Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125204398
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3125204398.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
KubincovejPhD.členieksenátuJUDr.AndreyGindlovejaJUDr.ĽubiceMojžišovejvprávnejvecižalobcu
1/ AGF EUROPE S.E. so sídlom M. R. Štefánika 141/13, 017 01 Považská Bystrica, IČO 52 869 661;
žalobcu 2/ MK EUROPE s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 141/13, 017 01 Považská Bystrica, IČO 52 962
881; žalobcu 3/ AGF PB s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 141/13, 017 01 Považská Bystrica, IČO 54 608

295 a žalobcu 4/ Medical PB s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 141/13, 017 01 Považská Bystrica, IČO
55 254 284, proti žalovanej Anna Nottná, nar. 20.07.1971, bytom Pionierska 982/8, 017 01 Považská
Bystrica, IČO 34 365 940, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/44/2025-19 zo dňa 14. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/44/2025-19 zo dňa 14. mája 2025 potvrdzuje.
II. Žalovanej proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol návrh žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia. Vo výroku II. nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa
31.03.2025 sa žalobcovia domáhali, aby súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcom
chýbajúcu účtovnú a mzdovú dokumentáciu, a to:

a) žalobcovi 1/
- elektronická záloha účtovníctva od 01.01.2022 do 30.11.2024,
- doklady v papierovej forme ku dokladom plateným v hotovosti
- pokladňa - za rok 2023 a 2024, po 30.11.2024,
- Personalistika - záloha z programu MRP + komplet personálna agenda od roku 2022 (zmluvy, výkazy
do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, prehľady o zrazených preddavkoch na daň, mzdové listy,

výplatné lístky);
b) žalobcovi 2/
- elektronická záloha účtovníctva od 01.01.2020 do 30.11.2024,
- Personalistika - záloha z MRP + personálna agenda za rok 2024 (zmluvy, výkazy do Sociálnej
poisťovne, zdravotnej poisťovne, prehľady o zrazených preddavkoch na daň, mzdové listy, výplatné
pásky);

c) žalobcovi 3/
- elektronická záloha účtovníctva od 01.01.2022 do 30.11.2024,
- doklady v papierovej forme ku dokladom plateným v hotovosti
- pokladňa - po 30.11.2024;
d) žalobcovi 4/
- elektronická záloha účtovníctva od 01.01.2023 do 30.11.2024,

- doklady v papierovej forme ku dokladom plateným v hotovosti -pokladňa - od vzniku spoločnosti po
30.11.2024,- Personalistika - záloha z MRP + personálna agenda za rok 2023 a 2024 (zmluvy, výkazy do Sociálnej
poisťovne. Zdravotnej poisťovne, prehľady o zrazených preddavkoch na daň, mzdové listy, výplatné
pásky),

A to v lehote do 3 dní od doručenia tohto neodkladného opatrenia. Zároveň žalobcovia žiadali priznať
náhradu trov konania.
3. Žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že odo dňa svojho vzniku
mali so žalovanou ústne uzatvorené Zmluvy o vedení účtovníctva, predmetom ktorých bolo celkové
vyhotovovanie a spravovanie kompletnej účtovnej evidencie. Žalovaná pre žalobcov vykonávala aj

elektronické podania na príslušné orgány, čo preukazovali priloženými listinami, a to prvé a posledné
detaily potvrdenia elektronickej komunikácie žalovanej s Finančnou správou (podaní za obdobie od roku
2020 do 01.12.2024 boli desiatky). Žalobcovia pravidelne komunikovali so žalovanou prostredníctvom
telefónuakoaje-mailovejkomunikácie.Vpriestorochsídlaspoločnostížalobcovmalažalovanázriadenú
samostatnú kanceláriu, v ktorej vykonávala účtovnícku činnosť. Na základe vzájomnej dohody strán
sporu boli dňa 05.11.2024 ukončené zmluvné vzťahy zo Zmlúv o vedení účtovníctva medzi jednotlivými

žalobcami a žalovanou, pričom sa dohodli na ukončení spolupráce ku dňu 30.11.2024 s tým, aby
žalovaná vykonala posledné nevyhnutné elektronické účtovné podania pre žalobcov. Rovnako dňa
05.11.2024 si za účasti žalobcov a svedkov žalovaná odniesla z kancelárie dokumenty, pričom sa
zaviazala bezodkladne ich vydať žalobcom ku dňu 30.11.2024 po vykonaní posledných elektronických
účtovných úkonov. Strany sa zároveň výslovne dohodli, že za doposiaľ poskytnuté účtovné služby

žalobcovia uhradia žalovanej odmenu až v momente, kedy im vráti všetku chýbajúcu účtovnú a mzdovú
evidenciu, aby mali záruku vrátenia týchto účtovných dokumentov od žalovanej. Navzdory prísľubu a
povinnosti žalovanej vydať žalobcom časti chýbajúcej účtovnej a mzdovej evidencie sa už žalovaná v
sídle žalobcov viac neukázala a nevrátila im žiadny z účtovných a mzdových dokumentov uvedených
v žalobe. Žalobcovia opakovane požadovali od žalovanej účtovné doklady. Žalovaná na ich výzvy

nereagovala, iba žalobcom zaslala faktúru za poskytnuté služby, avšak nijako nereflektovala vzájomnú
dohodu o úhrade odmeny v momente vrátenia všetkých chýbajúcich dokumentov. Naopak, žalovaná
požadovala úhradu odmeny za poskytnuté služby, pričom svoje vyjadrovanie o účtovných dokumentoch
zmenila tak, že sa tieto dokumenty nachádzajú v sídle (kancelárii) žalobcov. Žalovaná sa začala dokonca
vyjadrovať tak, že mzdová agenda (t.j. kompletná databáza zamestnancov žalobcov, dochádzky,

