Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/92/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124342584
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jaroslav Šupa
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6124342584.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobkyne: H.. X. X., K.. X.X.XXXX, I.
O. Q.. F. XX, Q., právne zastúpenej: Mgr. Alžbeta Kantorová, advokátka s.r.o., so sídlom Thurzova 1,
Martin, proti žalovanému: QUINTELA, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 112 A, Bratislava, IČO: 43 966
161, o zaplatenie 5 000,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie

Mestského súdu Bratislava IV č.k. 42C/89/2024-66 zo dňa 20. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného zo dňa 14.4.2025 proti výroku vo veci samej o d m i e t a .

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 5 000,- € s príslušenstvom a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 274 a § 275 CSP. Uviedol, že nariadil

pojednávanie na deň 20.3.2025, na ktoré bol žalovaný riadne a včas predvolaný v súlade s
ustanoveniami CSP s poučením o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Žalobkyňa
navrhlarozhodnúťožaloberozsudkomprezmeškanie.Vpredmetnomsporežalovanýnemalpostavenie
spotrebiteľa,jehopostavenieupravujezákonč.530/1990Zb.odlhopisochvzneníneskoršíchpredpisov.
Žalobkyňa požadovala žalobou, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti (§ 137 písm. a) CSP). Súd prvej

inštancie mal z vyššie uvedených dôvodov za to, že boli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom
pre zmeškanie žalovaného.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa mala vo veci samej plný úspech, preto má právo
na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku pre zmeškanie v celom rozsahu podal odvolanie v zákonom stanovenej
lehote žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok pre zmeškanie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie proti výroku vo veci samej odôvodňoval
podľa § 356 písm. b) CSP. Uviedol, že kontumačný rozsudok by mal byť nástrojom ultima ratio,
keď iné opatrenia na zabezpečenie efektívneho priebehu konania zlyhajú. Ústavný súd judikoval, že

všeobecný súd nemôže vydať rozsudok pre zmeškanie automaticky, teda že nestačí preveriť splnenie
formálnych podmienok, ale musí veľmi starostlivo zvážiť s ohľadom na okolnosti daného prípadu,či použitie tohto nástroja nebude neprimerane zasahovať do procesných práv žalovaného. Súd má
pristupovať k vydaniu kontumačného rozsudku zdržanlivo. Ak má pochybnosti, teda ak okolnosti prípadu
jednoznačne nesvedčia o procesnej pasivite strany, rozsudok pre zmeškanie by nemal vydať. Na margo

uvedeného dal žalovaný do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 233/2019-22 zo dňa
4.6.2019. Ak súd nemá preukázaný skutočný nezáujem žalovaného o vedenie konania, mal by konanie
v neprítomnosti žalovaného uprednostniť pred vydaním kontumačného rozsudku. Súd tak dosiahne
rovnaký cieľ zabezpečenie konania bez prieťahov, ale bez neprimeraného zásahu do procesných práv
v dôsledku vydania kontumačného rozsudku. Efektivitu súdneho konania predsa nemôže zabezpečiť

vydanie takého rozsudku pre zmeškanie, voči ktorému dotknutá strana využije aj tak všetky opravné
prostriedky. Žalovaný sa nevyhýbal procesnej aktivite, riadne a včas sa vyjadroval k žalobe, písal
odpor voči platobnému rozkazu, mal preto za to, že vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného bolo
neopodstatnené.

5. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaný odvolanie odôvodnil porušením svojho

práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), ktoré malo spočívať v tom, že súd prvej
inštancie v tejto časti svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Navrhol preto, aby odvolací súd v časti
náhrady trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobkyni voči žalovanému neprizná
nárok na ich náhradu.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
pre zmeškanie v celom rozsahu potvrdil. Mala za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky
pre jeho vydanie. Žalovaný v odvolaní neoznačil a nepreukázal nesplnenie akýchkoľvek zákonných
podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ako ani procesných podmienok, a teda
prípustnosť svojho odvolania. Žalovaný bol počas sporu opakovane pasívny a okrem podania odporu

proti platobnému rozkazu nevykonal žiadny ďalší úkon. Žalobkyňa ešte pred podaním návrhu na
vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, ktoré predchádzalo konaniu na prvoinštančnom
súde, doručila žalovanému predžalobnú výzvu a mala úprimný záujem umožniť žalovanému dobrovoľné
splnenie povinnosti bez nutnosti iniciovania konania na súde. Žalovaný však na predžalobnú výzvu
žiadnym spôsobom nereagoval, preto žalobkyňa pristúpila k podaniu návrhu na vydanie platobného

rozkazu. Po vydaní platobného rozkazu žalovaný podal odpor. Žalobkyňa upomínaciemu súdu doručila
vyjadreniekodporužalovanéhoapožiadalaopokračovanievkonanínasúdepríslušnomnaprejednanie
veci. Po postúpení veci upomínacím súdom Mestskému súdu Bratislava IV bol žalovaný v konaní
opäť pasívny a k vyjadreniu žalobkyne sa žiadnym spôsobom nevyjadril. Následne bolo nariadené
pojednávanie na deň 20.3.2025, ktoré sa riadne uskutočnilo za prítomnosti právnej zástupkyne

