Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200098
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200098.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Petra Molčana
v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne
zastúpený: JUDr. Evald Dzurenda, advokát so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, proti žalovanému:
Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia náčelníka žalovaného č. OdVS-25-1/2023 zo dňa 07.02.2023,
takto

r o z h o d o l :

Správny súd Rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č.

OdVS-25-1/2023 zo dňa 07.02.2023 a Personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu Ozbrojených síl
Slovenskej republiky č. 12 231 zo dňa 13.12.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej
správny nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvode vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu

1) Správny orgán prvého stupňa – riaditeľ Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky

(ďalejajlen„orgánverejnejsprávyprvéhostupňa“)rozhodnutímč.12231zodňa13.12.2022(ďalejajlen
„prvostupňové rozhodnutie“) s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b) a § 7 ods. 2 písm. b) zákona
č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 281/2015 Z. z.“) ako vedúci služobného úradu
rozhodol podľa § 83 ods. 1 písm. c) v spojení s ustanovením § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015
Z. z. o prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe, t.j. žalobcu,
ktorého služobný pomer sa skončí dňa 09.01.2023, pretože porušil základnú povinnosť profesionálneho

vojaka tým, že nastúpil v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu.

2) V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že dňa
14.11.2022 mu bol doručený návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa § 83 ods.1
písm. c) v spojení s § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. vzhľadom na to, že žalobca porušil
základnú povinnosť profesionálneho vojaka tým, že nastúpil v služobnom čase na výkon štátnej služby
pod vplyvom alkoholu, čím daným dňom (t.j. 14.11.2022) podľa § 92 ods. 2 písm. d) zákona č. 281/2015

Z. z. začalo konanie o prepustení menovaného zo služobného pomeru.

3) Z „Písomného vojenského rozkazu na spresnenie výkonu štátnej služby veliteľa Základne
nasaditeľných KIS Ružomberok“ č. 167 zo dňa 23.08.2022, čl. 4 Služobná cesta vyplýva, že žalobca bolpodľa § 113 ods. 1 a § 114 zákona č. 281/215 Z. z. vyslaný na služobnú cestu do Oddelenia jazykovej
prípravy Trenčín s časom nástupu na služobnú cestu dňa 30.08.2022 o 04:00 hod. a s príchodom zo
služobnej cesty dňa 09.12.2022 o 19:00 hod.

4) Z potvrdenia Oddelenia jazykovej prípravy Jazykového inštitútu Trenčín zo dňa 23.09.2022 vyplýva,
že žalobca bol dňa 23.09.2022 účastníkom kurzu STANAG, ID kurzu 7/22, v skupine SLP1, ktorého
pracovná náplň bola určená na 4 vyučovacie hodiny.

5) Z „Písomného vojenského rozkazu na spresnenie výkonu štátnej služby veliteľa Základne
nasaditeľných KIS Ružomberok“ č. 188 zo dňa 26.09.2022, čl. 12 Oprava PVR vyplýva, že žalobcovi bol
opravený dátum a čas ukončenia služobnej cesty na 23.09.2022 o 12:00 hod. Čas ukončenia služobnej
cesty bol následne z dôvodu administratívnej chyby opravený v Písomnom vojenskom rozkaze na
spresnenie výkonu štátnej služby veliteľa 62. Spojovacieho práporu Ružomberok č. 6 zo dňa 08.12:2022
na 23.09.2022 o 12:30 hod.

6) Z vyššie uvedeného mal orgán verejnej správy prvého stupňa za preukázané, že žalobca dňa
23.09.2022 nastúpil na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu.

7) Žalobca bol registratúrnym záznamom č. PÚ-EL 184/12-1359-1/2022-4 OdPČ zo dňa 16.11.2022

vyzvaný, aby sa podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov vyjadril k predmetnému konaniu vo veci skončenia služobného pomeru
prepustením na dôvod podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. Do vydania uvedeného
personálneho rozkazu sa žalobca k predmetnému konaniu nevyjadril a ani nedoložil žiadne písomnosti.
Žalobca do úradného záznamu zo dňa 23.09.2022 k pozitívnej dychovej skúške uviedol, že dychovú

skúšku vykonal dobrovoľne a nebol si vedomý, že mohla dopadnúť pozitívne a vzhľadom na to, že sa
necítil dobre bral aj nejaké lieky, tak mohla dychová skúška dopadnúť pozitívne. K pozitívnym dychovým
skúškam na alkohol u žalobcu orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že je všeobecne známe, že
užitie niektorých liekov podľa odbornej literatúry (Straka a kol.: Súdnolekárska alkohológia) a Stanoviska
Slovenskej súdnolekárskej spoločnosti môže ovplyvniť výsledok dychovej skúšky na alkohol, avšak po

uplynutí 15 až 20 minút nie je v dychu merateľný. Žalobcovi však bola zistená prítomnosť alkoholu
s časovým odstupom cca 30 minút (o 11:56 a 12:27 hod.). Je teda vylúčené, aby len požitie voľno
predajných liekov, resp. iných liekov obsahujúcich alkohol spôsobilo po uplynutí daného času nameraný
zostatok alkoholu v dychu. Teda orgán verejnej správy prvého stupňa konštatoval, že z vykonaného
dokazovania vyplynula skutočnosť, že žalobca nastúpil v služobnom čase na výkon štátnej služby

pod vplyvom alkoholu, čo vyplynulo z dychových skúšok certifikovaného testera. Žalobca si z titulu
svojho postavenia musel byť vedomý, aké následky z jeho konania môžu nastať po užití alkoholických
nápojov. Na základe uvedených dôvodov orgán verejnej správy prvého stupňa dospel k záveru, že
žalobca porušil svoju povinnosť uloženú mu zákonom aj internými predpismi, pričom nebolo relevantné,
či k užitiu alkoholu došlo úmyselne alebo z iných dôvodov. Teda orgán verejnej správy nemal možnosť

rozhodnúť vo veci na základe svojho uváženia, ale bol povinný postupovať tak, ako to ukladá zákon,
teda obligatórne skončiť štátnu službu žalobcu prepustením zo služobného pomeru.

8) Orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšej časti prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že mu
nemožno uprieť oprávnenia vykonať opatrenia potrebné na ochranu poriadku vo veciach verejných,

bezpečnosti občanov a vlastnej ochrany. Je vo verejnom záujme, aby profesionálny vojak, ktorý
poruší základnú povinnosť profesionálneho vojaka nastúpením v služobnom čase na výkon štátnej
služby pod vplyvom alkoholu bol vylúčený z možnosti vykonávať povolanie, funkciu alebo činnosť.
Skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením je možné len z dôvodov taxatívne
vymedzených v § 83 zákona č. 281/2015 Z. z., pričom odsek 1 tohto ustanovenia stanovuje obligatórne

dôvody na prepustenie profesionálneho vojaka, kedy vedúci služobného úradu po zistení niektorého
zo zákonom stanovených dôvodov má právnu povinnosť rozhodnúť o prepustení. Prepustenie zo
služobného pomeru je jedným zo zákonom predpokladaných spôsobov skončenia služobného vzťahu
profesionálneho vojaka voči štátu, nemá povahu sankcie, ale je následkom určitého správania
profesionálneho vojaka, ktoré zákon definuje ako nezlučiteľné s ďalším trvaním služobného pomeru

k Ozbrojeným silám Slovenskej republiky. Orgán verejnej správy prvého stupňa zdôraznil špecifický
charakter služobného pomeru profesionálnych vojakov, ktorý je svojou povahou inštitútom verejného
práva – ide o štátnozamestnanecký pomer.9) Orgán verejnej správy prvého stupňa sa pred vydaním personálneho rozkazu zaoberal nižšie
uvedenými podkladmi zaslanými veliteľom Základne nasaditeľných KIS Ružomberok:
- návrhom na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru zo dňa 09.11. 2022 (ďalej len

„návrh na prepustenie“),
- zápisom o dychových skúškach žalobcu zo dňa 23.09.2022 č.: VPBA-30/2022-OddTO,
- výpisom z „Písomného vojenského rozkazu na spresnenie výkonu štátnej služby veliteľa Základne
nasaditeľných KIS Ružomberok“ š. 167 zo dňa 23.08.2022 – vyslanie menovaného na služobnú cestu,
- výpisom z „Písomného vojenského rozkazu na spresnenie výkonu štátnej služby veliteľa Základne

nasaditeľných KIS Ružomberok“ č. 188 zo dňa 26.09.2022 – oprava vyslania menovaného na služobnú
cestu,
- úradným záznamom o vykonaní dychovej skúšky v zmysle § 5 zákona č. 2019/1996 Z. z. o ochrane
pred zneužitím alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb
č.: VPBA-30/2022-OddTO zo dňa 23.09.2022 (ďalej len „úradný záznam“),
- certifikátom o overení analyzátora dychu Alcotest 7510 classic, výrobné číslo ARFD-0003 s platnosťou

overenia do 17.11.2022,
- potvrdením Oddelenia jazykovej prípravy Jazykového inštitútu Trenčín zo dňa 23.09.2022 o činnosti
žalobcu v predmetný deň v jazykovom kurze STG,
- Spisom „E. A. B. – odovzdanie veci pre podozrenie zo spáchania priestupku na úseku ochrany
pred alkoholizmom a inými toxikomániami podľa § 30 ods. 1 písm. f) zákona SNR č. 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov – zaslanie“ od Vojenskej polície Bratislava č.:
VPBA-30/2022-OddTO zo dňa 16.11.2022,
- záznamom o podaní vysvetlenia žalobcu podľa § 60 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov zo dňa 19.10.2022.

10) Z predložených podkladov pre orgán verejnej správy prvého stupňa vyplynulo že žalobca bol dňa
23.09.2022vobjekteOddeleniajazykovejprípravyTrenčín,nazákladetelefonickejpožiadavkyzástupcu
veliteľa Základne nasaditeľných KIS Ružomberok v čase 11:56 hod. podrobený vykonaniu dychovej
skúšky na zistenie objemovej koncentrácie alkoholu v dychu s výsledkom 0,29 mg/l (v prepočte 0,60
‰ alkoholu v dychu) a v čase o 12:27 hod. pri opakovanej skúške na zistenie objemovej koncentrácie

alkoholu v dychu s výsledkom 0,23 mg/l (v prepočte 0,48 ‰ alkoholu v dychu). Dychové skúšky boli
vykonané certifikovaným prístrojom Alcotest 7510 classic, výrobné číslo ARFD-0003, pričom žalobca
ich výsledky potvrdil svojim podpisom.

11) Na základe vyššie uvedeného dňa 09.11.2022 spracoval veliteľ Základe nasaditeľných Ružomberok

návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm.
c) zákona č. 281/2015 Z. z., pretože porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134
ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. tým, že nastúpil v služobnom čase na výkon štátnej služby pod
vplyvom alkoholu, v ktorom ho navrhol prepustiť zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa §
83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. Zo 17. bodu návrhu na prepustenie zo služobného pomeru

vyplýva, že žalobca bol s týmto návrhom na prepustenie oboznámený dňa 09.11.2022, kde uviedol, že
si je vedomý priestupku, ktorý spôsobil a veľmi svoj čin ľutuje; bola to jeho prvá a jediná chyba, ktorú
urobil počas svojej služby; aj naďalej má záujem slúžiť v OS SR a napriek svojej chybe verí, že stále
má OS SR čo ponúknuť, čo potvrdil svojim podpisom.

12)Vzávereprvostupňovéhorozhodnutiaorgánverejnejsprávyprvéhostupňazdôraznil,žezákonklade
na vojakov vyššie nároky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie
nekompromisne sankcionuje, čo v konečnom dôsledku znamená, že vo vzťahu k plneniu služobných
povinnostívyžadujestriktnédodržiavaniesvojichustanovení,prísnejšienežinézákony.Zákonnáúprava
vychádza z premisy, že profesionálni vojaci vykonávajú časť zvrchovanej štátnej moci a štát má

legitímny záujem vyžadovať od nich „zvláštne puto dôvery a lojality“. Žalovaný preskúmal návrh na
prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka spolu s ďalšími na vec vzťahujúcim
sa spisovými materiálmi v celom rozsahu, zhodnotil predložené materiály, a to tak jednotlivo, ako aj v ich
vzájomných súvislostiach. Z objektívneho skutkového stavu a v súvislosti s citovanými ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov bolo jednoznačne listinnými dôkazmi preukázané, že žalobca

dňa 23.09.2022 nastúpil na výkon pod vplyvom alkoholu a navyše v čase, keď Vláda Slovenskej
republiky svojím uznesením č. 142 zo dňa 26.02.2022 vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa § 8 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších
predpisov z dôvodu hromadného prílivu cudzincov na územie Slovenskej republiky, čím žalobca svojímkonaním hrubo porušil štandardy správania a konania profesionálneho vojaka. Žalobca sa podľa
presvedčenia orgánu verejnej správy prvého stupňa dopustil správania, ktoré narušilo vážnosť a dobré
meno Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Pretože žalobca naplnil skutkovú podstatu obligatórneho

dôvodu na prepustenie zo služobného pomeru uvedeného v § 83 ods. 1 písm. c) v spojení s § 134 ods. 2
písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z., orgán verejnej správy prvého stupňa konštatoval, že nemal možnosť
rozhodnúť vo veci na základe svojho uváženia, ale bol povinný postupovať tak, ako mu to zákon ukladá,
a teda žalobcu prepustil so služobného pomeru profesionálneho vojaka.

13) Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dňa 23.01.2023
odvolanie, ktorému orgán verejnej správy prvého stupňa v zmysle § 57 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)
nevyhovel, nerozhodol o odvolaní autoremedúrou a v zákonom stanovenej lehote odvolanie predložil
žalovanému na rozhodnutie.

14) V podanom odvolaní žalobca uviedol, že deň pred nástupom do služby požil alkoholické nápoje.
Zdôraznil, že nie je pravidelným konzumentom alkoholu. V deň nástupu do služby žaloba osobne necítil,
že by bol pod vplyvom alkoholu, inak by do služby nebol nastúpil. Výsledok kontroly preukázal, že
išlo o nízke hodnoty prítomnosti alkoholu v tele žalobcu s klesajúcou tendenciou. Žalobca veľmi ľutuje
svoje konanie a zdôraznil, že takáto situáciu sa už nikdy opakovať nebude. Je vzorným profesionálnym

vojakom s množstvom ocenení a vyznamenaní. Od nástupu do ozbrojených síl SR si výborne plnil
svoje povinnosti a nikdy nebol disciplinárne riešený. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že zákonodarca
novelizoval zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov zákonom č. 420/2022 Z.
z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý
mal nadobudnúť účinnosť dňa 01.01.2023. Zákonodarca sám touto novelou vypustil v § 83 ods. 1

písm. c) ako obligatórny spôsob skončenia služobného pomeru prepustením. Z toho je zrejmé, že sám
zákonodarcanemalzáujemnaprepusteníprofesionálnehovojaka,ktorýprvýkrátporušilsvojupovinnosť
ustanovenú v § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. Žaloba zdôraznil, že svoju povinnosť porušil
prvýkrát za svoju dlhoročnú kariéru. Podľa žalobcu by bolo veľkou stratou a proti záujmu Ozbrojených
síl Slovenskej republiky, keby žalovaný nezrušil napadnuté rozhodnutie. Žalobca tvrdil, že je v kolektíve

veľmi obľúbený a svoje povinnosti si plní výborne, nad rámec mu uložených úloh. Jeho kolegovia sú
zárukou, že jeho konanie nebolo natoľko závažné, ani úmyselne nesmerovalo k poškodeniu dobrého
mena Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Žalobca chce aj naďalej slúžiť Slovenskej republike v jej
Ozbrojených silách, stále má čo ponúknuť. Službu vlasti považuje za svoje poslanie a rád by v ňom
pokračoval.

Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu

15) O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa
rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OdVS-25-1/2023 zo dňa 07.02.2023 tak, že odvolanie žalobcu

zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.

16) Z písomných podkladov viažucich sa k veci mal žalovaný v konaní za preukázané, že žalobca sa
konania v rozpore so zákonom dopustil, keďže nastúpil v služobnom čase na výkon štátnej služby pod
vplyvom alkoholu, a to v súvislosti s § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. K argumentu žalobcu

týkajúceho sa výsledku kontroly, ktorý preukazuje nízke hodnoty prítomnosti alkoholu v tele žalobcu
sklesajúcoutendencioumalžalobcazato,žezákonodarcav§134ods.2písm.b)zákonač.281/2015Z.
z.nepriznávažiadnumierutoleranciepožitiaalkoholickýchnápojov.Žalovanýmalďalejzato,žetvrdenie
žalobcu, že „zákonodarca novelizoval zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákonom č. 420/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 01.01.2023. Zákonodarca sám touto novelou vypustil v § 83 ods. 1 písm. c) ako
obligatórny spôsob skončenia služobného pomeru prepustením. Z toho je zrejmé, že sám zákonodarca
nemá záujem na prepustení profesionálneho vojaka, ktorý prvýkrát porušil svoju povinnosť ustanovenú
v § 134 ods. 2 písm. b) zákona“ nie je možné akceptovať.

17) V kontexte vyššie uvedeného žalovaný zdôraznil, že v zmysle § 228 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.
z. sa na predmetné konanie aplikujú ustanovenia zákona pred jeho účinnosťou, t.j. v čase spáchania
skutku (dňa 23.09.2022) a teda v období pred žalobcom citovanou novelou zákona č. 281/2015 Z.z. Z uvedeného je podľa žalovaného jednoznačne preukázané, že predmetné protiprávne konanie
žalobcu (v služobnom čase nastúpiť na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu) a z neho vyplývajúce
rozhodovanie o porušení základnej povinnosti profesionálneho vojaka je obligatórnym dôvodom na

prepustenie profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe. Dôvod skončenia služobného pomeru
uvedený v § 83 ods. 1 písm. c) v spojení s § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. kvalifikovaný
ako „porušenie základnej povinnosti profesionálneho vojaka“ je obligatórnym dôvodom pre skončenie
služobného pomeru. Vzhľadom na túto skutočnosť, nie je možné voči žalobcovi aplikovať iný postup ako
zákonný postup a to ten, ktorý je uvedený v § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z.

18) V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a konania,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo konštatoval, že orgán verejnej správy prvého stupňa v prvostupňovom
konaní vychádzal z jemu dostupných informácií, ktoré objektívne posúdil a vyhodnotil v rámci
dokazovania, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého potom vychádzal pri svojom
rozhodovaní. Postup rozhodovania v predmetnej veci žalovaný vyhodnotil ako v súlade so správnym

poriadkom a zákonom, pri ktorom boli dodržané a rešpektované všetky základné zásady konania.

Správna žaloba – žalobné body

19) Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline v zákonnej lehote dňa 04.04.2023 sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej
republiky č. OdVS-25-1/2023 zo dňa 07.02.2023, ako aj Personálneho rozkazu orgánu verejnej správy
prvého stupňa č. 12 231 zo dňa 13.12.2022 a ich zrušenia. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov
konania.

20) Žalobca po opísaní skutkového stavu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí orgánov
verejnej správy prvého a druhého stupňa poukázal na to, že žalovaný neakceptoval žalobcom uvedenú
novelu zákona č. 281/2015 Z. z., nakoľko sa na predmetné konanie aplikujú ustanovenia zákona pred
jeho účinnosťou. Zdôraznil, že podľa § 4 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. je služobný úrad povinný
zaobchádzať s občanom a profesionálnym vojakom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania

ustanovenou osobitným predpisom, najmä ak ide o podmienky prijatia do štátnej služby, podmienky
výkonu štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenie peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované
v súvislosti s výkonom štátnej služby, vzdelávanie a skončenie štátnej služby.

