Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Marián Miškolci
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-16C/133/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115212268
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Miškolci
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1115212268.16
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: 1/ A. B. C., dátum
narodenia: XX.XX.XXXX, bytom B. X/X, XXX XX B., 2/ RNDr. Zuzana Lauková, dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, bytom B. X/X, XXX XX B., 3/ WIBAX, spol. s r.o., sídlo: Vrakunská 29, 825 63 Bratislava,
IČO: 31 324 967, všetci spoločne zastúpený: Jarabica, s.r.o., advokátska kancelária, sídlo: Kutlíkova 17,
851 02 Bratislava, IČO: 47 454 831, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, sídlo: Račianska 71, 813 11 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 196 000 Eur zastavuje.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 05.05.2019 sa žalobca 1/ domáhal náhrady majetkovej a nemajetkovej
ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, ktorých výšku vyčísli dodatočne pri stanovení termínu
pojednávaniapodľaaktuálnehostavujednotlivýchkonaní.Následnenapojednávanídňa04.07.2019súd
pripustil zmenu žaloby tak, že (i) žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ a 2/ majetkovú a nemajetkovú
ujmu vo výške 290 820,45 Eur a úrok z omeškania vo výške 17,60 % ročne zo sumy 33,19 Eur od
09.04.2001 do zaplatenia, 17,60 % ročne zo sumy 49,79 Eur od 10.05.2001 do zaplatenia, 16,50 %
ročne zo sumy 6 605,59 Eur od 05.10.2002 do zaplatenia, 10 % ročne zo sumy 0,797 Eur od 06.05.2004
do zaplatenia, 10 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 23.06.2004 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy
21 230,82 Eur od 15.11.2008 do zaplatenia, 14 % ročne zo sumy 28 307,21 Eur od 30.04.2005 do
zaplatenia, 17,60 % ročne zo sumy 78,30 Eur od 09.04.2001 do zaplatenia, 17,60 % ročne zo sumy
91,60 Eur od 09.04.2001 do zaplatenia, 17,60 % ročne zo sumy 92,50 Eur od 19.10.2013 do zaplatenia,
8,05 % ročne zo sumy 2 630,14 Eur od 08.07.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 20,00 Eur od
06.05.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 33,00 Eur od 06.05.2015 do zaplatenia, a sumu 5 000
Eur za každý začatý mesiac od 01.01.2010 do zaplatenia, a úrok z omeškania vo výške 14 % ročne zo
sumy 14 326,78 Eur od 18.12.2003 do 14.11.2012, 9,5 % ročne zo sumy 3 862,25 Eur od 14.09.2011
do zaplatenia, 14 % ročne zo sumy 13 553,97 Eur od 14.11.2012 do 10.01.2013, 14 % ročne zo sumy
13 421,16 Eur od 10.01.2013 do zaplatenia, všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
(ii) súd priznáva žalobcom 1/ a 2/ nárok na plnú náhradu trov konania, (iii) žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 3/ sumu vo výške 260 332,23 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2 863,79
Eur od 01.04.2017 do zaplatenia, 14 % ročne zo sumy 14 326,78 Eur od 18.12.2003 do zaplatenia,
8,05 % ročne zo sumy 5 288,30 Eur od 29.04.2015 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 43 606,05 Eur
od 14.07.2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 1 066,87 Eur od 14.07.2011 do zaplatenia, 16,50 %ročne zo sumy 23 508,22 Eur od 23.08.2002 do zaplatenia, 16,50 % ročne zo sumy 5 152,13 Eur od
23.08.2002 do zaplatenia, 14 % ročne zo sumy 20 385,52 Eur od 18.05.2012 do zaplatenia, 9 % ročne
zo sumy 724,08 Eur od 24.01.2012 do zaplatenia, 14,25 % ročne zo sumy 32 143,73 Eur od 10.01.2008
do zaplatenia, 14,25 % ročne zo sumy 33 878,05 Eur od 10.01.2008 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo
sumy 960 Eur od 01.04.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 960 Eur od 01.04.2016 do zaplatenia,
8,05 % ročne zo sumy 960 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia, a sumu 1 000 Eur za každý začatý mesiac
od 01.01.2010 do zaplatenia a sumu 121 000 Eur za každý začatý rok od 01.01.2010 do zaplatenia a
(iv) súd priznáva žalobcovi 3/ nárok na plnú náhradu trov konania.
