Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418207175
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4418207175.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcov v 1. rade: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D., B. XXXX/X, v 2. rade: A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., G.
XX, v 3. rade: A. H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., G. XX, v 4. rade: D. I. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. XXX, všetci žalobcovia zastúpení: JUDr. Stanislav Záhumenský, advokát, so sídlom
Čadca, F. Kráľa 1504, proti žalovaným v 1. rade: H. B., L. M. - neznámy vlastník nehnuteľnosti, v 2. rade:
N. O. - neznámy vlastník nehnuteľnosti, v 3. rade: D. O. - neznámy vlastník nehnuteľnosti, v 4. rade:
P. H., L. O. - neznámy vlastník nehnuteľnosti, v 5. rade: G. O. - neznámy vlastník nehnuteľnosti, v 6.

rade: L. Q., L. O. - neznámy vlastník nehnuteľnosti, žalovaní v 1. rade až v 6. rade zastúpení zákonným
zástupcom: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, v 7. rade: R. S., L.
M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. K. XX, E. (E.), A., v 8. rade: S. Q., L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D., D. XXX/XX A., v 9. rade: A. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom B. U., A., v 10. rade: L. -V. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom Hamaapilim1/6, Kfar-saba, lzrael, žalovaní v 7. rade až v 10. rade zastúpení: JUDr.
Štefan Mésároš, advokát so sídlom Nitra, Štefánikova 84, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
o odvolaní žalobcov v 1. až 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/77/2018-430

zo dňa 30. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t –
v r d z u j e .

II. Žalovaným v 1. až v 6. rade súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcom v 1. až v 4. rade.

III. Žalovaným v 7. až v 10. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči

žalobcom v 1. až v 4. rade v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v I. výroku žalobu vo vyššie uvedenej právnej veci
zamietol, v II. výroku rozhodol, že žalovaným v 1. až v 6. rade nepriznáva nárok na náhradu trov konania
voči žalobcom v 1. až v 4. rade a napokon v III. výroku rozhodol tak, že žalovaným v 7. až v 10.
rade priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až v 4. rade vo výške 100 %. Svoje
rozhodnutieodôvodnilustanoveniami§137písm.c),§185ods.1,ods.2,ods.3,§262ods.1,§255ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 28 ods. 2, § 29, § 40 ods. 1, ods.

2, § 41 ods. 1, § 111 ods. 1, § 112, § 113 ods. 1, ods. 2, § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950
Zb. v znení od 01.01.1951 do 31.03.1964, § 145 ods. 1, § 383, § 384, § 566 ods. 1, ods. 2 Stredného
občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľnosti a o prenájmoch
poľnohospodárskej a lesnej pôdy v znení od 29.08.1951 do 31.03.1964, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1,§ 134 ods. 1, ods. 3, § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka
v znení od 01.04.1983 do 31.12.1991, § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových

spoločenstvách v znení od 01.09.2022 ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel
k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodne podaná.
1.1. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uviedol, že v konaní rozhodoval o zmenenej žalobe,
ktorú pripustil uznesením zo dňa 05.12.2022 č. k. 10C/77/2018-224. Zmenenou žalobou sa žalobcovia
v 1. až v 4. rade domáhali, aby súd určil, že žalobcovia v 1. až v 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi,

každý v podiele 1/4 nehnuteľností evidovaných Okresným úradom - odbor katastrálny Nové Zámky,
katastrálne územie F.: Parciel KN-E 1577/1, KN-E 1577/2 zapísané na LV č. XXXX, ktoré sú totožné s
nehnuteľnosťami: - C-KN 1577/1 zastavaná plocha o výmere 440 m2 - C-KN 1577/5 zastavaná plocha
o výmere 181 m2 vytvorené geometrickým plánom č. 155/2017 geodeta Ing. Petra Moravčíka, zo dňa
11.01.2018, - C-KN 1577/2 záhrady o výmere 411 m2 - C-KN 1577/3 vinice o výmere 2 267 m2 - C-KN
1577/4 orná pôda o výmere 2 957 m2 zapísaných v registri „C“ katastrálne územie F.. Konštatoval, že

predmetomkonania vtejtovecibolourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,tedaišloourčovaciu
žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, pri ktorom musia žalobcovia bezpodmienečne preukázať naliehavý
právny záujem. V tejto súvislosti uviedol, že žalobcovia v 1. až v 4. rade sa domáhali voči žalovaným
v 1. až v 10. rade určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli vytvorené a zamerané GO
plánom z parciel registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, a ktoré sú evidované jednak

na LV č. XXXX k.ú. F. (parcelné číslo 1577/1 orná pôda o výmere 477 m2, parcelné číslo 1577/2,
orná pôda o výmere 4117 m2) a jednak na LV č. XXXX, k.ú. F. (parcelné číslo 1578/1 orná pôda o
výmere 193 m2, parcelné číslo 1578/2 orná pôda o výmere 1497 m2). Na LV č. XXXX, k.ú. a obec
F. vystupujú ako podieloví spoluvlastníci žalobcovia v 1. až v 4. rade, ktorých súčet spoluvlastníckych
podielov predstavuje 5/5, teda celok. Na LV č. XXXX k.ú. a obec F. žalovaní v 1. až v 10. rade, prípadne

ani len niektorí z nich vôbec nevystupuje, čo znamená, že ohľadom týchto nehnuteľností neexistuje
žiadna spornosť, vlastnícke právo žalobcov v 1. až v 4. rade nie je nikým spochybňované, a preto súd
prvej inštancie prijal záver, že v tejto časti nie je daný naliehavý právny záujem žalobcov v 1. až v 4. rade
na požadovanom určení. Zdôraznil, že žalobcom nič nebránilo, aby sa domáhali určenia vlastníckeho
práva výlučne k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené na LV č. XXXX, k. ú. a obec F. a pre prípad úspechu

si následne dať vypracovať GO plán, ktorý by mohol zahrňovať nielen nehnuteľnosti, ktoré sú vedené
na LV č. XXXX, k. ú. a obec F., ale aj nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, k. ú. a obec F. a vlastnícky
náležiace výlučne žalobcom v 1. až v 4. rade. Súd prvej inštancie tak ustálil, že žalobcovia v 1. až v 4.
rade majú naliehavý právny záujem v časti určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú a obci
F., vedených na LV č. XXXX, pretože na tomto liste vlastníctva vystupujú ako podieloví spoluvlastníci

