Rozsudok – Majetok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124010058
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124010058.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 3To/44/2025

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Eriky Bebčákovej, na verejnom zasadnutí konanom 18. septembra 2025
prejednal odvolania obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Žilina, č.k. 8T/5/2024-409 z 10.3.2025 a takto

r o z h o d o l :

2 3To/44/2025

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Žilina, č. k. 8T/5/2024-409 z
10.3.2025.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C.,
D. XXX/XX, prechodne bytom E. F.

E. XXX, okr. C., t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody pre mladistvých Sučany,

podľa § 285 písm. b) Tr. por.

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca pod sp. zn. Pv 296/23/5502-16 zo dňa
10.1.2024, ktorá bola doručená Okresnému súdu Žilina dňa 11.1.2024, pre skutok právne kvalifikovaný
ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. účinného do 5.8.2024 (ďalej len Tr. zák.)
na skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase, v období od apríla do augusta 2022, pri vzájomnej komunikácii s G. F.
prostredníctvom sociálnych sietí, ako aj na bližšie nešpecifikovaných miestach v meste C., okres C.,

pod rôznymi zámienkami, vrátane prisľúbenia pomoci pri získaní dotácie na informačno-technologické
systémy, či nutnosti uhradenia platby v prospech daňového úradu v Českej republike, pre uvoľnenie
zadržiavaných finančných prostriedkov alebo predstieranej kúpy motorových vozidiel za účelom ich
následného prenájmu, resp. predaja, od G. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX, D. F., ako fyzickej
osoby nepodnikateľa, ako aj konateľa obchodnej spoločnosti H., s.r.o., vylákal na viackrát pôžičky
finančných prostriedkov spolu v sume 53.000,- €, ktoré prisľúbil vrátiť spolu s úrokom v rôznych lehotách,
a to v dobe do dňa 21.07.2022, neskôr do dňa 18.08.2022, či do dňa 25.08.2022, čo zmluvné strany

potvrdili aj v spísaných zmluvách o pôžičke pod sp. zn. OBJ22107, v ktorých bol podpis dlžníka
osvedčený notárom v Čadci dňa 14.07.2022 a dňa 27.07.2022, avšak predmetné pôžičky poškodenýmveriteľom G. F. a obchodnej spoločnosti H., s.r.o. v dohodnutej lehote a ani neskôr na opakovanú
výzvu nesplatil, pričom už v čase uzatvárania predmetných zmlúv o pôžičke a prijímania finančných
prostriedkov vedel, že tieto uvedeným veriteľom v dohodnutej dobe a ani následne nevráti, vzhľadom

na svoju nemajetnosť, množstvo exekučných konaní vedených voči nemu, či malému príjmu finančných
prostriedkovzozávislejčinnostianeexistenciiinéhozdrojaprímov,zktoréhobymoholpožičanéfinančné
prostriedkyvrátiť,pričompožičanéfinančnéprostriedkypoužilprevlastnúpotrebuauvedenýmveriteľom
dlh nezaplatil, čím týmto svojim konaním poškodeným spôsobil škodu na majetku spolu v sume 53.000,-
€, z toho G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, D. F., v sume 7.500,- € a obchodnej spoločnosti

H., s.r.o., IČO: 50 531 395, so sídlom F. XXX, XXX XX F., v sume 45.500,- €,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

14 3To/44/2025

Rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k. 8T/5/2024-409 z 10.3.2025 bol obžalovaný A. B. uznaný za
vinného, že

v presne nezistenom čase, v období od apríla do augusta 2022, pri vzájomnej komunikácii s G. F.
prostredníctvom sociálnych sietí, ako aj na bližšie nešpecifikovaných miestach v meste C., okres C.,
pod rôznymi zámienkami, vrátane prisľúbenia pomoci pri získaní dotácie na informačno-technologické
systémy, či nutnosti uhradenia platby v prospech daňového úradu v Českej republike, pre uvoľnenie
zadržiavaných finančných prostriedkov alebo predstieranej kúpy motorových vozidiel za účelom ich

následného prenájmu, resp. predaja, od G. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX, D. F., ako fyzickej
osoby nepodnikateľa, ako aj konateľa obchodnej spoločnosti H., s.r.o., vylákal na viackrát pôžičky
finančných prostriedkov spolu v sume 53.000,- €, ktoré prisľúbil vrátiť spolu s úrokom v rôznych lehotách,
atovdobedodňa21.7.2022,neskôrdodňa18.8.2022,čidodňa25.08.2022,čozmluvnéstranypotvrdili
aj v spísaných zmluvách o pôžičke pod sp. zn. OBJ22107, v ktorých bol podpis dlžníka osvedčený

notárom v Čadci dňa 14.7.2022 a dňa 27.7.2022, avšak predmetné pôžičky poškodeným veriteľom G.
F. a obchodnej spoločnosti H., s.r.o. v dohodnutej lehote a ani neskôr na opakovanú výzvu nesplatil,
pričom už v čase uzatvárania predmetných zmlúv o pôžičke a prijímania finančných prostriedkov vedel,
že tieto uvedeným veriteľom v dohodnutej dobe a ani následne nevráti, vzhľadom na svoju nemajetnosť,
množstvoexekučnýchkonanívedenýchvočinemu,čimalémupríjmufinančnýchprostriedkovzozávislej

činnosti a neexistencii iného zdroja prímov, z ktorého by mohol požičané finančné prostriedky vrátiť,
pričom požičané finančné prostriedky použil pre vlastnú potrebu a uvedeným veriteľom dlh nezaplatil,
čím týmto svojim konaním poškodeným spôsobil škodu na majetku spolu v sume 53.000,- €, z toho G.
F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX, D. F., v sume 7.500,- € a obchodnej spoločnosti H., s.r.o., IČO:
50 531 395, so sídlom F. XXX, XXX XX F., v sume 45.500,- €,

čím spáchal prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Za to bol podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere
30 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia

slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 10.3.2025 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, po vysvetlení
významu rozhodnutia súdu a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný uviedol, že podáva odvolanie.
Prokurátor uviedol, že podáva odvolanie do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Poškodený

uviedol, že si ponecháva lehotu na podanie odvolania.

