Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/173/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201145
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201145.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a

členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: JOPI OIL
s. r. o., so sídlom Studenohorská 79, 841 03 Bratislava, IČO: 44 182 368, právne zastúpený: Nagy
& Partners, s.r.o., so sídlom Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101472161/2019 zo dňa 17. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Kriminálny úrad finančnej správy, pobočka Západ, Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej
správy“) ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 100716441/2019 zo dňa 22. marca 2019,
podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) uložil žalobcovi
povinnosť zložiť peňažnú sumu XXXXXX eur na účet správcu dane v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia, z dôvodu odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej
splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so
značnými ťažkosťami.

2. Voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil
tým,žepredbežnéopatrenieuloženéprvostupňovýmorgánomverejnejsprávyvychádzaznedostatočne
zisteného skutkového stavu, z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo uložené v rozpore so

zákonom. Podľa žalobcu záver o nemožnosti uplatniť oslobodenie od dane pri dodávkach tovaru
do daňového skladu A. B., Wroclaw, Poľská republika, pre údajnú účasť žalobcu na daňovom
podvode, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, je predčasný, arbitrárny a nesprávny.
Prvostupňový orgán verejnej správy nepreukázal, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa podieľa na
podvode v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Žalobca má za to, že prvostupňový orgán
verejnej správy sa v tomto ohľade opieral len o domnienku účasti žalobcu na daňovom podvode pre
blízkosť miest Tychy a Wroclaw v Poľskej republike, bez skúmania podnikateľských dôvodov žalobcu pre

uskutočnenie obchodných transakcií. Samotná vzdialenosť miest a s ňou súvisiace náklady na dopravu
sú len jedným z viacerých faktorov vstupujúcich do cenotvorby, ktoré žalobca pri svojej obchodnej
činnosti zvažuje. Žalobca nakúpil tovar (prepravený z Poľskej republiky do daňového skladu C. D., B..
B. E., Vlčany) od dodávateľa za exportné ceny, t. j. ceny tovaru určeného na dodanie mimo Poľskejrepubliky. Uvedené ceny boli nižšie ako ceny tovaru určeného pre lokálny trh v Poľskej republike. K
takýmto rozdielom medzi exportnými cenami a cenami pre lokálny trh dochádza aj pri iných komoditách
či produktoch, a to z legitímnych komerčných dôvodov, napr. z dôvodu expanzie výrobcu na zahraničné

trhy, snahy dodávateľov zvýšiť objem predaja, a pod. V neposlednom rade mal žalobca možnosť nakúpiť
tovar z Poľskej republiky za priaznivé nákupné ceny aj z dôvodu veľkých množstiev nakupovaného
tovaru hlavne pri dodávkach prepravených na územie Slovenska železničnou dopravou (vlakovými
súpravami). Za uvedených podmienok bol žalobca schopný následne dodávať tovar späť do Poľskej
republiky za cenu, ktorá bola pre konečného zákazníka stále výhodnejšia, ako keby tento zákazník

nakupoval tovar priamo v Poľskej republike, a zároveň prinášala žalobcovi akceptovateľnú pridanú
hodnotu. Ak by sa žalobca identifikoval pre DPH v Poľskej republike, a zároveň by miesto nadobudnutia
adodaniatovarubololenvPoľskejrepublike,žalobcabynezískalvýhoducenovéhorozdielucenytovaru
určeného na export. Navyše, registrácia žalobcu pre účely DPH v Poľskej republike by si vyžiadala
vynaloženie dodatočných nákladov na poradenské služby spojené s vykonaním predmetnej registrácie
a dodatočné náklady na účtovné služby spojené so zabezpečovaním agendy vedenia evidencie DPH a

podávania DPH výkazov v Poľskej republike.

3. V situácii, kedy žalobca splnil všetky hmotnoprávne ako aj formálne podmienky oslobodenia od dane
pri dodaní tovaru do iného členského štátu a prvostupňový orgán verejnej správy nepopísal, v čom
konkrétne mal podvod spočívať, nepreukázal, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa podieľa na

údajnom daňovom podvode, a objektívne nepreukázal ani skutočnosť, že sa žalobca vôbec nejakého
daňového podvodu zúčastnil, má žalobca za to, že prvostupňový orgán verejnej správy konal pri vydaní
svojho rozhodnutia unáhlene a bez dôkladného preskúmania skutkového stavu.

4. Žalobca ďalej poukázal na to, že prvostupňový orgán verejnej správy nesprávne právne posúdil

nedodržanie formálnej požiadavky pri dodávkach tovaru do iného členského štátu. Rozhodnutie je
tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu prvostupňový orgán verejnej správy
totiž vo svojom rozhodnutí bližšie nešpecifikuje, ktorú formálnu požiadavku žalobca nedodržal, a tým
bol diskvalifikovaný z možnosti uplatniť si právo na oslobodenie od DPH. Vo vzťahu k formálnym
požiadavkám možno v rozhodnutí identifikovať len poukázanie prvostupňového orgánu verejnej správy

na skutočnosť, že ani v kontrolnom výkaze DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017 ani v európskej
databáze VIES sa nenachádza odpoveď na otázku, od koho žalobca nadobudol tovar ako druhý
odberateľ v rámci trojstranného obchodu vykázanom v daňovom priznaní v sume základu dane
XXXXXXX,XX eur. Podľa knihy dodávateľských faktúr je dodávateľom spoločnosť B. D. B., VAT: F.,
avšak podľa prvostupňového orgánu verejnej správy v záznamoch vedených na určenie dane žalobcom

za zdaňovacie obdobie marec 2017 sa povinné údaje o dodávateľovi B. D. B.G. nenachádzajú.
Žalobca sa nestotožňuje s vyššie uvedeným tvrdením, keďže v kontrolnom výkaze DPH za marec
2017 žalobca riadne vykázal dodanie zo strany spoločnosti B. D. B.G. (spolu vo výške XXXXXXX,XX
eur), ktoré v kontrolnom výkaze označil IČ DPH dodávateľa, t. j. F.. Predmetné údaje sa nachádzajú
v kontrolnom výkaze DPH za marec 2017, ktorý mal prvostupňový orgán verejnej správy k dispozícii.

Údajné nedostatky v kontrolnom výkaze preto nemôžu predstavovať legitímnu formálnu požiadavku,
ktorej nedodržanie by viedlo k nemožnosti uplatniť si právo na oslobodenie od DPH.

5. Ďalšou námietkou žalobcu v odvolaní bolo poukázanie na fakt, že odmietnutie priznať oslobodenie
od dane v prípade dodaní do iného členského štátu by malo za následok porušenie základných zásad

systému DPH. Záver prvostupňového orgánu verejnej správy, že dodávky tovaru v rámci územia
Európskej únie (ďalej len „EÚ“), ku ktorým nesporne došlo, nie je možné oslobodiť od dane, je v rozpore
so zásadami neutrality a teritoriality DPH, na ktorých je postavený systém DPH v rámci EÚ. Žalobca
vie preukázať a prvostupňový orgán verejnej správy túto skutočnosť v rozhodnutí ani nespochybňuje,
že tovar bol skutočne dodaný odberateľom v inom členskom štáte EÚ (Poľská republika). Na základe

uvedeného išlo o dodávky v rámci EÚ oslobodené od dane. Argumenty, ktoré uvádza prvostupňový
orgán verejnej správy o údajnom podvode sú na účely kvalifikácie predmetných dodávok v Slovenskej
republike irelevantné. Odmietnutie oslobodenia by malo za následok, že krajina pôvodu tovaru vyberie
DPH, ktorá jej v zásade nepatrí a toto riešenie môže viesť k porušeniu zásad teritoriality a daňovej
neutrality, ktorými sa riadi táto daň.

6. V neposlednom rade žalobca konštatuje, že okolnosti, ktoré uvádza prvostupňový orgán verejnej
správy neodôvodňujú dostatočne obavu o úhradu či vymožiteľnosť potenciálne vyrubenej dodatočnej
dane v budúcnosti. Podmienky na vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 50 ods. 1 Daňovéhoporiadku tak neboli splnené, v dôsledku čoho bola porušená zásada zákonnosti upravená v Daňovom
poriadku a tak neprimerane zasiahnuté do práv žalobcu.

7. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101472161/2019 zo dňa 17. júna 2019 rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zhrnul zistený skutkový stav ako i námietky
žalobcu. Následne uviedol, že uložením predbežného opatrenia sa sleduje cieľ zabezpečiť budúce

zaplatenie dane, ide o predbežné opatrenie uložené z dôvodu odôvodnenej obavy z nevymožiteľnosti.
Pri posudzovaní dôvodov uloženia predbežného opatrenia a pri odôvodňovaní obavy z nevymožiteľnosti
savychádzazkonkrétnejsituácie,posudzovaniedôvodovjeindividuálne.Zrozhodnutiaprvostupňového
orgánu verejnej správy vyplýva, že predbežné opatrenie uložil z odôvodnenej obavy, že nesplatná daň
alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto
dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.