žalovaní v 1. až v 10. rade.
1.2. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že aktívna vecná legitimácia žalobcov v 1. až v 4. rade je
daná pri určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu právneho nástupníctva po právnych
predchodcoch,ktorýmiboliichotecJ.E.,ktorýzomreldňaXX.XX.XXXXapoktoromvdedičskomkonaní
sp. zn. 16D/439/2016-60 Dnot. 123/2016 zo dňa 16.11.2009 v spojení s opravnou doložkou zdedil každý

z pôvodných žalobcov v 1. až v 5. rade spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti v katastrálnom území a
obci F. LV č. XXXX. V konaní je daná pasívna vecná legitimácia žalovaných v 1. až v 10. rade vo vzťahu
k nehnuteľnostiam v k. ú. a obci F., vedených na LV č. XXXX, pretože v nich vystupujú ako podieloví
spoluvlastníci a zároveň všetci žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
evidovaných na tomto LV.

1.3. Zároveň poukázal na darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi darcom P. E. a obdarovaným J. E.,
ktorý bol otcom žalobcov v 1. až v 4. rade, ktorá bola uzatvorená dňa 23. marca 1957, teda za účinnosti
Stredného občianskeho zákonníka. Ten vyžadoval pri nehnuteľnostiach písomnú formu, špecifikáciu
daru, prijatie daru obdarovaným a rovnako tak aj všeobecné náležitosti právneho úkonu, čo dodržané
bolo. Na druhej strane v tej dobe ešte nebolo zriadené štátne notárstvo, no v období od 29.08.1951 do

31.03.1964 platil Zákon č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a
lesnej pôdy. Z ustanovenia § 1 ods. 1 tohto zákona vyplýva, že na prevod nehnuteľnosti a na prenájom
nehnuteľnosti, poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy je potrebné privolenie Okresného národného
výboru, ktorý, ak bol prevod alebo prenájom v rozpore so všeobecným záujmom, odoprel. Žalobcovia v
priebehu celého konania mali povinnosť tvrdenia a aj dôkazné bremeno, že príslušný Okresný národný

výbor v Šuranoch udelil k prevodu nehnuteľností na základe darovacej zmluvy zo dňa 23. marca 1957
privolenie. Táto skutočnosť zostala nepreukázaná napriek tomu, že žalovaní v 7. až v 10. rade ju
opakovane namietali. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil, že darovaciu zmluvu nie je možné považovať
za platnú práve z vyššie uvedeného dôvodu, teda z neprivolenia prevodu nehnuteľnosti na základedarovacej zmluvy Okresným národným výborom v Šuranoch. Darovacia zmluva zo dňa 23.03.1957
nepredstavuje platný právny úkon, teda listinu, ktorá by bola zapísania schopná v katastri nehnuteľností.
Zároveň zdôraznil, že predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti vedené v pozemnoknižnej vložke

č. XXX, katastrálne územie F., parcela č. 1577 v celosti. Podľa oznámenia Okresného úradu Nové
Zámky, katastrálny odbor zo dňa 29.05.2024 pozemnoknižná parcela č. 1577, vedená v pozemnoknižnej
vložke č. XXX k.ú. F. je evidovaná na LV č. XXXX ako parcela č. 1577/1 orná pôda o výmere 487 m2 a
parcela č. 1577/2 orná pôda o výmere 4117 m2; teda ide o nehnuteľnosti, pri ktorých vlastnícke právo
žalobcov v 1. až v 4. rade nie je sporné a ani nikým namietané. Predmetom darovacej zmluvy sú aj

nehnuteľnosti v k.ú. F., vedené v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parcela č. 1579, kde za podielových
spoluvlastníkovbolioznačeníJ.P.,E.F.,L.P.,P.P.,A.P.,L.P.,E.K.,L.P.aJ.P.,ktorívôbecvtomtospore
nefigurovali ako strany sporu a aj označená pozemnoknižná parcela č. 1579 vôbec nie je predmetom
tohto sporu. Na základe uvedeného prijal záver, že predmetom darovacej zmluvy neboli nehnuteľnosti
v k.ú. F., vedené na LV č. XXXX, čo znamená, že právny predchodca žalobcov J. E. nemohol na jej
základe nadobudnúť k nim vlastnícke právo.

1.4. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že právny predchodca žalobcov v 1. až v 4. rade J. E. nemohol
byť dobromyseľný pri užívaní nehnuteľností pôvodne vedených v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k.ú.
F., vedených v pozemnoknižnej parcele č. 1578 roľa o výmere 1 690 m2 a ktoré neskôr boli zapísané
na LV č. XXXX, k.ú. F., ako parcely č. 1578/1 orná pôda o výmere 193 m2 a parcela č. 1578/2 orná
pôda o výmere 1 497 m2, pretože tieto vôbec neboli predmetom darovacej zmluvy zo dňa 23.3.1957.