mzdové listy a pod.) patrí jej a je jej vlastníctvom, čím potvrdila skutočnosť, že takýmito dokumentmi
fyzicky disponuje. Žalobcovia v dôsledku nesplnenia povinnosti žalovanej oslovili svedkov, ktorí boli
osobne prítomní pri dohode strán sporu ohľadom úhrady odmeny žalovanej za vykonané účtovné služby,
ako aj osobne prítomní pri odnášaní mzdových a účtovných dokumentov žalovanou. Vyjadrenia svedkov
tvoria prílohu žaloby. Žalobcom chýbajú časti účtovnej a mzdovej evidencie označenej v návrhu na

vydanie neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného skutkového stavu sa žalobcovia domáhali
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola žalovanej uložená povinnosť vydať žalobcom časti
chýbajúcej účtovnej a mzdovej evidencie.
4. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu žalobcovia odvodzujú z ich povinnosti
zabezpečiť riadne vedenie evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov

o záležitostiach spoločnosti. V tejto súvislosti sú žalobcovia povinní na základe vedeného účtovníctva
podávať predpísané mesačné a ročné hlásenia, výkazy a priznania, odovzdávať dokumenty príslušným
orgánom v rámci zákonných lehôt alebo určených kontrol, vyhotovovať zamestnancom ročné zúčtovania
a i., pričom tieto povinnosti nie je v súčasnosti možné zo strany žalobcov riadne vykonávať a dodržiavať,
a to na základe žalovaným zadržiavaných dokumentov. Žalobcom, okrem iného, hrozia aj ďalšie

sankcie pre nesplnenie ich zákonných povinností, napr. nemožnosť dodania určitých dokumentov v
rámci daňových a iných správnych konaní. riadneho ročného zúčtovania zamestnancov a iných podaní,
prípadne kontrol zo strany úradov. Bez vydania chýbajúcej účtovnej a mzdovej dokumentácie žalobcom
trvá protiprávny stav, ktorý žalobcovia nevedia sami odstrániť, pričom čím dlhšie bude tento stav trvať,
tým prísnejšie postihy zo strany príslušných orgánov a zamestnancov voči nim hrozia. Mali za to, že

nariadenieneodkladnéhoopatrenianijakýmspôsobomneobmedzížalovanú,nakoľkoúčtovnáamzdová
dokumentácia žalobcov je ich vlastníctvom. Mali za to že záujem žalobcov, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, je daný priamo, nakoľko žalovaná bez akéhokoľvek právneho dôvodu zadržiava dokumenty
patriace žalobcom. Niet teda žiadneho záujmu žalovanej, ktorý by mal byť vydaným neodkladným
opatrením ohrozený, či poškodený.

5. Naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia žalobcovia odvodili zo skutočnosti, že žalovaná
svojím konaním priamo ohrozuje a poškodzuje práva žalobcov, pričom takýmto jej konaním hrozí riziko
bezprostredne hroziacej ujmy popísanej vyššie.6. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukázal na podmienky vydania neodkladného
opatrenia. Uviedol, že pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné,
aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti). Už v podanom návrhu musí žalobca predložiť také dôkazy a osvedčiť také
skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s tým súvisí preukázanie

podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom
opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa,
súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
7. Súd prvej inštancie konštatoval, že nemal osvedčenú potrebu žalobcom navrhovanej úpravy pomerov
strán, a ani jej bezodkladnosť (naliehavosť). Z predložených listín mal súd prvej inštancie osvedčené,
že žalovaná zabezpečovala pre žalobcov účtovníctvo, za účelom čoho prevzala od nich účtovnú

dokumentáciu, najmä za roky 2023 a 2024, a to „najmä celé účtovné šanóny v papierovej forme
za roky 2023 a 2024“. Uvedené čestné vyhlásenia však neosvedčujú, že by žalovaná prevzala od
žalobcov ich účtovníctvo aj za rok 2022 a aj toho času stále ním disponovala. Taktiež neosvedčujú,
že by žalovaná prevzala od žalobcov doklady v papierovej forme /žalobca 1/ - doklady v papierovej
forme ku dokladom plateným v hotovosti - pokladňa - za rok 2023 a 2024, po 30.11.2024, komplet

personálna agenda od roku 2022 (zmluvy, výkazy do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne,
prehľady o zrazených preddavkoch na daň, mzdové listy, výplatné lístky); žalobca 2/ - personálna
agendazarok2024(zmluvy,výkazydoSociálnejpoisťovne,zdravotnejpoisťovne,prehľadyozrazených
preddavkoch na daň, mzdové listy, výplatné pásky); žalobca 3/ - doklady v papierovej forme ku dokladom
plateným v hotovosti - pokladňa - po 30.11.2024; žalobca 4/ - doklady v papierovej forme ku dokladom

plateným v hotovosti - pokladňa - od vzniku spoločnosti po 30.11.2024, personálna agenda za rok
2023 a 2024 (zmluvy, výkazy do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, prehľady o zrazených
preddavkoch na daň, mzdové listy, výplatné pásky)/, ktorých vydania sa od nej žalobcovia v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobcovia neosvedčili povinnosť žalovanej vydať im predmetné doklady v papierovej

forme, nakoľko neosvedčili, že by žalovaná takéto doklady od žalobcov prevzala, ku dňu podania návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia (14.04.2025) s takýmito dokladmi disponovala, a tiež ani to,
že by žalobcami požadované doklady v papierovej forme reálne vôbec existovali. Súd prvej inštancie
tiež konštatoval, že žalobcovia neosvedčili, že by žalovaná ku dňu podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (14.04.2025) disponovala s predmetnými elektronickými zálohami účtovníctva