2. Žalobca 1/ uviedol, že spolu so žalobkyňou 2/ sa žalobou podanou na Okresný súd Bratislava III dňa
09.05.2001 pod sp.zn. 14C/121/2011 (pôvodne sp.zn. 13C/113/2002) domáhal náhrady škody. Žalobca
zaplatil súdne poplatky vo výške 28 086,17 Eur, ktoré štát bezúročne užíva a bývalý právny zástupca
si uplatnil u žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške viac ako 33 000 Eur. V konaniach sa vyskytli
opakované prieťahy, čo konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Žalobca bol nútený do sporu
pribrať drahú advokátsku kanceláriu. Súdy svojím konaním nielen zmrazili podnikanie žalobcu po dobu
viac ako 15 rokov, ale jemu a jeho rodine odobrali na slovenské pomery obrovskú časť finančných
prostriedkov. Nečinnosť súdov a nemožnosť žalobcu dosiahnuť súdnu ochranu využil opäťovne
žalovaný v spore sp.zn. 14C/121/2011 a cestou Okresného súdu Bratislava II inicioval podvodné
vydanie platobného rozkazu sp.zn. 31Ro/2068/2007 na manželku žalobcu za údajne nezaplatené
faktúry. Následne žalovaný pokračoval exekúciou v konaní EX 633/2011 na celý majetok žalobcu
a jeho manželky. Okresný súd sa námietkami voči exekúcii odmietol zaoberať a odvolanie následne
Krajský súd v Bratislave zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť bez toho, aby bolo doručené
žalobkyni 2/. Voči súdnemu exekútorovi JUDr. Kamilovi Líškovi bolo začaté disciplinárne konanie, pričom
prvostupňový disciplinárny senát Slovenskej komory súdnych exekútorov podnet ministra spravodlivosti
zamietol. Keďže odvolacie senáty Slovenskej komory súdnych exekútorov sú už niekoľko rokov
nefunkčné, nie je možné konanie ukončiť. Konanie je vedené pod sp.zn. DR 36/2012, ale žalobcovia 1/
a 2/ nie sú účastníkmi konania napriek tomu, že sa rozhoduje o poškodení ich práv a majetku. Žalobcovia
1/ a 2/ si škodu spôsobenú BVS a.s. presahujúcu 40 000 Eur uplatnili v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava II, sp.zn. 51C/160/2014, kde požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov, čomu súd
nevyhovel rovnako ako nevyhovel návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Rodina žalobcu je od
10/2014 bez akéhokoľvek príjmu, žalobkyňa 2/ je od roku 2010 v evidencii úradu práce bez akejkoľvek
podpory a od začiatku exekúcie EX 633/2011 v pravidelnej opatere psychológa. Dcéra končí bakalárske
štúdium a pokračovanie je nad finančné možnosti žalobcov. Syn po ukončení bakalárskeho štúdia bol
nútený z finančných dôvodov prerušiť štúdium a zamestnať sa. Úrad práce opakovane odmietol vziať
žalobcu 1/ do evidencie, lebo je stále konateľom žalobcu 3/, ktorý je ale po začiatku exekúcie EX
1346/2010 od roku 2010 nefunkčný, nemá žiadne prostriedky, nevyvíja žiadnu činnosť a ukončenie
jeho činnosti by znamenalo definitívnu stratu finančných prostriedkov zarobených v predchádzajúcom
období, ktoré si žalobca 3/ uplatnil na súdoch a ktoré ani po rokoch nie sú právoplatne ukončené.
Okresný súd Bratislava II o návrhu na zastavenie exekúcie EX 1346/2010 právoplatne nerozhodol.
Žalobcovi v poslednom zamestnaní bola zamestnávateľom neoprávnene krátená, resp. nevyplatená
mzda a dostal výpoveď v rozpore so zákonom, voči čomu podal žalobu o neplatnosť výpovede na
Okresnom súde Bratislava III. Sociálna poisťovňa a zdravotná poisťovňa Dôvera zaradili žalobcu medzi
neplatičov a zdravotná poisťovňa mu obmedzila zdravotnú starostlivosť a hrozí mu exekúciou. Žalobca
neplatí príspevky, lebo v prvom rade zabezpečuje základné životné potreby svojej rodiny, platí réžiu
a dane z dvoch rodinných domov, z ktorých jeden prenajímal. Štát zmenou zákona o dani z príjmov
zvýšil žalobcovi jeho daňové zaťaženie príjmu z prenájmu o minimálne 67 %. Žalobca 1/ cestou svojej
firmy, žalobcu 3/, sa domáhal na Okresnom súde Bratislava I zaplatenia sumy 14 559,14 Eur za
stavebné práce vydaním platobného rozkazu sp.zn. ROB/2067/2004 zo dňa 14.10.2004. Odporcovia sa
voči nemu odvolali a následné konanie nieslo opakované znaky prieťahov v konaní, čo konštatoval aj
Ústavný súd Slovenskej republiky. Nárok žalobcu bol priznaný právoplatný rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave, sp.zn. 2Cob/451/2010-306 zo dňa 13.09.2011, ktorého vymoženie neúčinne vykonával
súdny exekútor JUDr. Pavol Halás v exekúcii vedenej pod sp.zn. EX 12333/11. Súdy povinným svojou
nečinnosťou poskytli dostatočný časový priestor, aby stihli rozpredať svoj majetok. Povinný je po smrti
a žalobca je nútený podať návrh na zastavenie exekúcie, aby sa ďalej nezvyšovali jej náklady, ktoré
súdny exekútor vyčíslil na 5 288,30 Eur. Štát požaduje od firmy žalobcu 1/ zaplatenie daňovej licencie
vo výške 960 Eur napriek tomu, že firma je pre porušenie jej základných práv nefunkčná. Všetky
náklady na činnosť žalobcu 3/ platil žalobca 1/ z vlastných prostriedkov. Vyššie popísané porušenia
základných práv žalobcu 1/ spôsobili hmotnú núdzu žalobcu 1/, jeho rodiny a firmy a preto si nemôžedovoliť čakať na výsledok zdĺhavého a neistého administratívneho postupu úradníkov Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalobca 1/ následne v doplnení žaloby doručeného súdu dňa
15.02.2016 uviedol, že si uplatňuje majetkovú a nemajetkovú ujmu v celkovej výške 2 315 756,80 Eur.