21) V kontexte vyššie uvedeného dal žalobca do pozornosti súdu rozhodnutie riaditeľa Personálneho

úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky č. PÚ-EL184/12-1247-5/2022-4.OdPČ. Týmto rozhodnutím
riaditeľ Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku
rozhodol tak, že odvolaniu slobodníka v zálohe C. F. (ďalej len „slobodník“), ktoré mu bolo doručené
dňa 21.12.2022 vyhovel a personálny rozkaz riaditeľa Personálneho úradu OS SR Liptovský Mikuláš
č. 11741 zo dňa 24.11.2022 zrušil a slobodníkovi v súlade s § 134 ods. 1 písm. r) zákona č. 281/2015

Z. z. uložil povinnosť bezodkladne po doručení tohto rozhodnutia nastúpiť na výkon štátnej služby vo
Veliteľstve posádky Bratislava do funkcie, ktorú vykonával pred prepustením zo služobného pomeru.
Riaditeľ personálneho úrad, ako orgán verejnej správy prvého stupňa, Personálnym rozkazom č. 11741
zo dňa 24.11.2022 podľa § 83 ods. 1 písm. c) v spojení s § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z.
prepustil slobodníka zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe, pretože

porušil povinnosť profesionálneho vojaka tým, že nastúpil na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu.
V tomto rozhodnutí služobný úrad uviedol, že k prepusteniu slobodníka zo služobného pomeru došlo
v súlade s platným zákonom v čase a so správnym poriadkom, pričom boli dodržané a rešpektované
všetkyzákladnézásadykonania.Popreskúmanívyššieuvedenéhoslužobnýúradpoužilvkonaníinštitút
zmiernenia tvrdosti zákona, keď aplikoval zákon č. 420 zo dňa 08.11.2022, ktorým sa mení a dopĺňa

zákon č. 281/2015 Z. z., kde sa porušenie základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa § 134
ods. 2 písm. b) uvedeného zákona, ktorého sa slobodník dopustil, považuje za naplnenie dôvodu na
prepustenie podľa § 83 ods. 5 písm. g) zákona, ktorý má fakultatívny charakter a podľa ktorého pri
porušení tejto základnej povinnosti štátnu službu profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe
možno skončiť prepustením. S poukázaním na to, že v priebehu odvolacieho konania nadobudol dňa

01.01.2023 účinnosť zákon č. 420 zo dňa 08.11.2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015
Z. z. a vzhľadom na výsledky dychových skúšok slobodníka, jeho doterajšie plnenie úloh, stanoviska
zástupcu veliteľa Veliteľstva posádky Bratislava s prihliadnutím na skutočnosť, že sa slobodník takéhotoporušenia základnej povinnosti dopustil prvý raz je jeho ponechanie v služobnom pomere v záujme
služobného úradu.

22) Žalobca dal do pozornosti súdu aj ďalšie rozhodnutie žalovaného č. KaGŠ-8-12/2021-PravO zo
dňa 12.10.2021, ktorým zrušil Personálny rozkaz PÚ č. 4568 zo dňa 28.06.2021. Týmto personálnym
rozkazom PÚ prepustil podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. zo služobného pomeru
čatára v zál. G. A. H. (ďalej len „čatár“). Čatár bol vyslaný ako profesionálny vojak na plnenie úloh
mimo územia Slovenskej republiky (Adaži, Lotyšsko) na účely plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy

o spoločnej obrane proti napadnutiu v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO v Poľsku, Litve,
Lotyšsku a Estónku. Dôvodom skončenia služobného pomeru bolo, že dňa 01.05.2021 v Adaži bola
príslušníkmi VP vykonaná kontrola dychovou skúškou, s pozitívnym výsledkom. Čatár pri pohovore pred
veliteľom uviedol, že požil alkoholické nápoje. V tomto prípade žalovanému stačilo, že čatár dal za seba
„spoločenskú záruku“ podpísanú jeho kolegami, pričom tento „inštitút“ nie je nikde zakotvený a vytkol
PÚ, že skutkový stav musí byť zistený jednoznačne a musí preukazovať protiprávne konanie osoby bez

pochybností. Žalovaný vyhovel odvolaniu čatára, zrušil rozhodnutie PÚ a zaradil ho späť do funkcie, do
ktorej bol ustanovený pred prepustením zo služobného pomeru.

23) Žalobca vidí v rozhodovaní žalovaného „iný meter“, pretože v obdobnej situácii rozhodol rozdielne.
V prípade slobodníka (C. F.) nastúpil v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu

a žalovaný ho vzhľadom na novelu zákona ponechal v aktívnej službe. Žalobca zdôraznil, že sa
dopustil rovnakého porušenia svojej povinnosti profesionálneho vojaka a žalovaný ho prepustil zo
služobného pomeru. Žalobca je presvedčený, že slobodníka ponechali v služobnom pomere aj preto,
že je v postavení člena Čestnej stráže Ozbrojených síl Slovenskej republiky a žalobca je iba „rádovým
vojakom“. V druhom prípade čatár počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky

preukázateľne požil alkoholické nápoje, je stále aktívnym profesionálnym vojakom.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

24) Žalovaný v podaní zo dňa 07.09.2023 po zosumarizovaní priebehu administratívneho konania

vo vzťahu k veci samej v prvom rade uviedol, že má za to, že v žalobe žalobcu absentujú dôvody
žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca
považuje napadnuté výroky rozhodnutí za nezákonné, tzv. „žalobné body“. Vo vzťahu k tej časti žaloby,
v ktorej žalobca opätovne uvádza skutočnosti, ktoré boli z jeho strany produkované v odvolacom konaní
(uznávajúc požitie alkoholických nápojov deň pred nástupom do služby, tvrdiac, že v deň nástupu do

služby necítil, že by bol pod vplyvom alkoholu, inak by do služby nebol nastúpil, upriamujúc pozornosť
na nízke hodnoty prítomnosti alkoholu v tele s klesajúcou tendenciou, poukazujúc na novelu zákona č.
281/2015 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 01.01.2023, deklarujúc výnimočnosť jeho konania a doterajšiu
bezchybnosť kariéry, či ubezpečujúc, že dané bolo z jeho strany „prešľap“, ktorý sa opakovať už
nikdy nebude) žalovaný vo vyjadrení žalobe konštatoval, že s argumentmi žalobcu sa vysporiadal

tak prvostupňový, ako aj druhostupňový orgán verejnej správy, a to v odôvodnení svojich rozhodnutí.
Žalovaný považoval tieto rozhodnutia za zákonné a trval na záveroch v nich vyslovených.

