Rozsudok – Zmluvy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 16C/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824200601
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5824200601.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX, XXX XX D., E. F., zastúpenej: Mgr. Lucia Špičková, ŠPIČKOVÁ/TICHÝ/POULÍK
advokátní kancelář, so sídlom Říčanská 1984/5, 10 100 Praha, Česká republika, proti žalovaným: 1/ G.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. D. XX, 2/ B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. D. XXX,
obaja žalovaní zastúpení JUDr. Pavlom Novotným, advokátom so sídlom 026 01 Dolný Kubín, Andreja
Sládkoviča 1801/24, o zaplatenie 500.000,- Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie 500 000 Kč.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á voči žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 90,66 %, ktoré
sú jej p o v i n n ízaplatiť spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.03.2024,
sa žalobkyňa voči žalovaným domáhala zaplatenia sumy 500.000,- CZK spolu s úrokom z omeškania
vo výške 14,75 % ročne zo sumy 500.000,- CZK od 01.01.2024 do vyplatenia istiny, ako aj nákladov
konania.

2/ Návrh odôvodnila tým, že žalovaná pohľadávka vznikla na základe zmluvy o pôžičke uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovanými dňa 01.04.2022. Splatnosť pohľadávky bola stanovená najneskôr do
31.12.2023. Žalovaní nezaplatili navrhovateľke nič.

3/ Tunajší súd vydal dňa 28.05.2024 európsky platobný rozkaz sp. zn. 16C/25/2024, ktorým uložil
žalovaným zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 500.000,- CZK spolu s 14,75 % úrokom z omeškania

zo sumy 500.000,- CZK od 01.01.2024 do zaplatenia a náklady konania vo výške 21.200,- CZK.
Európsky platobný rozkaz bol žalovanému 1/ doručený dňa 15.06.2024 a žalovanej 2/ bol doručený dňa
13.06.2024. Tunajší súd vydal dňa 06.06.2024 ďalší európsky platobný rozkaz sp. zn. 16C/25/2024,
ktorým uložil žalovaným zaplatiť žalobkyni náklady konania vo výške 30.643,10 CZK. Ďalší európsky
platobný rozkaz bol žalovanému 1/ doručený dňa 23.06.2024 a žalovanej 2/ dňa 13.06.2024.

4/ Dňa 10.07.2024 podali žalovaní 1/ a 2/ (prostredníctvom právneho zástupcu) proti vyššie uvedeným

európskym platobným rozkazom odpor, v ktorom uviedli, že žalobkyňa odôvodňuje svoju pohľadávku
na zaplatenie sumy vo výške 500.000,- Kč s príslušenstvom priloženou zmluvou o pôžičke zo dňa
01.04.2022, keď podľa tejto zmluvy mala byť splatnosť pohľadávky stanovená najneskôr do 31.12.2023,
pričom žalovaní nič neuhradili. Žalovaní poukázali na to, že splatnosť nebola dohodnutá do 31.12.2023.V samotnom texte zmluvy o pôžičke - Smlouvy o zápůjčce (ďalej len „smlouva“) je uvedené (článok
3), že: Dlužník se zavazuje vrátit věřiteli dlužnou částku ve výši Kč 500 000 (slovy pětsettisíc korun
českých) nejpozději do 31.12.2023 nebo dle dohody. Takáto formulácia súčasne zodpovedá aj textu

priloženej predžalobnej výzvy z 11.01.2024. Takéto dojednanie ohľadom termínu splatnosti je však
neurčité, nakoľko z nej nie je možné určiť, do kedy sú vlastne žalovaní povinní pôžičku vrátiť. Preto –
keďže je dohoda ohľadom splatnosti dlhu pre svoju neurčitosť neplatná – nastáva v otázke splatnosti
rovnaká situácia, ako keby dohoda o splatnosti dlhu nebola uzavretá (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 33 Odo 1293/2005, príp. 33 Cdo 2782/2010). Keďže si žalobkyňa so žalovanými

dohodla, že smlouva bola uzavretá podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb., Občanský zákoník v
znení neskorších predpisov (ďalej len „čOZ“), t. j. podľa českého Občianskeho zákonníka, je potrebné
aplikovať príslušné ustanovenia čOZ a to konkrétne § 2393 čOZ, podľa ktorého: Neurčí-li smlouva,
kdy má být zápůjčka vrácena, je splatnost závislá na vypovězení smlouvy. Není-li o výpovědi ujednáno
nic jiného, je výpovědní doba šest týdnů. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa
žiadnu výpoveď žalovaným nezaslala a preto doposiaľ nenastala splatnosť pôžičky (zápůjčky). Za takúto

výpoveď pritom nie je možné považovať ani predžalobnú výzvu z 11.01.2024, nakoľko túto nie je
možné po obsahovej stránke považovať za výpoveď smlouvy. Na podporu svojej argumentácie predložili
žalovaní napríklad rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové z 24.04.2018, sp. zn. 25Co 98/2018
uverejnený v ASPI pod G., podľa ktorého: Není-li ve smlouvě o zápůjčce určen čas k vrácení sjednaného
předmětu zápůjčky, nastane splatnost po vypovězení smlouvy dle speciálního ustanovení § 2393 o. z.,