9. Vo veci námietok týkajúcich sa zisteného skutkového stavu žalovaný uvádza, že prvostupňový orgán
verejnej správy zo zaistených dokladov a podaného daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie
marec 2017 a podaného súhrnného výkazu za zdaňovacie obdobie marec 2017 zistil, že žalobca mal
byť účastný trojstranného obchodu, ktorého predmetom malo byť dodanie tovaru - metylester repkového

oleja. Jeho dodávateľom mala byť švajčiarska spoločnosť B. D. B.G. s registrovaným identifikačným
číslom pre daň v členskom štáte - Francúzsko, pričom tovar bol prepravený priamo z Poľskej republiky
od výrobcu H. I. B., a následne mal byť tento tovar dodaný späť do Poľskej republiky do daňového
skladu A. B.G. pre odberateľov J. J. J. B. a B. „K. L.“. V prípade spoločnosti J. J. J. B. prvostupňový
orgán verejnej správy zistil, že spoločnosti bola zrušená registrácia dňom 9. novembra 2017, nepriznala

nadobudnutie tovaru a predmet činnosti mala vypracovávanie stavebných projektov. Ďalej bolo zistené,
že vzdialenosť medzi miestom nakladania a miestom vykladania tovaru v Poľsku predstavovala 213
km, a vzdialenosť medzi miestom nakladania v Poľsku a miestom vykladania v tuzemsku u žalobcu, v
sklade vo Vlčanoch, predstavuje 337-351 km, pričom vzdialenosť medzi miestom nakladania u žalobcu
vo Vlčanoch a miestom vykladania u odberateľa v sklade A. B.G. predstavovala 514-519 km. Zo zistení

teda vyplýva, že k pohybu tovaru dochádzalo z Poľska na Slovensko a späť do Poľska, pričom poľský
odberateľ daň z nadobudnutia nepriznal a s poukazom na vzdialenosti medzi miestami nakladania, resp.
vykladania tovaru, tieto transakcie nesú znaky podvodného konania vo vzťahu k DPH s cieľom oslobodiť
dodanie tovaru. Na základe zistených skutočností tak prvostupňový orgán verejnej správy, v súlade so
zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o DPH“), správne poukázal na nesplnenie podmienok pre oslobodené dodanie tovaru deklarovaným
odberateľom do Poľska, na základe čoho bude žalobcovi dodatočne vyrubená daň z takto vykázaných
od dane oslobodených zdaniteľných plnení.

10. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti,

ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali uloženie
predbežného opatrenia, teda ak je to potrebné na zabezpečenie účelu daňovej kontroly alebo ak existuje
odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti
nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.

11. Prvostupňový orgán verejnej správy v prípade obavy vychádzal zo správania sa konateľov žalobcu
- C. M. a N. O., ktorí boli konateľmi personálne prepojenej spoločnosti M. K., B., u ktorej boli na základe
vykonaných daňových kontrol na DPH, a to priamo za zdaňovacie obdobia počas toho ako vykonávali
funkcie konateľov, zistené rozdiely dane s celkovým nedoplatkom vo výške XXXXXXX,XX eur, ktorý bol
pre nedostatok majetku nevymožiteľný. Rovnako C. M. a N. O. sú konateľmi aj spoločnosti C. D., spol.

s r.o., u ktorej boli taktiež vykonané daňové kontroly so zistenými rozdielmi dane, pričom podľa zistení
prvostupňového orgánu verejnej správy po ukončení predmetných daňových kontrol spoločnosť C. D.,
spol. s r.o. ako vkladateľ uzatvorila s personálne prepojenou spoločnosťou C. P. B. ako nadobúdateľom,
zmluvu o vklade podniku vkladateľa ako nepeňažného vkladu do základného imania nadobúdateľa,
čím sa spoločnosť C. P. B. stala vlastníkom majetku a spoločnosť C. D., spol. s r.o. už nevlastní

žiadny majetok. Žalovaný má za zrejmé, že aj týmto prevodom majetku a neuhradenými dodatočne
vyrubenými daňami je preukázaná existencia obavy, že dodatočne vyrubená daň v dobe jej splatnosti
bude nevymožiteľná, alebo jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami.II. Správna žaloba

12. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 19. augusta 2019 na Krajský súd v Bratislave
sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím
prvostupňového orgánu verejnej správy a zrušenia oboch rozhodnutí. Žalobca označuje obe
rozhodnutia za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

13. Žalobca ďalej uvádza, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca je podnikateľom,
ktorého hlavnou činnosťou je nákup a predaj pohonných látok. V zdaňovacom období marec 2017
uskutočnil dodávky minerálneho oleja – metylester repkového oleja (MERO), ktorý bol prepravený v
rámci intrakomunitárnych dodaní do daňového skladu spoločnosti A. B., Wroclaw na územie Poľskej
republiky pre odberateľov - J. J. J. B. v hodnote XXXXXXX eur a B. „K. L.“ Q. hodnote XXXXXX eur.

Žalobca je presvedčený, že splnil všetky hmotnoprávne ako aj formálne podmienky oslobodenia od dane
pri dodaní tovaru do iného členského štátu.

14. Žalobca vidí nesprávne právne posúdenie najmä v nesprávnom posúdení okolností, o ktoré opierajú
orgány finančnej správy tvrdenie o dôvodnej obave o úhradu či vymožiteľnosť potenciálne vyrubenej

dodatočnej dane v budúcnosti. Má za to, že závery vo vzťahu k minulému konaniu osôb konateľov
žalobcu v postavení konateľov a spoločníkov spoločností M. K., B. a C. D., spol. s r.o. a vo vzťahu k
majetku žalobcu, ktorým majú byť len peňažné prostriedky na účte žalobcu, ktoré môžu byť prevedené
na iný účet alebo vybrané z účtu v hotovosti, nemožno podľa žalobcu považovať za dostatočné na
odôvodnenie obavy, že potenciálne vyrubená daň nebude žalobcom uhradená. Možnosť rýchleho

prevodu, resp. výberu peňažných prostriedkoch z účtu v banke považuje žalobca len za domnienku,
ktorá nemá žiadne reálne opodstatnenie. Takémuto konaniu môže navyše správca dane aj odporovať.
Žalobca naopak uvádza, že jeho účtovníctvo preukazuje, že v spoločnosti je nevyplatený zisk z
minulých období a je tu pravdepodobnosť dosahovania zisku aj v budúcnosti, účtovníctvo nesvedčí
o jeho zlej ekonomickej situácii, stav majetku a záväzkov neindikuje hrozbu platobnej neschopnosti

žalobcu a aktíva/pasíva žalobcu nie sú v nepriaznivom pomere. Odkazuje tiež na rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Českej republiky (ďalej len „NSS ČR“), podľa ktorého je potrebné skúmať celkovú
ekonomickú situáciu a jej vývoj, ktorý môže ohroziť vymáhanie potenciálne vyrubenej dodatočnej dane,
resp.nielenaktuálnumajetkovúsituáciudaňovéhosubjektu,aleajjehoekonomickévyhliadky(rozsudok
NSS ČR sp. zn. 1Afs/335/2016 zo dňa 23. februára 2017, rozsudok NSS ČR sp. zn. 2Afs/239/2015 zo

dňa 31. októbra 2016, rozsudok NSS ČR sp. zn. 5Afs/321/2017 zo dňa 12. septembra 2018).

15. Z preskúmavaných rozhodnutí nie je možné podľa žalobcu zistiť, či a s akým výsledkom šetrili
orgány finančnej správy aj iné okolnosti, napr. či posudzovali postavenie žalobcu na trhu, jeho platobnú
disciplínu, plnenie daňových a odvodových povinností. Žalobca poukázal na to, že je v rámci indexu

daňovej spoľahlivosti hodnotený ako spoľahlivý daňový subjekt a na základe plnenia povinností voči
finančnej správe sú mu od 1. januára 2019 poskytované osobitné daňové režimy. Príslušné orgány
sa nezaoberali ani prognózou ekonomického vývoja žalobcu, ktorý by bol s ohľadom na svoje minulé
výsledky schopný plniť prípadnú dodatočne vyrubenú daň. Tým, že je žalobca stavaný do pozície
podvodníka, ktorý disponibilný majetok vyvedie zo spoločnosti hneď ako orgány finančnej správy začnú

voči žalobcovi konania, vykazuje znaky zaujatosti. Uloženie predbežného opatrenia je tak založené
len na teoretickej domnienke a predpokladoch a nie na konkrétnych, presvedčivých, obavu jasne
odôvodňujúcich skutočnostiach. Žalobca pritom poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.
zn. 31S/53/2016 zo dňa 29. marca 2017, podľa ktorého správca dane môže pristúpiť k nariadeniu
predbežného opatrenia až keď reálne preukáže, že daňový subjekt realizuje úkony smerujúce k redukcii

svojho majetku.

