Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-13S/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200172
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3018200172.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Petra Molčana, v
právnej veci žalobcu: DREVOIMPORT s.r.o., so sídlom Kolačno 2, 958 41 Kolačno, IČO: 44 782 179,
právne zastúpený: Weis & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09
Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100432154/2018 zo dňa 22.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Správny súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100432154/2018 zo dňa

22.02.2018 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. 101746907/2017 zo dňa
11.08.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a správnemu orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. 101746907/2017 zo dňa 11.08.2017
správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „daňový poriadok“) určil
žalobcovi rozdiel v sume 37.294,32 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie

obdobie november 2013 tak, že znížil žalobcom uplatnený nadmerný odpočet DPH za uvedené
zdaňovacie obdobie zo sumy 40.504,63 Eur na sumu 3.210,31 Eur (ďalej aj ako „prvostupňové
rozhodnutie“).

2)SprávcadaneneuznalžalobcovinároknaodpočetDPHzfaktúrč.531/2013,č.546/2013,č.547/2013,
č. 548/2013, č. 549/2013, č. 550/2013, č. 553/2013, č. 554/2013, č. 555/2013, č. 558/2013, č. 560/2013,
č. 561/2013 a č. 562/2013 od dodávateľa YENISEI s.r.o. za dodanie kryštálového cukru (spolu suma

DPH 37.294,32 Eur).

3) Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 100432154/2018 zo dňa 22.02.2018 a to tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového
poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

4) V súvislosti s faktúrami od spoločnosti YENISEI s.r.o. za dodávku 312,30 ton kryštálového cukru, tu

žalovanýzopakovalpodstatnýobsahskutkovýchzistenísprávcudaneprezentovanýchvprvostupňovom
rozhodnutí a ich právne posúdenie. Uviedol, že správca dane jednak spochybnil na základe výsledkov
vykonaného dokazovania existenciu tovaru v deklarovaných množstvách, jeho pôvod, prepravu v rámci
reťazca spoločnosti a ďalšie skutočnosti majúce základ v hmotnoprávnych podmienkach na odpočítaniedane z pridanej hodnoty a jednak vyjadril záver, že v danej veci bol vytvorený umelý reťazec, ktorého
zámerom bolo zneužitie princípu neutrality DPH, že všetky zistenia nasvedčujú tomu, že sa jedná
o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu. Odvolací orgán rovnako ako

správca dane je toho názoru, že v rámci daňovej kontroly správca dane zistil objektívne skutočnosti,
ktoré preukazujú zneužitie princípu neutrality DPH a súčasne uviedol, že v prípade dodania kryštálového
cukru sa žalobca zapojil do reťazca spoločností, v ktorom dochádzalo k nedovolenému úniku DPH,
k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp. k znižovaniu daňovej povinnosti, čiže ich plnenia boli
poznačené podvodným konaním, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že

o tomto podvodnom konaní žalobca vzhľadom na všetky okolnosti vedel, resp. mohol vedieť.

5) Žalovaný skonštatoval, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil,
zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona o DPH.

6) V rámci odôvodnenia žalovaný poukazoval na zistenia správcu dane v rámci daňovej kontroly ako
aj iných daňových kontrol vykonaných u žalobcu za iné zdaňovacie obdobia a výsledky zisťovania
z MVI (medzinárodnej výmeny informácií), poukazoval na pochybnosti o množstve a skutočnom dodaní
cukru, spochybňoval fotodokumentáciu a certifikáty o pôvode cukru predložené žalobcom v rámci
daňovej kontroly, poukazoval na rozpory vo výpovediach svedkov, absenciu skladovej dokumentácie

a na skutočnosť, že viaceré spoločnosti v rámci reťazca sú nekontaktné, neplnili si svoje daňové
povinnosti, resp. nevykazovali daňovú povinnosť v podaných daňových priznaniach, tiež na skutočnosť,
že na inom stupni reťazca (nie priamo u žalobcu) mal byť cukor predávaný za nižšiu cenu, než za akú
bol nadobudnutý, poukázal aj na to, že žalobca (aj viaceré ďalšie spoločnosti) nebol registrovaný na
príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe pre obchodovanie s potravinárskou komoditou,

že fakturácia medzi spoločnosťami SATIS-SK s.r.o., YENISEI s.r.o., žalobcom a NO LIMIT FOOD Ltd.
prebehla v ten istý deň, pričom všetky spoločnosti majú zriadený účet v tej istej bankovej inštitúcii
a uviedol aj to, že žalobca sa nesprával dostatočne obozretne pri výbere obchodných partnerov a pri
vytváraní interných kontrolných mechanizmov zabraňujúcich, aby sa zapojil do podvodného reťazca.

Správca žaloba, žalobné body

7) Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného a postupu žalovaného a navrhoval, aby správny súd napadnuté rozhodnutie
spolu s prvostupňovým administratívnym rozhodnutím zrušil a vec vrátil Daňovému úradu Trenčín na

nové konanie a aby žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Správnu žalobu odôvodnil
tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm.
c) SSP), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP),

došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

8) Jedným z podstatných argumentov žalobcu bola námietka, že protokol z daňovej kontroly je
nezákonnezískanýmdôkazom.Žalobcauviedol,žedaňovákontrolabolazačatádňa17.02.2014,pričom

bola 2 x prerušená, a to prvýkrát v období od 14.11.2014 do 10.11.2015 a druhýkrát od 30.11.2015
do 13.01.2016. V oboch prípadoch bola prerušená z dôvodu zaslania dožiadania MVI (medzinárodnej
výmeny informácií). K ukončeniu daňovej kontroly došlo dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly
dňa 16.03.2016. Žalobca namietal, že podľa čl. 10 a 12 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2020 zo 7.
októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty

má dožiadaný orgán poskytnúť informácie tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr 3 mesiace
po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však dožiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje
maximálne na 1 mesiac. Ak nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne
informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne
schopný odpovedať. Podľa čl. 7 Smernice Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti

daní dožiadaný orgán poskytne informácie čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán už tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch
mesiacov od uvedeného dňa. Podľa názoru žalobcu ust. § 61 ods. 4 daňového poriadku je potrebné
vykladať v kontexte vyššie uvedenej smernice a nariadenia tak, že pominutie dôvodov, pre ktoré sadaňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt ustanovených v smernici a nariadení
pre poskytnutie požadovaných informácií. Žalobca zdôrazňoval, že správca dane je povinný rešpektovať
zásadu proporcionality a primeranej rýchlosti konania ako jednej z podmienok spravodlivého procesu

aprávnyinštitútprerušeniadaňovejkontrolynemôžeslúžiťakonástrojsprávcudanenaumelé,neúčelné
predlžovanie zákonnej dĺžky trvania daňovej kontroly a „získania času“ nad rámec zákonnej lehoty
na vykonanie daňovej kontroly, pričom takýmto obštrukčným spôsobom dochádza zo strany správcu
dane k obchádzaniu zákona a daňová kontrola by tak mohla trvať neobmedzene dlhú dobu. K tomuto
žalobca citoval z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/34/2014, sp. zn. 14S/32/2014 a sp.

zn. 14S/38/2014. Poukázal pritom aj na čl. 7 odporúčania CM/Rec (2007), podľa ktorého orgány
verejnej správy konajú a plnia si svoje povinnosti v primeranej lehote. Žalobca argumentoval, že v tu
prejednávanej veci doba prerušenia daňovej kontroly predstavovala 1 rok a 1 mesiac. Správca dane
tak výrazne prekročil v Nariadení stanovenú maximálnu trojmesačnú dobu (resp. dobu 6 mesiacov
uvedenú v Smernici), po ktorej márnom uplynutí automaticky pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola
prerušená. Správca dane tak mal vo výkone kontroly pokračovať, avšak neučinil tak. Keďže predmetná

kontrolabolaprerušenázdôvoduzisteniamedzinárodnéhodožiadaniainformácií,pritomtotoprerušenie
presiahlo v Nariadení povolenú dobu 3 mesiacov (resp. dobu 6 mesiacov uvedenú v Smernici), po
ktorej márnom uplynutí ex lege pominuli dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila, bola predmetná
kontrola podľa názoru žalobcu vykonávaná nezákonne. Z vyššie uvedených dôvodov tak nie je možné
prerušenie kontroly dlhšie ako 3, resp. 6 mesiacov akceptovať a nemožno naň prihliadať, t.j. nemôže

spôsobiť právny účinok predpokladaný zákonom, ktorým je spočívanie lehoty na vykonanie daňovej
kontroly. Keďže došlo k nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly, tak o čas, po ktorý bola daňová
kontrola z takéhoto dôvodu prerušená, sa lehota na ukončenie daňovej kontroly podľa názoru žalobcu
nepredĺžila. V súvislosti s uvedeným je podľa žalobcu relevantný nález Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010, v ktorom Ústavný súd uviedol nasledovné: „Lehota, ktorá bola

ustanovená v § 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov, je lehotou zákonnou a je pre správcu
dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej
daňovej kontroly. (...) Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti
(proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 2 ods. 3 zákona

o správe daní a poplatkov). Túto požiadavku v niektorých prípadoch zákonodarca formuloval celkom
exaktne určením limitov konkrétneho typu zásahu. (...) Daňovú kontrolu tak nemožno vykonávať dlhšie,
než to ustanovuje zákon. (...) Ak teda daňový úrad v sťažovateľovom prípade nerešpektoval maximálnu
dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie § 30a ods. 7 zákona o správe daní
a poplatkov, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola

vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného
prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contracio § 29 ods. 4 prvá veta zákona o správe
daní a poplatkov). V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti
a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej
kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné.“