25) V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že žalobca podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona č.
281/2015 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období, ale aj za účinnosti aktuálnej právnej úpravy daného

ustanovenia ako profesionálny vojak nesmie nastúpiť v služobnom čase na výkon štátnej služby pod
vplyvom alkoholu. V dôsledku porušenia spomenutej základnej povinnosti profesionálneho vojaka došlo
v prípade žalobcu v rozhodnom čase k naplneniu predpokladov pre aplikáciu dôvodu na skončenie jeho
štátnej služby v stálej štátnej službe prepustenením zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm.
c) zákona č. 281/2015 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období v spojení s § 134 ods. 2

písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období. V zmysle prvého zmieneného
zákonného ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom období platilo, že štátna služba profesionálneho
vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru,
ak tento poruší základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. n) alebo ods. 2
alebo obmedzenie alebo zákaz podľa § 12, alebo zákaz podľa § 13. Citované zákonné ustanovenie

neposkytlo v danom čase správnemu orgánu priestor pre uplatnenie správnej úvahy v otázke skončenia
štátnej služby profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe prepustením
zo služobného pomeru. Predstavovalo obligatórny dôvod na takého prepustenie. Uvedený názor oprel
žalovaný aj o časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/190/2021 zo dňa06.12.2022, z ktorého vyplýva že „pre rozhodnutie správneho súdu je podstatné, že právna úprava
aplikovaného ust. § 83 ods. 1 písm. c) v spojení s § 134 ods. 1 písm. n), resp. § 134 ods. 2 písm. b)
nedáva správnemu orgánu priestor pre použitie správnej úvahy, či pri naplnení skutkovej podstaty ust. §

83 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 134 ods. 1 písm. n), res§ 134 ods. 2 písm. b) citovaného zákona
pristúpi k prepusteniu profesionálneho vojaka alebo nepristúpi. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje,
žezákonč.281/2015Z.z.kladienaprofesionálnychvojakovvyššienárokyprofesionálnehoamorálneho
charakteru pre výkon štátnej služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje, čo v konečnom
dôsledku znamená, že vo vzťahu k plneniu služobných povinností vyžaduje striktné dodržiavanie svojich

ustanovení, prísnejšie než iné zákony (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/14/2014
z 04.11.2014)“. Žalobca tým, že v rozhodnom čase naplnil skutkovú podstatu obligatórneho dôvodu na
skončenie jeho štátnej služby v stálej štátnej službe prepustením zo služobného pomeru uvedenú v §
83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období v spojení s § 134
ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období, neumožnil služobnému
úradu rozhodnúť vo veci na základe svojho uváženia. Služobný úrad žalobcu bol tak podľa presvedčenia

žalovaného povinný v danom čase postupovať tak, ako mu to ukladal zákon, teda prepustiť ho.

26) Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na iné administratívne konania, s konštatovaním, že žalobca
vidí v rozhodovaní žalovaného „iný meter“, pretože v obdobnej situácii rozhodol rozdielne, žalovaný
považoval za potrebné poukázať na časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.

31S/191/2021zodňa06.12.2022,kdevobdobnomprípadekonajúcisprávnyorgánvyhodnotilvznesenú
námietku porušenia zásady rovnakého zaobchádzania s profesionálnym vojakom pri skončení jeho
štátnej služby prepustením zo služobného pomeru ako nedôvodnú. V posudzovanom prípade zároveň
konajúci súd záverom skonštatoval, že „hoci správnemu súdu v tomto konaní prináleží vyjadriť sa len
k zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia (neprináleží mu preskúmať zákonnosť rozhodnutia vo

veci profesionálneho vojaka H.), v kontexte posudzovaného prípadu v nadväznosti na žalobnú námietku
nerovnakého zaobchádzania však prináleží správnemu súdu minimálne konštatovať, že nemožno
založiť „prax rovnakého zaobchádzania“ na excese správneho orgánu v inej posudzovanej veci, a to
ani v prípade, keď by išlo (hypoteticky) o veci naplňujúce znaky „porovnateľnej situácie“.“ Identické
závery vyplývajú tiež z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/190/2021 zo dňa

06.12.2022, či odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/193/2021 zo dňa 06.12.2022.
Administratívne konania, na ktoré poukázal žalobca, sa podľa vyjadrenia žalovaného vo svojich
skutkových súvislostiach, ako aj na to nadväzujúcich právnych kontextoch navzájom odlišujú. Nie je
možné konštatovať ich obdobnosť, a tak vôbec uvažovať o porušení zásady rovnakého zaobchádzania.

27) Žalovaný tvrdil, že v správnom konaní má ísť o dosiahnutie takej pravdy, ktorá objektívne umožňuje
vo veci riadne rozhodnúť, pričom s podpornou aplikáciou komentára k § 32 ods. 2 Správneho poriadku
má žalovaný za to, že „nemá ísť o dosiahnutie absolútnej pravdy, ale pravdy, ktorá správnemu orgánu
objektíve umožňuje vo veci riadne rozhodnúť“. „Formálne zopakovanie administratívneho konania
nepredstavuje pre účastníka, vo vzťahu k skutkovej stránke veci, reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie

v jeho prospech“ (R 103/2011), pričom na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na odôvodnenie
rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S 262/2013-69 z 29.05.2015, z ktorého vyplýva, že
„Vzhľadom na nulovú toleranciu možnosti požitia alkoholu pri výkone služby profesionálneho vojaka bol
žalobca prepustený zo služobného pomeru bez možnosti ďalšej úvahy správneho orgánu, pretože (...) je
zakotvené skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka obligatórne (zo zákona). (...) Rovnako

výkon bezchybnej 31 ročnej praxe na veci už nič nemohla zmeniť, keďže správne orgány preukázali
existenciu zákonného dôvodu na skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka.“

28) Taktiež žalovaný poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/12/2019
zo 04.02.2020, ktorý k tejto problematike uviedol, že „zákon č. 281/2015 Z. z. kladie na vojakov vyššie

nároky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne
sankcionuje, čo v konečnom dôsledku znamená, že vo vzťahu k plneniu služobných povinností vyžaduje
striktné dodržiavanie svojich ustanovení. Zákonná úprava vychádza z premisy, že profesionálni vojaci
vykonávajú časť zvrchovanej štátnej moci a štát má legitímny záujem vyžadovať od nich „zvláštne
puto dôvery a lojality“ (...) Prepustenie zo služobného pomeru je jedným zo zákonom predpokladaných

spôsobov skončenia služobného vzťahu profesionálneho vojaka voči štátu, nemá povahu sankcie,
ale je následkom určitého správania profesionálneho vojaka, ktoré zákon definuje ako nezlučiteľné
sďalšímtrvanímslužobnéhopomeruvozbrojenýchsilách.Zákonč.281/2015Z.z.nemožnoporovnávať
s porušením pracovnej disciplíny u bežných pracovníkov, pretože zmieňovaný zákon ustanovuje vyššiumieru zodpovednosti a tomu musia zodpovedať aj osobitné možnosti postihu. Citovaný zákon klade
na vojakov vyššie nároky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie
nekompromisne sankcionuje, čo v konečnom dôsledku znamená, že vo vzťahu k naplneniu služobných

povinností vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších než iné zákony“.