nikoliv dle obecného ustanovení § 1999 odst. 1 o. z. Žalovaní však súčasne uviedli, že predmetnú
pôžičku (zápůjčku) žalobkyni už vrátili, a to v rámci 5 splátok na účet žalobkyne (IBAN: I. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX), z ktorého im žalobkyňa zaslala časť pôžičky. Konkrétne dňa 13.03.2024 uhradili
čiastku vo výške 5.000,- eur, dňa 08.04.2024 čiastku vo výške 5.000,- eur, dňa 13.05.2024 čiastku vo
výške 5.000,- eur, dňa 03.06.2024 čiastku vo výške 5.000,- eur a dňa 14.06.2024 čiastku vo výške 500,-

eur, keďže § 2393 ods. 2 čOZ umožňuje splatenie pôžičky (zápůjčky) aj bez výpovedi. S ohľadom na
všetky vyššie uvedené skutočnosti je teda zrejmé, že nároky uplatnené v 1. EPR, ani v 2. EPR nie sú
dôvodné, keďže v čase podania návrhu na vydanie 1. EPR nárok nebol splatný a nárok uplatnený v
rámci 2. EPR je iba príslušenstvom pohľadávky, ktorá bola žalovaná predčasne. Navyše aktuálne je
pôžička v celosti vrátená a preto žaloba nie je dôvodná.

5/ Európske platobné rozkazy uvedené v odseku 3 tohto odôvodnenia súd vydal podľa nariadenia
Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza konanie o platobnom rozkaze.
Podľa článku 16 ods. 2 tohto nariadenia je lehota na podanie (zaslanie) odporu voči európskemu
platobnému rozkazu 30 dní od jeho doručenia odporcovi.

6/ Vzhľadom na uvedenú dĺžku lehoty na podanie odporu súd konštatuje, že žalovaní 1/ a 2/ podali
vyššie uvedený odpor včas, v dôsledku čoho súd, uznesením č. k. 16C/25/2024-60 zo dňa 12.09.2024,
platobné rozkazy uvedené v odseku 3 odôvodnenia zrušil, keď postupoval podľa § 267 ods. 3 a § 272
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP") v spojení s čl. 26 uvedeného

nariadenia.

7/ Žalobkyňa sa k odporu žalovaných písomne vyjadrila tak, že s tvrdeniami žalovaných uvedenými
v odporoch zásadne nesúhlasí a trvá na svojej žalobe. Ďalej žalobkyňa rekapitulovala predmet sporu
a odkazovala na obsah spisu a dôkazy tam založené, ktoré preukazujú, že žalovaní boli k vráteniu

splatnej pôžičky vo výške 500.000,- CZK, poskytnutej im žalobkyňou na základe písomnej zmluvy
o pôžičke zo dňa 01.04.2022, vyzvaní žalobkyňou už 11.01.2024 a bol im dokonca aj navrhnutý
splátkový kalendár, ktorý však nebol žalovanými akceptovaný. Vzhľadom k tomu, že žalovaní i napriek
predžalobnej výzve z pôžičky žalobkyni nič nevrátili, bola žalobkyňa nútená podať dňa 28.02.2024 návrh
na vydanie EPR, kde uplatnila celú v tú dobu dlžnú istinu 500.000,- CZK a do tej doby známe náklady

konania (súdny poplatok a náklady právneho zastúpenia). Až potom čo boli žalovaní oboznámení s tým,
že žalobkyňa uplatnila svoj nárok súdnou cestou, začali pôžičku v postupných splátkach žalobkyni
vracať (prvá splátka vo výške 5.000,- eur bola na účet žalobkyňa zaslaná až 13.03.2024, ako aj sami
žalovaní potvrdili). Pokiaľ ide o výklad žalovaných ohľadne tvrdenej neurčitosti okamžiku splatnosti
pôžičky a nutnosti výpovedi zmluvy o pôžičke v danom prípade, tento je nesprávny a nie je v súlade

s českým právom a rovnako s citovanou judikatúrou nejde na daný prípad vôbec použiť, keď tu možno
aplikovať v tých prípadoch, kde v zmluve o pôžičke nie je určený čas k vráteniu dohodnutého predmetu
pôžičky. V žalovanými citovanom rozsudku Krajského soudu v Hradci Králové č. j. 25 Co 98/2018 bola
riešená splatnosť pôžičky podľa zmluvy o pôžičke, kde bolo stranami dojednané jedine to, že pôžičkabude vrátená „po čase“ a taký termín je určite možné považovať za neurčitý, resp. môže mať za to, že
čas vrátenia pôžičky nebol určený. K tomu sa v odstavci 11. citovaného rozhodnutia uvádza: Odvolací
soud sdílí názor soudu prvního stupně, že ve smlouvě nebyl určen čas, dokdy má být předmět zápůjčky

vrácen. Tomu závěru přisvědčuje použitý termín „po čase“, při současné absenci jiné, konkrétní lhůty
ke splnění dluhu ... Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že dlžník sa zaväzuje dlžnú čiastku vo výške
500.000,-CZKvrátiťnajneskôrdo31.12.2023ajedinepokiaľbysastranydohodliinak,platilbyinýdátum
splatnosti, t. j. k tomu sa viaže dodatok „nebo dle dohody“. V uvedenom ustanovení nejde nájsť žiadnu
neurčitosť, keď je ustanovená konkrétna lehota, do kedy má byť pôžička vrátená. Všeobecne platí, že

splatnosť akejkoľvek pôžičky možno kedykoľvek zmeniť dohodou strán, ako aj akékoľvek iné podmienky
zmluvy o pôžičke, a to bez ohľadu na to, či to bolo v zmluve výslovne uvedené, či nie. V prípade riešenej
zmluvy sa teda jedná len o explicitné vyjadrenie princípu zmluvnej voľnosti strán a právo strán dohodnúť
sa na zmene podmienok, aj v dobe trvania zmluvy, bude na tom panovať obojstranná zhoda. K tomu viď
§ 1725 věta druhá zákona č. 89/2012 Sb., Občanský zákoník, který sa na smlouvu aplikuje. V mezích
právního řádu je stranám ponechané na vůli slobodně si smlouvu ujednat a určit její obsah, viď § 1901