Dňa 11.3.2025 bolo súdu prvého stupňa doručené doplnenie dôvodov odvolania obžalovaného podané
prostredníctvom obhajcu, v ktorom sú uvedené nasledovné argumenty:„Mám za to, že na to, aby mohla byť naplnená skutková podstata trestného činu podvodu, musí mi byť
preukázaný úmysel. Úmysel mi v celom konaní preukázaný nebol. Ja som riadnym spôsobom vo veci
vypovedal, ako aj som uviedol všetky podstatné skutkové tvrdenia pre vec samotnú, pričom tieto mnou

tvrdené skutkové tvrdenia boli potvrdené aj samotným poškodeným G. F..
AD 1) Podľa môjho názoru, úmysel nemohol byť daný v tom prípade, keď ja som podpísal G. F. zmluvy
o pôžičke, ktoré som prevzal na seba. K tomuto záväzku som sa vždy hlásil aj sa k nemu hlásim a vždy
som ho chcel uhradiť. Ja som dokonca podpísal aj notársku zápisnicu priamo s vykonateľnosťou u I.
A. J., ktorá notárska zápisnica bola následne podkladom pre vymáhanie pohľadávky, ktorá pohľadávka

je vymáhaná na exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Augustína, so sídlom Moyzesova 923/49, 010 01
Žilina, pod sp. zn. 384 EX 426/18.
AD 2) Ja som vždy s poškodeným komunikoval a vždy som mu riadne uvádzal skutočnosti dôvodné
pre naše vzájomné obchodné vzťahy. Ja som predmetné finančné prostriedky míňal spôsobom, ktorý
som komunikoval s poškodeným a o ktorom mal poškodený vedomosť. Okrem toho, že som čiastočne
hradil a čiastočne bolo vymožené v exekučnom konaní, som aj poškodenému požičal osobné motorové

vozidlá luxusných značiek, čo poškodený aj potvrdil, pričom za tieto požičiavania áut mi nič neuhrádzal
a v zásade to bola určitým spôsobom splátka môjho záväzku vo vzťahu k poškodenému.
AD 3) Samotný poškodený aj na pojednávaní konanom dňa 10. 03. 2025 uviedol, že z mojej strany
bol úmysel uhradiť predmetný záväzok osobným motorovým vozidlom Mercedes, ktoré som mu mal
poskytnúť, avšak on takéto vozidlo nepotreboval, pretože v tom čase mal kúpené nové vozidlo.

V tomto smere sa v žiadnom prípade nemôže jednať o úmysel niekoho podviesť, keď som chcel
predmetný záväzok uhradiť aj keď len naturálne, avšak bola to jediná dostupná možnosť, ako predmetný
záväzok splatiť. Nemôžem za to, že poškodený nebol ochotný na takúto formu úhrady záväzku pristúpiť
a následne som sa ja dostal do výkonu trestu odňatia slobody, kedy som už nebol schopný záväzok
ďalej hradiť.

V tomto smere teda nemôže byť daný môj úmysel niekoho podviesť, keď som vykonal všetky možné
úkony, ktoré boli v tom čase pre mňa dostupné tak, aby som predmetný záväzok poškodenému uhradil.
Poškodený taktiež potvrdil, že som s ním vždy komunikoval, že som mu vždy zdvihol telefón a vždy som
ho informoval o všetkých záležitostiach.
AD 4) Na samotnom pojednávaní dňa 10. 03. 2025 poškodený nevystupoval konzistentne, neuvádzal

skutočnosti tak, ako ich uvádzal v prípravnom konaní alebo na predošlých pojednávaniach na Okresnom
súde Žilina - pracovisko Čadca. Napríklad aj na pojednávaní konanom dňa 17.04.2024, kde ustálil škodu
najskôr na sumu 52 500 €, následne na sumu 51 400 € a na dnešnom pojednávaní bola škoda vyčíslená
na sumu 53 000 €, čo podľa môjho názoru nekorešponduje s realitou.
Ak súd v odôvodnení uviedol, že ja som nepostupoval s určitou opatrnosťou, keď som poskytol finančné

prostriedky poľskému občanovi bez toho, aby som si vypýtal od neho príjmový doklad alebo aby som mal
s ním uzavretú zmluvu, že som len na ústnom podaní dôveroval, že mi prevedie obchodnú spoločnosť,
tak to isté môžem prehodiť do druhého garde, keď mi poškodený dal finančné prostriedky bez akejkoľvek
istoty, že obchod vyjde. V tomto smere podotýkam, že poškodený nebol môj dlhoročný kamarát, poznali
sme len krátko a to väčšinou cez sociálne siete, pričom musím podotknúť, že ide o skúsenú osobu

podnikateľa, ktorý vykonáva obchodnú činnosť v stavebníctve.
AD 5) Nie je pravda, že ja som nemal možnosti a schopnosti predmetný záväzok splácať. Ja som stále
veril, že v prípade, ak sa mi podarí uzavrieť obchod, o ktorom som hovoril počas trestného konania, tak
v takomto prípade by došlo k predaji celej firmy ďalej, kde bolo množstvo osobných motorových vozidiel,
ktoré som ja mohol využiť a poškodený by bol určite vyplatený alebo by sme ďalej podnikali spoločne.