9) Následkom vyššie opísaného nezákonného prerušenia daňovej kontroly a z toho vyplývajúceho
jej nezákonného výkonu nad zákonom maximálne povolenú dobu je podľa žalobcu to, že protokol
z predmetnej kontroly nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý v následnom daňovom
(vyrubovacom) konaní nemohol byť použitý. Protokol bol podľa žalobcu teda získaný v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto ho v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku nebolo
možné použiť ako dôkaz. Keďže však v predmetnom daňovom konaní použitý bol, došlo tak podľa
žalobcu k naplneniu dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

10) V ďalšom texte žaloby, pokiaľ ide o obchodovanie s kryštálovým cukrom, žalobca poukázala na

schému jednotlivých dodávateľov a odberateľov tovaru, ktorá je nasledovná: Jas Trading s.r.o. (ČR) /
sept. a okt. 2013/ a GJ Intertrading GmbH (AT) /nov. 2013) -- CHRISTAL FOOD Kft. (HU) a Balinger
Lebensmittel Kontor GmbH (DE) -- SATIS-SK s.r.o. (SR) -- YENISEI s.r.o. -- DREVOIMPORT s.r.o.
(SR) -- NO LIMIT FOOD LTD (UK) -- MORE VEGYES Kft. (HU) a MÓRE-KER-TRADE Kft. (HU).
K fyzickej preprave tovaru došlo medzi JaS Trading s.r.o. (ČR) a GJ Intertrading GmbH (AR) -- SATIS-

SK s.r.o. (SR) -- maďarský odberatelia MORE VEGYES Kft. (HU) a MÓRE-KER-TRADE Kfr. (HU).
Ostatní dodávatelia a odberatelia boli v pozícii sprostredkujúceho predávajúceho, resp. kupujúceho,
kedy dochádzalo k trojstranným obchodom v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“).11) Cukor sa na území Slovenskej republiky v kontrolovanom zdaňovacom období (november 2013) sa
skladoval v skladoch prenajatých spoločnosťou SATIS-SK s.r.o. (SR) v Hornej Potôni. Majiteľ skladov

bol A. B., ktorý podľa žalobcu potvrdil prenájom skladovacích priestorov spoločnosti SATIS-SK s.r.o.
v Hornej Potôni.

12) V rámci daňovej kontroly bol vypočutý i svedok C. D. E., bývalý konateľ spoločnosti YENISEI
s.r.o. – dodávateľa žalobcu, ktorý potvrdil, že faktúry, ktoré vystavili žalobcovi, boli riadne vystavené

a zaúčtované, a že obchody boli uskutočnené. C. E. uviedol, že za spoločnosť YENISEI s.r.o. vybavoval
predmetné obchody so žalobcom on o osobne. Uviedol, že spoločnosť YENISEI s.r.o. nadobudla cukor
odspoločnostiSATIS-SKs.r.o.ObjednávkyuskutočňovalosobneC.E.azaSATIS-SKs.r.o.komunikoval
s p. F.. C. E. uviedol, že tovar sa skladoval buď v Nových Zámkoch, alebo v Hornej Potôni. Platby za tovar
sa uskutočnili bezhotovostne bankovým prevodom. Žalobca zároveň poukázal na výpovede svedkov A.
F., C. G. H., či I. B., ktoré podľa neho rovnako preukazujú uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných

obchodov v kontrolovanom zdaňovacom období. Podľa žalobcu odpovede na MVI dožiadania taktiež
potvrdili realizáciu predmetných obchodov, vrátane trojstranných obchodov. Vo vzťahu k odpovedi MVI
na dožiadanie na maďarskú spoločnosť MÓRE-KER-TRADE Kft. žalobca poukázal na to, že z odpovede
na MVI dožiadanie vyplýva, že táto spoločnosť bola zahrnutá v podvodnom reťazci v decembri 2013,
jej pozícia bola nadobudnúť cukor do Maďarska a predať ho mimo územia Maďarska – tzv. „zmiznutý

obchodník“, spoločnosť bola založená na účely daňových únikov a tovar existoval iba na papieri. Žalobca
namietal,žeuvedenézisteniazahraničnéhosprávcudaneniesúničímpodložené,anisiichniejemožné
overiť, a preto ich nemožno vyhodnotiť v neprospech žalobcu. Nie je zrejmé, na základe čoho dospel
zahraničnýsprávcadanetedakuvedenýmzisteniam.Aajkebytietozisteniabolipravdivé,takichmožno
podľa názoru žalobcu vykladať tak, že deklarované obchody sa neuskutočnili.

13) V súvislosti s absentujúcimi certifikátmi, resp. registráciou u Regionálnej veterinárnej a potravinovej
správy žalobca uviedol, že si je tohto pochybenia vedomý a je ochotný znášať tomu prislúchajúce
administratívnoprávne sankcie (pokutu), ale rázne odmieta, aby sa takého pochybenie vyhodnocovalo
ako dôkaz o tom, že obchody neboli realizované tak, ako to bolo deklarované, t.j. v neprospech žalobcu.

14) Čo sa týka prepravy, tak žalobca dôrazne odmietal, že by skutočnosti, ktoré v súvislosti s prepravou
žalovaný prezentoval na str. 15 a nasl. napadnutého rozhodnutia, boli skutočnosťami preukazujúcimi,
že preprava sa neuskutočnila tak, ako bolo deklarované. V prípade, ak došlo k pochybnostiam na strane
prepravných spoločností, resp. šoférov, tak za takéto pochybenia nemôže niesť žalobca zodpovednosť.

15) Údajné rozpory v skutkových zisteniach, ktoré žalovaný uviedol na str. 20 napadnutého rozhodnutia,
nie sú podľa názoru žalobcu rozpormi buď vôbec, alebo sa jedná o „rozpory“, ktoré sa dajú poľahky
vysvetliť. Žalobca nesúhlasí s tým, že svedkovia by sa vyjadrovali nejasne, všeobecne a rozporuplne.
Naopak, ich výpovede podľa žalobcu poskytujú množstvo detailov, ktoré korešpondujú s tvrdeniami

žalobcu i s tvrdeniami svedkov navzájom. Prípadné rozpory sa správca dane, resp. žalovaný mal pokúsiť
odstrániť, čo však ale vôbec neurobil.

16) Všetky vyššie uvedené skutočnosti, resp. dôkazy (svedecké výpovede, odpovede na MVI
dožiadania, vnútroštátne dožiadania) ako aj iné skutočnosti obsiahnuté v administratívnom spise podľa

presvedčenia žalobcu práveže preukazujú oprávnenosť žalobcovho nároku. Preukazujú, že obchod sa
realizoval tak, ako bolo deklarované a preukazujú aj reálnu existenciu cukru. Žalovaný sa podľa žalobcu
nesprávne vysporiadal aj so žalobcom predloženou fotodokumentáciou. Žalobca má za to, že si až
nadštandardnesplnilsvojuprevenčnúpovinnosťvtomsmere,abysaubezpečil,žesaneocitnevkolotoči
fiktívnych obchodov, resp. aby sa neocitol pri akejkoľvek prípadne protiprávnej činnosti. Žalobca tak

postupoval v dobrej viere a odôvodnene sa spoliehal, že si splnil všetky svoje zákonné povinnosti,
vrátane riadnej prevencie. O nezrovnalostiach v cenách cukru medzi inými subjektami ako je žalobca
a jeho dodávatelia, resp. odberatelia tento nemohol mať vedomosť.

17) Záverom žalobca v žalobe citoval z rozhodnutí, ktoré by sa podľa neho mali aplikovať aj na daný

prípad. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa
15.03.2011 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012
ohľadne dôkazného bremena kontrolovaného subjektu, na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010 k preukazovaniu úmyslu a vedomosti o podvodnomkonanídaňovéhosubjektu,odkazovalnajudikatúruSDEÚ,konkrétnenarozhodnutiezodňa03.03.2004
voveciC-395/02(TransportService),podľaktoréhootázka,čiDPHsplatnávovzťahukpredchádzajúcim
alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice,

nemá vplyv na práva platiteľa dane odpočítať DPH zaplatenú na vstupe. Taktiež poukázal na rozsudky
SDEÚvoveciC-285/11zodňa06.12.2012(BonikEOOD),vspojenýchveciachC-354/03(OptigenLtd.),
C-353/03 (Fulcrum Electronics Ltd.) a C-484/03 (Bond House Systems Ltd.), na judikaúru Nejvyššího
správního soudu ČR a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobca má za to, že tvrdenia žalovaného
o vedomosti žalobcu o údajných podvodných konaniach sú nepodložené a nepreukázané. S poukazom

na relevantnú judikatúru v týchto súvislostiach podľa žalobcu platí, že žalovaný nemohol žalobcovi
neuznať uplatnený nárok na zníženie daňovej povinnosti/vrátenie nadmerného odpočtu, ako to žalovaný
podľa žalobcu ceslkom nesprávne učinil.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

18) Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K žalobnej
námietke smerujúcej k nedodržaniu zákonnej ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly uviedol, že
daňovákontrolazačaladňa17.02.2014abolaukončenádňa16.03.2016doručenímProtokoluzdaňovej
kontroly. Daňová kontrola bola prerušená z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie rady (EÚ) č. 904/2020 zo dňa 07.10.2010. K prerušeniu došlo

dňa 14.11.2014 do 10.11.2015 a po druhýkrát od 30.11.2015 do 13.01.2016. V tomto ohľade žalovaný
poukázal na závery vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení č. IV. ÚS 116/2013-11
zo dňa 28.02.2013.