Občanského zákoníku. „Stranám je na vůli ujednat si změnu svých práv a povinností. Vzhľadom k tomu,
že za dobu trvania zmluvy k žiadnej dohode strán ohľadne zmeny dátumu splatnosti pôžičky nedošlo,
platítermínsplatnosti„nejpozdějido31.12.2023“,akoboližalovaníajopakovaneupozorňovanívýzvami.
K tomu je potom potrebné poukázať aj na znenie čl. 5 smlouvy, označeného ako záverečné ustanovenia,
kde je výslovne stanovené že „Změny a doplňky smlouvy lze činit pouze písemnou dohodu smluvních

stran. Oporou v českom zákone je pre tieto dojednania zmluvy § 599 Občanského zákoníka: Každý má
právo zvolit si pro právní jednaní libovolnou formu, není-li v e volbě omezen ujednaním nebo zákonem.
Žalobkyňa teda uzatvára, že k žiadnej zmene zmluvy nedošlo, na to v písomnej podobe a teda nie je tu
žiadna pochybnosť o tom, že pôžička mala byť vrátená najneskôr do 31.12.2023 a od 01.01.2024 sa tak
žalovaní nachádzali v oneskorení voči žalobkyni s vrátením pôžičky, keď splatnosť pôžičky podľa zmluvy

nebola závislá na vypovedaní zmluvy. Žalobkyňu robí nesporným, že po podaní návrhu na vydanie
EPR žalovaní postupne žalobkyni zaslali čiastku 20.500,- EUR a teda istina pôžičky vo výške 500.000,-
CZK je teraz celkom uhradená. Konkrétne žalobkyňa obdŕžala na svoj účet od žalovaných platby: dňa
14.03.2024 platbu vo výške 5.000,- EUR zodpovedajúcu čiastke 123.145,- CZK, dňa 09.04.2024 platbu
vo výške 5.000,- EUR zodpovedajúcu čiastke 123.580,- Kč, dňa 14.05.2024 platbu vo výške 5.000,-

EUR zodpovedajúcu čiastke 120.850,- Kč, dňa 04.06.2024 platbu vo výške 5.000,- EUR zodpovedajúcu
čiastke 120.460,- Kč a dňa 17.06.2024 platbu vo výške 500,- EUR zodpovedajúcu čiastke 12.061,- Kč.
Vzhľadom na uvedené žalobkyňa zobrala čiastočne svoj žalobný návrh späť, a to výlučne ohľadom
úhrady istiny 500.000,- Kč a žiadala súd, aby v tejto časti konanie zastavil. Žalobkyňa k tomu uviedla, že
úhrada istiny nijako nespochybňuje jej nárok na úhradu nákladov konania, ktoré bola žalobkyňa nútená

vynaložiť, keď na povinnosť úhrady týchto nákladov a úrokov z omeškania v prípade sporu boli žalovaní
rovnako upozornení. Vzhľadom k tomu, že vznik nákladov konania zavinili výlučne žalovaní, požadovala
žalobkyňa uhradiť náklady konania žalovaným vo výške 100 %.

8/ Žalovaní 1/ a 2/ sa k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobkyne vyjadrili v podaní súdu doručenom

dňa 04.11.2024, v ktorom zrekapitulovali obsah predmetného vyjadrenia a nad rámec toho uviedli, že
pokiaľ ide o namietanú formuláciu splatnosti zmluvy (... do 31.12.2023 nebo dle dohody), tá je skutočne
zjavne neurčitá, keďže z nej nie je možné určiť, či je pôžička splatná v termíne do 31.12.2023, alebo v
nejakominomtermíne,ktorýbudeurčenýnazákladedohodyzmluvnýchstrán.Žalovanípretonesúhlasia
s tvrdením žalobkyne, že niet žiadnej pochybnosti o tom, že pôžička mala byť vrátená najneskôr do

