Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 32Pc/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124215571
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Čavojská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124215571.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsudkyňouJUDr.BarborouČavojskouvovecinavrhovateľaA.B.,nar.XX.XX.XXXX,

štátneho občana SR, trvale bytom C. D. XX/XXX, E. F. G., právne zastúpeného JUDr. Stanislavom
Zajacom, advokátom so sídlom Obrancov mieru 344/2, Dubnica nad Váhom a osoby povinnej z
vyživovacej povinnosti H. I., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom G. A. XX, o zvýšenie
vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I.Otec,akoosobapovinnázvyživovacejpovinnosti,jepovinnýprispievaťnavýživunavrhovateľa,ako
osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti, sumou 300,-Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred, s účinnosťou od 31.10.2024, ktoré je osoba povinná z vyživovacej povinnosti prispievať k rukám

navrhovateľa, čím s a z v y š u j e jeho doterajšia vyživovacia povinnosť na navrhovateľa zo sumy 120,-
Eur mesačne na sumu 300,- Eur mesačne.
II. Dlh na výživnom za obdobie od 31.10.2024 do 04.09.2025 pre navrhovateľa vo výške 2999,68 Eur j
e otec ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti p o v i n n ý splácať popri bežnom výživnom k rukám
navrhovateľa v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,- Eur, s účinnosťou od nasledujúceho
mesiaca po právoplatnosti rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, a to pod následkom straty výhody
splátok, ak sa otec dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky. - 2 -

III. Týmto s a z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/271/2018-71 zo dňa 07.02.2020.
IV. Návrh navrhovateľa s a vo zvyšku z a m i e t a.
V. Návrh osoby povinnej z vyživovacej povinnosti na zníženie vyživovacej povinnosti s a z a m i e t a.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2024, prostredníctvom právneho
zástupcu, sa navrhovateľ domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti otca ako osoby povinnej z
vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi ako plnoletému dieťaťu zo sumy 120 Eur mesačne na sumu

750 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám navrhovateľa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
s účinnosťou od 01.10.2024. Zároveň žiadal, aby povinnému súd uložil zaplatiť navrhovateľovi trovy
konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V návrhu uviedol, že odporca
je otcom navrhovateľa, ktorý nežije s jeho matkou v spoločnej domácnosti. O navrhovateľa sa od
jeho narodenia nezaujíma, pričom výživné muselo byť vždy stanovené rozhodnutím súdu. Ostatným
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 26P/271/2018-71 zo dňa 07. februára 2020, ktorý
nadobudol právoplatnosť 24. februára 2020, bol odporca zaviazaný prispievať na výživu v tom čase

maloletého A. B., narodeného XX. XXXXXX XXXX sumou 120 Eur mesačne s tým, že dlh na výživnom
vo výške 756 Eur sa zaviazal splácať popri bežnom výživnom k rukám matky po 21 Eur mesačne. Týmto
sa zmenil rozsudok OS Trenčín č. k. 26C/118/2007-60 zo dňa 17.04. 2009. Od predmetného rozsudku,
ktorým bolo zvýšené výživné došlo k výraznej zmene pomerov, z ktorých príslušný súd pri určovanívýživného vychádzal. V súčasnosti je už navrhovateľ plnoletý a od 01. septembra 2024 je študentom E.
J. E. F. G., kde začal študovať v akademickom roku 2024/25 v I. ročníku bakalárskeho štúdia v dennej
forme vysokoškolského štúdia v študijnom programe manažment, takže pokračuje v ďalšej príprave

na budúce povolanie. V tejto súvislosti došlo k nárastu jeho potrieb a výdavkov spojených s prípravou
na budúce povolanie, ktoré znáša matka navrhovateľa s tým, že jej mesačný príjem predstavuje sumu
cca 1.300 Eur netto. Matkine výdavky pozostávajú z platieb za hypotéku, inkaso, TV + Internet, dane z
nehnuteľnosti a poplatku za odvoz smetí, čo mesačne činí cca 600 Eur. Výdavky na stravu a oblečenie
matky navrhovateľa činia cca 450 Eur mesačne. Navrhovateľ nemá ku dňu podania tohto návrhu žiadny

príjem, pričom náklady spojené s jeho štúdiom, stravou a ošatením predstavujú mesačne cca 700 Eur
a pozostávajú z poplatku za štúdium vo výške 598 Eur za semester, platieb za tlačiareň a kancelársky
papier vo výške 50 Eur mesačne, platieb za drogériu v sume 40 Eur, stravu 300 Eur mesačne, oblečenie
200 Eur mesačne a mobil 50 Eur mesačne. V súvislosti so štúdiom na
- 3 -

