Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012449
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123012449.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. A., nar.:
XX.XX.XXXX, pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219
odsek 2 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 12.09.2024, č.k. 104T/11/2023 - 142, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.10.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. A., narodený XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1.RozsudkomOkresnéhosúduTrnavazodňa12.09.2024,č.k.104T/11/2023-142bolobžalovanýA.A.
uznanýzavinnéhozospáchaniaprečinuneoprávnenéhovyrobeniaapoužívaniaplatobnéhoprostriedku
podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona a iné, na tom skutkovom základe, že
dňa 03.09.2022 v čase o 12:36 hod. v meste B. C. D. E.. F. na terase kaviarne s názvom G. sa mu dostal

do dispozície nálezom mobilný telefón neustálenej značky v hodnote 50 eur spolu s obalom, v ktorom sa
nachádzala bankomatová karta a taktiež prístupové údaje do internet bankingu k osobnému bankovému
účtu č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenému v banke H. H., I., patriacemu vlastníkovi F. J., kde
prostredníctvom získaných údajov obvinený napriek tomu, že vedel, že táto platobná karta a prístupové
údaje do internet bankingu mu nepatria, vykonal dňa 03.09.2022 neoprávnené platby:
- 03.09.2022 platobný príkaz na úhradu (K. H.) na účet IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,

variabilný symbol XXXXXXXXXX v sume transakcie 100 eur,
- 03.09.2022 platobný príkaz na úhradu (K. H.) na účet IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
variabilný symbol XXXXXXXXXX v sume transakcie 400 eur,
- 03.09.2022 platobný príkaz na úhradu (K. H.) na účet IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
variabilný symbol XXXXXXXXXX v sume transakcie 60 eur,
- 03.09.2022 platobný príkaz na úhradu (K. H.) na účet IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,

variabilný symbol XXXXXXXXXX v sume transakcie 4 eur,
- 03.09.2022 platobný príkaz na úhradu (K. H.) na účet IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
variabilný symbol XXXXXXXXXX v sume transakcie 4 eur,
- 03.09.2022 v čase 13:46:01 hod., platba kartou v prospech účtu XX- L.*M., č. k. XXXX XX** **** XXXX
v sume transakcie 100 eur,
- 03.09.2022 v čase 13:48:53 hod., platba kartou v prospech účtu XX-XXX*M., č. k. XXXX XX** ****

XXXX v sume transakcie 100 eur,
- 03.09.2022 v čase 13:50:34 hod., platba kartou v prospech účtu XX-XXX*M., č. k. XXXX XX** ****
XXXX v sume transakcie 100 eur,
čím majiteľovi uvedeného účtu F. J., bytom N. H. O. XX, B. spôsobil škodu vo výške 868 eur,
Za to mu prvostupňový súd uložil podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno
l) Trestného zákona, § 37 písmeno h) a písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s

použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov
nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestuodňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 odsek
1 Trestného poriadku uložil tiež obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenému F. J., nar. XX.XX.XXXX
v P., trvale bytom B., N. H. XX škodu vo výške 868 eur.

2.Protitomutorozsudkupodalodvolanieobžalovaný,protivýrokuotreste,ktorédoručilprvostupňovému
súdu dňa 13.12.2024. Predmetné podanie neobsahovalo ďalšiu argumentáciu.
3. Na verejné zasadnutie odvolacieho súdu za obžalovaný napriek riadnemu upovedomeniu nedostavil
a z tohto dôvodu Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“ v príslušnom gramatickom tvare) vykonal
verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného. Prokurátorka na verejnom zasadnutí uviedla, že

podané odvolanie obžalovaného nepovažuje za dôvodné a toto navrhuje zamietnuť.
4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
5. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316
Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného nie je dôvod na jeho zamietnutie

v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti
výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov,
v rozsahu podaného odvolania, z dôvodov v odvolaní uvedených, ako aj konania, ktoré ich vydaniu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

6. Prvostupňový súd odôvodnil napadnutý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu tým, že pri ukladaní
trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy. Berúc do úvahy tieto skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie druhu trestu a jeho

výmery, súd zistil u obžalovaného existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a existenciu dvoch
priťažujúcich okolnosti podľa § 37 písm. h) ( spáchal viac trestných činov), písm. m) Trestného zákona
(bol už za trestný čin odsúdený ) a za použitia ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 41
ods. 1 uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov nepodmienečne. Pre

výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných
desiatich rokoch bol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Pri uložení trestu v prvej polovici
trestnej sadzby súd prihliadol na skutočnosť že obžalovaný svojim konaním spôsobil poškodenej strane
škodu vo výške 868,-Eur, čo je relatívne malá výška spôsobenej škody, ale na strane druhej prihliadol
aj na tú skutočnosť, že trest má v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a tiež iných páchateľov odradí
od páchania trestných činov. V súvislosti s tým treba zdôrazniť tú skutočnosť, že obžalovaný napriek
relatívne nízkemu veku je už skúseným recidivistom, doteraz bol 8-krát súdne trestaný a súd musel na
túto skutočnosť prihliadnuť aj pri uložení trestu. Za trest primeraný a zákonný považoval prvostupňový
súd trest vo výmere 15 mesiacov nepodmienečne. Súd zároveň v rámci adhézneho konania rozhodol o

