Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/126/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1720201425
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1720201425.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a

sudcov JUDr. Valérie Kleinovej, st. a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: J.. G.. J. U. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, U., zast. JUDr. Michal Miškovič - advokátska kancelária s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Palisády 32, proti žalovaným: 1/ U. U., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, J., zast.
TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Žiline, Sládkovičova 6, 2/ Slovenské národné múzeum,
IČO:00164721,sosídlomvBratislave,Vajanskéhonábrežie2,ovydaniehnuteľnýchvecí,naodvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 15. decembra 2022 č. k. 4C/26/2020-743
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná 1/ m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala po jej
čiastočnom späťvzatí a po zmene žaloby uloženia povinnosti žalovanej 1/ vydať žalobkyni všetky veci,
ktoré žalobkyňa mala nadobudnúť do vlastníctva podľa darovacej zmluvy zo dňa 25.1.2019 a ktoré sa

majú nachádzať v dispozícii žalovanej 1/, zahrnuté vo fotodokumentácii prílohy darovacej zmluvy zo dňa
25.01.2019 a v Zozname krojových súčastí zo súkromnej zbierky J. U. U., špecifikované takto:
Str. č. 3 - barokový rám + barokový portrét, Ikona v dobovej skrinke, 3 drevená plastika, keramické
taniere 3 ks, drevená pieta, obraz z náboženským motívom 19. stor.,
Str. č. 4 - baroková komoda, 2 x kreslo gobelín, c. luster,
Str. č. 5 - keramické taniere 6 x -19. stor., nástenné keramické plastiky -7 x, maľovaná truhlica- 18. stor.,
Str. č. 6 - keramické kachlice, keramické taniere 4 ks, keramika 5 ks, keramika - 6 x črpáky, džbány,

sväteničky 6 x,
Str. č. 7 - stôl kovovo-keramický 19. stor., kamenný stĺp,
Str. č. 8 - kameň- hlavica stĺpová- levy,
Str. č. 9 - kamenný balkón, kameň časť stĺpa 3 x,
Str. č. 10 - kamenná nádoba -krstiteľnica, hlavica stĺpa a lavička, kamenný artefakt- stĺp,
Str. č. 11 - drevená hrada r. 1818, stôl richtársky, 4 x stoličky a lavica,
Str. č. 12 - ľudová truhlica, chlebník, drevené ľudové sošky a kaplnka,

Str. č. 13 - gazela - baroková plastika bronz,
Str. č. 14 - obrázky na skle 18. storočie 2 x, obrázky na skle 8 x,
Str. č. 16 - betlehem Z. U., voz s koňmi autor Z. U.,
Str. č. 18 - keramika Z. U.,Str. č. 19 - figúrky Z. U. 6 x Jánošík,
Str. č. 20 - habánske misky, detské hračky 2 ks, keramická pec Z. U., 2 x keramické figúrky nádoby
na med,

Str. č. 22 - príborník- klasicizmus, hodiny nástenné,
Str. č. 23 - baroková skriňa, baroková posteľ, habánska keramická kachlica, obraz Krupec, Dievča v kroji,
Str. č. 24 - keramické taniere Z. U., 1. Madona, 2. RAJ, obraz Meďnanský, Madona- barok, miniatúra
- portrét dámy, keramické misy 5 x, 19. stor.,
Str. č. 25 - keramické taniere 8 x, 19. stor., skriňa 19. stor.,

Str. č. 26 - hodiny - barok, 2 x obraz holandsky maliar, baroková vitrína, 6 x tanier keramika, 2 x keramický
obrázok, obraz - neznámy maliar, 2 x keramické taniere, 2 x kláštorné obrazy, 1 x misa mosadzná,
Str. č. 27 - vitrína - zbierka vykopávok, krbové kachlice 2 x, Madona 19. stor.,
Str. č. 28 - drevená plastika pieta, 3 x taniere keramika, obraz náboženský motív 19. stor.,
Str. č. 29 - ikona + skrinka, 4 x keramické plastiky, 3 x drevené plastiky, svietnik striebro-barok, svietnik
18. str., obraz - portrét dáma,

Str. č. 30 - cechová truhlica, 4 x taniere keramika, halapartňa- zbraň,
Str. č. 31 - keramika - detské hračky 12 ks, džbány 16 ks, obrazy, - kláštorné práce 5 x,
Str. č. 32 - keramika - džbány 50 ks, taniere 20 ks, sväteničky - keramické plastiky 20 ks, kachlice 6 ks,
keramické džbány 50 ks, veľké džbány 6 ks, keramické plastiky sväteničky 17 ks, taniere 15 ks,
Str. č. 33 - keramika - taniere 30 ks - detské hračky, taniere keramické 15 ks,

Str. č. 34 - je to na str. 33 a 32,
Str. č. 35 - str. 32 a 33,
Str. č. 37 - keramické plastiky Z. U., 1. predavač hračiek, 2. Huslistka - Cinkapanna, 3. Važecké ženy, 4.
Ženy v kroji, 5. Figúrky 5 ks, 6. zvieratká 3 x, 7. Figúrka žena, 8. Regrúti, 9. Hlava starca a stareny, 10.
Dievča z Vlčňova, 11. Žena modliaca sa, 12. Metliar, 13. Muž v kabanici, 14. Košolňanka,

Stĺp - drevo, plastika bronz Kentaur, 2 x keramické taniere,
Str. č. 38 - salón - 5 x kreslo, 1 x stôl, 1x sofa, keramika - habánska 9 x tanier,
Str. č. 39 - kreslá 2 x, konzolový stolík 1 x, zrkadlo - benátske, luster empír, 2 x obraz neznámy maliar,
Str. č. 42 - vitrína - sklo, obraz - neznámy holandský maliar,
Str. č. 43 - obraz neznámy maliar, keramický obrázok,

Str. č. 44 - obrazy - str. 33. renesančná truhlica, obraz barokový maliar,
Str. č. 45 - taniere keramika Z. U. - Madona a RAJ, obraz Medňanský, plastika baroková madona, písací
sekretár, plastika gotická madona,
Str. č. 46 - baroková plastika - Kristus na kríži, keramické plastiky Z. U. - str. 37, Str. č. 48 - benátske
zrkadlo, konzolový stolík, strieborné nádoby 3 x,

Str. č. 50 - obraz sv. Mikuláš 19. stor., empírový luster klasicizmus,
Str. č. 51 - nádoba - kov. svietnik, keramika Kostka, kalamár keramika, obraz str. 42,
Str. č. 52 - str. 22 a str. 6,
Str. č. 53 - maľovaná truhlica 18. stor., príborník klasicizmus,
Str. č. 54 - baroková vitrína,

Str. č. 55 - jedálenský príborník - poľovnícky motív, barokové hodiny, obraz - 2 x neznámy maliar,
Str. č. 56 - 2 x gobelín - koberec,
Str. č. 57 - obraz - portrét neznámeho starca, drevené zlátené zrkadlo, obraz - Ernest Zmeták pastel,
Str. č. 58 - jedálenský stôl pre 24 osôb rozťahovací, 8 x stoličky Biedermayer, jedálenský príborník str. 55,
Str. č. 59 - skrinka 4 zásuvky, Biedermayer sofa, portrét neznámy maliar, luster empír,

Str. č. 60 - keramické džbány 6 x, keramický krčah, bronzová soška,
Str. č. 61 - 3 x plastika keramické sväteničky,
Str. č. 62 - keramická kachľová pec Z. U., 2 x nádoby na med, renesančná skrinka, Str. č. 63 - krčah
s vekom,
Str. č. 64 - maľovaná truhlica 18. stor., 2 x figúrky keramika zvieratká, drevená plastika Ján Nepomúcky

18. stor.,
Str. č. 65 - ľudová maľovaná truhlica, obrázky na skle 2 x, ľudová posteľ s vyšívanou plachtou, keramické
formy na pečenie 12 ks, krojové súčasti Sada č. 1:1. Bošáca, 2. Kroje z bábik, 3. Zástery - Liptovské
Revúce, 4. Sukňa - kasanica - Bošáca, 5. Maríková, 6. Liptovská Lúžna (Liptovská Osada), 7. Z bábik
(Vajnory), 8. Trnavský región, 9. Šoporňa, 10. Maríková, 11. Trnavský región (tacle), 12. Trnavský región,

13. Čataj, 14. Ústrižky výšiviek, rôzne, 15. Trnavský región, 16. Ústrižky výšiviek - rôzne, 17. Ústrižky
výšiviek - rôzne, 18. Ústrižky výšiviek - rôzne, 19. Ústrižky výšiviek - rôzne, 20. Ústrižky výšiviek - rôzne,
21. Ústrižky výšiviek - rôzne, 22. Ústrižky výšiviek - rôzne, 23. Ústrižky výšiviek - rôzne, 24. Ústrižky
výšiviek - rôzne, 25. Ústrižky výšiviek - rôzne, 26. Ústrižky výšiviek - rôzne, 27. Pruslek - Vajnory, 28.Ústrižky výšiviek - rôzne, 29. Trnavský región, 30. Trnavský región, 31. Trnavský región, 32. Prusleky
- Viničné, 33. Trnavský región, 34. Piešťany, 35. Trnavský región; Sada č. 2: Trnavský región, Ústrižky
výšiviek Šoporňa Čepiec Piešťany; Sada č. 3: Mužský kroj Košolná, Vejár z Národopisnej výstavy v

Prahe, 1895, Modra - Kráľová, 2 x spony, Ženský kožúšok z Košolnej, Rukávce Modra - Kráľová,
Krézel - Trnava, 2 x rubáč - Košolná, Podviky na čepiec (Kysuce), 2 x vyšívaný kožúšok z Očovej
(majster Pohánka), 2 x rukávy z košele Trnavský región, Rukávce - Trnavský región, Zástera Trnava,
Zástera Šoporňa, Rukávce Šoporňa, Tacle Trnava a uloženia povinnosti žalovanému 2/ vydať žalobkyni
všetky hnuteľné veci, ktoré prevzal na základe zmluvy o výpožičke predmetov kultúrnej hodnoty zo dňa

5.3.2019, registrovanej v Centrálnom registri zmlúv SNM pod číslom: SNM-MČK-ZOV-2019/207, ktorá
je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, špecifikované takto:
1. obraz U. ako regrút, T. Hála, z roku 1942 rozmer 94 x 67 cm,
2. obraz U. v Terchovskom kroji, Augusta, 1943, rozmery 71 x 48 cm,
3. Obraz Kosec, T. Hála, 1943, rozmer 68 x 83,5 cm,
4. Sen, I. Weiner Kráľ, rozmery obrázok 30,5 x 22,5 cm, s rámom 47,5 x 40 cm,

5. Židovská muzika (5 postáv) rozmery: husle v 12 cm, cimbal v 14 cm, trúba v 12 cm, činely v 14,5
cm, basa v 14,5 cm,
6. Kožkár rozmere v 15 cm,
7. Sobášny dohadzovač rozmer v 12 cm,
8. Cigánska muzika (skupina 4 postáv) rozmery v 15 cm, priemer 15 cm, huslista má odratý slák,

9. Záprah - 2 kone, rozmery dl. 17 cm, v 15 cm, záprah voz o rozmeroch dl. 20 cm, v 15 cm
10. Muž s nošou o rozmeroch v 13 cm,
11. Predavačka zeleniny o rozmere v 14 cm,
12. Žobráčka o rozmeroch v 12 cm,
13. Trhovníčka o rozmere v 15 cm, podstavec 13 x 10 cm,

14. Deti v škôlke rozmer 15 cm podstavec 19 x 26 cm,
15. Žobráčka Apolena Martonova o rozmere v 30 cm,
16. Modleník o rozmere v 15 cm,
17. Črpák Kalafus, IBZ, rozmer v 29 cm,
18. Črpák neoznačený Francz Biszmaiyer rozmer v 28 cm,

19. Vlčňovská svadba, rozmer v 17 cm, podstavec 9 x 13 cm,
20. Cigánsky šiator, rozmer v 13 cm, š. 20 cm,
21. Dvojačky r. 1913, Košolná, U., rozmery v 21,5 cm, š. 26 cm,
22. Portrét Z. U., r. 2003, Svetozár Košický, rozmer 83 cm x 92 cm,
23. Košolanské repárky, rozmer v 33 cm, podstavec 27 x 17 cm,

24. Jeleň, rozmer v 15 cm podstavec 14 x 7 cm,
25. Model kachľovej pece, rozmer v 15 cm, š. 10 cm dl. 17 cm,
26. Rokoková šperkovnica rozmer 39 x 26 x 23 cm, obom v lehote do 3 dní od právoplatnosti a
vykonateľnosti rozsudku. Žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo žaloby skutkovo odôvodnenej tvrdením, že dňa 25.1.2019 uzatvorila so svojím otcom
- darcom Z. U. darovaciu zmluvu, na jej základe sa stala vlastníkom všetkých hnuteľných vecí darcu,
ktoré sa nachádzali v rodinnom dome žalovanej 1/ v J. - F. XXXX a priľahlých pozemkoch /LV č.
XXXX k. ú. J./, ktorými boli najmä, ale nie len: umelecké predmety z vlastnej tvorby darcu, ďalšie
umelecké predmety, zbierka habánskej keramiky, zbierka keramiky, porcelánu, skla, obrazy, obrazy na

skle, drevené a bronzové plastiky, hodiny, lustre, zrkadlá, koberce, zbierka krojov, nábytok v bytovom
dome, záhradné kamenné skulptúry, ktorých zoznam a fotodokumentáciu tvorí prílohu darovacej zmluvy.
Vlastnícke právo na ňu prešlo dňom účinnosti darovacej zmluvy podpisom oboma zmluvnými stranami
dňa 25.1.2019, pravosť podpisu darcu a obdarovanej bola osvedčená pri samotnom úkone a potvrdená
notárom. Darca Z. U. sa pre darovanie rozhodol z dôvodu spravodlivého rozdelenia majetku medzi

svoje 2 deti. Jej daroval celý svoj hnuteľný majetok a dcére - žalovanej 1/ krátko predtým daroval
hodnotné nehnuteľnosti - veľkometrážny rodinný dom v J. - F.Q., garáž a 2 430 m2 priliehajúcej
plochy v odhadovanej hodnote 900 000,- eur. Vôľa a rozhodnutie darcu o rozdelení majetku boli
známe nielen obdarovaným dcéram, ale aj jeho priateľom a známym. Od uzatvorenia darovacej zmluvy
neobmedzene a nepodmienene vykonávala svoje vlastnícke právo a krátko po jej uzatvorení uzatvorila

ako požičiavateľ s vypožičiavateľom Slovenské národné múzeum - Múzeum Červený Kameň zmluvu o
výpožičkepredmetovkultúrnejhodnoty.Zmluvabolaregistrovanásúčinnosťouod7.3.2019.Predmetom
zmluvy bola výpožička predmetov z jej súkromných zbierok za účelom ich prezentácie na výstave „Z. U.“,
ktorá sa venovala vo výstavných priestoroch SNM - Múzea Červený Kameň dielu darcu. Odovzdaniepredmetov na výstavu prebehlo v mesiaci marec 2019 za jej účasti a účasti žalovanej 1/, darcu, jeho
opatrovateľky a zamestnancov vypožičiavateľa - žalovaného 2/. V uvedenom čase žalovaná 1/ nemala
vedomosť o rozhodnutí darcu darovať jej celý hnuteľný majetok. Úkon prebehol bez problémov a bez

akýchkoľvek požiadaviek žalovanej 1/. Zmluvu so žalovaným 2/, odovzdávací protokol, ako aj dodatok k
zmluve zo dňa 17.7.2019 podpísala bez akýchkoľvek námietok žalovanej 1/ ona, ako jediný a výhradný
vlastník. Tesne pred smrťou darcu sa žalovaná 1/ dozvedela o existencii darovacej zmluvy zo dňa
25.1.2019, po smrti darcu /zomrel 15.8.2019/ začala žalovaná 1/ spochybňovať jej vlastnícke právo a
právne účinky darovania, pritom pri predchádzajúcich právnych úkonoch /napr. výpožička žalovanému

2/ jej vlastníctvo nespochybnila. Napriek niekoľkým výzvam jej žalovaná 1/ dodnes odmieta prístup k
veciam, ktoré sa nachádzajú v rodinnom dome v J. - F. XXXX a priľahlých pozemkoch, svojím konaním
žalovaná 1/ priamo napáda rozhodnutie darcu o rozdelení majetku. Žalovaná 1/ podala vo veci
preukázania pravosti darovacej zmluvy na ňu 2 trestné oznámenia, obe boli odmietnuté ako nedôvodné,
pričom znaleckým dokazovaním sa potvrdilo, že notársky overený podpis darcu je pravý. Dôvod konania
žalovanej 1/ je podľa žalobkyne zrejmý, zbierkové predmety majú vysokú ekonomickú a umeleckú

hodnotu, je po nich vysoký dopyt a bez problémov sa predávajú, podľa vyhlásenia jedného zo zberateľov
ich už žalovaná 1/ aj rozpredáva, pričom z výťažku financuje vlastnú domácnosť. Má vedomosť, že takto
bola predaná baroková skriňa a 7 ks keramických svietnikov. Takýmto spôsobom žalovaná 1/ negatívne
zasahuje do jej vlastníckeho práva, preto sa domáha jeho ochrany. Žalovaná 1/ negatívne zasiahla aj do
vlastníckeho práva k predmetom, ktoré ona poskytla na výstavu, organizovanú žalovaným 2/. Žalovaný

2/ na podklade výzvy žalovanej 1/ a jej osobnej známosti s riaditeľom múzea, zablokoval bez právneho
dôvodu pred oficiálnym koncom výstavy na konci septembra 2019 predmety vo svojom depozitári. V
súčasnosti, podľa žalovaného 2/ pretrvávajú účinky blokácie v trestnom konaní ČVS: KRP-258/3-VYS-
BA-2019, vedenom KR PZ v Bratislave. Napriek opakovaným výzvam koná žalovaný 2/ v hrubom
rozpore so zmluvou Y.-J.-M.-XXXX/XXX a veci jej odmieta vydať.

3. V žalobe žalobkyňa za prostriedky procesného útoku označila darovaciu zmluvu zo dňa 25.1.2019,
fotodokumentáciu hnuteľných vecí, zoznam krojových súčastí s fotodokumentáciou, zmluvu o výpožičke
zo dňa 5.3.2019 s dodatkom zo dňa 17.7.2019, zoznam vecí, nachádzajúcich sa v čase podania žaloby
u žalovaného 2/, výzvu na vydanie vecí zo dňa 3.7.2020, výsluch svedkov D.. S. A., J.. Y. F., J.. Y. O.,

zamestnanecnotárskehoúraduH..J.O.,zamestnancovžalovaného2/:R..H.F.,J..H.W.,opatrovateľka
darcu J. J., zberateľa N. X.. Označené v žalobe listinné dôkazy /v kópiách/ spolu s LV č. XXXX k. ú. J.,
protokolomoodovzdanípredmetovkultúrnejhodnotynadočasnéužívaniezodňa5.3.2019rozhodnutím
MK SR zo dňa 10.10.2017 o vydaní zriaďovacej listiny žalovaného 2/ doručila žalobkyňa súdu dňa
27.8.2020.

4. Pred doručením žaloby na vyjadrenie /žaloba s prílohami doručená žalovanej 1/ dňa 3.5.2021/
žalovaná 1/ doručila súdu dňa 11.2.2021 podanie zo dňa 9.2.2021, v ktorom sa vyjadrila k žalobe /
pred jej zmenou/ tak, že žalobkyňa si gro hnuteľných vecí, vydania ktorých sa od nej domáha, už
odniesla a to ešte pred podaním žaloby na súd /napr. zbierka habánskej keramiky/. Zo žaloby nemožno

jednoznačne určiť vydania akých predmetov sa žalobkyňa domáha. Spornou otázkou ostali niektoré
veci, ktorých okruh vyplýva z totožnosti prevodu darovacou zmluvou, uzatvorenou medzi otcom strán
sporu dňa 18.12.2018 a dňa 25.1.2019 so žalobkyňou. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že predmetné veci
nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa 25.1.2019, uvedené sa nezakladá na pravde, nakoľko
uvedené veci, ktoré mali byť prevedené na žalobkyňu, sú totožné s darovacou zmluvou, ktorú uzatvoril

ich otec s ňou dňa 11.12.2018, ktorou darca na ňu previedol okrem iného aj vlastnícke právo k hnuteľným
veciam a to historickým a umeleckým predmetom, vrátane zbierky habánskej keramiky, porcelánu, skla,
obrazov, nábytku. Súčasne jej uvedené predmety aj odovzdal, keďže sa nachádzali v jej rodinnom dome
na adrese J. - F. XXXX. K zapožičaniu 26 kusov umeleckých predmetov došlo dňa 4.3.2019 a tieto
odovzdával žalovanému 2/ ešte ich nebohý otec. V uvedenom čase nedošlo k spísaniu žiadnej zmluvy

o výpožičke a táto bola spisovaná až následne. Dňa 5.3.2019 žalobkyňa prišla do sídla žalovaného
2/, pričom začala uvádzať, že je vlastníčkou predmetných vecí a za týmto účelom vylákala uzatvorenie
zmluvy o výpožičke s jej osobou, ako vypožičiavateľom. Po smrti ich otca žalobkyňu viackrát, ústne
aj písomne, vyzvala na vrátenie uvedených vecí, žalobkyňa jej však uviedla, že disponuje darovacou
zmluvou zo dňa 25.1.2019. Na základe uvedeného podala v tejto veci aj trestné oznámenie, ktoré

sa viedlo na KR PZ v Bratislave pod ČVS: KRP-258/3-VYS-PK-2019. Jej trestné oznámenie bolo
odmietnuté,vyšetrovateľmalzato,ženebolspáchanýtrestnýčinazáležitosťjepotrebnériešiťvcivilnom
konaní. V rámci tohto trestného konania veci, uvedené v bode 2 žaloby /v držbe žalovaného 2/, pozn.
súdu/vyšetrovateľzaistilažalobkyňupodľa§97ods.1Tr.por.odkázalnacivilnékonanievoveciurčeniavlastníckeho práva, nakoľko nie je zrejmé, kto je vlastníkom veci. Zo záveru znaleckého posudku č. PPZ-
KERU-BA-EXP-2020/2773,vyhotovenéhopreúčelytrestnéhokonania,vedenéhopodČVS:KRP-258/3-
VYS-BA-2019 vyplýva, že podpis prevodcu - neb. otca, na darovacej zmluve zo dňa 11.12.2018, je jeho

pravým podpisom. Vzhľadom na záver znaleckého posudku je teda možné konštatovať, že zmluva, od
ktorej odvíja existenciu jej vlastníckeho práva, nie je falzifikátom a predstavuje právoplatný a platný
právny titul, ktorý nadobudla vlastnícke právo k hnuteľným veciam v nej uvedeným. Zo skutkového stavu
je pritom zrejmé, že jej zmluva predchádzala zmluve žalobkyne, keďže bola uzavretá dňa 11.12.2018 a
zmluva žalobkyne bola uzavretá dňa 25.1.2019. Aj v prípade podpisu zmluvy dňa 25.1.2019 jej otcom,

k platnému prevodu na žalobkyňu dôjsť nemohlo, vzhľadom na zásadu, že nikto nemôže previesť viac
práv než sám má. O tom, že žalobkyňa nedisponovala vlastníckym právom svedčí i skutočnosť, že
predmetné veci boli prevzaté v jej rodinnom dome v F., kde na základe poverenia ich odovzdal dňa
4.3.2019 žalovanému 2/ nebohý otec. Podľa § 133 Obč. zák. pri zmluvnom prevode hnuteľných vecí je
nevyhnutné ich odovzdanie nadobúdateľovi. K takémuto odovzdaniu vecí žalobkyni nedošlo, veci boli
odnášané žalovanému 2/ práve z jej rodinného domu v F., kde sa uvedené veci predtým po celý čas

nachádzali a neopustili jej dispozičnú sféru. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že je vlastníkom vecí,
uvedených v darovacej zmluve zo dňa 11.12.2018 a teda vlastnícke právo z dôvodu skoršieho prevodu
nemohla žalobkyňa nadobudnúť na základe darovacej zmluvy zo dňa 25.1.2019. Pokiaľ sa týka vecí,
zapožičaných žalovanému 2/, nie je pravdou, že by ich zadržiavala. Tieto veci boli zaistené v trestnom
konaní s tým, že budú vydané osobe, ktorá preukáže vlastnícke právo k nim. Z uvedeného dôvodu

aj podala na Okresný súd Bratislava I. žalobu o určenie vlastníckeho práva k týmto veciam; konanie
je vedené pod sp. zn. 10C 48/2020. Záverom žalovaná uviedla, že žalobkyňa neosvedčila existenciu
tvrdeného vlastníckeho práva a z tohto dôvodu potrebu ochrany žalobou o vydanie veci. K veciam,
zaisteným v trestnom konaní, ktoré ani nemá v držbe, nemá pasívnu vecnú legitimáciu.

5. Za prostriedky procesnej obrany žalovaná 1/ označila: darovacia zmluva zo dňa 11.12.2018,
fotodokumentácia, preberací protokol, upozornenie ČVS: KRP-258/3-VYS-PK- 2019.

6. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril tak, že nemá žiadny záujem a dôvod úmyselne zadržiavať
zapožičané predmety v marci 2019. Dôvodom nevydania predmetov žalobkyni je zaistenie vecí v

trestnom konaní a ich úschova v zmysle upozornenia OČTK nenakladať s nimi a nemanipulovať do
právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu. V rámci svojej výstavnej činnosti v roku 2019 mal v
pláne zorganizovať vo svojich priestoroch výstavu „ Z. U. - zberateľ - reštaurátor“, na ktorej chcel
prezentovať tvorbu národného umelca Z. U.. Podľa ústnych dohôd s oboma jeho dcérami /žalobkyňou
a žalovanou 1// prišlo dňa 4.3.2019 k fyzickému prevzatiu 26 predmetov na adrese F. XXXX J., kde sa

predmety nachádzali, za prítomnosti Z. U., jeho opatrovateľky, žalobkyne, žalovanej 1/ a zamestnancov
múzea. Pri prevzatí bol spísaný protokol o prevzatí predmetov kultúrnej hodnoty na výstavný účel,
za stranu požičiavateľa podpísal protokol Z. U., na čom výslovne trvala žalovaná 1/. Žalobkyňa voči
tomu nemala žiadne námietky. Zároveň sa, ako vypožičiavateľ, s Z. U. a oboma dcérami ústne
dohodol, že v čo najkratšom čase bude uzatvorená aj zmluva o výpožičke predmetov kultúrnej hodnoty.

