Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4Csp/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122463939
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:6122463939.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o, so

sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpenej: A. A. B., C., D. D. E. XX, F., proti žalovanému:
G. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. I. XXX/X, J., zastúpenému: A. K. L., C. D., D. D. K. E. XXXX/X,
M., N.: XX XXX XXX, o zaplatenie 4 335,79 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 3 995,31 € zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 340,48 € a úroky vo výške 3 260,81 €, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu podanom na Okresnom súde Banská Bystrica sa pôvodná
žalobkyňa Ahoj, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 48 113 671 (ďalej len „pôvodná
žalobkyňa“) v tzv. upomínacom konaní domáhala voči žalovanému zaplatenia istiny 4 335,79 € a úrokov
3 260,81 €. V návrhu uviedla, že sporové strany uzavreli dňa 3.1.2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný obdržal úver vo výške 5 000 €, ktorý sa zaviazal vrátiť
spolu s dohodnutým príslušenstvom v mesačných splátkach vo výške 92,60 €. V dôsledku nesplácania

úveru riadne a včas bola dňa 27.3.2020 pôvodnou žalobkyňou vyhlásená okamžitá splatnosť úveru,
ktorá bola žalovanému odoslaná 30.3.2020. Splátka, pre ktorú sa dlh stal predčasne splatným, bola
splátka splatná 20.12.2019. Pôvodná žalobkyňa zaslala žalovanému dňa 12.9.2022 predžalobnú výzvu,
ktorou ho vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 26.9.2022. Žalovaný v uvedenej lehote dlžnú
sumu neuhradil. Suma 4 335,79 € predstavuje istinu úveru vo výške 5 000 € po odpočítaní doposiaľ
uhradenej istiny vo výške 664,21 €. Suma 3 260,81 € predstavuje vyčíslený úrok z istiny vo výške, akú by
pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí vo výške 3 889,60 € po odpočítaní doposiaľ

uhradenej výšky úroku 628,79 €.

2. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom zo dňa 21.11.2022 sp. zn. 3Up/1535/2022 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť pôvodnej žalobkyni istinu 4 335,79 € a úroky 3 260,81 €, alebo v tej
istej lehote podať odpor. Platobný rozkaz bol doručený pôvodnej žalobkyni 21.11.2022 a žalovanému
25.11.2022.

3. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor. Namietal, že pôvodná žalobkyňa v návrhu neuviedla,
akým spôsobom overovala bonitu klienta. V tejto súvislosti poukázal na § 7 ods. 1 a 11 ods. 2 zákona č.
129/2010Z.z.Ďalejžalovanýuviedol,žepodľainteraktívnejkalkulačkynavýpočetRPMNbolapozadaní
požadovaných údajov vypočítaná RPMN vo výške 15,99 % p. a., zmluva preto obsahuje nesprávnyúdaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa vo výške 17,38 % p. a. čo má za následok absenciu údaja
o RPMN, a preto je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov. Žalovaný mal za to, že z dikcie § 9 ods.
2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že obligatórnou náležitosťou nie je len uvedenie úrokovej

sadzby, ale aj ďalších náležitostí vzťahujúcich sa k úrokovej sadzbe. Bol toho názoru, že ročná úroková
sadzba vo výške 17,38 % je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto spojitosti uviedol, že úroková sadzba
v zmluve prevyšuje skoro o viac ako 150 % priemerné úrokové miery obdobných úverov obchodných
bánk zverejnených NBS v čase uzatvorenia zmluvy. S poukazom na § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho
zákonníka je preto zmluva v časti zmluvného úroku neplatná, čo má v konečnom dôsledku za následok,

že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Podľa názoru žalovaného taktiež neboli splnené podmienky pre
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko
jednak na týchto dokumentoch nie je podpis žiadnej osoby ako zástupcu pôvodnej žalobkyne a zároveň
pôvodná žalobkyňa nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
Poslednú výzvu pred zosplatnením, ako aj vyhlásenie úveru za predčasne splatný treba považovať
pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatné právne úkony, keďže v nich

nie je jednoznačne uvedené, pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru a zároveň tieto neboli podpísané zástupcom pôvodnej žalobkyne.