povinnosti obžalovaného uhradiť poškodenému F. J. škodu vo výške 868,-Eur, pretože poškodený si v
prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody a výška spôsobenej škody podľa listinných dôkazov
v spise predstavuje sumu 868,-Eur.7. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie, potrebné na rozhodnutie o treste
a spôsobe jeho výkonu v dostatočnom rozsahu a zistenia uvedené v bode 6 tohto uznesenia, považuje
za správne a relevantné vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu.

8. Pokiaľ ide o argument obžalovaného (z obsahu podania je zrejmé, že tento žiada o uloženie
nižšie trestu bez ďalšieho zdôvodnia), odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z dôvodu potreby
rozlišovania medzi napadnutými výrokmi a chybami napadnutých výrokov má odvolanie z obsahového
hľadiska dve časti, a to tzv. kvantitatívnu časť odvolania, ktorej zodpovedá povinnosť odvolateľa
špecifikovať, ktoré výroky rozsudku napáda a či napáda aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo

(viď § 311 Trestného poriadku) a následne kvalitatívnu časť odvolania, teda povinnosť (s výnimkou
obžalovaného a poškodeného) označiť chyby, ktoré podľa jeho názoru napadnuté výroky obsahujú (viď
§ 311 ods. 2 Trestného poriadku). Obmedzený revízny princíp (charakteristický pre odvolacie konania
v zmysle Trestného poriadku) znamená, že odvolací súd je oprávnený v odvolacom konaní preskúmať
len výroky, ktoré odvolateľ odvolaním napadol a následne zistiť, či tieto výroky neobsahujú chyby, ktoré
by zakladali niektorý z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku (s výnimkou § 371

ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku, ktoré sú totožné s dôvodmi na zrušenie rozsudku podľa
§ 316 ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného poriadku) alebo chyby, ktoré odvolateľ v podanom odvolaní
vytýka.Vprípadeakodvolateľoznačívýrok,protiktorémuodvolaniepodáva,avšakneoznačíjehochyby,
odvolací súd napadnutý výrok preskúma len z hľadiska existencie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku. Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade ak je napadnutým výrokom len výrok

o vine, je odvolací súd v zmysle § 317 ods. 2 Trestného poriadku povinný preskúmať (minimálne z
dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku) aj výrok o treste a ďalšie výroky, ktoré majú
vo výroku o vine svoj podklad.
9. Vzhľadom na obsah doručeného podania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok len v rozsahu
výroku o treste a len z hľadiska existencie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku,

ktoré v predmetnej veci nezistil. Prvostupňový súd pri ukladaní trestu správne použil právnu úpravu
účinnú od 06.08.2024, kedy ukladal úhrnný trest v sadzbe 6 mesiacov – 3 roky (určenej na základe
§ 219 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona –
vo všetkých prípadoch v znení účinnom od 06.08.2024), pričom v zmysle právnej úpravy účinnej do
05.08.2024 by mal byť obžalovanému ukladaný trest vo výmere 28 mesiacov – 5 rokov (§ 219 ods. 2

Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona – vo všetkých
prípadoch v znení účinnom do 05.08.2024). Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový súd postupoval
správne, keď aplikoval právnu úpravu priaznivejšiu pre obžalovaného. Výrok o treste prvostupňový
súd odvodil od trestnej minulosti obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 8-krát súdne trestaný, z toho 7-
krát za majetkovú trestnú činnosť a preto u jeho osoby možno pozorovať tzv. špeciálnu recidívu.

Doposiaľ bol vo výkone 3 nepodmienečných trestov, v roku 2009 bol podmienečne prepustený, pričom
sa následne neosvedčil a bol mu nariadený výkon nepodmienečného trestu. Ostatné 3 odsúdenia
obžalovaného sú časovo datované do obdobia rokov 2017, 2018 a 2020 a nemožno ich označiť
ako odsúdenia z dávnejšej minulosti. V tomto rozsahu možno potom považovať za vecne správnu
úvahu prvostupňového súdu smerujúcu k ukladaniu nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom

prevažujúci pomer priťažujúcich okolností vo vzťahu k poľahčujúcim okolnostiam odôvodňuje uloženie
trestu v strede trestnej sadzby vo výmere 15 mesiacov nepodmienečnou formou. Takto uložený trest
môže totiž naplniť účel trestu, spočívajúci v splnení požiadavky individuálnej aj generálnej prevencie,
pričom obžalovaný k týmto skutočnostiam neuviedol žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by odvolací súd
mohol zohľadniť.

10. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného
v podanom rozsahu ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.