16. Legitimitu použitia okolností týkajúcich sa spoločnosti M. K., B. na odôvodnenie predbežného
opatrenia podľa žalobcu oslabuje viacero nasledovných skutočností: tvrdenia orgánov sú len
subjektívnym pohľadom, ktorý riadne nezohľadňuje všetky časové obdobia existencie spoločnosti M. K.,

B. a zmeny v osobách konateľov a spoločníkov. C. M. a N. O. boli konateľmi spoločnosti M. K., B. len do
8. októbra 2001 a spoločníkmi do 9. októbra 2001, t. j. v čase, kedy začali daňové kontroly DPH a dane z
príjmov, na ktoré sa odvolávajú orgány finančnej správy v napadnutých rozhodnutiach (uvedené kontroly
prebiehali od 7. novembra 2001 do 19. septembra 2003), sa už nepodieľali na riadení spoločnosti.Z uvedeného dôvodu C. M. a N. O. už nevedeli v plnom rozsahu zákonnými prostriedkami ovplyvniť
závery daňových kontrol (napr. podaním vyjadrení, riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov
alebo podaním správnej žaloby), a preto im nemožno bez ďalšieho pripisovať na ťarchu skutočnosti,

ktoré nastali v období, keď v spoločnosti už nepôsobili. Konkurz na majetok spoločnosti M. K., B. bol
vyhlásený 8 rokov po tom, ako obaja spoločníci zo spoločnosti vystúpili, pričom od zániku účasti C. M. a
N. O. v spoločnosti M. K., B. uplynulo už takmer 18 rokov a na majetok žiadnej inej spoločnosti, v ktorej
mali, resp. majú účasť, alebo v ktorej vykonávali, resp. vykonávajú funkciu člena štatutárneho orgánu,
nebol vyhlásený konkurz.

17. Vo vzťahu k vloženiu majetku C. D., spol. s r.o. do spoločnosti C. P. B. v roku 2015 žalobca uvádza, že
nešlo o zbavovanie sa majetku zo strany spoločnosti C. D., spol. s r.o., ale len o reorganizáciu spôsobu
vykonávania podnikateľskej činnosti v rámci spoločností skupiny JOPI. Reorganizácia bola uskutočnená
v súlade s právnym poriadkom, právom slobodne podnikať a zákonnou slobodou podnikateľských
subjektov zvoliť si takú organizačnú štruktúru, akú považujú za najvhodnejšie pre svoju hospodársku

činnosť. Aj po tejto reorganizácii si spoločnosť C. D., spol. s r.o. plní svoje priebežné daňové
povinnosti a spolupracuje pri daňových kontrolách, miestnych zisťovaniach a iných úkonoch. Obava
z prevodu majetku žalobcu preto nie je legitímnou okolnosťou, ktorá by mohla byť dôvodom na obavu
o neuhradenie prípadnej budúcej dane.

18. Orgány finančnej správy nezohľadnili podľa žalobcu viacero skutočností, ktoré sú nevyhnutné pre
objektívne posúdenie dôvodnosti obavy o úhradu v budúcnosti potenciálne splatnej dane. Konkrétne,
že žalobca funguje na trhu viac ako desať rokov, plní si všetky svoje daňové povinnosti dobrovoľne,
riadneavčas,máauditovanúúčtovnúzávierkuzarok2017,jesubjektomzapísanýmvRegistripartnerov
verejného sektora, bol testovaný ohľadne svojho finančného zdravia u financujúcej bankovej inštitúcie a

v rámci indexu daňovej spoľahlivosti je žalobca hodnotený ako spoľahlivý daňový subjekt. Rozhodnutia
sú tak v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keďže neobsahujú riadne odôvodnenie s uvedením
skutočností, ktoré boli podkladom napadnutého rozhodnutia. Skutočnosti uvádzané v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia nemôžu byť dostatočnou oporou pre záver o budúcej nevymožiteľnosti dane,
či o značných ťažkostiach s jej vymáhaním. Žalobca tiež namieta, že bol vypočutý len jeden z konateľov

žalobcu – N. O., ktorý však nemá v kompetencii obchodnú stránku činnosti žalobcu, a preto navrhol vo
svojej výpovedi aj vypočutie druhého konateľa žalobcu – C. M. a obchodného zástupcu R. Q..

19. Druhú líniu argumentov žalobcu, týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia, tvorí nesprávne
právne posúdenie nedodržania formálnej požiadavky pri dodávkach tovaru z tuzemska do iného

členského štátu EÚ. V napadnutom rozhodnutí však žalobca nevie identifikovať, ktorú formálnu
požiadavku nedodržal a tak sa diskvalifikoval z možnosti uplatniť si právo na oslobodenie od DPH. Vo
vzťahu k formálnym požiadavkám možno v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy nanajvýš
poukázať na konštatovanie o skutočnosti, že v kontrolnom výkaze DPH za zdaňovacie obdobie marec
2017 a ani v európskej databáze VIES sa nenachádza odpoveď na otázku, od koho žalobca nadobudol

tovar ako druhý odberateľ v rámci trojstranného obchodu, vykázanom v daňovom priznaní v sume
základu dane XXXXXXX,XX eur. Podľa knihy dodávateľských faktúr je dodávateľom spoločnosť B. D.
B., avšak podľa orgánov finančnej správy sa v záznamoch na určenie dane žalobcom za zdaňovacie
obdobie marec 2017 povinné údaje o dodávateľovi nenachádzajú. Žalobca sa však s týmto tvrdením
nestotožňuje, keďže v kontrolnom výkaze za marec 2017 riadne vykázal dodania zo strany spoločnosti

B. D. B.G. Popísaný stav je tak podľa žalobcu v rozpore s administratívnym spisom.

20. Ak žalovaný opiera svoj záver o nedodržaní formálnej požiadavky oslobodenia dodania tovaru
od dane z dôvodu, že transakcie vykazujú znaky podvodného konania vo vzťahu k DPH, pričom
žalovaný sa odvoláva aj na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-285/09 a C-587/10, žalobca namieta,

že v oboch uvedených rozsudkoch je možnosť dovolávať sa zásady daňovej neutrality podmienené
zámernou účasťou na daňovom podvode. Orgány finančnej správy nepredložili dostatočne objektívne
dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že dotknuté plnenie je súčasťou daňového
podvodu a že žalobca vedel alebo mal vedieť o tejto skutočnosti. Aj preto je rozhodnutie arbitrárne
a nepreskúmateľné. Orgány neuviedli, v čom mal údajný daňový podvod spočívať a ktorý subjekt sa

ho mal dopustiť.

21. Žalobca tvrdí, že vie preukázať skutočné dodanie tovaru odberateľom v iných členských štátoch EÚ.
Príjmy Slovenskej republiky neboli v žiadnom okamihu ohrozené, pretože DPH bola splatná v krajineurčenia (Poľská republika). Ak by bolo žalobcovi zamietnuté oslobodenie od dane a zahraničným
orgánom by sa podarilo vybrať DPH, ktorá im patrí, došlo by k dvojitému zdaneniu, ktoré je v rozpore
so zásadou daňovej neutrality.

22. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi finančnej správy vidí žalobca v absencii
obozretnosti a zohľadnenia práv a právom chránených záujmov žalobcu a skutočností, že predbežné
opatrenie by pre svoj až likvidačný charakter malo slúžiť ako prostriedok poslednej inštancie.
V napadnutom rozhodnutí orgány finančnej správy nevylučujú, že k dodaniu tovaru reálne došlo, avšak

nesplnenie podmienok pre oslobodenie dodávok tovaru od dane opierajú o podozrenie z údajnej účasti
žalobcu na daňovom podvode a o nedodržanie formálnej požiadavky. To vytvára navzájom protirečivé
konštrukcie, ktoré preukazujú vady dokazovania a hodnotenia dôkazov, ale aj priamo šikanózny postup
voči žalobcovi. Žalobca odkazuje na rozsudky NSS ČR sp. zn. 4Afs/140/2017 zo dňa 30. novembra
2017 a sp. zn. 6Afs/364/2017 zo dňa 7. augusta 2017, podľa ktorých by mal byť inštitút predbežného
opatrenia vnímaný ako prostriedok ultima ratio, mal by byť využívaný obozretne, a nie ihneď po tom,

čo bola zistená akákoľvek nezrovnalosť v plnení daňových povinností daňového subjektu. Týmto bola
porušená zásada zákonnosti podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku.

