Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Júlia Malegová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-22Csp/52/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121426026
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Malegová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6121426026.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Júliou Malegovou, v spore v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., narodená XX.X.XXXX, bytom C. X,
D., zastúpená WEBBER LEGAL s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov, IČO: 50 680 552,
o zaplatenie 6.871,79 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom v upomínacom konaní došlom Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 17.7.2021
od žalovanej domáhal zaplatenia istiny vo výške 6.871,79 eur spolu s úrokmi vo výške 1.386,31 eur,
poplatok vo výške 24 eur, úroky z omeškania vo výške 86,89 eur a úroky z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 6.844,71 eur od 1.2.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava,
IČO: 00 151 653) so žalovanou ako dlžníkom uzavrel dňa 22.4.2014 zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 12.000 eur. Úver sa žalovaná
zaviazala uhradiť formou mesačných splátok v celkovom počte 108, pričom každá splátka bola splatná
k 20. dňu v mesiaci. Žalovaná sa zaviazala plniť aj dohodnutý zmluvný úrok a poplatok za poistenie
vo výške 5,97 eur mesačne. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali 7.078,98 eur a celková
čiastka,ktorúmalažalovanáuhradiťtakčinila19.078,97eur.Žalovanáneplnilavstanovenýchtermínoch
splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca výzvou zo dňa 30.10.2020 vyzval
žalovanú na zaplatenie dlžných splátok a upozornil ju na možnosť úver zosplatniť. Napriek výzve,
žalovaná dlžnú sumu neuhradila, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil podaním zo dňa 2.12.2020
mimoriadnusplatnosťúveru,pričomsplatnosťnastalakudňu30.11.2020.Žalovanáuhradilapôvodnému
veriteľovi sumu 11.117,29 eur. Aktívnu legitimáciu v konaní žalobca preukazoval jednak zmluvou
o postúpení pohľadávok uzavretú medzi pôvodným žalobcom KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.
ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom zo dňa 23.3.2021 ako aj zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 3.7.2025 uzavretou medzi KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.
ako postupcom a súčasným žalobcom ako postupníkom. Dlžná suma pozostáva z istiny 6.844,71 eur,
poplatku za poistenie vo výške 27,08 eur, kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 1.386,31 eur,
kapitalizovaného úroku z omeškania 86,89 eur a poplatkov 24 eur, a to ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru a úroku z omeškania vo výške 5 % z istiny 6.844,71 eur od prvého dňa nasledujúceho
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, t.j. od 1.12.2020 do zaplatenia.2. Proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní dňa 6.10.2021, sp.zn. 13Up/1195/2021
podala dňa 10.12.2021 žalovaná odpor, v ktorom uznala doplatenie čiastky 882,71 eur, ktorá chýba
k splateniu poskytnutej sumy úveru 12.000 eur, pričom to odôvodnila tým, že požiadala Ministerstvo
spravodlivosti SR o posúdenie zmluvy o splátkovom úvere. Dostala odpoveď, že zmluva obsahuje
viaceré neprijateľné podmienky. Zároveň k odporu priložila odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR zo
dňa 9.1.2019.
3. Pôvodný žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 15.2.2022 (replike) navrhol pokračovanie v konaní na
súde príslušnom na prejednanie veci. K stanovisku Ministerstva spravodlivosti SR uviedol, že toto je
nepresné, keďže vytknuté nedostatky nekorešpondujú s aktuálnou rozhodovacou praxou. K absencii
rozpisu splátok na úroky, istinu a poplatky poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 a 4Cdo/65/2018 zo dňa 26.9.2018, na základe ktorých tento rozpis
sa nevyžaduje. Skutočnosti uvádzané žalovanou v odpore považoval za neodôvodnené a nespôsobilé
spochybniť platnosť uzatvorenej zmluvy, platné zosplatnenie úveru pôvodný veriteľom, ani platné
postúpenie pohľadávky.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 4.4.2022 (duplike) nesúhlasila s vyjadrením
žalobcu. Podľa nej zo zmluvy musí jasne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úrokov a poplatkov.
