Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/92/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118216281
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5118216281.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobkyne: A. B.
C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpená: Advokátska kancelária
LALINSKÝADVOKÁTs.r.o.,sosídlomKálov653/23-2,01001Žilina,IČO:47253096,protižalovanému:
A. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Martina Čelková,
advokátka, so sídlom Štefánikova 22, 066 03 Humenné, IČO: 37 938 754, o zaplatenie 1 193,19 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 32C/35/2018-424
zo dňa 18. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa späťvzatie žaloby v rozsahu zaplatenia istiny 400 € spolu s úrokom z omeškania odo dňa
zaplatenia jednotlivých platieb a uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 5% ročne z istiny 1.193,19 € od
24.08.2017 do 23.08.2018, v tejto časti zrušuje rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 32C/35/2018-424
zo dňa 18.1.2024 a konanie v tomto rozsahu zastavuje.
II. V zostávajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný uhradiť
žalobkyni istinu 793,19 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
- 5% ročne zo sumy 1.193,19 € od 24.08.2018 do 29.04.2024,

- 5% ročne zo sumy 1.143,19 € od 30.04.2024 do 20.05.2024,

- 5% ročne zo sumy 1.093,19 € od 21.05.2024 do 22.06.2024,

- 5% ročne zo sumy 1.043,19 € od 23.06.2024 do 15.07.2024,

- 5% ročne zo sumy 993,19 € od 16.07.2024 do 29.07.2024,

- 5% ročne zo sumy 943,19 € od 30.07.2024 do 21.09.2024,

- 5% ročne zo sumy 893,19 € od 22.09.2024 do 12.10.2024,

- 5% ročne zo sumy 843,19 € od 13.10.2024 do 26.11.2024,

- 5% ročne zo sumy 793,19 € od 27.11.2024 do zaplatenia

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a
v odvolacom konaní v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1 193,19
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 24.08.2017 do zaplatenia a žalobkyni priznal

voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Vychádzal zo zistenia, že obyvatelia obytného domu, t.j. aj žalovaný, uzatvorili podľa § 51 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj OZ) zmluvu o zabezpečení energií zo dňa 02.11.2006, ktorú vyhodnotil v zmysle
§ 35 a § 37 OZ ako neplatný právny úkon. Táto zmluva bola uzatvorená medzi žalobkyňou ako
splnomocnenou objednávateľkou a žalovaným ako vlastníkom – nájomníkom. Účelom zmluvy bolo
zabezpečiť plynulé dodávky energií – plyn, voda, elektrická energia pre predmetný bytový dom.

Užívatelia bytov splnomocnili žalobkyňu ako objednávateľku na uzavretie zmlúv pre celý predmetný
bytový dom s dodávateľmi energií. Dohodli sa, že užívatelia bytov budú platiť mesačné zálohové
platby na osobitný účet zriadený žalobkyňou pre spotrebu plynu, elektrickej energie a vody vždy
do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci podľa zálohového predpisu. Pasívna vecná legitimácia
žalovaného nebola sporná. Bolo nesporné, že žalovaný v roku 2017 užíval byt č. XX v bytovom dome

a odoberanie vody a energií žalovaný nerozporoval. Kvôli nedoriešeným vlastníckym vzťahom nebolo
možné výkon správy domu zabezpečiť podľa právneho predpisu č. 182/1993 Z.z., a preto výkon týchto
správcovských činností zabezpečovala žalobkyňa. Za tým účelom aj so súhlasom žalovaného zriadila
bežný účet v banke, ktorá skutočnosť nebola sporná. Žalobkyňa si uplatnila nárok z titulu bezdôvodného
obohatenia z neplatného právneho úkonu, a to zmluvy o zabezpečení energií z 01.30.2011 (poznámka

odvolacieho súdu – správne malo byť z 02.11.2006), a to výšku nákladov – nedoplatkov žalovaného,
ktoré sú počítané z ročného vyúčtovania a ktoré za žalovaného zaplatila žalobkyňa z účtu. Vo vzťahu
k rozsahu bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku č. 5/2018 vypracovaného
znalkyňou Ing. Máriou Kostolnou. Žalovanému bol predmetný znalecký posudok po zrušení prvotného
rozhodnutia krajským súdom riadne doručený a svoje námietky k znaleckému posudku predložil súdu

dňa 17.01.2024, a preto súd na tieto námietky neprihliadol, nakoľko boli podané oneskorene. Znalecký
posudok právnej zástupkyni žalovaného bol doručený 12.06.2023, v stanovenej lehote neboli vznesené
žiadne námietky. V priebehu celého konania žalovaný svoje tvrdenia ohľadne nedôveryhodnosti tohto
znaleckého posudku nepodložil žiadnymi relevantnými skutočnosťami a ani nenavrhol žiadne dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, ktorými znalecký posudok spochybňuje. K námietke žalovaného, že

neboli riadne započítané ním uhradené sumy, poukázal na platbu vo výške 90,- eur z mesiaca máj
2017 a táto platba bola zohľadnená žalovanému v auguste 2017 a podľa vyjadrenia žalobkyne len
z praktických dôvodov, že išlo o platbu za výmenu vodomerov, ktoré žalobkyňa vyberala od všetkých
spoluvlastníkov, ktorí ich posielali priebežne a tieto platby zohľadnila v konkrétnom mesiaci po prijatí
platby na tento účet od všetkých spoluvlastníkov. K uhradenej platbe 50,- eur poukázanej v mesiaci