(žalobca1-zaobdobie01.01.2022-30.11.2024,žalobca2/-zaobdobie01.01.2020-30.11.2024,žalobca
3/ - za obdobie 01.01.2022-30.11.2024, žalobca 4/ - za obdobie 01.01.2023-30.11.2024) a zálohami
z MRP - Personalistika, alebo že by takéto elektronické zálohy reálne existovali, na základe čoho
neosvedčili povinnosť žalovanej takéto elektronické zálohy im vydať. Súd prvej inštancie označil za
neurčitú identifikáciu dokladov v papierovej forme ku „dokladom plateným v hotovosti“, z ktorej nie je

možné jednoznačne určiť, čo predstavujú „doklady platené v hotovosti“.
8. Súd prvej inštancie v závere konštatoval, že žalobcovia neosvedčili ani bezodkladnosť (naliehavosť)
nimi navrhovanej úpravy pomerov strán sporu. Vo vzťahu k žalobcovi 2/ sa domáhajú vydania
elektronickej zálohy účtovníctva od roku 2020, vo vzťahu k žalobcom 1/ a 3/ od roku 2022 a vo
vzťahu k žalobcovi 4/ od roku 2023, teda z obdobia pred viac ako rokom. Od roku 2020 mali teda

dostatočný časový priestor na ochranu ich práv spojených s vedením účtovníctva, príp. splnenia
povinnosti štatutárnych orgánov žalobcov podľa § 135 ods. 1 Obch. zák., podaním žaloby o vydanie
predmetných vecí. V konaní nebolo osvedčené, že by sa ich situácia vo vzťahu k zamestnancom alebo
štátnym úradom zmenila pre chýbajúce účtovné doklady, príp. elektronické zálohy od roku 2020, teda
že by napr. štátne orgány alebo zamestnanci niektorý z predmetných dokladov požadovali alebo bola

vykonávaná kontrola zo strany úradov. V konaní tiež neosvedčili, že by im v dôsledku predmetných,
chýbajúcich účtovných dokladov a elektronických záloh bezprostredne hrozila ujma, príp. postih zo
strany príslušných orgánov.
9. V zákonom stanovenej lehote podali žalobcovia proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z
odvolaciehodôvodupodľa§365ods.1písm.e),f)ah)zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok

(ďalej len „CSP“).
10. Žalobcovia v odvolaní konštatovali, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nepresnom
verifikovaní skutočného stavu, keď z dôkazov a žalobcami popísaného skutkového stavu vyplynulo,
že žalovaná reálne a fakticky disponuje účtovnými dokumentmi žalobcov. Súd prvej inštancie priamoodmietol ochranu ústavou garantovaného vlastníckeho práva žalobcov, keď polemizoval o tom, že
účtovníctvo žalobcu sa u žalovanej nenachádza. Z predložených dôkazov a popísaného skutkového
stavu je zrejmé, že žalovaná sa domáhala zaplatenia za vykonané účtovné služby, pričom tvrdila aj to,

že tieto účtovné a mzdové úkony považuje za svoju prácu, preto ju odmieta odovzdať. Žalobcovia tiež
poukázali na § 5 ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve, v zmysle ktorého boli oprávnení poveriť osobu na
uskutočňovanie úkonov podľa zákona o účtovníctve, čo v tomto prípade bola žalovaná. Podľa žalobcov
čestné vyhlásenia predložené v konaní osvedčujú, že na poslednom osobnom stretnutí žalobcov a
žalovanej došlo k ukončeniu zmluvnej spolupráce a k dohode o dopracovaní účtovných mzdových

úkonov žalovanou, za ktorých účelom si žalovaná fyzicky zobrala šanóny s dokladmi účtovníctva a
mzdovej agendy. Tieto však do dnešného dňa nevrátila. Podaným návrhom sa žalobcovia domáhajú
ochrany svojho vlastníckeho práva k písomným účtovným a mzdovým dokladom za roky 2023 a 2024
a dátového nosiča s elektronickými dokumentmi. Podľa žalobcov súd prvej inštancie nesprávne od nich
požaduje preukázanie, že nemajú svoje účtovné doklady v držbe, že ich má práve žalovaná. Negatívnu
skutočnosť však nemožno preukazovať v konaní. Existencia účtovníctva vyplýva priamo zo zákona

o účtovníctve. Žalobcovia namietli, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil čestné prehlásenia
svedkov. Z uvedených dokladov vyplýva, že žalovaná disponuje dokladmi za roky 2023 a 2024, ktorých
vydania sa žalobcovia domáhajú podaným návrhom a za predchádzajúce roky žiadajú len doklady v
elektronickej forme. Prevzatie elektronickej formy účtovníctva vyplýva priamo z existencie zmluvného
vzťahu medzi žalobcami a žalovanou a § 5 zákona o účtovníctve a z podstaty veci je zrejmé, že ak by

ním žalovaná nedisponovala, účtovnú agendu by nemohla uskutočňovať. Napriek tomu, že súd prvej
inštancie konštatoval existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcami a žalovanou ako aj skutočnosť
prevzatia účtovnej agendy, neodkladné opatrenie nevydal.
11. Žalobcovia označili za rozporné tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalovaná zabezpečovala
účtovníctvo pre žalobcov, za účelom čoho prevzala od nich účtovnú dokumentáciu a na druhej strane

konštatoval, že na žalobcovia neosvedčili povinnosť a vydať predmetné doklady v papierovej forme,
nakoľko neosvedčili a že by a ich prevzala od žalobcov a s týmito dokladmi skutočne disponovala, a tiež
ani to, že by žalobcovi požadované doklady v papierovej forme reálne existovali. Rovnako označili za
rozporné tvrdenie súdu, ktorý konštatoval existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcami a žalovanej
na druhej strane konštatoval, že žalobcovia neosvedčili, že by žalovaná disponovala elektronickými

zálohami účtovníctva. Žalovaná vykonávala účtovníctvo ako samostatne zárobkovo činná osoba na
svojomnotebookuvúčtovnomprograme,vktorommávšetkyelektronicképodkladypotrebnénavedenie
účtovníctva. Z uvedeného dôvodu označili konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobcovia neosvedčili
skutočnosť, že by takéto elektronické zálohy účtovníctva reálne existovali, za nesprávne skutkové
zistenie súdu, a to nesprávne vykonaných dôkazov.