31.12.2023, keďže takýto záver by bol na mieste iba v prípade, keby bola splatnosť pôžičky dohodnutá
v termíne do 31.12.2023 (bez dodatku ... nebo dle dohody), čo však v danej veci preukázateľne
nebolo. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne žalovaní uvádzajú, že táto je čisto účelová, nakoľko ak
žalobkyňa argumentuje tým, že formulácia „nebo dle dohody“ má byť explicitným vyjadrením princípu
zmluvnej voľnosti strán a práva strán dohodnúť sa na zmene podmienok v priebehu trvania zmluvy,

potom sa jedná o právne neudržateľné tvrdenie. Zmeny a doplnky zmluvy totiž boli výslovne riešené v
poslednej vete čl. 5 záverečných ustanovení a preto skutočne zjavne chýba akékoľvek opodstatnenie
uvádzať takúto formuláciu aj do lehoty splatnosti. Inak povedané, možnosť zmeny termínu splatnosti
bola výslovne uvedená v rámci záverečných ustanovení zmluvy a preto zjavne absentuje dôvod uvádzať
takúto formuláciu aj v rámci termínu splatnosti pôžičky. V tejto súvislosti žalovaní (pre ozrejmenie súdu)

uvádzajú, že si pri požičiavaní peňazí so žalobkyňou dohodli, že termín do 31.12.2023 nie je záväzný
a že žalovaní vrátia požičané peniaze, až budú mať dostatok finančných prostriedkov. Súčasne je
potrebné dodať aj to, že v čase uzavretia danej zmluvy boli žalobkyňa so žalovanými priatelia, pričom
v medziobdobí (od uzavretia tejto zmluvy do jej splatnosti), došlo medzi nimi k zásadným nezhodám,ktoré vyústili až do ich vzájomného odcudzenia. Preto mali pôvodne žalovaní tak výhodné podmienky,
kedy bola lehota plnenia formulovaná veľmi vágne a neurčite. Navyše žalovaní poukazujú na dôkaz
predložený samotnou žalobkyňou, konkrétne na predžalobnú výzvu zo dňa 11.01.2024, kde sama

žalobkyňa výslovne uvádza, že splatnosť pôžičky bola dohodnutá ku dňu 31.12.2023 alebo podľa
dohody. To znamená, že sama žalobkyňa aj naďalej (t. j. aj po termíne 31.12.2023) uvažovala o termíne
splatnosti, ktorí si strany dohodnú. S ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu teda žalovaní zotrvávajú
na svojej argumentácii, že termín splatnosti dohodnutý v zmluve nebol dostatočne určitý a teda nastáva
rovnaká situácia, ako by dohoda o splatnosti pôžičky nebola uzavretá. Už v rámci svojho odporu žalovaní

poukazovali na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 1293/2005, a 33 Cdo 2782/2010 (príp.
aktuálne aj rozsudok sp. zn. 33 Odo 665/2005), keď k týmto rozhodnutiam sa žalobkyňa vo svojom
vyjadrení vôbec nevyjadrila. Vyjadrila sa iba k rozsudku Krajského súdu v Hradci Králové z 24.04.2018,
sp. zn. 25Co 98/2018, keď rozoberala iba neurčitosť termínu splatnosti pôžičky, avšak zásadná je právna
veta citovaná v rámci ASPI, podľa ktorej: Není-li ve smlouvě o zápůjčce určen čas k vrácení sjednaného
předmětu zápůjčky, nastane splatnost po vypovězení smlouvy dle speciálního ustanovení § 2393 o.

z., nikoliv dle obecného ustanovení § 1999 odst. 1 o. z. Ani ku tejto argumentácii sa však žalobkyňa
nevyjadrila, hoci je v tejto veci podstatná, keďže žalobkyňa žalovaným výpoveď zmluvy nezaslala a preto
nemôže byť pôžička ani splatnou. Žaloba bola podaná predčasne a keďže sa žalovaní nemohli dostať
do omeškania, žalobkyňa nie je oprávnená požadovať ani úrok z omeškania a nemá teda ani nárok na
náhradu trov konania. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalovaní navrhli, aby súd žalobu

vo zvyšnej časti zamietol a priznal žalovaným voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9/ Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 12.12.2024, na ktoré predvolal obe strany
sporu.

10/ Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie 500.000,- Kč písomným
podaním, súdu doručeným pred (prvým) pojednávaním vo veci, súd postupujúc podľa § 145 ods. 2
zákonaNRSRč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlenako“CSP”)konaniezastavilbeztoho,
aby zisťoval stanovisko žalovaných 1/ a 2/ k tomuto čiastočnému späťvzatiu, pretože prejednávaná vec
nepredstavuje spor, v ktorom sa ku späťvzatiu žaloby vyžaduje súhlas protistrany (§ 146 ods. 2 CSP).

11/ Na tomto mieste súd uvádza, že v tejto veci bola daná jeho právomoc ako slovenského
prvostupňového všeobecného súdu s poukazom na Čl. 4 ods. 1 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1215/2012
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého
osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch

tohto členského štátu. Žalovaní 1/ a 2/ majú na území Slovenskej republiky (konkrétne v obvode
tunajšieho súdu) trvalý pobyt, na ktorého adrese aj bývajú.

12/ S ohľadom na záver o existencii právomoci tunajšieho súdu vo veci konať a rozhodnúť, súd
v spore postupoval podľa procesných predpisov upravujúcich konanie pred ním, t. j. postupoval podľa

ustanovení CSP.

13/ Pokiaľ však ide o použitie hmotnoprávnej úpravy, s poukazom na nariadenie EP a Rady (ES) č.
593/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky /Rím I/, súd dospel k záveru, že
zmluvnývzťahstránsporusaspravujeprávnymporiadkomČeskejrepubliky,pretoževzmluveopôžičke,

z ktorej žalobkyňa v tomto spore uplatňuje žalovaný nárok je uvedené, že strany ju uzavreli podľa §
2390 a nasl. Občanského zákoníku č. 89/2012 Sb., čo by bolo možné považovať za voľbu rozhodného
práva podľa Článku 3 ods. 1 nariadenia Rím. Pokiaľ by to za voľbu rozhodného práva považovať možné
nebolo, tak je zrejmé, že zmluva má najužšiu väzbu s právnym poriadkom Českej republiky, pretože
plnenie charakteristické pre zmluvu (t. j. požičanie peňazí) sa realizovalo z Českej republiky, čím je

splnená podmienka pre určenie českého práva ako práva rozhodného podľa Čl. 4 ods. 4 nariadenia
Rím I.