VŠ navrhovateľ nutne potrebuje nový počítač s tlačiarňou asi za 1400 Eur. Keďže je navrhovateľ zdravý,
nemá žiadne výdavky spojené s nákupom liekov resp. s liečením. Navrhovateľ odporcov príjem ani
profesiu nepozná, má iba vedomosť, že t. č. pracuje vo K..

2. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti sa k návrhu písomne nevyjadrila. Elektronickým podaním
doručeným súdu dňa 21.02.2025 povinný z vyživovacej povinnosti uviedol, že s podaným návrhom
nesúhlasí, keďže je dlhodobo 1 rok chorý a bez akéhokoľvek príjmu. Nemá žiadny príjem a je dlhodobo
práceneschopný. Potvrdil, že pracoval v zahraničí, ale jeho zdravotný stav sa natoľko zhoršil, že musel
ukončiť pracovný pomer a ísť sa liečiť na Slovensko, keďže nemal dostatok financií ani na lieky, ani

na lekára. Takisto aj na Slovensku si hradí liečbu plne sám, nepoberá žiadne príspevky od štátu,
nemá ani 120 Eur na výživné. Predmetným podaním žiadal o zníženie vyživovacej povinnosti, keďže je
ako sociálny prípad odkázaný na pomoc rodiny. Uviedol, že syna bude rád podporovať, keď bude po
finančnej stránke na tom lepšie, no jeho súčasný stav mu nedovoľuje s návrhom na zvýšenie výživného
súhlasiť a žiada znížiť výživné na 60,- Eur mesačne.

3. Súd v danej veci vykonal pojednávania dňa 25.02.2025 a dňa 04.09.2025, na ktorom rozhodol vo veci
samej, obe v neprítomnosti otca ako povinného z vyživovacej povinnosti. Predvolania na pojednávanie
vrátane doručenia návrhu na začatie konania povinnému mal súd vykázané za riadne doručené.
Vzhľadom na nedostavenie sa povinného na prvé pojednávanie dňa 25.02.2025 súd doručoval

predvolanie na pojednávanie na 04.09.2025 prostredníctvom OO PZ Ilava. Napriek tomu sa povinný
na pojednávania nedostavil, neúčasť na pojednávaniach nijak neospravedlnil a nežiadal pojednávania
odročiť. Na výzvu súdu zo dňa 06.03.2025 doručenú povinnému písomne i elektronicky povinný
do rozhodnutia vo veci nereagoval. Pojednávanie dňa 04.09.2025 prebehlo taktiež v neprítomnosti
právneho zástupcu navrhovateľa, s čím navrhovateľ súhlasil.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s
návrhom, elektronickým podaním povinného z vyživovacej povinnosti, lustráciami v Sociálnej poisťovni,
lustráciami v registri obyvateľov, odpoveďou UPSVAR Trenčín, odpoveďou od Sociálnej poisťovne,
odpoveďou od OO PZ Ilava, listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, výsledkami dopytu na

portál profesia.sk, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 26P/271/2018,
pričom zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/271/2018-71 zo dňa 07.02.2020 bola schválená
rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na maloletého A. sumou 120,- Eur

mesačne s účinnosťou od 01.12.2018. Zároveň sa zaviazal splácať dlh na výživnom vo výške 756,- Eur
popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 21,- Eur. V čase poslednej súdnej úpravy výživného
navrhovateľ ako maloleté dieťa býval s matkou v 2-izbovom prenajatom byte s nájomným 401 Eur,
študoval v 9. ročníku ZŠ, zdravotný stav mal dobrý, platené krúžky nenavštevoval, matka mu dobíjala
kredit za 6-8 Eur mesačne. Matka pracovala v spoločnosti L. s príjmom 800,- Eur netto. Povinný z

vyživovacej povinnosti ako otec býval v rodinnom dome svojej matky, ktorej na bývanie prispieval 50-100
Eur mesačne, bol dobrovoľne nezamestnaný, bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie na
úrade práce. Uvádzal, že má zdravotné problémy, bol
- 4 -práceneschopný bez nároku na nemocenské dávky. V roku 2019 bol na dva mesiace v M. kvôli dobrému

morskému vzduchu, pričom výdavky na pobyt platil jeho kamarát. Uvádzal, že brigádne si vie zarobiť po
stavbách 200-300 Eur mesačne, je vyučený vodoinštalatér.