4. Pôvodná žalobkyňa vo vyjadrení k odporu uviedla, že ňou predložená úverová zmluva spĺňa
všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Spolu

s týmto podaním predkladá súdu dôkazy ohľadom skúmania bonity žalovaného, čím preukazuje, že
dodržala zákonné povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Predkladá výpisy z účtu,
kópiu občianskeho preukazu, výpis z registra klientskych informácií, dotazník o preverovaní príjmu
a dokument z interného systému, z ktorého vyplýva, že preverovala rodinný stav, príjmy a výdavky
žalovaného, výpočet, v ktorom je uvedená platobná kapacita žalovaného. Z uvedeného výpočtu vyplýva,

že na základe údajov poskytnutých žalovaným preverovala stav, príjmy a výdavky žalovaného spolu
s výpočtom schopnosti splácať úver. Z predloženej dokumentácie vyplýva, že preverovala históriu
splácania a platobnú kapacitu v nebankovom registri klientskych informácií. Žalovaný v prehľade
verifikačných otázok pred schválením úveru potvrdil, že pracuje, má zmluvu na dobu neurčitú a má
za posledné 3 mesiace od uvedeného dopytu priemerný vymeriavací základ aspoň 1 191 €. Z výpisu

z registra klientskych informácií je jasné, že žalovaný v čase žiadosti o úver mal jeden iný existujúci
úver so splátkou vo výške 220 €. Výpočtom, v ktorom od čistej mesačnej mzdy žalovaného vo výške
976,27 € odpočítala sumu životného minima platného od 1.7.2018 do 30.6.2019 vo výške 205,07 €,
finančnú rezervu v hodnote 154,24 €, splátku iného úveru podľa NRKI vo výške 220 €, dosiahla výšku
prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaný bol schopný splácať a to sumu 396,96 €. Nakoľko splátka

zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola vo výške 92,60 €, pôvodná žalobkyňa mala za to, že postupovala
s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonitu žalovaného pred uzavretím zmluvy a riadne preverila
stav, príjmy a výdavky žalovaného. K výške úrokovej sadzby pôvodná žalobkyňa uviedla, že výška
dojednaných úrokov 17,38 % je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri
poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995

účinného od 1.9.2014. Najvyššia prípustná výška odplaty pre zmluvy uzatvorené od 21.11.2018 do
20.2.2019 so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov vrátane podľa zákona (§ 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 nariadenia vlády) predstavovala 17,38 %. Dojednaná odplata je
primeraná, v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Trvala preto na žalobe v celom rozsahu a navrhla
pokračovanie v spore na miestne príslušnom súde.

5. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej
prejednanie podľa C.s.p.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobkyňa sa pri skúmaní jeho bonity obmedzila len na príjem

a informáciu z nebankového registra, avšak vôbec nezohľadnila náklady na bývanie a celkovo náklady
na živobytie. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil
povinnosť odbornej starostlivosti. Žalobkyňa tvrdila, že pri posudzovaní výdavkov vychádzala zo sumy
životného minima v čase posudzovania žiadosti. Z predložených dôkazov však nevyplýva, že by
žalobca zisťoval priemerné mesačné výdavky žalovaného na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce,

lieky, telekomunikačné služby a pod.). Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa
úverových produktov na finančnom trhu. Z ustanovenia § 7 ods. 27 ZoSÚ plynie, že náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisoma na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum,
nakoľko to nie je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho-ktorého
spotrebiteľa a jeho rodiny. Tento postup dodávateľa, ktorý používa paušálny údaj v podobe sumy

životného minima, nakoniec neplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017. Cieľom ustanovenia § 7
ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu
klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných
pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie

toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude
potrebná pre splácanie úveru. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme
ním preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľov na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne

si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Preto musí dodávateľ okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak aj výdajov. Žalovaný mal s poukazom na uvedené
za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov a zároveň žalobkyňa nebola oprávnená požadovať
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Jej listy zo dňa 26.2.2020 a 27.3.2020 sú preto neplatné

právne úkony. Zo strany žalobkyne taktiež nebolo preukázané, že vyhlásila mimoriadnu splatnosť
úveru do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Žalobkyňa v konaní uplatnila svoju pohľadávku
vyplývajúcujejzuzatvorenejzmluvyoúvere,ktorúpohľadávkuuplatnilavcelosti,zosplatnenú.Zdôvodu
neurčitosti právnych úkonov podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka treba vysloviť neplatnosť výzvy
a okamžitého zosplatnenia, a teda je nutné konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala vznik nároku tak,

ako ho uplatnila v žalobe. S poukazom na to je nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď nie je
možné priznať žalobkyni plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok, a to s poukazom
na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 C.s.p., ktorou žalobou žalobkyňa uplatnila svoj nárok
ako nezosplatnený, v celosti. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobkyne, keď aj zmena prípadných
skutkových tvrdení žalobkyne (ktorá zmena ani nenastala) by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je

v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ. Keďže žalobkyňa uplatnený nárok
skutkovo vymedzila ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako
plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných
skutkových tvrdení) nárok. Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