14/ Pojednávania dňa 12.12.2024 sa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu a žalovaní 1/ a 2/.

15/ Žalujúca strana na pojednávaní, nad rámec dovtedajších vyjadrení, uviedla, že žalobkyňa má po
uhradení istiny vo výške 500.000,- Kč, ohľadne ktorej bola žaloba zobratá späť, nárok na zaplatenie
jej príslušenstva v podobe zákonných úrokov z omeškania odo dňa splatnosti dlhu, a to podľa § 1970
Občanského zákoníka ČR. Výška týchto úrokov vyplýva z nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. a ideo 14,75% ročne z dlžnej sumy. Súčasne žalobkyňa žiada priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%,
pretože v časti o zaplatenie istiny zastavenie konania zavinili žalovaní, ktorí ju zaplatili až po podaní
žaloby. Dôvodnosť žaloby sa pritom podľa CSP posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol

výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa
žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Pokiaľ ide o okamžik splatnosti
pôžičky, argumentáciu žalovaných o neurčitosti tohto okamihu žalobkyňa aj na pojednávaní považovala
za nedôvodnú a účelovú. Podľa nej splatnosť pôžičky nastala 31.12.2023 a od 01.01.2024 tak žalovaní
boli v omeškaní s jej vrátením, pričom judikatúru uvádzanú žalovanými na daný spor použiť nemožno

(v podrobnostiach viď „úvodný prednes“ na č. l. 97-98 spisu). Žalobkyňa, prostredníctvom právneho
zástupcu, na pojednávaní žiadala, aby jej žalovaní 1/ a 2/ zaplatili úrok z omeškania vo výške 14,75%
ročne (teda v rovnakej výške ako uviedla v žalobe), a to nasledovne: zo sumy 500.000,- CZK od
01.01.2024 do 14.03.2024 v sume 14.952,- CZK, zo sumy 376.855,- CZK od 15.03.2024 do 09.04.2024
v sume 3.807,- CZK, zo sumy 253.275,- CZK od 10.04.2024 do 14.05.2024 v sume 3.480,- CZK, zo
sumy 132.425,- CZK od 15.05.2024 do 04.06.2024 v sume 1.070,- CZK a zo sumy 11.965,- CZK od

05.06.2024 do 17.06.2024 v sume 58,- CZK.

16/ Žalujúca strana na pojednávaní navrhla výsluch žalovanej 2/, a to vo vzťahu ku okolnostiam
uzavretia zmluvy a dohadovaniu splatnosti pôžičky. Žalujúca strana vykonanie tohto dôkazu namietala,
argumentujúc tým, že tento dôkaz mohol byť označený už skôr a je tak na mieste uplatniť sudcovskú

koncentráciu konania.

17/ Súd výsluch žalovanej 2/ na pojednávaní vykonal, pretože vykonanie tohto dôkazu by nemalo za
následok odročenie pojednávanie, keď žalovaná 2/ bola na pojednávaní prítomná. Taktiež len samotná
skutočnosť, že tento dôkaz žalovaná strana neoznačila už skôr, hoci mohla, nie je dôvodom pre

nevykonanie tohto dôkazu, pretože nebolo možné dospieť k záveru, že ak by ho aj označila skôr
(v niektorom z písomných podaní pred pojednávaním), tak by procesná situácia žalobkyne bola lepšia.
Napríklad, že by takto nebola pripravená o možnosť navrhnúť dôkaz/dôkazy nadväzujúce na výsluch
žalovanej 2/, pretože ak by tak urobila, súd by jej túto možnosť dal a pojednávanie by odročil s tým, že
trovy tohto pojednávania by znášali žalovaní, pretože by zavinili odročenie pojednávania.

18/ Zároveň súd okrem dôkazov (ktorými boli listiny založené v spise a výsluch žalovanej 2/), vykonal
aj dôkaz na návrh žalujúcej strany vznesený taktiež na pojednávaní, a to nahliadnutím na stránku J. D.,
a. s. o sledovaní zásielok.

19/ Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

20/ Žalobkyňa a žalovaná 2/ boli blízke priateľky vyše 20 rokov, resp. žalovaná 2/ žalobkyňu považovala
za blízkeho človeka. Keď sa s manželom dostali do finančných ťažkostí, požiadala žalovaná 2/
žalobkyňu o pôžičku, s čím žalobkyňa súhlasila a poskytla ju vo výške 500.000,- Sk s tým, že jej ju

vrátia, keď budú môcť, keď sa zlepší ich finančná situácia. Žiadny termín dohodnutý nebol, žalobkyňa
žalovaným jednoznačne povedala, že peniaze vrátia, keď budú môcť. Peniaze žalobkyňa poslala ešte
pred uzavretím písomnej zmluvy o pôžičke, ktorú doniesla, keď bola u nich v lete s tým, že keby sa im
niečo stalo, aby bol papier, lebo inak o pôžičke nikto nevedel. Povedala im, že peniaze vrátia, keď budú
môcť, preto tam bolo dle dohody. Žalobkyňa tiež hovorila, že tam musí byť aj nejaký dátum.