Pri výpočte majetkovej ujmy žalobca 1/ vychádzal zo skutočného sledu udalostí, ktoré žalobcu 1/ a jeho
najbližších rodinných príslušníkov, ako aj žalobcu 3/, postihli v dôsledku opakovaného zlého úradného
postupu žalovaného, resp. jeho zástupcov. Výpočet výšky majetkovej ujmy sa opiera o skutočnosti,
ktoré uviedol vo svojich žiadostiach podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. adresovaných žalovanému.
Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca 1/ z výšky priznanej nemajetkovej ujmy v už
právoplatných súdnych rozhodnutiach a aplikácii článku 12 Ústavy Slovenskej republiky.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
4. Žalovaný uviedol, že nárok žalobcu z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Bratislava III v konaní sp.zn. 14C/121/2011 je premlčaný. K celkovej dĺžke konania podľa Ústavného
súdu Slovenskej republiky prispela i skutková a právna zložitosť veci a sčasti i správanie žalobcu
(neplnenie alebo oneskorené plnenie poplatkových povinností), pričom konštatovanie porušenia práva
sa vzťahuje len na obdobie približne v rozsahu dvoch rokov a desiatich mesiacov. Majetková škoda
v sume 128 576,90 Eur uplatnená za konanie sp.zn. 14C/121/2011 predstavujúca súdne poplatky,
trovy právneho zastúpenia, daňové poplatky a sankcie, úroky z pôžičiek a poštovné, je nedôvodná,
nakoľko nevznikla v príčinnej súvislosti s namietaným súdnym konaním. Žalobcovia uplatňujú nárok
na náhradu všetkých súdnych poplatkov, ktoré museli uhradiť súdu. Jedná sa teda o náklady, ktoré by
vznikli bez ohľadu na nesprávny úradný postup súdov v namietanom konaní. Úhradu trov právneho
zastúpenia žalobcovia nepreukázali, pričom tento nárok je rovnako nedôvodný, nakoľko sa o nároku
bude rozhodovať až v konečnom rozhodnutí vo veci samej a preto sa ani nemôže jednať o spôsobenú
škodu. Ostatné nároky na náhradu úrokov z omeškania z pôžičky, poštovného a nákladov spojených
s nedodržaním daňových povinnosti sú taktiež nedôvodné, nakoľko medzi nimi a nesprávnym úradným
postupom súdov neexistuje príčinná súvislosť. Nemajetková ujma v sume 300 000 Eur je vyčíslená
zmätočne, nakoľko žalobu podal len žalobca 1/ a ten zároveň požadoval nemajetkovú ujmu aj za svoju
manželku, žalobkyňu 2/. Samotný nárok na nemajetkovú ujmu je nedôvodný, nakoľko žalobcovi boli
poskytnuté dostatočné satisfakčné prostriedky predstavujúce spravodlivé zadosťučinenie rozhodnutím
Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v priebehu roka 2013 priznal žalobcovi sumu 1 500 Eur.
Tým bola ochrana práv žalobcu zavŕšená priamo rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Žalobcovia naviac nepreukázali, že by im nemajetková ujma v požadovanom rozsahu vznikla. Obmedzili
sa len na všeobecné tvrdenia, ktoré nie sú spôsobilé preukázať ich nárok, pričom samotná výška
nemajetkovej ujmy sa javí ako absurdne premrštená a naviac je v rozpore s ustanovením § 17 ods.
4 zákona č. 514/2003 Z.z. V súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava
II pod sp.sn. 31Ro/2068/2007 a súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku v exekúcii vedenej pod sp.zn.