Podotýkam, že predmetný nárok na náhradu škody bol uznaný notárskou zápisnicou spísanou pred
notárkou I. J., pričom sa vedie exekučné konanie, ako som už uviedol vyššie, na exekútorskom úrade
JUDr. Augustína a v tomto smere platí subsidiarita trestného konania, pričom podľa môjho názoru je
absolútne nedôvodné, aby sa viedlo ďalšie trestné konanie vo veci, ktorá má podľa môjho názoru
jednoznačný obchodnoprávny alebo občianskoprávny charakter.

V tomto smere si dovolíme poukázať na zásadu ultima ratio
Princíp ultima ratio — predstavuje zásadu subsidiariry represie, čo znamená, že prostriedky trestného
práva sa majú použiť až ako krajný prostriedok štátu na ochranu určitým, trestným zákonom taxatívne
vymedzeným spoločenským vzťahom, v prípade že prostriedky iných právnych odvetví sú neúčinné na
ochranu takýchto vzťahov.

Ultima ratio je potrebné vykladať aj ako aplikačný princíp, ktorý zaväzuje nielen súdy, ale aj orgány činné
v trestnom konaní.Subsidiarita represie znamená, že prednosť má civilné konanie pred trestným konaním, teda trestné
právo nemá byť použité ako prvé, z dôvodu, že je zadarmo, ľahšie dostupné a rýchlejšie ako civilné,
ale práve naopak.

Princíp ultima ratio možno uplatniť na tzv. materiálnu protiprávnosť určitého konania, teda na jeho
závažnosť, ako konštatoval NSSR.
Tento princíp má v trestnom práve oveľa širšie využitie, len ako konštatoval NSSR, preto ho nie je
správne zužovať len na tzv. materiálnu stránku spáchaného prečinu.
Možno ho v trestnom práve aplikovať aj v nasledujúcich oblastiach:

• pri ukladaní trestov v zmysle: nepodmienečný trest odňatia slobody by sa mal ukladať až v poslednom
rade, respektíve v prípadoch kedy iné tresty (podmienečný trest odňatia slobody, alternatívne tresty),
nie sú dostatočné na naplnenie účelu trestného práva.
• možno na jeho základe interpretovať formálne znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu
• v oblasti trestného práva procesného, tento princíp slúži na selekciu podávania trestných oznámení,
respektíve odstránenie tzv. šikanóznych trestných oznámení (v prípadoch kedy sa právo na podanie TO

nevyužíva, ale zneužíva).
V tomto smere si dovolíme poukázať na rozsiahlu českú a slovenskú rozhodovaciu prax súdov, napr.
Nález ÚS ČR zo dňa 28. 04. 2010,1.ÚS 541/2010 alebo Nález ÚS ČR sp. zn. IV ÚS 564/2000, zo dňa
18.11.2001, ako aj Nález ÚS ČR sp. zn. IV ÚS 469/2002 zo dňa 29. 04. 2004. Taktiež rozhodnutie NS
ČR 5Tdo/897/2OO5 zo dňa 20. 07. 2005 a uznesenie Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici zo dňa

13. 05. 2011, sp. zn. KV30/2011.
V tomto smere si dovolíme poukázať práve na vyššie citované rozhodnutie Krajskej prokuratúry v
Banskej Bystrici, podľa ktorého prokurátor v uznesení konštatoval, že z popisu skutku nie je zrejmé, v
čom mal spočívať omyl poškodených subjektov, pričom zdôraznil, že skutkový základ posudzovanej
veci sa týka výhradne porušenia práva vyplývajúceho z občianskeho či obchodnoprávnych

predpisov s tým, že v takýchto prípadoch zdanlivého (formálneho) splnenia podmienok pre vznik
trestnoprávnej zodpovednosti možno prostriedky trestného práva ako prostriedky krajnej represie
aplikovať iba zdržanlivo, ale len v prípadoch, kedy prostriedky ochrany (nápravy) ponúkané inými
právnymi odvetviami zlyhali alebosú neefektívne(subsidiarita trestnoprávnej represie). Trestnoprávna
represia nemôže slúžiť ako prostriedok nahrádzajúci aktivitu jednotlivca, od ktorého sa primárne pre

sféru v súkromnoprávnvch vzťahov očakáva a vyžaduje, aby si strážil svoje
Rovnako tak poukazujeme na uznesenie Okresnej prokuratúry v Ružomberku zo dňa 30. Q3. 2012, lPv
115/2011, podľa ktorej:
„Jednotlivé zložky proporcionality pritom sú spôsobilosť, nevyhnutnosť a adekvátnosť použitia
trestnoprávnehoprostriedkuochranyavyjadrujúnutnosťzodpovedaniaotázky,čineexistujealternatívne

riešenie v mimo trestnej oblasti, ktoré by predstavovalo menšie obmedzenie základných práv určitej
osoby. Ingerencia donucovacej moci štátu v čase, keď neboli vyčerpané všetky zákonné prostriedky
predpokladané právnym poriadkom, by bola neprimeraným zásahom do riešenia sporu."
Ide teda o ustálenú rozhodovaciu prax takmer všetkých prokuratúr, keďže by sme mohli ešte zacitovať
aj rozhodnutie Okresnej prokuratúry Bratislava III., sp. zn. lPv 113/2010 zo dňa 10.05.2011 a Krajskej