november 2017 táto bola zohľadnená žalovanému v mesiaci december 2017, a to v zmysle Zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a v zmysle uznesení odsúhlasených vlastníkmi bytov na
schôdzi, že zálohové platby sa uhrádzanú mesiac vopred. Obe tieto platby spolu vo výške 140,- eur
žalobkyňa zohľadnila a zo sumy uplatňovanej v tomto konaní odpočítala. Preto námietka žalovaného
v tejto časti je nedôvodná. Dospel k záveru, že nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 1 193,19 eur je

dôvodný a preukázaný. Priznaná istina predstavuje náklady vo výške 1 191,57 eur a priame platby vo
výške 141,62 eur, teda 1 333,19 eur, z ktorých je odpočítaná suma zaplatených záloh vo výške 140,-
eur. Úrok z omeškania bol priznaný v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ a v spojení s nariadením Vlády
SR č. 87/1995 Z.z., keď výzva na zaplatenie dlhovanej sumy bola žalovanému doručená 16.08.2018
a žalovaný sa dostal do omeškania od ôsmeho dňa od doručenia výzvy na zaplatenie, t.j. od 24.08.2018.

Žalobcovi tak vznikol nárok na istinu a úrok z omeškania od 24.08.2018 do zaplatenia. O trovách konania
rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov v § 365 ods. 1 písm.
b) a d) CSP. Má za to, že súd procesným postupom, kedy konal v neprítomnosti právnej zástupkyne,
ktorá bola v čase pojednávania na kúpeľnej liečbe, termín, ktorý jej bol nariadený a nemohla ho

ovplyvniť,keďženešlookúpeľnúliečbuakosamoplatca,alepreplácanúakoliečbuskupinyAzdravotnou
poisťovňou, porušil jeho práva. Žalobca ústne na pojednávaní uvádzal tvrdenia o započítavaní platieb,
a práve nezapočítanie ktorých žalovaný namietal bez toho teda, aby bol o tom žalovaný upovedomený
a mal možnosť dané tvrdenia žalobcu overiť, prípadne sporovať. Pokiaľ žalobca udával nové tvrdenia,
má za to, že mal súd povinnosť o týchto žalovaného oboznámiť a dať mu možnosť sa k týmto

vyjadriť. Nestotožňuje sa s odôvodnením rozhodnutia a považuje ho za nedostatočne odôvodnené.Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď sa tak, ako udáva v odôvodnení,
opieral iba o znalecký posudok, ktorý ani pri zbežnom preskúmaní súdom nemôže spĺňať zákonné
náležitosti znaleckého posudku. Spotreba, z ktorej znalec vychádzal, nebola v žiadnom posudku

preukázaná. Preukázané boli iba spotreby bytového domu, avšak spotreby jednotlivých obyvateľov nie.
Žalovaný spochybnil predmetný znalecký posudok, avšak na uvedené súd prvej inštancie neprihliadal
s konštatovaním sudcovskej koncentrácie. Už skôr sa vyjadril, že znalecký posudok považuje za
nedostatočný, keďže neobsahuje listiny ani žiadne podklady, z ktorých znalkyňa pri overovaní správnosti
konkrétnych nákladov žalovaného, ale i ostatných užívateľov vychádzala. Samotný znalecký posudok

v bode 3.1 vodné, stočné i platba za ohrev teplej vody udáva, že sa vypočítajú podľa skutočného odberu
vody odpísaného z vodomerov jednotlivých odberateľov s následným prepočtom. Znalecký posudok
však údaje o odpisoch údajov z vodomerov jednotlivých odberateľov neobsahuje. Uviedol, že má
záujem dať si vypracovať vlastný znalecký posudok, avšak bez vstupných údajov o skutočnej spotrebe
jednotlivých nájomcov, bez skutočnej znalosti o počte obyvateľov v bytoch to možné nebolo a nie je.
Namietal na neho určenú spotrebu, ktorá je vyššia ako u viacpočetných domácností, i keď sa žalovaný

zdržiava v inej vlastnej nehnuteľnosti a spotreba taká byť nemohla. Žalovaný mal byť tým, ktorý bude
dokazovať negatívnu skutočnosť a to, že jeho spotreba taká nebola. Z údajov obsiahnutých v znaleckom
posudku ako vstupy bez toho, aby boli preukázané skutočnou spotrebou žalovaného, žalobkyňou
zistenou odpočtom vodomerov vyplýva, že pokiaľ by žalobkyňa podala žalobu, kde by si uplatnila aj
dvoj – trojnásobok, či štvornásobok vyššiu spotrebu, túto by súd bez ďalšieho priznal. Namieta, že