19) Zdôraznil, že v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2013 bolo potrebné získať

informácie z daňových správ viacerých členských Štátov EÚ (boli zaslané žiadosti o MVI do Maďarska,
Veľkej Británie, Nemecka, Českej republiky), z čoho potom vyplynula zložitosť daného prípadu, pokiaľ
ide o rozsah vykonaného dokazovania. V prípadoch, keď požiadaný orgán nepostupoval podľa tohto
nariadenia o spolupráci nemožno túto skutočnosť pripísať na ťarchu správcovi dane a vytýkať mu
porušenie právnej povinnosti. Správca dane bol činný, priebežne zasielal urgencie na žiadosti, na ktoré

požiadaný orgán neodpovedal v stanovenej lehote, pričom až po zaslaní niekoľkých urgencií došla
konečná odpoveď. Dĺžka daňovej kontroly nebola zo strany správcu dane umelo predlžovaná zneužitím
inštitútu prerušenia daňovej kontroly.

20) Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania správcu dane a vyhodnotenia všetkých skutočností

zistených v rámci celého obchodného reťazca tuzemských, ako aj zahraničných spoločností (podrobne
uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj rozhodnutí správcu dane), správca dane
oprávnene dospel k záveru, že bol vytvorený umelý reťazec, ktorého zámerom bolo zneužitie princípu
neutrality DPH pri obchodovaní s komoditou kryštálový cukor. Všetky zistenia nasvedčujú tomu, že sa
jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu. Žalovaný mal za zo,

že v rámci daňovej kontroly správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva
v oblasti DPH. Plnenia deklarované zo strany dodávateľa pre žalobcu a zároveň plnenia deklarované na
faktúrach, na ktorých sú uvedené tuzemské a zahraničné spoločnosti ako dodávatelia tovaru majú čisto
umelý charakter s cieľom získať odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane je ale možné uplatniť len
v prípade, ak neexistuje zneužívajúce konanie.

21) Trval na tom, že daňový únik vznikol v umelom obchodnom reťazci už u obchodnej spoločnosti
SATIS-SK s.r.o., ktorá v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok
2013 nepriznala žiadne nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, hoci podľa predložených faktúr
mala kryštálový cukor nadobudnúť od nemeckej spoločnosti Balinger Lebensmittel Konotor GmbH

amaďarskejspoločnostiCHRISTALFOODKft.Ahocinavýstupevdaňovompriznaníza4.štvrťrok2013
uviedla daňovú povinnosť len 23.750,- Eur, nasledujúca spoločnosť YENISEI s.r.o. si na základe faktúr
od spoločnosti SATIS-SK s.r.o. uplatnila v zdaňovacom období november 2013 odpočítanie dane v sume
50.460,- Eur. Spoločnosť YENISEI s.r.o., ktorá si v podanom daňovom priznaní uplatnila odpočítanie
dane z faktúr od spoločnosti SATIS-SK s.r.o., zároveň priznala DPH z faktúr vystavených pre žalobcu, pri

vysokom obrate (cca 260.000,- Eur) vykázala len nízku daňovú povinnosť (200,- Eur). Táto spoločnosť
v mesiaci november 2013 všetok cukor, ktorý mala obstarať od spoločnosti SATIS-SK s.r.o. v ten istý
deň fakturovala žalobcovi, ktorý bol v reťazci konečným odberateľom na území Slovenskej republiky.
Žalobca získal neoprávnenú výhodu tým, že si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa YENISEIs.r.o. v sume 37.294,32 Eur a následne uplatnil oslobodenie od dane z intrakomunitárneho dodania
predmetného tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH britskej spoločnosti NO LIMIT
FOOD Ltd., pričom tovar mal byť prepravený priamo maďarskej spoločnosti, ktorá bola podľa vyjadrenia

maďarskej finančnej správy zahrnutá v podvodnom reťazci v decembri 2013 s cieľom predať tovar mimo
územia Slovenskej republiky (zmiznutý obchodník).

Replika žalobcu

22) K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca, v ktorej poukázal na odborný článok A. J.
k zákonnosti daňovej kontroly z hľadiska dĺžky jej trvania. Opakovane poukázal na to, že v predmetnom
prípade bola daňová kontrola prerušená až dvakrát. Prvýkrát na 362 dní a následne na 45 dní. Samotné

prerušenie tak bolo dlhšie ako je dĺžka maximálne povolenej jednoročnej lehoty na výkon celej daňovej
kontroly. Podľa žalobcu mohol správca dane nahliadnuť do spisov ohľadne iných zdaňovacích období,
v ktorých tiež bolo vykonávané MVI, a to dvakrát. Taktiež mohol žiadosti o MVI podať naraz, a nie
postupne.

23) Súčasne mal za to, že v rámci medzinárodnej výmeny informácii sa nepodarilo vyvrátiť nadobudnutie
cukru maďarskými spoločnosťami. Okrem toho sa správcovi dane a žalobcovi nepodarilo ničím
preukázať, že mohol čo i len vedieť o údajných podvodných konaniach vo vzťahu k DPH.

Duplika žalovaného

24) Následne žalovaný zotrval na svojich pôvodných vyjadreniach a zdôraznil, že žalobca si nepreveril
svojich nových obchodných partnerov, nepreukázal dostatočnú opatrnosť a odbornú starostlivosť, keď
napriek tomu, že bežne neobchodoval s komoditou cukor (obchodoval s drevom), nepožadoval od
dodávateľa YENISEI s.r.o. žiadne certifikáty tovaru, doklady preukazujúce pôvod tovaru a súčasne si

nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplývala zo zákona č. 152/1995 Z. z. a neoznámil príslušnému orgánu
kontroly potravín svoji činnosť v oblasti obchodovania s kryštálovým cukrom. V tejto súvislosti poukázal
aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora (napr. Teleos). Okrem toho trval na tom, že žalobca musel
mať vedomosť o maďarských spoločnostiach, ktorým mal byť tovar dodaný jeho odberateľom NO
LIMIT FOOD Ltd., nakoľko tovar podľa CMR mal byť doručovaný priamo do Maďarska. Okrem toho

obchody s cukrom sa uskutočňovali v jednom sklade (Horná Potoň) do ktorého bol v jeden deň tovar
dovezený z Rakúska spoločnosti SATIS-SK s.r.o. a súčasne v tento deň mal byť odvezený do Maďarska,
spoločnostiam, ktoré sú nekontaktné, pričom sa predával za nižšiu cenu, než za akú bol nakúpený.

25)Vposlednomvyjadrenížalobcazotrvalnavšetkýchsvojichdoterajšíchvyjadreniach,pričompredložil

rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/115/2017 zo dňa vydaný v jeho inej právnej veci za
iné zdaňovacie obdobie.

Rozhodnutie správneho súdu – Krajského súdu v Trenčíne

26) Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj len „krajský súd“) vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 13S/26/2018-137
zo dňa 16.01.2019 tak, že žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

27) Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že daňová kontrola bez pochybností priamo zasahuje
do právnej sféry žalobcu. Práve s poukazom na uvedené je zákonom stanovená maximálna dĺžka

trvania daňovej kontroly, a to na jeden rok s tým, že sa táto doba fakticky predlžuje o dobu prerušenia
daňovejkontrolypodľa§61Daňovéhoporiadku.Keďžetakýmtopostupomdochádzareálnekpredĺženiu
daňovej kontroly je potrebné, aby k nemu dochádzalo v súlade so zákonom, a na nevyhnutne dlhý
čas. Okrem toho ďalším účelom stanovenia lehoty pre realizáciu daňovej kontroly je stimulácia správcu
dane k včasnému výkonu jeho práv a povinností. Uvedené potom súvisí aj s povinnosťou správcu dane

postupovať pri daňovej kontrole účelne a tak, aby daňovú kontrolu skončil v primeranej lehote. Na druhej
strane je však potrebné uviesť, že v prejednávanej veci bol vecou preverovania obchodný reťazec,
ktorého sa zúčastnili okrem obchodných spoločností so sídlom v Slovenskej republike aj ďalšie subjekty
so sídlami v Rakúsku, Nemecku, Maďarsku, Veľkej Británii, pričom tu existovala objektívna potreba tietojednotlivé články obchodu preveriť a zistiť informácie za účelom preverenia uplatneného nároku žalobcu
v zdaňovacom období november 2013.

28) V tejto súvislosti krajský súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
publikované pod č. 60 v Zbierke č. 7/2016, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že „..ak správca
dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácii... ide o
legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie
o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru“. V skutkovej situácii, ako je v prejednávanej veci bolo

podľa názoru krajského súdu legitímne, ak správca dane využije inštitút MVI a preverí skutočnosti
podstatné a rozhodujúce pre posúdenie veci žalobcu. V prejednávanej veci správca dane pristúpil
dvakrát k prerušeniu daňovej kontroly, pričom z dôvodu oneskoreného poskytnutia informácie zo strany
zahraničného (dožiadaného) orgánu trvalo v poradí prvé prerušenie daňového konania až 362 dní.
Skutočnosť, že tieto potrebné a požadované informácie neboli správcovi dane doručené rýchlejšie, resp.
v lehotách určených v nariadení alebo smernici, nemôže ísť na ťarchu správcu dane.

29) Uvedené lehoty majú vo svojej podstate procesný charakter, ich uplynutím nezaniká dožiadanému
orgánu povinnosť informáciu poskytnúť a na druhej strane žiadajúcej strane právo sa informácie
domáhať. Ich stanovenie má síce motivovať orgány konať v primeranej lehote, ak však nie sú tieto lehoty
dodržané, neznamená to automaticky pre správcu dane povinnosť pokračovať v daňovej kontrole, a

to aj bez takýchto informácií. Podľa názoru krajského súdu správca dane postupoval v prejednávanej
veci v súlade so zákonom. Daňová kontrola bola podľa názoru krajského súdu prerušená v súlade s §
61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu. Súčasne je dôvodný názor žalovaného, že ak dožiadané orgány nepostupovali
podľa príslušných predpisov, nemožno túto skutočnosť pripísať na ťarchu správcovi dane. Správca dane

bol v procese vybavovania dožiadaní vo vzťahu k dožiadaným zahraničným orgánom primerane aktívny.
V prípadoch, keď dožiadaný orgán neodpovedal v stanovenej lehote, zasielal priebežne urgencie. Podľa
názoru krajského súdu daňová kontrola nebola zo strany správcu dane umelo predlžovaná a nie sú tu
skutočnosti umožňujúce vysloviť záver, že by došlo k zneužitiu inštitútu prerušenia daňovej kontroly.