29) V závere svojho vyjadrenia žalovaný tvrdil, že vo vzťahu k žalobou napadnutým rozhodnutiam
neexistuje žiadny zrušovací dôvod vyplývajúci z § 191 ods. 1 SSP, keďže dané rozhodnutia boli vydané
na základe právnych predpisov účinných v rozhodnom období, vydali ich orgány, ktoré boli na to

zo zákona oprávnené, vychádzajú zo správneho právneho posúdenia predmetnej právnej veci, sú
zrozumiteľné a riadne odôvodnené, pričom odôvodnenia rozhodnutí dávajú dostatočnú odpoveď na to,
prečo orgány verejnej správy rozhodli tak, ako je uvedené vo výroku ich rozhodnutí, orgány verejnej
správy, ktoré rozhodnutia vydali, dostatočne zistili skutkový stav, pričom vychádzali z jednotlivých
podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, pričom aj v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu
druhostupňového rozhodnutia postupoval orgán verejnej správy v súlade s relevantnými ustanoveniami

právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetné konanie.

30) Žalovaný zastáva názor, že napadnuté rozhodnutia, a teda tak rozhodnutie prvostupňové, ako aj
rozhodnutie druhostupňové, obsahujú všetky formálne a obsahové zákonné náležitosti, najmä ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutí, akými úvahami sa správne orgány riadili pri hodnotení dôkazov

a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali. Orgány verejnej moci postupovali
v intenciách príslušných zákonných noriem, vo veci zistili skutočný stav a zo skutkových okolností
vyvodili aj správne právne závery. Napadnuté rozhodnutia považuje žalovaný za zrozumiteľné a náležite
odôvodnené. V kontexte vyššie uvedených zákonných ustanovení a opísaných skutočností žalovaný
zastáva názor, že žalobcom napadnuté rozhodnutia neobsahujú žiadne vady pre ktoré by mali byť

zrušené. Z toho dôvodu žalovaný žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietnuť
ako nedôvodnú.

Replika žalobcu

31) Na dupliku žalovaného reagoval žalobca vo svojom podaní zo dňa 11.10.2023. Uviedol, že v žalobe
jasne vymedzil dôvody podania žaloby a poukázal na to, že služobný úrad povinný zaobchádzať
s profesionálnym vojakom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Opätovne poukázal na
už v žalobe uvedené rozhodnutia žalovaného týkajúce sa slobodníka C. F. a čatára G. A. H., kedy
v rovnakej veci rozhodoval rozdielne. Žalobca sa domnieva, že sa žalovaný snaží správny súd zavádzať

vytrhávaním viet z kontextu iných rozhodnutí, skutkovo odlišných vecí sp. zn. 31S/190/2021, sp. zn.
31S/191/2021 a sp. zn. 31S/193/2021, všetko Krajský súd Žilina, ktoré s prejednávanou vecou podľa
názoru žalobcu nijako nesúvisia. V uvedených veciach sa mali žalobcovia dopustiť porušenia povinnosti
podľa § 143 ods. 1 písm. n) zákona č. 281/2015 Z. z., teda inej, o okú ide v tejto veci. Vo všetkých
spomínaných veciach bola podaná kasačná sťažnosť a čaká sa na rozhodnutie Najvyššieho správneho

súdu SR. Žalobca trval na podanej žalobe a mal za to, že žalovaný rozhodol v rovnakých veciach
rozdielne, čím porušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Preto žalobca navrhol, aby správny súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Dupkika žalovaného k replike žalobcu

32) Na repliku žalovaného reagoval žalovaný vo svojom podaní zo dňa 02.11.2023. Zotrval na
svojom konštatovaní, že administratívne konania, na ktoré poukázal žalobca, sa vo svojich skutkových
súvislostiach,akoajnatonadväzujúcichprávnychkontextochnavzájomodlišujú.Niejemožnépoukázať
na ich identickosť, a tak vôbec uvažovať o porušení zásady rovnakého zaobchádzania.

33) Administratívne konanie týkajúce sa profesionálneho vojaka – slobodníka v zálohe C. F. bolo
v porovnaní s administratívnym konaním, ktorého rezultát je premetom tohto súdneho prieskumu,
skončené na úrovni orgánu verejnej správy prvého stupňa (v rámci autoremedúry), bez jeho
preskúmania odvolacím orgánom, pričom administratívne konanie týkajúce sa profesionálneho vojaka

– čatára v zálohe G. A. H., bolo vedené z dôvodu prepustenia jeho osoby zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. c) v spojení s § 134 ods. 2 písm. c) zákona č. 281/2015
Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období, pretože porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka
tým, že požil alkoholické nápoje počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa§ 77 ods. 1 písm. a) zákona č. 281/2015 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období, a teda z dôvodu
odlišného, aký bol použitý v prípade žalobcu.

34) Nad rámec skutočností prezentovaných vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.09.2023 žalovaný
uviedol, že samotný odklon od predchádzajúcej rozhodovacej praxe správnych orgánov nenapĺňa znaky
diskriminácie a nie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. V kontexte uvedeného žalovaný
poukázal na to, že nemožno vylúčiť, že sa aj orgán verejnej správy odkloní od existujúcej rozhodovacej
praxe a v nových rozhodnutiach zaujme opačný právny názor, než aký zaujal v obdobných právnych

veciach v skôr vydaných rozhodnutiach. Tento odklon súvisí s vyvíjajúcimi sa právnymi názormi aj na
strane orgánov verejnej správy, ktoré nie sú strnulé.

35) V závere dupliky žalovaný uviedol, že hoci žalobca „trvá na podanej žalobe a má za to, že žalovaný
rozhodol v rovnakých veciach rozdielne, čím porušil zásahu rovnakého zaobchádzania,“ zotrváva na
konštatovaní, že žalobcom napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky formálne a obsahové zákonné

náležitosti, najmä ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutí, akými úvahami sa správne orgány riadili
pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali. Žalovaný opätovne
zdôraznil, že orgány verejnej moci postupovali v intenciách príslušných zákonných noriem, vo veci
zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili aj správne právne závery. Žalobcom napadnuté
rozhodnutia považuje žalovaný za zrozumiteľné a náležite odôvodnené, a teda neobsahujúce žiadne

vady, pre ktoré by mali byť zrušené. Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu žalobcu v celom
rozsahu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“)
zamietnuť ako nedôvodnú.