žalobkyňa na pojednávaní ústne uvádzala tvrdenia o započítavaní platieb, práve nezapočítanie ktorých
žalovaný namietal, v dôsledku čoho sa žalovaný k tomu nemohol vyjadriť. Súd v konaní neuplatnil
sudcovskú koncentráciu, ani nevyhlásil dokazovanie za skončené, a preto má za to, že tak, ako už
uviedli, že žalovaný mal byť o týchto tvrdeniach žalobcu upovedomený. Ide o skutkové tvrdenia, ktoré
nevyplývajú zo žiadnych listinných podkladov a ide iba o ústne tvrdenia žalobkyne. Znalecký posudok

v časti jednorazových nákladov nekorešponduje s podanou žalobou, keďže kým v žalobe žalobkyňa
udáva ako jednorazové náklady na výmenu vodomerov 84,62 eur a kotolňu vo výške 57,- eur, znalkyňa
udáva ako jednorazové náklady iba náklady na výmenu vodomerov 2 327,- eur a opravu výťahu
78,29 eur bez výpočtu nákladov na byt žalovaného. Tvrdenia žalobkyne o svojvoľnom započítavaní
platieb žalovaného sú neprehľadné a nepreskúmateľné a nijako nezohľadnené v žalobe, ani v tabuľke

znalkyne. Pokiaľ žalobkyňa má za to, že platbu 90,- eur za vodomery započítala a od uplatneného
nároku odpočítala, nie je zrejmé, prečo táto položka figuruje v žalobe ako jednorazový náklad a takisto
náklady na výmenu vodomerov figurujú aj v znaleckom posudku bez toho, aby žalobkyňa alebo znalkyňa
uviedli, že tieto žalovaný uhradil. Znalkyňa nevyčíslila na osobu žalovaného jednorazové náklady,
zo znaleckého posudku jednorazové náklady žalovaného nevyplývajú. Preto je rozhodnutie a jeho

odôvodnenie nepreskúmateľné. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko sa nijako
nevyporiadal s tým, že uhradil celkovú sumu 200,- eur tak, ako boli súdu už predložené a žalobca
udával platby iba vo výške 140,- eur, ako aj vykonanie platby na účely výmeny vodomerov vo výške
90,- eur. Znalkyňa na strane 5 v tabuľke 4 udáva celkové rozúčtované náklady vo výške 35 086,90 eur,
ktoré nekorešpondujú so súčtom hodnôt uvedených v tabuľkách č. 1 a 3, keďže ich súčet je tabuľka

1: mínus 33 028,61 eur + tabuľka 2: 405,29 eur + tabuľka 3: 1 980,- eur, teda spolu 37 413,90 eur, čo
teda v zmysle tabuľky č. 4 bolo predmetom ako celkovo rozúčtované náklady, nie je zrejmé. Navrhuje
napadnutý rozsudok zrušiť a žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok je riadne odôvodnený a má za
to, že odvolanie žalovaného je v celom rozsahu nedôvodné. Počas konania sa k viacerým argumentom

žalovaného, ktoré opakuje, už vyjadrovala. Preto nepovažuje za potrebné opätovne v celom rozsahu
uvádzať argumentáciu, ale odkazuje na svoje predchádzajúce vyjadrenia. V rámci konania nebola
žiadna objektívna prekážka, ktorá by náležite odôvodňovala nemožnosť vykonania znaleckého posudku
zo strany žalovaného. Po odpise vody sa spotreby vyvesia do vitríny, kde si ich každý môže skontrolovať,
pričom žalovaný uvedené hodnoty nikdy nenamietal. Zároveň vo vitríne má žalobkyňa na seba uvedený

kontakt, a teda žalovaný mohol žalobkyňu kontaktovať a nahliadnuť do dokladov, nikdy tak však neurobil.
Kontrolu mohol žalovaný vykonať aj porovnaním hodnôt z faktúr SEVAKu a vyúčtovaných nákladov,
pričom by zistil, že uvedené hodnoty sú rovnaké. V znaleckom posudku sú uvedené všetky spotreby na
jednotlivé byty a aj náklady na všetky energie za celý bytový dom, a preto argumenty žalovaného nie sú
kvalifikované na vyvrátenie jej nároku. Odmieta tvrdenia žalovaného, že by mala spotrebu žalovaného

navyšovať a ide len o obranu žalovaného bez akýchkoľvek dôkazov. Žalovaný si mylne interpretuje
dôkaznú povinnosť, keď žalobkyňa poskytla súdu všetky potrebné dôkazy týkajúce sa spotreby aj
vyúčtovania a ak žalovaný tvrdí, že jeho spotreba bola iná, tieto mal preukázať. Žalovaný nemôže
uvádzať tvrdenia bez akýchkoľvek dôkazov a od žalobkyne očakávať, že táto bude dokazovať aj tvrdeniažalovaného a to len preto, že je v pozícii žalobcu. Je úlohou strán, aby v spore dokazovali svoje tvrdenia
a niesli dôkazné bremeno. Vyúčtovanie za rok 2017 na byt žalovaného detailne vysvetlila vo svojom
vyjadrení 24.01.2022. Právna zástupkyňa žalovaného niekoľkokrát a opakovane žiadala o odročenie

pojednávaní, pričom dôvody odročovania sa ťažiskovo týkali zdravotného stavu právnej zástupkyne
žalovaného. Krátko pred pojednávaním 30.11.2023 právna zástupkyňa žalovaného (konkrétne jednu
hodinu pred pojednávaním) doručila žiadosť o odročenie, a to s poukazom na kolíziu s trestným
pojednávaním a s tým, že sa jej nepodarilo zabezpečiť substitúciu a tiež odvoz na pojednávanie, keďže
je ZŤP. Otázne je, prečo právna zástupkyňa uvedené okolnosti oznamovala v takom nedostatočnom