21/ V nadväznosti na obsah výpovede žalovanej 2/, právny zástupca žalovaných uviedol, že z nej
vyplýva, že medzi stranami bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke, ktorej splatnosť bola ponechaná
na vôli dlžníka, t.j. žalovaných. Písomná zmluva bola antidatovaná, čo preukazuje fotosnímok, ktorý
žalovaná 2/ urobila na svojom mobilnom zariadení v deň podpisu zmluvy o pôžičke. V tento deň mobilom

odfotila reštauráciu K. (poznámka súdu: v obci L., časť L.).

22/ Na tomto mieste súd uvádza, že skutočnosť, že v nejaký deň bola na mobilnom zariadení urobená
fotosnímka nie je dôkazom o tom, že majiteľ zariadenia, ktorým bola snímka urobená sa v danom
čase nachádzal na mieste snímaného objektu. Zároveň treba zdôrazniť, že nesprávne uvedený, resp.

skutočnosti nezodpovedajúci čas uzavretia zmluvy nemá bez ďalšieho za následok neplatnosť zmluvy
o “zápůjčce”, keď z § 2390 a nasl. Občanského zákoníka č. 89/2012 Sb. nevyplýva, že by išlo o povinnú
náležitosť tohto typu zmluvy.23/ K tomu, aby vznikla zmluva o “zápůjčce” podľa § 2390 zákona č. 89/2012 Sb. je nevyhnutná dohoda
strán sporu o prenechaní (zastupiteľnej) veci (najčastejšie peňazí) a dohoda o tom, že po čase dôjde
k vráteniu veci (rovnakého druhu).

24/ Z potvrdení o prevedení transakcií v bankách na č. l. 7 a 8 spisu vyplýva, že žalobkyňa zo svojho
účtu vedeného v E. na účet žalovanej 2/ poukázala dňa 04.04.2022 sumu 300.000,- Kč a zo svojho účtu
vedeného v E. J. poukázala na účet žalovanej 2/ sumu 200.000,- Kč.

25/ Medzi stranami ani nebolo sporné, že žalobkyňa žalovaným 1/ a 2/ na ich žiadosť o požičanie peňazí
poskytla 500.000,- Kč, ohľadne ktorých sa strany sporu dohodli, že ich žalobkyni po čase vrátia. Týmto
teda došlo k uzavretiu platnej zmluvy o “zápůjčce”.

26/ Žalobkyňa však v konaní tvrdila, že žalovaní 1/ a 2/ jej mali vrátiť túto pôžičku do 31.12.2023 a
žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že boli dohodnutí na vrátení pôžičky tak, že ju vrátia vtedy, keď budú môcť.

27/ Podľa názoru súdu, ak aj mala byť dohoda o pôžičke, podľa výpovede žalovanej 2/ dohodnutá ústne
pred poskytnutím peňazí (teda pred 04.04.2022) a písomná zmluva o pôžičke bola uzavretá až následne
(v lete 2022), tak to nič nemení na tom, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičky, pretože:
a) došlo k poskytnutiu predmetu pôžičky - finančných prostriedkov 500.000,- Kč a b) strany sporu sa
dohodli na tom, že tieto budú po čase vrátené, pričom čas vrátenia pôžičky bol nepochybne dohodnutý

tak, že nasledoval až po fyzickom poskytnutí predmetu pôžičky, t.j. po 07.04.2022.

28/ Žalobkyňa s dátumom vyhotovenia dňa 11.01.2024 spísala predžalobnú výzvu adresovanú obom
žalovaným, v ktorej uviedla, že splatnosť pôžičky podľa zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 01.04.2022 bola
dohodnutá ku dňu 31.12.2023 alebo podľa dohody. Ďalej uviedla, že na jej výzvu k zaplateniu reagovali

tým, že zaplatiť odmietli s odôvodnením, že nemajú finančnú hotovosť. Ostatné dôvody uvádzané v
aplikácii M. nie sú pre vrátenie pôžičky a splnenie zmluvy relevantné a tak ich naposledy žiada, aby
čiastku 500.000,- Kč zaplatili najneskôr do 31.01.2024, inak podá žalobu (č. l. 9 spisu).

29/ Z poštovej dodejky na č. l. 15 spisu vyplýva, že na pošte v ČR bola dňa 11.01.2024 podaná poštová

zásielka adresovaná dvom osobám - žalovanému 1/ a žalovanej 2/. Táto zásielka došla na poštu A.
D. dňa 15.01.2024. Prevzatie tejto zásielky potvrdila podpisom jedna osoba, pričom na dodejke nebola
tlačeným písmom táto osoba uvedená, a to aj napriek tomu, že predtlačený text dodejky to predpokladá.
Z dodejky, tiež nie je možné zistiť, kedy ju jeden z adresátov mal prevziať. Právny zástupca žalobkyne
dal na pojednávaní k nahliadnutiu stránku J. D. o sledovaní zásielky, na ktorú sa vzťahuje dodejka a

súd z nej zistil, že uvedená písomnosť bola dodaná 15.01.2024, keď pri dátume 15.01.2024 sa uvádza,
“doručení zásielky k zemí určení”.