prokuratúry v Bratislave, sp. zn. 2KV/88/2004 zo dňa 23. 01. 2007.
V tomto smere poukazujeme aj na Nález ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 55/2009 zo dňa 19. 02. 2009.
Taktiež si dovolím poukázať, že ak súd vyhodnotil, že je daná skutková podstata trestného činu tak ako je
uvedená v obžalobe a že obžaloba je dôvodná, mám za to, že mne uložený trest je neprimerane prísny.
Akcentujem, že novelou trestných kódexov prijatých zákonov č. prijatých Zákonom č. 40/2024 v spojení

s Nálezom Ústavného súdu SR , sp. zn. PL. ÚS 3/2024-761 zo dňa 03. 07. 2024, ktorá bola v zbierke
zákonov vyhlásená dňa 06. 08. 2024, bolo do praxe zakomponovaných viacero nových prvkov medzi
ktoré patrí aj ust. § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku.
Podľa ust. § 405b ods. 1 Tr. por.
Ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona, súd uznesením

rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo
súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku restnosti činu právoplatné rozhodnutie len vo
výroku o treste a podľa §41 alebo §42 Trestného zákona uloží primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce
sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa §84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o
započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné.

Z tohto dôvodu, keďže ja som bol obvinený za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona,
uvádzam:
§ 221 Trestného zákona
Podvod(1)
Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije
niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)
Odňatím slobody až na štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí
ním väčšiu škodu.

Z tohto pohľadu je mne uložený trest vo výmere 30 mesiacov neprimerane prísny a to aj s prihliadnutím

na skutkovú podstatu trestného činu podvodu v zmysle § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, kde trestná
sadzba sa pohybuje v rozmedzí od 0-4 roky. V tomto smere uloženie trestnej sadzby v hornej polovici,
teda 30 mesiacov, je podľa môjho názoru neodôvodnené a absolútne prísne a s takýmto uložením trestu
jav žiadnom prípade nemôžem súhlasiť.
Ako som uviedol, ja som nemal žiaden úmysel niekoho podviesť. Práve naopak, vykonával som kroky
k tomu, aby bol záväzok uhradený, pričom podľa môjho názoru, mne uložený trest iba oddialil možnosť

uhradenia finančných prostriedkov poškodenému, pretože z výkonu trestu odňatia slobody nebudem
schopný ďalej si plniť svoje záväzky vo vzťahu k poškodenému a tento záväzok mu uhradiť. Ako som
uviedol v poslednom slove, ja aj naďalej predmetný záväzok uznávam a budem sa snažiť ho uhradiť
v celom rozsahu. Aj vo výkone trestu odňatia slobody som zaradený do práce tak, aby som mohol
nadobúdať finančné prostriedky.

Mám za to, že uložený trest je neprimerane prísny, pričom podľa môjho názoru, nie je daná ani skutková
podstata trestného činu.
Na základe vyššie uvedeného žiadam, aby Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného súdu Žilina -
pracovisko Čadca, sp. zn. 8T/5/2024 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodovanie.“

Dňa 23.5.2025 súdu prvého stupňa boli doručené dôvody odvolania prokurátora, v ktorých sú uvedené
nasledovné argumenty:

„V trestnej veci obžalovaného A. B., Okresný súd Žilina dňa 10.03.2025 na hlavnom pojednávaní pod
číslomkonania8T/5/2024rozhodol,prokurátorprotirozsudkuOkresnéhosúduŽilinazodňa10.03.2025,

pod spisovou značkou 8T/5/2024-409, podal v zákonnej lehote odvolanie v neprospech obžalovaného
a to čo do výroku o treste, ktoré odôvodňuje nasledovne:
Dňa 11. januára 2024 bola Okresnému súdu Žilina podaná obžaloba na obvineného
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. XXX/XX, D. C., prechodne bytom E. F. E. XXX, D.
C., t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany, pre zločin

podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, že
v presne nezistenom čase, v období od apríla do augusta 2022, pri vzájomnej komunikácii s G. F.
prostredníctvom sociálnych sietí, ako aj na bližšie nešpecifikovaných miestach v meste C., okres C.,
pod rôznymi zámienkami, vrátane prisľúbenia pomoci pri získaní dotácie na informačno-technologické
systémy, či nutnosti uhradenia platby v prospech daňového úradu v Českej republike, pre uvoľnenie

zadržiavaných finančných prostriedkov alebo predstieranej kúpy motorových vozidiel za účelom ich
následného prenájmu, resp. predaja, od G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, D. F., ako
fyzickej osoby nepodnikateľa, ako aj konateľa obchodnej spoločnosti H., s.r.o., vylákal na viackrát
pôžičky finančných prostriedkov spolu v sume 53.000,- €, ktoré prisľúbil vrátiť spolu s úrokom v rôznych
lehotách a to v dobe do dňa 21.07.2022, neskôr do dňa 18.08.2022, či do dňa 25.08.2022, čo zmluvné

strany potvrdili aj v spísaných zmluvách o pôžičke pod sp. zn. OBJ22107, v ktorých bol podpis dlžníka
osvedčený notárom v Čadci dňa 14.07.2022 a dňa 27.07.2022, avšak predmetné pôžičky poškodeným
veriteľom G. F. a obchodnej spoločnosti H., s.r.o. v dohodnutej lehote a ani neskôr na opakovanú
výzvu nesplatil, pričom už v čase uzatvárania predmetných zmlúv o pôžičke a prijímania finančných
prostriedkov vedel, že tieto uvedeným veriteľom v dohodnutej dobe a ani následne nevráti, vzhľadom

na svoju nemajetnosť, množstvo exekučných konaní vedených voči nemu, či malému príjmu finančných
prostriedkovzozávislejčinnostianeexistenciiinéhozdrojaprímov,zktoréhobymoholpožičanéfinančné
prostriedkyvrátiť,pričompožičanéfinančnéprostriedkypoužilprevlastnúpotrebuauvedenýmveriteľom
dlh nezaplatil, čím týmto svojim konaním poškodeným spôsobil škodu na majetku spolu v sume 53.000,-
€, z toho G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, D. F., v sume 7.500,- € a obchodnej spoločnosti