30) Podľa krajského súdu správca dane dostatočne zistil skutkový stav, vyvodil z neho správne skutkové
závery a vec následne aj správne právne posúdil. Správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali
zo zistení, že: - tak konateľ žalobcu ako aj konatelia spoločností YENISEI s.r.o. (dodávateľ) a SATIS-
SK s.r.o. (subdodávateľ), ako aj vypočutý svedkovia, ktorí sa mali na nakládke, vykládke, kontrole
tovaru podieľať sa vyjadrovali nejasne a rozporuplne. Aj žalobcom navrhovaní svedkovia, ktorí sa

mali zúčastňovať odovzdávania a preberania tovaru, ako aj kontroly kvality, si vo svojich výpovediach
navzájom odporovali a ich vyjadrenia sú aj v rozpore s tvrdeniami žalobou a s vyjadrením vlastníka
skladov v Hornej Potôni; - nebol preukázaný pôvod tovaru, spoločnosť SATIS-SK s.r.o. a ani žalobca
nevlastnili a ani nepredložili žiadne doklady o pôvode cukru a ani žiadne certifikáty: doklady, ktoré
dodatočne predložila spoločnosť YENISEI s.r.o., nemohli byť dôkazom o pôvode cukru fakturovaného

v mesiaci november 2013, nakoľko nie je zrejmé pre koho boli vystavené; - spoločnosť SATIS-SK
s.r.o., YENISEI s.r.o. a ani žalobca si nesplnili zákonnú povinnosť oznámiť príslušnému orgánu kontroly
potravín svoju činnosť v oblasti obchodovania s kryštálovým cukrom.

31) Hoci spoločnosť SATIS-SK s.r.o. nakúpila kryštálový cukor od spoločnosti CHRISTAL FOOD Kft.

a od spoločnosti Balinger Lebensmittel Kontor GnibH v cene 655,- Eur za tonu cukru, ten istý cukor
predala spoločnosti YENISEI s.r.o. za 572,- až 600,- Eur a tá ho predala žalobcovi v cenovom rozpätí
582,- Eur až 620,- Eur za tonu. Žalobca ho ďalej fakturoval spoločnosti NO LIMIT FOOD LTD. v cene
627,- Eur, resp. 668,- Eur za tonu. Je nanajvýš nepravdepodobné, že sa v reťazci spoločností SATIS-
SK s.r.o., YENISEI s.r.o., DREVOIMPORT s.r.o. a NO LIMIT FOOD LTD. predával za nižšiu cenu, než

za akú ju spoločnosť SATIS-SK s.r.o. nakupovala, resp. aká bola v tom čase bežná na trhu, pričom
k tejto cene bolo treba prirátať aj náklady za dopravu, balenie, skladovanie, zisk obchodníka, aby sa
dosiahla celková cena za tonu cukru: - žalobca sa zúčastnil reťazového obchodu, z ktorého získal
daňovú výhodu tým, že si uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa YENISEI s.r.o., pričom daň
na predchádzajúcich stupňoch nebola odvedená do štátneho rozpočtu a on deklaroval intrakomunitárne

dodania s oslobodením od dane. Spoločnosť SATIS-SK s.r.o. v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie
obdobie november 2013 nepriznala žiadne nadobudnutia tovaru z iného členského štátu. Na riadkoch 03
a 04 daňového priznania uviedla základ dane 118.750,- Eur a DPH 23.750,- Eur, čo sú omnoho nižšie
sumy, než aké boli uvedené na faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane ďalší článok v reťazci.32) Spoločnosť YENISEI s.r.o. si uplatnila z faktúr od tejto spoločnosti odpočítanie DPH v sume cca
50.460,- Eur. Aj keď priznala daň z faktúr vystavených pre žalobou, pri vysokom obrate (cca 260.000,-

Eur) vykázala v daňovom priznaní len nízku daňovú povinnosť (200,- Eur). Spoločnosť YENISEI
s.r.o. bola v pozícii sprostredkujúceho kupujúceho. Cukor neskladovala, nemanipulovala s ním. Tovar
následne fakturovala žalobcovi, ktorý si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr do tohto dodávateľa v sume
37.294,32 Eur a v ten istý deň si uplatnil aj oslobodenie od dane z intrakomunitárneho dodania do iného
členského štátu podľa § 43 zákona o DPH. Nebol preukázaný trojstranný obchod medzi žalobcom,

spoločnosťou NO LIMIT FOOD LTD. a maďarským odberateľom, ako aj dodanie tovaru maďarskému
odberateľovi, keď jednak nebola predložená žiadna zmluva, z ktorej by bolo možné dôvodiť dojednanie
takéhototrojstrannéhoobchodu,nebolozrejménaakomzákladežalobcauskutočnilprepravumaďarskej
spoločnosti a v konečnom dôsledku komu a či vôbec bol tovar do Maďarska skutočne prepravený.
Uvedené pochybnosti vyplývajú podľa krajského súdu aj z nezrovnalostí z dokladov, keď z tej istej
prepravy existujú dva doklady potvrdené rôznymi spoločnosťami.

33) Bol zistený obchodný reťazec GJ Intertrading GmbH (Rakúsko) -- CHRISTAL FOOD Kft. (HU)
a Balinger Lebensmittel Kontor GmbH (DE) -- SATIS-SK s.r.o. (SR) -- YENISEI s.r.o. (SR) --
DREVOIMPORT s.r.o. (SR) -- NO LIMIT FOOD LTD. (UK) a maďarské spoločnosti, a to buď MORE
VEGYES Kft. (HU) alebo MÓRE-KERTRADE Kft. (HU). Špecifikom tohto reťazca je, že k dodaniu

tovaru došlo od rakúskej spoločnosti uvedenej v reťazci ako prvej, a to priamo slovenskej spoločnosti
SATIS-SK s.r.o. do skladu v Hornej Pôtoni. V ten istý deň ako malo prísť k doručeniu tovaru do
skladu v Hornej Potôni, prebehli ďalšie obchody v reťazci, konkrétne došlo k predaju tovaru spoločnosti
YENISEI s.r.o. a následnému predaju žalobcovi, ktorý obratom tovar predal spoločnosti NO LIMIT FOOD
LTD. (UK), ktorá žiadala tovar doručiť svojmu maďarskému odberateľovi. S poukazom na uvedené

mal byť tovar prepravený od rakúskeho dodávateľa priamo na Slovensko (Horná Potôň) a v ten istý
deň ďalej predaný a prepravovaný do Maďarska. K fakturácii medzi spoločnosťami SATIS-SK s.r.o.,
YENISEI s.r.o., žalobcom a spoločnosťou NO LIMIT FOOD LTD. došlo v ten istý deň, pričom všetky tieto
spoločnosti majú zriadené svoje bankové účty v tej istej bankovej inštitúcii.

34) Nemecká spoločnosť Balinger Lebensmittel Kontor GmbH s cukrom nikdy nemanipulovala,
neskladovala ho, nenakladala, nevykladala, len vystavovala faktúry ako sprostredkujúci kupujúci. Zo
zistení nemeckej finančnej správy vyplynulo, že obchodovala zo spoločnosťami zo Slovenska, Českej
republiky a Maďarska a jej odberateľmi boli najmä slovenské obchodné spoločnosti, ktoré nepodávajú
daňové priznania, zo správcom dane nekomunikujú, resp. nepriznávajú daň. V obdobnej pozícii bola

aj spoločnosť CHRISTAL FOOD Kft. Správca dane napriek rozsiahlemu dokazovaniu nezistil fyzickú
existenciu tovaru v takých množstvách, aké boli deklarované vo vyššie uvedenom reťazci spoločností.
Taktiež nebolo možné preveriť nielen pôvod tovaru, ale ani jeho konečnú spotrebu, keďže maďarské
spoločnosti sú nekontaktné, so správcom dane nespolupracujú. Na základe vyššie uvedeného správne
orgány zhodne dospeli k záveru, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má znaky karuselového

obchodu. Žalovaný uviedol, že dôvodom neuznania sporných faktúr je skutočnosť, že nemajú základ
v reálnom plnení. Opakovane konštatoval, že preverovaním celého obchodného reťazca bolo zistené,
že u jednotlivých článkoch nebol hodnoverne preukázaný skutočný pôvod tovaru, jeho existencia v
deklarovaných množstvách a ani fyzický pohyb v reťazci tuzemských a zahraničných spoločností.
Vyslovil podozrenie, že išlo len o „fakturačné“ obchody, pri ktorých pridaná hodnota nevzniká. S

uvedenými závermi sa krajský súd vzhľadom na výsledky dokazovania v administratívnom konaní plne
stotožnil.