12.Žalobcoviaoznačilizanesprávnezistenýskutkovýstavajvotázkebezodkladnosti,resp.naliehavosti
úpravy pomerov strán. Poukázali na to, že žalovaná pre žalobcu vykonávala účtovné služby neustále až
do novembra 2024, preto nežiadali o vydanie predmetných vecí počas trvania vzťahu až do novembra
2024. Z uvedeného dôvodu označili tvrdenie súdu prvej inštancie, že mali dostatok časového priestoru
od roku 2020 na ochranu svojich práv za nepochopenie skutočného stavu veci a hrubo zavádzajúci

skutkovýaprávnystavpopísanýžalobcami.Vsúvislostisotázkounaliehavostinariadenianeodkladného
opatreniažalobcoviauviedli,žeprávnepredpisyniesúpredmetomdokazovaniaanakoľkosúžalobcovia
účtovnými jednotkami, vznikajú im rôzne zákonné povinnosti, čo súd pri rozhodovaní vôbec nezobral
do úvahy. Príkladmo poukázali na ustanovenie § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 563/2009 Z.z.
správe daní (daňový poriadok), v zmysle ktorého má daňovník povinnosť podať daňové priznanie v

zákonom stanovenej lehote. V prípade žalobcov je tento dátum 30. júna 2025. Zároveň poukázali na
ustanovenie § 23 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v zmysle
ktorého majú účtovné jednotky, ktorými sú aj žalobcovia, povinnosť uložiť účtovnú závierku do zbierky
listín do 30. júna 2025. Nakoľko k ukončeniu spolupráce došlo dňa 05.11.2024, žalobcovia ihneď po
márnomuplynutílehôt,ktorédávaližalovanejnaodovzdanieagendyazároveňspredstihom,abydošlok

dopracovaniuuvedenejagendynovýmúčtovníkomdo30.júna2025,sadomáhalivydanianeodkladného
opatrenia,nakoľkosináslednežalobcovianemohliplniťsvojezákonnépovinnosti,začobudúžalobcovia
sankcionovaní, teda im vznikne nezvrátiteľná škoda. Žalobcovia poukázali na to, že okrem povinností
vyplývajúcich im z Obchodného zákonníka, daňového poriadku, ďalších daňových zákonov, zákona
o účtovníctve si nemôžu plniť ani povinnosti podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zmysle

ktorého je štatutárny zástupca povinný posúdiť včasnosť prípadného podania návrhu na vyhlásenie
konkurzu, ak by sa niektorá z obchodných spoločností dostala do predlženia. Aj v takomto prípade
žalobcom hrozia sankcie v tisícoch eur. Poukázali na rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej je účtovníctvo
vlastníctvom účtovnej jednotky a zadržiavanie účtovnej a mzdovej dokumentácie spôsobuje nemožnosťplniť si zákonné povinnosti nielen ako podnikajúca právnická osoba, ale aj ako zamestnávateľ voči
zamestnancom. Žalobcovia poukázali na nesprávny výklad pojmu hroziaca ujma, v prípade ktorej
ujma nemusí v čase vykonaného podania reálne existovať. Uviedli, že daňová kontrola môže byť

vykonaná v ktoromkoľvek jeho štádiu a v prípade už začatého konania žalobcovia nebudú schopní
skutkovo sa brániť a dokladať svoje tvrdenia z dôvodu zadržiavanej účtovnej dokumentácie. Na základe
zadržiavaných účtovných dokumentov zo strany žalovanej museli žalobcovia podať na príslušné daňové
úrady oznámenie o odklade podania daňových priznaní za rok 2024, a to do 30.06.2025. Vzhľadom
na zadržiavané dokumenty však nemôžu túto povinnosť splniť ani v lehote do 30.06.2025, za čo im

hrozia finančné sankcie. Je evidentné, že žalovaná zadržiava dokumenty žalobcov neoprávnene, a
preto niet žiadneho záujmu žalovanej, ktorý by mal byť vydaným neodkladným opatrením ohrozený,
či poškodený. Bez vydania chýbajúcej účtovnej a mzdovej dokumentácie trvá protiprávny stav, ktorý
žalobcovia nevedia sami odvrátiť.
13. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu prvej inštancie o neurčitosti identifikácie dokladov v papierovej forme
žalobcovia uviedli, že ide o všetky hotovostné pokladničné bločky, faktúry, potvrdenky, výdavkové

pokladničné doklady a iné, ktoré boli platené v hotovosti, čiže z pokladne jednotlivých žalobcov.
14. K ďalším odvolacím dôvodom žalobcovia uviedli, že v prípade, že súd prvej inštancie chcel ozrejmiť
niektoré skutočnosti, respektíve súvislosti, mohol nariadiť pojednávanie, či vyzvať na vysvetlenie
niektorých skutočností, ktoré považoval za potrebné. Civilný sporový poriadok mu tieto možnosti
poskytuje, pričom ich nevyužitie spôsobilo žalobcom ujmu, ktorú len ťažko možno odstrániť. Ide o ujmu