časovom predstihu, a to napriek tomu, že objektívne o kolízii musela vedieť už skôr. V tomto kontexte
súd vyzýval právnu zástupkyňu na preukázanie uvádzaných skutočností, na ktoré nereagovala. Na
nasledujúce pojednávanie napriek predchádzajúcemu poučeniu zo strany súdu právna zástupkyňa
žalovaného opätovne žiadala pojednávanie odročiť z dôvodu jej kúpeľnej liečby. Súd správne vyhodnotil
uvedenúžiadosťakonedôvodnúvzmysle§183CSP,atozdôvodu,žepodľadátumu22.11.2023možno
objektívne a logicky predpokladať, že termín kúpeľnej liečby jej bol oznámený už v novembri, resp.

v decembri 2023, predvolanie na pojednávanie dňa 18.01.2024 jej bolo doručené 28.12.2023. Preto
súd správne vyhodnotil uvedené konanie ako konanie spočívajúce v obštrukciách v konaní. Je potrebné
apelovať aj na dostatočné uváženie strán sporu, aby predpokladali možné následky a komplikácie
spojené s účasťou na pojednávaniach v prípade, ak je právny zástupca so svojím sídlom značne
vzdialený od sídla súdu a o to viac v prípade, ak strana eviduje závažné komplikácie zdravotného stavu

svojho advokáta. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať nárok na náhradu
trov konania.

4. Žalovaný v replike, pokiaľ ide o vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku, ktorý si mohol dať
urobiťžalovaný,uviedol,žetvrdeniežalobcuabsolútneodporujezásadepreukázaniaskutkovýchtvrdení

a dokazovania samotného. K znaleckému posudku sa v priebehu konania vyjadroval, že nemôže sa
k nemu dostatočne vyjadriť, nakoľko neobsahuje listiny, ani žiadne doklady, z ktorých znalkyňa pri
overovaní správnosti konkrétnych nákladov žalovaného, ale i ostatných užívateľov bytov vychádzala.
Žalovaný spochybnil spotrebu uvedenú ako spotreba jeho bytu s poukazom na to, že sa jedná
o jednoosobové užívanie bytu, pričom sa zdržiaval aj vo svojom rodinnom dome a nezdržiaval sa

tak výlučne v predmetnom byte. Podľa jeho poznámok sa údaje ním poznamenané vôbec nezhodujú
s údajmi uvedenými ako údaje, z ktorých vychádzala znalkyňa a namietal, že spotreba udávaná
znalkyňou nie je reálna. Podľa jeho poznámok spotreba studenej vody bola 24 m3 a TÚV 13,12 m3 a tak
náklady uplatnené žalobcom v ním požadovanej výške ako nepreukázané tvrdenia odmieta uhradiť.
Je rozhodné, o akých preukázateľných skutočnostiach má možnosť oboznámiť sa súd, resp. mala

možnosť oboznámiť sa s nimi znalkyňa. Žiadne uvedené spotreby jednotlivých obyvateľov zistené
odpočtami žalobkyňou, ktoré údajne boli zverejnené na úradnej tabuli, neboli v konaní prezentované.
Znova poukazuje na svoje tvrdenia o svojvoľnom započítavaní platieb žalovaného ako neprehľadných
a nepreskúmateľných. Z tabuľky znalca o mesačných prijatých platbách zo strany žalovaného žiadne
ním namietané nezapočítané platby, úhradu ktorých sám žalobca v konečnom dôsledku potvrdil, nie

sú v znaleckom posudku obsiahnuté. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje, že od apríla 2024 uhrádza
na splátku istinu v predmetnom konaní mesačne sumu 50,- eur, spolu už 250,- eur. Preto v tejto časti
navrhuje konanie zastaviť.
5. Žalobkyňa v duplike zotrvala na svojich vyjadreniach a zároveň podala čiastočné späťvzatie žaloby
s poukazom na to, že žalovaný začal úhrady zasielať žalobkyni po podaní vlastného odvolania voči

predmetnému rozsudku, čo je nanajvýš procesne nepragmatické, kedy žalobkyňa by musela de facto
každý mesiac súdu zasielať čiastočné späťvzatie žaloby. K čiastočným plneniam žalovaného došlo dňa
29.04., 20.05., 22.06., 15.07., 29.07. a 21.09.2024, t.j. spolu 300,- eur a žalobkyňa tieto platby vedie
mimozálohnabyt,ktoréžalovanývsúčasnostiopätovnezasvojbytneuhrádza.Ztohtokonaniavyplýva,
že žalovaný uznáva nárok žalobkyne. S poukazom na čiastočné plnenia berie žalobu späť v rozsahu

300,- eur z nárokovanej istiny vo výške 1 193,19 eur a v dôsledku toho upravuje aj príslušenstvo
spočívajúce v úroku z omeškania s tým, že tohto úroku z omeškania sa domáha do zaplatenia
jednotlivých vyššie uvedených platieb. Napriek čiastočnému späťvzatiu žaloby trvá na priznaní náhrady
trov konania v rozsahu 100%.