EX633/2011žalovanýuviedol,žežalobca1/sinárokpredbežneneprerokovalsožalovanýmažalobca1/
niejeaktívnevecnelegitimovaný,nakoľkoškodamalabyťspôsobenážalobkyni2/.Žalobcanepreukázal
akýkoľvek nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava II v konaní sp.zn. 31Ro/2068/2007.
Predmetné konanie je právoplatne skončené ku dňu 30.01.2008 a prípadné akékoľvek nároky žalobcu
by boli premlčané. Zároveň žalobkyňa 2/ sa mohla voči platobnému rozkazu sama brániť podaním
odporu a pokiaľ tak nespravila, sama porušila svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzať
vzniku škôd. K nesprávnemu úradnému postupu súdneho exekútora JUDr. Kamila Lišku nedošlo, čo
vyplýva aj z výsledku disciplinárneho konania disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov
vedeného pod sp.zn. D./XXXX, ktorý rozhodol tak, že exekútor sa v súvislosti s exekúciou sp.zn. EX
633/2011 disciplinárneho previnenia nedopustil. Zároveň takýto nárok by bol premlčaný, čo žalovaný
aj namietol námietkou premlčania. Žalobca musel mať vedomosť o zmarenom prenajatí nehnuteľnosti
a teda aj o vzniku škody najneskôr na konci roku 2011 a teda si nárok uplatnil oneskorene. Nároky
uplatnené žalobcom sú naviac nedôvodné (napr. položky debetný úrok, bankový poplatok, poplatok
za vyhotovenie kópie a iné), pričom škoda je do značnej miery len hypotetická a vychádza len
z tvrdení žalobcu. Nemajetkovú ujmu žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a preto je samotný
nárok nedôvodný. Nárok žalobcu uplatnený z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Bratislava I v konaní sp.zn. 27Cb/58/2005 je nedôvodný. Žalovaný namietol premlčanie nároku, nakoľko
sa žalobca o škode musel dozvedieť po doručení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým
boli konštatované prieťahy v konaní. Väčšina položiek uvedených v žalobe, resp. v žiadosti o predbežné
prerokovanie nemožno považovať za škodu, resp. za škodu ktorá by mala vzniknúť v príčinnej súvislosti
s namietaným nesprávnym úradným postupom. Ako zjavne nedôvodné sú nároky za stratu na ziskužalobcu 3/, náhrada mzdy žalobcov 1/ a 2/, úhrada exekučného titulu a trov exekúcie EX 1346/10,
úhrada trov exekúcie EX 537/12, úhrada exekučného titulu a trov exekúcie EX 736/2012, úroky z pôžičky
a úhrada daňovej licencie. Pri uvedených položkách neexistuje príčinná súvislosť s nesprávnym
úradným postupom. Ani samotné prieťahy v konaní sp.zn. 27Cb/58/2005 nepreukazujú záver, že súdy
svojimi prieťahmi poskytli povinným priestor na rozpredanie svojho majetku a nebyť nesprávneho
úradného postupu nároky žalobcu 3/ by boli uspokojené. Nemajetková ujma bola nálezom Ústavného
súdu Slovenskej republiky uspokojená, keďže žalobcovi bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume
4 000 Eur, pričom Okresný súd Bratislava I odstránil stav právnej neistoty tým, že konanie je od roku
2011 právoplatne skončené.
5. Žalobca v replike uviedol, že námietka premlčania voči nároku v konaní Okresného súdu Bratislava
I, sp.zn. 14C/121/2011 je účelová. Závadové konanie 14C/121/2011 nebolo právoplatne ukončené.
Rozsudok č.k. 14C/121/2011-1139 zo dňa 07.07.2015 vyniesla nezákonná sudkyňa vymenená v konaní
bez vedomia žalobcu iba na vynesenie rozsudku a uložila žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok
vo výške 16 596,50 Eur. Výška nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky priznaného finančného
zadosťučinenia nenahrádza žalobcom 1/ a 2/ náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej
zlým úradným postupom. Vyčíslená suma priamych nákladov nepredstavuje pôvodnú sumu 128 576,90
Eur vyčíslenú do 31.03.2016, ale sumu 136 935 Eur vyčíslenú priebežne k 30.06.2017. Nárok voči
súdnemu exekútorovi JUDr. Kamilovi Liškovi upresnil ku dňu 30.06.2017 tak, že majetková škoda
predstavuje sumu 70 793,84 Eur a nemajetková ujma sumu 100 000 Eur. Námietka premlčania v je
tomto prípade zavádzajúca a je zneužitím stavu procesnej núdze žalobcu, ktorú spôsobil žalovaný.