6. Navrhovateľ býva v domácnosti s matkou v 2-izbovom byte v jej osobnom vlastníctve. V máji 2024
zmaturoval na N. O. G. E. F. G.. Od 01.09.2024 je študentom Vysokej školy E. G. E. F. G. dennej formy

(potvrdenie o návšteve školy na č.l. 6). Ide o súkromnú školu, výška školného za zimný semester je
598,- Eur vrátane zápisu a za letný semester 519,- Eur. V minulosti brigádoval, aktuálne nemá žiadne
brigády. Matka navrhovateľa pracuje v sklade v L. G. D. s príjmom asi 1500,- Eur netto vrátane DB a
poberá RP 60,- Eur. Výdavky matky na bývanie: hypotéka 250,- Eur, poplatok bytovému družstvu 180,-
Eur, a 57,- Eur, plyn 8,- Eur, telefón 10-15,- Eur, elektrika 41,- Eur, TV, internet 25,- Eur. Okrem toho
životné poistenie 39,- Eur mesačne, celkovo výdavky za bývanie vrátane ročných poplatkov za dane,

smeti činia 600,- Eur. Výdavky na stravu a oblečenie matky 450,- Eur. Navrhovateľ výdavky uvádzal so
štúdiom, stravou a s ošatením spolu cca 700,- Eur mesačne , na tlačiareň, kancelárske potreby 50,- Eur
mesačne, drogéria 40,- Eur mesačne, stravu 300,- Eur mesačne, oblečenie 200,- Eur mesačne, mobil
50,- Eur mesačne. Na študentský účet navrhovateľa mu matka zasiela asi 50,- Eur mesačne na kúpu
stravy. S povinným ako otcom sa navrhovateľ nestretáva dlhodobo od detstva, nekomunikujú spolu,

navrhovateľ nevedel, kde sa otec nachádza.

7. Povinného z vyživovacej povinnosti aktuálne pomery sa bližšie zistiť nepodarilo. Z lustrácie v
Registri obyvateľov vyplýva, že povinný je slobodný a má vyživovaciu povinnosť len k plnoletému
A. B.. Z odpovede Sociálnej poisťovne nevyplynulo žiadne zamestnanie povinného od roku 2024. Z

výsledku dopytu na UPSVAR Trenčín vyplynulo, že povinný od 01/2023 nepoberal štátne sociálne
dávky, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol vedený v evidencii od
17.08.2021-08.11.2021 a vyradený bol pre nespoluprácu a dávku v hmotnej núdzi poberal naposledy
od 01.01.2023 – 31.10.2023. Z výsledku dopytu na OO PZ Ilava súd zistil, že povinný býva na adrese
trvalého bydliska a je nezamestnaný.

8. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), ak sa zmenia pomery,
súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o
výkone rodičovských práv a povinností.

9. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

- 5 -

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

13. Podľa § 217 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak ide o
opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa
stanú splatnými až v budúcnosti.

14. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

15. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať § 78 ods. 1 Zákona o rodine a

teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi
existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Súd v konaní o zvýšenie
vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa ako osobu oprávnenú z vyživovacej povinnosti vždy musí
zisťovať aktuálne pomery na strane povinného rodiča ako povinného z vyživovacej povinnosti a takisto
aktuálne odôvodnené potreby oprávneného, aby posúdil ich porovnaním v čase predchádzajúceho

súdneho rozhodnutia, či došlo k zmene pomerov a na tom základe, či je dôvodné zvýšiť vyživovaciu
povinnosť k oprávnenému na výživné. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

16. Z vyššie cit. ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná

faktormi jednak na strane výživou oprávneného a jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodičov, ktorá
je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby
pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie a to potrebami bytovými odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a starať o

seba.

17. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti a teda na to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosti, nadanie, vedomosť,
zručnosti, pracovné skúsenosti a situácia na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to, či

má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám.
- 6 -

Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo k strate zárobku, či iného príjmu, súd

musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970).

18. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré ma negatívny dopad na možnosť

zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy
detí je v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov
mení zbytočne alebo dokonca zámerne v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti doterajšie
zamestnanie za menej výhodné.

19. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, súd
neprihliada len na skutočné faktické príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale
vychádza z jeho potencionálných príjmov, t.z. príjmov, ktoré povinný potencionálne mohol mať vzhľadom
nasvojvek,zdravotnýstav,schopnosti,stupeňdosiahnutéhovzdelaniaajehozamerania,prax,jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, ak povinný svojim konaním berie

na seba neprimerané majetkové riziká zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,
prípade vedie až k strate jeho príjmu a tým až k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie, teda stratu
príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu,
ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín,
sp. zn. 26P/271/2018 za preukázané, že vyživovacia povinnosť povinného z vyživovacej povinnosti

k navrhovateľovi bola naposledy upravená vyššie citovaným rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
26P/271/2018-71 zo dňa 07.02.2020. Potom vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 26 Zákona o
rodine súd porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia so
súčasným stavom dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa.

21. Súd mal za preukázané, že vyživovacia povinnosť povinného z vyživovacej povinnosti k
navrhovateľovi bola naposledy upravovaná pred 5,5 rokom. Po zhodnotení zmeny na strane
navrhovateľa, ktorý v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti mal necelých XX rokov a bol žiakom
X. ročníka ZŠ, pričom aktuálne má XX rokov a je študentom denného štúdia vysokej školy, mal súd
za preukázané, že u navrhovateľa došlo samotným plynutím času k zvýšeniu nákladov na uspokojenie
jeho základných životných potrieb, ako je strava, hygiena, oblečenie a pod. V súvislosti s nástupom

navrhovateľa na druhý stupeň základnej školy a následne i na vysokú školu, došlo i k nárastu jeho
životných nákladov v podobe výdavkov na štúdium (pomôcky, tlačiareň) a s úhradou školného za zimný
semester 598,- Eur vrátane zápisu a za letný semester 519,- Eur. Navrhovateľ stále žije v spoločnej
domácnosti s matkou, ktorá stále pracuje v spoločnosti L.. Navrhovateľ navrhol zvýšenie vyživovacej
povinnosti zo strany otca ako povinného z vyživovacej povinnosti na navrhovateľa na 750 Eur, pričom na

pojednávaní dňa 04.09.2025 z ohľadom na dovtedy zistené skutočnosti na strane povinného uvádzal,
že by súhlasil s výživným 400-500 Eur.

22. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane povinného z vyživovacej povinnosti, súd mal za preukázané,
že povinný bol v čase posledného určenia výživného dobrovoľne nezamestnaný, brigádne si privyrábal

s príjmom 200-300 Eur, zdravotné problémy uvádzal už
- 7 -

v tom čase, pričom súhlasil s výživným vo výške 120 Eur. Býval u svojej matky, pričom adresu pobytu

odvtedy nezmenil. Povinný z vyživovacej povinnosti so zvýšením výživného nesúhlasil, navrhol výživné
znížiť na 60,- Eur mesačne.

23. S poukazom na zistené pomery účastníkov konania súd návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného
posúdil ako čiastočne dôvodný a návrh povinného z vyživovacej povinnosti na zníženie výživného

ako nedôvodný. Na strane navrhovateľa došlo od poslednej úpravy výživného k podstatnej zmene
pomerov. Navrhovateľ súdu svoje bežné výdavky na bývanie a stravu, ako aj výdavky súvisiace s
vysokoškolským štúdium a školným riadne vyčíslil a preukázal. Povinný z vyživovacej povinnosti sa k
veci, po doručení mu návrhu s prílohami, vyjadril iba raz elektronicky podaním doručeným súdu dňa
21.02.2025, pričom výdavky navrhovateľa nerozporoval. Následne povinný na výzvy súdu nereagoval

a na pojednávania sa bez ospravedlnenia nedostavoval. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinný z
vyživovacej povinnosti je povinný úplne a pravdivo opísať okolnosti potrebné na rozhodnutie, teda opísať
súdu jeho príjmové a majetkové pomery a k týmto pripojiť i listinné dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa,
inak aspoň označiť dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Na uvedené bol súdom povinný opakovane
písomnevyzvaný.Povinnývšaksvojetvrdeniaosvojomzhoršenomzdravotnomstavenijaknepreukázal