6. S poukazom na ďalšie vykonané platby žalovaným v rozsahu 100,- eur žalobkyňa podaním zo dňa
14.01.2025 aj v tejto časti čiastočne zobrala žalobu späť spolu s upraveným príslušenstvom, a to úrokom
z omeškania.7. Krajský súd, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti
rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), po zopakovaní
dokazovania v zmysle § 384 ods. 1 CSP oboznámením listinných dôkazov pred odvolacím súdom na

nariadenom pojednávaní vyhodnotil odvolanie v intenciách § 379 a § 380 CSP a v zmysle ust. § 370
CSP s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne, keď žalovaný po vyhlásení
rozsudku súdu prvej inštancie vykonal čiastočné úhrady v celkovej sume 400,- Eur a aj na základe
čiastočného späťvzatia pred odvolacím súdom, pokiaľ ide o úrok z omeškania v rozsahu od 24.08.2017
do 23.08.2018 v tejto časti pripustil späťvzatie žaloby, konanie v tomto rozsahu zastavil a zrušil rozsudok

súdu prvej inštancie. Vo zvyšnej časti žalovaného zaviazal uhradiť žalobkyni 793,19 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne jednotlivo podľa výšky omeškanej sumy a dátumu omeškania, do
uskutočnených jednotlivých splátok a napokon do zaplatenia celej istiny, ako je to uvedené vo výroku
II. tohto rozhodnutia.
8. Podľa § 370 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale
skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. (1) Súd

späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. (3)

9. Vyššie citované ustanovenie umožňuje dispozíciu žalobcu so žalobou aj po vyhlásení rozsudku

súdom prvej inštancie, o čom rozhoduje odvolací súd. Žalovaný v tomto štádiu konania môže zabrániť
späťvzatiu žaloby, ak s tým nebude súhlasiť zo závažných dôvodov. Dôkazné bremeno existencie
takýchto závažných dôvodov nesie žalovaný.

10. V preskúmavanej veci bolo zistené, že žalovaný po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie uhradil

čiastočné úhrady žalovanej istiny, a to po 50,-Eur v dňoch 29.4.2024, 20.5.2024, 22.6.2024, 15.7.2024,
29.7.2024, 21.9.2024, 12.10.2024 a 26.11.2024, teda v celkovej sume 400,- Eur. Preto žalobkyňa
podaním 9.10.2024 a 14.1.2025 zobrala čiastočne žalobu späť dotýkajúce sa zaplatenia celkovej istiny
400,- Eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania odo dňa zaplatenia tej-ktorej splátky a zároveň
žiadala vo zvyšku žalobe vyhovieť a priznať úrok z omeškania od 24.8.2017 do zaplatenia s tým, že

tento upravila podľa vyššie uvedených vykonaných splátok žalovaným, a tak ako je to uvedené vo výroku
II. tohto rozsudku. Predmetné podania žalobkyne boli oboznámené na pojednávaní pred odvolacím
súdom a žalovaný vyslovil súhlas s týmto čiastočným späťvzatím žaloby
11. Následne na pojednávaní pred odvolacím súdom po upozornení, že žalobkyňa v žalobe skutkovo
odôvodňuje priznanie úroku z omeškania odo dňa 24.8.2018 s poukazom na doručenie výzvy

žalovanému zo dňa 13.8.2018, ktorá mu bola doručená dňa 16.8.2018 a bola mu stanovená 7-dňová
lehota na plnenie, napriek tomu sa v petite domáha priznania úroku z omeškania odo dňa 24.8.2017,
žalobkyňa v časti priznania úroku z omeškania od 24.8.2017 do 23.8.2018 zobral žalobu späť. K tomu
na výzvu odvolacieho súdu sa žalovaný vyjadril, že aj s týmto späťvzatím súhlasí, nakoľko je to v jeho
prospech.

12. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd vo výroku I. pripustil čiastočné späťvzatie žaloby,
v tomto rozsahu konanie zastavil a zároveň v tomto rozsahu zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č.k.
32C/35/2018-424, zo dňa 18.1.2024. . Napokon žalobkyňou čiastočné späťvzatie žaloby nie je spôsobilé
z hľadiska svojho následku spôsobiť akúkoľvek ujmu na právach žalovaného, keďže v súvislosti s
dotknutou časťou predmetu sporu vo väzbe na trovy konania je posudzovanie danej časti predmetu

konania kto procesne zavinil zastavenie konania.
13. Nakoľko žalovaný v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku,
neprihliadanie na jeho námietky voči znaleckému posudku a súd prvej inštancie bez ďalšieho iba
poukázal na závery znaleckého posudku, odvolací súd sa s touto námietkou žalovaného stotožnil,
z ktorého dôvodu vo veci nariadil pojednávanie a v zmysle § 384 ods. 1 CSP zopakoval dokazovanie

oboznámením listinných dôkazov. Rovnako priznaný úrok z omeškania vo výroku napadnutého
rozsudku nekorešpondoval s jeho odôvodnením v bode 18. tohto rozsudku. Odvolací súd vykonal
pojednávanie v neprítomnosti právnej zástupkyne žalovaného, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila
z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, súhlasila pojednávať v jej neprítomnosti, o čom bol žalovaný
upovedomený a tento tiež súhlasil, aby bolo vykonané pojednávanie v jej neprítomnosti.