Nikto nespochybňoval, že by označené nehnuteľnosti neužíval až do svojej smrti dňa 28.03.2016, no
neexistuje žiaden právny dôvod, čo i len domnelý alebo neplatný, z ktorého by bolo možné vyvodzovať
jeho ospravedlniteľný omyl pri držbe. Naopak, vykonaným dokazovaním mal súd za to, že užívanie bolo
vykonávané právnym predchodcom žalobcov J. E. len vo forme detencie, kedy si musel byť vedomý aj
zo subjektívneho hľadiska, že nie je vlastníkom pozemnoknižnej parcely č. 1578 roľa o výmere 1 690

m2 vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k.ú. F.. Po jeho smrti dňa 28.03.2016 sa na tomto stave nič
nezmenilo len tým, že sporné nehnuteľnosti začali byť užívané pôvodnými žalobcami v 1. až v 5. rade
a následne terajšími žalobcami v 1. až v 4. rade. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že ak
by aj predmetom darovacej zmluvy zo dňa 23.03.1957 bola PNK parcela č. 1578 roľa o výmere 1 690
m2, vedená v pozemnoknižnej vložke XXX, tak by žalobe v aktuálnom znení nebolo možné vyhovieť

z dvoch dôvodov a to, že (prvý dôvod) pôvodní žalobcovia v 1. až v 5. rade ani len nespomenuli, že
by ich právny predchodca J. E. sporné nehnuteľnosti alebo ich časť na nich, alebo len niektorého z
nich previedol. Ak by sa právny predchodca žalobcov J. E. nachádzal v ospravedlniteľnom omyle pri
držbe sporných nehnuteľností od 23.3.1957, kedy došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, tak ku dňu
1.1.1992 by nadobudol sporné nehnuteľnosti vydržaním. Žalobcovia však túto okolnosť nebrali do úvahy

a domáhali sa priamo určenia svojho vlastníckeho práva podľa navrhnutých spoluvlastníckych podielov,
pričom správne mala žaloba znieť na určenie, že právny predchodca žalobcov J. E. bol ku dňu svojej
smrti vlastníkom sporných nehnuteľností alebo sa bolo možné domáhať, že sporné nehnuteľnosti patria
do dedičstva po ňom. (Druhý dôvod) V darovacej zmluve sa v bode 4 výslovne uvádza, že k jej platnosti
je potrebné privolenie k prevodu podľa zákona č. 65/51 Zb. Okresným národným výborom v Šuranoch,

čo J. E. nedodržal. V závere súd poukázal, že žalovaným v 1. až v 6 rade náhradu trov konania voči
žalobcom v 1. až v 4. rade nepriznal, aj keď mali v konaní úspech, nakoľko sa ich vzdali a žalovaným
v 7. až v 10 rade voči žalobcom v 1. až v 4 rade nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %,
nakoľko mali v konaní plný úspech. (§ 262 ods. 1 CSP k § 255 ods. 1 CSP).

2. Proti tomuto rozhodnutiu voči výrokom I. a III. podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1.
až 4. rade a to z dôvodu uvedeného ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu podľa ust. § 365
ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedli, že odôvodnenie súdu v časti, v ktorej prejednáva naliehavý právny záujem

je nepreskúmateľné. Súd v odôvodnení konštatoval, že naliehavý právny záujem na požadovanom
určení je len čiastočný. Zdôraznili však, že predmetom konania o určenie vlastníckeho práva boli parcely
evidované v katastrálnej mape a to parcely C-KN1577/2 záhrady o výmere 411m2, parc. C-KN 1577/3
vinice o výmere 2267 m2, parc. C-KN1577/4 orná pôda o výmere 2957 m2 zapísaných v registri
„C“ katastrálne územie F.. Podľa identifikácie parciel, ktorá bola súčasťou spisu parcela C-KN1577/3

bola totožná z časti s parcelou E-KN1577/2, E-KN1578/2. Predmetom konania boli aj novovytvorené
parcely C-KN1577/1 zastavaná plocha o výmere 440 m2, parcela C-KN 1577/5 zastavaná plocha
o výmere 181m2, vytvorené geometrickým plánom č.155/2017 geodeta Ing. Petra Moravčíka, zo dňa
11.01.2018. Podľa geometrického plánu parcela C-KN1577/1 bola vytvorená z časti parciel E-KN1577/1,EKN 1578/1. Parcela C-KN1577/5 bola vytvorená z parcely E-KN1577/1. Z tohto dôvodu súd nesprávne
identifikoval predmet konania keď v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa mal domáhať
určenia vlastníckeho práva len parcelám vedených na LV č. XXXX. Na tomto LV sú uvedené parcely

reg. „E“ evidované na mape určeného operátu. Samostatne žalovať určenie vlastníckeho práva parciel
registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu je vylúčené z dôvodu, že tieto parcely podľa
priloženej identifikácie boli súčasťou parciel C-KN– predmet tohto konania a zároveň by kataster
nehnuteľností takýto prípadný výrok súdu neakceptoval, nakoľko by bol v rozpore s Katastrálnym
zákonom.

2.1. Ďalej uviedli, že v cit. darovacej zmluvy je okrem iného uvedené, že P. E. - otec J. E., daroval J.
E. aj parcelu E-KN 1579, ktorú nadobudol zámennou zmluvou zo dňa 15.03.1957. V tomto období
sa nevykonávali zápisy v pozemkovej knihe, preto nedošlo k zmene vlastníka v pozemno-knižnej
vložke. Parcela E-KN 1579, ktorú daroval P. E. J. E., bola predmetom dedičského konania po J.
E., otcovi žalobcov. Z tohto dôvodu neboli účastníkmi konania bývalí pozemno-knižní spoluvlastníci
parcely E-KN 1579. Aj keď darovacia zmluva z roku 1957 nebola v tom čase v súlade s vtedy platným

právnym poriadkom, nemohla pre účely vydržania zapríčiniť neoprávnenosť držby. Zdôraznili, že právny
predchodca žalobcov reálne užíval predmet tohto konania tak, ako mu ho daroval jeho otec najmenej od
roku 1953, resp. 1954 kedy si na nehnuteľnostiach postavil rodinný dom. Preukázali aj cit. geometrickým
plánom, že parcela E-KN 1578 sa nachádzala medi pozemno-knižnými parcelami E-KN 1577, E-KN
1579, ktorej vlastníkom bol právny predchodca žalobcov J. E.. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2024 sp. zn. 1VCdo 1/2024 podľa ktorého neplatnosť právneho titulu
sama o sebe nevylučuje poctivosť konania konajúceho a jeho dobromyseľnosť v tom, že mu vec alebo
právo patrí a teda vzhľadom na jeho presvedčenie objektívne vzaté koná v dobrej viere. Držiteľ je teda
dobromyseľný o tom, že mu vec patrí vtedy keď je poctivý, čestný a že svojou držbou vykonáva vlastné
právo, a teda že svojou držbou nerobí inému zle, že nezasahuje do práva iného, že nekoná bezprávne.