V časti nároku vyplývajúceho z konania sp.zn. 27Cb/58/2005 namietol formálnosť a účelovosť námietky
premlčania. Žalobca sa o zmarení možnosti úspešného vymoženia pohľadávky dozvedel až z listu
súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása zo dňa 28.04.2015. Žalobca návrh na zastavenie exekúcie
zatiaľ nepodal, lebo po jeho podaní je nutné exekútorom vyčíslené trovy neúspešnej exekúcie zaplatiť
a zodpovednosť za tento neúspech jednoznačne nesie žalovaný svojim zlým úradným postupom.
Požadovaná suma 100 000 Eur/rok, ako strata na podnikaní, nie je samoúčelná, ale vychádza z reálnych
čísiel obratu, ktoré dosiahol žalobca 3/ v období od 2005 do 2009. Suma 5 000 Eur/mesiac je strata
na zárobku, keď po nútenom prerušení podnikania sa výrazne znížil ich príjem a prišli o benefity, ktoré
im podnikanie prinášalo. Aktualizovaná výška majetkovej škody ku dňu 30.06.2017 predstavuje sumu
1 303 825,90 Eur a nemajetková ujma je 500 000 Eur. Celková aktualizovaná suma náhrady majetkovej
a nemajetkovej ujmy prestavuje 2 411 554,74 Eur.
6. Súd právne posúdil vec podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky; § 1 písm. a), § 2, § 3,
§ 4, § 6, § 9, § 15, § 17, § 18 a § 25 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“); § 415, §
420, § 441, § 442, § 450, § 544, § 545 a § 545a Občianskeho zákonníka; § 300, § 301, § 373, § 374
a § 384 Obchodného zákonníka; a článku 15 ods. 2, § 151 ods. 1, § 191 ods. 1, § 252, § 255 ods. 1,
§ 256, § 257 a § 262 ods. 1 CSP.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l.1-3, žiadosť č.l.4-5,
doplnenie žiadosti č.l.6, oznámenie č.l.7, upovedomenie č.l.8-9, prešetrenie č.l.10, žiadosť č.l.11-12,
doplnenie žiadosti č.l.13-15, oznámenie č.l.16, potvrdenie č.l.17, rozhodnutie č.l.18-19, sťažnosť
odpoveď č.l.20, opakovaná sťažnosť č.l.20, výkaz nedoplatkov č.l.21, oznámenie č.l.22, vyčíslenie
nákladov č.l.23, platobný výmer č.l.37-40, doplnenie žaloby č.l.51-53, žiadosť č.l.54-56, oznámenie
č.l.57, vyčíslenie č.l.58-62, faktúra č.l.65, vyjadrenie žalovaného č.l.81-86, sťažnosť na prieťahy č.l.87,
platobný rozkaz č.l.88, rozhodnutie č.l.89-91, emailová komunikácia č.l.92-93, vyjadrenie č.l.116-119,
vyčíslenie č.l.120-121, doplňujúce vyjadrenie žalovaného č.l.131-133, návrh žalobcu č.l.171-175,
vyčíslenie č.l.176-177, návrh žalobcu č.l.196-202, upovedomenie č.l.202-203, uznesenie č.l.204-205,
vyjadrenie žalobcu č.l.207-260, vyjadrenie žalovaného č.l.262-266, vyjadrenie žalobcov č.l.436-439,
pričom ustálil nasledovný skutkový stav veci.
8. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa
16.04.2013, č.k. III. ÚS 21/2013-43, (i) rozhodol o porušení základného práva žalobcov 1/ a 2/ na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich práva
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.
14C/121/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 13C/113/2002), (ii) prikázal Okresnému súdu BratislavaIII, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/121/2011 konal bez zbytočných prieťahov a (iii) priznal
žalobcovi 1/ a 2/ finančné zadosťučinenie každému v sume 1 500 Eur a trovy konania v sume 284,86
Eur. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 30.06.2010, č.k. I. ÚS 146/2010-32, (i) rozhodol
o porušení základného práva žalobcu 3/ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27Cb/58/2005, (ii) prikázal Okresnému súdu Bratislava I, aby
v konaní vedenom pod sp. zn. 27Cb/58/2005 konal bez zbytočných prieťahov a (iii) priznal žalobcovi 3/
finančné zadosťučinenie v sume 4 000 Eur a trovy konania v sume 303,31 Eur. Súdne konanie vedené
na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 27Cb/58/2005 bolo v roku 2011 právoplatne skončené.
9. Súd konanie v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 196 000 Eur zastavil, nakoľko žalobcovia
1/ a 2/ podaním zo dňa 13.02.2019 (č.l.200) zobrali žalobu v časti nemajetkovej ujmy v sume 196 000
Eur späť a žalovaný v písomnom podaní zo dňa 13.05.2019 s takýmto čiastočným späťvzatím žaloby
súhlasil (č.l.265).