14.Obesporovéstranynapojednávanípredodvolacímsúdomzotrvalinasvojichvyjadreniach,žalovaný
na dôvodoch odvolania a poukazoval predovšetkým na nepreskúmateľnosť znaleckého posudku, ktorýmu bol doručený v nečitateľnej forme a tento neobsahoval prílohy, z ktorých mal znalec vychádzať
a z tohto dôvodu si ani nemohol zabezpečiť vlastný znalecký posudok.

15. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný užívajú byty v bytovom
dome, v ktorom nie je možné vykonávať správu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z., nakoľko prebieha
súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a nie je možné ani zriadiť spoločenstvo
vlastníkov. Z týchto dôvodov užívatelia bytov dňa 02.11.2006 uzatvorili so žalobkyňou a I. J. zmluvu
o zabezpečení energií – plyn, voda, elektrická energia podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorou ich

splnomocnili, aby uzavreli zmluvy pre celý uvedený dom s dodávateľmi energií. Vlastníci a nájomníci
bytov sa v tejto zmluve zaviazali, že budú mesačne platiť zálohové platby na osobitný účet, ktorý
zriadia splnomocnení objednávatelia na spotrebu plynu, elektrickej energie a vody v dome, v termíne
vždy najneskôr do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci podľa zálohového rozpisu. Nebolo v konaní
sporné, že žalobkyňa za tým účelom dňa 02.11.2006 uzatvorila s K., L. pobočka Žilina zmluvu o bežnom
účte, z ktorého účtu sú vykonávané platby dodávateľom energií, služieb a médií a na ktorý užívatelia

(nájomcovia) a vlastníci bytov poukazujú mesačné platby (zmluva je prílohou znaleckého úkonu č.
5/2018). Zo zápisu schôdze dňa 4.2.2010 v bytovom dome vyplýva, že bolo jednohlasne odsúhlasené
platieb zálohových platieb mesiac skôr. Podľa pripojenej prezenčnej listiny tejto schôdze sa zúčastnil
i žalovaný. Zároveň v bode 3/ zápisu sa konštatuje, že preplatok za plyn za rok 2009 sa nebude
rozúčtovávať, bude použitý na opravu resp. rekonštrukciu kotolne, čo bolo jednohlasne odsúhlasené.

V zápisnici zo schôdze 18.5.2015 v bode 2/ sa konštatuje, že stav kotolne je kritický, boli prednesené tri
návrhy a bola vybraná ponuka fi Midea, s.r.o., pričom predpokladané náklady budú do 12.500 € s DPH.
Na schôdzi 4.2.2010 sa dohodlo o nevyúčtovaní preplatku z SPP vo výške 7.395,91 € a jeho použití na
rekonštrukcie havárijného stavu kotolne, bude nutné z FO (rezervný fond) doplatiť do výšky potrebnej
na rekonštrukciu a tá sa bude splácať vo výške cca 50-60€/rok/byt, podľa skutočných nákladov, aby sa

vrátili peniaze do rezervného fondu, predpoklad splácania je do r. 2018. V zápisnici z 13.11.2017 v bode
2/ je konštatované, že A. H. si s nimi vyjasnil spôsob dohodnutého uhrádzania záloh (mesiac vopred),
aby nedochádzalo k nedorozumeniam a pred všetkými oznámil, že nemá záujem sa ťahať po súdoch
a od 12/2017 bude uhrádzať zálohy za byt.
16. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané a nebolo sporné, že žalobkyňa tým, že

uzatvorila zmluvu s jednotlivými dodávateľmi energií, médií a služieb, zabezpečila dodávku týchto i do
bytu č. XX evidovaného na žalovaného, ktorý tieto služby využíval. Bol teda uzrozumený s tým, že
žalobkyňa v jeho mene a na jeho účet uzatvorila zmluvy o dodávke energií a služieb a že tak urobila na
jeho účet. V konaní ani netvrdil, ani nepreukázal, že by o poskytovanie služieb záujem nemal a že by
výslovne namietol vo vzťahu k žalobkyni, že prekročila vo vzťahu k nemu rozsah svojich právomocí, ak

pre neho obstarala záležitosť, o ktorú nemal záujem. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu nákladov, avšak
bezvýsledne, dokonca si v spornom období ani riadne neplanil svoju povinnosť hradiť zálohové platby.
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa obohatil na úkor žalobkyne v zmysle § 451 a § 454 Občianskeho
zákonníka.
17.Žalobkyňasadomáhabezdôvodnéhoobohateniaspočívajúcevnezaplatenýchnákladovzaužívanie

bytu v r. 2017 vo výške 1.191,57 Eur, investícia do kotolne 57,- Eur za rok 2017 a náklady na vodomery
84,62 Eur, teda v celkovej sume 1.333,19 Eur. Od tejto sumy odpočítala sumu 140,-Eur ako úhrady
vykonané žalovaným v roku 2017 (50,-Eur + 90,-Eur). Tak sa pred súdom domáhala zaplatenia celkovej
sumy 1.193,19 Eur.
18. K vyúčtovaniu poplatku za vodomery predložila fa č. 2017009 zo dňa 25.06.2017 vo výške 1.500,-