žalobkyne a žalovaný sa na toto pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a
vážnymi okolnosťami. Okrem nečinnosti žalovaného v konaní je tiež zrejmé, že konanie netrvalo dlhý
čas a súd nemusel na návrh strán vykonať žiadne rozsiahle dokazovanie.

7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1

CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku
vovecisamejjepotrebnéodmietnuťavčastináhradytrovkonaniaodvolaniežalovanéhoniejedôvodné.

8. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe návrhu žalobkyne doručeného upomínaciemu súdu dňa
5.7.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 19.7.2024 platobný rozkaz,
voči ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote podaním doručeným upomínaciemu súdu
dňa 5.8.2024 vecne odôvodnený odpor. K odporu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila replikou a súčasne

podala návrh na pokračovanie v konaní, následne bola vec upomínacím súdom postúpená Mestskému
súdu Bratislava IV. Uznesením zo dňa 5.11.2024 bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k replike žalobkyne
v lehote 10 dní, uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 23.1.2025, žalovaný sa v stanovenej lehote
(ani neskôr) nevyjadril. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 20.3.2025, pričom predvolanie
obsahujúce poučenie o následku včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnenej neprítomnosti na

pojednávaní podľa § 274 CSP bolo žalovanému doručené dňa 4.3.2025. Na pojednávanie sa žalovaný
nedostavil, pričom svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil. Na základe návrhu žalobkyne súd prvej
inštancie na pojednávaní rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.10. V zmysle § 274 CSP o žalobe o splnení povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP súd na pojednávaní
na návrh žalobcu rozhodne rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe vyhovie, ak sa
žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na

pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre
zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Vyššie uvedené
formálne predpoklady boli v posudzovanej veci splnené, proti čomu nenamietal ani žalovaný vo svojom
odvolaní.

11. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít splnenie podmienok na
vydanie rozsudku pre zmeškanie je potrebné posudzovať nielen formálne, ale aj materiálne so zreteľom
na konkrétne okolnosti prejednávanej veci zohľadňujúc predchádzajúcu procesnú aktivitu strany a
nevyhnutnosť jej osobnej účasti na pojednávaní, pričom k vydaniu rozsudku pre zmeškanie by mal
súd pristúpiť vtedy, keď je s ohľadom na predchádzajúce správanie strany zjavné, že táto sa nechce
na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje (porovnaj uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/6/2023 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov pod č. R 49/2024 opierajúce sa o uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS/201/2024z24.apríla2024).ZjudikatúryÚstavnéhosúduSRvyplýva,žesúdrozhodujúcirozsudkom
pre zmeškanie musí vnímať, že materiálnou podmienkou jeho vydania je neprítomnosť procesnej
aktivity jednej z procesných strán. Z uvedeného dôvodu by mal súd rozlišovať, či v okolnostiach

danej veci je neúčasť na pojednávaní dôsledkom nezáujmu strany o vývoj a priebeh konania alebo
ide len o zmeškanie pojednávania. Súd by tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú
aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch, keď je s ohľadom na
predchádzajúce správanie procesnej strany zjavné, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať,
prípadne konanie len účelovo predlžuje (III. ÚS 373/2020, II. ÚS 106/2024, III. ÚS 354/2021).

12. Práve nesplnením vyššie uvedených judikatúrou dotvorených materiálnych predpokladov pre
vydanie kontumačného rozsudku odôvodnil žalovaný svoje odvolanie a od týchto dôvodov odvodzoval
taktiež jeho prípustnosť (§ 356 písm. b) CSP). Odvolane žalovaného je však prevažne iba schematické
teoretické pojednanie o materiálnych podmienkach pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. K

samotnej svojej aktívnej účasti v konaní žalovaný uviedol konkrétne iba toľko, že sa nevyhýbal procesnej
aktivite v konaní a podal riadne a včas odpor proti platobnému rozkazu.