10. Na zodpovednosť štátu za škodu sa vyžaduje naplnenie troch predpokladov, a to existencia
nezákonnéhorozhodnutia,resp.nesprávnehoúradnéhopostupu,existenciaškodyaexistenciapríčinnej
súvislosti medzi nimi. Všetky tieto tri predpoklady musia byť naplnené spoločne a existencia len
niektorýchznichneumožňujepriznaťnároknanáhraduškody.Súdnazákladevykonanéhodokazovania
mal za preukázanú len existenciu nesprávneho úradného postupu, pričom naplnenie ostatných
predpokladov zodpovednosti štátu za škodu preukázané nemal.
11. Nesprávny úradný postup mal súd za preukázaný nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 16.04.2013, č.k. III. ÚS 21/2013-43, ktorým rozhodol o porušení základného práva žalobcov 1/ a 2/
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní Okresného súdu Bratislava III vedenom pod
sp. zn. 14C/121/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 13C/113/2002), a tiež aj nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2010, č.k. I. ÚS 146/2010-32, ktorým rozhodol o porušení základného
práva žalobcu 3/ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní Okresného súdu Bratislava
I vedenom pod sp. zn. 27Cb/58/2005. Vzhľadom na predmetné nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky došlo k naplneniu prvého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci.
12. Žalobcovia si v konaní uplatnili nárok na náhradu škody pozostávajúci z viacerých nimi vynaložených
nákladov (súdny poplatok, odmena právneho zástupcu, náklady na kopírovanie, úrok v daňovom
konaní, poštovné, réžia, poplatok v banke, ZSE, SPP, BVS, strata spoločnosti, daňová licencia,
mzda, ako aj množstvo iných žalobcami neidentifikovaných súm). Pre všetky tieto sumy predstavujúce
žalobcami tvrdené čiastkové nároky na náhradu škody je spoločné, že žalobcovia tieto čiastkové
nároky žiadnym spôsobom nepreukázali a nedoložili k nim žiadne dôkazy preukazujúce nielen ich
existenciu, ale ani ich výšku. Žalobcovia sa len obmedzili na akýsi súpis jednotlivých nákladov, ktoré
im mali v súvislosti s konaniami pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 14C/121/2011 a Okresným
súdom Bratislava I sp. zn. 27Cb/58/2005 vzniknúť, avšak bez jasného a jednoznačného preukázania
ich samotnej existencie, nieto ešte aj ich dôvodnosti vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu
súdov. Na to, aby súd mohol posúdiť nárok na náhradu škody ako dôvodný, musí mať jednoznačne
za preukázané, že škoda žalobcom skutočne vznikla a v akej výške. Takéto preukázanie však nie
je dostatočné predložením zoznamu nákladov vypracovaného žalobcami bez ďalšieho preukázania
existencie jednotlivých nárokov a ich výšky. Žalobcovia pokiaľ chceli mať vo veci úspech, mali
predložiť súdu dôkazy, z ktorých by predmetné nároky jednoznačne vyplývali. Súd nie je oprávnený
nad rámec návrhov predložených spornými stranami zabezpečovať vykonanie dokazovania dôkazmi,
ktoré neboli stranami priamo navrhnuté alebo aspoň označené. Pokiaľ teda žalobcovia sami nenavrhli
súdu konkrétne dôkazy, ktorých vykonanie navrhujú, neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali súdu
skutočný rozsah nimi tvrdenej škody.
13. Vzhľadom k neuneseniu dôkazného bremena súd následne neposudzoval jednotlivo každú jednu
žalobcamiuplatnenúpoložkutvoriacunároknanáhraduškody.Nadrámecpotrebnéhovšaksúduvádza,
že na to, aby súdny poplatok a odmena právneho zástupcu mohli byť posudzované ako škoda, museli
by tieto náklady súvisieť priamo s nesprávnym úradným postupom súdu, teda s namietanými prieťahmi
potvrdenými nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Súdny poplatok je zákonom uloženýpoplatok, ktorý musí hradiť žalobca na to, aby súd vôbec vo veci začal konať. Jeho výška, ani splatnosť,
nie sú závislé od postupu súdu alebo od nesprávneho úradného postupu. Ide o zákonom uložený
poplatok, ktorý žalobca musí zaplatiť a preto automaticky medzi súdnym poplatkom a nesprávnym
úradným postupom súdu neexistuje priama súvislosť. Táto by mohla existovať napríklad vtedy, ak
by v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu bolo potrebné zaplatiť súdny poplatok, ktorý by
za normálnych okolností bez nesprávneho úradného postupu nebolo potrebné hradiť. Takýto prípad
však nenastal a preto nemožno hovoriť o škode v podobe zaplateného súdneho poplatku. Zároveň
určenie, či zaplatený súdny poplatok bude predstavovať skutočnú škodu žalobcov bude závisieť od