Eur a fa č. 2017007 zo dňa 26.05.2017 vo výške 827,-Eur, teda celkom v sume 2.327,-Eur. Nebolo
rozporované, že v bytovom dome sa nachádza 110 vodomerov a v byte žalovaného sa nachádzajú 4
vodomery, čo predstavuje náklad na jeho byt sumu 84,62 Eur. Žalovaný uhradil na vodomery sumu 90,-
Eur a podľa predloženého výpočtu žalobkyňou v žalobe zvyšok tejto sumy bol započítaný do celkovej
vymáhanej sumy. Zo znaleckého úkonu vyplýva, že predmetný náklad na vodomery nebol predmetom

výpočtu nákladov za užívanie bytu žalovaného. V tabuľke č. 2 je predmetný náklad uvádzaný, avšak
ako vstupné premenné pre výpočet nákladov sú uvedené v tabuľke č. 5, z ktorej vyplýva, že náklad na
výmenu vodomerov nebol zahrnutý do daného výpočtu. K tabuľke č. 2 je uvedená poznámkam, že na
schôdzi užívateľov bytov dňa 19.4.2017 bolo odsúhlasené, že výmena sa bude realizovať po uhradení
90.-eur na byt na spoločný účet a žalovaný skutočne dňa 09.05.2017 uhradil predmetnú sumu bankovým

prevodom s účelom platby „byt-vodomery“.
19. Žalobkyňa skutočne preukázala, že bola vykonaná oprava kotolne v celkovej výške 12.100 Eur,
a to fa. č. 2015/7, pričom táto suma bola čiastočne uhradená z preplatku plynu 7.396,-Eur, ako to bolo
dohodnuté na schôdzi dňa 4.2.2010 a tiež dňa 18.5.2015. Zbytok vo výške 4.704,-Eur bol uhradenýz rezervného fondu v zmysle zápisu zo schôdze 18.8.2015, kde bolo zároveň dohodnuté, že tento
rezervný fond bude doplatený do výšky potrebnej na rekonštrukciu a tá sa bude splácať vo výške cca
50-60€/rok/byt, podľa skutočných nákladov, aby sa vrátili peniaze do rezervného fondu, predpoklad

splácania je do r. 2018. Keďže sa v bytovom dome nachádza 28 bytov, doplnenie rezervného fondu na
byť predstavoval sumu 168,-Eur (4.704,- Eur : 28) , čo na rok 2017 predstavovalo na byt žalovaného
sumu 57,-Eur. Ani predmetný náklad na opravu kotolne nebol zahrnutý do výpočtu nákladov za užívanie
bytu žalovaného, daný náklad na opravu kotolne nie je vôbec uvedený v tomto znaleckom úkone.
20. Znaleckým úkonom č. 5/2018 vypracovaný znalkyňou Ing. Máriou Kostolnou žalobkyňa preukázala

náklady za energie a služby spojené s užívaním bytu žalovaného za rok 2017. Tento listinný dôkaz
odvolací súd vyhodnotil ako odborné vyjadrenie v zmysle § 206 CSP, nakoľko nespĺňa náležitosti
súkromného znaleckého posudku v zmysle § 209 CSP, keďže neobsahuje doložku o tom, že znalec si
je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Iný dôkaz na preukázanie výpočtu
nákladov za užívanie bytu žalovaného nebol v konaní stranami produkovaný. Pokiaľ žalovaný namietal,
že si nemohol dať vypracovať vlastný súkromný znalecký posudok, nakoľko nemal k dispozícii podklady,

keďže žalobkyňou predložený listinný dôkaz neobsahoval prílohy – podklady z ktorého vychádzal,
odvolací súd poukazuje na to, že predmetný znalecký úkon v prílohe obsahuje všetky faktúry, z ktorých
bolo vychádzané pri výpočte (SEVAK, SSE, SPP, ELPAS). Žalovaný namieta určenú spotrebu energií na
svoj byt, avšak netvrdí a ani ničím nepodložil o akú skutočnú spotrebu by sa malo teda jednať (napr. stav
jeho vodomerov v danom čase). Žalovaný tiež namietal, že mu bol doručený súdom nečitateľný znalecký

úkon, avšak uvedená procesná chyba bola odstránená, keď dňa 5.6.2023 bol právnej zástupkyni
žalovaného doručovaný opäť sporný listinný dôkaz, ktorý si prevzala dňa 12.6.2023 (č.l. 371) a napriek
stanovenej 30-dňovej procesnej lehote podala k nemu vyjadrenie až dňa 17.1.2024, jeden deň pred
pojednávaním stanoveným na deň 18.1.2024. K námietke, že znalkyňa nezapočítala jeho jednorázové
platby, je nutné konštatovať, že predmetom znaleckej úlohy nebolo stanoviť aký je dlh žalovaného (aké