Následne poukázali na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“, teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou a ani po významnej zmene spoločenských
pomerov – rok 1989, žalovaní nepreukázali ako si uplatňovali horeuvedenú zásadu. V závere zdôraznili,
že ak by súd vyslovil svoj predbežný právny názor, umožňovalo by im to prehodnotiť svoje procesné

postavenie a zefektívniť vecnú aj právnu argumentáciu, nakoľko predbežné právne posúdenie veci
má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti odvolaciemu súdu navrhli, aby podľa ust. § 388 CSP zmenil rozsudok
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10C/77/2018 zo dňa 30.07.2024 tak, že súd určuje, že: žalobcovia
v 1/ až v 4/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1 nehnuteľností evidovaných Okresným

úradom – odbor katastrálny Q. S., kat. úz. F.: P. F. XXXX/X, F. XXXX/X zapísané na LV č.XXXX, KN-E
1578/1, KN-E 1578/2 zapísanej na LV č. XXXX, ktoré sú totožné s nehnuteľnosťami: C-KN 1577/1 zas.
plocha o výmere 440 m2, parcely C-KN 1577/5 zas. plocha o výmere 181m2, vytvorené geometrickým
plánom č. 155/2017 geodeta Ing. Petra Moravčíka, zo dňa 11.01.2018 a parciel: C-KN 1577/2 záhrady
o výmere 411m2, C-KN 1577/3 vinice o výmere 2267 m2, C-KN 1577/4 orná pôda o výmere 2957

m2 zapísaných v registri „C“ kat. úz. F.. Súd priznáva žalobcom 1/ až v 4/ rade náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

3. Voči podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní v 7. až v 10. rade ktorí uviedli, že ani jeden
z odvolacích dôvodov nie je v odvolaní žalobcov proti rozsudku súdu I. inštancie žiadnym relevantným

spôsobom rozvedený a zdôvodnený. Podľa ich názoru súd prvej inštancie dostatočne zdôvodnil, prečo
majú žalobcovia naliehavý právny záujem daný len k parcelám zapísaných v LV č. XXXX par. č. 1578/1,
1578/2. Dôvodom je práve skutočnosť, že na tomto LV sú ako vlastníci zapísaní oni, žalovaní v 7. až v 10.
rade a taktiež aj žalovaní v 1. až v 6. rade. Žalobcovia určite nemajú naliehavý právny záujem na určenie
vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v LV č. XXXX, parc. č. 1577/1 a 1577/2. Dôvodom

je skutočnosť, že v tomto LV sú ako vlastníci zapísaní samotní žalobcovia a nie my, žalovaní. Tieto
skutočnosti potvrdzuje aj oznámenie Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, odd. technické,
dokumentácie a poskytovanie informácii sp. zn. 1819/2024 zo dňa 29.05.2024, ktoré bolo zaslané súdu
I. inštancie na základe jeho žiadosti, aká je súvislosť medzi nehnuteľnosti – parcelami E-KN č. 1577/1
a 1577/2 evidovanými na LV č. XXXX v kat. úz. F. a či je v operáte KN evidovaná parcela C-KN č.

1577/5 vytvorená geometrickým plánom č. 155/2017. Zdôraznili, že predmetom daru boli nehnuteľnosti
zapísané v PK vložke č. 209 kat. úz. F. parc. č. 1577 a nehnuteľnosť zapísaná vo PK vložke č. XXX parc.
č. 1579. Je nepochybné, že sa jedná o úplne iné nehnuteľnosti a nie tie, o ktorých žalobcovia tvrdia, že
ich právni predchodcovia nadobudli od ich právnych predchodcov, resp. priamo od nás. Túto skutočnosťpotvrdzuje aj oznámenie z Okresného úradu Nové Zámky kat. odbor č.k. 4824/2023 zo dňa 13.12.2023
doručenej okresnému súdu dňa 15.12.2023, z ktorého vyplýva, že parc. č. 1578/1 a 1578/2, ktoré sú
v súčasnej dobe zapísané v LV č. XXXX obec a kat. úz. F. a kde sme zapísaní ako spoluvlastníci my,

žalovaní, vychádzajú z pôvodnej PK vložky č. XXX, kde bola okrem iných pôvodne zapísaná par. č. 1578
roľa s výmerou 470 štvorcových siah čo v prepočte činí výmer 1 690 m2. V súčasnosti to predstavuje
súčet výmery oboch parciel 1578/1 a 1578/2. Pôvodná par. č. 1578 zapísaná v PK vložke č. 978 kat.
úz. F. bola predmetom spracovania registra obnovenej evidencie pozemkov schváleného rozhodnutím
Okresného úradu Nové Zámky, kat. odbor č. j. 6989/00 zo dňa 08.11.2000. V rámci spracovania ROEP

bolo zistené, že pôvodná parc. č. 1578 je rozdelená hranicou zastaveného územia obce. Z tohto dôvodu
bola rozdelená a zapísaná na LV č. XXXX pod č. zmeny 225/2000 v prospech vlastníkov evidovaných
v PK vložke XXX. V PK vložke č. XXX je pod p. č. X zapísané, že podľa osvedčenia o dedičstve zo
dňa 17.08.1947 č. j. D 316/47 sa vkladá vlastnícke právo na J. M., L. Q., S. Q.. Žalovaní v 9. a 10.
rade sú právnymi nástupcami L. Q. a žalovaná v 7. rade je právnym nástupcom po J. M.. Žiadny
zápis, ktorý by potvrdzoval tvrdenie žalobcov v tejto PK vložke nie je vedený. Záverom zdôraznili, že

medzi nimi – žalovanými ani ich právnymi predchodcami nikdy nedošlo k tomu, že by od žalobcov
a ich právnych predchodcov obdržali nejaké plnenie, resp. že by došlo k uzatvoreniu akejkoľvek inej
zmluvy a to či darovacej alebo zámennej, na základe ktorej by boli postúpili vlastnícke právo predmetu
sporu na žalobcov, resp. ich právnych predchodcov. Uviedli, že sa stále považujú za vlastníkov a to, že
predmetnénehnuteľnostireálnenevyužívajú,nakoľkodlhodobožijúvzahraničíneznamená,žebystratili