procesného úspechu žalobcov v konaní vo veci samej. Obdobné závery platia aj vo vzťahu k odmene
za právne služby advokáta, ktorú nie je možné automaticky považovať za škodu len preto, ak bola
táto odmena aj vyplatená (čo však v konaní ani nebolo preukázané). Odmenu za právne služby by
bolo možné považovať za škodu len vtedy, ak by išlo o náklady osobitne vynaložené v súvislosti
s nesprávnym úradným postupom (§ 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Takéto skutočnosti žalobcovia
ani netvrdili, pričom súdu ani nepreukázali, že by odmenu právnemu zástupcovi vôbec vyplatili. Rovnako
tak nepreukázali, čo konkrétne tvorí nimi požadovanú sumu odmeny za právne služby, aké úkony
právnej pomoci boli vykonané, v akej výške bola odmena účtovaná a v akom rozsahu boli právne
služby poskytnuté. Pre priznanie odmeny právneho zástupcu ako škody žalobcov je nevyhnutné
vychádzať z tarifnej odmeny advokáta určenej príslušnou vyhláškou a teda nárok žalobcov má svoje
zákonné limity, ktoré súd vzhľadom na nepredloženie dôkazov ohľadne nimi uplatnenej odmeny ani
nemohol preskúmať. Pokiaľ žalobcom aj vznikla povinnosť zaplatiť odmenu právnemu zástupcovi pred
skončením zastupovania vo veci, je to vecou vzájomnej dohody medzi žalobcami a ich vtedajším
právnym zástupcom, pričom na žalovaného nie je možné prenášať dôsledky takejto dohody, osobitne
nad rámec tarifnej odmeny určenej vyhláškou. Nakoľko však žalobcovia nepredložili súdu rozpis
úkonov právnej pomoci, ktoré im mali byť poskytnuté, súd takýto nárok považuje za nepreukázaný
a nedôvodný. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že súdny poplatok alebo odmena právneho
zástupcu, ktoré si od žalovaného uplatňujú, by vznikli v dôsledku nesprávneho úradného postupu.
Nielen že nepredložili žiaden dôkaz, z ktorého by takýto súvis vyplýval, ale uvedené ani nevyplýva
z obsahu súdneho spisu. Vzhľadom k tomu súd dospel k záveru, že žalobcami uplatnená náhrada škody
spočívajúca v zaplatenom súdnom poplatku a odmene za právne služby je nedôvodná.
14. Pokiaľ ide o ďalšie položky, ktorými žalobcovia zdôvodňujú výšku škody, tieto okrem toho, že neboli
riadne preukázané, súd zároveň považuje aj za nedôvodné. Žalobcovia ani len neuviedli skutkové
tvrdenia, pre ktoré predmetné sumy požadujú, z akých dôvodov a prečo vôbec vznikli, aký súvis majú
s uplatneným nárokom a z akých právnych vzťahov pochádzajú. K uvedeným tvrdeniam následne
žalobcovianepredložiližiadnedôkazypreukazujúceexistenciuadôvodnosťuplatnenéhonároku,apreto
súd nemohol predmetné položky uznať ako škodu spôsobenú žalobcom, nakoľko ani v tomto rozsahu
žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno.
15. Žalobcovia nepreukázali naplnenie druhej podmienky nevyhnutnej pre vyvodenie zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to preukázanie skutočnej škody, ktorá im mala
byť spôsobená. Pokiaľ by aj niektoré z týchto čiastkových nárokov sa mohli považovať za škodu
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., tak žalobcovia nepreukázali žiaden súvis medzi takto vynaloženými
nákladmi a nesprávnym úradným postupom súdov. Napriek tomu, že Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatovalprieťahyvkonaníOkresnéhosúduBratislavaIIIpodsp.zn.14C/121/2011aOkresnéhosúdu
Bratislava I pod sp. zn. 27Cb/58/2005, tieto prieťahy nezavinili vznik dodatočných nákladov na strane
žalobcov a neviedli k tomu, že by žalobcovia museli vynaložiť akékoľvek iné finančné prostriedky na
predmetné konania než tie, ktoré by boli vynaložené aj bez nesprávneho úradného postupu. Žalobcovia
vôbec nepreukázali, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdov mali dodatočné výdavky
spojené so súdnymi konaniami, ktoré by za normálnych okolností pri neexistencii prieťahov inak nemali.
Nie sú teda naplnené predpoklady stanovené v § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., v dôsledku čoho na strane
žalobcov nedošlo ani len k vzniku samotnej škody.
16.Žalobcoviažiadnymspôsobomnepreukázaližalobouuplatnenúnemajetkovúujmu,ktoráimmalabyť
prieťahmi v konaní okresných súdov spôsobená a neuviedli ani žiadne tvrdenia, ktoré mali odôvodňovať
nimi uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy. Uviedli len všeobecné tvrdenia o údajnej ujme na ich živote,
ktorú mali v dôsledku prieťahov utrpieť. Túto ujmu však žiadny spôsobom nepreukázali a zotrvali len
na nepodložených tvrdeniach, pričom súdu nepredložili akýkoľvek dôkaz, ktorý by ich tvrdenia podporil.