23. Rozhodnutie vydané vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobu marec 2017 je potrebné vnímať v spojitosti
so šiestimi obdobnými rozhodnutiami prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré sa týkajú šiestich

ďalších zdaňovacích období kalendárneho roka 2017, a ktorými bola žalobcovi uložená povinnosť
zaplatiť na účet správcu dane celkovo sumu XXXXXXX eur, čo má na žalobcu ekonomicky negatívne
dôsledky likvidačného charakteru.

24. Nedostatočne zistený skutkový stav napáda žalobca vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného v napadnutom

rozhodnutí, že transakcie dodania tovaru do daňového skladu A. nesú znaky podvodného konania.
V texte odôvodnenia pritom absentuje popis, v čom mal údajný daňový podvod spočívať, v akej
strate na daňových príjmoch štátneho rozpočtu malo dôjsť, a ktoré subjekty sa ho mali zúčastniť,
ako aj popis skutkových okolností, na základe ktorých mal žalovaný za preukázané, že žalobca vedel
alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode. Závery orgánov sú predčasné, arbitrárne

a nesprávne. Skutočnosti, na základe ktorých bolo predbežné opatrenie vydané, neboli osvedčené
v dostatočnej miere. Žalovaný len stroho konštatuje, že transakcie, ktorých sa žalobca zúčastnil, nesú
znaky podvodného konania s cieľom oslobodiť dodanie tovaru od DPH. Rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy tiež uvádza, že ak by sa žalobca nechcel zúčastniť podvodu pri dodávkach pre
odberateľa J. J. J. B. s miestom dodania v Poľskej republike „identifikovala by sa (spoločnosť) pre daň

z pridanej hodnoty v Poľsku, kde by bolo miesto nadobudnutia a dodania tovaru, nakoľko pri nákupe a
predaji bolo treba absolvovať iba premiestnenie tovaru vo vzdialenosti 213 km. Toto je vzdialenosť medzi
mestamiTychyaWroclawvPoľskejrepublike“.Prvostupňovýorgánverejnejsprávypritomsámodkazuje
na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej sa nemôže dovolávať zásady daňovej neutrality na účel
oslobodenia od DPH zdaniteľná osoba, ktorá sa zámerne zúčastnila daňového podvodu a uviedla tak do

rizika fungovanie spoločného systému DPH. Napadnuté rozhodnutia nijako nepopísali a neodôvodnili,
na základe akých okolností majú za preukázané, že sa žalobca zámerne zúčastnil daňového podvodu.
Naopak, účasť na daňovom podvode opierajú len o domnienky, ktoré vychádzajú z blízkosti miest Tychy
a Wroclaw v Poľskej republike a pohybu tovaru z Poľska na Slovensko a späť.

25. Orgány finančnej správy svoj záver vyslovili bez toho, aby preverili existenciu riadneho
podnikateľského dôvodu predmetných obchodov, bez vypočutia svedkov z prostredia dodávateľov
a odberateľov či vypočutia kompetentných osôb žalobcu, bez oboznámenia žalobcu s konkrétnymi
skutkovými okolnosťami daňového podvodu a bez oboznámenia žalobcu s konkrétnymi skutkovými
okolnosťami zakladajúcimi zámer žalobcu zúčastniť sa na daňovom podvode. Takýto postup je

arbitrárny. Vzdialenosť miesť Trychy a Wroclaw v Poľskej republike ako indícia svedčiaca o podvodnom
konaní, ktorú ako jediný argument uvádzajú orgány finančnej správy v napadnutých rozhodnutiach,
nemôže byť považovaná za relevantný dôvod objektívneho preukázania skutočností, že k údajnému
daňovému podvodu došlo a ani že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na predpokladanom
daňovom podvode. Orgány neskúmali podnikateľské dôvody žalobcu pre uskutočnenie uvedených

transakcií. Správca dane tak neuniesol svoje dôkazné bremeno, pokiaľ iba vyslovil pochybnosti
o skutočnostiach preukazovaných daňovým subjektom bez toho, že by tieto pochybnosti preukázal
relevantnými zisteniami, ktoré presvedčivo spochybňujú tvrdenie žalobcu. Žalobca uvádza, že samotnávzdialenosť daňových skladov a s ňou súvisiace náklady na dopravu sú len jedným z viacerých faktorov
vstupujúcich do cenotvorby, ktoré žalobca pri svojej obchodnej činnosti zvažuje.

26. Žalobca nakúpil tovar od dodávateľa B. D. B.G. za exportné ceny, t. j. za ceny tovaru určeného na
dodanie mimo Poľskej republiky. Uvedené ceny boli nižšie ako ceny tovaru určeného pre lokálny trh v
Poľskej republike. K takýmto rozdielom medzi exportnými cenami a cenami pre lokálny trh dochádza aj
pri iných komoditách/produktoch, a to z legitímnych komerčných dôvodov, napríklad z dôvodu expanzie
výrobcu na zahraničné trhy, snahy dodávateľov zvýšiť objem predaja, a pod. V neposlednom rade mal

žalobca možnosť nakúpiť tovar z Poľskej republiky za priaznivé nákupné ceny aj z dôvodu veľkých
množstiev nakupovaného tovaru hlavne pri dodávkach prepravených na územie Slovenska železničnou
dopravou (vlakovými súpravami). Za uvedených podmienok bol žalobca schopný následne dodávať
tovarspäťdoPoľskejrepublikyzacenu,ktorábolaprekonečnéhozákazníkastálevýhodnejšia,akokeby
tentozákazníknakupovaltovarpriamovPoľskejrepublikeazároveňprinášalažalobcoviakceptovateľnú
pridanú hodnotu. Ak by sa žalobca identifikoval pre DPH v Poľskej republike (ako v prvostupňovom

rozhodnutí uvažuje kriminálny úrad) a zároveň by miesto nadobudnutia a dodania tovaru bolo len v
Poľskej republike, žalobca by nezískal výhodu cenového rozdielu ceny tovaru určeného na export.
Navyše, registrácia žalobcu pre DPH v Poľskej republike by si vyžiadala vynaloženie dodatočných
nákladov na poradenské služby spojené s vykonaním predmetnej registrácie a dodatočné náklady na
účtovné služby spojené so zabezpečovaním agendy vedenia evidencie DPH a podávania výkazov

DPH v Poľskej republike. Dodávky tovaru boli priebežne monitorované colným úradom v colnom online
systéme EMCS. Prepravu tovaru z územia Slovenska a na územie Poľska, zabezpečoval žalobca
ako predávajúci. Žaloba teda vie preukázať fyzické uskutočnenie dodávok do iného členského štátu
a splnenie všetkých hmotnoprávnych ako aj formálnych podmienok oslobodenia od dane pri dodaní
tovaru do iného členského štátu (§ 43 zákona o DPH).

27. Nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov
namieta žalobca primárne z dôvodu, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho
námietkami uvedenými v odvolaní, no len všeobecne konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej
správy postupoval podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku, prihliadal pri ukladaní predbežného opatrenia

na primeraný rozsah predbežného opatrenia a uložil ho v rozsahu nevyhnutne potrebnom, pričom
dôvody uvádzané žalobcom v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť odvolaním napadnutého
rozhodnutia. Žalovaný tvrdí, že orgán finančnej správy je povinný konkrétne uviesť, v čom sú jednotlivé
námietky nesprávne alebo spochybniteľné, prečo a s ktorými ustanoveniami všeobecne záväzných
právnych predpisov sú tieto námietky v rozpore, alebo aké ďalšie úvahy či pochybnosti viedli príslušný

orgán k tomu, že na relevantné námietky žalobcu neprihliadol, pričom odkazuje na § 63 ods. 5 Daňového
poriadku. Žalobca pritom v odvolaní poukázal na skutočnosti, ktoré spochybňujú obavu, že bude
dodatočne vyrubená daň, a tiež obavu, že v dobe jej vymáhateľnosti bude táto daň nevymožiteľná alebo
jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami, čím preukazoval nesprávnosť záverov orgánov
finančnej správy uvádzaných v preskúmavaných rozhodnutiach.

28. Podľa žalobcu navyše rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy trpí vadami z dôvodu
nezrozumiteľnosti, keďže vykazuje rozpory vo výrokovej časti, v ktorej bola určená žalobcovi lehota na
plnenie 15 dní od doručenia, no v tom istom výroku bola stanovená vykonateľnosť rozhodnutia na deň
jeho vydania a pri popise transakcií so znakmi údajného daňového podvodu sa popisujú len dodania

pre spoločnosť J. J. J. B., pričom sa neuvádza v čom spočíva podvodný charakter dodaní tovaru pre
spoločnosť B. „K. L.“.

III. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

29. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12. septembra 2019 uvádza, že obava nevymožiteľnosti
nesplatnej alebo nevyrubenej dane v dobe jej splatnosti vyplýva jednak z informácií, ktoré sú známe
orgánom finančnej správy z ich činnosti, a to predovšetkým z konania konateľov žalobcu v personálne
prepojených spoločnostiach, ako aj z podaných daňových priznaní a zaistených dokladov žalobcu

(správanie sa a konanie konateľov žalobcu v personálne prepojených spoločnostiach M. K., B. a C. D.,
spol. s r.o. a prevody spoločnosti resp. majetku, ktoré by osoby konateľov rovnakým spôsobom mohli
zopakovať aj priamo u žalobcu, u ktorého boli medzičasom začaté daňové kontroly). Na základe týchtoskutočností vznikla dôvodná obava, že daň v čase jej splatnosti bude nevymožiteľná, resp. jej vymáhanie
bude spojené so značnými ťažkosťami.

30. Žalovaný uvádza, že predbežné opatrenie nijako neobmedzuje právo vlastniť majetok. Predstavuje
dočasné opatrenie, počas ktorého obmedzuje právo nakladania s majetkom, avšak samotné vlastníctvo
majetkunepostihuje.Predbežnéopatreniebolouloženévrozsahunevyhnutnepotrebnomaprimeranom
účelu predbežného opatrenia a obavu z nevymožiteľnosti prvostupňový orgán verejnej správy aj
žalovaný dostatočne zdôvodnili v odôvodnení predmetného rozhodnutia. Súvislosti medzi rozsahom

predbežného opatrenia a účelom predbežného opatrenia sú zrejmé zo samotného rozhodnutia.

31. K námietke nesprávneho právneho posúdenia dodržania formálnej požiadavky pri dodávkach tovaru
s miestom určenia do daňového skladu v Poľsku žalovaný uvádza, že § 43 a § 45 zákona o DPH
stanovuje podmienky pre oslobodené dodanie pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu
a pri trojstrannom obchode. Na základe podaného daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie

marec 2017 a tiež na základe zaistených dokladov žalobcu, bolo zistené, že žalobca mal nadobudnúť
tovar, ktorého dodávateľom mala byť švajčiarska spoločnosť B. D. B.G. s registrovaným identifikačným
číslom pre daň v členskom štáte – Francúzsko, pričom tovar bol prepravený priamo z Poľskej republiky z
daňových skladov H. I. B.G. Následne mal byť tento tovar dodaný späť do Poľskej republiky do daňového
skladu A. B.G. pre odberateľov J. J. J. B. a B. „K. L.“. Prvostupňový orgán verejnej správy zistil, že

spoločnostibolazrušenáregistráciadňom9.november2017,nepriznalanadobudnutietovaruapredmet
činnosti mala vypracovávanie stavebných projektov. Taktiež bolo zistené, že vzdialenosť medzi miestom
nakladania a miestom vykladania tovaru v Poľsku predstavovala 213 km, pričom vzdialenosť medzi
miestom nakladania v Poľsku a miestom vykladania v tuzemsku u žalobcu v sklade vo Vlčanoch
predstavuje 337-351 km a vzdialenosť medzi miestom nakladania u žalobcu vo Vlčanoch a miestom

vykladania u odberateľa v sklade A. B.G. predstavovala 514-519 km. Zo zistení vyplýva, že k pohybu
tovaru dochádzalo z Poľska na Slovensko a späť do Poľska, a s poukazom na vzdialenosti medzi
miestami nakladania a vykladania tovaru, ako aj s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ, tak
možno konštatovať, že tieto transakcie vykazujú znaky podvodného konania vo vzťahu k DPH s cieľom
oslobodiť dodanie tovaru.

32. K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia nepriznania oslobodenia od DPH
žalovaný uvádza, že aj podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že k uplatneniu oslobodenia
dodania tovaru od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na
nadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského

štátu a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania.
DPH zo zdaniteľného obchodu oslobodeného od dane v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania
tovaru, platí nadobúdateľ tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru. Rovnako
SúdnydvorEÚ(napr.rozsudokvoveciMecsek–Gabona)uvádza,žeakplatiteľdanenesplnípovinnosti,
ktoré mu ukladá vnútroštátny predpis o DPH v oblasti dokazovania oslobodenia dodania tovaru do iného

členského štátu od DPH, nie je možné mu priznať oslobodenie od dane. Súdny dvor EÚ rozhodol, že
článok 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty zo dňa
28. novembra 2006 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa predávajúcemu zamietlo
priznanieprávanaoslobodenieoddanevprípadedodaniatovaruvrámciSpoločenstva,aksasohľadom
na objektívne skutočnosti preukáže, že tento predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené

v oblasti dokazovania, alebo že vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou
podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne
požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto podvode. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ ďalej
vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí
preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane, vrátane podmienok zavedených členskými

štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie oslobodení a na zabránenie akémukoľvek
podvodu, daňovému úniku či prípadnému zneužitiu, boli splnené.

33. K tvrdenému porušeniu ustanovení o konaní žalovaný opakuje, že vydaniu rozhodnutia o
predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné

opatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali uloženie predbežného opatrenia, teda
ak je to potrebné na zabezpečenie účelu daňovej kontroly alebo ak existuje odôvodnená obava, že
nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, resp.
že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Prvostupňový orgán verejnejsprávy a ani žalovaný neupierajú žalobcovi právo vlastniť majetok, žalobcovi iba uložili povinnosť zložiť
peňažnú sumu z dôvodu obavy z nezaplatenia dane v lehote jej splatnosti, resp. že bude táto daň
nevymožiteľná alebo jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami. V prípade, ak pominie dôvod

na jeho uloženie, dôjde k zrušeniu predbežného opatrenia, resp. dňom zaplatenia daňového nedoplatku
stratí predbežné opatrenie účinnosť.

34.Knámietkenedostatočnéhozisteniaskutkovéhostavužalovanýuvádza,ženazákladevyhodnotenia
získaných dôkazov bolo prvostupňovým orgánom verejnej správy zistené, že žalobca deklaroval

nadobudnutie tovaru, pričom nakladanie tovaru došlo v Poľsku, k preprave pre žalobcu na Slovensko a
následne žalobca tento tovar dodal späť do skladov v Poľsku. Žalovaný poukázal na vzdialenosť medzi
miestom nakladania a miestom vykladania tovaru v Poľsku (213 km), z čoho sa dá usúdiť obchádzanie
registračných povinností v Poľsku, kde dochádzalo k nadobudnutiu a aj opätovnému dodaniu tovaru,
na základe čoho tak dochádzalo aj k porušovaniu ustanovení § 43 zákona o DPH osobou žalobcu a
konanie žalobcu tak nieslo znaky podvodného konania v súlade s judikatúrou.

35. Žalovaný nesúhlasí s dôvodmi nepreskúmateľnosti uvádzanými žalobcom, pretože napadnuté
rozhodnutie obsahuje všetky zistené skutočnosti a všetky skutočnosti, ktoré ovplyvnili vydané
rozhodnutie.Napadnutérozhodnutieobsahujeprávnepredpisy,nazákladektorýchsarozhodovaloatiež
úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli

podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Žalovaný dodáva, že aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vyplýva, že sa nevyžaduje, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý
argument žalobcu ako daňového subjektu bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale ak ide o
skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správca dane, resp.

žalovaný vysporiadať v dôvodoch rozhodnutia, čo bolo v danom prípade dodržané.

IV. Replika žalobcu

36. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 1. októbra 2019, v ktorej zotrval v plnom
rozsahu na tvrdeniach uvedených v žalobe.

37. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

V. Relevantná právna úprava

38. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

39. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

40. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

41. Podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania
dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená
obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude

nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu
nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal
alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami
alebo právami určenými v rozhodnutí.42. Podľa § 50 ods. 3 Daňového poriadku ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a)
nebude v lehote určenej správcom dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia

vykonateľné dňom vydania. Správca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o
vydaní rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia.

43. Podľa § 50 ods. 7 Daňového poriadku správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod,
pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.

44. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

45. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

46. Podľa § 43 ods. 3 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom

spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu
predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného
členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou
osoboupodľaprávainéhočlenskéhoštátuaniejeidentifikovanápredaň,aakpovinnosťplatiťspotrebnú
daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.

47. Podľa § 43 ods. 4 zákona o DPH oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z
tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre
inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.

48. Podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode
zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného
členského štátu; b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských
štátoch; c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči

prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň; d) tovar
odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského
štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa;
e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie
alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

49. Podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1,
prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie
tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.

50. Podľa § 69 ods. 7 zákona o DPH pri trojstrannom obchode podľa § 45 je povinná platiť daň osoba,
ktorá je druhým odberateľom.

VI. Pojednávanie

51. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.
z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.
z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je
daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského

súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 6S/173/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/173/2019.52. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na
pojednávaní konanom dňa 26. februára 2025 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.

júna 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba bola podaná
nedôvodne a preto ju podľa ust. § 190 ods. 1 SSP zamietol. Súd rozhodol na pojednávaní rozsudkom,
ktorý vyhlásil postupom podľa ust. § 137 ods. 3 druhá veta SSP.