Posúdenie veci správnym súdom

36) Správny súd v Banskej Bystrici v prvom rade poznamenáva, že bol zriadený zákonom č. 151/2022
Z. z., pričom podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu

v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na
Krajskom súde v Banskej Bystrici vedie už na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj len „správny
súd“).

37) Správny súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 12.12.2024, ktorého sa zúčastnil právny zástupca

žalobcu a zástupca žalovaného.

38) Právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch obsiahnutých v podanej žalobe a navrhol, aby jej
súd vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Zástupca žalovaného taktiež zotrval na svojich
vyjadreniach k podanej žalobe a navrhol ju podľa § 190 SSP zamietnuť.

39) Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa
v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou

oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho
prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní. Po
oboznámení sa so žalobou, s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom
predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe je možné priznať úspech.

Právny rámec

40) Podľa ustanovenia § 194 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len
„SSP“), správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o
priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

41) Podľa ustanovenia § 195 písm. c) SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku,
ktoré je potrebné použiť na správne trestanie.42) Podľa § 195 písm. d) SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné

použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.

43) Podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 31.12.2022 (ďalej len „zákon č. 281/2015
Z. z.“) štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa

skončí prepustením zo služobného pomeru (ďalej len ,,prepustenie“), ak c) porušil základnú povinnosť
profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. n) alebo ods. 2 alebo obmedzenie alebo zákaz podľa
§ 12, alebo zákaz podľa § 13.

44) Podľa § 91 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2022, personálny rozkaz
podľa odseku 1 písm. b) až d) obsahuje

a) označenie služobného úradu,
b) výrok vo veci s uvedením ustanovení právnych predpisov, podľa ktorých sa personálny rozkaz vydal,
c) vojenskú hodnosť, titul, meno a priezvisko profesionálneho vojaka,
d) dátum a miesto narodenia profesionálneho vojaka,
e) funkciu a miesto výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka,

f) evidenčné a štatistické údaje,
g) odôvodnenie, v ktorom sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre personálny
rozkaz, akými úvahami bol vedený služobný úrad, ktorý personálny rozkaz vydal
prihodnotenídôkazovapripoužitíprávnychpredpisov,nazákladektorýchrozhodoval,
h) poučenie o tom, či je personálny rozkaz konečný, či a v akej lehote sa možno proti nemu odvolať,

komu a kde možno odvolanie podať a či je personálny rozkaz preskúmateľný súdom,
i) dátum vydania personálneho rozkazu a odtlačok okrúhlej pečiatky so štátnym znakom,
j) meno, priezvisko, funkcia a podpis vedúceho služobného úradu, ktorý personálny rozkaz vydal; ak ide
o profesionálneho vojaka aj vojenskú hodnosť.

45) Podľa ustanovenia § 91 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2022,
personálny rozkaz sa vydáva pri skončení štátnej služby prepustením podľa § 83 ods. 1, 2 a ods.
4 až 6, § 84 a § 98 ods. 4.

46) Podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2022, profesionálny

vojak nesmie nastúpiť v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu.

47) Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2022,
návrh na prepustenie spracuje veliteľ do 30 dní odo dňa, keď zistil dôvod na prepustenie podľa § 83 ods.
1 písm. a) až g), k) a n), § 83 ods. 4 písm. b) a c), § 83 ods. 5 písm. b) až g) a § 83 ods. 6.

48) Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2022, služobný
úrad je povinný zaobchádzať s občanom a profesionálnym vojakom v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom,4) najmä ak ide o podmienky prijatia do štátnej
služby, podmienky výkonu štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenie peňažnej hodnoty a nepeňažnej

hodnoty poskytované v súvislosti s výkonom štátnej služby, vzdelávanie a skončenie štátnej služby.

49) Podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2023, štátna služba
profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo
služobného pomeru (ďalej len ,,prepustenie“), ak poruší obmedzenie alebo zákaz podľa § 12, alebo

zákaz podľa § 13, alebo základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. n) alebo
ods. 2 písm. a), c), písm. d) prvého bodu alebo písm. e), alebo opakovane poruší základnú povinnosť
profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2 písm. b) alebo písm. d) druhého bodu.

50) Správny súd vzhľadom na charakter žalobcom podanej správnej žaloby poukazuje na to, že vo

veciach správneho trestania koná a rozhoduje v plnej jurisdikcii, pričom podstatou plnej jurisdikcie je
požiadavka, aby správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a aby disponoval právomocou
napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu. Správny súd musí byť
objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové a právne okolnosti. Zároveň správny súdpoukazuje na to, že vo všeobecnosti platí, že princíp zákonnosti a aj princípy nullum crimen sine lege
a nulla poena sine lege súvisia so zákazom retroaktivity prísnejšieho zákona, ktorý ustanovuje zákaz
spätnej účinnosti právnych noriem. Pre oblasť správneho trestania platí, že nemožno uložiť správnu

sankciu za také konanie, ktoré v dobe jeho spáchania nebolo sankčným disciplinárnym konaním, aj keby
nímneskôrbolo.Týmjeuplatnenývšeobecnýprincípzákazuretroaktivity,podľaktoréhoprávnepredpisy
až na výnimky nepôsobia spätne. Výnimkou je práve zásada prípustnosti retroaktivity v prospech osoby
dopúšťajúcej sa takého konania. Ak je v budúcnosti prijatá právna úprava, podľa ktorej je možné
sankcionovať miernejšie, resp. je v iných ohľadoch pre takúto osobu priaznivejšia, prihliada sa práve

na neskoršiu právnu úpravu.

51) Orgány verejnej správy v rámci svojho konania uložili žalobcovi sankciu v súlade s právnou úpravou
účinnou v čase, keď sa žalobca dopustil protiprávneho konania, avšak medzičasom došlo k zmene
právnej úpravy v prospech žalobcu, preto bolo povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu právnej
úpravy. Dochádza k uplatneniu tzv. nepravej retroaktivity (§ 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného

zákona, článok 50 ods. 6 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky). Aj z nálezu ÚS SR z 12. mája
2010, sp. zn. III. ÚS 120/2010 vyplýva, že: „Každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej
normy.“ Hoci pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP),
nemožno predmetné ustanovenie chápať ako absolútne, lebo by sa dostalo do zjavného rozporu s

hmotnoprávnou úpravou podmienok zodpovednosti za uvedené protiprávne konanie, ktoré má oporu vo
vyššie spomínanej ústavnoprávnej úprave. Správny súd má teda povinnosť v danom konaní prihliadnuť
pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného nielen k hmotnoprávnej úprave
vzťahujúcej sa k porušeniu povinností profesionálneho vojaka, ale aj k úprave platnej a účinnej v dobe
rozhodovania správneho súdu, ak je to pre žalobcu priaznivejšie (viď rozsudok Správneho súdu SR

sp.zn. 5Asan/5/2021 zo dňa 31.05.2023).