ataknepreukázalanijehonemožnosťsariadnezamestnaťadosahovaťpravidelnýpríjem.Nazdravotné
problémy poukazoval povinný už v predošlom súdnom konaní o zvýšení výživného, kedy pracoval
len brigádne, avšak taktiež tieto skutočnosti nepreukázal a napriek uvedenému súhlasil so zvýšením
výživného na 120,- Eur mesačne. Zároveň povinný z vyživovacej povinnosti súdu vo svojom podaní
žiadnym spôsobom nešpecifikoval svoje výdavky a neuviedol u akého zamestnávateľa bol zamestnaný

naposledy a aký príjem dosahoval. Povinný k svojim tvrdeniam v elektronickom podaní nepripojil žiadne
listinnédôkazy,neoznačildôkazynapreukázaniejehotvrdení,navytýčenýchpojednávaniachsadvakrát
nezúčastnil, pričom súdu neprítomnosť žiadny spôsobom neospravedlnil a riadne nepreukázal dôvody
svojej neprítomnosti. Bez splnenia súčinnosti povinného z vyživovacej povinnosti, t.j. preukázania jeho
príjmových a výdavkových pomerov, mohol súd zistiť aktuálne pomery na strane povinného len z údajov,

ktoré si vyžiadal dopytom na príslušné inštitúcie a registre. Súd takto zistil, že povinný je slobodný
a má vyživovaciu povinnosť len k navrhovateľovi. Od roku 2024 sa súdu nepodarilo zistiť žiadneho
zamestnávateľa povinného. Od 01/2023 povinný nepoberal štátne sociálne dávky, nebol vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie. Prostredníctvom polície súd zistil, že povinný býva na adresetrvalého bydliska a je nezamestnaný. Navrhovateľ a povinný sa dlhodobo nestretávajú, nekomunikujú
spolu. Navrhovateľ uvádzal, že povinný mal v minulosti kvôli neplateniu výživného opakovane dlhy a i
trestné konanie, ani aktuálne neplatí výživné pravidelne. Uvedené mal súd za preukázané z výpisov z

účtu matky navrhovateľa, kedy v období od podania návrhu do rozhodnutia súdu prišla na účet matky
navrhovateľa od P. I., sestry povinného z vyživovacej povinnosti, z ktorej účtu je výživné hradené, platba
len raz v 08/2025 v sume 500 Eur.

24.Keďžesúdnemalzapreukázanézdravotnéaleboinéobmedzenianastranepovinnéhozvyživovacej

povinnosti, pre ktoré by nemohol byť v trvalom pracovnom pomere a dosahovať pravidelnú mesačnú
mzdu, súd zisťoval dopytom na pracovný portál potencionalitu príjmu povinného na trvalý neskrátený
pracovný úväzok, pričom vychádzal z ponúk v dostupnej vzdialenosti od miesta bydliska povinného a
z pozícií vhodných aj pre absolventov, na ktorých neboli požadované špecifické odborné predpoklady
na ich výkon (č.l.
- 8 -

86 – 88). V predchádzajúcom súdnom konaní povinný uvádzal, že je vyučený vodoinštalatér, z
čoho mal súd za osvedčené, že dosiahol minimálne stredoškolské vzdelanie bez maturity. Súd takto
zistil potencionálny príjem dosahovaný na pozícii operátora/zoraďovača automatickej linky z aktuálnej

pracovnej ponuky KOVAL SYSTEMS, a.s. vo výške 1500 – 2300 Eur brutto mesačne. Z ponuky
MIKON spol. s.r.o. na pozíciu operátor výroby vyplýva príjem 1300 – 1500 Eur brutto mesačne plus
výrobný bonus. Z ponuky SlovZink, a.s. na pozíciu operátor výroby vyplýva príjem priemerne 1400,-
Eur netto. Súd vychádzajúc zo zisteného príjmu, ktorý by povinný potencionálne mohol dosahovať, s
prihliadnutímnaodporúčaciutabuľkuMinisterstvaspravodlivostiprevýpočetvýživného,kedypri1dieťati

rodiča je namieste určiť výživné pri dieťati študujúcom na vysokej škole vo výške 26 % príjmu rodiča,
považoval výživné vo výške 300 Eur mesačne na navrhovateľa za primerané a zároveň v schopnostiach
a možnostiach povinného z vyživovacej povinnosti prispievať na výživu navrhovateľa touto sumou.
Uvedenú sumu výživného súd považuje za primeranú aj s ohľadom na navrhovateľom uvádzané
priemerné mesačné náklady spojené s jeho štúdiom, stravou a ošatením cca 700 Eur, kedy je zrejmé,