vlastnícke právo. Zastávajú názor, že žalobcovia, ktorí poukazujú na svoju dobromyseľnosť, poctivosť
a čestnosť, tak konajú v omyle a v konaní nepredložili žiadny relevantný dôkaz preukazujúci tvrdenia
o uzatváraní akejkoľvek zmluvy alebo dohody, ktorá by sa týkala ich, alebo ich právnych predchodcov
a preto odvolaciemu súdu navrhli, aby s poukazom na § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu I. inštancie
ako vecne správny potvrdil a aby im priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. K podanému odvolaniu žalobcov v 1. až v 4. rade sa písomne vyjadril Slovenský pozemkový
fond, ako zástupca nezistených vlastníkov, teda žalovaných v 1. až v 6. rade, ktorý uviedol, že
ani jeden z odvolacích dôvodov proti rozsudku súdu prvého stupňa nie je daný, ani žiadnym
relevantnýmspôsobomžalobcamizdôvodnený.Podľaichprávnehonázoruprvostupňovýsúdprimerane

a kvalifikovane zdôvodnil, prečo majú žalobcovia naliehavý právny záujem daný len k parcelám
zapísaných v LV č. XXXX parc.č. 1578/1, 1578/2, nakoľko na tomto LV sú zapísaní žalovaní v 1. až
6. rade. Žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam,
ktoré sú zapísané v LV č. XXXX, parc.č. 1577/1 a 1577/2, pretože na tomto LV sú ako vlastníci zapísaní
samotní žalobcovia a nie sú, tam zapísaní žalovaní. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj oznámenie OU Nové

Zámky, katastrálny odbor, odd. technické, dokumentácie a poskytovanie informácii sp. zn. 1819/2024 zo
dňa 29.5.2024, ktoré bolo zaslané prvostupňovému súdu na základe jeho vyžiadania a patrí ku kľúčovým
dôkazom v konaní. Prvostupňový súd ho náležite a korektne vysvetlil a odôvodnil v bode 13 odôvodnenia
rozsudku. Vo svojom vyjadrení poukázali na to, že súd prvej inštancie sa v bode 15. svojho odôvodnenia
vysporiadal so všetkými skutočnosťami týkajúcimi sa darovacej zmluvy. Vyhodnotenie prvostupňového

súdu je teda správne v tom ohľade, že predmetom darovacej zmluvy neboli nehnuteľnosti v k.ú.
F., vedené na LV č. XXXX, čo znamená, že právny predchodca žalobcov J. E. nemohol na jej
základe nadobudnúť k nim vlastnícke právo, preto v tomto ohľade sa plne stotožňujú s bodom 15
odôvodnenia prvostupňového súdu. Zároveň súhlasili aj so závermi prvostupňového súdu uvedenými v
bode 16. odôvodnenia s tým, že pri rešpektovaní novely Občianskeho zákonníka vykonaného zákonom

č.509/1991 Zb. a účinnou od 1.1.1992 bolo umožnené započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj
pred 1.1.1992. Ak teda držiteľ pozemku spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu
10 rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným, nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku
vydržaním. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že ak by sa právny predchodca žalobcov J. E. nachádzal
v ospravedlniteľnom omyle pri držbe sporných nehnuteľností od 23.3.1957, kedy došlo k uzatvoreniu

darovacej zmluvy, tak ku dňu 1.1.1992 by nadobudol sporné nehnuteľnosti vydržaním s prihliadnutím
na uplynutie doby prevyšujúcej 10 ročnú nepretržitú držbu. Vzhľadom na horeuvedené preto zastávali
právny názor, že tak ako bola žaloba o určenie vlastníckeho práva zmätočná a vec bola nesprávne
zažalovaná, tak podobne je koncipované aj odvolanie žalobcov a preto navrhli, aby s poukazom na
§ 387 ods. 1 CSP rozhodnutie prvostupňového súdu odvolací súd ako vecne správny potvrdil a trovy

odvolacieho konania si Slovenský pozemkový fond neuplatňuje.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP
a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednalvec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v
ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je treba ako vecne správne v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdiť.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania v tejto veci je žaloba o určení vlastníckeho práva.

Pôvodní žalobcovia sa pôvodnou žalobou doručenou súdu prvej inštancie domáhali určenia, že sú
podielovými spoluvlastníkmi, každý v jednej pätine nehnuteľnosti, a to: parciel KN-E 1577/1, KN-E
1577/2 zapísané na LV č. XXXX, KN-E 1578/1, KN-E 1578/2, zapísanej na LV č. XXXX, ktoré sú totožné
s nehnuteľnosťami: C-KN 1577/1 zas. plocha o výmere 440 m2, C-KN 1577/5 zas. plocha o výmere 181
m2, vytvorené geometrickým plánom č. 155/2017 geodeta Ing. Petra Moravčíka, zo dňa 11.01.2018.
C-KN 1577/2 záhrady o výmere 411 m2, C-KN 1577/3 vinice o výmere 2 267 m2, C-KN 1577/4 orná

pôda o výmere 2 957 m2, zapísaných v registri „C“ kat. úz. F.. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa
05.12.2022 č. k. 10C/77/2018-224 pripustil zmenu žaloby v znení upraveného žalobného petitu, nakoľko
voči žalovanému v 10. rade bolo konanie zastavené (č. l. 91 spisu) a súd prvej inštancie po právoplatnom
skončení dedičského konania po poručiteľke – žalobkyne v 1. rade, pokračoval v konaní s jej právnymi
nástupcami (č. l. 185 spisu). Upravenou žalobou (č. l. 217 spisu) sa žalobcovia v 1. až v 4. rade sa

domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1 nehnuteľnosti: parciel, KN-E
1577/1, KN-E 1577/2 zapísané na LV č. XXXX, KN-E 1578/1, KN-E 1578/2, zapísanej na LV č. XXXX,
ktoré sú totožné s nehnuteľnosťami: C-KN 1577/1 zas. plocha o výmere 440 m2, C-KN 1577/5 zas.
plocha o výmere 181 m2, vytvorené geometrickým plánom č. 155/2017 geodeta Ing. Petra Moravčíka,
zo dňa 11.01.2018, C-KN 1577/2 záhrady o výmere 411 m2, C-KN 1577/3 vinice o výmere 2 267 m2,