VII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

53. Z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov odôvodnili
opodstatnenosť využitia inštitútu predbežného opatrenia dôvodnou obavou, že dosiaľ nevyrubená DPH
za zdaňovacie obdobie marec 2017, pri ktorej je na základe skutkových zistení daňových orgánov
predpoklad dorubenia dane vo výške XXXXXX eur, nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo

bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.
Predpoklad, že vymáhanie v budúcnosti vyrubenej a splatnej dane bude spojené so značnými
ťažkosťami, prvostupňový orgán verejnej správy odôvodnil správaním sa a konaním konateľov žalobcu
(C. M. a N. O.) v personálne prepojených spoločnostiach M. K., B. a C. D., spol. s r.o., u ktorých
boli vykonané daňové kontroly za zdaňovacie obdobia, kde boli priamo konateľmi, a ktoré skončili

s vyrubenými alebo určenými rozdielmi dane za kontrolované zdaňovacie obdobia, ako aj prevodom
spoločnosti, resp. majetku v personálne prepojených spoločnostiach, ktorými bol majetok jednej zo
spoločností presunutý do inej spoločnosti.

54. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s obsahom súdneho a

administratívneho spisu dospel k záveru, že orgány finančnej správy postupovali v súlade so zákonom,
keď dostatočne zistili skutkový stav v rozsahu potrebnom na vydanie predbežného opatrenia vo
vzťahu k predpokladanej budúcej daňovej povinnosti žalobcu za zdaňovacie obdobie marec 2017 a
pri dostatočnom vyhodnotení dostupných dôkazov, ktoré boli zabezpečené, preto nie je daný dôvod
na zrušenie napadnutého rozhodnutia ako ani rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy z

dôvodov namietaných žalobcom.

55. Vo všeobecnosti správny súd uvádza, že inštitút predbežného opatrenia podľa daňového poriadku
slúži na zabezpečenie vymožiteľnosti daňových pohľadávok štátu, príp. jeho budúcich daňových
pohľadávok voči daňovým subjektom. Jeho základným a nevyhnutným prejavom je vo väčšej alebo

menšej miere zásah do subjektívnych práv fyzických osôb alebo právnických osôb, vyjadrený zákonným
oprávnením daňových orgánov uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa
zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby zložil peňažnú sumu na účet správcu dane alebo nenakladal
s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Tieto predbežne uložené opatrenia sú nepochybne
spojené s vrchnostenským zásahom do práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, napr.

v prípade uloženia zákazu nakladať s vecami je prítomný priamy dotyk s ústavným právom vlastniť
majetok (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky).

56. Inštitút predbežného opatrenia nepochybne zveruje správcovi dane pomerne široké oprávnenia
na zásah do práv daňového subjektu. V rámci súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí je preto

potrebné skúmať, či pri jeho ukladaní orgán finančnej správy postupoval v súlade s platnou právnou
úpravou, či boli dodržané zákonné podmienky na uloženie predbežného opatrenia a či pri rozhodovacom
procese správnych orgánov oboch stupňov boli zachované práva daňového subjektu vyplývajúce s
príslušnej právnej úpravy. Možnosť uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho
sa zdržal alebo niečo strpel, je v zmysle § 50 ods. 1 Daňového poriadku viazaná zabezpečením účelu

daňovej kontroly, určovania dane podľa pomôcok alebo miestneho zisťovania, alebo ak je odôvodnená
obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo
bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.
Predbežné opatrenie môže uložiť povinnosť len v rozsahu nevyhnutne potrebnom.

57. Predbežné opatrenie môže správca dane uložiť len formou procesného rozhodnutia, ktoré musí
mať všetky predpísané náležitosti (§ 63 Daňového poriadku). Na jeho vydanie je príslušný správca
dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu alebo miestne zisťovanie. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom
opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, súosvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali použitie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/39/2014 zo dňa 27. mája 2015).

58. Primárnou námietkou žalobcu je tvrdené nesprávne právne posúdenie okolností, o ktoré opierajú
orgány finančnej správy dôvodnú obavu o úhradu či vymožiteľnosť potenciálne vyrubenej dodatočnej
dane v budúcnosti. Minulá podnikateľská aktivita osôb konateľov žalobcu v postavení konateľov a
spoločníkov spoločnosti M. K., B. a C. D., spol. s r.o. a relevantný majetok žalobcu len vo forme
peňažných prostriedkov na účte nemôžu byť podľa žalobcu považované za dostatočné na odôvodnenie

obavy, že potenciálne vyrubená daň nebude žalobcom uhradená. V tomto smere správny súd so
žalobcom nesúhlasí. Ak aj súd odhliadne od výsledkov daňových kontrol v spoločnosti C. D., B..
s r.o. za zdaňovacie obdobie roka 2011, podnikateľské postupy, ktoré aplikovali v minulosti v obdobnej
situácii v spoločnosti M. K., B. osoby v súčasnosti v postavení štatutárneho orgánu žalobcu (C. M.
a N. O.) a dôsledky týchto postupov (neuhradený daňový nedoplatok vo výške XXXXXXX,XX eur
za zdaňovacie obdobia rokov 1998 až 2001), nie je možné ignorovať. Zohľadnenie týchto dopadov

podnikania menovaných osôb na fiškálne záujmy na strane štátneho rozpočtu nie je znakom zaujatosti
orgánov finančnej správy, ale správnym a obozretným postupom týchto orgánov, ktorý vedie k logickým
obavám vo vzťahu k budúcemu konaniu žalobcu (konajúceho práve prostredníctvom menovaných
osôb). Skutočnosť, že boli identifikované daňové nedoplatky značnej hodnoty musí byť pre príslušný
orgán indikátorom budúceho rizika. Rovnako tak prax reorganizácie vykonávania podnikateľskej činnosti

skupiny JOPI (vloženie majetku C. D., spol. s r.o. do spoločnosti C. P. B.), je jasným dôkazom o reálnej
praxi v spoločnosti danej skupiny, ktorej cieľom je (slovami žalobcu) zvoliť si takú organizačnú štruktúru,
akú považujú za najvhodnejšiu pre svoju hospodársku činnosť. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach
nijako nespochybnil platnosť či súlad právnych úkonov, ktorým došlo k vloženiu majetku JOPI D., B..
B. E. do spoločnosti C. P. B., so zákonom, no zároveň tieto úkony dokazujú schopnosť a aj záujem

spoločníkov žalobcu vhodnejšie reorganizovať spôsob výkonu hospodárskej činnosti v prípade potreby.
Záver, že takouto potrebou môže byť pre žalobcu aj riziko budúcej povinnosti úhrady nevyrubenej DPH,
je plne legitímnou úvahou.

59. Skutočnosť, že v personálne prepojenej spoločnosti M. K., B. boli C. M. a N. O. konateľmi len

do 8. októbra 2001 a v čase kontrol (od 7. novembra 2001 do 19. septembra 2003) už nemali
možnosť vplývať na výsledok daňovej kontroly, nijako nebráni logickému záveru o ich zodpovednosti
za daňovými orgánmi identifikované nedostatky, ktoré vznikli v čase, keď konateľmi boli. Žalobcom
uvádzaná námietka nemožnosti ovplyvniť závery kontroly a nemožnosť osobne využiť v mene M. K., B.
opravné prostriedky proti záverom správcu dane, neobstojí na vylúčenie legitímnosti vyššie uvedenej

úvahy správcu dane. Výška zistených nedostatkov v spoločnosti M. K., B. (XXXXXXX,XX eur) neindikuje
jednorazový exces z dodržiavania pravidiel na úseku správy daní. Nemožno akceptovať ani jednoduchý
poukaz na zmenu v osobách konateľov M. K., B. v čase samotných daňových kontrol, pretože by
išlo o výlučne formálne nazeranie na zodpovednosť za identifikované nedostatky neberúc do úvahy
právne postavenie akejkoľvek fyzickej osoby vykonávajúcej funkciu konateľa obchodnej spoločnosti.