spočívajúcu v hrozbe sankcionovania zo strany správnych orgánov.
15. V závere žalobcovia konštatovali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. dôkazy súd vyhodnotil v nedostatočnej miere a nie vo
vzájomnej súvislosti a s priamym negatívnym dopadom na práva a povinnosti žalobcov. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia je podľa nich nedostatočné a zmätočné, nepresvedčivé a vágne, a to

aj napriek nespochybniteľnej skutočnosti, že predmetná účtovná dokumentácia je právne celá vo
vlastníctve navrhovateľov a nie žalovanej. Súd prvej inštancie podľa nich dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď opomenul, že žalobcovia žiadajú časť dopytovanej
účtovnej a mzdovej agendy v elektronickej forme za roky 2020 až 2022 a časť písomnej forme, ako aj v
elektronickej forme na roky 2023 a 2024. Súd tiež konštatoval, že existencia ako aj držby dopytovaných

dokumentov žalovanou je sporná napriek tomu, že konštatoval, že zmluvný vzťah vznikol a existoval
záväzkový vzťah medzi stranami sporu podľa § 5 zákona o účtovníctve. Z citovaného ustanovenia je
zrejmé, že účtovníctvo musí existovať, pričom ho môže mať v držbe aj iná osoba, v tomto prípade
žalovaná, ktorá vykonávala účtovníctvo pre žalobcov, ale s touto otázkou sa súd prvej inštancie vôbec
nevysporiadal. Súd pre inštancie sa tiež nezaoberal otázkou zákonných povinností, splneniu ktorých

žalobcom bráni chýbajúce účtovníctvo, pričom táto skutočnosť vyvoláva riziko postihnutia žalovaných
za správne delikty. Jediným nástrojom na odvrátenie tejto hrozby je práve nariadenie neodkladného
opatrenia. Súd prvej inštancie v nedostatočnej miere reflektuje na hroziacu ujmu vyplývajúcu žalobcom
z neplnenia si povinností. S ohľadom na tieto skutočnosti žalobcovia navrhli, aby odvolací súd nariadil
neodkladné opatrenie vo veci tak, ako ho žalobcovia navrhli vo svojom návrhu.

16. Odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 v spojení s § 344 CSP umožnil žalovanej vyjadriť sa k odvolaniu
žalobcov a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaná sa k podanému návrhu na
nariadenie odvolania, ani k odvolaniu žalobcov nevyjadrila.
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v senáte bez nariadenia pojednávania
podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie o

zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je vo výroku vecne správne.
18. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom
v odvolaní, pričom v zmysle § 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP vychádzal zo stavu v čase vydania
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia sa podaným návrhom domáhajú vydania nariadenia

neodkladného opatrenia voči žalovanej, ktorá im má podľa ich tvrdení zadržiavať účtovné a mzdové
doklady. Neodkladným opatrením sa domáhajú vydania v návrhu označených mzdových a účtovných
dokladov žalovanou.
20. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani k odvolaniu
žalobcov nevyjadrila, súd pri posudzovaní veci vychádzal len z tvrdení a dokladov predložených

žalobcami. Súd prvej inštancie považoval za osvedčenú skutočnosť, že žalobcovia mali so žalovanou
mali uzavreté zmluvy, predmetom ktorých bolo vedenie účtovníctva. Zmluvný vzťah ukončili dňa
05.11.2024 s tým, že žalovaná vyhotoví potrebné úkony. Za týmto účelom si mala žalovaná odniesť„najmä celé účtovné šanóny v papierovej forme za roky 2023 a 2024“, čo žalobcovia osvedčovali
čestnými vyhláseniami svedkov (č.l. 11 -14).
21. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
22. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
23. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

24. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
25. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
26. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

27. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
28. Podľa ust. § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania

vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
29. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
30. Odvolací súd poukazuje na podmienky nariadenia neodkladného opatrenia zakotvené vo vyššie
citovaných ustanoveniach. Z ustálenej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že pred nariadením
neodkladného opatrenia je potrebné, aby súd skúmal, či jeho navrhovateľ dostatočne osvedčil dôvody

na nariadenie neodkladného opatrenia. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v konkrétnej veci, v
každom prípade však osvedčenie akejkoľvek (tvrdenej) skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé.
Neodkladné opatrenie preto nie je možné nariadiť bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné
skutočnosti o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Špecifikom rozhodnutia v prípade nariadenia
neodkladného opatrenia je skutočnosť, že súd bez vykonania dokazovania môže zasiahnuť do právneho

vzťahu sporových strán, nariadiť im výkon určitej činnosti, alebo ich naopak obmedziť vo výkone práv,
ktoré im vyplývajú z určitého právneho vzťahu. Tak významný zásah do práv subjektu však musí
mať nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu nároku a zároveň musí byť odôvodnený akútnou potrebou
takéhoto zásahu. Pred nariadením neodkladného opatrenia preto konajúci súd vždy musí posúdiť, či je
osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené

skutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnejúpravypomerovaleboobavuzohrozeniaexekúcie(princíp
opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením,
pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný

rozsah (princíp proporcionality), a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
31. V danej veci sa žalobcovia podaným návrhom domáhali vydania účtovných a mzdových
dokladov žalovanou. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade ide o návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia pred začatím konania. Návrh smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje
charakter dočasnosti, teda požadované poskytnutie ochrany nemá predbežnú povahu, preto samotné

nariadenie neodkladného opatrenia by konzumovalo vec samu. Nakoľko sa žalobcovia predmetným
neodkladným opatrením domáhajú vydania veci, ich návrh má povahu reivindikačnej žaloby.
Ustanovenie § 330 ods. 2 CSP síce umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by
bol totožný s výrokom vo veci samej, ale v prípade takýchto neodkladných opatrení je potrebné
individuálne posúdiť, či povaha veci nariadenie neodkladného opatrenia s takýmto výrokom pripúšťa.