že matka navrhovateľa, ktorá má rovnako stále vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi, sa bude taktiež
podieľať na úhrade výdavkov navrhovateľa. Súd prihliadol na zásadu, že rodič má prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností a možností a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča.
Súd zdôrazňuje, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k deťom. Zákon
o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa a každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť

výživu dieťaťa. Navyše povinnosťou každého rodiča je vyvinúť maximálne úsilie, aby si mohol plniť svoju
vyživovaciu povinnosť. Súd dodáva, že navrhovateľ svoj návrh na zvýšenie výživného na sumu 750,-
Eur dôvodil vedomosťou o práci povinného vo K.. Súd však aktuálne zamestnanie povinného vo K.
nemal za preukázané, povinný uvádzal, že už istú dobu v zahraničí nepracuje. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie, kedy podstatnú zmenu pomerov mal súd za preukázanú na strane navrhovateľa a na

stranepovinnéhozvyživovacejpovinnostipodstatnúzmenupomerovpreukázanúnemal,sprihliadnutím
na skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov so zohľadnením nákladov na
nevyhnutné životné potreby rodiča, súd návrh otca ako povinného na zníženie vyživovacej povinnosti
zamietol ako nedôvodný a návrhu navrhovateľa vyhovel čiastočne a zvýšil výživné na navrhovateľa na
sumu 300 Eur. Keďže súd návrhu navrhovateľa nevyhovel úplne, vo zvyšku tento zamietol.

25. Navrhovateľ žiadal rozhodnúť o zvýšení vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 01.10.2024. V
súlade s § 77 Zákona o rodine súd rozhodol o určení vyživovacej povinnosti povinného z vyživovacej
povinnosti k navrhovateľovi s účinnosťou od 31.10.2024, v ktorom dni bol podaný návrh na začatie
konanie. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti v zmysle rozsudku vznikol povinnému dlh na

zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 31.10.2024 do 04.09.2025, t.j. odo dňa podania návrhu
do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd mal z výpisov z účtu matky navrhovateľa za preukázané, že povinný
z vyživovacej povinnosti prostredníctvom účtu svojej sestry P. I. zaslal v tomto období, konkrétne v
08/2025 na účet matky navrhovateľa sumu 500,- Eur na výživu navrhovateľa, čo i navrhovateľ potvrdil.
Súd preto vzal na zreteľ túto skutočnosť a o dlžnom výživnom rozhodol tak, že dlh na výživnom určil v

sume 2999,68,- Eur a tento povinnému uložil zaplatiť k rukám navrhovateľa v splátkach vo výške 80,-
Eur s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu,
a to pod následkom
- 9 -straty výhody splátok, ak sa otec ako povinný z vyživovacej povinnosti dostane do omeškania s úhradou

čo i len jednej splátky.

26. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

28. Navrhovateľ v petite návrhu žiadal uložiť povinnému z vyživovacej povinnosti povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 100 % do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom dôvody
nároku na náhradu trov konania neuviedol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52

CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Konanie o zmene výživného
pre plnoleté dieťa je konaním, ktoré môže začať len na návrh. V mimosporových konaniach je v zásade
vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v
§ 53 až § 55 CMP, v dôsledku ktorej by posúdenie danej veci ohľadne nároku na náhradu trov konania
vybočovalo z uvedenej všeobecnej zásady, aby bolo dôvodné alebo dôvodné a spravodlivé priznať

navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej
vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody §
365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa
týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou

podaniajeajuvedeniespisovejznačkytohtokonania.Podanieurobenévlistinnejpodobetrebapredložiť
v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do
súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - 10 -

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný

stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať

jeho plnenia návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.