30/ S dátumom 24.01.2023 (zrejme malo ísť o rok 2024) žalovaný 1/ vyhotovil list adresovaný žalobkyni,
vktoromjuopätovnežiadaosplátkovýkalendár,pretožefinančnásituáciaimneumožňujesplatiťpôžičku

v danom termíne (č. l. 10 spisu).

31/ S dátumom 04.02.2024 žalobkyňa vyhotovila list adresovaný obom žalovaným, v ktorom im, s
odkazom na list z 24.01.2024, poslala splátkový kalendár na splatenie sumy 500.000,- Sk v piatich
splátkach vo výške vždy 100.000,- Kč splatných 29.02.2024, 31.03.2024, 30.04.2024, 31.05.2024,

30.06.2024 a tiež zákonného úroku z omeškania počítaného od mesiaca február 2024 (č. l. 13 a 14).
Uvedený splátkový kalendár žalovaní 1/ a 2/ nepodpísali.

32/ Dňa 13.03.2024 žalovaní poukázali žalobkyni sumu 5. 000,- eur, dňa 08.04.2024 sumu 5.000,- eur,
dňa 13.05.2024 sumu 5.000,- eur, dňa 03.06.2024 sumu 5.000,- eur a dňa 14.06.2024 sumu 500,- eur

(č. l. 48 - 50 spisu).

33/ Nakoľko predmetom konania po späťvzatí žaloby v časti istiny ostalo zaplatenie zákonných úrokov
z omeškania, na ktoré má veriteľ právo počnúc prvým dňom omeškania až do úplného zaplatenia dlhu,
súd musel vyriešiť otázku splatnosti pôžičky.

34/ Splatnosť pôžičky bola nepochybne dojednaná v písomnej zmluve o pôžičke, ktorá nasledovala po
ústnej dohode. Súd konštatuje, že táto splatnosť bola dohodnutá neurčitým spôsobom, pretože bola
dohodnutá alternatívne: jednak pevným dátumom a jednak dohodou. Tieto dve alternatívy sa navzájomvylučujú, keď prípadná dohoda o splatnosti znemožňuje, aby bola pôžička splatná práve v uvedený deň.
Podľa dohody znamená, že splatnosť pôžičky mohla byť počas jej trvania dohodnutá po 31.12.2023,
ale aj pred týmto dňom.

35/ Neurčitosť dojednania o splatnosti pôžičky, ktorú v tomto prípade nemožno preklenúť žiadnym
výkladom, má za následok to, že nejde o právne jednanie (§ 553 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb.), teda
ide o stav rovnocenný s absenciou dojednania splatnosti pôžičky.

36/ Podľa § 2393 odst. 1 zákona č. 89/2012 Sb., neurčí-li smlouva, kdy má být zápujčka vrácena, je
splatnost závislá na vypovézení smlouvy. Není-li o výpovědi ujednanáno nic jiného, je výpovědní doba
šest týdnu.

37/ Krajský súd v Hradci Králové v rozsudku č. j. 25Co 98/2018- 43 zo dňa 24.04.2018 dospel k záveru,
že ak v zmluve o pôžičke nie je určený čas vrátenia predmetu pôžičky, nastane splatnosť po vypovedaní

zmluvy podľa špeciálneho ustanovenia § 2393 o.z., a nie podľa všeobecného ustanovenia § 1999 odst.
1.Vodôvodnenítohtorozsudkuuvedenýsúduviedol,že “seztotožnilisezávěremsouduprvníhostupně
o nutnosti zesplatnění zápůjčky z použití výpovědi smlouvy o zápůjčce ze strany žalobkyně (§ 2393 odst.
1o.z.).Pouhévýzvykesplněnídluhubezurčitéhoprojevuvůlepřivoditzánikzávazkuvýpovědínemohly
výpověďnahradit.Dopisyzedne28.8.2017a19.9.2017představujítolikopředžalobnívýzvyvesmyslu

ustanovení § 142a odst. 1 o. s. ř. Žalobkyně prostřednictvím své zástupkyně vůbec neuvažovala v těchto
výzvách o zániku závazkového vztahu v důsledku výpovědi, nýbrž pouze usilovala o neprodlené splnění
dluhu za trvání závazku. Uvedené výzvy by měly právní následky předvídané v ustanovení § 1958 odst.
2 o. z. pod podmínkou, že by jim předcházela výpověď smlouvy o zápůjčce; to se však nestalo.”

38/ Najvyšší súd ČR vo vzťahu k tomu, či za výpoveď zmluvy o “zápůjčce” možno považovať aj
predžalobnú výzvu na vrátenie “zápůjčky” zaujal iný právny názor ako Krajský súd v Hradci Králové,
keď v odôvodnení svojho rozhodnutia č.j. 33 Cdo 652/2021-290 zo dňa 27.04.2022 uviedol, že “vo
vztahu k otázce, zda požadavek na „splacení“ lze považovat za výpověď smlouvy o zápůjčce Nejvyšší
soud považuje za důležité zdůraznit, že dopis ze dne 18. 3. 2015 (výzvu ke vrácení) nelze vyložit jinak,