C-KN 1577/4 orná pôda o výmere 2 957 m2, zapísaných v registri „C“ kat. úz. F.. Žalobcovia svoju
žalobu odvodzovali od skutočnosti, že sú predmetné nehnuteľnosti nadobudli na základe vydržania po
svojich právnych predchodcoch – otcovi J. E. a matke E. E. pretože boli dedičia na základe dedičského
rozhodnutia vydaného sp. zn. 16D/439/2016. O podanej žalobe rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom
zo dňa 30.07.2024 č. k. 10C/77/018-430 tak, že žalobu zamietol, žalovaným v 1. až v 6. rade nepriznal

nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až v 4. rade a žalovaným 7. až v 10. rade priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až v 4. rade vo výške 100 %.

8. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že dôvodom pre zamietnutie žaloby vo vzťahu
k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX bola skutočnosť, že žalobcovia netvrdili a ani nepreukázali

právny titul, od ktorého odvodzujú nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Títo iba
tvrdili, že nehnuteľnosť nadobudli ich právni predchodcovia vydržaním vlastníckeho práva resp. reálnou
deľbou. Akým právny úkonom mali právni predchodcovia previesť vlastnícke právo na žalobcov už
nekonkretizovali. Tento záver súdu prvej inštancie aj odvolací súd považoval za správny. Dedičstvo
sa podľa právneho poriadku nadobúda smrťou poručiteľa ( § 460 OZ). Ak bolo o dedičskom práve

( o tom, kto je poručiteľovým dedičom) právoplatne rozhodnuté v dedičskom konaní je uznesenie súdu
záväzné; súd je preto povinný z toho rozhodnutia vychádzať i pri prejednávaní a rozhodovaní inej
veci. Podľa uznesenia o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda
s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Dedičstvo sa podľa § 174 CSP prejedná v konaní o dedičstve,
ktoré je možné začať aj bez návrhu, ako náhle sa súd príslušný k prejedananiu dedičstva dozvie, že

niekto zomrel alebo bol prehlásený za mŕtveho. Uznesením podľa § 203 CSP sa deklarujú právne
vzťahy s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Z uvedeného vyplýva, že k potvrdeniu nadobudnutia
dedičstva, teda potvrdenia nadobudnutia vlastníckeho práva k veciam patriacim do dedičstva po
poručiteľovi ku dňu jeho smrti, je oprávnený súd iba v konaní o dedičstve. Podľa názoru odvolacieho
súdu nie je možné mimo konania o dedičstve deklaratórnym rozhodnutím určiť, že dedič je vlastníkom

veci patriacej do dedičstva. Nie je totiž možné obchádzať zákonný postup pri predenaní dedičstva
a určovacím výrokom vyhovieť žalobe podľa § 137 písm. c) CSP určiť, že priamo dedič je vlastníkom
veci patriacej do dedičstva, ktorá v dedičskom konaní dosiaľ nebola prejednaná . Ak by súd takejto
žalobe vyhovel legalizoval by nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia príslušného
súdu v konaní o dedičstve. Z uvedeného dôvodu pokiaľ žalobcovia tvrdili, že vlastnícke právo

k nehnuteľnosti nadobudli vydržaním (reálnou deľbou) ešte ich právni predchodcovia, správne sa mali
žalobou domáhať určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po tom právnom predchodcovi,
ktorý splnil zákonné podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva. Tento záver je možné prijať, či užvo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva reálnou deľbou v čase účinnosti uhorského obyčajového
práva alebo vydržaním v zmysle neskoršej právnej úpravy.

9. Ako je už vyššie uvedené žalobcovia netvrdili, na základe akého právneho úkonu nehnuteľnosti
nadobudli od právnych predchodcov a napriek tomu žiadali, aby súd priamo určil, že sú spoluvlastníkmi
sporných nehnuteľností bez toho, aby tieto nehnuteľnosti boli predmetom dedičského konania. Uvedená
skutočnosť sama o sebe postačovala k zamietnutiu žaloby žalobcov. Keďže sa odvolací súd stotožnil
s týmto dôvodom zamietnutia žaloby a po prejednaní veci dospel k záveru, že v tomto smere súd prvej

inštancie vec správne právne posúdil, rozhodnutie súd prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10. S ohľadom na to, že súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal aj otázkou splnenia zákonných
podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov vydržaním a tiež s ohľadom na odvolacie
dôvody odvolací súd pre úplnosť iba poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky
uvedené v Náleze zo dňa 14. novembra 2018 pod sp. zn. II.ÚS 484/2014, ktoré sú v rozhodovacej

praxi súdov doposiaľ aktuálne .

11. V tomto rozhodnutí Ústavný súd zdôraznil: „že taký výklad § 134 v spojení s § 130 Občianskeho
zákonníka, ktorý vo svojich dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť
nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, treba považovať jednoznačne za neprípustne

reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel zákonného inštitútu vydržania, a teda za ústavne
neakceptovateľný ( bod 56. odôvodnenia Nálezu ÚS SR).
Ústavnýsúdkonštatuje,žešpecifikásťažovateľovejveciadĺžkauplynutéhočasuvyvažujúnedôslednosť
týkajúcu sa formálnych náležitostí prevodu a držba tak môže byť považovaná za oprávnenú. Možno
dodať, že napriek tomu, že v predmetnej veci získal sťažovateľ na základe ústnej zmluvnej dohody

pozemok, ktorý mal v dlhodobej nerušenej a pokojnej držbe, nie sú prítomné signály zneužitia inštitútu
vydržania, napr. nedôveryhodné dokumenty či svedectvá( bod 57. odôvodnenia Nálezu ÚSSR).
Ďalej považuje ústavný súd za podstatné zdôrazniť, že pri ústavne konformnom výklade
dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec
poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky.

Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými
mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne
poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie“ (bod 58.
odôvodnenia Nálezu ÚSSR).

12. K Argumentu žalobcov, ktorí v odvolaní poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1VCdo/1/2024 z 13.04.2024 a dôvodili tým, že právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich
dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe
nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby odvolací súd iba pripomína, že v citovanom rozhodnutí (toto
rozhodnutie vychádzalo z vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR) Najvyšší súd SR aj Ústavný

súd SR zároveň konštatovali : „rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú
vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar
ako bezodplatné plnenie“. V tomto smere dôkazná povinnosť zaťažoval žalobcov, ktorí boli v konaní
preukázať, že ich právny predchodca konal obdobným spôsobom.

13. Z návrhu na zmenu žaloby ďalej vyplýva, že žalobcovia v 1. až v 4. rade sa domáhali určenia
vlastníckeho práva aj vo vzťahu k parcelám č. 1578/1 a č. 1578/2 zapísaných na LV č. XXXX. Zo
správy Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor zo dňa 13.12.2023 (č. l. 359 spisu) vyplýva,
že pôvodná parcela č. 1578 je rozdelená hranicou zastavaného územia obce. Z tohto dôvodu bola
rozdelenáazapísanánaLVč.XXXX,atovprospechvlastníkovevidovanýchpôvodnevpozemnoknižnej

vložke č. XXX. Týmito vlastníkmi sú: B. H. v podiele 15/45, O. N. v podiele 3/45, O. D. v podiele 3/45,
H. P. v podiele 3/45, O. G. v podiele 3/45, Q. L. v podiele 3/45, S. R. v podiele 5/45, Q. L. v podiele 5/45
a Q. S. v podiele 5/45. Podstatná je však tá skutočnosť, že právny predchodca J. E., otec žalobcov v 1.
až v 4. rade pri užívaní nehnuteľností pôvodne vedených v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. úz. F.,
vedených na pozemnoknižnej parcele č. 1578 roľa o výmere 1 690 m2, ktoré boli neskôr zapísané na

LV č. XXXX, kat. úz. F., ako parcely č. 1578/1 orná pôda o výmere 193 m2 a parc. č. 1578/2 orná pôda
o výmere 1 497 m2, nemohol byť dobromyseľný, pretože tieto nehnuteľnosti vôbec neboli predmetom
darovacej zmluvy, ktorú uzatvoril so svojim otcom P. E. dňa 23.11.1957.14. Súd prvej inštancie prijal správny záver, že nehnuteľnosti vedené na LV XXXX pre kat. úz.
F. nemohol na základe darovacej zmluvy nadobudnúť J. E.. Správne zohľadnil aj skutočnosť, že
podielovými spoluvlastníkmi parc.č. 1579 zapísanej v PNK vložke č. XXX kat. úz. obce F., ktorá bola

taktiež obsahom Darovacej zmluvy zo dňa 23.11.1957 boli označení J. P., E. F. L. P., P. P., A. P. L. P.,
E. K., L. P. a J. P.. Tieto osoby vôbec v predmetnom konaní nefigurujú ako strany sporu a ani označená
PNK parcela č. 1579, nie je predmetom tohto konania. V danej veci žalobcovia v 1. až v 4. rade žiadnym
spôsobom nepreukázali právny dôvod, pre ktorý ich otec užíval sporné nehnuteľnosti, prípadne že konal
v omyle, že mu právo k nim patrí a preto nemožno tvrdiť, že by ich vydržal. Dobrá viera (ako predpoklad

oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec.
Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú
okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu) – teda okolnosti svedčiace o poctivosti
tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej
viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych
hľadískviažucichsakprávnemudôvodu(titulu),zktoréhosaodvodzujevznikpráva.Zároveňjepotrebné

však vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu
prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,
že mu vec alebo právo patrí. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom
jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný.

15. Žalobcovia v žalobe bez bližšieho odôvodnenia a navrhnutia dôkazov tvrdili, že za účinnosti
uhorského práva došlo k dohode pôvodných PNK vlastníkov o reálnej deľbe nehnuteľností, na základe
ktorej vstúpili ich právni predchodcovia do výkonu vlastníckeho práva v rozsahu ich užívania. V tejto
súvislosti poukázali na rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu ČSR č. 911/1932 Zb. Odvolací súd
v tomto smere z hľadiska právneho posúdenia považuje po potrebné uviesť :

16. V zmysle záverov rozhodnutia uverejneného pod č. 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí
NajvyššiehosúduČeskoslovenskejrepublikyakurčitíspoluvlastnícimaliurčitéčastitýchtonehnuteľnosti
(pričom boli zapísaní v pozemkovej knihe ako spoluvlastníci v ideálnych podieloch) vo výlučnej držbe
a užívaní, treba v tom vidieť dohodou strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen

čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva. Na platnosť tejto dohody nevplývala ani okolnosť, že
niektoré časti z nehnuteľností malo v spoločnej držbe viac spoluvlastníkov, že niektoré časti zase mali
jednotliví spoluvlastníci vo výlučnej držbe. Takáto dohoda mohla byť uzavretá aj mlčky (konkludentným
spôsobom). Ak teda došlo medzi spoluvlastníkmi k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti na samostatné
časti a tieto v takom rozdelenom stave dlho užívali, došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym

rozdelením nehnuteľnosti. Nesprávne je teda stotožňovať takýto dlhotrvajúci stav držby s vydržaním.