Dňa 5.3.2019 sa do múzea dostavila žalobkyňa s úmyslom uzatvoriť uvedenú zmluvu o výpožičke,
preukázala vlastníctvo predmetov, ktoré deň predtým prevzal od Z. U. predložením darovacej zmluvy.
Pri fyzickom prevzatí predmetov dňa 4.3.2019 však žiadnu darovaciu zmluvu žalobkyňa nespomínala,
ani ničím iným vlastníctvo týchto predmetov nepreukazovala. Na základe tejto darovacej zmluvy
preto so žalobkyňou uzatvoril zmluvu o výpožičke Y.-J.-M.-XXXX/XXX. Zmluvou bolo vypožičaných 26

predmetov do 15.10.2019. Zároveň bol podpísaný protokol o odovzdaní predmetov kultúrnej hodnoty
na dočasné užívanie, ktorý podpísala za stranu požičiavateľa žalobkyňa a za vypožičiavateľa riaditeľ
múzea R.. Z.. H. F.. Dňa 17.7.2019 so žalobkyňou z vlastnej iniciatívy uzavrel dodatok č. 1 k zmluve,
v ktorom bol zoznam predmetov doplnený o ich finančnú hodnotu, keďže tento údaj, ktorý sa v
takej zmluve štandardne uvádza, žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy neuviedla. Podotýka, že darovacia

zmluva, ktorou sa mu žalobkyňa preukázala, nie je tou darovacou zmluvou, ktorá sa ako dôkazný
prostriedok nachádza v prílohe žaloby na vydanie vecí tak, ako mu bola doručená. Darovacia zmluva,
ktorou sa žalobkyňa preukazovala, nebola notársky overená. Niekoľko dní pred smrťou Z. U., bola
múzeu doručená výzva Z. U. na vrátenie zapožičaných predmetov, v ktorej sa Z. U. odvolával na
podpísaný protokol o prevzatí predmetov kultúrnej hodnoty zo dňa 4.3.2019. Dňa 12.8.2019 mu

doručila žalovaná 1/ žiadosť o poskytnutie informácií a výzvu na vrátenie zapožičaných predmetov
a preukazovala vlastníctvo predmetov predložením darovacej zmluvy. Kvôli bezpečnosti a ochrane
vystavených predmetov bola výstava, na ktorej boli predmety inštalované, odo dňa 20.7.2020 pre
verejnosť uzatvorená. Zamestnancom, povereným dozorovať výstavu bol upozorneným, že výstavnýpriestor navštívila staršia pani, ktorá sa vyhrážala poškodením exponátov ak nebude výstava uzatvorená
apredmetyjejvrátené.Vjúli2020žalobkyňaajžalovaná1/hovyzvalinavráteniepožičanýchpredmetov,
žalobkyňa ho upozornila, že ak vydá predmety žalovanej 1/, dopustí sa trestného činu. Takýto postup

použila aj žalovaná 1/, ak by predmety vydal žalobkyni. Obe informoval, že predmety im vydať nemôže
z dôvodu ich úschovy odborom kriminálnej polície KR PZ v Bratislave a zákazu manipulovať s nimi.
Zápisnica o vydaní vecí a o úschove vydaných vecí im poskytol k nahliadnutiu. Dňa 20.07.2020 bol
odborom kriminálnej polície KR PZ v Bratislave opätovne upozornený, že predmety zostávajú aj naďalej
ponechané v jeho úschove na adrese múzea.

7. Za prostriedky procesnej obrany žalovaný 2/ vo vyjadrení označil a k vyjadreniu aj pripojil: protokol o
prevzatí predmetov kultúrnej hodnoty na výstavný účel zo dňa 4.3.2019, zmluva o výpožičke predmetov
kultúrnej hodnoty zo dňa 5.3.2019 s prílohou č. 1, dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 17.7.2019, protokol
o odovzdaní predmetov kultúrnej hodnoty na dočasné užívanie zo dňa 5.3.2019, výzva Z. U. zo dňa
7.8.2019, výzva žalovanej 1/ zo dňa 12.8.2019, 2 darovacie zmluvy zo dňa 25.1.2019, zápisnica KR

PZ v Bratislave ČVS: KRP-258/3-VYS-BA-2019 o vydaní vecí zo dňa 10.10.2019, zápisnica KR PZ v
Bratislave ČVS: KRP-258/3-VYS-BA-2019 zo dňa 10.10.2019 o úschove vydanej veci, výzva žalobkyne
zo dňa 3.7.2020, výzva žalovanej 1/ zo dňa 9.7.2020.

8. K vyjadreniu žalovanej 1/ sa vyjadrila žalobkyňa tak, že nakoľko žalovaná 1/ bližšie nešpecifikovala,

ktoré predmety si údajne mala odniesť, nie je možné sa k tomu vyjadriť a pokiaľ žalovaná argumentuje
existenciou darovacej zmluvy zo dňa 11.12.2018, keďže ju nedoložila, nevie sa k jej obsahu vecne
vyjadriť a ak by aj takúto zmluvu v priebehu konania predložila, predloží ďalšie dôkazy, preukazujúce
dôvodné podozrenie z jej antedatovania. Nemá dôvod spochybňovať pravosť samotného podpisu darcu
- svojho otca, ale len dátum podpisu darovacej zmluvy zo dňa 11.12.2018. Pokiaľ žalovaná argumentuje,

že pri zmluvnom prevode hnuteľných vecí je nevyhnutné ich odovzdanie a prevzatie nadobúdateľom,
je potrebné poukázať aj na § 628 ods. 2 Obč. zák. a v danom prípade aj keby nedošlo k odovzdaniu
predmetov daru, darovacia zmluva zo dňa 25.1.2019 bola uzatvorená písomne, predmety daru boli
riadne odovzdané práve na mieste v rodinnom dome v Modre - Harmónii, kde darca, spoločný otec
žalobkyne a žalovanej 1/ žil až do svojej smrti. Skutočnosť, že si ihneď po darovaní a odovzdaní

neodniesla darované hnuteľné veci treba vidieť v súvislosti s tým, že v rodinnom dome má aj do
dnešného dňa svoje súkromné veci, keďže vlastníkom rodinného domu pred darovaním žalovanej bol
práve otec strán sporu, Z. U.. V tom čase nepovažovala za potrebné a vo vzťahu k otcovi ani za
vhodné, aby vysťahovala darované veci už počas jeho života aj napriek skutočnosti, že po právnej
stránke nadobudla vlastníctvo k týmto veciam na základe darovacej zmluvy zo dňa 25.1.2019. Väčšina

hnuteľných vecí totiž tvorila zariadenie rodinného domu, v ktorom Z. U. dožíval starobu /napr. kusy
nábytku, obrazy, rôzne umelecké diela/. Vo vyjadrení žalobkyňa navrhla, aby súd vyzval žalovanú 1/
predložiť originál darovacej zmluvy zo dňa 11.12.2018.

9. K zmenenej žalobe sa žalovaná 1/ vyjadrila uvedením rozsahu hnuteľných vecí, ako sa ich vydania

od nej žalobkyňa domáha s tým, že tieto boli súčasťou jej darovacej zmluvy zo dňa 11.12.2018,
namietala kvalitu identifikácie hnuteľných vecí žalobkyňou odkazom na fotografie, z ktorých niektoré
sú rozmazané, bez náležitého zaostrenia, teda sa môže len domnievať, čo tým žalobkyňa myslela,
zopakovala nemožnosť platného nadobudnutia vlastníckeho práva k hnuteľným veciam žalobkyňou
poukazom na zásadu nemo plus iuris... a osobitne sa vyjadrila k niektorým hnuteľným veciam / kamenný

stĺp, kameň - hlavica, stĺpová -levy, kamenný balkón, kameň časť stĺpa, kamenná nádoba - krstiteľnica,
hlavica stĺpa a lavička, kamenný artefakt - stĺp, drevená hrada r. 1818, keramická kachľová pec IB/ tak,
že tieto netvoria samostatné hnuteľné veci, ale sú súčasťou nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom ona. Tieto
veci sa stali súčasťou nehnuteľnosti z dôvodu ich zabudovania do nej a to v čase, kedy ich vlastníkom,
ako aj vlastníkom nehnuteľností, bol ich otec. Vo vzťahu k žalobe o vydanie krojových súčastí namietla

svoju vecnú legitimáciu, poprela že by akokoľvek bola držiteľkou uvedených vecí, tieto sa nenachádzajú
a nikdy nenachádzali v jej držbe, túto skutočnosť žalobkyňa v žalobe netvrdí a ani nepreukazuje, popiera
v celom rozsahu neoprávnené zadržiavanie týchto vecí.

10. K vyjadreniu žalovaná 1/ opätovne pripojila darovaciu zmluvu zo dňa 11.12.2018 a časť

fotodokumentácie hnuteľných vecí, vo vzťahu ku ktorým smerovalo vyjadrenie a navrhla výsluch
svedkyne T. H..11. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa a žalovaná 1/ sú sestry. Ich otcom
bol Z. U., ktorý podľa verejne dostupnej stránky wikipédia sa venoval vlastnej keramickej tvorbe, žil a
tvoril vo svojom ateliéri v J. F., zomrel XX.X.XXXX v J. vo veku 97 rokov. Podľa LV č. XXXX kat. územie

J., vlastníkom rodinného domu súp. č. XX, garáže súp. č. X a priľahlých pozemkov, je žalovaná 1/ titulom
darovacej zmluvy a súčasne povinnou z vecného bremena, spočívajúceho v práve oprávneného Z. U.
doživotného užívania nehnuteľností titulom zmluvy o zriadení vecného bremena /T. XXX/XXXX zo dňa
15.2.2018/, teda súboru nehnuteľností, tvoriacich obydlie žalovanej 1/ a do smrti Z. U. aj jeho obydlie a
súčasne miesto, v a na ktorom sa predmet daru /množina hnuteľných vecí/ nachádzal.

12. Podľa žalovanou 1/ predloženého originálu písomnej darovacej zmluvy, táto mala byť uzatvorená
medzi darcom Z. U. a obdarovanou žalovanou 1/ v F. dňa 11.12.2018. Podľa jej obsahu predmetom
prevodu vlastníctva darovaním mal byť hnuteľný majetok vo výlučnom vlastníctve darcu: historické
a umelecké predmety; starožitnosti: historický nábytok, rozkladací jedálenský stôl pre 24 osôb s 8
čalúnenými stoličkami, čajový salónik so stolíkom a 4 čalúnenými kreslami s gaučom, 2 čalúnené

operadlové kreslá a iné, kreslá, komody, skrine, vitríny, nočné stolíky, koberce, lustre, krištáľové lustre,
obrazy, stolné lampy, zrkadlá, benátske zrkadlo, písací stôl, truhlice, nástenné hodiny, stolové hodiny,
sochy a plastiky z dreva a bronzu, porcelán a sklenené ozdobné predmety, strieborný ozdobný riad a
predmety, zbierka starej keramiky, kalamáre, svietniky, hrnce a džbány, habánska keramická kachlička
v drevenom ráme, starožitné náboženské predmety sväteničky, maľby na skle, medailón dámy, maľba

podobizne darcu, obrazy od autorov: Krupec, Augusta, Hála a iné umelecké a starožitné predmety;
vlastná umelecká tvorba darcu: keramické plastiky, taniere, maľované obrazy, bronzová socha nevesty,
zbierka miniatúr, maľované zrkadlo, krbové kachličky, olejomaľba rodného domu darcu; zbierka kníh; a
ďalšie predmety, ktoré sa darca rozhodol prenechať obdarovanej, všetky zachytené na fotodokumentácii
v rozsahu 204 strán vo formáte A4, ktorá mala byť neoddeliteľnou prílohou tejto zmluvy. Podľa textu

darovacej zmluvy darca dar odovzdal obdarovanej v deň podpisu darovacej zmluvy a obdarovaná dar
s vďakou prijala do svojho výlučného vlastníctva dňom odovzdania predmetu daru, nachádzajúceho
sa podľa vyhlásenia zmluvných strán v čase podpisu darovacej zmluvy v nehnuteľnosti vo výlučnom
vlastníctve obdarovanej v Harmónii č. 3135. Z formálneho hľadiska žalovanou 1/ predložený originál
písomnej darovacej zmluvy tvorí technickú jednotu viacerých listín tak, že 2 strany písaného textu pevne

spojené /zošnurované/ s prílohou - farebnou fotodokumentáciou, pričom zmluvné strany opatrili svojím
podpisom nielen obe strany textovej časti darovacej zmluvy, ale aj nálepku, prekrývajúcu voľné konce
šnúrok.

13. Podľa žalobkyňou predloženého originálu písomnej darovacej zmluvy, táto mala byť uzatvorená

medzi darcom Z. U. a obdarovanou žalobkyňou v J. dňa 25.1.2019. Podľa textu darovacej zmluvy darca
sa rozhodol darovať obdarovanej, svojej dcére, podľa tejto zmluvy umelecké predmety a iné hnuteľné
veci zo svojej zbierky, špecifikované ďalej v tejto zmluve: umelecké predmety z vlastnej tvorby, ktorých
fotodokumentácia mala tvoriť neoddeliteľnú prílohu tejto zmluvy; ďalšie umelecké predmety, zbierku
habánskej keramiky, zbierku keramiky, porcelánu, skla, obrazy, obrazy na skle, drevené a bronzové

plastiky, hodiny, lustre a zrkadlá, koberce, ktorých fotodokumentácia mala tvoriť neoddeliteľnú prílohu
tejtozmluvy;inéhnuteľnéveci/nábytokatď./,ktorýchfotodokumentáciamalatvoriťneoddeliteľnúprílohu
tejto zmluvy; záhradné kamenné skulptúry /pozn. že ide vlastne o všetok hnuteľný majetok darcu/.
Obdarovaná dar s vďakou prijala. Vlastnícke právo k darom malo prejsť na obdarovanú dňom účinnosti
tejto zmluvy a účinnosť zmluvy mala nastať jej podpisom oboma zmluvnými stranami. Z formálneho

hľadiska žalobkyňou predložený originál písomnej darovacej zmluvy má tiež 2 strany písaného textu,
obe opatrené podpisom darcu, druhá strana aj podpisom obdarovanej s uvedením miesta uzatvorenia
zmluvy v Modre. Poslednú stranu dokumentu, tvoriaceho technickú jednotu, tvorí samostatná listina -
osvedčenie pravosti podpisu darcu aj obdarovanej v Bratislave dňa 25.1.2019 notárskym koncipientom
J.. Y. O. notára JUDr. Márie Cintavej so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave. Textová časť darovacej

zmluvy s fotodokumentáciou /25 strán obojstranne/ a s osvedčovacou doložkou pravosti podpisu darcu
aj obdarovanej sú pevne zošnurované, voľné konce šnúrok sú prekryté nálepkou a opatrené úradnou
pečiatkou notárky JUDr. Márie Cintavej.

14. Podľa žalovaným 2/ predloženého Protokolu o prevzatí predmetov kultúrnej hodnoty na výstavný

účel bol dňa 4.3.2019 v J. ručne spísaný zoznam hnuteľných vecí - predmetov kultúrne hodnoty /v
počte 22 so stručným popisom; pod položkou 10 sú spolu uvedené 4 predmety/, opatrený označením
vypožičiavateľa - žalovaného 2/, jeho pečiatkou a podpisom v zast. R.. Z.. H. F., riaditeľom SNM - Múzea
Červený Kameň. Ako požičiavateľ je uvedený Z. U. s uvedením kontaktného mobilného telefónnehočísla, o ktorom žalovaná 1/ vypovedala, že ide o jej telefónne číslo /toto tvrdenie žalobkyňa nepoprela/.
Protokol je za požičiavateľa opatrený podpisom Z. U..

15. Podľa žalovaným 2/ predloženej k jeho vyjadreniu k žalobe písomnej darovacej zmluvy zo dňa
25.1.2019, táto pozostáva iba z 2 strán písaného textu, obsahovo identického, ako žalobkyňou
predložená písomná darovacia zmluva zo dňa 25.1.2019, nie však ako technicky jednotná zmluva,
pozostávajúca z viacerých listín tak, ako ju v konaní predložila žalobkyňa. Rozdiel spočíva oproti
žalobkyňou predloženého originálu aj v absencii podpisu darcu na prvej strane darovacej zmluvy a tiež

v tom, že podpis darcu na zmluve, predloženej žalovaným 2/ sa púhym porovnaním javí byť umiestnený
vyššie nad čiarou, než na origináli darovacej zmluvy, úradne notársky overenom.

16. Podľa žalobkyňou a žalovaným 2/ predloženej písomnej zmluvy o výpožičke predmetov kultúrnej
hodnotyreg.č.Y.-J.-M.-XXXX/XXXžalobkyňa,akopožičiavateľažalovaný2/akovypožičiavateľuzavreli
dňa 5.3.2019 v Č. písomnú zmluvu o výpožičke predmetov kultúrnej hodnoty zo súkromných zbierok

požičiavateľa podľa Prílohy č. 1, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy za účelom prezentácie
na výstave „Z. U.“ vo výstavných priestoroch SNM - Múzea Červený Kameň, na dobu určitú od
nadobudnutia účinnosti zmluvy do 15.10.2019. Zmluva obsahovala dojednanú povinnosť vrátenia vecí
vypožičiavateľom najneskôr v posledný deň výpožičky, podmienky výpožičky, ako aj prípady oprávnenia
požičiavateľa vyžiadať si veci a z ktorých dôvodov predčasne späť. Podľa Prílohy č. 1 predmetom

výpožičky bolo 26 kusov hnuteľných vecí: U. ako regrút, obraz, T. Hala, 1942, U. v Terchovskom kroji,
obraz, Augusta, 1943, Kosec, obraz, T. Hala, 1943, Sen, I. Weiner Kráľ, 1976, Židovská muzika /5
postáv/, Kožkár, Sobášny dohadzovač, Cigánska muzika /skupina 4 postáv/, Záprah - 2 kone, Muž
s nošou, Predavačka zeleniny, Žobráčka, Trhovníčka, Deti v škôlke, Žobrácka Apolena Martonova,
Modleník, Črpák, Kalafus, IBZ, Črpák, neznačený, Francz Biszmaiyer, Vlčňovská svadba, Cigánsky

šiator, Dvojačky, r. 1913, Košolná, Bizmaier, Portrét Z. U., 2003, Svetozar Košický, Košolanské repárky,
Jeleň, Model kachľovej pece a Rokoková šperkovnica. V tento deň /5.3.2019/ bol spísaný aj písomný
Protokol o odovzdaní predmetov kultúrnej hodnoty na dočasné užívanie podľa zmluvy o výpožičke č.
Y.-J.-M.-XXXX/XXX zo dňa 5.3.2019 a podpísaný za požičiavateľa žalobkyňou a za vypožičiavateľa
riaditeľomMúzeaČervenýKameň.Dňa17.7.2019bolkzmluveovýpožičkepredmetovkultúrnejhodnoty

reg. č. Y.-J.-M.-XXXX/XXX zo dňa 5.3.2019 spísaný a podpísaný žalobkyňou a žalovaným 2/ Dodatok
č. 1, ktorým sa mení špecifikácia požičiavateľa a doplňujú údaje o finančnej hodnote jednotlivých
zapožičanýchhnuteľnýchvecí,vsúhrnespoluvhodnote185500,-eur.VDodatkupripodpisežalobkyne,
ako osoby požičiavateľa, je uvedený text „vlastník predmetov kultúrnej hodnoty“.

17. Na vrátenie zapožičaných predmetov kultúrnej hodnoty na výstavný účel žalovaného 2/ vyzýval
Z. U. listom zo dňa 7.8.2019, poukazujúc na svoj vek, výrazne sa zhoršujúce zdravie a v snahe
zabrániť akýmkoľvek špekuláciám ohľadom vlastníckeho práva k veciam, ktoré vo svojom mene na
základe predchádzajúceho súhlasu žalovanej 1/, ich výhradnej vlastníčky, dňa 4.3.2019 žalovanému 2/
zapožičal.

18. Na vrátenie zapožičaných predmetov kultúrnej hodnoty na výstavný účel žalovaného 2/ žalovaná
1/ listom zo dňa zo dňa 12.8.2019, označujúc sa za vlastníka, namietala rozpor textu písomnej zmluvy
o výpožičke predmetov kultúrnej hodnoty na dočasné užívanie zo dňa 5.3.2019 /ohľadom momentu
prevzatia vecí v deň účinnosti zmluvy, keďže tieto boli fyzicky prevzaté za prítomnosti Z. U. už dňa

4.3.2019/, že v zmluve nefiguruje ako vypožičiavateľ, ale žalobkyňa bez uvedenia akéhokoľvek jej
oprávnenia na konanie resp. odovzdanie, že v zmluve sa uvádza, že sa vypožičiavajú predmety kultúrnej
hodnoty zo súkromných zbierok požičiavateľa, namietla v Dodatku č. 1 k zmluve uvedenie žalobkyne ako
vlastníka, ako aj uvedenie hodnoty zapožičaných predmetov a žalovaného 2/ vyzvala na bezodkladné
zjednanie nápravy a vrátenie zapožičaných predmetov na miesto ich prevzatia k rukám Z. U., resp. ich

vlastníka - žalovanej 2/. V závere listu uviedla, že obdobným spôsobom došlo k strate unikátnej zbierky
habánskej keramiky Z. U., ktorá mala byť takisto prostredníctvom žalobkyne zapožičaná na výstavné
účely do zahraničia, pričom absentujú akékoľvek informácie o ich existencii. Podľa textu výzvy prílohou
výzvy bola darovacia zmluva zo dňa 11.12.2018 a protokol o prevzatí predmetov zo dňa 4.3.2019.

19. Na vrátenie zapožičaných predmetov kultúrnej hodnoty na výstavný účel žalovaného 2/ vyzvala
žalovaná 1/ opätovne listom zo dňa 9.7.2020, v ktorom uviedla, že pravosť podpisu jej otca, ako darcu,
na jej darovacej zmluve zo dňa 11.12.2018 vyplýva zo záverov znaleckého posudku, vyhotoveného preúčely trestného konania, vedeného KR PZ v Bratislave pod č. KRP-258/VYS-BA-2019, teda jej zmluva
je platná a neplatná je časovo neskoršie uzatvorená darovacia zmluva žalobkyne.

20. Na vrátenie zapožičaných predmetov kultúrnej hodnoty na výstavný účel žalovaného 2/ vyzvala
žalobkyňalistomzodňa3.7.2020sodôvodnením,žetietosúzadržiavanépodohodnutejdobevýpožičky
neoprávnene.

21. Podľa žalovaným 2/ predloženej zápisnice MV SR - KR PZ v Bratislave, odboru kriminálnej polície

zo dňa 10.10.2019 o vydaní vecí, ČVS: KRP-258/VYS-BA-2019 bol žalovaný 2/ vyzvaný podľa § 189
ods. 1 Tr. por. na vydanie 26 predmetov kultúrnej hodnoty - umeleckých predmetov zapožičaných na
výstavu „Z. U.“ a tieto podľa zápisnice aj vydal.

22. Podľa žalovaným 2/ predloženej zápisnice MV SR - KR PZ v Bratislave, odboru kriminálnej polície
zo dňa 10.10.2019 o úschove vydanej veci, ČVS: KRP-258/VYS-BA-2019 vydané veci boli podľa § 94

ods. 1,2 Tr. por. dané do úschovy žalovanému 2/ a uložené na adrese Slovenské národné múzeum,
Hrad Červený Kameň, Č. a žalovaný 2/ bol zároveň upozornený žiadnym spôsobom nenakladať a
nemanipulovať s vecami do právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, ako aj zabezpečiť veci pred
poškodením, zničením, odcudzením. Obdobné upozornenie bolo žalovanému 2/ dané MV SR - KR PZ v
Bratislave, odborom kriminálnej polície vo veci ČVS: KRP-258/VYS-BA-2019 listom zo dňa 20.7.2020.

23. Žalobou, podanou na Okresnom súde Bratislava I, sa žalovaná 1/ proti žalobkyni domáhala
určenia vlastníckeho práva k hnuteľným veciam v rozsahu ako boli predmetom výpožičky žalovanému
2/ a doposiaľ sú v jeho úschove, z titulu darovacej zmluvy zo dňa 11.12.2018. Uznesením č.k.:
10C/48/2020-144 zo dňa 13.5.2021 súd konanie pre prekážku začatej veci zastavil s odôvodnením, že

skôr začaté konanie o vydanie veci, vedené na Okresnom súde Pezinok na návrh žalobkyne, zakladá
prekážku pre konanie o určovacej žalobe. Podľa tvrdenia žalovanej 2/ je vec v štádiu odvolacieho
konania.

24. Podľa obsahu vyšetrovacieho spisu KR PZ v Bratislave ČVS: KRP-258/VYS-BA- 2019, vedeného

na základe trestného oznámenia žalovanej 1/ pre podozrenie z obzvlášť závažného zločinu podvodu v
štádiu pokusu, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa v súvislosti s preukazovaním sa darovacou zmluvou
zo dňa 25.1.2019 vo vzťahu /aj/ k predmetom kultúrnej hodnoty, dočasne zapožičaným pre účely výstavy
žalovanému 2/ a to v rozsahu, označenom žalobkyňou:
- v zápisnici o výsluchu žalovanej 1/ zo dňa 8.10.2019 žalovaná 1/ uviedla, že s otcom žila v dome v F. od

svojho narodenia až do jeho smrti 15.8.2019, písomnú darovaciu zmluvu, podpísanú dňa 11.12.2018,
dala vyhotoviť na žiadosť otca, ktorý ju o to poprosil niekedy v decembri 2018 z dôvodu, že jej sestra už
dostala rôzny nábytok, otcovu keramiku, starú keramiku, obrazy, starožitné zbrane, odniesla si starožitný
porcelán, po matkinej smrti si odniesla rôzny nábytok a tiež z dôvodu, že po jej návštevách v dome
zistili, že chýbajú rôzne veci, aby veci, ktoré boli v dome, jej zostali. Zmluvu vyhotovila advokátka JUDr.