Pre určenie práv a povinnosti zmluvných strán z uzavretej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník
v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úroky a osobitne na poplatky. Preto mala za to, že
predmetná zmluva je bez úrokov a bez poplatkov. Ďalej tiež uviedla, že v spore je uvedené, že má
zaplatiť sumu 3.585,70 eur s príslušenstvom a vo vyjadrení žalobcu zo dňa 15.2.2022 je uvedená suma
6.871,79 eur. Nebolo jej známe z akého dôvodu má zaplatiť tak vysokú sumu.
5.Súdprvejinštancierozsudkomzodňa12.9.2025č.k.K2-22Csp/52-2022-89uložilpovinnosťžalovanej
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6.871,79 eur spolu s úrokmi vo výške 1.386,31 eur, poplatkom vo
výške 24 eur, úrokmi z omeškania vo výške 86,89 eur a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 6.844,71 eur od 1.2.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd tiež
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.
6. Na základe žalovanou podaného odvolania Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, uznesením zo
dňa 26.11.2024 č.k. 6CoCsp/57/2023-147 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie. Odvolací súd konštatoval nesprávny a zároveň predčasný záver súdu prvej inštancie o platnom
postúpení pohľadávky na pôvodného žalobcu a jeho záver o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v spore.
V ďalšom konaní bolo úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci dôsledne venovať pozornosť otázke
splnenia podmienok pre platné mimoriadne zosplatnenie úveru v závislosti od dôsledného posúdenia
náležitostí výzvy na úhradu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, otázky jej doručovania
do dispozičnej sféry žalovanej, ako aj splneniu všetkých ostatných podmienok pre platné postúpenie
pohľadávky banky. Až na základe splnenia existencie výziev (s relevantným obsahom) a ich účinného
doručenia do dispozičnej sféry žalovanej a platného mimoriadneho zosplatnenia úveru, bude môcť súd
dospieť k záveru o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v spore. Ak dospeje k záveru, že žalobca je aktívne
legitimovaný v spore, bolo úlohou súdu vysporiadať sa s ďalšími tvrdeniami žalobkyne, vrátane tvrdenia,
že dňa 15.3.2019 uzatvorila s pôvodným veriteľom dodatok, podľa ktorého došlo k zníženiu splátky na
50 eur za obdobie od 20.3.2019 do 20.7.2019, pričom nebola informovaná o tom, že v dôsledku tejto
zmeny sa zmení aj výška RPMN a nebola vôbec informovaná o novej výške RPMN, čím spotrebiteľský
úver je podľa nej potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
7. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na dňa 4.9.2025, ktorého sa zúčastnili sporové
strany. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Mala za to, že v zmluve nebolo dohodnuté právo veriteľa
vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Tiež poukázala na to, že vo výzve pred zosplatnením absentovalo
uvedenie konkrétnej splátky, s ktorou bola žalovaná v omeškaní. Vyhlásenie predčasnej splatnosti zo
dňa 2.12.2020 bolo urobené spätne ku dňu 30.11.2020, čo považovala žalovaná za neplatné. Podľa
žalovanej žalobca tiež v konaní neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom overovania
bonity spotrebiteľa. Uviedla tiež, že dňa 15.3.2019 bol medzi ňou a právnym predchodcom žalobcu
(Slovenskousporiteľňoua.s.)uzavretýdodatok,nazákladektoréhosasplátkaznížilana50eurmesačne
v období od 20.3.2019 do 20.7.2019. Žalovaná však nebola informovaná o zmene výšky RPMN, preto
považovala úver za bezúročný a bez poplatkov.8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil
nasledovný skutkový stav:
Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu- Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 uzatvorila so žalovanou dňa
22.4.2014, na základe ktorej poskytol žalovanej jednorazovo bezhotovostne spotrebiteľský úver vo
výške 12.000 eur, so splátkou 176,55 eur mesačne, s počtom splátok 108, pri úrokovej sadzbe 9,90
%, RPMN 11,49 %, priemernej hodnote RPMN 13,34 %, so splatnosťou prvej splátky 20.6.2014, so
splatnosťou ďalších splátok k 20. dňu v mesiaci, konečnou splatnosťou 20.5.2023, celkovou čiastkou
spojenou s úverom 19.078,98 eur. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné obchodné podmienky
upravujúce ďalšie práva a povinnosti účastníkov zmluvy (spôsob úročenia, prípady porušenia zmluvy
a z toho plynúce oprávnenia veriteľa a sankcie pre dlžníka, zánik záväzkov). Možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti pohľadávky bola dohodnutá v časti I, článku I. bod 10 zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 22.4.2014.