7. Pôvodná žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 2.10.2024 okrem iného oznámila súdu, že
žalovaný počas súdneho konania zaplatil časť svojho dlhu, a to dňa 8.3.2023 sumu 145,10 €, dňa
17.5.2023 sumu 145,10 €, dňa 19.1.2024 sumu 221,91 €, dňa 9.5.2024 sumu 217,70 €, dňa 10.6.2024
sumu 217,70 €, dňa 8.7.2024 sumu 217,70 €, dňa 8.8.2024 sumu 217,70 € a dňa 9.9.2024 sumu 217,70
€. Z dôvodu týchto čiastočných úhrad pôvodná žalobkyňa zobrala žalobu v časti o zaplatenie istiny vo

výške 1 600,61 € späť a navrhla v tejto časti konanie zastaviť. Žiadala, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť jej istinu vo výške 2 735,18 € a úrok vo výške 3 260,81 €.

8. Súd uznesením zo dňa 10.2.2025 č.k. 4Csp/26/2024-132 v zmysle § 80 ods. 1 a 2 C.s.p. pripustil, aby
do konania na miesto pôvodnej žalobkyne vstúpila terajšia žalobkyňa. Uvedené uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 4.3.2025.

9. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 12.8.2025 opätovne poukázal na to, že pri skúmaní
schopnosti splácať spotrebiteľský úver žalobkyňa nezískala od neho žiadne údaje o jeho nákladoch
na stravu, bývanie a celkovo ani na živobytie. Z dôkazov, ktoré si žalobkyňa zaobstarala, si nemohla

urobiť reálny obraz o tom, aká suma mu ostane po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie. Právna
predchodkyňa žalobkyne od neho nezisťovala žiadne náklady na zabezpečenie základných životných
potrieb, čo preukazuje, že žalobkyňa nepostupovala s odbornou starostlivosťou, a teda aj z tohto dôvodu
nebola minimálne oprávnená požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti
poukázala na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoCsp/25/2024. Keďže v danom prípade

neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a v čase postúpenia pohľadávky
ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, čo je v rozpore s § 17
zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o postúpení pohľadávky je preto neplatný právny úkon v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka a žalobkyňa tak v konečnom dôsledku nemá v konaní ani aktívnu vecnúlegitimáciu. Žalovaný napokon poukázal aj na znenie judikátu R 34/2025 a tiež uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021.

10. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 18.8.2025 oznámila, že žalovaný uhradil ďalšiu časť dlhu,
a to po 217,70 € v dňoch 8.10.2024, 8.11.2024, 9.12.2024, 8.1.2025, 10.2.2025, 10.3.2025, 8.4.2025,
9.5.2025, 9.6.2025, 8.7.2025 a 8.8.2025, dokopy teda sumu 2 394,70 €. S poukazom na to vzala žalobu
v časti o zaplatenie istiny vo výške 2 394,70 € späť. Navrhla, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť je
istinu vo výške 340,48 € a úroky vo výške 3 260,81 €.

11. V prejednávanej veci súd nariadil pojednávanie na 22.8.2025, na ktoré predvolal strany sporu.
Žalobkyňa a jej právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Svoju neúčasť ospravedlnili podaním
doručenýmsúdudňa18.8.2025,atospoukazomnaprincíphospodárnostikonania.Zrovnakéhodôvodu
ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní aj žalovaný a jeho právna zástupkyňa. Vychádzajúc z
uvedenéhosúdpodľa§180druhejvetyC.s.p.rozhodol,žebudepojednávaťvneprítomnostistránsporu,

pojednávanie otvoril, vec prejednal a následne pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na
17.9.2025.

12. Nakoľko žalobkyňa podaniami doručenými súdu ešte pred prvým pojednávaním vo veci, konkrétne
dňa 2.10.2024 a 18.8.2025 vzala žalobu späť v časti istiny vo výške 3 995,31 € (1 600,61 € + 2 394,70 €),

súd bez toho, aby skúmal stanovisko žalovaného k týmto čiastočným späťvzatiam, vzal zreteľ na tieto
právne účinné dispozitívne úkony žalobkyne a konanie v uvedenej časti zastavil (§ 145 ods. 2 v spojení
s § 146 ods. 1 C.s.p.).

13. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému už len zaplatenia istiny

340,48€aúrokov3260,81€.Vsúvislostisúrokmijepotrebnéuviesť,žepôvodnážalobkyňavoformulári
návrhu na vydanie platobného rozkazu, konkrétne v jeho časti „D) Uplatňovaný peňažný nárok“ uviedla,
že sa domáha úroku vo výške 3 260,81 €. V rámci opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný
peňažný nárok, však v rozpore s tým navrhla, aby súd platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej úroky vo výške 17,38 % ročne zo sumy 4 702,79 € od 21.12.2019 do 17.6.2022, zo sumy

4 553,44 € od 18.6.2022 do 21.6.2022 a zo sumy 4 335,79 € od 22.6.2022 do zaplatenia, najviac však do
sumy3260,81€.Vzhľadomnato,žežalobkyňavneskoršíchpodaniachdoručenýchsúdudňa2.10.2024
a 18.8.2025 výslovne uviedla, že požaduje úroky vo výške 3 260,81 €, súd považoval spomínaný rozpor
predstavujúci vadu žaloby za odstránený a vychádzal z toho, že predmetom konania bolo od začiatku
zaplatenie úrokov vo výške 3 260,81 €.

14. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

15. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 3.1.2019 medzi žalobkyňou (v
tom čase s obchodným menom Amico Finance a. s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vyplýva,

že jej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 5 000 € s dohodnutým úrokom 17,38
% ročne (fixná úroková sadzba). Úver mal byť žalovanou splatený v 96 mesačných splátkach, pričom
výška splátky bola 92,60 €. Prvá splátka bola splatná 20.2.2019, ostatné vždy do 20. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, pričom dátum poslednej splátky bol 20.1.2027. Výška RPMN bola 17,38 %,
celkové náklady spotrebiteľa 3 889,60 € a celková čiastka k zaplateniu 8 889,60 €. V bode 3.2 písm.

d/ zmluvy sa dohodlo, že veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka zaplatenie celého zostatku úveru spolu
s príslušenstvom, ktorý sa stane okamžite splatným (vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru), ak je dlžník
v omeškaní s úhradou jednej splátky úveru, alebo jej časti počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to
za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a teda ak súčasne upozornil
dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Z prehľadu splátok a úhrad k predmetnej zmluve súd zistil, že žalovaný úver vo výške 5 000 € čerpal
dňa 3.1.2019. Žalovaný do 16.4.2020 uhradil na úver celkom sumu 926 €, teda 10 mesačných splátok
úveru splatných v období od 20.2.2019 do 20.11.2019 a do omeškania sa tak dostal so splátkou splatnou
20.12.2019. Z týchto úhrad žalovaného bolo na istinu úveru započítaných 297,21 € a na úroky 628,79

€. Neuhradený zostatok istiny tak predstavoval sumu 4 702,79 € (5 000 € - 297,21 €).

17. Listom zo dňa 26.2.2020 označeným ako „3. upomienka – výzva na zaplatenie“ pôvodná žalobkyňa
vyzvala žalovaného na okamžitú úhradu omeškaných splátok úveru v sume 277,80 € a zároveň houpozornila, že ak neuhradí ani splátku úveru splatnú 20.12.2019 vo výške 92,60 € najneskôr do
25.3.2020, bude oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Z doručenky od tejto zásielky vyplýva,
že žalovaný si ju riadne prevzal dňa 2.3.2020.

18. Listom zo dňa 27.3.2020 označeným ako „Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru“ žalobkyňa
oznámila žalovanému, že vzhľadom na skutočnosť, že je v omeškaní s úhradou splátky úveru
poskytnutého mu na základe predmetnej zmluvy vo výške 92,60 €, ktorá bola splatná dňa 20.12.2019, po
dobu dlhšiu ako 3 mesiace a súčasne bol v upomienke č. 3 upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na

uplatnenie práva veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru poskytnutého na základe predmetnej zmluvy
a túto dlžnú splátku v stanovenej lehote neuhradil, je nútená pristúpiť k vyhláseniu splatnosti úveru.
Zároveň mu pôvodná žalobkyňa oznámila, že jeho dlh z predmetnej zmluvy sa stal splatným v celom
rozsahu ku dňu 20.12.2019 a vyzvala ho na zaplatenie dlžného zostatku úveru v celkovej výške 4 702,79
€, vrátane dlžných úrokov podľa úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve, a to až do úplného zaplatenia
istiny, najneskôr do 7 dní od doručenia tohto oznámenia. Z doručenky od tejto zásielky vyplýva, že

žalovaný si ju riadne prevzal dňa 2.4.2020.