H., s.r.o., IČO: 50 531 395, so sídlom F. XXX, XXX XX F., v sume 45.500,-€.
Následne, na hlavnom pojednávaní dňa 10.03.2025 Okresný súd Žilina rozhodol tak, že obžalovaného
A. B. uznal vinným pre skutok v zmysle podanej obžaloby, ktorý právne kvalifikoval ako prečin podvodu
podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona (v znení účinnom od 06.08.2024) a uložil mu podľa §221 odsek 2, § 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov,
na ktorého výkon obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

S rozhodnutím súdu, pokiaľ ide výrok o treste, sa z pohľadu zásad pre ukladanie trestov podľa § 34
a nasl. Trestného zákona nemožno stotožniť s výškou uloženého nepodmienenčného trestu odňatia
slobody, ktorý je príliš mierny.
Vtejtosúvislostimožnopoukázaťnaustanovenie§34odsek1Trestnéhozákona,podľaktoréhotrestmá
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti

a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Ďalej, tiež na ustanovenie § 34 odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Zároveň podľa prvej vety § 34 odsek 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho násilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.
Vo vzťahu k uloženému trestu je nevyhnutné uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a

teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu a je tiež jedným z prostriedkov na dosiahnutie
účelu Trestného zákona.
Prokurátor však, na rozdiel od súdu, nepovažuje uložený trest v už uvedenom smere za spravodlivý,
považuje ho za príliš mierny, v dôsledku čoho nenapĺňa svoje funkcie, zvlášť neplní svoj účel z hľadiska
ochrany spoločnosti pred páchaním ďalších trestných činov obžalovaným, či potrieb individuálnej a

generálnej prevencie.
Z odpisu registra trestov obžalovaného možno zistiť, že má pomerne bohatú kriminálnu minulosť, pre
ktorú bol právoplatne odsúdený, pričom pred spáchaním žalovaného skutku mu bol opakovane uložený
podmienečný trest odňatia slobody, ktorý však zjavne neviedol k jeho náprave.
Zvlášť možno poukázať na skutočnosť, že obžalovaný bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žilina

zo dňa 06.04.2020 pod sp. zn. 35T 37/18, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.04.2020, pre zločin
úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona spáchaný v štádiu
pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom
na skúšobnú dobu 4 roky do 07.04.2024, obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických

nápojov a iných návykových látok počas skúšobnej doby, povinnosťou strpieť nad sebou kontrolu
probačného a mediačného úradníka, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 18 mesiacov,
pričom bol zrušený trest uložený rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 13.12.2017, spisová značka
2T 165/2017 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 31.01.2019, spisová značka 2T
13/19, v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 21.11.2019, spisová značka 1T 68/2019.

V tomto trestnom konaní A. B. bol uznaný vinným pre trestný čin (prečin) podvodu, pričom pre takýto
trestný čin už bol v minulosti právoplatne odsúdený, a ako už bolo spomínané, žalovaného skutku sa
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre zločin úverového podvodu spáchaného v
štádiu pokusu a v čase uloženého probačného dohľadu nad jeho správaním. V danom prípade zo strany
obžalovaného nešlo o ojedinelé konanie, ale o vopred premyslené a pripravené opakované podvodné

konanie, ktorým od poškodeného postupne, na viackrát vylákal nemalé finančné prostriedky pre vlastnú
potrebu.
V nadväznosti na uvedené možno podružne tiež poukázať na okolnosť, že u obžalovaného, pri absencii
poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona, bola zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37
písmena m) Trestného zákona, spočívajúca v skutočnosti, že bol už za trestný čin odsúdený.

V obžalovanom teda možno vzhliadnuť osobu, ktorá sa opakovane dopúšťa protiprávneho konania,
vrátane trestnej činnosti, pričom jeho predchádzajúce opakované postihnutia pre priestupok, či
predchádzajúce odsúdenia pre trestný čin nemali na neho žiadny prevýchovný účinok. V dôsledku
uvedeného možno usudzovať, že prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody, pri hornej hranici
trestnej sadzby, by lepšie zabezpečil nápravu obžalovaného a súčasne plnil tak individuálnu, ako aj

generálnu prevenciu, ako aj vyjadroval morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
S poukazom k vyššie uvedenému prokurátor navrhuje, aby Krajský súd Žilina podľa § 321 odsek 1
písmeno e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina čo do výroku o treste
a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil Okresnému súdu Žilina na nové prejednanie arozhodnutie, resp. aby krajský súd podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol sám a uložil
obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody, na ktorého výkon by obžalovaného
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.“

Dňa 29.5.2025 bolo súdu prvého stupňa doručené osobne do podateľne súdu vyjadrenie obžalovaného
prostredníctvom obhajcu k odvolaniu prokurátora, kde doslova uviedol:

„Bolo nám doručené odvolanie prokurátora spoločne s výzvou Okresného súdu Žilina, aby sme sa k

predmetnému odvolaniu vyjadrili v lehote 5 dní.
Primárnepodotýkame,ževcelomrozsahuzotrvávamenanašomodvolaníajehoodôvodnenízodňa10.
03. 2025, ktoré bolo doručené do podateľne Okresného súdu Žilina -pracovisko Čadca dňa 11.03.2025
a teda na všetkých skutočnostiach a záveroch obsiahnutých v predmetnom odvolaní zotrvávame.
Ďalej sa vyjadrujeme k odvolaniu prokurátora, ktoré je podľa nášho názoru v celom rozsahu nedôvodné.
Keďže podľa nášho názoru nemohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu, nakoľko ide o obchodnoprávnu

záležitosť, ktorá má byť riešená prostriedkami civilného práva, nie je daný ani dôvod na ukladanie trestu
na hornej hranici trestnej sadzby, ako to požaduje prokurátor.
Taktiežpodľanášhonázoru,prokurátorabsolútnenedôvodnépoukazujenapriestupky,ktoréobžalovaný
v minulosti spáchal, pričom sa snaží poukázať aj na trestné stíhanie, ktoré je iba v štádiu vzneseného
obvinenia bez ďalšej náležitej argumentácie.