Vo všeobecnosti nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú
nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným ako je výrok vo veci samej a spravidla pôjde o
špecifické zdržovacie nároky, pričom je z povahy veci zrejmé, že takéto rozhodnutia neprichádzajú do
úvahy v prípade určovacích výrokov, štandardných žalôb o zaplatenie peňažnej sumy a podobne (viď.Komentár k Civilnému sporovému poriadku, C.H.BECK, 2016, s. 1124). Výrok smerujúci k vydaniu veci
v zásade spadá do kategórie výrokov, ktoré súdy nariaďujú vo veci samej, po vykonaní dokazovania
z ktorého vyplýva zistenie, že požadovaná vec skutočne existuje a že sa nachádza v neoprávnenej

držbe žalovaného na úkor žalobcu. Neodkladné opatrenie sa v súvislosti s reivindikačnou žalobou
môže sústrediť na zabezpečenie toho, že vec ostane u žalovaného (napr. nariadenie zákazu nakladania
s vecou), ale nie je účelom konania o nariadení neodkladného opatrenia vyhnúť sa tradičnému, časovo
náročnému dokazovaniu a dosiahnuť vydanie veci len na základe jednostranných tvrdení žalobcu.
32. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa vychádza zo skutočností

tvrdených žalobcom ako navrhovateľom neodkladného opatrenia a účelom rozhodovania o takomto
návrhu je posúdenie, či žalobcom predložené skutkové a právne tvrdenia vrátane dôkazov predložených
na ich podporu umožňujú prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je tak
potrebné vyhodnotiť, či zo strany žalobcu došlo k dostatočnému osvedčeniu ním tvrdených skutočností,
čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy sa o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia protistrany a bez nariadeného
pojednávania. V prípade, ak je požadované neodkladné opatrenie svojím obsahom totožné s výrokom
vo veci samej, je potrebné zaoberať sa aj prípustnosťou takéhoto návrhu v zmysle ust. § 330 ods. 2
CSP, a teda individuálne zhodnotiť, či prejednávaná vec pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia.
33. Odvolací súd poukazuje na povahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vydania ktorého

sa žalobcovia domáhajú. Podstatou návrhu je vydanie rozsiahlej účtovnej dokumentácie, ktorou má
podľa tvrdení žalobcov disponovať žalovaná. Úspešnosť žalobcov je však v prípade takéhoto návrhu
podmienená osvedčením v miere hraničiacej s istotou, že žalovaná takúto dokumentáciu protiprávne
zadržiava a že ju má v čase rozhodnutia súdu stále u seba. Táto skutočnosť zakladá možnosť
požadované doklady vydať žalobcom. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení je predbežne vykonateľné

a ak by súd neodkladným opatrením zaviazal žalovanú vydať veci, ktoré reálne nemá žalovaná u seba,
malo by takéto vykonateľné rozhodnutie pre žalovanú závažné nepriaznivé dôsledky. Žalobcovia už
v samotnom návrhu tvrdili, že žalovaná sa vyjadrila, že dokumenty sa nachádzajú v kancelárii, čím
žalovaná dispozíciu s požadovanými dokumentmi popierala. Zároveň však uviedli, že žalovaná tvrdila,
že mzdová agenda patrí jej, čím mala potvrdiť, že dokumentmi skutočne disponuje. Tieto skutočnosti

všaknijakýmspôsobomneosvedčili,rovnakoakoneosvedčilianitvrdeniaosnahekontaktovaťžalovanú,
či o zaslanej faktúre, ktorou si žalovaná mala uplatniť odmenu za poskytnuté služby. Za daných
okolností zostala sporná otázka, či sa dokumenty u žalovanej skutočne nachádzajú. K záveru o tom,
že žalovaná má požadované dokumenty v držbe nemožno dôjsť len na základe predložených čestných
prehlásení, a to aj z toho dôvodu, že z nich nemožno jednoznačne vyvodiť, ktoré konkrétne dokumenty

boli obsahom odovzdaných šanónov. Opakovane súd poukazuje na tvrdenia žalobcov, že žalovaná
uviedla, že požadované dokumenty sa nachádzajú v kancelárii žalobcov. Z uvedeného dôvodu, ak
má byť žalovanej uložená povinnosť vydať účtovnú dokumentáciu žalovaným, rozhodnutiu musí nutne
predchádzať dokazovanie a nie je postačujúce iba osvedčenie existencie zmluvného vzťahu medzi
stranami sporu, ktoré konštatoval súd prvej inštancie. Na základe týchto úvah odvolací súd považuje

záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovia neosvedčili, že žalovaná požadovanými listinnými
dokladmi skutočne disponuje za správny. Vo vzťahu k elektronickým zálohám účtovníctva a personálnej
agendy je otázka osvedčovania dispozície komplikovanejšia, preto by bolo možné túto predpokladať
na základe osvedčenia existencie záväzkového vzťahu existujúceho medzi žalobcami a žalovanou
na základe zmluvy o vedení účtovníctva. Táto skutočnosť však bez splnenia ďalších podmienok na

nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia v návrhu neuviedli ani spôsob, akým požadujú
vydanie elektronickej dokumentácie.