Monika Gajdošová pravdepodobne v jej kancelárii v Pezinku. Zmluva sa týkala v podstate všetkého, čo
sa nachádzalo v rodinnom dome a pri dome, v prílohe zmluvy sú odfotografované veci, boli súčasťou
zariadenia domu. Fotografie vyhotovila ona vtedy, keď dala vyhotoviť zmluvu. Otec ju dostal na podpis
už zviazanú. Pri jej podpise ňou a otcom nebol nikto iný prítomný. Otec bol po mentálnej stránke 100%
v poriadku. Vo vzťahu k darovacej zmluve zo dňa 25.1.2019 uviedla, že si myslí, že otec nevedel čo

podpisuje, dňa 4.4.2019 sa otec v prítomnosti známej z Viedne /S. A./ vyjadril, že dcéra J. mu dala
podpísať niekoľko prázdnych papierov; tento rozhovor si s jeho súhlasom nahrala /a nahrávku doložila
do tr. spisu/. Podozrieva sestru, že z jej domu ukradla aj za súčinnosti S. A. zbierku habánskej keramiky a
v tejto súvislosti podala vo Viedni trestné oznámenie. Sestra zase podala trestné oznámenie na ňu, že sa
nestará o otca, bolo to šetrené a zamietnuté. Dňa 4.3.2019 bolo asi 20 kusov umeleckých predmetov z

otcovejzbierkyzapožičanýchnavýstavuSNM-ČervenýKameň,protokoloprevzatípredmetovpodpísal
jej otec u nich doma po tom, čo prišli zamestnanci z múzea, ktorí spolu s jej sestrou vyberali čo pôjde na
výstavu, s otcom to nekomunikovali, lebo ten sa rozprával s riaditeľom F., prečo tam bola jej sestra nevie,
bola tam prítomná aj ona, ale nie po celú dobu, nakoľko musela odísť do práce. Podľa nej mala byť
najprv spísaná zmluva o výpožičke, následne predmety odovzdané a prevzaté, súčasne s vyhotovením

fotodokumentácie, čo sa nestalo. Otec bol prítomný na otvorení výstavy. Výstavu chcel ukončiť skôr z
dôvodu, že požičané veci chcel mať doma, chcel sa nimi ešte potešiť, asi mal tušenie, že ich už neuvidí,
preto na jeho podnet v jeho mene napísala dopis a odniesla ho riaditeľovi. Ten bol na ňu nepríjemný,operoval tým, že sú tu dve darovacie zmluvy, že jej zmluva nie je platná a musí rozhodnúť súd a z týchto
dôvodov jej veci nevrátil.
- v zápisnici o výsluchu žalovanej 1/ zo dňa 31.10.2019 žalovaná 1/, ako poškodená, v podstate

zopakovalačouviedlavzápisnicizodňa8.10.2019.Vsúvislostisdarovacouzmluvoužalobkyneuviedla,
že ju videla iba raz keď jej ju sestra ukázala, 14.2.2019, keď prišla zobrať otcove veci na výstavu do
Nemecka. Otec s výstavou súhlasil, ale nevedel, prečo stále nemá na to zmluvu a ani žiadnu nedostal,
podľa nej žiadna výstava neexistovala. Otec darovacou zmluvou jej sestry nedisponoval, povedal jej to,
žeJ.mužiadnunedala.Zmluvužalobkynejejpotomposlaljejprávnikvsúvislostisvydanímvecí.Zmluva

sa v podstate týkala tých istých vecí, čo otec daroval jej. Výzva na vydanie jej prišla asi týždeň po otcovej
smrti. V súvislosti s vyhotovovaním fotodokumentácie k jej darovacej zmluve na otázku vyšetrovateľa
uviedla, že je možné, že jej pri fotení pomáhal syn J..
- v zápisnici zo dňa 20.2.2020 o výsluchu J.. Y. F., ako svedka, táto vypovedala, že je kurátorkou
SNM - Múzea Ľ. Štúra v Modre, Z. U. poznala od mala, lebo jej teta bola zakladateľkou galérie Z.
U. v J., chodievala k nim domov súkromne, neskôr aj pracovne, spolupracovala pri organizovaní jeho

výstav doma aj v zahraničí, napísala o ňom aj knihu. Bol národný umelec a umelecky činný do jeho
90 rokov, dlhodobo zbieral historické predmety a predmety ľudovej kultúry. Dňa 14.2.2019 na základe
predchádzajúceho telefonického oslovenia žalobkyňou, aby jej pomohla zabaliť umelecké predmety na
výstavu do Nemecka s tým, že má darovaciu zmluvu na umelecké predmety Z. U., sedela so žalobkyňou
a S. A. najprv v J. na káve, rozprávali sa o tej výstave, na požiadanie jej žalobkyňa ukázala fotokópiu

darovacej zmluvy. Zmluva bola aj notársky overená, nemala o nej pochybnosti, podpis Z. U. sa jej zdal
byť v poriadku. Žalobkyňa jej povedala, že vtedy bol notár u nich doma v F.. Výstava sa mala konať v
septembri 2019. Následne sa dohodli, že ju odvezú do domu Z. U. a pôjdu baliť predmety na výstavu v
Nemecku. Bol tam prítomný Z. U., jeho opatrovateľka J. J., žalovaná prišla neskôr. S Z. U. sa pozdravila,
prehodila pár viet a išla baliť predmety, ktoré jej nosila žalobkyňa, ktorá priniesla na to krabice a tie sa

odnášali do auta. Išlo o celú zbierku Habánskej fajansy z vitríny a časť zbierky keramiky z 19. storočia z
políc na chodbe. Niektoré predmety vyberala a balila aj ona. Žalobkyňa a S. A. sedeli s Z. U. v obývačke
a vysvetľovali mu čo sa deje, že predmety idú na výstavu do Nemecka a on neprotestoval, k vlastníctvu
sa nevyjadroval. Keď prišla žalovaná, nastal krik, nadávala, že ide volať políciu. Z. U. tam iba sedel,
nevyjadroval sa. Ona odišla do kuchyne za opatrovateľkou, ktorá pripravovala kávu. Po chvíli tam prišla

žalovaná1/,zvýstrihuvytiahlafotokópiudarovacejzmluvyžalobkyneapovedala„ahačoonamá“aďalej
užlenniečokričala.Videlatúzmluvu,bolatotá,čojejžalobkyňaukazovalanakáve.Myslísi,žežalovaná
1/ sa v ten deň po prvý krát dozvedela o existencii darovacej zmluvy žalobkyne, čo predpokladá z jej
reakcie v kuchyni. Neskôr počula od žalobkyne, že jej žalovaná 1/ vtedy tú fotokópiu vytrhla z ruky. Vtedy
im žalovaná 1/ neukázala svoju darovaciu zmluvu. Myslí si, že keby ju mala, tak by ju vytiahla, domnieva

sa, že keby tá zmluva vtedy existovala, minimálne by o nej povedala. Kým bola v kuchyni, žalovaná
1/ vyhodila žalobkyňu a S. A. z domu a zamkla za nimi. Po tomto incidente už balenie nepokračovalo.
Zoznam odnesených vecí sa nerobil, bolo to zbytočné, nakoľko ich majiteľkou bola žalobkyňa a sama
si ich prevážala. Vie o konaní výstavy Z. U. v SNM - Červený Kameň a o jej predčasnom ukončení z
dôvodu, že sa riaditeľ F. obával, aby sa tým veciam niečo nestalo z dôvodu, že prišlo k nezhodám medzi

sestrami /žalobkyňou a žalovanou 1/.
- v zápisnici zo dňa 2.3.2020 o výsluchu J.. Y. O., ako svedka, zbaveného mlčanlivosti podľa osobitného
predpisu, tento k okolnostiam priebehu osvedčenia pravosti podpisov žalobkyne, ako obdarovanej a Z.
U., ako darcu na darovacej zmluve zo dňa 25.1.2019 vypovedal, že dňa 25.1.2019, po predchádzajúcej
dohode J., ich stálej klientky, s notárkou JUDr. Cintavou, niekedy poobede bol osvedčiť podpis Z. U. v

J., časť F.. Bol to starší dom, J. ho predstavila Z. U. a potom niekam odišla. Rovnako tam bola staršia
pani čo bola opatrovateľka, tá tiež potom odišla niečo robiť. Asi 20 minút sa s Z. U. rozprával, bolo
zrejmé, že Z. U. bol orientovaný, vedel dátum aj čo podpisuje /darovaciu zmluvu ohľadom diel, ktoré
konkrétne nešpecifikoval, pre dcéru/, zmluvu si prelistoval. Boli tam aj nejaké fotky s popisom. Z. U. mu
povedal,žetenrodinnýdomdarovaldruhejdcéreU.aJ.chcedarovaťmajoliku.Spomínal,žedcérymajú

medzisebouzlývzťah.Nespomínal,žebypodpisovalvminulostinejakúinúzmluvuohľadomhnuteľných
vecí. Potom sa pristúpilo k podpisu darovacej zmluvy tak, že Z. U. ju v jeho prítomnosti vlastnoručne
podpísal. Následne podpísal aj osvedčovaciu knihu. Či darovaciu zmluvu tam vtedy podpísala aj J.
si už nespomína. Všetky podpísané exempláre zobral na Notársky úrad, kam ho znova viezla J.. Na
Notárskom úrade darovacie zmluvy zviazal, zaregistroval do centrálneho registra podpisov a vydal J..

- podľa uznesenia zo dňa 20.7.2020 bolo trestné konanie, vedené KR PZ v Bratislave pod ČVS:
KRP-258/VYS-BA-2019zastavené,pretožeskutokniejetrestnýmčinom.Vodôvodnenítohtouznesenia
sa uvádza, že aj na podklade kriminalisticko-expertízneho skúmania pravosti podpisu darcu Z. U. na
darovacích zmluvách zo dňa 11.12.2018 a zo dňa 25.1.2019, podľa ktorých záverov sporné podpisydarcu vyhotovil Z. U. a nepreukázalo sa úmyselné falšovanie alebo pozmeňovanie darovacej zmluvy
zo dňa 25.1.2019 J. U. U..

25. Žalobkyňa v rámci svojho výsluchu vypovedala, že v januári 2018 náhodne zistila, že novou
vlastníčkou na liste vlastníctva je sestra U.. Išla za otcom sa ho pýtať, prečo tak urobil, odpovedal, že
urobil zle, že si je toho vedomý, že to chce dať do poriadku a vrátiť dom a pozemok na pôvodného
majiteľa. Požiadal ju, aby našla právnika, keďže nemohol chodiť, ktorému dal plnú moc. Právnik vyzval
sestru, aby vrátila dar späť. Keď sa to dozvedela, povedala, že to je klamstvo, že otca donútila a že

žiadne splnomocnenie právnikovi otec nedal. Samozrejme, že otca zastrašovala, dokonca sa vyhrážala
právnikovi, že ak nestiahne vrátenie daru späť, zažaluje ho na komore advokátov. Keďže v tejto veci
nemohol otec nič spraviť, dohodol sa s ňou, že jej dá hnuteľný majetok, aby to bolo aspoň trochu
spravodlivé. Tak pripravila zmluvu s fotodokumentáciou a s notárom 25.1.2019 prišli za otcom do F.,
keďže nemohol chodiť. Notár overil úmysel otca a jeho podpis. Mala za podstatné, že otec nebol
donútený. Vo februári, konkrétne 14.2.2019 s S. A. bola na návšteve u otca, sedeli v obývačke, rozprávali

o rôznych veciach, prišla reč na darovaciu zmluvu, ukázala sestre kópiu svojej darovacej zmluvy, vytrhla
jej ju z ruky, odišla do vedľajšej miestnosti a keď sa po chvíli vrátila, žiadala od sestry zmluvu späť, ale
tvrdila jej, že žiadnu zmluvu nemá a že od nej žiadnu nedostala. V marci 2019 pri príležitosti prípravy
výstavy na Červenom Kameni ju riaditeľ F. požiadal, aby s ním išla do F. vybrať veci na túto výstavu.
Pri tomto bol prítomný riaditeľ a pracovníci Múzea Červený Kameň. Na chvíľu sa tam prišla pozrieť aj

sestra na otca, zdržala sa chvíľu a potom odišla. Zmluvu o výpožičke so žalovaným 2/ podpisovala po
predložení jej darovacej zmluvy, ako majiteľka výtvarných diel, ktoré požičala na túto výstavu. Sestra sa
dovtedy, ani vtedy, nepreukázala žiadnym dokladom, že je majiteľkou týchto vecí. Krátko pred smrťou
otca prišla sestra do Múzea Červený Kameň a žiadala ich o vydanie vecí, inak ich príde rozbiť a zničiť.
Riaditeľ F. zo strachu výstavu predčasne ukončil. Keď sa sestra nedomohla vydania vecí, podala trestné

oznámenie na políciu. Polícia umelecké predmety zaistila do depozitu na Červenom Kameni, následne
dala zisťovať pravosť podpisu darcu na oboch darovacích zmluvách. Po zistení, že na oboch je podpis
darcu pravý, bez vysvetlenia zablokovala veci s tým, že nech podáme žalobu o určenie vlastníckeho
práva, inak sa diela predajú. Doteraz sú veci, vypožičané na základe zmluvy o výpožičke, v depozite
na Červenom Kameni. Pokiaľ ide o fotografiu s prázdnou vitrínou, keď robila fotodokumentáciu k svojej

darovacej zmluve, boli umelecké predmety na svojom mieste vo vitríne a na stenách. Keďže tá vitrína na
fotografii žalovanej 1/ je prázdna, usudzuje z toho, že darovacia zmluva žalovanej 1/ je antedatovaná,
konkrétne, že bola vyhotovená neskôr ako jej darovacia zmluva z januára 2019.

26. Žalovaná 1/ v rámci jej výsluchu, ako strany sporu, vypovedala, že darovanie domu nie je predmetom

tohto konania. K darovaniu jej hnuteľných vecí otcom došlo po tom, čo otec zistil, že keď žalobkyňa
chodila za ním v čase jej neprítomnosti, z domu mizli veci, žalobkyňa ich odnášala, v období, kedy
otca opatrovala svedkyňa J., ktorej dala jasný pokyn, aby návštevy otca žalobkyni neumožňovala
v jej neprítomnosti, čo nedodržala. Sama dala výpoveď. Keď ich matka zomrela asi tri roky pred
tým, otec daroval sestre umelecké predmety, nábytok, všetko čo chcela, byt v Bratislave, zariadený

starožitnosťami, bolo to jeho rozhodnutie, jeho vec, preto to neriešila. Keď ale začalo dochádzať k
tomuto, rozhodol sa to vyriešiť tak, že na jeho pokyn dala právničke JUDr. Gajdošovej spísať darovaciu
zmluvu, za ktorú zaplatila aj odmenu. Pokiaľ ide o fotografiu prázdnej vitríny, nevie odkiaľ žalobkyňa
získala práve túto fotografiu z jej darovacej zmluvy. O príprave výstavy vedela, netušila, že riaditeľ F. k
tomu zavolal jej sestru, hoci vedel, že dom je v jej vlastníctve a že nemá so sestrou dobré vzťahy. Keď

náhodne išla skontrolovať otca, prebiehalo už balenie tých vecí, súhlasila s výstavou, bola prekvapená,
že je tam sestra, keďže vedela, že si neželá, aby chodila do jej domu v jej neprítomnosti. Prítomnú
pracovníčku múzea požiadala vyhotoviť výpožičku, čo je predzmluva, ktorá bola podpísaná jej otcom s
uvedením jej telefónneho čísla, keďže veci boli v jej vlastníctve. Podpísaná bola otcom z dôvodu, že tieto
veci odovzdával otec. Keď sa pripravuje výstava, najprv sa uzatvára zmluva a až potom sa preberajú

veci, čo sa v tomto prípade nestalo. Riešil si to otec tak, že najprv boli prevzaté veci. Na ďalší deň prišla
sestra do múzea s darovacou zmluvou, že ona je vlastníčka, preto bola zmluva uzavretá s ňou, pričom
si vôbec neoverili, či je tá jej zmluva pravá, hoci riaditeľ F. vedel, že je majiteľkou vecí a že so sestrou
nevychádza dobre. A vedel to dávno pred dojednávaním výstavy.

27. Po výsluchu strán strany odpovedali na položené otázky, keď žalobkyňa potvrdila, že od otca
nadobudla členstvo v družstve vo vzťahu k bytu, ktorý si už ona potom odkúpila, v čase darovania bol
prázdny.Žalovanáuviedla,žefotodokumentáciakjejdarovacejzmluvesavyhotovovalaasidvamesiace
pred spísaním celej zmluvy, nevedela to presne určiť, otec mal zdravotné problémy, ale týkajúce sajeho psychiky a spôsobilosti na právne úkony, nemal. O existencii svojej darovacej zmluvy, keďže to
bola rodinná záležitosť, sa hneď dozvedeli jej synovia a priateľ, čo žijú v spoločnej domácnosti. Keď
sa začala predmetná výstava, ústne oboznámila riaditeľa F., ako rodinného priateľa jej rodičov, s jej

existenciou. Nepamätala si, či sa s darovacou zmluvou žalobkyne oboznámila dňa 14.2.2019, o jej
existencii sa dozvedela vtedy, keď žalobkyňa prišla dňa 4.3.2019 do jej domu baliť veci na výstavu,
oznámila jej to. Nepovažovala za potrebné niekoho na svoju darovaciu zmluvu upozorňovať, pretože
bola len skontrolovať otca, bol tam otec a bol tam pán Hájiček, ktorý od nej dávno predtým vedel o jej
darovacej zmluve. Výstava a balenie vecí boli realizované na popud pána Hájička, ktorý chcel ešte urobiť

otcovi radosť, balenie dohadovala žalobkyňa s pánom Hájičkom, v podstate za jej chrbtom. Preto aj
vypovedala, že bola prekvapená, že tam prišli nielen z Múzea Červený Kameň, ale aj jej sestra, napriek
jej zákazu. S odvozom vecí a s výstavou súhlasila, lebo tam bol prítomný otec, nechala to na ňom, bol len
fyzicky nevládny, psychicky bol v poriadku. Nevie si vysvetliť, prečo otec podpisoval zmluvu na hnuteľné
veci so žalobkyňou, keď ich daroval mesiac pred tým jej. Sestra za ním chodila, napriek jej nesúhlasu
v jej neprítomnosti. Nevie, možno len chcel, aby boli obe spokojné. Jeho najbližšou nezainteresovanou

osobou bola T. H., a jej priateľ.

28. Žalovaný 2/ v konaní pred súdom prvej inštancie zotrval na svojom písomnom vyjadrení k žalobe, s
tým, že nemá záujem a dôvod zadržiavať predmety kultúrnej hodnoty, ktoré prevzal za účelom výstavy.
Vzhľadom na to, že mu boli doručené dve výzvy na vydanie týchto predmetov, od žalobkyne aj od

žalovanej 1/, nie je mu zrejmé, kto je ich vlastníkom. Zároveň ide o predmety s vysokou finančnou
hodnotou. Zástupca žalovaného 2/ p. F. konal na požiadanie polície tak, že poskytol priestor na ich
úschovu. Má za to, že je potrebné ich vydať vlastníkovi. K časovým aspektom od iniciovania výstavy po
jej realizáciu, vrátane dojednania podmienok, sa vie vyjadriť p. F.. K zavedenej praxi žalovaného 2/ pri
realizácii výstavy uviedol, že spravidla sa uzatvára zmluva o výpožičke s vlastníkom a až potom sa spíše

protokol o odovzdaní veci a prevzatí veci. V tomto prípade bol postup taký aký bol, pravdepodobne pre
dôveru medzi vtedajším riaditeľom Múzea Červený Kameň a pánom U., ako osobnými priateľmi.

29. V konaní vypočutá svedkyňa S. A. /na návrh žalobkyne/ spontánne vypovedala, že s otcom
žalobkyne a žalovanej 1/ ešte z čias komunizmu mali veľmi dobré vzťahy, bola reč o tom, že keď budú

dievčatá staršie, všetko dostane J., pretože ona bola tá, ktorá pomáhala otcovi pri umeleckých veciach.
Teraz je historička a má aj svoju dielňu, mladšia nedostala preto nič, lebo jej vybudovali obrovský byt
v dome, v ktorom bývali, vyše 160 m2, starala sa o rodičov a oni jej pomáhali s deťmi, všetko jej bolo
platené, aj ten byt čo dostala, taký elegantný, luxusný. V Bratislave by stál niekoľko miliónov. To jej
dali bezplatne, platili aj užívanie toho bytu aj všetky náklady, kupovali jej auto, lebo musela mať auto,

aby rodičov vozila hore dole, aj aby sa dostala z roboty. Po smrti pani U. vždy, keď chcela navštíviť
pána U., sa museli prihlásiť, nebolo to ako kedysi, že zavolala, že za hodinu príde, to nebolo možné,
týždeň pred tým sa museli ohlásiť u U.. Dňa 14.2.2019 prišli s J. trošku skôr, rozprávali sa s pánom U.,
hovoril, že ho U. týra, núti ho do nejakých vecí, aj do toho, aby prepísal celý majetok, inak sa ona o neho
nepostará, strčí ho do starobinca. Pán U. hovoril, že keď jej takto prenechal nemovité veci, že tie movité

veci urobí taký súpis a dá to všetko J., a tak sa aj stalo. U. sa tam objavila toho 14.2.2019, prišla a že
akým právom a oni jej ukázali tú zmluvu, ktorá bola našťastie kópia a vytrhla jej ju z ruky a podľa toho si
potom urobila vlastnú zmluvu. Následne svedkyňa na položené otázky ako vie, že žalovaná 1/ si urobila
vlastnú zmluvu, vypovedala, že nemá mať odkiaľ túto informáciu, dedukuje to normálnou logikou, lebo
keby mala originálnu zmluvu, tak by ju vytasila skôr. Aj tie predmety, ktoré boli požičané na Červený

Kameň, bola jasná vec, že boli jej, ona sa sťažovala, že J. prišla a kradla predmety v tom dome, to nie je
pravda, za prvé pán U. vždy vedel aké predmety si zobrala a za druhé, to boli jej veci, to neboli jej veci,
to patrilo jej. Na otázku súdu prvej inštancie, komu patrili predmety, svedkyňa uviedla, že J.. Na otázku
právneho zástupcu žalobkyne, aby svedkyňa objasnila vzťah pána U. a U. U., svedkyňa vypovedala,
že U. ako dieťa bola ako všetky deti, mala určitý strachovný rešpekt pred mamkou a v momente, ako

mama zomrela, sa všetko otočilo. U. bola vždy pekné dievča a vždy sa spoliehala na svoju auru a bola
presvedčená,žekaždéhosiobtočíokoloprstu,čobolasotcompravda,alematkavždydotohorýpala.To
znamená, že v momente ako zomrela pani U., U. mala voľnú ruku v jej chovaní k otcovi a on sa sťažoval.
Svedkyňa síce uviedla, že bola osobne pri konfliktných situáciách, po smrti pani U. niekoľkokrát pred
rokmi 2019, 2018, 2017, ale žiadne konkrétnosti neuviedla. Žije vo T., U. navštevovala často, každé dva

mesiace, každých 6 týždňov, každých 8 týždňov, každých 9 týždňov, podľa toho, aká bola práve situácia
a J. s otcom ju navštevovali vo T., kde chodili po výstavách. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne,
či niekedy povedal pán U. niečo v súvislosti s podpisom nejakej darovacej zmluvy, čo sa týka prepisu
nehnuteľností, alebo hnuteľných vecí, svedkyňa vypovedala, že to bolo jasné ešte za života pani U., ževšetok majetok bude prepísaný na J.. Čo sa týka nehnuteľností pán U. hovoril, že žalovaná 1/ ho k tomu
prinútila, že on to nechcel podpísať, ona ho prinútila, že keď to neurobí, ona sa o neho nebude starať,
dá ho do starobinca. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobkyne, či mohla žalobkyňa navštevovať

svojho otca, svedkyňa vypovedala, že nemohla. Od momentu, ako zomrela matka, nebolo to možné,
keď tam boli spolu, tak ju vyhodila z domu. Na otázku právneho zástupcu žalovanej 1/, či pán U. povedal
svedkyni, že to daruje J., svedkyňa vypovedala, že U. jej hovoril, že U. ho prinútila podpísať zmluvu, že
ona dostane všetky nemovitosti, ale že to chce dať do poriadku a preto prepíše J. movitosti, že to tak
musí byť a že to tak on chce a my sme to vedeli roky dozadu. Na doplňujúcu otázku právneho zástupcu

žalovanej 1/, kedy sa mal takto vyjadriť, si už svedkyňa nevedela spomenúť, potrebovala by svoj notes,
avšak dodala, že 14.2.2019, keď tam boli, U. sa naraz objavila a vytrhla J. zmluvu, ktorú robili niekoľko
dní predtým a urobila si vlastnú zmluvu podľa toho, ako ona potrebovala ten dátum. Na otázku súdu prvej
inštancie, na základe čoho uvádza svedkyňa, že si žalovaná 1/ mala urobiť vlastnú zmluvu a že mala fotiť
niečo, čo tam už nebolo, svedkyňa uviedla, že lebo tie fotky predložila a bolo to vidieť. Svedkyňa videla
fotky, boli v tom spise, na otázku v akom spise už tiež uviedla, že nevie, ale boli tam. Na otázku súdu prvej

inštancie, odkiaľ má svedkyňa informáciu, že si žalovaná 1/ mala dať vyhotoviť vlastnú zmluvu a fotky,
svedkyňa uviedla, že na každej fotke je vzadu dátum, kedy je vyhotovená. Žalovaná 1/ jej ukazovala
fotografie a potom videla, že sa to nezhoduje s tým, o čom ona vie. Svedkyňa si v rámci doplňujúcich
otázok opäť nepamätala kedy a kde jej takto mala žalovaná 1/ ukazovať označené fotografie, rovnako
tak si svedkyňa nepamätala, o akom spise vypovedala. Svedkyňa poprela, že by sa pred pojednávaním

so žalobkyňou alebo s jej právnym zástupcom rozprávali o tom, ako má vypovedať. Na otázku súdu
prvejinštancie,prečosvedkyňaspomínalavosvojejvýpovedi,žefotografiesúsúčasťouspisu,svedkyňa
uviedla, že nevie na to odpovedať, že si už nepamätá a dodala, že si myslí, že to videla, a boli tam
pripojené tie fotografie. Aj na otázku kto a kedy to mal svedkyni ukázať, svedkyňa opäť uviedla, že to už
nevie povedať. Svedkyňa počas svojej výpovede nahliadala do poznámok, o ktorých v závere uviedla,

že sú jej vlastné, podľa jej notesu, ktorý má doma.

