Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010909
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624010909.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej
a sudkýň JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 2. septembra
2025 prejednal odvolanie podané obžalovaným A. B. C. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp. zn. 7T/69/2024 z 10.3.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. C. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7T/69/2024 z 10.3.2025 bol obžalovaný A. B.
C. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zák., s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., na skutkovom základe, že:

dňa 28.9.2023 v čase o 16.41 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 3008, ev. č. D. po ceste

II/537 v smere od D. E. smerom na ul. F.
v D. F., pričom pri prejazde kruhovým objazdom, ktorý sa nachádza E. G. B. D. F., nedal prednosť pri
výjazde z neho na ul. F. cyklistke E. A. E., ktorá viedla bicykel po pravej strane kruhového objazdu,
následkom čoho došlo k jej zachyteniu pravou zadnou časťou osobného motorového vozidla
a následnému pádu na vozovku, v dôsledku čoho utrpela E. A. E. subarachnoidálne krvácanie v
temporálnej oblasti hlavy vpravo, zlomeninu horného konca ramennej kosti vľavo, odierku v oblasti

lakťa vľavo, tržnú ranu v čelovej oblasti hlavy vľavo, pomliaždenie v oblasti panvy a koxy vľavo, čo ju
obmedzovalo v obvyklom spôsobe života po dobu v trvaní minimálne 4 mesiace, pričom B. C. svojím
konanímporušilustanoveniazákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkevplatnomznenívustanoveniach
§ 3 ods. 1, 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), e) § 19 ods. 6, § 20 ods. 5, s poukázaním na § 137 ods.
2 písm. c), j).

Za to bol podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere
1 rok, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.
mu určil skúšobnú dobu na 2 roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 16 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd odkázal poškodenú E. A. E. so zvyškom nároku na náhradu škody na
občianske súdne konanie.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 10.3.2025 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, prednesení
podstatných dôvodov rozhodnutia a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný uviedol, že si

ponecháva lehotu na podanie odvolania. Prokurátor uviedol, že sa vzdáva práva na podanie odvolania.
Poškodená uviedla, že sa vzdáva práva na podanie odvolania proti výroku o náhrade škody.Proti vyššie citovanému rozsudku obžalovaný prostredníctvom obhajcu podaním z 24.3.2025 zahlásil
odvolanie proti výroku o treste, ktoré odôvodnil podaním doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš

dňa 20.5.2025.

V písomných dôvodoch odvolania obhajca uviedol, že obžalovaný podal odvolanie z dôvodu, že žiada,
aby mu popri iných druhoch trestov nebol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
Vzhľadom na jeho vek, doterajší spôsob života a rodinné pomery je pre neho dostatočne citeľný už aj

samotný podmienečný trest odňatia slobody, ktorý so zreteľom na jeho osobu zároveň spĺňa aj ochrannú
a represívnu funkciu a tiež je dostatočnou zárukou individuálnej prevencie. V danom prípade je ochranná
funkcia trestu pri uloženom podmienečnom treste odňatia slobody zabezpečená aj tým, že obžalovaný
si je vedomý toho, že pokiaľ by sa v skúšobnej dobe dopustil hoci „len“ priestupku, tak tým nebude
sankcionovaný len v priestupkovom konaní, vrátane možnosti uloženia sankcie aj v podobe zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá, ale tiež bude vystavený reálnemu riziku premeny podmienečného trestu

odňatia slobody na nepodmienečný. Obžalovaný sa nestotožňuje s vysloveným názorom súdu prvého
stupňa, že osobné okolnosti na jeho strane odôvodňujúce potrebu viesť i naďalej motorové vozidlo sú
v danom prípade nepodstatné, pretože práve tieto okolnosti v spojení s potrestaním za protiprávne
konanie spáchané v súvislosti s vedením motorového vozidla sú garanciou, že už samotné odsúdenie
za trestný čin a hrozba pozbavenia osobnej slobody pri nevedení riadneho života dostatočne primerane

napĺňajú účel trestu. Obžalovaný preto žiada, aby odvolací súd zrušil výrok o treste rozsudku okresného
súdu v časti, v ktorej mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila poškodená E. A. E. podaním zo dňa 29.5.2025, v ktorom
uviedla, že vynesený rozsudok okresného súdu a jeho odôvodnenie akceptuje, považuje ho za správny

a najmiernejšie možný s ohľadom na následky, ktoré jej boli spôsobené. Uložený trest považuje za
primeraný a stotožňuje sa aj so zákazom činnosti a tento trest vníma ako jediný prostriedok, ktorý
zabezpečí výchovný účel.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného

ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca v súlade s písomnými dôvodmi odvolania doplnil, že obžalovaný
poctivo chodil na mediáciu, naopak, poškodená sa na mediáciu nedostavovala, teda obžalovaný sa
nevyhýbal kontaktom s poškodenou a bol ochotný uhradiť škodu. Je ochotný zaplatiť prípadný uložený
peňažný trest popri treste odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, avšak prosí, aby
mu nebol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa
náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo

k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa
§ 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný A. B. C. podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste,

resp. treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ale odvolací súd vykonal všeobecný prieskum
rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i prieskum konania, ktoré predchádzalo odvolaním
napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretože z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny
trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine páchateľa.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na § 138
písm. h/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného
poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkovéhostavu veci. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na priebeh hlavného pojednávania v konaní pred
prvostupňovým súdom, na ktorom obžalovaný A. B. C. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. urobil
vyhlásenie, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný zároveň odpovedal kladne na

otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. Súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods.
7 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného A. B. C. prijal.