9. Dodatkom k zmluve o úvere zo dňa 15.3.2019 si právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa,
a.s. so žalovanou dohodli výšku splátky 50 eur mesačne v dobe od 20.3.2019 do 20.7.2019 k 20.
dňu v kalendárnou mesiaci. Po uplynutí doby zníženia splátok banky výšku splátky prepočíta podľa
aktuálnej výšky pohľadávky banky tak, aby konečná splatnosť úveru bola zachovaná. Výšku splátky
banka dlžníkovi oznámi. Ostatné ustanovenia zmluvy neboli dodatkom dotknuté.
10. Z výzvy právneho predchodcu žalobcu zo dňa 30.10.2020 súd zistil, že tento oznámil žalovanej, že je
v omeškaní so splácaním úveru vo výške 2.533,18 eur ku dňu 30.10.2020, vyzval ju na splatenie dlžných
splátok v lehote do 15 dní od doručenia predmetnej výzvy a súčasne ju upozornil na možnosť vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, ako aj na možnosť postúpenia pohľadávky na inú osobu. Daná výzva
neobsahovala uvedenie konkrétnej splátky, s ktorou je žalovaná v omeškaní. Súd nemal preukázané,
že by uvedená výzva bola doručená, resp. sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej.
11. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 2.12.2020 súd zistil, že právny predchodca
žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámil žalovanej, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu
30.11.2020 a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 8.082,05 eur. Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti adresované žalovanej, bolo uložené na pošte dňa 7.12.2020 a žalovanou
neprevzaté v odbernej lehote.
12. Z predžalobnej výzvy zo dňa 1.6.2021 súd zistil, že právny zástupca žalobcu oznámil žalovanej, že
výška jej nezaplatenej a splatnej pohľadávky ku dňu 1.6.2021 predstavuje 8.324,27 eur a vyzval ju na
zaplatenie dlžnej sumy do 11.6.2021.
13. Zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 9.1.2019 adresovaného žalovanej vyplýva, že
toto posudzovalo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.4.2014 a č. XXXXXXXXXX
zo dňa 10.2.2015 uzatvorené medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s.)
a žalovanou. V stanovisku sa uvádza, že v zmluvách absentuje údaj - výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ďalej uviedli, že zmluvy obsahujú neprijateľné podmienky, a to
rozhodcovskú doložku, poplatky, poistenie, vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s VOP,
Produktovými obchodnými podmienkami, sadzobníkom a podmienkami určených zverejnením, zmenu
sadzobníka určí banka.
14. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.3.2021 mal súd preukázané, že právny predchodca
žalobcu – Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej spoločnosti KRUK
Česká a Slovenská republika s.r.o. a oznámil to žalovanej listom zo dňa 30.3.2021 podaným na pošte
dňa 4.6.2021.
15. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.7.2025 postúpila spoločnosť KRUK Česká a Slovenská
republika s.r.o. ako postupca pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu, na súčasného žalobcu ako
postupníka.16. Z platobnej histórie (č.l. 21-23) vyplýva úhrada zo strany žalovanej právnemu predchodcovi žalobcu
v celkovej výške 11.117,29 eur.
17. Súd zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa týchto právnych predpisov:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.25. Podľa § 524 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
26. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.
27. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou má charakter spotrebiteľskej
zmluvy, lebo žalovaná v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje
potreby, teda ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu pri uzatvorení zmluvy vystupoval v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické,
žesajednáozmluvy,ktorésúuzatváranéopakovanesveľkýmpočtomzákazníkov,pričomnávrhytýchto
zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto
navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom
predtlačenom tlačive.
29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 22.4.2014 uzatvoril právny predchodca
žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom úverovú zmluvu, na základe
ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver v sume 12.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 108
mesačných splátkach po 176,55 eur mesačne vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej
splátky bola dohodnutá na dňa 20.6.2014 a konečná splatnosť dňa 20.5.2023. Dodatkom zo dňa
15.3.2019 bola výška splátok v období od 20.3.2019 do 20.7.2019 znížená na 50 eur mesačne.