34. Vo vzťahu k naliehavosti potreby navrhovanej úpravy pomerov strán sporu súd prvej inštancie

uviedol, že v prípade vydania elektronickej zálohy účtovníctva mali žalobcovia dostatočný priestor
na ochranu ich práv, pričom nemal za osvedčené ani to, že by sa pozícia žalobcov vo vzťahu
k zamestnancom, či štátnym orgánom zmenila v dôsledku chýbajúcich účtovných dokladov, ani
osvedčenie, že by žalobcom bezprostredne hrozila ujma, príp. postih zo strany príslušných orgánov.
Žalobcovia v odvolaní tieto tvrdenia súdu prvej inštancie označili za zavádzajúce a nesprávne, nakoľko

počas trvania zmluvného vzťahu so žalovanou nebol dôvod tieto doklady od nej žiadať. Naliehavosť
podľa žalobcov vyplýva z ich zákonných povinností, nesplnenie ktorých môže mať za následok vznik
škody v podobe sankcií. Odvolací súd však zhodne so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno preukázania hrozby bezprostrednej ujmy, ani situácie ktoráneznesie odklad a dôvodne vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov strán. Odvolací súd poukazuje na
skutočnosť,žežalobcoviasamispochybnilinaliehavosťnariadenianeodkladnéhoopatrenia,keďnapriek
lehotám plynúcim na splnenie zákonných povinností a napriek nimi tvrdenému odmietaniu žalovanej

vydaťpožadovanédokumenty,akoajtvrdeniam,žežalovanápoprelaichdispozíciu,návrhnanariadenie
neodkladného opatrenia podali viac ako 4 mesiace po uplynutí lehoty na vydanie dokumentácie. Podľa
odvolacieho súdu žalobcovia osvedčili zánik existencie zmluvného vzťahu so žalovanou, predmetnom
ktorého bolo vedenie účtovníctva, a to dňa 05.11.2024 s tým, že žalovaná mala žalobcom odovzdať
všetky účtovné dokumenty do 30.11.2024. Neosvedčili však, že žalovaná má požadované dokumenty

v dispozícii, ani to, že by tieto dokumenty po uvedenom dátume od žalovanej požadovali, žalovaná im ich
odmietla vydať, podmienila vydanie dokumentácie zaplatením odmeny za poskytnuté služby. Rovnako
z obsahu spisu nič neosvedčuje pravdivosť tvrdenia žalobcov, že žalovaná považuje účtovné a mzdové
úkony za svoje vlastníctvo. V odvolaní žalobcovia namietli, že nemôžu preukázať, že dokumentmi
nedisponujú. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však takáto požiadavka súdu nevyplýva. Súd
prvej inštancie konštatoval absenciu osvedčenia skutočnosti, že by dokumentmi disponovala práve

žalovaná a neosvedčili ani skutočnosť, že žalovaná požadovanú dokumentáciu odmieta vydať. Okresný
súd teda nepožadoval negatórny dôkaz, ako namietali žalobcovia, pretože od žalobcov nežiadal, aby
osvedčili, že oni účtovné doklady nemajú. Naopak, okresný súd správne vychádzal z toho, že nebol
predložený dôkaz na pozitívne tvrdenú skutočnosť, že účtovné doklady boli odovzdané žalovanej
(napr. preberací protokol obsahujúci špecifikáciu dokladov prevzatých žalovanou). Čestné vyhlásenia

svedkov síce mohli osvedčiť, že žalovaná prevzala šanóny, avšak šanóny s bližšie neidentifikovaným
obsahom, ktorý nie je možné stotožniť s účtovnými dokladmi žiadanými v petite návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Bez ohľadu na skutočnosť, že ide o novotu v odvolacom konaní, odvolací súd
poukazuje na to, že obsahom spisu nie sú ani žiadne listiny osvedčujúce pravdivosť tvrdení žalobcov,
že požiadali daňové orgány o odklad podania daňových priznaní do 30.06.2025. Z vyjadrení žalobcov

tiež nevyplýva, či je ich účtovným obdobím kalendárny rok alebo hospodárny rok, čo má vplyv nielen na
moment splnenia povinnosti podať daňové priznanie, ale aj pre posúdenie otázky naliehavosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd znovu poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia podali
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia štyri mesiace po nesplnení povinnosti žalovanej vydať im
požadované doklady. Aj s ohľadom na tieto skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že nie je splnený

prvok naliehavosti ako základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, a teda vyhodnotil
ako správny záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia dostatočným spôsobom neosvedčili rozhodujúce
skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia. Samotné neisté postavenie žalobcov nemôže byť
podkladomprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,alepodkladomprepodaniežaloby,vdanomprípade
pre podanie žaloby o vydanie veci, príp. náhradu škody, pričom v rámci predmetného konania za určitých

okolností môže nastať situácia spĺňajúca podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. Účelom
neodkladného opatrenia je potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov, ktorá spočíva v tom,
že bez nariadenia neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by
vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom,
čo však v danom prípade nemožno konštatovať, nakoľko takéto skutočnosti žalobcovia neosvedčili.

Hypotézy a možných následkoch nesplnenia si zákonných povinností žalobcov, či už ako účtovných
jednotiek alebo podnikateľov, či zamestnávateľov nemôžu za osvedčených okolností byť samé o sebe
dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko existujú iné zákonné inštitúty brániace ich
práva. Samotná nemožnosť riadne si plniť svoje zákonné povinnosti nezakladá bezprostredne hroziacu
ujmu a ani žalobcami tvrdenú nezvrátiteľnú škodu.