úhrady vykonal a koľko ešte má uhradiť), ale bolo vyúčtovanie nákladov bytového domu na jednotlivé
byty za rok 2017.
21. Z obsahu znaleckého úkonu (tabuľky č. 5) vyplýva, že do výpočtu boli zahrnuté náklady na
energie a služby (v zmysle zmluvy zo dňa 02.11.2006), ako náklady na vodu faktúrované na bytový
dom spoločnosťou SEVAK, a.s., náklady na elektrickú energiu (spoločné priestory, výmenná stanica)

faktúrované na obytný dom spoločnosťou SSE, a.s., náklady na odber plynu faktúrované spoločnosťou
SPP, a.s. a náklady na servis a opravu výťahu faktúrované spoločnosťou ELPAS, s.r.o.. Všetky faktúry
tvorili prílohu znaleckého úkonu. Z tabuľky č. 6 a 7 vyplýva, že k výpočtu došlo podľa počtu bytov,
počtu osôb v dome, počtu osôb bez prízemia, celkovej výmery vykurovacej plochy bytov, spotreby teplej
úžitkovej vody, spotreby vody celkom. Následne v tabuľke č. 9 sú uvedené náklady na jednotlivé byty

s výmerou podlahovej plochy jednotlivých bytov. Na byt žalovaného za tieto služby boli vypočítané
náklady v celkovej sume 1.191,57 Eur.
22. V priebehu konania a medzi stranami ani nebolo sporné, že žalovaný dňa 9.5.2017 uhradil sumy
90,-Eur s účelom platby - vodomery, dňa 8.11.2017 sumu 50,-Eur s účelom platby – záloha za
november 2017 a dňa 7.12.2017 sumu 150,-Eur s účelom platby – záloha december 2017. Žalobkyňa

do vyúčtovania za rok 2017 započítala žalovanému sumu 90,-Eur a 50,- Eur, pričom sumu 150,-Eur
započítala ako zálohu za január 2018, čo vyplýva aj z vyúčtovania na byt za rok 2017 a rok 2018 (č.l.
319). Zo zápisu schôdze dňa 4.2.2010 v bytovom dome vyplýva, že bolo jednohlasne odsúhlasené
platenie zálohových platieb mesiac skôr a v zápisnici z 13.11.2017 v bode 2/ je konštatované, že
A. H. si s nimi vyjasnil spôsob dohodnutého uhrádzania záloh (mesiac vopred), aby nedochádzalo

k nedorozumeniam a pred všetkými oznámil, že nemá záujem sa ťahať po súdoch a od 12/2017 bude
uhrádzať zálohy za byt. Aj napriek žalovaným určeným účelom platby z 7.12.2017 ako záloha za
december 2017, odvolací súd uznal jej započítanie ako zálohu za január 2018 s poukazom na vyššie
konštatované (skutočné započítanie, a závery zo schôdzi bytového domu).
23. Zhrnúc vyššieuvedené všetky skutočnosti žalovaný za rok 2017 mal povinnosť uhradiť za služby

spojené s užívaním bytu sumu 1.191,57 eur, za montovanie vodomerov sumu 84,62 Eur a náklady za
opravu kotolne v sume 57,-Eur, teda celkom 1.333,19 Eur. Po odpočítaní ním uhradených súm 140,-
Eur (90 + 50) jeho celkový dlh za rok 2017 činil 1.193,19 Eur, ako sa žalovaná domáhala v žalobe.
24. Na základe toho odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, žalovaného zaviazal k úhrade
dlhu žalobkyni spolu s príslušným úrokom z omeškania po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby,

keď žalovaný po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie vykonal čiastočné úhrady, celkom v sume
400,-Eur a žalobkyňa zobrala späť žalobu aj v časti uplatneného úroku z omeškania od 24.8.2017 do
23.8.2018 a z tohto dôvodu bol upravený i nárok na úrok z omeškania, ako je to uvedené vo výroku II.
tohto rozsudku v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..Žalovaný sa dostal do omeškania dňom 24.08.2018, keď si prevzal výzvu na zaplatenie dňa 16.8.2018
a bol vyzvaný k úhrade v lehote 7 dní.
25. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na úst. § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc úst. § 255 ods.

1 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Pokiaľ ide o čiastočné zastavenie konania v časti, v ktorej začal žalovaný
plniť svoju povinnosť v celkovej výške 400,- eur procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko tieto
úhrady vykonával až po začatí konania a po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie. V ostatnej
časti bolo žalobe vyhovené, teda žalobkyňa mala úspech. V časti späťvzatia žaloby ohľadne úroku
z omeškania od 24.08.2017 do 23.08.2018 síce žalobkyňa zavinila zastavenie konania, avšak jedná sa

o zastavenia konania v nepatrnej časti, keď vyčíslením tohto úroku z omeškania predstavuje sumu 59,65
eur, čo k uplatňovanému nároku žalobkyňou (istine 1 193,19 eur a vypočítaného úroku z omeškania
od 24.07.2017 do vyhlásenia tohto rozsudku v sume 448,50 eur = 1 641,69 eur), predstavuje 3,6%.
Z uvedených dôvodov priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania prvostupňového konania ako aj
odvolacieho konanie v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému.
26. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)