnotevymáhanejpovinnosti.Exekučný
súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má
prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii
úlohou súdnej exekútorky, aby vykonanou lustráciou zistila majetkové pomery povinnej a zvolila taký
spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci

zisťovania majetkových pomerov povinnej nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie
uplynulo 5 rokov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať
upovedomenie o zastavení exekúcie.14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemôže s argumentáciou oprávneného
súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku
povinnej resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti

vykonania exekúcie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať
fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinnej. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade,
ak predpokladá, že v mieste bydliska povinnej sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty.
Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie
vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy

exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné
tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických
osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie
možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinnej súdny
exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či
sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych

pomeroch povinnej aj bez zisťovania v mieste bydliska povinnej, pričom pri kreovaní tohto úsudku
vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho
exekútora spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou
a do jeho činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené
na objektívnych skutočnostiach. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinnej mohli

nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami, pričom
o nemajetnosti povinnej nasvedčuje aj skutočnosť, že je voči nej vedených niekoľko exekučných konaní,
ktoré sa nepodarilo ukončiť vymožením.

15. Ešte k poukazu oprávneného na rozhodnutia exekučného súdu v iných konaniach musí sťažnostný

súd doplniť, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP postupovať
podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej
súdne autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za
ustálenú judikatúru možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a
tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak oprávneným

uvedené rozhodnutia nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a tento sťažnostný súd nie je postupom
v inom exekučnom konaní viazaný. Zároveň, treba uviesť, že citované rozhodnutia sú založené na
skutkových okolnostiach tej-ktorej exekučnej veci, ktoré môžu byť odlišné od skutkových okolností
v predmetnej exekúcii, a teda závery tam prijaté nemožno paušálne aplikovať vo všetkých exekučných
veciach.

16. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii
reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z
tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci
povinná môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo

speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinnej.
Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak
sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď
aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinná nejaký majetok mala, tento majetok

speňažiť, pretože z tohto výťažku mu vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom
pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá
náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdnej exekútorky, ktoré mu vznikajú
v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd, nie je garantom existencie majetku povinnej
osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky.

Pokiaľ povinná nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny
exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

17. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor
pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinnej dostatočne preskúmal a

rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch, pričom oprávnený ani v rámci podanej
sťažnosti nevyvolal dôvodné pochybnosti o správnosti záveru súdneho exekútora ohľadom nemajetnosti
povinnej. Keďže v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovalineexekvovateľnosť majetku povinnej, vydané upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale
naopak za vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom.

18. Súd prvej inštancie preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie
o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).