35) Rovnako sa krajský súd stotožnil so závermi žalovaného, že žalobca, ktorý je primárne obchodníkom
s drevom, si pri obchodovaní s novou komoditou - kryštálovým cukrom riadne nepreveril svojich

obchodných partnerov, nesplnil si svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývali z dôvodu obchodovania
s potravinárskou komoditou, nevenoval dostatočnú, resp. nijakú pozornosť preukázaniu pôvodu tohto
tovaru. Krajský súd pritom poukázal na publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Sžk/30/2017 zo dňa 31.01.2018 v zmysle ktorého ,,v prípade, že daňové orgány oprávnene a
dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byt' predmetom obchodovania, je dôvodne

namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného
obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych
dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní
sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenýmičlánkami v obchodnom reťazci.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane vo svojich rozhodnutiach
poukázal na to, že Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať,
aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa

uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k daňovému podvodu. Okrem toho sám poukázal na
svoju ustálenú rozhodovaciu činnosť (napríklad aj rozsudky sp. zn. 5Sžf/97/2010, 2Sžf/4/2009, 3Sžfk
42/2017), v ktorých poukázal nielen na zásadu poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že
podnikateľ má mať vedomosť o subjektoch v spolupráci s ktorými realizuje svoju podnikateľskú činnosť.
Ak takéto vedomosti nemá, ide o podnikanie, ktoré nepoužíva ochranu.

36) Ďalej krajský súd poukázal na to, že platca dane má nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
za predpokladu, že splní zákonné podmienky pre úspešné uplatnenie tohto nároku, medzi ktoré patrí
práve preukázanie jeho oprávnenosti. Ak správca dane určeným spôsobom vyjadrí pochybnosť o tvrdení
daňového subjektu, je tento povinný tvrdené skutočnosti preukázať a pokiaľ tak neučiní a nevyvráti
pochybnosti správcu dane, neunesie dôkazné bremeno a správca dane je oprávnený daň stanoviť

alebo uplatnený daňový odpočet neuznať. Daňový subjekt pritom preukazuje všetky skutočnosti, ktoré
je povinný uvádzať v priznaní, hlásení alebo vyúčtovaní. Dôkazné bremeno unesenie daňový subjekt
iba vtedy, ak ním predložené dôkazy zapadajú do rámca objektívne zisteného skutkového stavu veci.
Pokiaľ však voči takto zistenému skutkovému stavu takéto dôkazy neobstoja, je na daňovom subjekte,
aby predložil iné dôkazy. Pokiaľ tak neučiní, znamená to neunesenie dôkazného bremena so všetkými

dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Krajský súd sa zároveň odvolával aj na judikatúru SD EÚ (rozsudok zo
dňa 12.01.2006, Optigen Ltd., v spojených veciach C-354/03. C-355/03 a C-484/03, [2006] ECR 1-483,
rozsudok zo dňa 06.07.2006, Kittel, v spojených veciach C- 439/04 a C-440/04, [2006] ECR 1-6161 a
rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11).

37) Predpokladom aplikácie vyššie uvedených rozhodnutí Súdneho dvora je však nespochybnenie
existencie daňového plnenia. V predmetnej právnej veci však správne orgány uvedené kvalifikovaným
spôsobom spochybnili, pričom ich úvahy vznikli na základe logickým spôsobom vyhodnotených zistení,
ktoré už boli označené vyššie. Ak by aj nedošlo k takémuto kvalifikovanému spochybneniu existencie
daňového plnenia, tak bolo podľa názoru krajského súdu potrebné uviesť, že vyššie uvedené rozsudky

umožňujú platcom, ktorí sa bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby
neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, kedy svoje daňové
povinnosti sami riadne plnili. Avšak akýkoľvek i nedbalostný podiel pre obchodníkov zakladá negatívne
účinky. Pre podnikateľov závery Európskeho súdneho dvora neznamenajú iba bezbrehú ochranu nároku
na odpočet dane, ale znamenajú okrem iného aj povinnosť venovať zvýšenú pozornosť interným

kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či o
podvode vedeli, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohli.

38) Podľa krajského súdu je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie
podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní

obchodných kontraktov sa v rámci možností snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných
partnerov. V prejednávanej veci sa však žalobca nesprával v žiadnom ohľade obozretne. Predovšetkým
začal podnikať s potravinárskou komoditou, pričom sám odignoroval svoje povinnosti, ktoré mu
ako obchodníkovi z uvedeného vyplývali. Sám porušil zákon, keď si nesplnil svoje povinnosti
súvisiace s obchodovaním s potravinárskou komoditou. Jeho obchodní partneri pritom taktiež uvedené

nesplnili. Odhliadnuc od toho, čo ukladal žalobcovi zákon, je vo všeobecne rozumné od podnikateľa
obchodujúceho s potravinárskou komoditou požadovať, aby sa zaujímal o pôvod tovaru s ktorým
obchoduje, aby vyžadoval predloženie príslušných certifikátov a dokladov preukazujúcich pôvod, kvalitu
a podobne. Uvedené však žalobca neučinil, a ani správnym orgánom sa nepodarilo preveriť pôvod
tohto tovaru. Podľa názoru krajského súdu nie je zrejmé ako si žalobca preveroval svojich obchodných

partnerov. Nepostupoval obozretne ani v tom smere, že so svojim zahraničným odberateľom nemal
riadne uzavretú zmluvu, z ktorej by vyplývala realizácia trojstranného obchodu, ktorý následne tvrdil.
Predložil len rámcovú zmluvu, ktorá však odhliadnuc od toho, že neobsahuje nič, čo by preukazovalo
dojednanie trojstranného obchodu, nie je sama o sebe kúpnou zmluvou, na základe ktorej sa realizujú
obchody.

39) Krajský súd poukázal na to, že rámcová zmluva je vo všeobecnosti len vymedzením rámcových
podmienok realizácie jednotlivých obchodov, ktoré sú zvyčajne realizované vo forme objednávok.
V prípade, že sa medzi podnikateľmi realizuje pravidelný obchod určuje podmienky, ktoré potom nie jepotrebné dojednávať pri každom jednotlivom obchode. Vždy však predpokladá existenciu objednávky
a jej akceptáciu. Uvedené úkony potom predstavujú právny základ (jednotlivú kúpnu zmluvu) pre daný
obchodný prípad. Takáto objednávka však predložená nebola. Taktiež nie je bez právneho významu, že

žalobca ako osoba, ktorá mala realizovať prepravu tovaru pre svojho obchodného partnera, predložil
doklad, v zmysle ktorého mal byť cukor doručený osobe, ktorá nie je obchodným partnerom spoločnosti
NO LIMIT FOOD Kft. Súčasne ide o rozdielny doklad ako ten s ktorým disponuje samotná spoločnosť
NO LIMIT FOOD Kft. Za tejto situácie považoval krajský súd za zrejmé, že nebolo preukázané riadne
dodanie tovaru do Maďarska. Skutočnosť, že spoločnosti, ktoré mali tovar prevziať sú nekontaktné

uvedené iba potvrdzujú. Žalobcu mohlo nabádať k určitej opatrnosti a k prevereniu obchodného partnera
aj to, že cukor kupoval za cenu nižšiu ako bola v danom období bežná na trhu (sám iu predával pod
túto cenu). Napriek uvedenému sa nielenže bližšie nezaoberal svojim obchodným partnerom, ale ani
pôvodom cukru.

40) Ak žalobca tvrdil a žiadal, aby sa správne orgány zaoberali dokumentáciou – fotografiami cukru

zo skladu v Hornej Potôni, tak krajský súd k uvedenému poznamenal, že takáto dokumentácia nie je
súčasťou administratívneho spisu a krajský súd nebol schopný preveriť, či (resp. v akom rozsahu) ju
žalobca predložil na USB flash disku v rámci daňovej kontroly za iné zdaňovacie obdobie. V každom
prípadevšakžalobcoviničnebránilo,abytakútodokumentáciupredložilopätovnenapríkladvodvolacom
konaní. Doposiaľ však tak nespravil. Odhliadnuc od skutočnosti, že krajský súd nevedel zistiť, či v rámci

daňovej kontroly za mesiac júl 2013 žalobca skutočne predložil dôkaz týkajúci sa zdaňovacieho obdobia
november 2013, bolo primárne povinnosťou samotného daňového subjektu, aby predložil dôkaz, ktorý
chce vykonať priamo v tej právnej veci, ktorej sa týka. Nesplnenie tejto povinnosti z jeho strany nemôže
byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného. Správne orgány v predmetnej právnej veci podľa
krajského súdu dostatočne zistili skutkový stav, z ktorého vyvodili správne skutkového závery, ktoré

boli následne aj správne právne posúdené. Nič nemožno vyčítať postupu žalovaného, ako aj správcu
pri ktorom uzavreli, že z vykonaného dokazovania a všetkých skutočností zistených v rámci celého
obchodného reťazca tuzemských, ako aj zahraničných spoločností, že bol vytvorený umelý reťazec,
ktorého zámerom bolo zneužitie princípu neutrality DPH pri obchodovaní s komoditou kryštálový cukor.
Všetky zistenia nasvedčujú tomu, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky

karuselovéhoobchodu.Rovnakosasprávysúdstotožnilstým,ževrámcidaňovejkontrolysprávcadane
zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva v oblasti DPH. Vzhľadom na skutočnosť,
že bola spochybnená existencia tovaru na vec nedopadá judikatúra Súdneho dvora, na ktoré poukazoval
žalobca v podanej správnej žalobe. Napriek uvedenému sa žalovaný otázkou vedomosti žalobcu o
zneužití práva sa pritom žalovaný vo svojom rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu

vysporiadal.

Rozhodnutie kasačného súdu

41) Na základe kasačnej sťažnosti podanej žalovaným Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej

aj ako „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 4Sfk/27/2021 zo dňa 28.02.2023 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 13S/26/2018-137 zo dňa 16.01.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

42) Keďže obdobná vec rovnakých účastníkov konania, v rámci posúdenia prakticky rovnakej právnej
otázky, bola predmetom konania a rozhodovania kasačného súdu v právnej veci sp. zn. 6Sžfk/24/2021,

kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP na toto rozhodnutie poukázal, v celom rozsahu sa s ním
stotožnil a na a na vybrané časti rozhodnutí odkázal:

43) „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať

odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantne otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“.
„Kasačný súd dodáva, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú
právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr.I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí
byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to lak v oblasti normotvornej, ako aj v
oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj

iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná
rozhodovacia činnosť' súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť', je ústavne neudržateľná ( IV. ÚS 209/2010, m. m.
PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05)".