13. Žalovaný skutočne, ako už odvolací súd aj uviedol, podal v posudzovanej veci odpor proti
platobnému rozkazu vydanému upomínacím súdom, avšak týmto procesným úkonom sa jeho procesná

aktivita v konaní skončila. Hoci ho súd prvej inštancie uznesením vyzval na vyjadrenie k replike
žalobkyne, žalovaný na výzvu nereagoval. Súdom prvej inštancie bol žalovaný taktiež riadne predvolaný
na pojednávanie, pričom sa naň nielen nedostavil, ale svoju neprítomnosť ani žiadnym spôsobom
neospravedlnil. Nie je síce povinnosťou žalovaného vyjadriť sa v rámci písomnej časti konania duplikou
a rovnako tak v zásade ani nie je jeho povinnosťou dostaviť sa na pojednávanie (za predpokladu

ospravedlnenia svojej neprítomnosti), ale z tohto jeho správania nie je možné vyvodiť záver o tom,
že bol v konaní aktívny. Podanie odporu, ktorý je nevyhnutný na odvrátenie bezprostredne hroziacich
následkov nadobudnutia právoplatnosti platobného rozkazu za následnej procesnej nečinnosti pri
ďalších úkonoch v konaní, je naopak potrebné hodnotiť ako neprítomnosť procesnej aktivity žalovaného,
z ktorej možno urobiť záver o nezáujme žalovaného o vývoj konania tak, ako to za predpoklady

rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie označil Ústavný súd SR. Žalovaný navyše vo svojom odvolaní
neuviedol žiaden dôvod, ktorý by mu bránil alebo mu sťažoval prinajmenšom ospravedlniť svoju neúčasť
na pojednávaní, pokiaľ by mal za to, že pre rozhodnutie vo veci nie je jeho účasť potrebná, čo je
jednoduchý procesný úkon, z ktorého by bolo možné vyvodiť aspoň základný záujem žalovaného o
priebeh konania a jeho nepredlžovanie.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa tiež požiadavky kladené na obsah odôvodnenia rozsudku pre
zmeškanie. Zákon v takomto prípade predpokladá tzv. skrátené odôvodnenie, ktoré v zmysle § 275 CSP
obsahuje iba stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie,
pričom obe tieto náležitosti napadnutý rozsudok obsahuje.

15. V zmysle § 356 písm. b) CSP proti rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné odvolanie okrem
prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
V posudzovanej veci boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, preto odvolací súdodvolanie žalovaného proti výroku vo veci samej bez toho, aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania,
podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné (porovnaj R 54/2020).

16. Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku pre zmeškanie o trovách konania, proti ktorému je
prípustné odvolanie, súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a priznal v konaní plne úspešnej žalobkyni voči neúspešnému žalovanému
nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výrok o trovách konania je závislý od výroku vo veci samej,

pričom nemohlo byť pochýb o tom, že úspech žalobkyne v tomto kontumovanom konaní bol úplný. Za
tejto procesnej situácie požiadavke na jasné, výstižné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku (§ 220 ods.
2 CSP), ktorá sa aplikuje aj na odôvodnenie výroku o nároku na náhradu trov konania majúceho povahu
uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP), v plnej miere postačuje odkaz na príslušné zákonné ustanovenie, podľa
ktorého súd prvej inštancie rozhodol (§ 255 ods. 1 CSP) a konštatovanie plného úspechu žalobkyne v
konaní. Žalovaný vo svojom odvolaní neprezentoval žiadne argumenty, ktoré by boli spôsobilé privodiť

iné rozhodnutie o trovách konania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v časti o
náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v
spojenís§255ods.1CSPazaanalogickéhopoužitia§256ods.1CSP.Vodvolacomkonanívovzťahuk

odvolaniu žalovaného proti výroku o náhrade trov konania bola plne úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol
voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Civilný sporový poriadok
neobsahuje osobitné ustanovenia o rozhodovaní o trovách konania v prípade odmietnutia odvolania.
O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu k odvolaniu žalovaného proti výroku vo veci samej
rozsudku pre zmeškanie rozhodol preto odvolací súd v zmysle článku 4 ods. 1 CSP podľa § 256 ods. 1

CSP upravujúceho svojou povahou najbližšiu procesnú situáciu, teda rozhodovanie o trovách konania,
ktoré bolo zastavené, kedy rovnako ako v prípade odmietnutia odvolania sa súd vecou meritórne
nezaoberá. Žalovaný tým, že podal odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné,
procesne zavinil, že súd musel jeho odvolanie odmietnuť. Ide teda o prípad podobný zastaveniu konania
zavinenému stranou, v tomto prípade žalobcom. Žalobkyni v dôsledku toho aj v tejto časti vznikol voči

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd preto žalobkyni
voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).