19. Zo spomínaného prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný dňa 17.6.2022 uhradil ešte sumu
149,35 € a 21.6.2022 sumu 217,65 €, ktoré mu boli započítané na istinu. Jej neuhradený zostatok
k 30.9.2022 tak predstavoval sumu 4 335,79 € (4 702,79 € - 149,35 € - 217,65 €).

20. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 13.11.2023 medzi pôvodnou žalobkyňou ako
postupcom a terajšou žalobkyňou ako postupníkom, v spojení s prílohou k tejto zmluve, mal súd
preukázané, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka, ktorú si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanej
v tomto konaní.

21. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v období do 1.10.2022 do 18.8.2025, uhradil na úver ešte
ďalších 3 995,31 €, ktoré mu žalobkyňa započítala na istinu. Neuhradený zostatok istiny ku dňu
rozhodovania súdu tak predstavoval sumu 340,48 € (4 335,79 € - 3 995,31 €).

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

24. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

25. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere),

dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

27.Podľa§1ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“), odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažnýchprostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

28.Podľa§1ods.2nariadeniavlády,odplatapodľaodseku1savyjadrujevpercentáchzosumyzmluvne
dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.

29. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a

sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

30. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej

miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia
vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší
forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

31. Podľa § 1a ods. 4 nariadenia vlády, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel

uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

32. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.10.2024), ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §

565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

33. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

34. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

35. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

36. Podľa § 2 písm. a/, b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

37. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

38. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru.

39. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nieje dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

40. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a/ spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b/ s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

41. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a/ poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b/ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje

získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a/, ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

42. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

43. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver

sa použijú tieto položky:
a/ čistý príjem spotrebiteľa,
b/nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c/ výška splátky spotrebiteľského úveru a

d/ peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

44. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,

voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej
zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme
podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov
alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/,
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na

splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať

spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum
ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

45. Podľa § 7 ods. 41 ZoSÚ, opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví

a/ metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia
limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia
možnéhonárastuúrokovýchsadziebačosarozumievýraznýmprevyšovanímsúčtuzostávajúcichvýšok
refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31,

b/ požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a
na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa,
c/ limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu,
d/ podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru,e/ limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných
agentov podľa osobitného predpisu voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a
výška tohto limitu,

f/ limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.

46. Podľa § 2 ods. 5 opatrenia č. 10/2017 Národnej banky Slovenska zo 14.11.2017, ktorým sa
ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b/ zákona sa

na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, životného minima
na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej
domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej
právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej
30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi

celkovouvýškoučistéhopríjmuspotrebiteľaaživotnýmminimomspotrebiteľa,životnýmminimomosoby,
voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a
výdavkaminainúosobu,vočiktorejmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosťvovýškeurčenejprávoplatným
rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného
minima na túto osobu.

47. Podľa § 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k

zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak
sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

48. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d/, e/, g/
až i/, l/ a p/.

49. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera

nákladov v neprospech spotrebiteľa.

50. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

51. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a
veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so
všetkými právami s ňou spojenými a
a/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

52. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi pôvodnou žalobkyňou ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
pôvodná žalobkyňa poskytla žalovanému úver vo výške 5 000 €. Právny vzťah medzi stranami sporu
založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou aje nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a
nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a ZoSÚ), keďže pôvodná žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ,
pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

53. Žalovaný tvrdil, že pôvodná žalobkyňa pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rozpore s
§7ods.1ZoSÚneposúdilasodbornoustarostlivosťoujehoschopnosťsplácaťpredmetnýspotrebiteľský

úver.Vzmyslespomínanéhoustanoveniajeveriteľpriposudzovanítejtoschopnostispotrebiteľapovinný
vziať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