44) „Kasačný súd konštatuje, že i keď je všeobecne ustálenou súdnou notorietou, že súd nemusí
poskytnúť odpoveď na všetky žalobné body, napadnutý rozsudok neuvádza dôvody, prečo sa odklonil od
právnych záverov uvedených v skoršom rozsudku Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/115/2017 zo dňa
29.05.2018 v obdobnej veci, v ktorom krajský súd v bode 14 dospel k diametrálne odlišnému názoru (v
bode 12.1 dospel dokonca k záveru o prekročení dĺžky na vykonaní daňovej kontroly, ale túto skutočnosť
sťažovateľ v správnej žalobe predmetnej veci nenamietal). Krajský súd pritom paradoxne v bode 65

napadnutého rozsudku poukazuje na požiadavku zohľadnenia zásady, aby sa v obdobných veciach
rozhodovalo rovnakým spôsobom a argumentuje rozsudkami krajského súdu pod sp. zn. 13S/26/2018
(zdaňovacie obdobie november 2013) a sp. zn. 11S/106/2019 (zdaňovacie obdobie december 2013). Na
druhejstrane.hocisťažovateľvnastr.5,25a42správnejžalobypoukázalnazáveryrozsudkuKrajského
súdu Trenčín sp. zn. 11S/115/2017 zo dňa 29.05.2018 (zdaňovacie obdobie august 2013), krajský súd

toto rozhodnutie v napadnutom rozsudku ani len nespomenul, ale najmä sa dostatočne nevysporiadal
s tým, že v predmetnej veci, najmä vo vzťahu k namietanej existencii trojstranného obchodu, sa od
právnych záverov uvedených v tomto skoršom rozhodnutí odklonil“.

45) Kasačný súd ďalej zdôraznil, že je podstatné, že odpočítanie dane môže byť v zmysle

judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní
uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu
zneužitia práva. V predmetnej veci orgány verejnej správy uviedli že primárny dôvod pre nepriznanie
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a
2 zákona o DPH sa odvíja od skutočnosti, že neboli splnené hmotnoprávne predpoklady na odpočítanie

dane z pridanej hodnoty v zmysle zákona o DPH - reálna existencia plnenia. Subsidiárne, v súvislosti
s právnym názorom vysloveným krajským súdom v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 13S/26/2018-137 zo dňa 16.01.2019 správca dane a žalovaný konštatovali, že daňový subjekt
vedel alebo mohol vedieť o tom, že sa zúčastňuje daňového podvodu. Krajský súd v predmetnej veci
skonštatoval viacero dôvodne spochybnených okolností v dodávateľskom reťazci, ale vyvodil z nich

záver, že dodávatelia sťažovateľovi nedodali tovar tak, ako bol deklarovaný (poukazujúc predovšetkým
na pochybnosti o pôvode tovaru), zároveň však v týchto dodávkach videl konštrukciu zneužívajúcu právo
(pretože podľa neho neboli ekonomicky opodstatnené a v reťazci sa vyskytovali zmiznutí obchodníci),
naviac ešte aj poukazoval na povinnosť ubezpečiť sa, že transakcia nebude poznačená daňovým
podvodom. Tieto závery podľa kasačného súdu nemôžu popri sebe obstáť. Nie je teda možné kumulovať

nesplnenie hmotnoprávnych podmienok s vedomostnou zložkou sťažovateľa o daňovom podvode.
Krajský súd preto vec nesprávne právne posúdil. Nakoľko v predmetnej veci to bol primárne práve
krajský súd, ktorý v napadnutom rozsudku dôvody týkajúce sa nesplnenia hmotno-právnych podmienok
a existencie daňového podvodu spájal, v novom konaní bude jednoznačne rozlišovať medzi jednotlivými
právnymi základom pre nepriznanie práva na odpočet DPH (nesplnenie hmotno-právnych podmienok

alebo daňový podvod) a k týmto záverom testovať rozhodnutie žalovaného v zmysle žalobných bodov.

46) Ako už kasačný súd uvádzal vo veci sp. zn . 6Sžfk/24/2021: „ Krajský súd v napadnutom rozsudku
sa primárne venoval tým námietkam, či bola sťažovateľovi dokázaná vedomostnú zložka účasti na
daňovom podvode, pričom však zároveň konštatoval aj nesplnenie hmotnoprávnych podmienok –

spochybnenie existencie daňového plnenia (napr. bod 59 napadnutého rozsudku). Krajský súd nad
rámec uvedeného v úvode bodu 53 napadnutého rozsudku uvádza, že bolo spochybnené dodanie
tovaru dodávateľom YENISEI s.r.o., čo evokuje, že tovar nebol dodávaný deklarovaným dodávateľom.
V časti argumentácie krajský súd uvedené kategórie hmotnoprávnych podmienok a daňového podvodu
spája, napr. v bode 53 poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

6Sžk/30/2017 zo dňa 31.01.2018 v zmysle ktorého ,,v prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne
spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byt' predmetom obchodovania, je dôvodne namieste
otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu,
keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo“, alebo v bode 59 napadnutého rozsudku, keď uvádza, že„Predpokladom aplikácie vyššie uvedených rozhodnutí Súdneho dvora (ohľadom daňového podvodu
pozn. kasačný súd) je však nespochybnenie existencie daňového plnenia. V predmetnej právnej veci
však správne orgány uvedené kvalifikovaným spôsobom spochybnili.“

47) „Kasačný súd tiež poukazuje na to, že pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa
spravidla vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Je leda zrejmé, že
v prípade preukazovania existencie daňového podvodu nie je potrebné špeciálne zohľadňovať dodanie
deklarovaného plnenia, keďže jeho existencia musí byt' správcom dane prezumovaná už v momente,

kedy nadobudol podozrenie o poznačení dotknutého obchodného reťazca podvodom. V opačnom
prípade by správa dane odmietol odpočet DPH z dôvodu nenaplnenia hmotnoprávnych podmienok
odpočtu DPH. K vyššie uvedenému kasačný súd odkazuje na rozsudok SD EÚ v spojených veciach
SGI a Valériane C-459/17 a C-460/17, z ktorého vyplýva, že dobrá viera lebo jej absencia na strane
zdaniteľnej osoby (v kontexte preukazovania účasti na podvodnom reťazci), ktorá žiada o odpočítanie
DPH, nemá žiadny vplyv na otázku, či sa uskutočnilo dodanie tovaru, keďže samotné uskutočnenie

zdaniteľného plnenia má objektívny charakter, a teda jeho absencia je sama osebe predpokladom
odmietnutia odpočtu DPH“. Z toho vyplýva, že pokiaľ sťažovateľ nesplnil hmotnoprávnu podmienku
odpočtu DPH, tak správca dane ani nemusí na odmietnutie odpočtu DPH preukazovať jeho účasť
na podvodnom reťazci a naopak. Spájanie týchto kategórii v predmetnej veci síce spôsobuje istú
neprehľadnosť, avšak kasačný súd zohľadnil, že judikatúra týkajúca sa podmienok odpočítania, aj

v dôsledku judikatúry Súdneho dvora EU prešla istým vývojom a zároveň to bol práve Krajský súd
v Trenčíne, ktorý v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 13S/34/2017 zo dňa 27.06.2018 uložil správcovi dane
preukazovať vedomosť sťažovateľa na daňovom podvode.

48) Kasačný súd v kontexte sťažovateľovej námietky týkajúcej sa automatického vyvodenia vedomosti

o daňovom podvode pri nedodržaní povinnosti na úseku potravinového práva dodal, že nedodržanie
registračných povinností na úseku potravinového práva samozrejme automaticky nepostačuje na
splnenie vedomostného testu o daňovom podvode, ale môže za predpokladu dôvodu osobitných
okolností predstavovať indíciu spomedzi iných indícií, ktoré spolu a navzájom súhlasne vedú k tomu,
že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcií zahŕňajúcej podvod na

DPH. Aj SD EÚ v rozsudku Aquila Part Prod Com C-512/21 konštatoval, že: ,,smernica 2006/112 sa
má vykladať v tom zmysle, že na jednej strane bráni lomu, aby daňový orgán odoprel zdaniteľnej osobe
len z dôvodu, že nedodržala povinnosti vyplývajúce z vnútroštátnych ustanovení alebo z práva Únie
týkajúce sa bezpečnosti potravinového reťazca, výkon práva na odpočítanie DPH, a na druhej strane,
že nedodržanie týchto povinností môže predstavovať jednu zo skutočnosti, ktoré môže daňový orgán

použiť' na preukázanie existencie podvodu na DPH, ako aj účasti uvedenej zdaniteľnej osoby na tomto
podvode, a to aj bez predchádzajúceho rozhodnutia vnútroštátneho správneho orgánu príslušného na
zistenie takéhoto porušenia“; „právo na spravodlivý proces zakotvené v článku 47 Charty sa má vykladať
v tom zmysle, že nebráni tomu, aby súd rozhodujúci o žalobe proti rozhodnutiu daňového orgánu
zohľadnil ako dôkaz existencie podvodu na DPH alebo účasti zdaniteľnej osoby na tomto podvode

porušenie uvedených povinností, ak tento dôkaz možno na tomto súde spochybniť a kontradiktórne
prejednať“. V predmetnej veci krajský súd založil svoje dôvody o vedomosti sťažovateľa na daňovom
podvode v značnej miere na argumentácii o porušení predpisov potravinového práva, čo predstavuje aj
relevantnú indíciu, zároveň poukazoval na nákup komodity za nižšiu cenu (v porovnaní s cenou trhovou)
a s tým súvisiacu absenciou ekonomického opodstatnenia deklarovaného obchodu. Aj podľa kasačného

súdu podozrivo kolísajúca nízka cena cukru môže predstavovať relevantnú indíciu o daňovom podvode,
ale správca dane musí takto postavený záver aj preukázať dôkazmi založenými v administratívnom
spise. Ak sa s takýmto záverom stotožnil krajský súd, mal tiež uviesť z akých podkladových materiálov
vychádzal, pretože pri ich absencii je rozhodnutie správneho súdu v predmetnej časti nepreskúmateľné.

49) Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462
ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou správneho súdu v ďalšom konaní
bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom
správny súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.

Posúdenie podstatných skutkových okolností a právnych argumentov správnym
súdom50) Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských
súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych

súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline
na Správny súd v Banskej Bystrici.

51) Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) teda ako vecne a miestne príslušný správny
súd podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a podľa

§ 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, na základe podanej správnej žaloby v režime § 177 a nasl. SSP preskúmal zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom danú vec
prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa je potrebné pre
nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 12.12.2024 v súlade s § 137 ods. 3 SSP, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámené dňa 22.10.2024 (§
137 ods. 4 SSP).

52) Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení relevantnom pre

prejednávanú vec (ďalej len „zákon o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

53) Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

54) Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi

v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

55) Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

56) Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

57) Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o

predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

58) Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej len
„daňový poriadok“), správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

59) Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšiea nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz

možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o
rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

60) Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac
o 12 mesiacov.

61) Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

62) Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

63) Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

64) Po vrátení veci z kasačného súdu v zmysle jeho právne záväzného pokynu bolo úlohou správneho
súdu vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť.
Správny súd má za to, že v prejednávanej veci je potrebné primárne ustáliť, čo bolo dôvodom
na nepriznanie práva na odpočítanie DPH pri sporných deklarovaných dodávateľoch, či nesplnenie

hmotnoprávnych podmienok alebo daňový podvod a následne preskúmať napadnuté rozhodnutie vo
vzťahu k tomuto ustálenému dôvodu nepriznania práva na odpočítanie dane.

65) V súvislosti s dodávkami kryštálového cukru od dodávateľa YENISEI s.r.o. správca dane poukázal
na rozsiahle vykonané dokazovanie a vo svojich záveroch čiastočne zmätočne uvádzal ako dôvod

nepriznania nároku na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období jednak nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti
na § 19 ods. 1 zákona o DPH a jednak záver, že vo veci bol vytvorený umelý reťazec, ktorého zámerom
bolo zneužitie princípu neutrality DPH, že plnenia deklarované na faktúrach majú čisto umelý charakter
s cieľom získať odpočítania dane a napokon aj to, že vo veci samej malo ísť o typický obchodný reťazec

majúci všetky znaky karuselového podvodu a teda, že malo ísť o podvodné konanie. Z dôvodov, o ktoré
správca dane opieral svoje rozhodnutie, najmä tých uvádzaných v zhrnutí odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia, však možno vyvodiť, že správca dane bol primárne toho názoru, že vo veci samej malo ísť o
daňový podvod, resp. zneužitie práva a námietka o nesplnení hmotnoprávnych podmienok sa javila skôr
ako druhotná. Správca dane napriek jeho záverom o podvodnom konaní v odôvodnení prvostupňového

rozhodnutia náležitým spôsobom nekonkretizoval a ani to inak z jeho rozhodnutia nevyplýva, či na
posúdenie existencie podvodu a prípadnej vedomosti žalobcu o takomto podvodnom konaní, ak sa
domnieval, že k nemu došlo, aplikoval tzv. Axel Kittel test, ani dostatočným spôsobom neodôvodnil, ako
tento test vyhodnotil.

66) Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí síce okrajovo poukazoval aj na záver správcu dane o
údajnom nesplnení hmotnoprávnych podmienok, avšak týmto sa bližšie nezaoberal a primárne svoje
rozhodnutie odôvodňoval existenciou daňového podvodu. Opakoval zo záverov správcu dane, že
všetky zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má
všetky znaky karuselového obchodu, že v rámci daňovej kontroly boli zistené objektívne skutočnosti,

ktoré preukazujú zneužitie princípu neutrality DPH. Skonštatoval, že vyhodnotením všetkých zistení je
dôvodné podozrenie, že spoločnosti zapojené do obchodov s kryštálovým cukrom majú za cieľ čerpanie
nadmerných odpočtov, pričom tieto spoločnosti realizujú len fakturačné obchody, pri ktorých pridaná
hodnota nevzniká.67) Hoci závery žalovaného (obdobne ako správcu dane) môžu pôsobiť čiastočne zmätočne vo vzťahu k
otázke,čobolodôvodomnepriznaniaprávanaodpočítaniedanezfaktúrzadodávkykryštálovéhocukru,

správny súd posúdil obsah dôvodov uvádzaných žalovaným a ustálil, že hoci daňové orgány čiastočne
spochybňovali aj reálnu existenciu tovaru v deklarovaných množstvách, jeho prepravu prípadne iné
skutočnosti, primárnym dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane boli závery správcu dane
a najmä žalovaného o podvodnom konaní v rámci reťazca obchodných spoločností a ich názor o
tom, že žalobca mal vedieť resp. vedel o tom, že sa zúčastňuje daňového podvodu a že to bol práve

žalobca, ktorý získal neoprávnenú daňovú výhodu. Skutočnosti, ktoré by sa mohli javiť ako nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok v podstate správne orgány len používali ako skutočnosti preukazujúce
alebo odôvodňujúce existenciu podvodu, neboli však primárnym dôvodom pre nepriznanie nároku na
odpočet DPH.

68) Uvedené potvrdzuje aj to, že v záveroch napadnutého rozhodnutia žalovaný uzatvára, že v zmysle

rozsudkov Súdneho dvora EÚ možno situáciu, keď jeden z účastníkov takto vytvoreného reťazca
spoločností si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie daň a ďalší si ju naopak odpočíta a to
za účelom získania neoprávneného odpočítania dane, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva
EÚ, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej
starostlivosti a primeranej obozretnosti, označiť za daňový podvod, resp. nedovolený daňový únik.

Následne žalovaný skonštatoval, že daňový únik v tu prejednávanej veci vznikol už u slovenskej
spoločnosti SATIS-SK s.r.o. a že práve platiteľ (tu žalobca) získal neoprávnené odpočítanie dane tým,
že si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa YENISEI s.r.o. v celkovej sume 37.294,32 Eur
a následne uplatnil oslobodenie od dane z intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského
štátu s oslobodením od dane. Konštatoval, že ním uvedené objektívne skutočnosti preukazujú, že sa

kontrolovaný platiteľ (žalobca) zapojil do reťazca spoločností, v ktorom dochádzalo k nedovolenému
úniku DPH, k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp. k znižovaniu daňovej povinnosti, čiže ich plnenia
boli poznačené podvodným konaním, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že
o tomto podvodnom konaní kontrolovaný platiteľ (žalobca) vzhľadom na všetky okolnosti tej-ktorej veci
vedel, resp. mohol vedieť.

69) Ak teda v zmysle napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako aj rozhodnutia správcu dane) v
prejednávanej veci malo byť primárnym dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty podvodné konanie, správny súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje
správcu dane a je jeho úlohou aj náležite zdôvodniť tak existenciu podvodu ako aj vedomosť žalobcu

o ňom a to aplikáciou tzv. Axel Kittel testu.

70) V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sfk/11/2022 zo dňa 31.01.2024, v ktorom kasačný súd riešil obdobnú otázku a z
ktorého správny súd cituje nasledovné: „Kasačný súd k otázke prípadného posúdenia účasti sťažovateľa

na daňovom podvode vo všeobecnosti odkazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ (napríklad rozsudky
vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen; C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling,
či C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid), ktorá ako podvod na dani z pridanej hodnoty označuje
situácie, v ktorých jeden z účastníkov reťazca neodvedie daň a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom
získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom smernice Rady2006/112/ES o spoločnom systéme

dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica 2006/112“). Daňové orgány pri posudzovaní jednotlivých
prípadov musia zrozumiteľne a presne popísať všetky skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že došlo k
podvodnému konaniu daňového subjektu. Pokiaľ správca dane preukáže objektívne skutočnosti o tom,
že daňový podvod nastal, pristúpi k skúmaniu subjektívnej stránky účasti tohto daňového subjektu na
podvode. Pri posudzovaní subjektívnej stránky správca dane vyhodnotí aj to, či daňový subjekt prijal

primerané opatrenia na to, aby zaistil, že jeho plnenie nebude súčasťou podvodného reťazca. Súdny
dvor EÚ v novšom rozsudku C-537/22 Global Ink Trade taktiež pokiaľ ide o preukazovanie účasti na
daňovom podvode skonštatoval, že: „Smernica 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že:
· bráni tomu, aby sa daňová správa v prípade, že má v úmysle odoprieť zdaniteľnej osobe právo na
odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe z dôvodu, že táto zdaniteľná osoba sa podieľala na podvode

typu „kolotoč“ v oblasti DPH, obmedzila len na preukázanie, že toto plnenie je súčasťou kruhového
fakturačného reťazca,
· uvedenej daňovej správe prináleží jednak presne určiť skutočnosti zakladajúce podvod a preukázať
podvodné konanie a jednak preukázať, že zdaniteľná osoba sa aktívne podieľala na tomto podvodealebo že vedela či mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce toto právo bolo súčasťou uvedeného
podvodu, čo nevyhnutne neznamená identifikáciu všetkých subjektov, ktoré sa podieľali na podvode,
ako aj ich jednotlivých konaní.“

Sumarizujúc preto pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na dani z
pridanej hodnoty na účely odmietnutia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test,
ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode. Odborná literatúra (napr.
RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H.
Beck, 2021, str. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom

dane vykonaného dokazovania kumulatívne zodpovedané kladne:
· Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik ?
· Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania ?
· Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené ?
· Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a

mal vedieť daňový subjekt ? “

71) Každú z vyššie položených otázok je potrebné náležitým spôsobom aj odôvodniť a zrozumiteľne a
presne popísať všetky skutočnosti, ktoré majú svedčiť o tom, že došlo k podvodnému konaniu daňového
subjektu a že o tomto podvodnom konaní daňový subjekt vedel alebo mohol a mal vedieť.