35. Odvolací súd opakovane poukazuje na skutočnosť, že navrhované neodkladné opatrenie vykazuje
znaky neodkladného opatrenia s trvalým charakterom a s obsahom, ktorý by v prípade podanej žaloby
o vydanie veci podľa § 126 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) zodpovedal
výroku rozhodnutia súdu vo veci samej. V danom prípade by vyhovením návrhu žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia došlo k navodeniu rovnakého právneho aj faktického stavu, aký by nastal

uložením povinnosti žalovanej vydať požadované doklady na základe meritórneho rozhodnutia vo veci
samej na základe žaloby o vydanie veci bez toho, aby bolo súdom dôsledne posúdené naplnenie
všetkých zákonom predpokladaných podmienok. Odvolací súd tiež opakovane uvádza, že povaha danej
veci nepripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby vykonania riadneho dokazovania
(najmä čo sa týka spornej dispozície s dokumentmi a bezdôvodného odmietnutia dokumenty vydať),

vyhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti v súlade princípom kontradiktórnosti konania.
36. Vo vzťahu k argumentácii žalovaných, ktorí poukazovali na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava
IV., sp. zn. 14Cb/123/2019 odvolací súd uvádza, že skutkový stav v predmetnom konaní nie je totožný sprejednávaným prípadom, nakoľko v danom prípade nebola sporná držba dokumentov, vydania ktorých
sa navrhovateľ v danom konaní domáhal.
37. V ostatnej časti odôvodnenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v súlade so zásadou

viazanosti odvolacími dôvodmi, upravenou v § 380 ods. 1 CSP, účelom tohto odvolacieho konania bolo
posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to výlučne v kontexte
žalobcami uvedených a obsahovo vymedzených odvolacích dôvodov. Účelom tohto odvolacieho
konania teda nebolo posudzovanie alebo vysporiadanie sa s inými súdnymi rozhodnutiami, keď
naviac ide o rozhodnutia, ktoré ani nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax, v súlade s ktorou by

podľa čl. 2 ods. 2 CSP malo byť v tejto veci rozhodované. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia súdy vždy rozhodujú podľa konkrétnych
okolností tej - ktorej rozhodovanej veci. Konkrétne okolnosti danej veci pritom zásadne determinuje
navrhovateľ neodkladného opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, keď opísanie týchto skutočností je podľa § 326 ods. 1 v spojení s § 344
CSP aj osobitnou zákonnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

38. Čo sa týka časti odvolania, v ktorej žalobcovia vysvetľujú pojem „doklady platené v hotovosti“
odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je založené na neurčitosti identifikácii
dokladov platených v hotovosti, ale na tvrdení, že nebolo osvedčené, že žalovaná týmito dokumentmi
disponuje, že ich odmieta vydať a chýbajúca naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia,
či žalobcami tvrdená hrozby nezvrátiteľnej škody. Možno prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie

o neurčitosti indentifikácie uvedených dokumentov, ktorá má svoje opodstatnenie pre vykonateľnosť
rozhodnutia v prípadnom exekučnom konaní. Z tohto pohľadu sa javí ako otázna aj vymožiteľnosť
prípade nariadeného neodkladného opatrenia v navrhnutom znení aj vo vzťahu k elektronickej
dokumentácie. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že ide o novotu tvrdení, ktorá nie je
v odvolacom konaní prípustná.

39. Vo vzťahu k námietke žalobcov, že odvolací súd mohol vo veci nariadiť pojednávanie, príp. vyzvať
žalobcov na ozrejmenie niektorých skutočností odvolací súd uvádza, že aj keď pojednávanie v prípade
neodkladných opatrení nie je vylúčené, pre konanie o neodkladnom opatrení platí zjednodušený
procesný postup, ktorý je založený na posúdení skutočností z listín, ktoré sú obsahom návrhu. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd v zmysle § 329 ods. 1 v spojení s § 344

CSP v zásade bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Nasvedčujú tomu
aj pomerne krátke lehoty, v ktorých je súd povinný rozhodnúť a ktoré súdu neumožňujú vykonávať
rozsiahlejšie dokazovanie. Z uvedeného dôvodu je kladený väčší dôraz na objektívnu presvedčivosť
a argumentačnú dostatočnosť návrhu, za ktoré navrhovateľ zodpovedá. Účelom neodkladného
opatrenia je rýchla a účinná procesná obrana navrhovateľa pred porušovaním jeho práv. Odvolacia

námietka žalobcov o nenariadení pojednávania na doplnenie dokazovania skutočností potrebných na
nariadenie neodkladného opatrenia samé o sebe popierajú nielen naliehavosť potreby úpravy pomerov,
ale potvrdzujú správnosť záveru súdu o tom, že uplatnený nárok mal byť predmetom sporového
konania, výsledkom ktorého je rozhodnutie vo veci samej. Aj keď je pozícia navrhovateľa neodkladného
opatrenia z určitého pohľadu zvýhodnená oproti osobe, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, je

akousikompenzácioudôrazkladenýnapresvedčivosťargumentácieaosvedčenietvrdenínavrhovateľa.
Navrhovateľ neodkladného opatrenia má však k dispozícii obmedzený rozsah dôkazných prostriedkov,
vykonanie ktorých je limitované práve povahou konania o nariadenie neodkladného opatrenia, zvlášť
v prípade neodkladného opatrenia podávaného pred začatím konania a ešte výraznejší v prípade,
že navrhované neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. V prípade, že je návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia podávaný v priebehu konania vo veci samej, je pre vydanie neodkladného
opatrenia benefitom väčší rozsah skutočností, ktoré vyvstali v priebehu konania a ktoré môže súd pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadniť. Ako sa ukázalo aj v danom
prípade, neodkladné opatrenie voči žalovanej v navrhovanom znení nebolo možné nariadiť nielen
pre absentujúci naliehavý právny záujem, ale aj pre nedostatočné osvedčenie dispozície žalovanej

s dokumentáciou, ktorej sa žalobcovia domáhali a z dôvodu nedostatočnej určitosti označenia dokladov,
a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
40. Nakoľko vydaním rozhodnutia o neodkladnom opatrení v tejto veci sa konanie končí, rozhodol
odvolací súd aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, vznikol voči žalobcom nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ale nakoľko z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že
by žalovanej v odvolacom konaní vznikli nejaké trovy, odvolací súd rozhodol v súlade s čl. 17 základných
princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu tak, že žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.41. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).