Z tohto dôvodu máme za to, že odvolanie prokurátora je v celom rozsahu nedôvodné a práve naopak,
ako dôvodné považujeme nami podané odvolanie zo dňa 10. 03. 2025 doručené osobne do podateľne
Okresného súdu Žilina — pracovisko Čadca dňa 11. 03. 2025.“

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor uviedol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok okresného súdu vo výroku o treste zrušil a sám rozhodol tak, že uloží obžalovanému primeraný
nepodmienečnýtrestodňatiaslobodyprihornejhranicizákonomustanovenejtrestnejsadzby.Odvolanie
obžalovaného navrhol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. Obhajca uviedol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby
oslobodí, nakoľko skutok nie je trestným činom. Alternatívne navrhol v prípade, ak by odvolací súd

nevyhovel v tejto časti odvolaniu obžalovaného, aby uložil obžalovanému miernejší trest nie na hornej
hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to trest podmienečný, nakoľko obžalovaný chce splácať
dlh a zaradiť sa do riadneho života. Zároveň by obžalovaný súhlasil s akýmkoľvek alternatívnym trestom.
Odvolanie podané prokurátorom navrhol zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. Obžalovaný
uviedol, že sa pridržiava dôvodov podaného odvolania tak, ako ich na verejnom zasadnutí predniesol

jeho obhajca a v zmysle týchto dôvodov krajskému súdu navrhol aj rozhodnúť. Odvolanie podané
prokurátorom navrhol zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolania obžalovaného a prokurátora boli podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr.

por., odvolania boli podané oprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), b) Tr. por., odvolanie
prokurátora bolo podané v neprospech obžalovaného, odvolania spĺňajú náležitosti § 311 ods. 1, ods.
2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania
v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je dôvodné, ale z iných dôvodov, ako to obžalovaný uviedol vo svojom odvolaní.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu
veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým
je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého
procesu.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia

(voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na
logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných
zákonným spôsobom.

Hodnotenie dôkazov súdom sa musí premietnuť aj do odôvodnenia rozsudku, pričom podľa § 168 ods.

1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd
vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v

otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo strán konania na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Je korelátom práva strán konania prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na ne
dostali primeranú odpoveď. Nutnosť odôvodniť súdne rozhodnutie je daná rovnako vo verejnom záujme,

pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný, ale že rozhodovanie
súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Je rovnako predpokladom toho, aby strany konania mohli účinne
uplatňovať opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii.
Podľa § 2 ods. 1 Tr. por. nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a
spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Zásada stíhania len zo zákonných dôvodov vyplýva z dikcie čl. 17 Ústavy. Je najdôležitejšou zásadou
trestného konania. Dôvodom trestného stíhania môže byť len odôvodnené podozrenie zo spáchania
trestného činu, pričom musí byť dodržaný postup ustanovený Trestným poriadkom. Táto zásada je
procesným doplnkom zásady „nullum crimen sine lege“, ktorá v trestnom práve hmotnom predstavuje

zásadu zákonnosti. Ide však nielen o zásadu trestného práva, ale aj o zásadu ústavnú, preto má
prednosť pred záujmom na náležitom zistení skutkového stavu, pri ktorom vždy musí byť zákonnosť
zachovávaná. Skutkový stav nemožno zisťovať spôsobom, ktorý odporuje zákonu. Stíhať podľa
Trestného poriadku možno len pre trestný čin.

Krajský súd zistil, že napadnutým rozsudkom, ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo, najmä konaním v
štádiu prípravného konania, bol porušený zákon v neprospech obžalovaného v ustanoveniach § 2 ods.
1, ods. 10, ods. 12, § 199 ods. 3, § 206 ods. 1, ods. 3, § 234 ods. 2 Tr. por.

Vyšetrovateľ OR PZ, OKP Čadca uznesením ČVS:ORP-510/2-VYS-CA-2022 z 26.5.2023 podľa § 199

ods. 1 Tr. por. začal trestné stíhanie a podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vzniesol obvinenie A. B. pre zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

„v čase viacerých exekučných konaní voči jeho osobe, uzatvoril s konateľom spoločnosti H. s. r. o., IČO:
50531395, so sídlom F. C. XXX, G. F., nar. XX. X. XXXX, bytom F. C. XXX, po opakovanom predošlom

poskytnutí finančných prostriedkov dňa 8. 7. 2022 v C., zmluvu o pôžičke číslo OBJ22107 vo výške 13
000 €, so splatnosťou do 21. 7. 2022, ktorú následne jej dodatkom po poskytnutí ďalších finančných
prostriedkov dňa 27. 7. 2022 navýšili o 32 500 € na sumu 45 500 € s dobou splatnosti do 31. 8. 2022,
určenú na kúpu motorových vozidiel a následnom spoločnom podnikaní v oblasti ich predaja, medzitýmmu G. F. ako fyzická osoba na základe ústnej dohody poskytol ďalšie finančné čiastky v celkovej výške
7 500 € na ten istý účel, pričom A. B. poskytnuté peniaze na tento účel nepoužil a v lehote splatnosti ich
nevrátil, čím poškodeného uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 53 000 €.“