Podľa § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ObZ“) sú konatelia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so
záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní
zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, a pri výkone svojej pôsobnosti
nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred

záujmami spoločnosti. Keďže boli nedostatky na úseku daní identifikované za obdobie, kedy konateľmi
M. K., B. boli súčasní konatelia žalobcu, nesú zodpovednosť za vedenie spoločnosti, vrátane plnenia
daňových povinností. Konatelia, ktorí nastúpili v spoločnosti M. K., B. po C. M. a N. O., majú taktiež
právnu zodpovednosť za škodu, ak by sa preukázalo, že v rámci obrany pred daňovými orgánmi
nepostupovali s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere. Samotné tvrdenie žalobcu, že menované

osoby už neboli v postavení konateľov, a preto im nemožno pripisovať na ťarchu skutočnosti, ktoré
nastali v období, keď v spoločnosti už nepôsobili, nie je dostatočné na vylúčenie ich zodpovednosti za
kontrolované obdobie, kedy boli konateľmi spoločnosti. Žalobca v tomto nepredložil žiadne relevantné
tvrdenia, ktoré by vylučovali možnosť orgánov finančnej správy prihliadnuť pri formulovaní odôvodnenej
obavy z budúceho neuhradenia či nevymoženia ešte nevyrubenej dane podľa § 50 ods. 1 Daňového

poriadku. Práve s ohľadom na okolnosti prípadu nie je možnosť rýchleho prevodu (výberu) peňažných
prostriedkoch na účte v banke len domnienkou, ktorá nemá žiadne reálne opodstatnenie. Využitie
odporovateľnosti, ako inštitútu následnej obrany voči negatívnym dopadom prípadného zbavenia samajetku žalobcu, na ktorý odkazuje žalobca, by bolo celkom bez významu vo vzťahu k preventívnemu
charakteru a účelu predbežného opatrenia.

60. Správny súd k veci ďalej uvádza, že judikatúra NSS ČR, na ktorú odkazuje žalobca nie je
aplikovateľná na posudzovaný prípad. V uvedených prípadoch išlo o skutkovo odlišné situácie,
kedy daňové orgány postavili odôvodnenie „přiměřené pravděpodobnosti, že tato daň bude v době
její vymahatelnosti nedobytná nebo bude její vybrání spojeno se značnými obtížemi“ len na stave
majetku (hodnote nehnuteľného majetku, hodnote a štruktúre pohľadávok, bankových účtov a úverov)

kontrolovaných daňových subjektov, prípadne výlučne na skutočnosti, že budúca daň prevyšuje
aktuálne disponibilné finančné prostriedky daňového subjektu. Táto skutočnosť nie je, sama osebe,
dostatočným dôvodom pre zaistenie budúcej dane. V prípade žalobcu však nebolo odôvodnenie
existencie odôvodnenej obavy podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku postavené len na stave majetku;
táto skutočnosť bola zohľadnená len čiastočne. Do úvahy bol vzatý najmä výsledok daňových kontrol
podnikateľských aktivít konateľov žalobcu v spoločnosti M. K., B., ako aj ich minulá prax s reorganizáciou

hospodárskejčinnostiskupinyJOPI.ZáveryžalobcompredloženejjudikatúryNSSČRpretoniejemožné
aplikovať na posudzovaný prípad a už vôbec z nich nevyplýva, že v každom prípade, aj ak sú dané iné
relevantné okolnosti odôvodňujúce obavu správcu dane o budúcu úhradu dane, je potrebné vykonať
kompletné posúdenie stavu majetku daňového subjektu.

61. Požiadavka žalobcu, aby orgány finančnej správy posudzovali aj postavenie žalobcu na trhu, jeho
platobnú disciplínu, plnenie daňových a odvodových povinností a ďalšie skutočnosti, nebola v tomto
prípade nevyhnutná, pretože odôvodnená obava príslušného orgánu bola opretá o iné skutočnosti,
ktoré boli sami osebe relevantným a dostatočným dôvodom na prijatie záveru o existencii obavy
o budúcom neuhradení/nevymožení ešte nevyrubenej dane alebo o jej vymožení len so značnými

ťažkosťami. Zistenia týkajúce sa M. K., B. a prevodu majetku C. D., spol. s r.o. do spoločnosti C. P. B. sa
týkali priamo úkonov realizovaných súčasnými konateľmi žalobcu v iných obchodných spoločnostiach.
Práve poukazom na tieto skutočnosti splnili orgány finančnej správy požiadavku žalobcu identifikovať
konkrétne kroky, ktoré žalobca uskutočňuje s cieľom zbaviť sa majetku spoločnosti alebo ukončiť jej
činnosť. Rozhodnutia súdov, na ktoré odkazuje žalobca, však nemožno vykladať výlučne formálne

v tom smere, že musí ísť o úkony realizované výlučne žalobcom a výlučne v čase bezprostredne
predchádzajúcom vydaniu predbežného opatrenia. Takýto prístup by obmedzil (a v niektorých prípadoch
aj úplne vylúčil) plnenie zabezpečovacej povahy tohto inštitútu. Je potrebné vziať do úvahy, že
žalobca koná práve prostredníctvom konkrétnych fyzických osôb. Ak orgány finančnej správy disponujú
relevantnými informáciami týkajúcimi sa daných osôb, je potrebné na tieto prihliadnuť. Časový odstup

tohto konania (daňové nedoplatky za roky 1998 až 2001 a prevod podniku v roku 2015) od aktuálne
posudzovaného obdobia vydania predbežného opatrenia nie je v tomto prípade dôvodom, ktorý by
vylučoval zohľadnenie dostupných informácií.

62. Na posudzovaný prípad nemožno aplikovať ani žalobcom predkladanú judikatúru NSS ČR vo vzťahu

k charakteru predbežného opatrenia ako prostriedku ultima ratio, keďže ide aj v týchto prípadoch o
odlišný skutkový stav, kedy mal správca dane k dispozícii aj iné zabezpečovacie prostriedky (ako napr.
záložné právo, bankovú záruku, ručenie). Konkrétne v jednom zo žalobcom uvádzaných rozsudkov sa
uvádza: „že zajišťovací příkaz je rozhodnutí, které má napomoci zabezpečení úhrady daně. Zajišťovací
příkaz je sice rozhodnutí předběžného a dočasného charakteru, nepředstavuje však standardní

prostředek správy daní, ale velice silný a účinný instrument správce daně k prakticky okamžitému
zajištění daně, který mimořádně závažným způsobem postihuje ekonomickou sféru daňového subjektu,
závažně zasahuje do jeho majetkových práv a může pro něj být za určitých podmínek likvidační. Z tohoto
důvodujetřebajejvnímatvskutkujakoprostředekultimaratioamělbybýtvyužívánobezřetněauváženě
jako mimořádný nástroj v souladu se zásadou přiměřenosti a zdrženlivosti zakotvenou v § 5 odst. 3

daňového řádu, která správci daně ukládá při vyžadování plnění daňových povinností použít jen takové
prostředky, které daňové subjekty nejméně zatěžují a ještě stále umožňují dosáhnout cíle správy daní.
Lze jej tedy použít, např. je-li to nezbytné pro zabránění daňovým únikům, nikoli v případech, kdy lze
úhradu daně zajistit jiným vhodným způsobem např. zástavním právem, bankovní zárukou, či ručením,
jako tomu bylo v posuzované věci.“ (rozsudok NSS ČR sp. zn. 4Afs/140/2017 zo dňa 30. novembra

2017, bod 29). S týmito závermi možno súhlasiť, no v posudzovanom prípade nie sú správnemu súdu
známe žiadne iné zabezpečovacie prostriedky, ktorými by bolo možné dosiahnuť sledovaný cieľ. Ani
žalobca správnemu súdu nepredložil tvrdenie o iných zabezpečovacích prostriedkoch, ktoré mohli byť
podľa neho využité na zaistenie nevyrubenej dane.63. Druhú skupinu námietok tvorili tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení nesplnenia podmienok
oslobodenia od dane v prípade dodania tovaru pre odberateľa do iného členského štátu Európskej

únie (J. J. J. B. a B. „K. L.“) a posúdenie nedodržania formálnej požiadavky pri dodávkach tovaru s
miestom určenia do daňového skladu v inom členskom štáte EÚ. Ide teda o námietky, ktoré smerujú voči
vecnej stránke predpokladu vyrubenia dane v budúcnosti, resp. predpokladu, že existuje nevyrubená
daň, čo je základná požiadavka na možné uplatnenie postupu podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku.
Ak niet nesplatnej dane alebo nevyrubenej dane, nemôže príslušný orgán vydať predbežné opatrenie

z dôvodu obavy o jej neuhradenie, nevymoženie alebo jej vymoženie so značnými ťažkosťami. V
posudzovanom prípade ide o situáciu, kedy daň ešte nebola vyrubená. V takýchto prípadoch musí
byť podľa správneho súdu daný aspoň určitý stupeň predpokladu o budúcom vyrubení dane. Samotná
predbežná a dočasná povaha inštitútu predbežného opatrenia vylučuje, aby boli na odôvodnenie
predbežného opatrenia kladené rovnaké požiadavky istoty existencie daňovej povinnosti ako v prípade
samotného vyrubenia (dorubenia) dane. Ak má predbežné opatrenie plniť svoju funkciu včasného

zadržania či zaistenia majetkových hodnôt, ktorými disponuje daňový subjekt, za účelom budúceho
uspokojenia daňovej povinnosti daňového subjektu, je nevyhnutné, aby mohli oprávnené orgány
finančnej správy konať efektívne a relatívne rýchlo. Je preto vylúčené, aby boli orgány finančnej správy
schopné zabezpečiť takú sumu dôkazov a jednoznačných argumentov týkajúcich sa kontrolovaného
daňového obdobia odôvodňujúcich daňovú povinnosť, resp. dodatočné dorubenie dane, ako to bude

potrebné na účel rozhodnutia vo veci samej. Ako už správny súd vyššie uviedol, vydaniu rozhodnutia
o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. V tomto štádiu nie je možné napr. vyčkávať
na výsledok medzinárodnej výmeny informácii, často nie je možné vykonať dokazovanie listinnými
dôkazmi, ktoré si je potrebné vyžiadať, a už vôbec nie výsluchom svedkov či samotného daňového
subjektu. Takýto postup by bránil včasnej a účinnej ochrane fiškálnych záujmov štátu formou tohto

zabezpečovacieho inštitútu.