Naviac si žalobcovia 1/ a 2/ v konaní uplatnili nemajetkovú ujmu vo výške 52 000 Eur aj za svoje dvedeti, čo je vylúčené, nakoľko tie neboli stranami sporu a nie je možné priznať nárok na nemajetkovú
ujmu žalovanú inou osobou než tou, ktorej skutočne vznikla. Žalobcom boli postupom Ústavného
súdu Slovenskej republiky priznané finančné zadosťučinenia v súvislosti so spôsobenými prieťahmi
v konaní. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 16.04.2013, č.k. III. ÚS 21/2013-43 priznal
žalobcovi 1/ a 2/ finančné zadosťučinenie každému v sume 1 500 Eur za prieťahy v konaní, a to
za celé obdobie trvania súdneho konania pôvodne začatého v roku 2001. Následne Ústavný súd
Slovenskejrepublikynálezomzodňa16.05.2024,č.k.III.ÚS209/2023-39priznalžalobcom1/a2/ďalšie
finančné zadosťučinenie v sume 4 000 Eur v dôsledku ďalších prieťahov v konaní vedenom pod sp.zn.
14C/121/2011. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 30.06.2010, č.k. I. ÚS 146/2010-32
priznal žalobcovi 3/ finančné zadosťučinenie v sume 4 000 Eur. Zároveň súd považoval za nesporné,
že súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 27Cb/58/2005 bolo v roku 2011
právoplatne skončené. Rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky bola žalobcom poskytnutá
primeraná nemajetková ujma v peniazoch kompenzujúca nedostatky v nesprávnom úradnom postupe
súdov spočívajúcich v prieťahoch v konaní. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že takto poskytnuté
finančné zadosťučinenie nie je primerané a existujú ďalšie dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy
nad rámec poskytnutého plnenia, ktoré by Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich nálezoch
nezohľadnil. Naviac súdne konanie sp.zn. 27Cb/58/2005 bolo v roku 2011 právoplatne skončené a preto
akékoľvek nároky viažuce sa k tomuto konaniu presahujúce rok 2011 sú bezpredmetné. Vzhľadom
na nepreukázanie nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcom nad rozsah finančného zadosťučinenia
priznaného Ústavným súdom Slovenskej republiky súd návrhu žalobcov nevyhovel.
17. Treťou podmienkou, ktorá musí byť naplnená pre priznanie nároku na náhradu škody, je preukázanie
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Uvedená podmienka podľa súdu
nemohla byť naplnená, keďže neexistuje ani samotná škoda, ktorú by bolo v zmysle vyššie uvedeného
možné si voči štátu uplatňovať v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Zároveň v konaní nebola ani
preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdov a nákladmi
vynaloženými žalobcami v jednotlivých súdnych konaniach, čo samo o sebe je dôvodom pre zamietnutie
žaloby.
18. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nárok žalobcov 1/ až 3/ nie je dôvodný čo do základu,
ani čo do výšky, a preto žalobu žalobcov vo zvyšnej časti zamietol.
19. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,
aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo
možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá
ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných
práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).
20. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany
sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán sporu (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS
209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal všetkými uvedenými tvrdeniami,
keďže pre rozhodnutie súdu o žalobe boli právne irelevantné. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd
vrámcipísomnéhovyhotoveniarozsudkuneuviedolďalšiepísomnéaústnevyjadreniastrán,ktorétvoria
obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo nadbytočné, neefektívne
a v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Úlohou súdu je uviesť v odôvodnení rozsudku
len tie tvrdenia a dôkazné prostriedky, ktoré boli pre posúdenie sporu najpodstatnejšie a z ktorých súd
vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé
a preskúmateľné.
21. Súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval za postačujúce tie skutočnosti, ku ktorým sa vyjadril
v odôvodnení svojho rozsudku. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, ktorý je
obsiahnutý vo výroku tohto rozsudku. Ostatné skutočnosti tvrdené spornými stranami, ku ktorým sa súd
v odôvodnení rozsudku nevyjadroval, súd nepovažoval za potrebné pre účely posúdenia a rozhodnutiavo veci samej, a preto sa v odôvodnení rozsudku týmto skutočnostiam v zmysle uvedenej konštantnej
judikatúry nevyjadruje.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže
súd návrh žalobcov zamietol, žalovaný mal v konaní úspech a preto sú žalobcovia povinní nahradiť
žalovanému trovy konania v celom rozsahu. Súd však vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný si výslovne
trovy konania neuplatnil rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.