52) Správny súd vychádzajúc z hlavnej námietky žalobcu týkajúcej sa neaplikovania novely zákona č.
281/2015 Z. z. na žalobcu pri posudzovaní ním spáchaného protiprávneho konania zdôrazňuje, že od
01.01.2023 nadobudla účinnosť novela zákona č. 281/2015 Z. z. upravujúca skutkovú podstatu –

dôvod prepustenia zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. c) v spojení s § 134 ods. 2 písm. b)
uvedeného zákona. Zatiaľ čo podľa právnej úpravy účinnej v čase spáchania skutku bola dôvodom na
prepustenieprofesionálnehovojakazoslužobnéhopomeruužskutočnosť,žetentonastúpilvslužobnom
čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu (hoci len prvý raz), podľa aktuálnej právnej úpravy
sa porušenie predmetnej povinnosti (nastúpenie v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom

alkoholu) stáva dôvodom na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru až v prípade,
že toto porušenie nastane opakovanie.

53) Vychádzajúc zo spomínanej zásady trestného práva, podľa ktorej „sa trestnosť činu posudzuje
a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, s výnimkou situácie, ak je neskorší

zákon pre páchateľa priaznivejší“, platí, že ak skutok, ktorý predstavoval deliktuálne správanie podľa
právnej úpravy platnej a účinnej v čase rozhodovania orgánu verejnej správy, a v čase rozhodovania
správneho súdu nebude podľa aktuálne platnej a účinnej právnej úpravy deliktuálnym konaním, musí
na túto skutočnosť správny súd ex lege v konaní vo veciach správneho trestania prihliadať.

54) V kontexte vyššie uvedeného správny súd ďalej poukazuje napríklad na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 05. novembra 2019, publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 20/2021, v zmysle ktorého:
„Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte
uložili sankciu v súlade s právnou úpravou činnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak

následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý
namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom,
je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto
zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej“.

55) Správny súd v intenciách uvedenej zásady správneho trestania a po verifikovaní skutočnosti, že po
spáchaní protiprávneho konania žalobcu došlo k zmene právnej úpravy v prospech žalobcu ohľadom
toho, že porušenie nastúpenia v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu sa stáva
dôvodom na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru až v prípade, že toto porušenienastane opakovanie (čo nie je žalobcov prípad), povinne prihliadol na zmenu v právnej úprave a preto
je potrebné umožniť orgánu verejnej správy nanovo rozhodnúť o sankcii vzťahujúcej sa k porušeniu
povinnosti profesionálneho vojaka. So zreteľom na základnú zásadu trestania upravenú v článku 50 ods.

6 Ústavy Slovenskej republiky je teda potrebné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí
vadou, pre ktorú je ho nutné zrušiť.

56) Ohľadom námietky žalobcu týkajúcej sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, správny súd
poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/68/2023 zo dňa 28.05.2024

z obsahu ktorého vyplýva, že: „zásada zákazu diskriminácie sa odvodzuje z ustanovenia článku 12 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je možné tento ústavný imperatív vykladať takým spôsobom, že
akákoľvek osoba má nárok na čokoľvek, na čo má nárok akákoľvek iná osoba. Žalobca porušenie tohto
imperatívu demonštroval príkladom profesionálneho vojaka, ktorý porušil zákaz požívania alkoholických
nápojov počas misie a napriek tomu s ním nebol skončený služobný pomer prepustením, ako to bolo v
jeho prípade. Diskriminácia by bola žalobcovi spôsobená vtedy, pokiaľ by žalobca mal voči žalovanému

nárok, teda vynútiteľné právo vyplývajúce z konkrétnej právnej normy, ktoré bolo inej osobe v rovnakej
situácii priznané, avšak jemu nie. Žalobca však na taký postup, ktorý bol podľa jeho tvrdenia uplatnený
voči vojakovi S., zákonný nárok nemal. Je totiž potrebné si uvedomiť, že štátne orgány sú viazané
len Ústavou SR a zákonmi, respektíve všeobecne záväznými právnymi normami a môžu konať len
spôsobom, ktorý ustanoví zákon (článok 2 ods. 2 Ústavy SR). Žalobca teda nemohol predpokladať, že

aj v jeho prípade bude rozhodované mimo týchto mantinelov, ale naopak musel očakávať, že zákon
bude naplnený. Čo sa týka konania správnych orgánov voči vojakovi S., pokiaľ došlo k excesu pri
aplikácii právnych noriem, teda hoci existoval dôvod obligatórneho prepustenia zo služobného pomeru,
nestalo sa tak, toto konanie žalovaného nie je predmetom tohto súdneho konania a preto nemôže byť
vyhodnotené. Zásada rovnakého zaobchádzania však vo vzťahu k žalobcovi porušená nemohla byť,

keďže žalobca nemal zákonný nárok na takéto zaobchádzanie. Poukazovanie na porušenie zákona s
tým, že žalobca sa taktiež dožaduje rovnakého porušenia zákona, je v rozpore s ústavným princípom
zakotveným v článku 2 ods. 2 Ústavy SR a je preto neprijateľné.

57) Zohľadňujúc vyššie citované znenie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vyhodnotil správny súd

žalobcom uplatnenú námietku týkajúcu sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania ako nedôvodnú,
keďže žalobca podľa názoru správneho súdu nemal voči žalovanému žiadne vynútiteľné právo na
rovnaký postup vyplývajúci z konkrétnej právnej normy.

58) Správny súd rešpektujúc princíp subsidiarity správneho súdnictva, podľa ktorého správny súd

nenahrádza rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej správy, postupujúc v súlade s článkom 152 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného
pre nesprávne právne posúdenie veci. V súlade s § 191 ods. 3 psím. a) SSP správny súd na návrh
žalobcu zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré napadnutému rozhodnutiu
predchádzalo a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

59) V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy nižšieho stupňa sa vysporiadať s novou,
pre žalobcu priaznivejšou právnou úpravou. Bude povinný okrem rešpektovania princípov správneho
strestania aplikovať aj nepravú retroaktivitu, ktorá je v tomto prípade prípustná, lebo je v prospech
páchateľa. Zároveň je povinný nové rozhodnutie náležite odôvodniť v zmysle § 47 ods. 3 Správneho

poriadku.

60) O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, tak, že
úspešnému žalobcovi bola voči žalovanému priznaná ich úplná náhrada. S poukazom na § 175 ods.
2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

61) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.

4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,
ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia

rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa

musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho,
kto podanie urobil.