30. V konaní vypočutý /na návrh žalovanej 1// svedok H. U., bez príbuzenského vzťahu, spontánne
vypovedal, že je zberateľ keramiky, s pánom U. bol dobrým priateľom 35 rokov, veľa vecí od neho
kúpil, vie vypovedať iba k veciam ohľadom keramiky. Povedalo sa, že sa chystá nejaká svetová výstava

keramiky, niekde v západnom Nemecku, kde žije, to nezodpovedalo vôbec pravde. Od žalovanej 1/
má vedomosť, že habánska keramika bola prakticky odvezená 2-3 roky dozadu, za života pána U.,
organizovane S. A. a žalobkyňou s tým, že tam to bude vystavené. Potom mu bolo ponúknuté veľa
vecí z jedného starožitníctva v Bratislave, takých menej cennejších, asi tak v hodnote 40 000,- eur, bolo
to 25 kusov keramiky, ale to boli také normálne veci, ktoré z tej zbierky pochádzali a potom mal pár

rozhovorov s pánom U. a občas ho navštevoval v tom stave v akom bol, sťažoval sa mu, že pani A. mu
dlží nejaké peniaze, pýtal sa ho za čo a on mu povedal, že nejakú vec predal a že mu dala len nejakú
čiastku a že tu druhú čiastku zaprela. Zbierka, ktorá sa stratila, alebo ktorá bola odvezená, činí veľkú
sumu, pretože bola ponúknutá jednému jeho známemu a ten povedal, že to kúpi až keď pán U. zomrie a
je ochotný ju kúpiť v hodnote asi tak 300 000,- eur. Na otázky súdu prvej inštancie, či vie svedok presne

špecifikovať kusy habánskej keramiky svedok uviedol, že existuje fotografia tej skrine /vitríny/, kde tie
kusy boli, tú fotografiu vlastní, ale nemá ju pri sebe. Keď navštevoval pána U., s jeho dovolením si to
vyfotil, vedel, že je zberateľ tak isto ako on. Išlo o džbány, taniere, fľaše, menšie džbániky, habánske
hračky, bola to obsiahla zbierka, asi 30-40 kusov. Vo Viedni bolo krátko po smrti pána U., krátko po tom
odvoze keramiky z Modry Harmónie, podané trestné oznámenie, keďže žalovaná 1/ si myslela, že tá

celá zbierka bola odvezená do Rakúska, tak bola na polícií vo Viedni urobená zápisnica a bolo to všetko
spísané. Bolo jej povedané, že trestné oznámenie musí podať v Pezinku v mieste činu a že keď by sa
objavil nejaký kus z tej zbierky v nejakých aukciách, tak že by mohla podať oznámenie v Rakúsku, že
sa jedná o ukradnutú vec, alebo vec ktorá patrí jej.

31. V konaní vypočutá /na návrh žalovanej 1// svedkyňa T. H., opatrovateľka pána U., od marca 2019
do jeho úmrtia, vypovedala, že od pána U., čo sa jej posťažoval ohľadne majetkov a čo ho trápilo, že
rozdelil majetky a jediné čo chcel bolo, že čo rozdelil, malo byť pri ňom doma. Že sa pýtal pani J., či
tam v tom dome chce bývať, povedala že nie, tak rozdelil vlastne bývanie tak, ako rozdelil a jediné,
čo chcel, tak mať svoju robotu, svoju keramiku, v podstate svoj život pri sebe. On to bral tak, že to je

jeho /keramika a veci, ktoré on vyrábal/ a to chcel mať doma, tam kde to patrí, v dome tam kde žil. Pri
právnych úkonoch pána U. nebola prítomná. Na otázku súdu prvej inštancie, či hovoril niekedy svedkyni
o tom, že by daroval hnuteľné veci žalobkyni, svedkyňa vypovedala, že jediné, čo spomínal, že daroval
ten dom, že takto tieto majetky rozdelil. Pýtal sa jednej dcéry či ho chce, tá ho odmietla, tak dostalabyt, či niečo také v Bratislave a tej druhej tým pádom dal vlastne dom. Vzťah pána U. k dcéram J. a U.
bol taký, že ich mal obidve veľmi rád, čo ho trápila jediná vec, že sa stále hádajú. Na otázku právneho
zástupcu žalovanej 1/, či sa niekedy sťažoval pán U. na dcéru U., že by sa o neho nestarala, alebo by

ho do niečoho nútila, svedkyňa odpovedala, že nie, tiež nebola svedkom toho, že by ho dcéra U. nútila
do prepisu majetku. Na otázku, či mala žalobkyňa dovolené návštevy v dome svedkyňa vypovedala,
že pokiaľ tam robila, neboli zakázané žiadne návštevy, ale ona poprosila žalovanú 1/ o to, aby keď sa
tam aj niekto ohlásil telefonicky, nakoľko s pánom U. potrebovala pracovať, potrebovala, aby sa hýbal,
cvičil, v podstate aby sa mu aj pamäť cvičila, či to boli hry alebo komunikácia, bola to jej práca a veľmi

na týchto veciach záleží, pán U. nemal zakázané vôbec nič, ale kvôli tomu, aby s ním mohla pracovať,
potrebovala čas a nie aby vybavovala každý boží deň nejaké návštevy, bolo lepšie, keď sa návštevy
telefonicky dopredu ohlásili a tiež že tých ľudí nepoznala, kto to je, čo to je, nebodaj by niečo zmizlo a
bolo by to na ňu, takéto veci si na triko nedá. Je lepšie sa s rodinnými príslušníkmi dohodnúť, že vtedy
dôjde niekto, vie, že má prísť, tak príde. Mali možnosť rozprávať sa, telefonovať, tam nebol žiaden zákaz
ani nič, len proste potrebovala mať ten čas pre klienta, aby s ním mohla pracovať. Na otázky právneho

zástupcu žalovanej, či si svedkyňa pamätá, že by žalobkyňa vynášala nejaké veci z domu, svedkyňa
uviedla, že počas jej prítomnosti nikto nič neodnášal; či sa svedkyňa pamätá, že by sa v dome nachádzali
nejaké kroje, krojové súčasti, alebo niečo také, svedkyňa odpovedala, že nie, nepamätá si a nevidela
žiadne kroje. Svedkyňa potvrdila, že keď žalobkyňa telefonovala, keď sa chcela rozprávať s pánom U.,
rozprávala s ním; jej pracovná doba bola od pondelka do piatka, od 8.30 do 16.00, okrem víkendov a

sviatkov. Za celé obdobie, čo tam pracovala, neprišli tam žiadne tretie osoby, jedine tak policajti, ohľadne
nejakého nezmyselného týrania pána U., ale nič také nebolo. Na otázku súdu prvej inštancie, kto mal dať
taký podnet, svedkyňa uviedla, že prítomní /žalobkyňa a žalovaná 1// rodinní príslušníci sa doťahovali.

32. V konaní vypočutý svedok Z.. R.. H. F. vypovedal, že k rodine žalobkyne a žalovanej 1/ mal blízky

priateľský vzťah, pozná ich od roku 1964, k ich otcovi mal veľmi dobrý vzťah, navštevoval ich. Ich otec bol
veľký odborník v oblasti keramiky, hodný titulu národný umelec. Naposledy ich domácnosť v F. navštívil,
keď sa brala časť zbierkového fondu na výstavu na Červený Kameň, kde bol riaditeľom do 31.5.2021. On
bol autorom myšlienky usporiadať výstavu predmetov zberateľskej činnosti Z. U.. Bol spísaný zoznam
a keďže si myslel, že Z. U. je ich vlastníkom, podpisoval on tento zoznam. Následné uzavretie zmluvy

o výpožičke so žalobkyňou nevedel vysvetliť, nemobilný majetok /dom a cestu/ mala U.. Z historického
oddelenia ho informovali o darovacej zmluve žalobkyne, čo bral ako logické, že musí dôjsť k rozdeleniu
majetku. Výstava skončila nevalne, pretože potom prišla U. s veľkou nespokojnosťou, že to tam rozbije.
Aby sa niečo nestalo, dal to tam zamknúť a výstavu zrušil.
Na otázku či mal vedomosť o darovacej zmluve žalovanej 1/ svedok odpovedal, že nemal, detaily si

nepamätá, ale keby mal, jednal by inak. Verbálne je verbálne, bolo také povedomie v múzeu, že s tou
výstavou nesúhlasila, preto hovorila, že to tam rozbije, preto to dal aj zamknúť, aby sa nič nestalo.
Keď sa podpisoval zoznam vecí na výstavu pri tom balení, žalobkyňa tam bola, žalovaná 1/ odišla.
Keď to podpísal Z. U., tak to bol jasný dôkaz toho, že tá časť mobilného majetku musí prirodzene
patriť žalobkyni, tak si to vysvetľuje. Lebo protest nebol. Prečo bol na odovzdávacom protokole zo dňa

4.3.2019 uvedený Z. U. a telefónne číslo žalovanej 1/ si svedok už nepamätal. Na otázku, či mu Z. U.
vravel, kto je vlastníkom tých zbierkových predmetov svedok odpovedal, že dá zdravý rozum, keď on
podpísal spakované predmety pred ich odvozom do múzea, to dá rozum, že patria druhej strane... Na
otázku súdu prvej inštancie akej druhej strane svedok odpovedal, že Z. U. vedel a dával súhlas, že je
to v dobrých rukách a dané dedične. Zdá sa mu to byť jednoduchá záležitosť, dáva to zdravý rozum.

Tým, že to podpísal, odpovedal na otázku právnikom U., že uznal, že tento sumár predmetov, ktorý je
v zozname, bude patriť J., ktorá zostala pri akte odovzdávania predmetov sama, bez sestry. Na otázku,
či mu žalovaná 1/ hovorila ústne, že disponuje darovacou zmluvou svedok odpovedal, že to počul, od
koho už nevie a bolo to v čase po začatí výstavy, to je taká klebeta, pretože prečo sa to neobjavilo
hneď, nepreukázala sa písomným dokladom, ale až po tej vernisáži. Na otázky súdu prvej inštancie,

pokiaľ svedok vypovedal, že výstava bola realizovaná na jeho návrh, popud, koho teda oslovil a s kým
dojednával podmienky výstavy, kto určoval, ktoré predmety pôjdu na výstavu, svedok odpovedal, že
chcel urobiť takú výstavu, ako mal Fulla. Oslovil Z. U. a jeho manželku. V tom čase Z. U. s tým nesúhlasil,
ťažko sa s tými vecami lúčil, že mu robia radosť a že príde čas a to sa ku koncu životného cyklu aj stalo,
že mal ho vtedy počúvnuť, mu povedal. Nevie, kto tie predmety vyberal, určite pracovníčky múzea.

33. V konaní vypočutá svedkyňa J. J., vypovedala, že bola zamestnaná ako opatrovateľka Z. U. od
septembra 2017 do februára 2019, s pracovnou dobou od 7.00 do 16.00 v pracovné dni. Denne s Z.
U. komunikovali, povedal jej o týchto veciach, trápili ho spory medzi sestrami, ale nič bližšie, konkrétneveci nehovoril, mal snahu majetky rozdeliť medzi dcéry, lebo už mal vysoký vek, chcel, aby sa nejako
dohodli. O darovacej zmluve v prospech žalobkyne má vedomosť od Z. U., ktorý jej to povedal, že
hnuteľný majetok napísal, daroval na pani J., začiatkom roka 2019. Zmluvu nevidela, povedal jej, že

dom napísal na jednu dcéru a ostatné veci daroval J., z čoho usúdila, že ide o vnútorné zariadenie v
dome, možno jeho veci. Niekedy začiatkom roka 2019 niekedy v januári mal pán U. prepísať hnuteľný
majetok na J., takto sa to od neho dozvedela. Bola v dome, pracovala tam, keď bola v dome J. a notár.
Priamo pri podpisovaní nebola. Snažila sa súkromných vecí nezúčastňovať. U. keď sa to dozvedala, tak
sa veľmi hnevala. Niekedy vo februári 2019 videla, že dávala otcovi podpisovať nejakú zmluvu. Zmluvu

nevidela, ale potom U. vyhlásila, že všetky veci sú jej, lebo jej to otec daroval. Časovo začala vnímať
medzi sestrami konflikt o vlastnícke právo, bolo to posledné mesiace, ako tam pracovala.

34. V konaní vypočutá svedkyňa J.. Y. T. vypovedala, že má dlhoročný priateľský vzťah k celej rodine, k
rodičom aj k obom dcéram, poznajú sa 14 rokov, odkedy začala doučovať staršieho syna žalovanej 1/.
Bola osobne prítomná dňa 4.3.2019 pri odovzdávaní vecí do múzea na výstavu, priviezla ju žalovaná 1/

opatrovať Z. U., lebo jeho opatrovateľka mala choré dieťa. Pamätá si, že sedela vedľa majstra, oproti
sedel riaditeľ F., pracovníčky múzea balili veci a pomáhala im žalobkyňa. S majstrom sa bavili, bol pri
zmysloch, vysvetľoval im, že dom s pozemkom dal U. a že tieto veci, čo sa balia, pôjdu k J.. U. prišla,
doniesla kávu a odišla späť do práce do Pezinka. Asi po hodine odišli aj ostatní s tými vecami, naložili ich
do dodávky a odniesli do múzea. Nezaregistrovala pri tom žiadny konflikt, bola tam príjemná pracovná

atmosféra, aj majster bol vo veľmi dobrej kondícii, asi posledný krát čo ho zažila. Vedľa nej sedela aj
zapisovateľka z Červeného Kameňa, ktorá mohla počuť tú vetu majstra keď povedal, že to sú J. veci,
to jej dal, U. dostala dom a pozemok. Takto sa vyjadril vo vzťahu k exponátom, ktoré išli na výstavu, iné
nespomínal, neuvádzal, jej samej to bolo trápne o týchto veciach počúvať. O existencii darovacej zmluvy
medzi Z. U. a žalovanou 1/ sa dozvedela niekedy v tom mesiaci z telefonátu s ňou, ako už chcela vrátiť

veci z múzea, keď sa jej pýtala, ako je to možné, lebo to sú J. veci, tak ju odbila s tým, že sa nemám
starať, že tie veci jej dal otec v decembri 2018. Viac sa o to absolútne nezaujímala. Sama z toho bola
prekvapená, lebo 4.3.2019 bola pri tom, ako sa balia veci a mali ísť na Červený Kameň a bolo zjavné
a majstrom U. aj potvrdené, že tieto veci sú J..

35. V konaní vypočutá svedkyňa J.. Y. F. vypovedala, že je dlhoročnou priateľkou rodiny U., od detstva,
neskôr aj pracovne. Pred 14.2.2019 jej volala žalobkyňa a požiadala ju o pomoc pri balení predmetov,
konkrétne išlo o zbierku Habánskej keramiky a keramiky z 19. storočia. Keďže mala byť súčasťou toho
procesu, požiadala žalobkyňu, aby jej ukázala svoju darovaciu zmluvu na dané predmety. Ukázala jej
kópiu darovacej zmluvy, overenú notárom, kde bol podpis Z.O. U., notárky, a podpis žalobkyne. Išlo o

darovaciuzmluvunahnuteľnýmajetokzdomuZ.O.U.,vlastnetoužneboljehodom.Darovaniesatýkalo
hnuteľných vecí, zariadenia, historických zbierok. Keď prišli do F., prítomný bol Z. U., opatrovateľka J..
J., pani S. A. a žalobkyňa. Neskôr prišla aj žalovaná 1/. Začali so žalobkyňou baliť predmety, ktoré boli
vo vitríne, išlo o habánsku fajansu a keramiku z 19. storočia. Požiadala ju o to žalobkyňa. Predmety mali
ísť na výstavu do Nemecka, ktorej garantom mala byť S. A.. Asi o pol hodinu neskôr prišla žalovaná 1/ a

vravela, že nesúhlasí s balením predmetov a ich odnesením a že ide volať políciu. Dali si prestávku, bola
v kuchyni s J.. J., kde pili kávu. V obývačke bol Z. U. s oboma dcérami a S. A.. Počuli, že sa strhla hádka.
Potom prišla do kuchyne za nimi žalovaná 1/ a vytiahla z výstrihu xerokópiu darovacej zmluvy žalobkyne
a kričala, že „pozrite sa čo ona má“. Žiadnou svojou darovacou zmluvou na hnuteľný majetok sa vtedy
nepreukázala. Tak isto neprišla ani polícia, takže predpokladá, že tie telefonáty na políciu boli fingované.

Na základe reakcie žalovanej 1/ predpokladá, že sa v ten deň dozvedela, že Monika má darovaciu
zmluvu na hnuteľný majetok. Svoju darovaciu zmluvu im žalovaná 1/ nepredložila. Predpokladá, že ju
v ten deň ani nemala, keby ju mala, tak by im povedala vtedy, že aj ona má takúto zmluvu. Pani J.
vystupovala ako majiteľka predmetov, s čím bol uzrozumený aj Z. U. a žiadnym spôsobom nenamietal
toto balenie predmetov. Žalovaná 1/ vyhodila žalobkyňu za dvere a zamkla. Ona ostala vo vnútri v

dome a potom tiež musela ísť. Krabice sa nosili dole pod bránu a bol tam pán s autom, ktorý ich
odviezol, toho pána nepoznala, predpokladá, že do Bratislavy. Pri výbere predmetov na Červený Kameň
nefigurovala, ani pri preberaní predmetov. Bola kurátorom tej výstavy v múzeu Červený Kameň. Na
otázku právneho zástupcu žalobkyne, či sa vie vyjadriť k hnuteľným veciam, konkrétne k rôznym krojom
resp. ich súčastiam, ktoré vlastnil Z. U., ktoré boli súčasťou darovacej zmluvy žalobkyni, svedkyňa

uviedla, že Z. U. mal bohatú zbierku krojov z rôznych častí Slovenska, základ tvorili kroje z okolia Trnavy.
V roku 2017 robila výstavu k 95. narodeninám Z. U. a súčasťou boli aj kroje, asi 30 kusov, dôkazom
toho sú aj 2 zmluvy o výpožičke. Po skončení výstavy sa kroje vrátili. Na otázky právneho zástupcu
žalobkyne, pokiaľ svedkyňa vypovedala, že žalovaná 1/ vytiahla darovaciu zmluvu žalobkyne, odkiaľ vieo jej obsahu, či ju čítala svedkyňa vypovedala, že ráno pred tým, ako išli do Modry - Harmónie požiadala
Moniku, aby jej ukázala darovaciu zmluvu a bola jej ukázaná xerokópia a túto neskôr žalovaná 1/ v
kuchyni ukazovala. Pokiaľ vie, výstava v Nemecku sa neuskutočnila a keďže odnesené predmety pre

účely výstavy v Nemecku boli v majetku pani J., do domu sa nevrátili, ale si ich ponechala.

36. Na výzvu súdu prvej inštancie uviesť doplňujúce skutkové tvrdenie a to ako a v čom spočívala
schopnosť žalobkyne fyzicky disponovať s predmetom daru v zmysle darovacej zmluvy zo dňa
25.1.2019, právny zástupca žalobkyne uviedol, že veci boli v dome, v ktorom býval jej otec, bolo to za

života jej otca. Je pravdou, že dom bol v čase darovania už vo vlastníctve žalovanej 1/, jej otec si ich
tam, pokiaľ žil, v podstate nechal, aby dom nezostal prázdny. Nedisponovala kľúčmi do domu, prípad od
prípadu si prístup do domu dojednávala s otcom, alebo so sestrou. S predmetom darovania nakladala
tak, že uzatvárala zmluvy o výpožičke.

37. Žalovaná 1/ v rámci doplňujúceho výsluchu /na návrh žalobkyne/ uviedla, že fotky na darovacej mojej

zmluve robila sama. Čo sa týka fotografie vitríny, na ktorej je odraz nejakej inej osoby, bol to jej veľmi
dobý známy, Z. F., ktorý prišiel na návštevu v tom čase a nepomáhal jej s fotením. Možno tú vitrínu v
tom čase odfotil. Nepovažovala to za potrebné nejako oznamovať, pretože si myslí, že to nesúvisí s
týmto prípadom.

38. V konaní nanávrh žalobkyne vypočutý svedok Z. F., vypovedal, že žalobkyňu pozná z videnia v dome
žalovanej 1/, žalovaná 1/ bola od r. 2014 v práci kolegyňou jeho priateľky, preto sa poznajú, navštevovali
sa aj doma, aj v dome v J.-F.. Od žalovanej 1/ vie, že sa má vyjadriť k nejakej fotke. Ukazovala mu
fotku nejakej vitríny, kde je aj on. Fotil to on, jej fotoaparátom, nevie presne kedy to bolo, plus mínus
4 roky, koncom roka 2018, v čase, keď ešte žil ich otec. Bol vtedy u nej na návšteve, robila si nejakú

fotodokumentáciu.

39. Právny zástupca žalobkyne titulom v záverečnej reči uviedol, že má za to, že vykonaným
dokazovaním bola preukázaná existencia darovacej zmluvy žalobkyne s jej otcom, bola platne uzavretá
v dome v F., obsahuje overený podpis jej otca. V okamihu uzatvorenia darovacej zmluvy mala žalobkyňa

možnosť začať disponovať s predmetom darovacej zmluvy. Je pravdou, že predmety darovacej zmluvy
si fyzicky neodniesla z domu v tom čase už vo vlastníctve žalovanej 1/, nakoľko viaceré tieto predmety
tvorili ozdobu, resp. vybavenie obydlia jej otca. Výpožička predmetov do múzea Červený Kameň je jeden
z príkladov faktického nakladania s predmetom daru. K predmetom daru uzatvárala zmluvu o výpožičke
žalobkyňa, v tom čase ako vlastníčka aj týchto predmetov. Uvedená výpožička sa vykonávala za života

otca žalobkyne a žalovanej 1/, ktorý takýto postup nenamietal. Žalovaná 1/ v priebehu dokazovania
nespochybnila resp. nevedela ani vysvetliť, prečo by svedkovia, Múzea Červený Kameň, mali za to,
že vlastníčkou hnuteľných vecí je žalobkyňa. O vedomosti darovacej zmluvy žalovanej v 1/ sa tak
žalobkyňa, ako aj svedkovia, či iné osoby dozvedeli až s odstupom času, odhadom v lete v r. 2019.
Darovacia zmluva žalovanej 1/ nie je platná, bola antedatovaná. Uvedené tvrdenie podkladá viacerými

rozpormi, ktoré uviedla o čase vzniku darovacej zmluvy žalovaná 1/, ako ich konkrétne špecifikoval v
podaní zo dňa 10.10.2022, ku ktorému sa žalovaná 1/ doposiaľ nevyjadrila a nemala potrebu uviesť
tieto rozpory na pravú mieru, resp. vysvetliť. Keďže pri podpisovaní darovacej zmluvy žalovanej 1/ sa
údajne žiadna iná osoba nenachádzala okrem zmluvných strán, rozsiahle dokazovanie smerovali na
nepriame dôkazy, predovšetkým výpovede svedkov a s poukazom na viaceré legendy vzniku darovacej

zmluvy. Dôveryhodnosť vzniku darovacej zmluvy žalovanej 1/ tiež spochybňuje skutočnosť, že o nej
nikto nemal žiadnu vedomosť a bola vytvorená a použitá tendenčne, pravdepodobne v úmysle dostať
sa k vlastníctvu hnuteľných vecí. Navrhol žalobe vyhovieť.