než že jím věřitel (žalobce jako zapůjčitel) hodlá ukončit smluvní vztah s žalovaným (vydlužitelem).
Žádá-li žalobce vrácení poskytnutých peněž, nelze než dospět k závěru, že smluvní vztah uzavřený
na dobu neurčitou (bez doby určení) vypovídá. Takový výklad jednostranného právního jednání je v
souladu se zněním ustanovení § 555 odst. 1 o. z. a § 556 odst. 1 o. z., neboť podle okolností případu
má požadavek na vrácení zápůjčky implicitně za následek výpověď takové smlouvy, jako předpokladu

splatnosti zápůjčky sjednané bez okamžiku určení, kdy má být zápůjčka vrácena. Se zřetelem k tomu,
co bylo shora řečeno, není rozhodnutí odvolacího soudu založeno na řešení otázky, „zda jediné písemné
právní jednání, které sleduje stejný cíl (vrácení poskytnutých půjček a zápůjčky), může být považováno
jak za výzvu k úhradě dluhu, a vyvolat tak splatnost dluhu vzniklého za účinnosti zákona č. 40/1964 Sb.,
občanského zákoníku (dále opět jen „obč. zák.“), tak zároveň za výpověď smlouvy o zápůjčce podle

zákonač.89/2012Sb.,občanskéhozákoníku(dáleopětjen„o.z.“)“,dovodil-lidovolacísoud,žeuvedená
listina je (rovněž) výpovědí smlouvy o zápůjčce.”

39/ Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru NS ČR, ku ktorému sa tunajší súd priklonil
z dôvodu, že na rozdiel od rozsudku KS v Hradci Králové je novší a uprednostňuje vôľu účastníkov

právneho úkonu pred požiadavkou na jeho formálne náležitosti, súd považoval výzvu žalobkyne
uvedenú v odseku 28 tohto odôvodnenia za výpoveď zmluvy o “zapůjčce” uzavretej medzi stranami
sporu s dátumom 01.04.2022.
40/ Vzhľadom k tomu, že z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplynulo, že žalovaným 1/ a 2/
bola predloženou dodejkou doručovaná predžalobná výzva žalobkyne zo dňa 11.01.2024 a ak áno,

ktorému zo žalovaných, nemožno prijať záver o účinnosti výpovede zmluvy o “zápůjčce”. Zmluva bola
uzavretá na strane dlžníka dvoma osobami, takže aj k zániku zmluvy bolo potrebné, aby sa písomnosť
predstavujúca zánik zmluvy, dostala do dispozičnej sféry oboch dlžníkov, čo preukázané nebolo.

41/ Nepochybne však bola predžalobná výzva žalovaným 1/ a 2/ doručená spolu so žalobou a koniec

koncov aj samotnú žalobu, vzhľadom na jej obsah, resp. tvrdenia v nej obsiahnuté, možno považovať
za výpoveď zmluvy o “zápůjčce”.42/ Vzhľadom k tomu, že žaloba bola doručená žalovanému 1/ dňa 15.06.2024 a žalovanej 2/ dňa
13.06.2024, šesťtýždňová výpovedná doba uvedená v § 2393 odst. 1 zákona č. 89/2012 Sb. uplynula
27.07.2024 vo vzťahu ku žalovanej 2/ a vo vzťahu k žalovanému 1/ dňa 29.07.2024.

43/ Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ “zápůjčku” vrátili tak, že poslednú platbu poukázali žalobkyni dňa
14.06.2024, súd uzaviera, že ju vrátili v lehote v jej splatnosti a žaloba žalobkyne na zaplatenie
zákonných úrokov z omeškania je tak nedôvodná. Súd ju preto zamietol.

44/ Keďže týmto rozsudkom sa konanie môže skončiť, súd v ňom, s poukazom na § 262 ods. 1 CSP
rozhodolajonárokunanáhradutrovkonania.Natotorozhodnutiesúdaplikoval§256ods.1a§255ods.
2 CSP. Ohľadne žalovanej istiny 500.000,- Kč bolo konanie zastavené. Podľa § 256 ods. 1 CSP právo
na náhradu trov konania v tejto časti vzniklo výhradne žalobkyni, pretože táto zobrala svoju žalobu späť
výhradne pre správanie žalovaných 1/ a 2/, ktorí jej sumu 500.000,- Kč zaplatili síce skôr ako im obom
bola doručená žaloba, avšak stalo sa tak po podaní žaloby, čo je v danom prípade rozhodujúce. Súd

uzaviera, že zastavenie konania procesne zavinili žalovaní 1/ a 2/. Pokiaľ ide o žalované príslušenstvo
istiny, a to úroky z omeškania, tieto podľa výpočtu súdu predstavujú sumu 23.091,33 Kč a v tomto
rozsahu boli žalovaní 1/ a 2/ v spore úspešní. Úspechy strán sporu tak boli v konaní čiastočné, u
žalobkyne v rozsahu 500.000,- Kč a u žalovaných 1/ a 2/ v rozsahu 23.091,33 Kč, čo v percentuálnom
vyjadrení predstavuje úspech žalobkyne v rozsahu 95,38% a úspech žalovaných 4,72%. Tzv. čistý

úspech žalobkyne je potom v rozsahu 90,66%. Súd tak právo na náhradu trov konania priznal žalobkyni
v rozsahu 90,66% s tým, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť jej túto náhradu spoločne a nerozdielne, a
to potom, čo bude rozhodnuté o jej konkrétnej výške podľa § 262 ods. 2 CSP, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia

spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).