54. Z dokladov predložených žalobkyňou v priebehu konania vyplýva, že žalovaný v čase podania
žiadosti o úver mal necelých 22 rokov. V žiadosti uviedol, že má stredoškolské vzdelanie, je slobodný,

býva u rodičov, je zamestnaný od 4.11.2016, má pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s čistým mesačným
príjmom za posledné tri mesiace vo výške 799,33 €, 682,49 € a 1 446,99 € a že nemá voči nikomu
vyživovaciu povinnosť. Žalovaný uviedol mesačné finančné výdavky vo výške 40 €, pričom položku
„iné mesačné výdavky“ nevyplnil. Účelom pôžičky mala byť kúpa auta. Z výpisu z registra klientskych
informácií vyplýva, že v čase žiadosti mal žalovaný jeden nesplatený splátkový úver so zostatkom 13 927

€smesačnousplátkou220€.ZprehľaduodpovedíSociálnejpoisťovnenaverifikačnéotázkyvyplýva,že
žalovaný bol v tom čase zamestnaný aspoň 90 dní, pričom priemerný vymeriavací základ za posledné tri
mesiacemalaspoň1191€.Pôvodnážalobkyňavýpočtom,vktoromodpriemernejčistejmesačnejmzdy
žalovaného vo výške 976,27 € odpočítala sumu životného minima platného od 1.7.2018 do 30.6.2019 vo
výške 205,07 €, finančnú rezervu v hodnote 154,24 € a splátku iného úveru podľa NRKI vo výške 220 €,

dosiahla výšku prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaný bol schopný splácať, a to sumu 396,96 €.

55. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pôvodná žalobkyňa zisťovala príjem žalovaného, ktorý si následne
overovala aj formou verifikačných otázok v Sociálnej poisťovni. Skúmala taktiež jeho rodinný stav, či má
vyživovaciu povinnosť voči iným osobám, kde býva a aké má vzdelanie a zamestnanie. Neobišla ani

povinnosť skúmať výdavky žalovaného, keď jednak zisťovala jeho aktuálne úverové záväzky v registri
klientskych informácii, a tiež prostredníctvom žiadosti o úver, kde mal žalovaný uviesť okrem iného aj
svoje mesačné finančné výdavky a iné mesačné výdavky. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že pôvodná žalobkyňa
vôbec nezohľadnila jeho náklady na bývanie a ostatné náklady na živobytie (SIPO, strava, doprava do
práce, lieky, telekomunikačné služby), táto jeho námietka neobstojí. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že

žalovaný bol v zmysle § 7 ods. 2 ZoSÚ povinný uviesť v tomto smere úplné, presné a pravdivé údaje.
Žalovaný však v žiadosti priznal len mesačné finančné výdavky vo výške 40 €, hoci mu nič nebránilo
do kolónky iných mesačných výdavkov uviesť aj vyššie spomínané výdavky. Prípadné zamlčanie
časti výdavkov žalovaným však nemožno teraz vyhodnocovať v neprospech žalobkyne. Taktiež je
potrebné uviesť, že zo žiadneho ustanovenia ZoSÚ nevyplýva povinnosť veriteľa pred uzavretím zmluvy

o spotrebiteľskom úvere v rámci skúmania bonity spotrebiteľa vykonávať akýsi audit domáceho rozpočtu
spotrebiteľa, ako to v konaní podsúval žalovaný. V zmysle § 7 ods. 27 ZoSÚ platí, že náklady
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na
životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa. Pôvodná žalobkyňa presne
takto postupovala, a to v súlade v súlade s § 2 ods. 5 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017,

v zmysle ktorého celkovou výškou nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
podľa § 7 ods. 20 písm. b/ ZoSÚ sa rozumie najmenej suma životného minima spotrebiteľa zvýšená
o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou jeho čistého príjmu (976,27 €) a jeho životným minimom
(205,07 €). V danom prípade sa teda suma 205,07 € navyšovala o 154,24 €, čo predstavuje náklady
na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného vo výške 359,31 €. Keďže žalovaný mal

priemerný mesačný príjem vo výške 976,27 €, po odpočítaní týchto nákladov na živobytie a mesačnej
splátky iného úveru 220 €, zostávalo žalovanému na splácanie predmetného úveru ešte 396,96 €, čo
pôvodná žalobkyňa vyhodnotila ako dostatočnú sumu na splácanie mesačnej splátky vo výške 92,60
€. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že pôvodná žalobkyňa pri posudzovaní schopnosti
žalovaného splácať predmetný úver postupovala s odbornou starostlivosťou, keď brala do úvahy príjmy,