40. Právny zástupca žalovanej 1/ titulom záverečnej reči uviedol, že žalobkyňa nepreukázala existenciu

ani jedného predpokladu na domáhanie sa vydania veci s tým, že týmito predpokladmi sú existencia
vlastníckeho práva a neoprávnené zadržiavanie veci. Vo vzťahu k existencii vlastníckeho práva,
žalobkyňa jediné, čo preukázala je existencia právneho titulu zo dňa 25.1.2019, avšak skutočnosť, že
by došlo k nadobudnutiu daru na základe nej, nepreukázala. Nepreukázala, že by došlo k odovzdaniu
predmetu daru zo strany darcu na obdarovanú, netvrdila, ako k tomuto odovzdaniu malo dôjsť, hoci zo

strany súdu prvej inštancie bola na to osobitne vyzvaná. Predmetný dar sa po celý čas nachádzal v
dome v F. a sám nebohý darca ho odovzdával do výpožičky žalovanému 2/, čo vyplýva aj z vykonaného
dokazovania a to z protokolu, ktorý bol v čase odovzdania predmetov zbierkovej hodnoty spísaný. Pokiaľ
poukazuje na zmluvu o výpožičke, že túto uzatvárala samotná žalobkyňa, tak ako vyplýva z vykonanéhodokazovania, o tejto skutočnosti darca nemal vedomosť a k jej uzatvoreniu došlo bez jeho vedomia, čiže
uvedená zmluva nemôže preukazovať reálny faktický úkon odovzdania daru, lebo je mimo vôle darcu.
Žalovaná 1/ je vlastníčkou predmetných vecí a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 11.12.2018, čiže

právny titul a nadobudnutie vlastníckeho práva predchádzalo údajnému titulu, od ktorého si žalobkyňa
odvodzuje svoje vlastníctvo. V súlade so zásadou nemo plus iuris...je zrejmé, že tento titul žalobkyne trpí
zásadnou vadou, keďže darca už v tom čase vlastníckym právom nedisponoval. Poukazuje pri tom, že
priestory,vktorýchsadarnachádzal,vtomčaseužpatriližalovanej1/atedamalafaktickú,akoajprávnu
možnosť s darom disponovať. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na nepriame dôkazy a to výsluchy svedkov,

tieto nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko všetci svedkovia nemali reálnu vedomosť o právnych
vzťahoch v rámci rodiny U. a svoje tvrdenia zakladali len na domnienkach, ako napr. svedok F., ktorý
sa vyjadroval tým spôsobom, že keďže U. nadobudla nehnuteľný inventár, tak bolo logické, že hnuteľný
má nadobudnúť J.. Ďalej viacerí svedkovia, z hľadiska hodnovernosti výpovede, buď túto výpoveď čítali,
alebo sa viackrát dopytovali samotnej žalobkyne, resp. o okolnostiach sporu mali vedomosti bez toho,
aby im príslušné doklady boli poskytnuté zo strany súdu, čiže je podľa neho zrejmé, že sa k nim

dostali prostredníctvom žalobkyne, čo má veľký vplyv na hodnovernosť a posúdenie hodnovernosti ich
výpovedí. Pokiaľ sa žalovaná 1/ nezdôverovala o existencii darovacej zmluvy z decembra 2018, samo
o sebe to neznamená, že táto zmluva neexistovala, alebo že by nebola. Žalobkyňa teda nepreukázala,
že by k uskutočneniu toho úkonu malo dôjsť v iný deň, ako je na ňom uvedené a túto skutočnosť nie je
možnévyvodiťzožiadnehovykonanéhodôkazu.Existenciadarovacejzmluvyzdecembra2018nielenže

vylučuje vlastnícke právo žalobkyne, ale súčasne vylučuje neoprávnenosť držby týchto vecí zo strany
žalovanej 1/. Žalovaná 1/ ako vlastníčka je oprávnená tieto predmety držať a užívať. Súčasne poukázal
i na nemožnosť vydania niektorých vecí a to z dôvodu, že sa stali súčasťou nehnuteľnosti, v ktorej
sa nachádzajú /napr. kamenný balkón, krbové kachle, hrada/. Keďže tieto veci sa stali súčasťou veci,
stratili charakter samostatnej veci, ktorá skutočnosť bráni ich vydaniu. Čo sa týka krojových súčastí, sa

pridržiavaltvrdení,ktorénebolipopretéato,žestakýmitopredmetmižalovaná1/nedisponuje,nemáich.
Vtomtosmeretedanemápasívnulegitimáciu,čiženemožnosadomáhaťichvydaniaodnej.Vovzťahuk
habánskejkeramike,ktoráboladanádomúzeanavýstavu,taktátojezaistenápríslušnýmrozhodnutíma
teda v danom prípade absentuje neoprávnené zadržiavanie veci. Časť zbierky habánskej keramiky mala
byť odnesená samotnou žalobkyňou na výstavu do Nemecka, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania

a do dnešného dňa nebola v podstate vrátená a žalovaná 1/ s ňou nedisponuje. Navrhol žalobu
zamietnuť.

41. Žalovaný 2/ v záverečnej reči odkázal na svoje predchádzajúce stanoviská a vyjadrenia s tým, že
predmet výpožičky vydá podľa právoplatného rozsudku súdu.

42. Zistený skutkový stav a vykonané dokazovanie súd prvej inštancie ráne posúdil podľa § 126
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 40 OZ, § 132 ods. 1 OZ, § 133 ods. 1 OZ, § 628 ods. 1 OZ
a zaujal právny názor, že vlastnícka žaloba na vydanie veci môže mať úspech len vtedy, ak preukáže
žalobca svoje vlastnícke právo a ďalej preukáže, že žalovaný do jeho vlastníckeho práva zasahuje

neoprávnene.

43. Súd prvej inštancie právne dôvodil, že darovacia zmluva vzniká súhlasným prejavom vôle
darcu a obdarovaného. Darovacou zmluvou darca prenecháva, alebo sľubuje bezplatne prenechať,
obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal na to právnu povinnosť a obdarovaný

tento dar, alebo sľub, prijíma. Darovacia zmluva vzniká spravidla reálne, t. j. prejavom vôle oboch
účastníkov, spojeným s faktickým odovzdaním a prevzatím daru. V takom prípade môže byť prejav vôle
urobený akýmkoľvek spôsobom, teda i konkludentne odovzdaním a prevzatím daru. Druhou formou
darovacej zmluvy je konsenzuálna zmluva, ktorou darca sľubuje poskytnúť určitý majetkový prospech
obdarovanému,ktorýtentosľubprijíma.Kodovzdaniuaprevzatiupredmetudarutudochádzaneskoršie.

Pre takéto darovanie zákon vyžaduje písomnú formu.

44. „Pokiaľ ide o odovzdanie veci /tradícia/, súdna prax dôvodila, že prevzatie darovaných vecí
obdarovanými od darcu sa spravidla deje odovzdaním a prevzatím veci z ruky do ruky. Podľa okolností
konkrétneho prípadu /napr. u vecí hnuteľných, u ktorých pre ich hmotnosť alebo veľkosť neprichádza

takéto odovzdanie do úvahy/ však nie je vylúčené, aby k prevzatiu veci došlo aj inak, a to napr.
odovzdaním takého jej príslušenstva, ktoré umožňuje faktické ovládanie veci a je jeho predpokladom.“ /
rozsudok NS ČSR zo dňa 19.4.1984, sp. zn. 3 Cz 72/83, uverejnený pod č. R 17/1986/.45. Podľa čl. 2 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku /ďalej len „C.s.p.“ ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právo chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby naplnený princíp
právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude

rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu
rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

46. „Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, považoval súd prvej inštancie za
imanentnú súčasť každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a
aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta /pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.6.2010/, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má
za následok zamietnutie žaloby.“ /nález Ústavného súdu SR zo dňa 16. 12.2014, sp. zn. III. ÚS
266/2014-27/.

47. „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho
vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu /v takom prípade sa stáva žalobcom/ alebo aby bola
proti nemu podaná žaloba /v takom prípade sa stáva žalovaným/. Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený

nárok. Pre označenie stavu, vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie

je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia /žalobca/, nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnejpovinnosti/žalovaný/,niejenositeľomhmotno-právnejpovinnosti,oktorúvkonaníide.“/
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004/.

48. Vecnou legitimáciou sa podľa súdu prvej inštancie rozumejú oprávnenia strán sporu, vyplývajúce
z hmotného práva. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je daný vtedy, ak žalobcovi nenáleží ním v
konaní tvrdené hmotné právo. Pokiaľ je predmetom konania žaloba o vydanie veci na základe právnej
skutočnosti, predchádzajúcej samotné súdne konanie, súd deklaruje existenciu takejto povinnosti

žalovaného na základe zisteného skutkového stavu, zahŕňajúceho v čase vyhlásenia rozsudku aj
zistenie existencie spornej povinnosti /právoplatnosťou rozhodnutia je spornosť odstránená/. Musí byť
tak v konaní preukázané, že žalobca je nositeľom tvrdeného hmotného práva a žalovaný nositeľom
tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti, zodpovedajúcej žalobcovmu právu. Súd musí skúmať, či v čase
vyhlásenia rozsudku existuje záväzkový vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené právo vo svojom

meritórnom rozhodnutí deklarovať a teda musí aj skúmať či tento vznikol, zmenil sa resp. zanikol, teda
či trvá medzi stranami sporu /§ 217 ods. 1 veta prvá C.s.p./. Súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov a pokiaľ zistí, že žalobca v takomto konaní nie je nositeľom v žalobe
tvrdeného práva, musí žalobu zamietnuť.

49. Podľa § 191 ods. 1,2 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavoVierohodnosťkaždéhovykonanéhodôkazumôžebyťspochybnená,akzákonneustanovujeinak.

50.Podľa§185C.s.p.môžesúdvykonaťlentiedôkazy,ktorénavrhlistranysporu,pričomsámrozhodne,

ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba celkom výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako tie,
ktoré navrhli strany sporu. Ide o prípady, kedy je kladený zvýšený dôraz na ochranu práv a oprávnených
záujmov jednej zo strán, čo nebol prípad prejednávanej veci.

51. Dokazovanie súd prvej inštancie označil za jeden zo základných inštitútov civilného procesu. Aby

súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov,
významných pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu
svojho tvrdenia v zmysle § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu
prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Súd jeviazaný len tými dôkazmi, ktoré navrhli strany sporu. Jedna z najzásadnejších zmien civilného procesu
je zavedenie formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov,
ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si

o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a
súvisiacimidôkazmi.Dôrazsakladienaprocesnúdiligenciustránsporu,čohodôsledkomjeobmedzenie
dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

52. „Civilné sporové konanie je podľa súdu prvej inštancie ovládané prejednacou zásadou, v súlade s

ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou
povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z
prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana
je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a
ktorej sa domáha. Strana, domáhajúca sa týchto právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky
stavu non liquet /neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti/, teda

procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy
právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“ /nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
I. ÚS 24/2019 zo dňa 9.6.2020/.

53.Základnýmpredpokladomúspešnostižalobynavydanievecije,ževecsaneoprávnenenachádzavo

faktickej moci inej osoby než vlastníka. Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol, keď žalobkyňa,
odvodzujúca uplatnený nárok na vydanie hnuteľných vecí od existencie písomnej darovacej zmluvy zo
dňa 25.1.2019, v konaní neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia o nadobudnutí tvrdeného jej vlastníckeho
práva z titulu darovacej zmluvy zo dňa 25.1.2019, ktoré dôkazné bremeno ju, ako žalobkyňu, tvrdiacu
skutočnosti, od ktorých odvodzovala nárok na vydanie hnuteľných vecí, v konaní zaťažovalo, za

procesnej situácie, že žalovaná 1/ jej skutkové tvrdenia čo do splnenia hmotnoprávnych podmienok,
zakladajúcich nárok na vydanie veci podľa cit. ust. § 126 OZ, účinne poprela /poprela v celom rozsahu
a uviedla vlastné skutkové tvrdenia, ktoré preukázala písomnou darovacou zmluvou, uzatvorenou
časovo skôr a to dňa 11.12.2018/, nad všetku pochybnosť nepreukázala. V zmysle zásady, podľa ktorej
nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má/ nemo plus iuris ad alium transferre potest

quam ipse habet/, /uznesenie Veľkého senátu NS SR zo dňa 27.4.2021 sp. zn. 1VObdo/2/2020/, tak
žalobkyňa vlastnícke právo k hnuteľným veciam, od ktorého odvodzovala žalobou uplatnený nárok
na ich vydanie, nenadobudla a teda uzavrel, že nie je aktívne vecne legitimovaná sa ich vydania od
žalovaných 1/,2/ domáhať a to ani v prípade, ak by ku dňu podpisu darovacej zmluvy dňa 25.1.2019
nemala vedomosť o existencii časovo skoršej darovacej zmluvy /zo dňa 11.12.2018/ a bola pri ich

nadobúdanídobromyseľná.NajvyššísúdSRvuvedenomrozhodnutíjednoznačnevyjadril/zjednocujúci/
právny názor, že „Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú, alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka,
má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch
nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje.
V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka, s

poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa, neumožňuje.“ V danej veci nešlo o taxatívne vymedzený prípad
nadobudnutia vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa. Dospel k záveru, že
žalobkyňataknemohlaodZ.U.,akodarcu,darovacouzmluvouzodňa25.1.2019nadobudnúťvlastnícke
právo k hnuteľným veciam, ako sú uvedené v darovacej zmluve a jej neoddeliteľnej prílohe /ako bola
predložená žalobkyňou v origináli/, keďže darca Z. U. v čase urobenia tohto právneho úkonu už nebol

ich vlastníkom.

54. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že písomná darovacia zmluva zo dňa 11.12.2018 je žalovanou 1/
antedatovaná /vyhotovená časovo po dátume 25.1.2019 a teda neplatná/, zakladajúc toto tvrdenie na
časovo neskorších okolnostiach, ktorými malo byť odvezenie časti hnuteľných vecí dňa 14.2.2019 z

rodinného domu v J. F. za účelom výstavy v Nemecku, odvezenie dňa 4.3.2019 časti hnuteľných vecí /
v rozsahu, ako sa ich vydania domáha od žalovaného 2/ z rodinného domu v Modre Harmónii pre
účely výstavy u žalovaného 2/, následne dňa 5.3.2019 uzatvorenie so žalovaným 2/ ako požičiavateľ,
neskôr dňa 17.7.2019 dodatku k zmluvy o výpožičke predmetov kultúrnej hodnoty na účely výstavy ako
vlastník, tieto skutočnosti, i keď svedecky a listinne žalobkyňou preukázané, samy osebe neposúdil

ako jednoznačný dôkaz, preukazujúci vyhotovenie písomnej darovacej zmluvy, v ktorej je osobou
obdarovanou žalovaná 1/ žalovanou 1/ v čase po dni 25.1.2019. Skutočnú vôľu darcu, prejavenú
v reálnom čase dňa 11.12.2018 písomnou darovacou zmluvou, ktorú Z. U., ako darca, uzavrel so
žalovanou 1/, ako obdarovanou, v rozsahu, v akom sa množina hnuteľných vecí zhoduje v tej ktorejdarovacej zmluve, nebolo možné, podľa názoru súdu prvej inštancie, spochybniť dodatočne, po smrti
darcu, v súdnom konaní výpoveďami v konaní vypočutých svedkov na návrh žalobkyne, keď títo
vypovedali o skutočnostiach, časovo nasledujúcich po uzavretí darovacej zmluvy zo dňa 11.12.2018

a pokiaľ sa vyjadrovali k vedomosti o vlastníctve hnuteľných vecí v tom ktorom čase, vyjadrovali
svoje subjektívne domnienky o možnej vôli darcu svoj hnuteľný majetok spravodlivo darovať žalobkyni,
ako druhej svojej dcére, založené na skutočnosti časovo predchádzajúceho darovania nehnuteľného
majetku darcom žalovanej 1/, čo bolo podľa nich logicky spravodlivé. Rovnako tak uzatvorenie písomnej
darovacej zmluvy dňa 11.12.2018 medzi Z. U. ako darcom a žalovanou 1/ ako obdarovanou, nie je podľa

súdu prvej inštancie spôsobilá spochybniť jedna z neoddeliteľných príloh tejto zmluvy a to fotografia
prázdnej vitríny; naviac dátum uzavretia tejto darovacej zmluvy /11.12.2018/ korešponduje s výpoveďou
svedka F. /vykonaného na návrh samotnej žalobkyne/ o čase jej vyhotovenia /koncom roka 2018/.

55. Podľa názoru súdu prvej inštancie, zohľadniac aj formálnu stránku zmluvy zo dňa 11.12.2018,
skutočnosť, že darca podpísal nielen samotný text zmluvy, ale aj zmluvu s neoddeliteľnou súčasťou /

fotografickou dokumentáciou darovaných hnuteľných vecí/ ako technicky jednotný celok, umocňuje
prejav vôle darcu v danom čase. Na tomto závere podľa súdu prvej inštancie nič nemení skutočnosť, že
sa žalobkyni, napriek nesúhlasu žalovanej 1/, ako potvrdila aj svedkyňa F., podarilo z domu žalovanej
1/ odniesť zbierku Habánskej fajansy a časť zbierky keramiky z 19. storočia. V súvislosti s výpoveďou
tejto svedkyne o tom, ako sa mala žalovaná 1/ zrejme po prvýkrát dozvedieť o darovacej zmluve

žalobkyne, túto mala žalobkyni odcudziť a v kuchyni „ju vytiahnuť z výstrihu“, súd prvej inštancie dal
do pozornosti, že darovacia zmluva zo dňa 25.1.2019 tak, ako ju žalobkyňa v origináli predložila v
konaní, je v súhrne ako technicky jednotný celok natoľko objemná, že objektívne k udalosti nemohlo
dôjsť tak, ako to opísala svedkyňa. Súčasne v tejto súvislosti potom prichádza do úvahy námietka
žalovaného 2/, uvedená v jeho vyjadrení k žalobe, že darovacia zmluva žalobkyne zo dňa 25.1.2019,

predložená v konaní /35 listov/, nie je totožná s darovacou zmluvou zo dňa 25.1.2019, ako sa ňou v
sídle žalovaného 2/ prezentovala žalobkyňa, v súvislosti s ktorou žalovaný 2/ so žalobkyňou uzavrel
písomnú zmluvu o výpožičke predmetov kultúrnej hodnoty na účely výstavy a neskôr aj dodatok k
zmluve. Pozornosti súdu prvej inštancie taktiež neuniklo, že pravosť podpisu darcu na darovacej zmluvy
zo dňa 25.1.2019 mala byť overená notárskym koncipientom J.. O. v mieste bydliska darcu v rodinnom

dome v F. /na zmluve je uvedené miesto uzavretia zmluvy v J./, avšak samotná doložka - osvedčenie
o pravosti podpisu darcu a obdarovanej s ich podpismi je vystavená dňa 25.1.2019 v Bratislave /
tvorí poslednú stranu technicky jednotnej darovacej zmluvy/, pričom notársky koncipient v trestnom
konaní vypovedal, že textovú časť zmluvy pevne spojil s fotodokumentáciou a osvedčovacou doložkou
až na Notárskom úrade v Bratislave. Pokiaľ bol predmet daru v darovacej zmluve označený len ako

umelecké predmety a iné hnuteľné veci zo zbierky darcu, umelecké predmety z vlastnej tvorby, ďalšie
umelecké predmety, zbierka habánskej keramiky, zbierka keramiky, porcelánu, skla, obrazy, obrazy na
skle, drevené a bronzové plastiky, hodiny, lustre a zrkadlá, koberce, iné hnuteľné veci /nábytok atď./,
s odkazom, že ich fotodokumentácia má tvoriť neoddeliteľnú prílohu tejto zmluvy, taktiež záhradné
kamenné skulptúry s poznámkou. že ide vlastne o všetok hnuteľný majetok darcu, z vyššie uvedeného

súd prvej inštancie vyvodil záver, že darca dňa 25.1.2019 v rodinnom dome v J. - F. nepodpísal platnú,
ako celok, darovaciu zmluvu, iba jej textovú časť, v ktorej bol predmet daru vymedzený nie dostatočne
určito, nie nezameniteľným spôsobom. V súvislosti s voľou darcu Z. U., prejavenou v reálnom čase,
ako vyvodil z vyšetrovacieho spisu KR PZ v Bratislave ČVS: KRP-258/3-VYS-BA-2019, za pozornosť
stojí aj skutočnosť, že v súvislosti s obdarovaním žalovanej 1/ v januári 2018 rodinným domom,

garážou a priľahlými pozemkami písomnou darovacou zmluvou so zriadením vecného bremena zo dňa
19.1.2018, darca Z. U. v písomnom Odovzdávacom protokole zo dňa 19.1.2018 ku darovacej zmluve
zo dňa 19.1.2018 odovzdal prevádzané nehnuteľnosti rodinný dom súp. č. XXXX žalovanej 1/, ako
obdarovanej a to nevypratané a plne zariadené /čl. 438 tr. spisu/, pričom takto prejavená vôľa by logicky
zodpovedala tomu, čo v konaní vypovedali svedkovia /F., J./, že vôľa darcu bola dožiť v uvedenom

rodinnom dome, súc obklopený svojimi zbierkami a celoživotným dielom a tomuto by aj zodpovedalo
odovzdanie a prevzatie daru žalovanou 1/, keďže darca aj obdarovaná obývali totožné obydlie, kde
sa predmet daru v čase darovania žalovanej 1/ aj nachádzal, na rozdiel od prípadu darovacej zmluvy
žalobkyne zo dňa 25.1.2019, kedy sa predmet daru /ak by aj bol dostatočne určito v uzatvorenej /rozumej
darcom podpísanej/ darovacej zmluve špecifikovaný/ v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 25.1.2019

nachádzal, avšak k jeho reálnemu odovzdaniu nedošlo, keďže nebolo v moci žalobkyne /nedisponovala
prístupom k predmetu daru vzhľadom na zákaz žalovanej 1// fyzicky ním nakladať. V danom konkrétnom
prípade ak by aj malo ísť o hnuteľné veci, u ktorých pre ich hmotnosť alebo veľkosť by neprichádzalo
odovzdanie z ruky do ruky do úvahy, žalobkyňou nebolo preukázané, že k odovzdaniu predmetu darudošlo inak, napr. odovzdaním kľúčov od nehnuteľností, v ktorých sa predmet daru nachádzal /darca bol
oprávneným z vecného bremena, preto bol aj oprávnený umožniť žalobkyni k nemu prístup/, čím by jej
umožnil faktické ovládanie predmetu daru, čo je predpokladom naplnenia zmyslu a účelu darovania. Za

prevzatie hnuteľných vecí /predmetu daru/ v zmysle § 133 ods. 1 OZ nepovažoval dojednanie darcu Z.
U. a obdarovanej žalobkyne v písomnej darovacej zmluve zo dňa 25.1.2019, podľa ktorého darca daruje
hnuteľné veci, obdarovaná ich s vďakou prijíma a vlastnícke právo prechádza na obdarovaného dňom
účinnosti /podpisu/ tejto zmluvy. Z dojednania vyvodil, že obaja účastníci zmluvy mohli mať na mysli
nepochybne svoje povinnosti z darovacej zmluvy, teda darca previesť svoje vlastnícke právo k predmetu

darunaobdarovanúaobdarovanápredmetdaruprevziať/§628ods.1OZ/.Obdarovanátýmtoprejavom
vôle prijímala návrh darcu na uzavretie darovacej zmluvy /§ 43c ods. 1 OZ /, neprebrala však predmet
daru fyzicky /čo ani nebolo sporné, pretože predmet daru zostal u darcu, v rodinnom dome v J. - F., ku a
do ktorého žalobkyňa nemala bezpodmienečný prístup. Vyhlásenie obdarovaného v darovacej zmluve,
že predmet daru prijíma, podľa súdu prvej inštancie nenahrádza fyzické uchopenie hnuteľnej veci, takže
v dôsledku neho nedošlo dňom 25.1.2019 k prechodu vlastníctva predmetu daru na žalobkyňu a to

ani za situácie neexistencie vád písomnej darovacej zmluvy zo dňa 25.1.2019 a neexistencie časovo
predchádzajúcej písomnej darovacej zmluvy žalovanej 1/ zo dňa 11.12.2018.

56. Nakoľko teda žalobkyňa v konaní predloženými dôkaznými prostriedkami nad všetku pochybnosť
nepreukázala, že darca Z. U. bol v čase podpisu darovacej zmluvy zo dňa 25.1.2019 vlastníkom

predmetudaru/žalovanápreukázalaopakpredloženímdarovacejzmluvyzodňa11.12.2018/,žalobkyňa
tak neumožnila súdu prvej inštancie objasniť ňou tvrdený skutkový stav, resp. určité relevantné
skutočnosti, preto za procesný následok jej pasivity mal, ako keby bolo zistené, že k naplneniu
skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala /§ 126 a nasl. OZ/,
nedošlo,pretojejzust.§126OZnevyplývalohmotnoprávneoprávneniedomáhaťsavydaniahnuteľných

vecí od žalovanej 1/, ako nevlastníka.

57. Aj v časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa od žalovanej 1/ domáhala vydania tzv. krojových súčastí,
súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalovanej, keď
žalobkyňa vlastnícke právo k týmto hnuteľným veciam nepreukázala vôbec. Výpoveď svedka, že krojové

súčasti zo zbierky Z. U. mali byť po ukončení výstavy v roku 2017 vrátené „späť do domu“, mal v
tomto smere za irelevantnú. Vychádzal zo zistenia, že krojové súčasti nie sú súčasťou textu písomnej
darovacej zmluvy zo dňa 25.1.2019, žalobkyňou predložená fotodokumentácia krojových súčastí, i keď
je na nej ručným písmom uvedené, že je prílohou darovacej zmluvy zo dňa 25.1.2019, netvorí s ňou
jeden technický celok tak, ako darovaciu zmluvu zo dňa 25.1.2019 žalobkyňa v origináli predložila v

konaní.

58. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie ako
na strane žalobkyne /aktívnej vecnej legitimácie/, keď ako uviedol vyššie, jej darovacej zmluve časovo
predchádzala darovacia zmluva zo dňa 11.12.2018 žalovanej 1/ a teda žalobkyňa nemohla hnuteľné

veci,vdržbežalovaného2/,platnenadobudnúť,tedaniejeichvlastníkom,požívajúcimochranuvzmysle
§126OZanastranežalovaného2//pasívnejvecnejlegitimácie/,keďžežalovaný2/predmetnéhnuteľné
veci nezadržiava bez právneho dôvodu, ale a len z titulu rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní
podľa § 94 ods. 1,2 Trestného poriadku, čo v rámci svojej obrany žalovaný 2/ preukázal zápisnicou zo
dňa 10.10.2019 o úschove vydanej veci.