30. Podstatným pre rozhodnutie okrem iného bolo posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú je súd
povinný skúmať ex offo. Splnenie podmienky aktívnej legitimácie je pritom základným predpokladom
úspechu žalobcu v konaní. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí
Krajského súdu v Košiciach v tomto spore, ktorý aj nižšie cituje.
31. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo
pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy ex offo, aj bez návrhu a v každom štádiu konania, a to aj v
prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009). Nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez
ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby.
32. V § 92 ods. 8 zákona o bankách sú ustanovené ďalšie špeciálne podmienky, ktoré musia byť
splnené pre platné postúpenie čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko
zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Pre platné postúpenie
pohľadávky bankou na nebankový subjekt sa vyžaduje v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách
kumulatívne splnenie týchto podmienok:
a/ existencia splatnej pohľadávky,
b/ písomná výzva banky na splnenie dlhu dlžníkovi, ktorý je v omeškaní s plnením a jej preukázateľné
doručenie dlžníkovi a
c/ dlžníkovo následné nepretržité omeškanie viac ako 90 dní so splnením jeho záväzku voči banke.
Je pritom na žalobcovi preukázať tieto skutočnosti, vrátane dôkazu preukazujúceho doručenie takejto
výzvy žalovanej bankou. V prípade, že nie sú splnené vyššie uvedené podmienky podľa § 92 ods. 8
prvej vety zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide o postúpenie
v rozpore so zákonom o bankách, kedy postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ je zakázané,
a teda postúpenie pohľadávky je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ.
33. Súdna prax je vzácne jednotná v závere, že v prípade nesplnenia týchto osobitným zákonom
stanovených predpokladov pre postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt ide o postúpenie
v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ zakázané (vylúčené).
Ide teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, keďže zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore
so zákonom o bankách v prípade nesplnenia stanovených podmienok (viď uznesenie Najvyššieho súduSR zo dňa 24.4.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018 sp. zn.
7Cdo/26/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018 etc).
34. Skúmanie splnenia podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách je teda
potrebné pre posúdenie, či došlo platne k postúpeniu pohľadávky banky na inú osobu, a iba v prípade
splnenia týchto zákonných podmienok je daná aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie bankovej
pohľadávky.
35. V prípade nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o aký ide aj v prejednávanej veci, súd je povinný ex
offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z. a
či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Dokonca ani pasivita žalovanej v konaní nemôže
mať za následok aplikáciou ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 CSP povinnosť všeobecného súdu priznať
akýkoľvek uplatnený nárok (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2019, sp. zn.
I. ÚS 246/2019).
36. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách
pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým
súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra
2021, sp. zn. 4Cdo/162/2020, R 6/2022). Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí vychádzal z úvahy, že
jednou zo základných procesných povinností strán sporu, je povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje
bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným
bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp.
nesplneniepovinnosti„relevantne“tvrdiť(uviesťtvrdeniazhľadiskaichkvalitypravdivé,úplné,podstatné
a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí
veci. Dovolateľka v spore nepreukázala aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu nepreukázania splnenia
podmienok pred postúpením pohľadávky bankou podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách na
nebankový subjekt, bez splnenia ktorých je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vylúčené a následne postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto
ustanovením je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu
neplatnosť postúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky (z úradnej povinnosti) (R 60/2018). Zároveň
aj vecnú legitimáciu súd skúma z úradnej povinnosti, ktorej nedostatok má za následok zamietnutie
žaloby bez vecného prejednania.
37. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, podmienkou platného postúpenia pohľadávky banky na nebankový
subjekt v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách je v prvom rade existencia splatnej pohľadávky v
čase postúpenia. Ďalšou podmienkou je existencia písomnej výzvy banky na splnenie dlhu dlžníkovi,
ktorý je v omeškaní s plnením a jej preukázateľné doručenie dlžníkovi (a dlžníkovo následné nepretržité
omeškanie viac ako 90 dní so splnením jeho záväzku voči banke).
38. Banka ako účastník zmluvy o úvere má obmedzené možnosti postúpenia svojej pohľadávky voči
svojmu klientovi zo zmluvy o úvere a to v tom, že môže postúpiť bez súhlasu klienta iba splatnú
pohľadávku, resp. jej splatnú časť. Postúpením nesplatnej pohľadávky inému subjektu ako je banka by
totiž došlo k neprípustnému vstupu iného subjektu do aktívneho právneho vzťahu, ktorého účastníkom
v zmysle zákonnej úpravy zákona o bankách môže byť iba banka.
39. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ
použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 OZ).
40. V zmysle citovaného ustanovenia vo všeobecnosti právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky v
dôsledku toho, že nebola splnená iba niektorá splátka môže veriteľ uplatniť iba vtedy, ak to bolo
dohodnuté alebo to bolo určené v rozhodnutí a toto právo veriteľa je časovo ohraničené tak, že veriteľ
ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
41. Z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ vyplývajú pre plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy ďalšie dve podmienky,
ktoré pristupujú k vyššie uvedeným podmienkam, a to:
1. veriteľ má právo na tzv. stratu výhody splátok (možnosť požadovať zaplatenie celého dlhu naraz pred
jeho konečnou splatnosťou) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a2. veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
42. Podmienkou účinného zosplatnenia úveru teda (okrem iného) je, že veriteľ pred zosplatnením
pohľadávky má povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie (výkon)
tohto práva. Upozornenie veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi na uplatnenie práva podľa § 565 OZ je
podmienkou pre účinný výkon tohto práva. Ak táto podmienka nie je splnená, je zosplatnenie neúčinné
a veriteľ nemá právo na zaplatenie celého dlhu naraz. Okrem existencie tejto výzvy (táto existovala -
č.l. 23), je potrebné skúmať aj to, či táto bola doručená žalovanej, resp. sa dostala do jej dispozičnej
sféry. V danom prípade nebolo preukázané doručenie uvedenej výzvy žalovanej, ani to, že by sa táto
výzva dostala do jej dispozičnej sféry. Tiež je potrebné skúmať, či táto výzva má náležitosti, ktoré musí
spĺňať. Vo výzve na úhradu pred zosplatnením musí byť uvedené, s ktorou konkrétnou splátkou je dlžník
v omeškaní. V danom prípade táto náležitosť vo výzve absentuje. Súd poukazuje v tejto súvislosti na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/197/2022 z 26.6.2024, sp.zn. 6Cdo/15/2023 z 25.9.2024.
43. V uznesení z 26.6.2024 sp. zn. 5Cdo/197/2022 dovolací súd v súvislosti s úpravou režimu straty
výhody splátok uviedol, že zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zaviedol nové pravidlo, z
ktorého vyplýva, že veriteľ v postavení dodávateľa môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie
niektorej zo splátok za podmienok, že už uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej
splátky a že upozornil dlžníka v postavení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým,
že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije.
Bez takého včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá Občianskeho
zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť
najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí 3 mesiacoch
od omeškania s zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak
zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením §
565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť
celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej lehoty,
ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (m. m.
2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému
plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky,
kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť
zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže
byť poškodený.
44. V uznesení z 25.9.2024 sp. zn. 6Cdo/15/2023 dovolací súd v súvislosti s úpravou režimu straty
výhody splátok uviedol: „Neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie
neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť
zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky zo 14. decembra 2020 uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne
Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom v zmysle § 39 v spojení s
§ 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej
pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách,
v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne
v spore.“
45. V neposlednom rade súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/2/2023
z25.1.2024,vktoromsauvádza:„Vprípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasne
splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo
strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“
46. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci ani v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č.l. 24)
nie je uvedená konkrétna splátka, pre ktorú jednorazovo a predčasne došlo k zosplatneniu celého dlhu.47. Neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky
v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle
§ 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
23.3.2021 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom
a pôvodným žalobcom KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. ako postupníkom v zmysle § 39 v
spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia
bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona
o bankách, v dôsledku čoho súd konštatuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore,
nakoľko aj následné postúpenie pohľadávky z KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. na súčasného
žalobcu,zmluvouzodňa3.7.2025,súdpovažujezaneplatné,keďženímdošlokpostúpeniupohľadávky,
ktorou pôvodný žalobca KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. nedisponoval. Keďže žalobca nemá
aktívnu legitimáciu, súd žalobu zamietol.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. O trovách konania pred súdom prvej inštancie ako aj o trovách odvolacieho konania, súd rozhodol v
zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Žalovaná bola v konaní, tak pred súdom prvej inštancie ako
aj v odvolacom konaní, plne úspešná, preto súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania proti
žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.