Ako už bolo uvedené, v súlade s revíznym princípom preskúmal krajský súd v rozsahu determinovanom
ustanovením § 317 ods. 1 Tr. por. len výrok o treste napadnutého rozsudku, keď pokiaľ ide o výrok

o vine, nie sú pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v napadnutom rozsudku okresného súdu.
S ohľadom na to, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vyhlásenie
o priznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolací súd preskúmal i zákonnosť postupu
okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného a zistil, že v tomto
smere konal okresný súd správne a neporušil žiadne procesné ustanovenie. Priznanie viny bolo
prijaté okresným súdom v súlade so zákonom a stalo sa nemenným. Ani krajský súd nemá dôvodné

pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe okresného prokurátora, a preto priznanie
viny obžalovaného považoval za logický dôsledok dôkazného stavu zisteného a prezentovaného
prokurátorom v obžalobe.

Dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, bol aj ďalší

postup súdu, keď vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste za
zistené zavinenie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd v tomto smere vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne právne závery.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného A. B. C., je potrebné predovšetkým uviesť, že tu

obžalovaný A. B. C. a jeho obhajca rovnako ako v konaní pred súdom dôsledne využili všetky svoje
práva zakotvené v § 34 Tr. por. Obžalovaný založil odvolanie voči výroku o treste napadnutého rozsudku
v podstate na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa.
Okresný súd sa v podstate vo svojom rozhodnutí s týmito námietkami vysporiadal, a preto odvolací súd
odkazuje na správne dôvody rozsudku okresného súdu vo vzťahu k výroku o treste, s ktorými sa plne

stotožnil.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu
a výmere trestu. Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že argumenty obžalovaného uvedené
v písomných dôvodoch odvolania neboli spôsobilé zvrátiť druh a výmeru trestu, ktorý bol obžalovanému

uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje s právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku v súvislosti s výrokom o treste, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa rozviedol svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o treste, ktoré si odvolací
súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne aj vo svojom rozhodnutí poukazuje.

Zdôvodovodvolaniaobžalovanéhojenesporné,žeobžalovanýprimárnenamietauloženietrestuzákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, popri treste odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu, majúc za to, že vzhľadom na jeho vek, rodinné pomery a doterajší spôsob života
už samotný podmienečný trest odňatia slobody je dostatočnou zárukou individuálnej prevencie.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému

trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchaliv čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných

členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej
prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným
členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto
spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno

potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne
doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi
páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej

a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s námietkou obžalovaného, že v jeho prípade vzhľadom na doterajší život nie je

potrebné ukladať mu popri treste odňatia slobody aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel,
treba dodať, že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi
legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže
so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať
spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá

v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia,
ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému
páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na
nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac
rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný

trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr.
zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania

činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne ustanovenia rozhodujúce pre uloženie druhu
avýmerytrestu,vrátanesprávnehozisteniapoľahčujúcichokolností(§36písm.j/,l/Tr.zák.).Krajskýsúd

uzatvára, že okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky a trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá na
dobu 16 mesiacov považuje odvolací súd za zákonný. Tento zákonný stav neboli odvolacie argumenty
obžalovaného spôsobilé zvrátiť v rámci odvolacieho konania.
Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného A. B. C., krajský súd považuje za potrebné poukázať

na nasledovné:

Obžalovaný A. B. C. ako účastník cestnej premávky závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej
premávky a svojím nezodpovedným konaním vážne ohrozil aj iných účastníkov cestnej premávky.
U obžalovaného sa nejedná o ojedinelé previnenie voči pravidlám bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky, keď v posledných piatich rokoch preukázateľne sa dopustil protiprávneho konania – dvoch
priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. K tomu pristupujú okolnosti spočívajúce
vspôsobeníťažkejujmynazdravípoškodenejE.A.E.vdôsledkukonaniaobžalovaného,apretokrajskýsúd považuje uložený trest zákazu činnosti, ako aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom
jeho výkonu za primeraný a zákonný.

Krajský súd v prípade obžalovaného A. B. C. nezistil ani mimoriadne okolnosti, na základe ktorých by
súd uvažoval o neuložení trestu zákazu činnosti za spáchaný trestný čin ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., s poukazom na
§ 138 písm. h) Tr. zák. Trestný zákon nikde bližšie nešpecifikuje, čo sa má rozumieť „mimoriadnymi
okolnosťami“, a preto je nutné, aby tieto boli definované súdnou praxou. Za mimoriadne okolnosti je

možné považovať len výnimočné okolnosti prípadu, ktoré sa svojím významom, či obsahom približujú
okolnostiam uvedeným v ustanovení § 39 Tr. zák. Za mimoriadne okolnosti preto nie je možné
považovať len bežne sa vyskytujúce okolnosti, ktoré sa spravidla obsahovo spájajú s poľahčujúcimi
okolnosťami, ako je napríklad priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu, prejavenie ľútosti,
náhrada spôsobenej škody. Len príkladmo možno uviesť, že takouto mimoriadnou udalosťou by mohlo
byť napríklad zistenie, že obžalovaný konal za okolností blížiacich sa podmienkam krajnej núdze, čo ale

nemožno konštatovať v súdenej veci.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odkazujúc v ostatnom na správne a vyčerpávajúce dôvody rozsudku
okresného súdu vo vzťahu k výroku o treste, vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky obžalovaného
A. B. C. a jeho obhajcu za nedôvodné a z tohto dôvodu za neakceptovateľné.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu výroku o treste a spôsobe jeho
výkonu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného A. B. C. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.
zamietol.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným,
a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.