výdavky a rodinný stav žalovaného, vykonala lustrácie v príslušných databázach a všetky získané
informácie komplexne vyhodnotila. Postup pôvodnej žalobkyne bol preto súladný s § 7 ods. 1 ZoSÚ.56. Žalovaný taktiež uvádzal, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN, a to v jeho neprospech.
Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje údaj o RPMN vo výške 17,38 %. Pri dosadení
základných parametrov zmluvy (celková výška úveru 5 000 €, výška splátky 92,60 €, počet splátok 96

a dátum uzavretia zmluvy 3.1.2019) do kalkulačky RPMN zverejnenej na internete na adrese https://
www.fininfo.sk/fininfo/fiq/financne-kalkulacky/kalkulacka-rpmn/ vychádza pre daný úver RPMN vo výške
15,99 %, teda v nižšej výške ako je uvedená v zmluve. Keďže v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ
je pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru relevantná len RPMN, ktorá je uvedená nesprávne v
neprospech spotrebiteľa, teda v nižšej ako skutočnej výške (k tomu porovnaj R 34/2025), súd túto

námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.

57. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že z dikcie § 9 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ (poznámka súdu - správne malo byť
uvedené ustanovenie § 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ) vyplýva, že obligatórnou náležitosťou zmluvy nie je
len uvedenie úrokovej sadzby, ale aj ďalších náležitostí k nej sa vzťahujúcich, táto jeho námietka je
neopodstatnená, keďže úroková sadzba vo výške 17,38 % ročne bola v zmluve dohodnutá ako fixná,

t.j. v priebehu trvania zmluvného vzťahu sa nemenila a v rámci podmienok upravujúcich úročenie úveru
tak postačilo dojednanie, uvedené v zmluve, v zmysle ktorého sa úver začne úročiť od posledného
kalendárneho dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom bude splatná prvá splátka úveru podľa
zmluvy.

58. Žalovaný ďalej namietal, že výška dohodnutých úrokov 17,38 % ročne je v rozpore s dobrými
mravmi. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných
prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu

prípustnú výšku odplaty ustanovuje nariadenie vlády. V danom prípade z obsahu zmluvy vyplýva, že
odplatu predstavovali len úroky, ktoré si zmluvné strany dohodli vo výške 17,38 % ročne.

59. Podľa oznámenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zverejneného na jeho webovej stránke,
bola najvyššia prípustná výška odplaty pri poskytnutí spotrebiteľského úveru za 3. štvrťrok 2018

(platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavreté od 21.11.2018 do 20.2.2019, teda aj pre
predmetnú zmluvu) pri ostatných spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou nad 5 rokov
do 10 rokov vrátane 17,38 %. Uvedené oznámenie odkazuje na súhrnné informácie o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok
2018 (stav k 30.9.2018), zverejnených na internete, z ktorých vyplýva, že priemerná RPMN pri ostatných

spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou nad 5 rokov do 10 rokov vrátane bola 8,69 %.
Dvojnásobok priemernej RPMN v tomto období teda bol 17,38 % a predstavoval najvyššiu prípustnú
odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 1a ods. 1 nariadenia vlády. V zmluve dohodnutá odplata 17,38 % ročne je teda v rámci
zákonom stanoveného limitu, čo zároveň znamená, že dohodnutá výška úrokov nemôže byť v rozpore

s dobrými mravmi. Žalovaný preto výšku úrokov namietal nedôvodne.

60. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a po preskúmaní ďalšieho obsahu úverovej zmluvy súd dospel
k záveru, že táto zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vyplývajúce z § 9 ods. 1 a 2 ZoSÚ. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru tak v danom prípade

neprichádza do úvahy.

61. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný úver riadne nesplácal, keď sa dostal do
omeškania so splátkou splatnou 20.12.2019. Pôvodná žalobkyňa listom zo dňa 26.2.2020 označeným
ako „3. upomienka – výzva na zaplatenie“ vyzvala žalovaného na okamžitú úhradu omeškaných splátok