Dňa 11.1.2024 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Čadca na A. B. na Okresný súd Žilina obžalobu
pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

„v presne nezistenom čase, v období od apríla do augusta 2022, pri vzájomnej komunikácii s G. F.

prostredníctvom sociálnych sietí, ako aj na bližšie nešpecifikovaných miestach v meste C., okres C.,
pod rôznymi zámienkami, vrátane prisľúbenia pomoci pri získaní dotácie na informačno-technologické
systémy, či nutnosti uhradenia platby v prospech daňového úradu v Českej republike, pre uvoľnenie
zadržiavaných finančných prostriedkov alebo predstieranej kúpy motorových vozidiel za účelom ich
následného prenájmu, resp. predaja, od G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, D. F., ako
fyzickej osoby nepodnikateľa, ako aj konateľa obchodnej spoločnosti H., s.r.o., vylákal na viackrát

pôžičky finančných prostriedkov spolu v sume 53.000,- €, ktoré prisľúbil vrátiť spolu s úrokom v rôznych
lehotách a to v dobe do dňa 21.07.2022, neskôr do dňa 18.08.2022, či do dňa 25.08.2022, čo zmluvné
strany potvrdili aj v spísaných zmluvách o pôžičke pod sp. zn. OBJ22107, v ktorých bol podpis dlžníka
osvedčený notárom v Čadci dňa 14.07.2022 a dňa 27.07.2022, avšak predmetné pôžičky poškodeným
veriteľom G. F. a obchodnej spoločnosti H., s.r.o. v dohodnutej lehote a ani neskôr na opakovanú

výzvu nesplatil, pričom už v čase uzatvárania predmetných zmlúv o pôžičke a prijímania finančných
prostriedkov vedel, že tieto uvedeným veriteľom v dohodnutej dobe a ani následne nevráti, vzhľadom
na svoju nemajetnosť, množstvo exekučných konaní vedených voči nemu, či malému príjmu finančných
prostriedkovzozávislejčinnostianeexistenciiinéhozdrojaprímov,zktoréhobymoholpožičanéfinančné
prostriedkyvrátiť,pričompožičanéfinančnéprostriedkypoužilprevlastnúpotrebuauvedenýmveriteľom

dlh nezaplatil, čím týmto svojim konaním poškodeným spôsobil škodu na majetku spolu v sume 53.000,-
€, z toho G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom F. XXX, D. F., v sume 7.500,- € a obchodnej spoločnosti
H., s.r.o., IČO: 50 531 395, so sídlom F. XXX, XXX XX F., v sume 45.500,-€,

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie

niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 221 ods. 3 písm. a) Tr. zák. odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

Podstatou protiprávnosti pri trestnom čine podvodu (v jeho základnej skutkovej) podstate), z hľadiska
jeho tzv. objektívnej stránky, je z pohľadu páchateľa, ktorý na škodu cudzieho majetku seba alebo iného
obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí na cudzom majetku malú
škodu.

Skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia svojím popisom zodpovedá výlučne popisu konania
obžalovaného ako fyzickej osoby, ktorý ako dlžník uzavrel zmluvu o pôžičke s veriteľom G. F. či už ako
fyzickou osobou, ako aj konateľom v mene obchodnej spoločnosti (s.r.o.), ktorú mu nevrátil.

Takto formulovaný skutok nepopisuje nič iné, než výlučne záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom
založený zmluvou o pôžičke podľa Obchodného zákonníka (§ 409 a nasl.), na základe ktorej mal veriteľ
požičať dlžníkovi finančné prostriedky (odovzdať predmet zmluvy o pôžičke dlžníkovi), čo splnil, zatiaľ
čo dlžník svoj záväzok (zmluvnú povinnosť) tým, že nevrátil v dohodnutej lehote prevzaté finančné
prostriedky, nesplnil.

V takomto popise skutku celkom absentuje akékoľvek skutkové vymedzenie, ktoré by zodpovedalo
zákonným znakom trestného činu podvodu, ktorým je uvedenie do omylu alebo využitie omylu, ktoré
musí spôsobiť škodu na cudzom majetku.

Tu odvolací súd poukazuje aj na znenie § 8 Tr. zák., podľa ktorého trestný čin je protiprávny čin, ktorého
znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon nestanovuje inak.Pojmom znaky uvedené v tomto zákone sa rozumejú znaky objektívnej a subjektívnej povahy, ktoré
tvoria tzv. skutkovú podstatu trestného činu (súhrnných znakov, ktoré charakterizujú ľudské konanie
a jeho následok ako trestný čin), pričom všetky sú rovnako nevyhnutné a rovnocenné. Z hľadiska

obsahu každá skutková podstata trestného činu vyjadruje všetky podstatné znaky a črty nevyhnutné na
posúdenie, či konkrétny spáchaný skutok možno pokladať za trestný čin. Ide o súhrn znakov možných
ľudských aktivít, ktorých splnením vzniká trestná spornosť. Znaky trestných činov uvedené v Trestnom
zákone vyjadrujú možnosť vzniku takto klasifikovaných skutkov (predvídanie možnosti vzniku), ako aj
nevyhnutnosť podradiť ich pod príslušné skutkové podstaty trestných činov a použiť právne následky

uvedené v Trestnom zákone. Súhrn skutkových znakov jednotlivých skutkových podstát trestných
činov odráža konkrétny skutok kvantity a kvality. Trestná zodpovednosť vzniká na základe existencie
spáchaného skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Obligatórnymi znakmi skutkovej podstaty trestného činu sú objekt (záujem, hodnota či spoločenský
vzťah chránený trestným právom), objektívna stránka (konanie vrátane opomenutia, následok a príčinná

súvislosť medzi konaním a následkom), subjekt (páchateľ) a subjektívna stránka (zavinenie, niekedy aj
pohnútka – motív).