59. O nároku na náhradu trov konania v konaní plne úspešných žalovaných rozhodol podľa § 255 ods.
1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas odvolanie žalobkyňa, a to v celom jeho rozsahu a

v zmysle jej reakcie na výzvu odvolacieho súdu proti obom žalovaným majúc za to, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,

ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietala, že súd prvej inštancie v rozsudku uviedol nesprávne poučenie o opravnom prostriedku
a nepravdivé informácie o vzdaní sa práva na odvolanie, keď uviedol: „Proti tomuto rozsudku je možné
podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. Odvolanie, podané žalobcom,alebo jeho právnym zástupcom, nie je účinné, nakoľko sa žalobca a jeho právny zástupca po verejnom
vyhlásení tohto rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o odvolaní a jeho náležitostiach, výslovne do
zápisnice súdu o pojednávaní vzdali práva na odvolanie.“ Uviedla, že na verejnom vyhlásení rozsudku

sa zúčastnila sama bez právneho zástupcu. Po vyhlásení rozsudku sa žalobkyňa žiadnym spôsobom
nevzdala páva na odvolanie. Taktiež z dôvodu neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne na vyhlásení
rozsudku nebolo reálne možné, aby sa právny zástupca a žalobkyňa spolu vzdali práva na odvolanie do
zápisnice, tak ako sa uvádza v poučení rozsudku. Pripomenula, že súd prvej inštancie žalobu zamietol
z dôvodu, že žalobkyňa v konaní neuniesla „dôkazné bremeno tvrdenia o nadobudnutí tvrdeného jej

vlastníckeho práva z titulu darovacej zmluvy zo dňa 25.1.2019“ s poukazom na skutočnosť, že žalovaná
1/ účinne poprela v celom rozsahu nárok na vydanie veci a uviedla vlastné skutkové tvrdenia, ktoré
preukázala písomnou darovacou zmluvou, uzatvorenou časovo skôr, a to dňa 11.12.2018. S uvedeným
záverom súdu prvej inštancie žalobkyňa nesúhlasila a hodnotenie dôkazov, na základe ktorých mal
súd prvej inštancie dospieť k uvedenému záveru, považovala za svojvoľné a do značnej miery aj
neodôvodnené. Dala do pozornosti, že súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že časovo neskoršie udalosti

(teda po uzavretí darovacej zmluvy žalobkyne - 25.01.2019) konkrétne:
I. dňa 14.02.2019 - odvoz časti hnuteľných vecí z rodinného domu v J. F. za účelom výstavy v Nemecku,
II. dňa 04.03.2019 - odvoz časti hnuteľných vecí z rodinného domu v J. F. pre účely výstavy u žalovaného
2/
III. následne dňa 05.03.2019 - uzatvorenie zmluvy o výpožičke medzi žalobkyňou (požičiavateľ) a

žalovaným 2/ (vypožičiavateľ) pre účely výstavy u žalovaného 2/
IV. neskôr dňa 17.07.2019 - uzatvorenie dodatku k zmluve o výpožičke k predmetom kultúrnej hodnoty
pre účely výstavy u žalovaného 2/, pri ktorom vystupovala žalobkyňa ako vlastníčka,
ktoré síce boli v konaní „svedecky a listinne žalobkyňou preukázané, samy osebe nebolo možné
posúdiť ako jednoznačný dôkaz, preukazujúci vyhotovenie písomnej darovacej zmluvy, v ktorej je

osobou obdarovanou žalovaná 1/ žalovanou 1/ v čase po dni 25.1.2019.“
So záverom súdu prvej inštancie, že vyššie uvedené udalosti samy osebe nebolo možné posúdiť ako
jednoznačný dôkaz, preukazujúci vyhotovenie písomnej darovacej zmluvy v čase po dni 25.01.2019
žalobkyňa čiastočne súhlasila, avšak zdôraznila, že v predmetnom konaní tvorili vyššie uvedené udalosti
čiastkový dôkaz, ktorý bolo nutné hodnotiť aj vo vzájomnej súvislosti spolu s ďalšími vykonanými

dôkazmi. Podstata celého konania bolo preukázať platnosť a účinnosť jednej z dvoch darovacích
zmlúv, ktoré žalobkyňa a žalovaná 1/ uzavreli so svojim otcom ako darcom. V konaní označila za
nesporné, že zmluva predložená zo strany žalovanej 1/ obsahuje fakticky skorší dátum 11.12.2018
ako darovacia zmluva žalobkyne zo dňa 25.01.2019. Účelom dokazovania zo strany žalobkyne bolo
preukázať skutočnosť, že darovacia zmluva žalovanej 1/ bola antedatovaná a reálne podpísaná s

časovým odstupom po tom, ako sa žalovaná 1/ dozvedela o existencii darovacej zmluvy žalobkyne
dňa 14.02.2019. Nakoľko z pohľadu dôkaznej situácie bolo podľa žalobkyne nemožné preukazovať
presný dátum podpisu darovacej zmluvy žalovanej 1/, cieľom žalobkyne bolo konajúcemu súdu
preukázať, že darovacia zmluva žalovanej 1/ bola vyhotovená a podpísaná jednoznačne v období
po 25.01.2019. Konštatovala, že o podpise darovacej zmluvy žalovanej 1/ neexistuje iný objektívny

priamy dôkaz (svedok pri podpise, overený podpis na darovacej zmluve u notára a pod.), ktorý by
okrem ručne dopísaného dátumu na zmluve svedčil o okamihu skutočného podpisu darovacej zmluvy
dňa 11.12.2018. Žalobkyňa si je vedomá, že uvedené samo o sebe nie je dôvod spochybňovať
skutočný čas podpisu zmluvy, avšak žalobkyňa počas celého vykonávania dokazovania preukazovala
nedôveryhodnosť legendy o vzniku darovacej zmluvy žalovanej 1/ už dňa 11.12.2018. Okolnosti

údajného vzniku darovacej zmluvy žalovanej 1/ sa rozchádzali v podstatných veciach (kto a kedy
vyhotovil darovaciu zmluvu, na koho popud, kedy a kto vyhotovoval fotodokumentáciu a pod.) už len
pri porovnaní jednotlivých výpovedí samotnej žalovanej 1/. Súdu prvej inštancie vytkla, že vo svojom
rozhodnutí len stroho konštatoval, že podľa jeho názoru nebolo ani možné „dodatočne po smrti darcu
spochybniť v súdnom konaní výpoveďami v konaní vypočutých svedkov na návrh žalobkyne, keď títo

vypovedali o skutočnostiach, časovo nasledujúcich po uzavretí darovacej zmluvy zo dňa 11.12.2018 a
pokiaľ sa vyjadrovali k vedomosti o vlastníctve hnuteľných vecí v tom ktorom čase, vyjadrovali svoje
subjektívne domnienky o možnej vôli darcu svoj hnuteľný majetok spravodlivo darovať žalobkyni, ako
druhej svojej dcére, založené na skutočnosti časovo predchádzajúcej darovaniu nehnuteľného majetku
darcom žalovanej 1/, čo bolo podľa nich logicky spravodlivé“. S uvedeným názorom žalobkyňa zásadne

nesúhlasila, nakoľko opätovne načrtá tendenciu súdu prvej inštancie hodnotiť jednotlivé výsluchy
svedkov len samostatne bez vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi. Žalobkyňou navrhnutí svedkovia
predovšetkým pani D.. S. A., J.. Y. F., R.. H. F., (osobný kamarát darcu a zamestnanec žalovaného
2/ a J. J. (opatrovateľka darcu) vypovedali komplexne o vzťahoch a pomeroch v rodine U., tak vobdobí pred údajným dátumom darovacej zmluvy žalovanej 1/ (pred 11.12.2018), ako aj po dátume
darovacej zmluvy žalobkyne (po 25.01.2019). Z jednotlivých výpovedi svedkov jednoznačne vyvodila, že
úzkemu okruhu ľudí a známych darcu bola z viacerých dôvodov podozrivá a prekvapujúca skutočnosť

o existencii darovacej zmluvy žalovanej 1/, nakoľko počas svojho života sa darca viac krát opakovane
vyjadril o svojich zámeroch a neskôr aj o darovaní hnuteľných veci žalobkyni. Po obdarovaní žalovanej
1/ nehnuteľným majetkom darcu mal záujem spravodlivo darovať hnuteľnú časť svojho majetku svoje
druhej dcére žalobkyni. O úmysloch resp. následne aj o uskutočnenom darovaní hnuteľných veci zo
strany darcu v prospech žalobkyne vypovedali všetci vyššie uvedení svedkovia zhodne. S prihliadnutím

na skutočnosť, že v prípade svedkov išlo prevažne o staršie osoby, ktoré vyžadujú osobitný prístup aj
vo vzťahu k spôsobu výsluchu, mala za to, že v zásadných otázkach vypovedali zhodne. Výpovede
uvedených svedkov podľa žalobkyne čiastočne spochybňovali vierohodnosť legendy o vzniku darovacej
zmluvy žalovanej 1/, výpovede svedkov je preto podľa nej nutné hodnotiť v širšom kontexte. Význam
výpovedí hodnotený len zo zápisnice z výsluchu svedkov nevytvára podľa nej celkový obraz výpovedí,
ktorý je však možné a vhodné hodnotiť len zo zvukovej nahrávky.

61. Konkrétne svedkyňa D.. S. A. priamo z rozhovoru s darcom potvrdila a mala vedomosť o darovaní
hnuteľných vecí práve žalobkyni. Darca odôvodňoval dar spravodlivým rozdelením majetku. Súdu prvej
inštancie vytkla, že s uvedenou výpoveďou bližšie nepracoval, dostatočným spôsobom nevysvetlil,
prečo výpoveď svedkyne, ktorej darca priamo takzvane z prvej ruky potvrdil darovanie hnuteľných

vecí žalobkyni, nepovažoval za dôveryhodnú resp. relevantnú. Svedkyňa J. J., ktorá darcu tiež osobne
dôverne poznala, nakoľko mu robila opatrovateľku, tiež vo svojej výpovedi o. i. uviedla, že priamo
darca jej potvrdil prevod /dar hnuteľného majetku na žalobkyňu. Taktiež J.. Y. T. ako dlhoročná rodinná
priateľka rodiny U. vypovedala, že darca v jej prítomnosti dňa 04.03.2019 uviedol, pri príležitosti
balenia a odvoze časti hnuteľných vecí z rodinného domu pre účely výstavy u žalovaného 2/, že „to

sú J. (žalobkyne) veci, to jej dal, U. dostala dom a pozemok“. Uvedené výpovede svedkov, ktoré na
jednej strane priamo potvrdzujú existenciu darovacej zmluvy žalobkyne a na strane druhej spochybňujú
existenciu darovacej zmluvy žalovanej 1/, je podľa názoru žalobkyne potrebné hodnotiť tiež ako
čiastkové dôkazy, ktoré spochybňujú dôveryhodnosť času vzniku darovacej zmluvy žalovanej 1/ dňa
11.12.2018. Zdôraznila, že osoby svedkov navrhnuté zo strany žalobkyne, boli blízki kamaráti darcu,

ktorí s ním mali dlhoročný kamarátsky či profesijný vzťah. Jednotliví svedkovia zhodne vypovedali, že
o darovacej zmluve žalovanej 1/ nemali vedomosť. Súhlasila, že v prípade, ak by aj žalovaná 1/ bola
podpísala s darcom darovaciu zmluvu dňa 11.12.2018, nemala povinnosť túto zmluvu zverejňovať, resp.
oboznamovať s ňou rodinu alebo iný okruh ľudí, avšak v kruhu blízkych ľudí darcu bola táto skutočnosť
o to prekvapujúcejšia, nakoľko bolo podozrivé a zo strany žalovanej 1/ zostala táto skutočnosť bez

akéhokoľvek vysvetlenia, prečo sa nepreukázala darovacou zmluvou počas života darcu predovšetkým
v priebehu prvej polovice roka 2019, keď s hnuteľnými vecami nakladala žalobkyňa ako s vlastnými.
Dala do pozornosti, že súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení tiež uviedol, že darovaciu zmluvu
žalovanej 1/ „nie je spôsobilá spochybniť jedna z neoddeliteľných príloh tejto zmluvy a to fotografia
prázdnej vitríny; naviac dátum uzavretia tejto darovacej zmluvy /11.12.2018/“. Mal za to, že v uvedenom

prípade ide opakovane o striktne oddelené hodnotenie konkrétneho dôkazu bez vzájomnej súvislosti
a prihliadnutím na ďalšie dôkazy. Dôkaz prázdnej vitríny považuje žalobkyňa za relevantný a jeden
zo zásadných dôkazov, ktoré naznačujú, že darovacia zmluva žalovanej 1/ spolu s fotodokumentáciou
bola vyhotovená až následne, teda po 25.01.2019 darovacej zmluve žalobkyne. V prípade prázdnej
vitríny išlo o kus nábytku, v ktorom mal darca dlhodobo vystavené svoje hnuteľné veci, konkrétne

habánsku keramiku. S poukazom na výpoveď samotnej Žalovanej 1, ako aj svedkyne F. pri „udalosti“ dňa
14.02.2019 - odvoz časti hnuteľných vecí z rodinného domu v J. F. za účelom výstavy v Nemecku, išlo o
balenie práve habánskej keramiky, ktorá bola umiestnená v predmetnej vitríne. Z uvedeného vyvodila,
že prázdna vitrína vo fotodokumentácii žalovanej 1/ bola fotená po zabalení habánskej keramiky,
teda po dátume 14.02.2019. Uvedenú skutočnosť a okamih, kedy bola habánska keramika zabalená

a vitrína vyprázdnená, potvrdila samotná žalovaná 1/. Následne pri vyhotovovaní fotodokumentácie
(evidentne po dátume 14.02.2019) je vidieť už len prázdnu vitrínu. Žalovaná 1/ nevedela vysvetliť,
prečo sa na fotke nachádza už len prázdna vitrína, keď do 14.02.2019 bola obsadená habánskou
keramikou. V porovnaní s darovacou zmluvou žalobkyne tak zmluva, ako aj fotodokumentácia, obsahuje
habánsku keramiku. Na druhej strane darovacia zmluva žalovanej 1/ habánsku keramiku neobsahuje a

fotodokumentácia obsahuje už len samotnú prázdnu vitrínu. Logickým vysvetlením sa ponúka, že v čase
vyhotovovania fotodokumentácie žalovanej 1/ habánska keramika už nebola vo vitríne. Žalovaná 1/ teda
nemala už možnosť nafotiť ani vitrínu s habánskou keramikou, ako ani samotnú habánsku keramiku.
Uvedený dôkaz prázdnej vitríny podľa žalobkyne tiež nasvedčuje, že zmluva aj s fotodokumentáciouboli pravdepodobne vyhotovované až na jar roku 2019 po vyprázdnení vitríny. Súdu prvej inštancie
opäť vytkla, že bez bližšieho skúmania vzťahu, či už časovej následnosti jednotlivých udalostí (fotenie
fotodokumentácie žalobkyňou, vyprázdnenie vitríny, fotenie fotodokumentácie žalovanej 1/ bez ďalšieho

hodnotenia, nesprávne vyhodnotil dôkaz ako nespôsobilý spochybniť dátum podpisu darovacej zmluvy
žalovanej 1/. Na druhej strane súdu prvej inštancie vytkla, že sa opiera o výpoveď svedka pána F.,
ktorý sa mal údajne zúčastniť fotenia fotodokumentácie, avšak nevedel časovo presne určiť ani kedy sa
fotenie uskutočnilo (ktorý rok, aké obdobie). Žalobkyňa poukázala aj na nepomer, s ktorým sa súd prvej
inštancie podľa názoru žalobkyne dostatočne nevysporiadal na jednej strane s desiatkami nepriamymi

dôkazmi a skutočnosťami spochybňujúcimi dátum podpisu darovacej zmluvy žalovanej 1/ a na strane
druhej sa oprie o takmer bezcennú informáciu svedka, ktorý nevedel ani za akým účelom fotil vitrínu
(z výpovede svedka pri bežnej návšteve). Súdu prvej inštancie vytkla, že takýto dôkaz okamžite vedel
spojiť a následne aj vyhodnotiť, že podporuje skutočnosť o podpise darovacej zmluvy žalovanej 1/ dňa
11.12.2018.

62. Žalobkyňa v odvolaní pripomenula, že „Podľa názoru súdu, zohľadniac aj formálnu stránku zmluvy
zo dňa 11.12.2018, skutočnosť, že darca podpísal nielen samotný text zmluvy, ale aj zmluvu s
neoddeliteľnou súčasťou /fotografickou dokumentáciou darovaných hnuteľných vecí/ ako technicky
jednotný celok, umocňuje prejav vôle darcu v danom čase.“ S uvedeným záverom a hodnotením súdu
prvej inštancie žalobkyňa s tým nesúhlasila, nakoľko ďalej nerozvinul a nie je jej zrejmé, na základe čoho

sa domnieva, že práve obyčajný podpis darcu (bez úradného overenia) aj na fotodokumentácii darovacej
zmluvy, ktorá je pevne spojená s textovou časťou zmluvy, umocňuje prejav vôle darcu v danom čase.
Uvedené hodnotenie, pri ktorom počet podpisov, resp. umiestnenie jednotlivých podpisov na rôznych
stranách a prílohách akejkoľvek zmluvnej dokumentácie umocňoval prejav vôle darcu v danom čase,
neobstojí a nemá podľa žalobkyne ani logicky základ.

Na druhej strane súdu prvej inštancie vytkla, že si svojvoľne vyložil a interpretoval aj skutkové zistenia
ohľadne udalosti zo dňa 14.02.2019 - odvoz časti hnuteľných vecí z rodinného domu v J. F. za účelom
výstavy v Nemecku (deň vyprázdnenia vyššie spomínanej vitríny). Na základe výpovedi žalobkyne
ako aj svedkýň pani D.. A. a F. predpokladala, že uvedený deň 14.02.2019 sa žalovaná 1/ prvýkrát
dozvedela o existencii darovacej zmluvy žalobkyne. Uvedenú skutočnosť žalovaná 1/ nerozporovala

ani nespochybňovala. Žalovaná 1/ nenamietala, len bola prekvapená a v konaní ani neuviedla, z akého
dôvodu nespomenula pri tejto príležitosti existenciu svojej darovacej zmluvy. K okolnostiam a udalostiam
zo dňa 14.02.2019, kedy sa uskutočnil odvoz časti hnuteľných vecí z rodinného domu v J. F. za účelom
výstavy v Nemecku, zhodne vypovedali žalobkyňa ako aj svedkyne pani D.. A. a F.. Pri opise predmetnej
udalosti žalobkyňa jasne ozrejmila, že mala pri sebe len fotokópiu textovej časti darovacej zmluvy

(rozumej bez rozsiahlej fotodokumentácie). Že sa v danom prípade jednalo len o fotokópiu textovej
časti darovacej zmluvy odvodila aj z výpovede oboch svedkýň. Následne pri logickej úvahe súdu prvej
inštancie muselo byť podľa nej zrejmé, že pri incidente, kedy došlo zo strany žalovanej 1/ k vytrhnutiu
darovacej zmluvy žalobkyne a následne aj v kuchyni, kde žalovaná 1/ mala darovaciu zmluvu „vytiahnuť
zvýstrihu“,sajednalolenodvestranyfotokópietextovejčastidarovacejzmluvyžalobkyne.Zuvedeného

dôvodu mala za to, že súd prvej inštancie alibisticky a svojvoľne dotvoril skutkové okolnosti tak, aby sa
zbavil ďalšieho, aj keď len čiastkového dôkazu.

63. Namietala, že súd prvej inštancie v rozsudku prvotne neadekvátne hodnotí skutkové okolnosti zo
dňa 14.02.2019, kedy sa žalovaná 1/ prvýkrát oboznámila z obsahom darovacej zmluvy žalobkyne.

Následne súd prvej inštancie podľa nej až proaktívne z vlastnej iniciatívy a bez vysvetlenia či
jednoznačného záveru, čo sledoval uvedenými úvahami ,ďalej venuje obzvlášť veľkú pozornosť, najmä
darovacej zmluve žalobkyne. Poukazuje na „námietku“ žalovanej 1/, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla
skutočnosť, že darovacia zmluva žalobkyne, ktorú má k dispozícii žalovaný 2/, nie je rovnaká ako
darovacia zmluva predložená súdu zo strany žalobkyne. Namietala, že uvedené súd prvej inštancie

konštatuje bez bližšieho hodnotenia resp. ozrejmenia zámeru, kam jeho úvaha smerovala. Žalobkyňa
má dve rovnocenné a obsahovo totožné vyhotovenia darovacej zmluvy. Mala preto za zrejmé, a
sama žalovaná 1/ potvrdila, že sa jedná obsahovo o rovnakú darovaciu zmluvu. Rozdiel je, tak ako
súd prvej inštancie uviedol, len v umiestnení podpisu darcu, čo však nie je ničím neštandardným
pri dvoch totožných vyhotoveniach zmluvy. Pripomenula, že súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení

spochybňuje aj platnosť samotnej darovacej zmluvy žalobkyne nasledovne: „Pozornosti súdu prvej
inštancie taktiež neuniklo, že pravosť podpisu darcu na darovacej zmluve zo dňa 25.1.2019 mala byť
overená notárskym koncipientom J.. O. v mieste bydliska darcu v rodinnom dome v F. /na zmluve
je uvedené miesto uzavretia zmluvy v J./, avšak samotná doložka - osvedčenie o pravosti podpisudarcu a obdarovanej s ich podpismi je vystavená dňa 25.1.2019 v Bratislave /tvorí poslednú stranu
technicky jednotnej darovacej zmluvy/, pričom notársky koncipient v trestnom konaní vypovedal, že
textovú časť zmluvy pevne spojil s fotodokumentáciou a osvedčovacou doložkou až na Notárskom

úrade v Bratislave.“ Žalobkyni nie je zrejmý postup hodnotenia ani záver, ktorý súd prvej inštancie
uvedeným hodnotením chcel povedať. Nie je jej zrejmé, v čom vidí súd prvej inštancie rozpor s faktickým
stavom darovacej zmluvy žalobkyne a výpoveďou notárskeho koncipienta. Notársky koncipient vo svoje
výpovedi potvrdil priebeh overovania podpisu v rodinnom dome v J. v F.. Vo svojej výpovedi uviedol:
„Z. U. mu povedal, že ten rodinný dom daroval druhej dcére U. a J. chce darovať majoliku. Spomínal,

že dcéry majú medzi sebou zlý vzťah. Nespomínal, že by podpisoval v minulosti nejakú inú zmluvu
ohľadom hnuteľných vecí. Potom sa pristúpilo k podpisu darovacej zmluvy tak, že Z. U. ju podpísal
v jeho prítomnosti.“ Taktiež sa vyjadril, že darca mal vedomosť o aký úkon išlo, mal vedomosť a
pred zrakom notárskeho koncipienta sa oboznámil aj s celým obsahom zmluvy, vrátane prílohy, ktorú
tvorila fotodokumentácia. Notársky koncipient nemal dôvod odoprieť overenie podpisu pre zákonné
prekážky napr. pre nepriaznivý zdravotný/ duševný stav darcu. Darovaciu zmluvu darca a žalobkyňa

podpísali pred notárskym koncipientom v rodinnom dome v F. a následne po návrate na notársky
úrad (v Bratislave) darovacie zmluvy zviazal, zaregistroval do centrálneho registra podpisov a vydal
žalobkyni. Súdu prvej inštancie ďalej vytkla, že podľa jej názoru zmätočne a nejasne hodnotil „Pokiaľ bol
predmet daru v darovacej zmluve označený len ako umelecké predmety a iné hnuteľné veci zo zbierky
darcu, umelecké predmety z vlastnej tvorby, ďalšie umelecké predmety, zbierka habánskej keramiky,

zbierka keramiky, porcelánu, skla, obrazy, obrazy na skle, drevené a bronzové plastiky, hodiny, lustre
a zrkadlá, koberce, iné hnuteľné veci /nábytok atď./, s odkazom, že ich fotodokumentácia má tvoriť
neoddeliteľnú prílohu tejto zmluvy, taktiež záhradné kamenné skulptúry s poznámkou, že ide vlastne
o všetok hnuteľný majetok darcu, z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že darca dňa 25.1.2019
v rodinnom dome v J. - F.Ó. nepodpísal platnú, ako celok, darovaciu zmluvu, iba jej textovú časť, v

ktorej bol predmet daru vymedzený nie dostatočne určito, nie nezameniteľným spôsobom.“ Z vyššie
uvedeného odôvodnenia nie je žalobkyni zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru,
že darca dňa 25.01.2019 podpísal neplatnú darovaciu zmluvu ako celok. Uvedený záver podľa nej
nemá ani logické vysvetlenie a ani oporu v zákonných ustanoveniach. Taktiež nemala za zrejmé, na
základe čoho si súd prvej inštancie svojvoľne a bez vysvetlenia darovaciu zmluvu žalobkyne vyhodnotil

ako nedostatočne určitú a nezameniteľnú, nakoľko priamo textová časť darovacej zmluvy žalobkyne
odkazuje na prílohu fotodokumentácie. Podobným postupom a výkladom by súd musel zhodnotiť za
neurčitú a neplatnú aj darovaciu zmluvu žalovanej 1/. Uvedené hodnotenie a právne posúdenie súdu
prvej inštancie bez adekvátneho odôvodnenia považovala za nepreskúmateľné. Namietala, že súd prvej
inštancie ďalej v odôvodnení miestami až supluje pasivitu žalovanej 1/ v konaní ohľadne tvrdení a

objasnenia skutkových okolnosti vzniku darovacej zmluvy žalovanej 1/, vysvetľuje a snaží sa vyskladať
argumentáciu spochybňujúcu pochybnosti o čase vzniku darovacej zmluvy žalovanej 1/ s poukazom na
vyšetrovací spisu KR PZ v Bratislave ČVS: KRP-258/3-VYS-BA-2019 a že „Odovzdávací protokol zo
dňa 19.1.2018 ku darovacej zmluve k nehnuteľnostiam, na základe ktorých odovzdal darca prevádzané
nehnuteľnosti rodinný dom súp. č. XXXX žalovanej 1/ nevyprataný a plne zariadený, pričom takto

prejavená vôľa by logicky zodpovedala tomu, čo v konaní vypovedali svedkovia /Hájiček, Mišových vôľa
darcu bola dožiť v uvedenom rodinnom dome, súc obklopený svojimi zbierkami a celoživotným dielom
a tomuto by aj zodpovedalo odovzdanie a prevzatie daru žalovanou 1/, keďže darca aj obdarovaná
obývali totožné obydlie, kde sa predmet daru v čase darovania žalovanej 1/ aj nachádzal.“ Uvedené
hodnotenie súdu prvej inštancie žalobkyňa považuje tiež za nejasné, a nie je zrejmé, čo súd prvej

inštancie uvedeným konštatovaním mal v úmysle povedať. V konaní totiž nemala za sporné a žalobkyňa
sama vypovedala, že hnuteľné veci, ktoré jej boli darované, od otca prevzala pri podpise zmluvy v
rodinnom dome v F.. Zároveň tiež uviedla, že sa jednalo o veľké množstvo predmetov, ktoré boli priamo
v priestoroch rodinného domu, kde došlo k darovaniu a odovzdaniu. Odovzdaním je možné rozumieť aj
konkrétne vymedzenie, či ohraničenie daru. Poznamenala, že v predmetnom dome, aj v čase podpisu

darovacej zmluvy žalobkyne, boli darovanými vecami takpovediac obklopení. Jednotlivé hnuteľné veci
boli dôkladne nafotené tiež v prítomnosti darcu, aby nevznikli pochybnosti o rozsahu darovacej zmluvy
žalobkyne. Skutočnosť, že si všetky hnuteľné veci žalobkyňa okamžite nepobalila a neodviezla preč
z domu a z dosahu svojho otca, nebránilo k faktickému nadobudnutiu daru do vlastníctva žalobkyne.
Vzhľadom na charakter jednotlivých umeleckých predmetov, ktoré dotvárali ozdobu a priestor, v ktorom

darca žil, žalobkyňa ponechala naďalej darované hnuteľné veci u svojho otca. V čase darovania
hnuteľných vecí žalobkyňa nemala najmenší dôvod sa domnievať, že ohľadne hnuteľných vecí, ktoré
jej boli darované, vznikne v budúcnosti spor. Pripomenula, že súd prvej inštancie záverom uvádza,
že „žalobkyňa v konaní predloženými dôkaznými prostriedkami nad všetku pochybnosť nepreukázala,že darca Z. U. bol v čase podpisu darovacej zmluvy zo dňa 25.01.2019 vlastníkom predmetu daru“
žalobkyňa si je vedomá, že v konaní nie je priamy dôkaz, ktorý by sám o sebe vedel spochybniť dátum
skutočného podpisu darovacej zmluvy žalovanej 1/, avšak je názoru, že v podobných prípadoch je

jediným spôsobom, ako sa domôcť právnej ochrany vlastníckeho práva, dôsledné preskúmanie na seba
nadväzujúcich nepriamych dôkazov. V opačnom prípade by účastník konania nemal možnosť sa domôcť
svojho práva. Súdu prvej inštancie tiež vytkla, že prevažnú časť rozsudku venoval opisu procesného
postupu a k sumarizácii skutkových zistení. Mala za to, že súd prvej inštancie už v tejto časti svojho
rozsudku vynechal niektoré podstatné skutkové zistenia, s ktorými bol počas konania oboznámený. Súd

prvej inštancie vykonal na pojednávaní dňa 19.05.2022 o. i. aj výsluch žalobkyne a žalovanej 1/. Z
predmetného pojednávania vyhotovil len zvukovú nahrávku. Následne účastníkov konania informoval,
že výsluch žalobkyne a žalovanej 1/ bude opakovať z dôvodu technickej poruchy zvukovej nahrávky,
na ktorej mali byť zachytené výpovede žalobkyne a žalovanej 1/, vykonal opätovný výsluch žalobkyne
a žalovanej 1/. Následne po prepočutí zvukovej nahrávky vyhotovenej z pojednávania dňa 19.05.2022,
ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil z technických dôvodov za nepoužiteľnú, považovala ju v podstatných