úveru v sume 277,80 € a zároveň ho zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornila, že
ak neuhradí ani splátku úveru splatnú 20.12.2019 vo výške 92,60 € najneskôr do 25.3.2020, bude
oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný si prevzal toto upozornenie dňa 2.3.2020.
Keďže žalovaný splátku splatnú dňa 20.12.2019 do 25.3.2020 neuhradil, pôvodná žalobkyňa listom
zo dňa 27.3.2020 označeným ako „Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru“ oznámila žalovanému, že

vzhľadom na skutočnosť, že je v omeškaní s úhradou spomínanej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace
a súčasne bol v upomienke č. 3 upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva
na zosplatnenie úveru, vyhlasuje okamžitú splatnosť úveru z predmetnej zmluvy. Zosplatnenie bolo
doručenéžalovanémudňa2.4.2020.Zvyššieuvedenéhojezrejmé,ževupozornenípôvodnejžalobkynepodľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bola uvedená konkrétna splátka (splatná 20.12.2019),
pre nezaplatenie ktorej pôvodná žalobkyňa mienila pristúpiť k zosplatneniu úveru a aj v samotnom
zosplatnení bolo vysvetlené, že sa k nemu pristupuje z dôvodu omeškania so spomínanou splátkou.

Akékoľvek námietky žalovaného v tomto smere sú teda neopodstatnené. Keďže v zmysle § 45 ods. 1
Občianskeho zákonníka platí, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu keď jej dôjde,
možno konštatovať, že k zosplatneniu predmetného úveru došlo až v momente doručenia zásielky
žalovanému, t.j. dňa 2.4.2020. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že úver nebol zosplatnený do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky, súd sa s týmto jeho názorom nestotožňuje, keďže v zmysle § 565 v spojení s § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka je treba touto splátkou rozumieť v poradí prvú splátku splatnú po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia. V danom prípade
založila právo zosplatnenia úveru splátka splatná 20.12.2019, pričom posledný deň trojmesačnej lehoty
omeškania s touto splátkou pripadol na 21.3.2020 a pôvodnej žalobkyni tak postačilo zosplatnenie
doručiť žalovanému do 20.4.2020, čo splnené bolo. Stotožniť sa nemožno ani s názorom žalovaného, že
oba dokumenty – upozornenie aj zosplatnenie neobsahujú podpis žiadnej osoby ako zástupcu pôvodnej

žalobkyne. Súd v tejto spojitosti poukazuje na § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ten,
kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku
ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Obidva právne úkony boli podpísané riaditeľkou odboru
vymáhaniapôvodnejžalobkyne,ktorejfunkcianepochybnezahŕňalaajvymáhanienesplácanýchúverov,
vrátane upozornení na možnosť zosplatnenia a tiež samotných zosplatnení. Tieto právne úkony tak bola

oprávnená uskutočniť v mene pôvodnej žalobkyne na základe špeciálneho zákonného splnomocnenia
v zmysle 15 ods. 1 Obchodného zákonníka.

62. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že pôvodná žalobkyňa úver riadne zosplatnila
k 2.4.2020. Keďže ku dňu 13.11.2023, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi

pôvodnou žalobkyňou a terajšou žalobkyňou, bola pohľadávka z predmetného spotrebiteľského úveru
už v celom rozsahu splatná, je daná aj aktívna vecná legitimácia žalobkyne v tejto veci.

63. Súd mal v konaní preukázané, že z úhrad realizovaných žalovaným bolo na istinu úveru vo výške
5 000 € započítaných dokopy 4 659,52 € (297,21 € + 149,35 € + 217,65 € + 3 995,31 €). Z istiny tak

zostala neuhradená suma 340,48 € (5 000 € - 4 659,52 €), ktorú preto súd žalobkyni ako dôvodne
uplatnenú priznal.

64. Pri posudzovaní nároku žalobkyne na úroky súd zohľadnil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 16.6.2020 sp. zn. 5Cdo/42/2020, ktoré bolo zverejnené pod R 5/2021, v zmysle ktorého

po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú
by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že
žalovaný pri riadnom plnení si zmluvných povinností mal zaplatiť na úroky celkom sumu 3 889,60 €
(celková čiastka na zaplatenie 8 889,60 € - istina 5 000 €). Keďže z úhrad žalovaného bola na úroky
započítaná suma 628,79 €, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni už len zvyšné úroky vo

výške 3 260,81 € (3 889,60 € - 628,79 €).

65.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

66. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

68. V prejednávanej veci bolo konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 3 995,31 € zastavené z dôvodu
čiastočných späťvzatí žaloby, ktoré žalobkyňa odôvodnila úhradami žalovaného vykonanými po podaní
žaloby. Zastavenie konania v tejto časti tak procesne zavinil žalovaný, čo je treba považovať za procesný
úspech žalobkyne. Keďže vo zvyšnej časti bolo žalobe vyhovené, možno konštatovať, že žalobkyňa mal
v konaní plný úspech. Súd jej preto priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).