72) V prejednávanej veci daňové orgány pomerne zmätočne a nedostatočne identifikujú skutočnosti,
na základe ktorých dospeli k záverom o existencii daňového podvodu a ešte zmätočnejšie a
nedostatočnejšie skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o vedomosti žalobcu o jeho účasti na takomto
podvode. Niektoré skutočnosti sú uvádzané len vo všeobecnej rovine či ako konštatácia bez prepojenia

na konkrétne dôvody, niektoré nemajú súvislosť s kontrolovaným zdaňovacím obdobím, iné sú
nedostatočne formulované alebo nedostatočne odôvodnené.

73) Daňové orgány tiež opierali svoje závery o zistenie, že cukor sa mal predávať za cenu nižšiu,
než za akú bol nakúpený. Uvádzali cenu nezabaleného továrenského cukru v rokoch 2013-2014,

avšak neuviedli zdroj resp. podkladový materiál, z ktorého pri určovaní týchto cien vychádzali. Rovnaký
argument o neuvedení zdroja, z ktorého malo byť čerpané pri závere o podpriemernej cene cukru za
dôvodnú uznal aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/24/2021, kde išlo o obdobnú vec týkajúcu
sa rovnakých účastníkov konania. Žalobca vždy tovar (cukor) nakúpil za nižšiu cenu, než za akú ho
následne predával, teda mal na preverovaných obchodných transakciách zisk /maržu. Správca dane

ani žalovaný nijako neodôvodnili vo svojich rozhodnutiach, ako podľa ich názoru žalobca vedel alebo
vedieť mal či mohol o tom, za akú cenu tovar predávali jeho subdodávatelia, čo môže byť predmetom
obchodného tajomstva každého podnikateľa. Je bežné v obchodnej praxi, že si podnikatelia chránia a
nezverejňujú nadobúdacie ceny tovarov alebo údaje o svojich dodávateľoch, aby ich prípadní zákazníci
neobišli a nenakúpili tovar za lacnejšie priamo od ich dodávateľa. Správny súd viazaný právnym

názorom kasačného súdu zároveň konštatuje, že kolísajúca nízka cena zároveň môže prestavovať
relevantnú indíciu o daňovom podvode, avšak správca dane musí takto postavený záver preukázať
dôkazmi založenými v administratívnom spise, čomu tak v danom prípade nebolo.

74) Pokiaľ ide o nesplnenie registračnej povinnosti žalobcu na príslušnom orgáne kontroly potravín,

správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3. októbra 2019 vo veci C-329/18 Altic,
v zmysle ktorého nesplnenie registračnej povinnosti vo vzťahu k obchodovaniu s potravinami u
kontrolovanéhoplatiteľaajehododávateľovneznamená,ževedelalebomalvedieťodaňovompodvode.
Nedodržanie registračných povinností na úseku potravinového práva samo o sebe nepostačuje na
splnenie vedomostného testu o daňovom podvode, môže však za predpokladu dôvodu osobitných

okolností predstavovať indíciu spomedzi iných indícií, ktoré spolu a navzájom súhlasne vedú k tomu,
že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod na
DPH (rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžfk/24/2021 zo dňa 15.11.2022). Daňové orgány však musia presne
a zrozumiteľne popísať jednotlivé indície a tieto náležite vyhodnotiť jednotlivo aj v ich vzájomných
súvislostiach, čo sa v tu prejednávanom prípade podľa názoru správneho súdu nestalo.

75)Celkovomožnozozáverovžalovaného(akoajsprávcudane)vyvodiť,ževpredmetnejvecináležitým
spôsobom neaplikovali tzv. Axel Kittel test. Závery daňových orgánov o podvodnom konaní a vedomosti
žalobcu o účasti na podvode bez (dostatočnej) aplikácie Axel Kittel testu sú nesprávnym právnymposúdením veci. Preto námietku žalobcu uvádzanú v správnej žalobe o tom, že napadnuté rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci považoval správny súd za dôvodnú.

76) Pokiaľ ide o námietku žalobcu v správnej žalobe o nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu dĺžky
jej trvania a z toho plynúcej nezákonnosti protokolu o daňovej kontrole, správny súd túto námietku
vyhodnotil ako nedôvodnú. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 27.07.2016, sp. zn. 3Sžf/46/2015, publikovaný v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 7/2016, z ktorého
vyplýva, že ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny

informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly, a preto
lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za
týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči
nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel
výkonu daňovej kontroly. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do dispozičnej
sféry správcu dane dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Správca dane tak

plní svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. využitím medzinárodnej
výmeny informácií overuje podklady potrebné pre správne a úplné určenie dane.

77) Správny súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/33/2022
zo dňa 30.04.2024 a v ňom citovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ a cituje z neho nasledovné: „V

kontextetejtonámietkydávakasačnýsúddopozornostiajrozsudokSúdnehodvoraEÚvoveciC-186/20
– Hydina Sk. Súdny dvor dal v tomto rozhodnutí na otázky položené Najvyšším súdom Slovenskej
republiky odpoveď, v zmysle ktorej: „36. Navyše ani články 10 až 12 nariadenia č. 904/2010, ani žiadne
iné ustanovenie tohto nariadenia nestanovujú akýkoľvek dôsledok v prípade prekročenia niektorej z
lehôt vyplývajúcich z uplatnenia uvedených článkov príslušnými daňovými orgánmi, a to či už pre

tieto orgány, alebo pre zdaniteľné osoby. 37. Zo znenia týchto ustanovení a následne z kontextu, do
ktorého patrí tento článok 10, teda vyplýva, že prekročenie niektorej z lehôt stanovených týmto článkom
nezakladá dotknutej zdaniteľnej osobe žiadne právo a nemá žiadny špecifický dôsledok, a to ani pokiaľ
ideozákonnosťprerušeniadaňovejkontrolystanovenéhovnútroštátnymprávomžiadajúcehočlenského
štátu, dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne požadované informácie. 43. Okrem toho toto

nariadenie neupravuje maximálnu dĺžku daňovej kontroly ani podmienky prerušenia takejto kontroly, ak
sa začne postup výmeny informácií stanovený týmto nariadením. Preto sa zdaniteľná osobanemôže
odvolávať na uvedené nariadenie s cieľom napadnúť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly, ktorá sa
jej týka, z dôvodu neprimeranej dĺžky tohto prerušenia.“

78) V kontexte vyššie citovaných rozhodnutí má správny súd za to, že protokol z tejto daňovej kontroly
nepredstavuje nezákonne získaný dôkaz, ktorý by nebolo možné v daňovom konaní použiť.

79) Pokiaľ žalobca poukazoval na judikatúru Krajského súdu v Trenčíne v iných obdobných veciach
žalobcu, v ktorých bolo rozhodnuté v prospech žalobcu z dôvodu, že správca dane a žalovaný

neuniesli svoje dôkazné bremeno a nepreukázali, že žalobca mal čo i len vedomosť o údajných
podvodných konaniach vo vzťahu k DPH, tieto v časti, v ktorej sú okolnosti jednotlivých prípadov totožné,
korešpondujústýmtorozsudkom.Obdobnetýmtorozsudkomsasprávnysúdneodchýlilaniodjudikatúry
Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR či Súdneho dvora EÚ, ktoré žalobca v podanej správnej
žalobe citoval.

80) Správny súd tak má za to, že v tu prejednávanej veci sa riadne vysporiadal aj s už existujúcou
judikatúrou a tento rozsudok korešponduje v skutkovo a právne zhodných alebo obdobných častiach aj
s rozsudkami správnych súdov, najmä kasačného súdu, v iných obdobných veciach.

81) Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP rozhodnutie
žalovaného ako jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil podľa
§ 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie.

82)Správnysúdpovažujezapotrebnédodať,žejehozáveryneznamenajúautomaticky,žežalobcovimá

byť (nevyhnutne) priznané právo na odpočet dane z deklarovaných zdaniteľných obchodov, je však na
správcovi dane, resp. žalovanom, aby pri svojom rozhodovaní jednoznačne a zrozumiteľne ustálili dôvod
nepriznania odpočítania DPH a tento s ohľadom na jeho povahu podporili relevantnými skutkovými
zisteniami vychádzajúcimi z daňovej kontroly pri rešpektovaní s tým spojeného dôkazného bremena anajmä, pokiaľ je ich rozhodnutie založené na daňovom podvode, aby na vec aplikovali tzv. Axel Kittel test
ajehojednotlivéčiastkovéotázkyzrozumiteľnýmapreskúmateľnýmspôsobomajdostatočneodôvodnili.
Uvedené bude úlohou správnych orgánov po vrátení veci.

83)Otrováchkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§167ods.1SSP.Žalobcabolvkonanípredsprávnym
súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konaniavrozsahu100%atovrátanetrovajpôvodnéhokonaniapredsprávnymsúdomatrovkasačného
konania. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

84) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že

správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §
57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.