64. Vo vzťahu k skutočnostiam týkajúcich sa posudzovaných transakcií prepravy predmetného tovaru
žalovaný vo svojom rozhodnutí sumarizuje svoje zistenia vykonané na základe zaistených podkladov,
ktorých výstupom je zistenie pôvodu tovaru v Poľsku, jeho preprava na Slovensko a jeho následná

preprava na územie Poľska. Podozrenie z daňového podvodu pri dodávkach tovaru – metylester
repkového oleja (MERO) s miestom dodania v Poľsku je založené hlavne na vzdialenosti medzi mestami
Tychy a Wroclaw (213 km). Táto vzdialenosť je niekoľko násobne kratšia ako vzdialenosť, ktorými mal
tovar prejsť podľa žalobcu zo skladu z Tychy v Poľsku do skladu žalobcu vo Vlčanoch na Slovensku a
následne do skladu Wroclaw v Poľsku. Preto je spochybnené, že sa transakcie uskutočnili tak, ako ich

opisuje žalobca, resp. je spochybnené oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Je teda
na mieste konštatovať, že žalobca v zdaňovacom období marec 2017 dodal tovar, ktorý je predmetom
dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Je tiež špecifikovaná aj suma nevyrubenej
dane, ktorá predstavuje rozsah nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu predbežného opatrenia.

65. Nazerajúc na dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí i napadnutom rozhodnutí cez účel
predbežného opatrenia a absenciu dokazovania vo vzťahu k skutočnostiam odôvodňujúcim jeho
vydanie, je správny súd toho názoru, že orgány finančnej správy v odôvodnení týchto rozhodnutí
pomenovalidostatočnédôvodynavznikpredpokladuobudúcomvyrubenídane.Záveryprvostupňového
orgánu i žalovaného o nepriznaní oslobodenia od dane nie je možné považovať za domnienky a

svojvoľné ničím nepreukázané tvrdenia. Je zrejmé, že transakcie v rámci dodávky predmetného tovaru
zo strany žalobcu s miestom určenia v Poľsku vykazujú znaky porušenia alebo obchádzania zákona
o DPH. Od predbežného opatrenia však nemožno vyžadovať rovnakú mieru určitosti a konkrétnosti
zistených hmotnoprávnych tvrdení vo vzťahu k dôvodu vyrubenia (dorubenia) dane, ako v prípade
rozhodnutia vo veci samej, t. j. rozhodnutia, ktorým môže dôjsť k dorubeniu dane. Preto bude až v

odôvodnení rozhodnutia vo veci samej príslušný orgán špecifikovať, či išlo v danom prípade o formálny
nedostatok, o zneužitie práva, prípadne o podvod, ako to uvádza už predbežné opatrenie. Odôvodnenie
predbežného opatrenia, resp. hmotnoprávne závery v ňom uvedené, zároveň nepredstavujú limity pre
rozhodnutie vo veci samej, ktoré už podlieha riadnemu procesu dokazovania, na podklade ktorého môže
správca dane zmeniť svoje predbežné závery formulované v predbežnom opatrení. Je tiež možné, že

závery dokazovania preukážu, že nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona o DPH a že daňový subjekt
má nárok na oslobodenie od dane. V takom prípade bude predbežné opatrenie zrušené (§ 50 ods. 7
Daňového poriadku).66. V tomto smere je podľa správneho súdu argumentácia žalobcu, týkajúca sa transakcií samotných,
jeho schopnosti preukázať reálne dodanie, jeho dispozíciu s relevantnými dokladmi, návrhy na výsluchy
svedkov, nesúhlas s jeho podielom na daňovom podvode, námietky nedostatočne zisteného skutkového

stavu vo vzťahu k nepriznaniu oslobodenia od dane, osobitné podnikateľské dôvody podozrivého obehu
tovaru a pod., predčasná. Pravdepodobnosť vyrubenia dane je dostatočne odôvodnená v tomto prípade
skutočnosťami sumarizovanými prvostupňovým orgánom verejnej správy a žalovaným. Ostatné tvrdenia
predkladané žalobcom v žalobe budú predmetom posúdenia v konaní vo veci samej, v ktorom budú
príslušné orgány povinné vysporiadať sa s obranou žalobcu a dostatočne presvedčivo a na podklade

dostatočne a správne zisteného skutkového stavu formulovať jasné závery týkajúce sa prípadného
porušenia predpisov na úseku DPH, a na ich podklade vyrubiť daň.

67. Ako už bolo uvedené, nie je možné a na účel efektívneho využívania inštitútu predbežného
opatrenia ani vhodné, požadovať dôkladné odôvodnenie každej pochybnosti, ktorú dotknutý daňový
subjekt prednesie v opravnom prostriedku voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení. Preto nemožno

súhlasiť s námietkou žalobcu týkajúcou sa nepreskúmateľnosti z dôvodu, že sa žalovaný v napadnutom
rozhodnutí detailne nevysporiadal s jednotlivými námietkami uvedenými v odvolaní. Tie totiž rovnako
smerovali primárne k hmotnoprávnej otázke porušenia či neporušenia predpisov o DPH, resp. existencie
alebo neexistencie oslobodenia od dane pri jednotlivých transakciách, ktoré sa podrobne skúmajú
až v merite veci pri vyrubení dane alebo jej rozdielu. Orgán finančnej správy nemôže v procese, v

ktorom sa nevykonáva riadne dokazovanie všetkých relevantných hmotnoprávnych aspektov, konkrétne
odpovedať na jednotlivé hmotnoprávne námietky žalobcu týkajúce sa merita veci. Posúdenie odvolací
orgán vykonal v rozsahu potrebnom na vydanie predbežného opatrenia v súlade so zákonom,
jasne uviedol dôvody predpokladu vyrubenia dane, vysvetlil dôvodnosť obavy o jej neuhradenie či
nevymoženie a v primeranej miere zhodnotil, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade

s § 50 ods. 1 Daňového poriadku.

68. Vo vzťahu k námietke o rozporoch vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, v ktorej
prvostupňový orgán verejnej správy určil žalobcovi lehotu na plnenie 15 dní od doručenia, no v tom
istom výroku stanovil vykonateľnosť rozhodnutia na deň jeho vydania, správny súd uvádza, že ide o

postup plne súladný s § 50 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Znenie § 50 ods. 2 Daňového poriadku
nepriamo vyžaduje, aby výrok obsahoval aj lehotu na zloženie peňažnej sumy. Ak v rámci svojej úvahy
a na základe zhodnotenia zistených skutočností konajúci orgán dospeje k záveru, že hrozí, že peňažná
sumanebudevdanejlehotezložená,jerozhodnutieouloženípredbežnéhoopatreniavykonateľnédňom
jeho vydania. Tieto skutočnosti môžu byť kumulované v jednom rozhodnutí, ktoré tak musí obsahovať

oba príslušné výroky. Prvostupňové rozhodnutie spĺňa tieto požiadavky. Zároveň je potrebné uviesť,
že aj § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku stanovuje príslušným orgánom povinnosť, aby každé
rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť plniť, obsahovalo aj lehotu plnenia. Táto námietka teda nie
je spôsobilá spochybniť zákonnosť predbežného opatrenia. Aj ostatné námietky žalobcu týkajúce sa
nezrozumiteľnosti napadnutých rozhodnutí vyhodnotil súd ako nedôvodné.

69. Vzhľadom na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie poskytuje odpovede na všetky otázky majúce
pre rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia zásadný význam, napĺňa zákonné požiadavky pre
odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré sa
primerane vzťahuje aj na rozhodnutie žalovaného, nebolo tak porušené právo účastníka konania

na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu
ochranu. Keďže po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti,
dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

70. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok
na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a contr. SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak
súd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť
eventuálne trovy žalovanému, v zmysle § 168 SSP.

71. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.