častiach za použiteľnú, nakoľko hovorené slovo je zrozumiteľné, napriek rušivým zvukom v pozadí. Z
uvedeného dôvodu žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 10.10.2022 upozornila súd prvej inštancie na
použiteľnosť výpovedí zo dňa 19.05.2022 a žiadala súd, aby tiež prihliadol konkrétne na nezrovnalosti
vo výpovedi žalovanej 1/.
Namietala, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nechal bez väčšieho povšimnutia aj skutkové

tvrdenia žalobkyne zosumarizované vo vyjadrení zo dňa 10.10.2022, v ktorom žalobkyňa spochybnila
na základe nižšie uvedených skutočnosti hodnovernosť skutkových tvrdení žalovanej 1/ uvádzaných vo
svojich výpovediach tak v predmetnom súdnom konaní, ako aj vo výpovedi v trestnom konaní ČVS: KRP
- 258/3-VYS-BA-2019, ktoré si podľa názoru žalobkyne rozporujú. Jednotlivé rozpory vo výpovediach
žalovanej 1/ uvádzame v nasledovných bodoch:

Žalovaná 1/ vo výpovedi zo dňa 08.10.2019 (vyšetrovací spis ČVS: KRP-258/3-VYS-BA-2019) uviedla,
že svoju darovaciu zmluvu dala vyhotoviť na žiadosť otca „niekedy v decembri 2018“. Žalovaná 1/ vo
svojej výpovedi v predmetnom konaní dňa 19.05.2022 (čas nahrávky 53:42) na otázku PZ žalobkyne:
„existuje nejaký dôvod prečo by zmluva o prevode nehnuteľností mala byť podpisovaná niekedy inokedy
ako zmluva darovacia čo sa týka hnuteľných vecí?

Žalovaná 1/: „Prečo by mala byť podpisovaná inokedy?“
PZ žalobkyne: „Nejaký rovnaký čas keď sa vlastne jednalo o to, že ideme vysporiadavať dedičstvo,
alebo teda to čo bude po smrti tak prečo vlastne je také absolútne oddelené a neni to v jeden deň
podpisované?“
Žalovaná 1/: „Akože tá zmluva o hnuteľný majetok?“

PZ žalobkyne: „Že otec sa rozhodol, že teraz dal dom a potom sa rozhodol v úplne inom čase, že teraz
dá .“
Žalovaná 1/: „Áno rozumiem otázke pardon rozumiem otázke, rozhodol sa kvôli tomu, že zistil, že moja
sestra tam chodí a za jeho prítomnosti, keďže nemohol chodiť, že si odnáša rôzne veci, takže rozhodol
sa preto to spraviť neskôr.“

Z vyššie uvedenej odpovede žalovanej 1/ vyplýva, že otec žalovanej 1/ sa mal údajne rozhodnúť
o darovaní hnuteľných veci „neskôr“, teda v nešpecifikovanom čase, avšak po darovaní nehnuteľných
vecí.
Následne na pojednávaní konanom dňa 12.07.2022 žalovaná 1/ predložila súdu listinný dôkaz -
Pokladničný doklad č. XXXX vystavený Advokátskou kanceláriou Monika Gajdošová s.r.o. na sumu 350

EUR zo dňa 19.01.2018. K uvedenému dôkazu žalovaná 1/ zároveň tvrdila, že listinný dôkaz preukazuje
vypracovanie jej darovacej zmluvy na hnuteľné veci zo strany advokátskej kancelárie. Po upozornení,
že pokladničný doklad je z rovnakého dátumu ako darovacia zmluva na nehnuteľnosť (rodinný dom v
F.), ktorý jej otec daroval, naďalej tvrdila, že daňový doklad súvisí s vypracovaním darovacej zmluvy na
hnuteľné veci. Mala za to, že žalovaná 1/ ani po viacerých otázkach nevedela hodnoverne vysvetliť, z

akého dôvodu došlo k podpisu darovacej zmluvy až skoro rok od jej vyhotovenia (údajné vyhotovenie
zmluvy 19.01.2018, podpis zmluvy 11.12.2018). Uvedené tvrdenie žalovanej 1/, že darovacia zmluva
na hnuteľné veci bola vypracovaná už dňa 19.01.2018, je v rozpore aj s tvrdením uvedeným vyššie,
že k darovaniu hnuteľných veci došlo neskôr ako nehnuteľnosti (19.01.2018), nakoľko otec žalovanej
1/ mal následne údajne nadobudnúť podozrenie, že mu z domu miznú hnuteľné veci, čo mal byť

hlavný motív otca k vypracovaniu darovacej zmluvy na hnuteľné veci. V prípade, ak otec žalovanej
1/ nadobudol podozrenie, že z domu miznú hnuteľné veci v období až po darovaní nehnuteľnosti (po
19.01.2018), vzniká v uvedenom tvrdení logicky rozpor, a teda žalovaná 1/ by nemohla dať údajne na
žiadosť otca vypracovať darovaciu zmluvu na hnuteľné veci už v rovnaký deň, ako bola podpísanáešte len darovacia zmluva na nehnuteľnosť. Žalovaná 1/ vo svojej výpovedi v trestnom konaní zo dňa
30.10.2019 (vyšetrovací spis ČVS: KRP -258/3-VYS-BA-2019) uviedla: na otázku vyšetrovateľa: „Kto
vyhotovil fotografie, ktoré sú súčasťou danej darovacej zmluvy? Kedy a kde?“

Odpoveď žalovanej 1/: „Dané fotky som vyhotovila ja u nás doma. Fotky som urobila vtedy ako som
dala vyhotoviť danú zmluvu.“
Uvedené tvrdenie žalovanej 1/ je v rozpore s výpoveďou žalovanej 1/ zo dňa 12.07.2022, kedy uviedla,
že „fotodokumentácia sa vyhotovovala nejaké 2 mesiace už pred spísaním celej tej zmluvy, to neviem
určite presne určiť“.

Žalovaná 1/ na pojednávaní dňa 12.07.2022 uviedla, že o existencii darovacej zmluvy žalovanej 1/
vopred informovala pána R.. Z.. F. o svojej darovacej zmluve „dávno pred dojednávaním výstavy“.
Uvedené tvrdenie žalovanej 1/ poprel pán R.. Z.. F. vo svojej písomnej výpovedi zo dňa 04.03.2022 „V
čase požičiavaní diel ani v čase podpisu zmluvy o výpožičke sa U. U. nepreukázala žiadnym dokladom
ani zmluvou o darovaní, že je majiteľka predmetných diel a v tom čase nenamietala ani nejavila osobný
záujem o predmetné umelecké diela.“ Taktiež pri svojej výpovedi dňa 09.07.2022 pán R.. Z.. F. poprel,

že by mal vopred vedomosť o existencii darovacej zmluvy žalovanej 1/ a zároveň uviedol, že v prípade,
ak by takúto informáciu mal vopred, bol by konal inak, t. j. nepodpisoval by zmluvu o výpožičke so
žalobkyňou. Zároveň R.. Z.. F. vo svojej výpovedi v trestnom konaní zo dňa 06.12.2019 (vyšetrovací spis
ČVS: KRP-258/3-VYS-BA-2019) uviedol, že „Zmluva sa podpísala s J., pretože prišla vtedy do múzea
s darovacou zmluvou...“

64. Žalobkyňa mala za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie vypočutí svedkovia nemali vedomosť
o existencii darovacej zmluvy žalovanej 1/ a z výpovedi jednotlivých svedkov bolo skôr prekvapením,
že sa o nej dozvedeli až s odstupom času. Žalobkyňa nespochybňuje skutočnosť, že žalovaná 1/
nemala povinnosť o darovacej zmluve informovať širší okruh ľudí, avšak podľa názoru žalobkyne aj táto
skutočnosť odôvodňuje podozrenie o antedatovaní darovacej zmluvy žalovanej 1/. Taktiež namietala,

že žalovaná 1/ neuviedla relevantný dôvod, prečo zatajovala svoju darovaciu zmluvu. Pán R.. Z..
F., ako dlhoročný priateľ darcu pána U., sa vyjadril v totožnom duchu, že tiež očakával a bral ako
samozrejmosť, že vlastníctvo k hnuteľným veciam prejde na žalobkyňu, nakoľko žalovaná 1/ obdržala
ako dar nehnuteľné veci. Súhlasila, že svedok síce nevedel presne uviesť, na základe čoho, ako a kedy
očakával a bral ako samozrejmosť, že vlastníctvo k hnuteľným veciam prejde na žalobkyňu, avšak aj

výpoveď svedka pána R.. Z.. F. s prihliadnutím na jeho vek a dlhoročné vzťahy s rodinou U., podľa jej
názoru vypovedá o zámeroch darcu pána U.. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti mala za
to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatovala, že v
súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „V odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky
procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil.
Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a
ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže
na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“ Odôvodnenie
rozsudku je dôležitým predpokladom jeho preskúmateľnosti, ktorej skutočnosti prikladá veľký význam
v mnohých svojich rozhodnutiach Ústavný súd Slovenskej republiky (II. ÚS 410/06, IV. ÚS 115/03, III.

ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).
Zastala názor, že súd prvej inštancie v rozpore so zákonom nedostatočne uviedol, aké skutočnosti
považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Rovnako sa uspokojil len stroho vyjadriť k hodnoteniu dôkazov,
dokonca niektoré úplne odignoroval. Odôvodnenie je teda podľa jej názoru nepreskúmateľné. Poukázala

na skutočnosť, že vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle
ustálenej judikatúry vo svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces,
ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46
a nasl. zákona č. 460/2001 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 171/2005 „Podľa

judikatúry ESĽP (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T: c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
SR (nález z 12. mája 2004, sp. zn. I. ÚS 226/2003) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne
konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenie súdneho rozhodnutia.“ Vpredmetnom judikáte sa ďalej uvádza, že „Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť
sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných
riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.“
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby Krajský súd Bratislava rozsudok Okresného súdu

Pezinok zo dňa 15.12.2022, sp. zn.: 4C/26/2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

65. Vo vzťahu k podanému odvolaniu žalobkyne žalovaná 1/ v rámci svojho vyjadrenia napadnuté
rozhodnutie označila za vecne a právne správne a odvolanie žalobkyne za nedôvodné. Mala za to,
že súd prvej inštancie sa jasne a zrozumiteľne vyjadril a podal dostatočne vyčerpávajúce odpovede
na otázky, ktoré žalobkyňa v konaní nastolila ako i dôvody, prečo dospel k uvedeným zisteniam.

Námietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov podľa nej neobstojí,
nakoľko v zmysle judikatúry všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. (napr. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). V rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 200/09 Ústavný súd SR

obdobne uviedol: „odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo
na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na
riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).“ Uviedla, že súd
prvej inštancie v súlade s jej námietkami mal za to, že žalobkyňa nepreukázala naplnenie základných

podmienok na domáhanie sa ochrany vlastníckeho práva prostredníctvom rei vindikačnej žaloby.
Nenaplnenie uvedených podmienok uvádza a rozvádza súd prvej inštancie z dôvodu nepreukázania
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako aj nepreukázania neoprávneného zadržiavania veci zo strany
žalovanej 1/ ako ani žalovaného 2/. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácií mala za to, že žalobkyňa
nepreukázala platné nadobudnutie daru na základe darovacej zmluvy zo dňa 25.01.2019 a ani jej platné

uzatvorenie, nakoľko ako správne poukazuje súd prvej inštancie v čase údajného podpisu darovacej
zmluvy nebol predmet darovacej zmluvy vymedzený dostatočne určito a nezameniteľne. Neurčitosť
vymedzenia predmetu daru v čase jeho vzniku - podpisu pritom spôsobuje neplatnosť právneho úkonu.
V danom prípade poukázal, že v zmysle R 53/2010 platnosť, či neplatnosť právneho úkonu je možné
posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho urobenia (uskutočnenia). V čase

uskutočnenia právneho úkonu, t. j. v čase vzniku údajného konsenzu pritom právny úkon požiadavky
na určitosť právneho úkonu nemal. Z vykonaného dokazovania mala pritom za zrejmé, že malo dôjsť k
údajnému došpecifikovaniu predmetu darovacej zmluvy až následne, a to pripojením prílohy. Označila
teda za nesporný a správny záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ bol predmet daru v darovacej zmluve
označený len ako umelecké predmety a iné hnuteľné veci zo zbierky darcu, umelecké predmety z

vlastnej tvorby, ďalšie umelecké predmety, zbierka habánskej keramiky, zbierka keramiky, porcelánu,
skla, obrazy, obrazy na skle, drevené a bronzové plastiky, hodiny, lustre a zrkadlá, koberce, iné hnuteľné
veci /nábytok atď./, s odkazom, že ich fotodokumentácia má tvoriť neoddeliteľnú prílohu tejto zmluvy,
taktiež záhradné kamenné skulptúry s poznámkou, že ide vlastne o všetok hnuteľný majetok darcu,
z vyššie uvedeného vyvodila záver, že darca dňa 25.01.2019 v rodinnom dome v J. - F. nepodpísal

platnú, ako celok, darovaciu zmluvu, iba jej textovú časť, v ktorej bol predmet daru vymedzený nie
dostatočne určito, nie nezameniteľným spôsobom. Neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 25.01.2019
vylučuje existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Existenciu vecnej legitimácie žalobkyne mala
za vylúčenú aj z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva k daru. Od
existencie právneho titulu mala za zrejmé, že ďalšou podmienkou na nadobudnutie vlastníckeho práva

k hnuteľným veciam je daná v dôsledku tzv. tradície - odovzdaním veci. Odovzdanie daru žalobkyňa
nepreukázala, napriek tomu, že zo strany súdu prvej inštancie bola na to vyzvaná, a to osobitne,
aby uviedla, ako a v čom spočívala schopnosť žalobkyne fyzicky disponovať s predmetom daru v
zmysle darovacej zmluvy zo dňa 25.01.2019. Na to uviedla, že veci boli v dome, v ktorom býval jej
otec. Považovala tak za nesporné, že žalobkyňa existenciu tradície nepreukázala, keďže hnuteľné

veci sa nachádzali v dome v F. a nebolo v moci žalobkyne /nedisponovala prístupom k predmetu
daru. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na výpožičku poukázala na to, že k odovzdaniu do výpožičky
žalovanému 2/ nedošlo zo strany žalobkyne, ale zo strany neb. Z. U., čo vyvodila z Protokolu zo dňa
04.03.20219. Skutočnosť, že k nafoteniu jednotlivých predmetov došlo za prítomnosti darcu zásadnespochybnila a žalobkyňa uvedené počas konania neuvádzala a ani netvrdila. V tomto smere jednak
namietla prípustnosť tohto tvrdenia v odvolacom konaní ako aj pravdivosť tohto tvrdenia. Práve naopak
viaceré fotografie sú mizivej kvality a sú vyhotovené akoby v „chvate“ a teda nemožno hovoriť o

dôkladnom nafotení, tak ako sa to snaží interpretovať žalobkyňa. Tieto skutočnosti podľa nej samy
o sebe vylučujú možnosť vyhoveniu žalobe. Okrem toho však mala za to, že možnosť vyhovenia
žalobe vylučuje aj existencia darovacej zmluvy zo dňa 11.12.2018. Existencia uvedenej zmluvy v súlade
so zásadou nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet spolu so skutočnosťou, že
predmetné veci sa nachádzali v jej dispozícií (jej rodinnom dome) vylučuje existenciu vlastníckeho

práva žalobkyne a súčasne zakladá vlastnícke práva žalovanej 1/. Žalobkyňa síce namietala údajné
antedatovanie predmetnej zmluvy, ale mala za to, že z vykonaného dokazovania tento záver vyvodiť
nemožno. Uvedené skutočnosti nevyvodila ani z toho, že dňa 14.02.2019 malo dôjsť k odvozu časti
hnuteľných veci (habánskej fajansy a časti zbierky keramiky z 19 st.), dňa 04.03.2019 odvoz časti
hnuteľných vecí pre účely výstavy v Modre ani zo skutočnosti, že dňa 05.03.2019 a dňa 17.07.2019
malo dôjsť z uzatvoreniu zmluvy o výpožičke resp. jej dodatku so žalovaným 2/. Je to podľa nej dané

tým, že žalovaná 1/ nikdy nebola účastníkom rokovaní a ani jednaní medzi žalovaným 2/ a žalobkyňou,
a teda ani nemohla a nemala možnosť namietať skutočnosti, ktoré žalobkyňa žalovanému 2/ uvádzala.
Až v čase, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedela ich relevantným spôsobom namietala, tak ako to
vyplýva z jej výzvy na vydanie veci adresovanej žalovanému 2/ ako aj z príslušných trestných konaní.
Záver o antedatovaní zmluvy nie je podľa nej možné vyvodiť z výsluchu žiadneho svedka. Uviedla,

že nemala povinnosť oboznamovať o interných záležitostiach medzi ňou a otcom svedkov a ani tak
nerobila. Z výsluchu p. F.X. podľa nej skutočnosť o darovaní hnuteľných vecí žalobkyne absolútne
vyvodiť nemožno. Ako sám svedok uviedol jeho tvrdenia o darovaní mobilného mobiliáru vychádzali len
z domnienky, žeby to tak malo byť vzhľadom na darovanie nehnuteľností U.. Z výsluchu svedkyne, p. T.,
resp. svedkyne J. J. tieto síce uvádzali, že im mal Z. U. povedať o darovaní J., avšak súčasne uviedli,

že nevideli darovaciu zmluvu ani jednej zo sestier, t. j. ani darovaciu zmluvu žalovanej 1/ ani darovaciu
zmluvu žalobkyne. Z ich výsluchu sa teda nedá vylúčiť existencia tzv. viacnásobného darovania. V
neposlednom rade vo vzťahu k svedkyni S. A. a F. namietala ich vierohodnosť. U týchto svedkov existuje
dôvodné podozrenie z ovplyvnenia zo strany žalobkyne. Napr. svedkyňa S. A. si v rámci doplňujúcich
otázok nepamätala, kedy a kde jej takto mala žalobkyňa ukazovať označené fotografie, rovnako tak

si svedkyňa nepamätala, o akom spise vypovedala. Svedkyňa poprela, že by sa pred pojednávaním
so žalobkyňou alebo s jej právnym zástupcom o tom, ako má vypovedať radila. Na otázku súdu prvej
inštancie, prečo svedkyňa spomínala vo svojej výpovedi, že fotografie sú súčasťou spisu, svedkyňa
uviedla, že nevie na to odpovedať, že si už nepamätá a dodala, že si myslí, že to videla a boli tam
pripojené tie fotografie. Aj na otázku súdu prvej inštancie, kto a kedy to mal svedkyni ukázať, svedkyňa

opäť uviedla, že to už nevie povedať. Svedkyňa počas svojej výpovede nahliadala do poznámok, o
ktorých v závere uviedla, že sú jej vlastné, podľa jej notesu, ktorý má doma. Rovnako svedkyňa F.
svoju svedeckú výpoveď čítala, čo bolo aj zo strany žalovanej 1/ namietané priamo na pojednávaní.
Žalobkyňa v rámci hodnotenia dôkazov v odvolaní však opomína svedeckú výpoveď Z. F.. Z tejto
svedeckej výpovede žalovaná 1/ jednoznačne vyvodila, že k vyhotoveniu fotodokumentácie k darovacej

zmluve došlo koncom roka 2018. Uvedený časový údaj sa jednoznačne zhoduje s dátumom vzniku
darovacej zmluvy. Samotná skutočnosť, kedy malo dôjsť k vyhotoveniu tzv. textovej časti zmluvy resp.
jej návrhu mala pre konanie za nepodstatný. Z hľadiska účinkov právneho úkonu je vždy rozhodujúci
moment vzniku konsenzu, ktorý je zhodne žalovanou ako aj svedkom F. ohraničený na koniec roka
2018, (11.12.2018, tak ako vyplýva zo zmluvy). V konaní teda nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý

by sám o sebe alebo v spojitosti s inými dôkazmi presvedčivo preukazoval iný deň vzniku darovacej
zmluvy, ako je na nej uvedený, a to deň 11.12.2018 a ani iné dôkazy tento iný moment nepreukazujú.
Súd prvej inštancie podľa nej preto hodnotil jednotlivé dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti a v súlade
so zásadami formálnej logiky. Skutočnosť, že sa nestotožnil s argumentáciou a hodnotením dôkazov
žalobkyne, nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý súdny proces a rovnako porušenie práva na

spravodlivý proces nepredstavuje ani subjektívny pocit žalobkyne, že nerozhodol podľa jej žaloby, a
že sa nestotožnil z jej argumentáciou. Práve naopak samotná žalobkyňa si dotvára skutkové okolnosti
na základe nikým nepotvrdených skutočností, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. To, že
nik nevedel o jej darovacej zmluve neznamená, že by táto neexistovala, tak ako sa to snaží podsunúť,
pričom žalovaná 1/ preukázala tak moment jej vzniku (samotným dátumom na nej uvedeným ako aj

momentom, kedy vznikla jej obrazová časť, ktorá bola s ňou neoddeliteľne spätá), ako aj skutočnosť,
že hnuteľnými vecami disponovala.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne a právne
správny potvrdil a priznal žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.66. Žalobkyňa v odvolacej replike opakovane poukázala na nezrovnalosti ohľadom súdom prvej
inštancie tvrdeného vzdania sa práva na odvolanie žalobkyňou a jej predchádzajúcim právnym

zástupcom v napadnutom rozsudku. Pretože je logicky jasné, že pokiaľ sa predchádzajúci právny
zástupca žalobkyne nezúčastnil verejného vyhlásenia napadnutého rozsudku, nemohol sa do zápisnice
vyslovene vzdať práva na podanie odvolania a už vôbec sa počas svojej neprítomnosti na pojednávaní
nemohol spoločne so žalobkyňou tohto práva vzdať. Taktiež žalobkyňa popiera, že by sa mala vzdať
práva na podanie odvolania.