Náležité zistenie skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. predpokladá aj náležité objasnenie
všetkých znakov trestného činu tak, aby bolo zrejmé, že skutok, pre ktorý sa vedie stíhanie, skutočne

je trestným činom.

Náležité zistenie skutkového stavu veci znamená, že orgán činný v trestnom konaní sám určuje mieru
dokazovania, ktoré musí v konaní vykonať, aby bola táto požiadavka splnená. Aj postup prokurátora
podľa § 234 ods. 1 Tr. por. (podanie obžaloby) predpokladá dostatočné objasnenie veci minimálne v

takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že:
- skutok sa stal,
- skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,
- existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a
- nie sú dané okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť.

Skutková veta musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré
sú kvalifikačným momentom použitej právnej kvalifikácie. Vecné, miestne, časové, či prípadne iné
parametre skutku ukotvujú znaky skutkovej podstaty trestného činu v čase a priestore a v súhrne
predstavujú logický a časovo harmonizovaný dej, ktorý v konečnom dôsledku skutkovej vete poskytuje

kvalitu jednoznačnej identifikovateľnosti a nezameniteľnosti s iným skutkom.

Krajský súd zistil, že skutok uvedený v uznesení o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Tr.
zák. a vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Tr. por. nie je trestným činom podvodu podľa § 221 Tr.
zák., pretože skutok, tak ako bol formulovaný v uvedenom uznesení, nevykazuje obligatórne znaky

nielen skutkovej podstaty stíhaného trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák., ale ani žiadneho iného
trestného činu.

Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd uzatvára, že trestné stíhanie bolo začaté, obvinenie
bolo vznesené pre skutok, ktorý nie je žiadnym trestným činom. V trestnom konaní vedenom voči

obžalovanému tak došlo k porušeniu zásady stíhania len zo zákonných dôvodov (§ 2 ods. 1 Tr. por.).

Úprava skutkovej vety v prokurátorom v podanej obžalobe nemohla toto zvrátiť, nakoľko nebolo
obžalovanému vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu podľa § 221 Tr. zák., ale ani žiadneho iného
trestného činu.

Na základe vykonaného dokazovania v súlade so všetkými zásadami a pravidlami trestného konania
v prípade obžalovaného bol zabezpečený dostatočný počet, resp. množstvo, či množina a kvalita
adekvátnych hodnoverných dôkazov, ktoré by umožnili v súlade s platnou právnou úpravou konštatovať,
že sa stal skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba, avšak tento skutok nie je trestným

činom.

Oslobodenie podľa § 285 písm. b) Tr. por. je možné za situácie, keď bolo vykonaným dokazovaním
jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, ale že tento skutok nenapĺňa všetky zákonné znakyskutkovej podstaty niektorého trestného činu. V prípade oslobodenia podľa § 285 písm. b) Tr. por. ide
o právne posúdenie skutku, teda nie sú pochybnosti skutkového charakteru, ale pochybnosti právneho
charakteru. Skutok bol jednoznačne dokázaný, ale tento skutok nie je trestným činom.

Odvolací súd konštatuje, že obžalovaného je potrebné spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. b) Tr.
por., teda preto, že skutok nie je trestným činom. Zo spisového materiálu, ktorý sa vzťahoval na trestné
stíhanie obžalovaného, krajský súd zistil, že v priebehu trestného konania boli zabezpečené a vykonané
také dôkazy, ktoré odôvodňovali relevantné pochybnosti o závere, že stíhaný skutok je trestným činom.

Odvolací súd zistil, že skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom
rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom
pojednávaní. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo jednoznačne preukázané, že skutok tak, ako je
uvedený v obžalobe, sa stal, čo je možné konštatovať najmä na základe dôkazov vykonaných pred
okresným súdom. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne

rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého
stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové
zistenia. Nemožno sa však stotožniť so záverom okresného súdu, že tento skutok je trestným činom.

Treba uviesť, že skutková veta v uznesení o vznesení obvinenia bola len opisom obchodnoprávneho

vzťahu, nenapĺňala znaky žiadneho z trestných činov. Okresný súd v zmysle obžalovacej zásady
rozhoduje o skutku, ktorý je uvedený v obžalobe, ale pokiaľ už samotný skutok v uznesení o vznesení
obvinenia nie je trestným a nenapĺňa skutkovú podstatu žiadneho z trestných činov z dôvodu absencie
niektorého zo zákonných znakov trestného činu, nie je možné skutok v obžalobe upraviť tak, aby sa
z obchodnoprávneho vzťahu kladeného obžalovanému za vinu obžalobou, stal vzťah trestnoprávny.

Inými slovami, prokurátor umelou zmenou skutkovej vety v podanej obžalobe spravil netrestný skutok
z uznesenia o vznesení obvinenia trestným.

Krajský súd s poukazom na uvedené dôvody potom aplikáciou procesných ustanovení upravených v §
321 ods. 1 písm. d), § 322 ods. 3 Tr. por. pri aplikácii oslobodzujúceho dôvodu v zmysle § 285 písm. b)

Tr. por. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

17 3To/44/2025

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.