17. V danom prípade žalobcovia v 1. až v 4. rade žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali dôvod,
na základe ktorého uvedené parcely užíval ich právny predchodca J. E.. V žalobe tvrdili , že za účinnosti
uhorského práva došlo k dohode pôvodných PNK vlastníkov o reálnej deľbe nehnuteľností. Svoj nárok

na uvedené parcely odvodzovali aj od skutočnosti, že ich právni predchodcovia v roku 1953 uzatvorili
manželstvoananehnuteľnostisipostavilirodinnýdomavstúpilidoužívaniaužreálnevydelenýchparciel
ako ich užíval ich otec – J. E.. Z vyjadrenia žalovaných v 7. až 10. rade (č. l. 341 spisu) však vyplýva, že
žiadnu dohodu o reálnej deľbe pozemkov žalované ani ich právni predchodcovia so žalobcami v 1. až
v 4. rade, resp. ich právnymi predchodcami neuzatvorili. Tvrdenia žalobcov v 1. až v 4. rade sa opierajú

iba o skutočnosť, že ich starý otec P. E. v období z pred uzatvorenia darovacej zmluvy, teda v roku
1957 užíval reálne vydelené predmety tohto konania a užíval ich v domnení, že je vlastníkom týchto
nehnuteľností.

18. Z obsahu podanej žaloby aj jej doplnenia však nijako nevyplýva kedy malo dôjsť k dohode

spoluvlastníkov o reálnej deľbe a ktorí spoluvlastníci mali dohodu uzatvoriť a s akým obsahom. Pokiaľ
ide o tvrdenie žalobcov, že sporné nehnuteľnosti vydržali tak, z podaní žalobcov nevyplýva právni titul
na základe ktorého vstúpili do držby, kedy mala začať plynúť vydržacia doba a kedy táto mala uplynúť
a kedy mal ich právny predchodca nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním.

19. Žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v okrese Nové
Zámky, obec a kat. územie F., evidované na LV č. XXXX a LV č. XXXX od Darovacej zmluvy zo dňa
23.11.1957, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti, zapísanej vo vložke č. XXX kat. úz. obce
F. pod parc. č. 1577 a nehnuteľnosti zapísanej vo vložke č. XXX kat. úz. obce F. pod parc. č. 1579,ktorá bola uzatvorená medzi P. E. a jeho synom J. E. (otcom žalobcov v 1. až v 4. rade). Z odpovede
Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor zo dňa 29.05.2024 (č. l. 410 spisu) vyplýva, že v PNK
vložke č. XXX bola evidovaná PK parcela č. 1577 – roľa s výmerou 4 604 m2. Uvedená parcela bola

zapísaná v rámci spracovania ROEP na LV č. XXXX a to ako E-KN parcela č. 1577/1 – orná pôda
s výmerou 487 m2 a č. 1577/2 – orná pôda s výmerou 4117 m2. Na základe právoplatných verejných
listín sú na LV č. XXXX zapísaní vlastníci a to: A. B. C., L. E. v podiele 2/5, E. F., L. E. v podiele 1/5, A.
H. E., L. E. v podiele 1/5 a A. I. J., L. E. v podiele 1/5.

20. Vzhľadom k uvedenému možno konštatovať, že súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia (bod
13. odôvodnenia) správne uviedol, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX
( k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX) nie je daný naliehavý
právny záujem žalobcov v 1. až v 4 rade na požadovanom určení vlastníckeho práva , pretože vlastnícke
právo k týmto nehnuteľnostiam im už bolo v celosti (5/5) na základe právoplatných verejných listín
priznané a zapísané a ani jeden zo žalovaných toto právo nespochybňuje a žalovaní ani nie sú

uvedení na tomto liste vlastníctva ako spoluvlastníci. Z uvedeného dôvodu nebolo možné žalobe v tejto
časti vyhovieť. Súd prvej inštancie podrobne a zrozumiteľne uviedol dôvody, na základe dospel k
záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení vo vzťahu
k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX a odvolací súd na tieto dôvody poukazuje.

21. Vo vzťahu k poslednej odvolacej námietke žalobcov v 1. až v 4. rade, že súd prvej inštancie mal
vyjadriť predbežné právne posúdenie veci, ktoré by žalobcom umožňovalo prehodnotiť ich procesné
postavenieazefektívniťvecnúaprávuargumentáciuodvolacísúduvádza,žeokreminého,predbežnosť
právneho posúdenia veci spočíva v tom, že sudca v aktuálnom štádiu procesu nemôže objektívne
vychádzať z výsledkov riadneho dokazovania a ku konkrétnemu právnemu záveru dospeje síce

dôsledným argumentačným postupom, ale iba v rámci prípravy pojednávania. Objektívne právo je súd
vždy spôsobilý interpretovať (iura novit curia), avšak záväzne aplikovať ho môže až na definitívne zistený
skutkový stav v procesnom zmysle. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci konštatuje či je
žaloba dôvodná, prípadne nedôvodná a vymedzuje aké skutočnosti považuje za sporné a aké naopak
preukázané, avšak úlohou súdu prvej inštancie nie je suplovať procesnú aktivitu strán sporu. Pokiaľ

žalobcovia podali žalobu, ktorou sa domáhali určenia vlastníckeho práva, súd prvej inštancie bol touto
žalobou viazaný. Ak súd v závere konania vyhodnotil, že žaloba nie je dôvodná a žalobcovia v 1. až
v 4. rade si svoje právo mali uplatňovať cez inak formulovanú žalobu, nemožno toto konanie pripísať
na ťarchu súdu prvej inštancie, že nekonal v súlade s predbežným prejednaním sporu, pretože úlohou
súdu nie je poúčať strany konania ale rozhodovať o podanej žalobe a aj z nej hodnotiť, či žalobcovia

uniesli svoje bremeno tvrdenia dôkazné bremeno.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav
aznehoprijalajsprávnyprávnyzáver. Rozhodnutiesúduprvejinštanciejeajdostatočneodôvodnenéaj
znehozrejméakýmizávermiamyšlienkovýmipostupmisasúdprvejinštancieriadil,pričomsapodrobne

vyporiadal so všetkými námietkami žalovaných aj tvrdeniami žalobcov. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil bez toho, aby
sa zaoberal ďalšími dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní inak úspešným žalovaným v 1. až v 6.
rade nepriznáva voči žalobcom v 1. až v 4. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože
si žiadne neuplatňovali nakoľko sa ich vzdali V konaní úspešným žalovaným v 7. až v 10. rade priznal
voči žalobcom v 1. až v 4. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pretože

v tomto odvolacom konaní mali úspech.

24. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).