Ďalej poukázala na nezrovnalosti a rozpory v tvrdeniach žalovanej 1/. Sporná darovacia zmluva
žalovanej 1/ mala byť podpísaná dňa 11.12.2018. K predmetnému žalovaná 1/ v trestnom konaní uviedla
dňa 08.10.2019, že túto spornú darovaciu zmluvu dala vyhotoviť „niekedy v decembri 2018“ (výpoveď je
súčasťou vyšetrovacieho spisu ČVS: KRP-258/3-VYS-BA-2019), ale vo svojej výpovedi v predmetnom
konaní pred prvoinštančným súdom dňa 19.05.2022 uviedla (čas nahrávky 53:42), že k podpisu došlo
až po darovaní nehnuteľností-rodinného domu a pozemku, keď si otec (ktorý podľa slov žalovanej 1/

sa nemohol hýbať) všimol, že mali údajne miznúť veci a mala ich údajne odnášať žalobkyňa. Následne
na pojednávaní dňa 12.07.2022 žalovaná 1/ dokonca predložila listinný dôkaz, a to pokladničný doklad
č. 0002 vystavený na sumu 350,- Eur zo dňa 19.01.2018 (tento dátum nie je rozhodne december 2018
ako žalovaná 1/ tvrdila). Žalovaná 1/ výslovne uviedla, že sa jedná o doklad k spornej darovacej zmluve
na hnuteľné veci, pritom sa v ďalšom dokazovaní zistilo, že 19.01.2018 je dátum darovacej zmluvy

na nehnuteľnosti-rodinný dom a pozemok, ktoré jej nebohý darca daroval. Žalovaná 1/ sa zamotala
do vlastných tvrdení, ktoré si vzájomne počas celého konania odporovali. Nevedela preukázať, kto jej
spornú darovaciu zmluvu vyhotovil, ani kedy. Predmetné nezrovnalosti a klamstvá vyvolávajú veľké
pochybnosti o konaní žalovanej 1/. Jednoznačne žalovaná 1/ úmyselne predložila zavádzajúci dôkaz a
po dodatočných otázkach predchádzajúceho právneho zástupcu žalobkyne vedome uviedla nepravdu

o pôvode daňového dokladu, aby prekryla skutočnosť, že sa zamotala do vlastných klamstiev. Taktiež
rozporovala tvrdenia žalovanej 1/, a to v zmysle výpovede svedkyne S. A., ktorá poprela, že by si
žalobkyňa brala veci bez vedomia nebohého darcu a ďalej uviedla „za prvé pán U. vždy vedel aké
predmety si zobrala a za druhé, to boli jej veci.“ Uviedla, že jednoznačný dôkaz ani nie je možné
žalobkyňou získať, keďže darca zomrel a sporná darovacia zmluva nebola podpísaná pred svedkom

a ani pred notárom, resp. notárskym koncipientom. Tento dôkaz nemôže žalobkyňa získať bez svojho
zavinenia. K spornej darovacej zmluve uviedla, že ešte 4 mesiace po jej údajnom vzniku nikto o jej
existencii netušil a žalovaná 1/ s ňou toto obdobie nepreukazovala svoje vlastníctvo ani sa vlastníctva
nedomáhala. Žalovaná 1/ o jej existencii začala hovoriť až po smrti darcu, čo je taktiež zarážajúce. Síce
v danom prípade nejde o jednoznačné dôkazy, ale na základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov

v súvislosti s výpoveďou žalobkyne a výpoveďou žalovanej 1 je podľa nej možné bez rozumných
pochybností nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala (že je pravdivá).
Nepriamymdôkazomjetakýdôkaz,ktorýdokazujeskutočnosťinú,aletakú,zktorejjemožnéusudzovať,
či sa stala alebo nestala skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania; objasňuje teda dokazovanú
skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá má k dokazovanej skutočnosti len nepriamy vzťah. Súdu

prvej inštancie vytkla, že zamietol žalobu a vytýkal žalobkyni neunesenie dôkazného bremena tvrdenia
bez toho, aby zohľadnil, že pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho
práva, musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie
bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje
právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované

právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo
žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. Napríklad v spore o určenie vlastníckeho práva od žalobcu
nemožno požadovať, aby preukazoval neexistenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu žalovaného.
Keďže preukázanie takéhoto titulu svedčiacemu žalovanému je na prospech žalovaného, je na ňom, aby
ho tvrdil a preukazoval. Z rozporuplných tvrdení žalovanej 1/ nie je podľa nej jasné, kedy vznikla sporná

darovacia zmluva, kto ju vyhotovil, ani kto a kedy vyhotovil fotografie hnuteľných vecí. Žalovaná 1/ nevie
preukázať pravdivosť tvrdení o dni podpisu spornej darovacej zmluvy. Jednoznačne práve žalovaná 1/
neuniesla svoju časť dôkazného bremena tvrdenia. Mala za to, že súd musí pristupovať k hodnoteniu
jednotlivých vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Uplatňuje sa zásada
voľného hodnotenia dôkazov. Súd nie je viazaný poradím významu a preukázanej sily jednotlivých

dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní
vyšlo najavo.
Neexistuje silnejší a slabší dôkaz. Namietala, že súd prvej inštancie mal v zmysle zákona a zásad pre
hodnotenie dôkazov sled uvedených udalostí logicky prepojiť s výpoveďami predvolaných svedkov azohľadniť vzájomne súvislosti, vysporiadať sa s nimi a spravodlivo rozhodnúť na základe skutkového
stavu veci. V prípade vedomostí okolia žalovanej 1/ ohľadom spornej darovacej zmluvy v jej prospech
poukázala na ďalšiu nezrovnalosť. Žalovaná 1/ uviedla vedomosť svedka pána R.. Z.. F. o tejto spornej

darovacej zmluve žalovanej 1/, čím je možné tvrdiť, že výslovne a vedome klamala. Predmetný fakt súd
prvej inštancie opäť opomenul pri záverečnom hodnotení dôkazov. Pán R.. Z.. F.P. vo svojej výpovedi
zo dňa 04.03.2022 vyslovene poprel tvrdenie žalovanej 1/ o jeho vedomosti o existencii takejto zmluvy,
čím opäť poukázal na klamlivé tvrdenia žalovanej 1/, ktorými zavádzala prvoinštančný súd počas celého
konania. Neexistenciu vedomosti o spornej darovacej zmluve žalovanej 1/ svedok logicky odôvodnil vo

výpovedi zo dňa 09.07.2022, že pokiaľ by takouto informáciou disponoval, nebol by predsa podpísal
Zmluvu o výpožičke so žalobkyňou. Žalobkyňa dala do pozornosti, že informácia, že hnuteľné veci
nebohého darcu by mali byť darované žalovanej 1/, boli veľkým prekvapením pre jeho najbližšie okolie a
títo svedkovia si nevedeli tento údajný počin nebohého darcu nijako vysvetliť, keďže ako bolo opakovane
uvedené, netajil sa pred priateľmi, opatrovateľkou, dokonca notárskym koncipientom, že hnuteľné
veci spravodlivo daroval žalobkyni. Žalovaná 1/ ako svedka podporujúceho svoje tvrdenia označila

osobu p. F., ktorý vypovedal nejasno, nesúvislo a zahmleno ohľadom udalosti- fotodokumentovanie
habánskej keramiky, ktorého bol údajným účastníkom v pozícii fotografa. Nevedel sa vyjadriť kedy, ani
za akým účelom fotil keramiku (ani rok a ani bližšie obdobie). Hodnovernosť tejto výpovede je podľa
žalobkyneotázna,keďžesamažalovaná1/uviedlavosvojejvýpovedivtrestnomkonanídňa30.10.2019
(vyšetrovací spis ČVS: KRP-258/3-VYS-BA- 2019) na otázku vyšetrovateľa „Kto vyhotovil fotografie,

ktoré sú súčasťou danej darovacej zmluvy Kedy a kde?“, odpoveď žalovanej 1/: „Dané fotografie som
vyhotovila ja u nás doma. Fotky som urobila vtedy ako som dala vyhotoviť danú zmluvu.“ Pri tejto
výpovedinielenžep.F.nespomenula,čojenanajvýšzarážajúce,aleúplnezdiskreditovalavierohodnosť
jeho výpovede. Taktiež toto vyjadrenie žalovanej 1/ odporuje jej neskoršiemu vyjadreniu pri výpovedi
zo dňa 12.07.2022, kedy uviedla, že „fotodokumentácia sa vyhotovovala nejaké 2 mesiace už pred

spísaním celej tej zmluvy, to neviem určite presne určiť.“ Taktiež mala za zarážajúce, že prvoinštančný
súd sa nepozastavil ani nad tým, že si žalovaná 1/ nárokuje vlastníctvo habánskej keramiky (rozsiahlej
zbierky približne 40 kusov) na základe fotografie vitríny, ktorá je prázdna. Logicky by si teda mala
nárokovať iba na vlastníctvo prázdnej vitríny v zmysle priloženej fotodokumentácie. Prázdna vitrína,
je ďalšia udalosť, ktorú nevedela žalovaná 1/ odôvodniť. Prečo vitrína, ktorá bola roky plná keramiky,

je zrovna v prípade ňou predloženej darovacej zmluvy z 11.12.2018 záhadne prázdna, keď v čase
údajného vyhotovenia tejto spornej darovacej zmluvy nikto s touto keramikou nenakladal, nevykladal z
vitríny za účelom čistenia, ani nebola v tom čase ešte zaslaná na výstavu do Nemecka. Žalobkyňa vie k
tejto záhadnej udalosti poskytnúť logické vysvetlenie, pretože žalovaná 1/ vyhotovila priloženú fotografiu
omnoho neskôr ako tvrdí, a to až po 14.02.2019, kedy bola vitrína vyprázdnená, lebo bola keramika

odvezená na výstavu do Nemecka.
Pripomenula, že predchádzajúci právny zástupca v podanom odvolaní uviedol sled neskorších udalostí
po uzavretí Darovacej zmluvy žalobkyne, t. j. po 25.01.2019, ktoré boli svedecky aj listinne preukázané
žalobkyňou. Pri všetkých týchto udalostiach vystupovala žalobkyňa ako dobromyseľná vlastníčka
darovaných hnuteľných vecí. Takto s vecami aj nakladala. Prevážala tieto hnuteľné veci za účelom ich

vystavovania v Nemecku a neskôr na Slovensku. Ako dobromyseľná vlastníčka so súhlasom nebohého
darcu dňa 04.03.2019 poskytla časť zbierky na výstavu organizovanú múzeom Červený Kameň a
nasledujúci deň podpísala so žalovaným 2 Zmluvu o výpožičke dňa 05.03.2019. Toto nakladanie
žalobkyne preukázateľne vnímala aj žalovaná 1/, nakoľko veci boli odvážané z domu, ktorý jej bol
darovaný, v ktorom žila a kde sa dovtedy hnuteľné veci nachádzali. Podľa výsluchu svedkyne p. S.

A. jediným konaním žalovanej 1/ bolo dňa 14.02.2023, kedy sa pýtala, čo má znamenať odvoz tých
vecí a že vytrhla z rúk žalobkyne kópiu darovacej zmluvy hnuteľných vecí na žalobkyňu (podľa pred
súdom prvej inštancie vyjadreného názoru svedkyne z tejto kópie vedela žalovaná 1/ dátum podpisu a
pripravila si dodatočne svoju darovaciu zmluvu). Opísanou nepríjemnou situáciou bola udalosť, ku ktorej
sa vyjadril svedok Z.. R.. H. F.Č., vtedajší riaditeľ múzea Červený Kameň-organizátor výstavy predmetov

zberateľskej výstavy Z. U., ktorý uviedol, že výstava skončila nevalne a musel dať všetko zamknúť,
keďže sa žalovaná 1/ vyjadrila s veľkou nespokojnosťou, že to tam rozbije. Za zásadný dôkaz považuje
žalobkyňa výpoveď blízkej priateľky nebohého darcu J.. Y. T.. Tento výsluch označila za hodnoverný
a priamy dôkaz. Svedkyňa vypovedala, že mala blízky vzťah s celou rodinou a teda aj žalobkyňou
aj žalovanou 1/ a že sa poznajú 14 rokov. Svedkyňa bola osobne prítomná v dome žalovanej 1/ a

nebohého darcu dňa 04.03.2019, kedy ju tam priviezla sama žalovaná 1/ opatrovať nebohého darcu,
urobila jej kávu a potom odišla späť do práce. Toto svedčí a potvrdzuje výpoveď svedkyne, že žalovaná
1/ vnímala túto svedkyňu ako hodnovernú a mali priateľský vzťah. Svedkyňa vo výpovedi potvrdila dobrú
fyzickú kondíciu nebohého darcu a že bol pri zmysloch. V takomto stave vypovedala, že ho videla asiposlednýkrát. Podrobne porozprávala o priebehu tejto udalosti, kedy sa balili a odovzdávali veci do
múzea za prítomnosti riaditeľa Červeného Kameňa p. F.. Opísala atmosféru ako príjemnú, pracovnú.
S balením im pomáhala aj žalobkyňa. Svedkyňa neregistrovala v daný deň žiadny konflikt medzi

žalobkyňou a žalovanou 1/. Najdôležitejšou časťou výpovede svedkyne je moment, kedy vypovedá o
slovách nebohého darcu, ktorý im (všetkým prítomným) vysvetľoval, že dom s pozemkom dal U. a že
tieto veci, čo sa balia pôjdu k J.. Vedľa svedkyne sedela zapisovateľka z Červeného Kameňa, ktorá to
tiež počula, keď povedal, že to sú Monikine veci, to jej dal, U. dostala dom a pozemok. O existencii
spornej darovacej zmluvy na žalovanú 1/ sa dozvedela svedkyňa v tom istom mesiaci z telefonátu s

ňou, keď sa žalovaná 1/ vyjadrila, ako už chcela vrátiť veci z múzea, keď sa jej svedkyňa pýtala ako
je to možné, lebo sú to J. veci, tak ju žalovaná 1/ odbila s tým, že sa nemá starať, že tie veci jej dal
otec v decembri 2018. Sama svedkyňa bola prekvapená, keďže bola prítomná udalosti vyššie popísanej
dňa 04.03.2019, kedy bolo nebohým darcom potvrdené, že tieto veci patria žalobkyni a žalovaná 1/ to v
tomto momente pred svedkami nerozporovala. Predpokladala, že nerozporovala vlastníctvo žalobkyne,
pretože darca ešte žil a vedel, kde je pravda. Dnes sa už vyjadriť nemôže. Pri žiadnej zo 4 uvedených

udalostí sa žalovaná 1/ o svojom údajnom vlastníctve vôbec nezmienila, spornú darovaciu zmluvu
nepredložila a udalostiam sa v podstate prizerala. Predmetné potvrdili aj svedkovia, napr. S. A., J.. Y. T.,
Z.. R.. H. F., ktorý vypovedal na podanú otázku „či mu žalovaná 1/ hovorila ústne, že disponuje spornou
darovacou zmluvou?“, že iba počul, od koho už nevie, a bolo to v čase po začatí výstavy, ale bral to ako
klebetu. Takto by sa nesprával zodpovedný vlastník chrániaci svoje vlastnícke právo a už z princípu nie

žalovaná 1/, ktorá baží po vlastníctve všetkého, čo patrilo jej rodičom, a to za každú cenu aj na úkor
svojej vlastnej sestry. V prípade vzťahu žalobkyne a žalovanej 1/, kde aj ich okolie pociťovalo ich napätý
vzťah, je podľa nej ťažko predpokladať a uveriť, že by jej žalovaná 1/ dobromyseľne, nemo a súhlasne
dovolila odviesť „jej majetok“ a disponovať s ním (a to mesiace po údajnom podpise spornej darovacej
zmluvy) pre účely slovenských a zahraničných výstav, a to bez akéhokoľvek zmienky o vlastníctve

žalovanej 1/. Jednoznačný dôkaz ani nie je možné žalobkyňou získať, keďže darca zomrel a darovacia
zmluva nebola podpísaná pred svedkom a ani pred notárom, resp. notárskym koncipientom. Taktiež
dala do pozornosti, že síce nejde o jednoznačné dôkazy, ale na základe výsledkov hodnotenia týchto
dôkazov je možné bez rozumných pochybností nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto
skutočnosť naozaj stala (že je pravdivá). Nepriamym dôkazom je taký dôkaz, ktorý dokazuje skutočnosť

inú, ale takú, z ktorej je možné usudzovať, či sa stala alebo nestala skutočnosť, ktorá je predmetom
dokazovania; objasňuje teda dokazovanú skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá má k dokazovanej
skutočnosti len nepriamy vzťah. Takýmto nepriamym, ale podstatným dôkazom je aj výsluch svedkyne
J. J., opatrovateľky nebohého darcu, ktorá vypovedala s čím sa jej zdôveril nebohý darca, ako rozdelil
majetok medzi žalobkyňu a žalovanú 1/, a že keď sa žalovaná 1/ dozvedela o obdarovaní žalobkyne s

hnuteľnými vecami, že sa veľmi hnevala. „Niekedy vo februári 2019 videla, že dávala otcovi podpísať
nejakú zmluvu. Zmluvu nevidela, ale potom U. vyhlásila, že všetky veci sú jej, lebo jej to otec daroval.“
Dôkazy (priame aj nepriame) hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci. Z pohľadu žalobkyne prvoinštančný súd konal v rozpore s touto

zásadou. Namietala, že prvoinštančný súd nevzal do úvahy výsluchy svedkov, ktoré na seba kontinuálne
nadväzovali a jednoznačne potvrdzovali tvrdenia žalobkyne a naopak rozporovali tvrdenia žalovanej
1/. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyvodila, akoby prvoinštančný súd pri rozhodovaní úplne
odignoroval rozporuplné, nekonzistentné, klamlivé a zavádzajúce tvrdenia žalovanej 1/. Nebohý darca
sa počas svojho života opakovane pred viacerými nezávislými svedkami (ktorí toto na súde potvrdili) ako

i pred notárskym koncipientom vyjadril, že sa chce k dcéram zachovať spravodlivo. Dcére U. daroval
nehnuteľný majetok, platil životné náklady, kúpil jej auto, pomáhal jej s deťmi a dcére J. chce darovať
hnuteľný majetok, ktorý bol jeho celoživotným dielom, keďže ona je tiež umelkyňa ako on. Otec vnímal
napätý vzťah medzi sestrami. Žalobkyňa neurobila žiadne také konanie voči otcovi, nebohému darcovi,
prečo by bolo možné predpokladať, že by si mal tento svoj zámer o darovaní rozmyslieť. O predmetnom

svedčí aj fakt, že dňa 25.01.2019 došlo k podpisu darovacej zmluvy na hnuteľný majetok s presným
zoznamom vecí, ktoré sú tam zahrnuté.
Žiadna zo sporných strán podľa nej nespochybnila úsudok nebohého darcu ani žiaden zo svedkov
sa nevyjadril, že by mu pamäť neslúžila alebo, že by ho zasiahla starecká demencia, z čoho logicky
vyvodila, že je nanajvýš nepravdepodobné, že by na podpis spornej darovacej zmluvy žalovanej 1/

zabudol a pri rozhovoroch s jemu najbližšími osobami (viaceré z týchto rozhovorov nasledovali po
žalovanou 1/ uvedenom dátume na spornej darovacej zmluve) na tému vyporiadania jeho majetku ešte
pred smrťou túto zmluvu opomenul. Za prítomnosti žalovanej 1/ dňa 04.03.2019 hovoril o žalobkyni ako
o vlastníčke hnuteľných vecí. Na základe výsluchov svedkov S. A., J.. Y. F., R.. H. F. a opatrovateľkynebohého darcu J. J. mala za zrejmé, že nebohý darca pred týmito osobami prezentoval svoju vôľu
byť voči svojim dcéram spravodlivý a vyporiadať ich obe, z čoho usúdila, že sporná darovacia zmluva
predloženážalovanou1/sodstupomviacerýchmesiacovodjejúdajnéhopodpisu,jeveľmirozporuplným

akontroverznýmdokumentom,ktorýprekvapilnajbližšieokolienebohéhodarcu.Uvedenétaktiežnevrhá
dôveru na tvrdenia žalovanej 1/. S najvyššou pravdepodobnosťou hraničiacou pre žalobkyňu až s istotou
neposkytla žalovaná 1/ nebohému darcovi pravdivé informácie o obsahu zmluvy, ktorú podpísali (ako
uviedla svedkyňa J. J. s predpokladom podpisu až február 2019, teda po podpise darovacej zmluvy
uzatvorenej so žalobkyňou). Z uvedeného predpokladala, že nebohý darca bol žalovanou 1/ uvedený

do omylu a v čase podpisu spornej darovacej zmluvy už hnuteľné veci daroval žalobkyni. Preto je takúto
darovaciu zmluvu žalovanej 1/ potrebné od počiatku považovať za neplatnú. Toto tvrdenie podľa nej
podporuje aj fakt, že súčasťou spornej darovacej zmluvy žalovanej 1/ je fotografia prázdnej vitríny s
habánskou keramikou, s ktorou preukázateľne nebolo manipulované (z vitríny, v ktorej bola umiestnená,
nebola vyberaná a rozhodne nie celkovo v počte viac ako 40 kusov) až do dňa 14.02.2019. Naproti
tomu súčasťou darovacej zmluvy žalobkyne je táto keramika uložená vo vitríne, kde bola umiestnená,

čo taktiež v spojitosti s už uvedenými faktami podporuje tvrdenie žalobkyne o antedatovaní spornej
darovacej zmluvy žalovanej 1/.
Dala do pozornosti odvolacieho súdu, že žalobkyňa počas celého súdneho konania vypovedala
kontinuálne. Jej tvrdenia na seba logicky nadväzovali a boli potvrdené aj výsluchmi viacerých
predvolaných svedkov. Naproti tomu výpovede a tvrdenia uvedené žalovanou 1/ si nepretržite

odporovali, neboli celistvé, v mnohých prípadoch nevedela vysvetliť, prečo sa udalosti mali udiať tak ako
tvrdí, opakovane svojimi tvrdeniami a dôkazmi zavádzala prvoinštančný súd, až sa dá dokonca tvrdiť,
že úmyselne uvádzala nepravdy, ktoré v závere svedkovia rozporovali. Nie len hodnotenie dôkazov
prvoinštančným súdom, ale celý procesný postup, vedenie výsluchov, údajne nepoužiteľný zvukový
záznam vyvoláva v žalobkyni nedôveru a pochybnosti o objektívnosti rozhodovania prvoinštančného

súdu, ktorý sa z nevysvetliteľného dôvodu evidentne ani nezamyslel, že si vyjadrenia a tvrdenia
žalovanej 1/ neprestajne odporujú. Žalobkyni nie je logicky jasné, ako mohol prvoinštančný súd na
základe vykonaných výsluchov, predloženej pochybnej (nesúvislej) časovo odporujúcej legendy vzniku
darovacej zmluvy žalovanej 1/, rozhodnúť v prospech žalovanej 1/ s odôvodnením o vierohodnosti jej
tvrdení, preukázanej pravdivosti. Žalobkyňa mala za to, že bola dostatočným a vierohodným spôsobom

spochybnená vierohodnosť tvrdení žalovanej 1/, žalobkyňa uniesla bremeno tvrdenia aj bremeno
dôkazu. Žalobkyňa následne na výzvu súdu prvej inštancie realizovanú na pokyn odvolacieho súdu na
doplnenie rozsahu podaného odvolania písomne uviedla, že odvolanie podala aj proti žalovanému 2/
namietajúc s právnym záverom súdu prvej inštancie ohľadom absencie jej aktívnej legitimácie v spore aj
k nemu a ohľadom absencie jeho pasívnej legitimácie z dôvodov, ktoré už uviedla v podanom odvolaní.

67. Žalovaný 2/ sa v rámci odvolacieho konania nevyjadril.

68. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. §

385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď
vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby
a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom
rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnym

záverom o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobkyne proti obom žalovaným na vydanie
hnuteľných vecí stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní
uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver
o nedôvodnosti jej žaloby, keď v odvolaní uvádzané argumenty nepredstavujú také, s ktorými by sa
súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nevysporiadal alebo by im nevenoval

náležitú pozornosť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a jeho dopĺňaním
by išlo len o opakovanie právnych záverov súdu prvej inštancie. Práve z titulu aplikácie ust. § 387
ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu boli zopakované tie
závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce,
pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom, zvýraznia

právne významné, prípadne skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj odvolacieho súdu je aj v
súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 08.10.2009, v zmysle ktorého ....“
odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretožeprvostupňovéaodvolaciekonaniezhľadiskapredmetukonaniatvoriajedencelok(II.ÚUS78/05,III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkých rozhodnutí všeobecných súdov vydaných v priebehu príslušného súdneho konania“. I v zmysle
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo170/2005 „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu

rozhodnutiasúduprvejinštancie,takodvolacísúdsavzásademôžeobmedziťnaprevzatieodôvodnenia
nižšieho súdu“. Možno konštatovať, že v danej veci súd prvej inštancie dal zrozumiteľnú a presvedčivú
odpoveď na podstatné argumenty strán sporu v snahe garantovať im právo na spravodlivé súdne
konanie. Skutočnosť, že neboli naplnené očakávania žalobkyne a že súd prvej inštancie nerozhodol v
súlade s jej právnymi názormi, neznamená porušenie jej práva na spravodlivé súdne konanie. Ochranu

poskytol stranám v požadovanej kvalite. V záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny
proces sa odvolací súd teda vyjadruje stručne k odvolacím námietkam žalobkyne.

69. Predmetom odvolacieho konania a aj konania pred súdom prvej inštancie je rei vindikačná žaloba
podľa § 126 ods. 1 OZ, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje., najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom

zadržuje. Ide o žalobu na plnenie s cieľom chrániť obsah vlastníckeho práva, t. j vec držať, užívať a
požívať jej plody a úžitky a taktiež nakladať s ňou. Z dikcie tejto súdom prvej inštancie správne na daný
spor aplikovanej právnej normy jednoznačne vyplýva, že súdna ochrana je daná vlastníkovi, ktorému
svedčí aktívna legitimácia v prípade týchto typov žalôb, ktorú konajúci súd skúma prioritne ex offo.
Žaloba na vydanie veci taktiež v zmysle dikcie ust. § 126 ods. 1 OZ predpokladá, že iná osoba, ktorá

má byť v rámci rei vindikačného sporu žalovaná, neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec
vlastníkovi a odmieta mu ju vydať, s tým, že len takýto právny subjekt v rei vindikačnom spore je pasívne
vecne legitimovaný a konajúci súd existenciu týchto skutočností týkajúcich sa pasívnej legitimácie opäť
skúma ex offo. Ide o taký subjekt, ktorý má vec u seba, avšak nemá na to žiadny aprobovaný dôvod.

70. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, keď v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť
spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa čl. 15 Základných princípov CSP tvoriacich jeho neoddeliteľnú súčasť dôkazy a tvrdenia strán

sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípami, na ktorých spočíva tento zákon, pričom
žiaden dôkaz nemá predpísanú právnu silu.

71. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich

vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti
či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je
vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré
boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon
nepredpisujepravidlá,zktorýchbymalovychádzaťhodnoteniejednotlivýchdôkazovaichhodnotenievo

vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové
i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.

72. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá
logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť

určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu
pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s
poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s
poznatkamizískanýmihodnotenímostatnýchdôkazovauváži,doakejmierysútietopoznatkysúladnéči
protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov

je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery
účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v
záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie
súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

73. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať,
len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani
polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal
za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (6MCdo 1/2010).74. Právnym posúdením veci je potom činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod
skutkové podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva

k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd skutkový stav
subsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne interpretuje.

75. Konanie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaného súdneho rozhodnutia,
je sporovým konaním ovládaným prejednacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností

a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Strana sporu má
povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná
každá strana sporu, pričom je potrebné uviesť, že rozsah, konkrétnu podobu a tým aj rozloženie
dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej

tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia
dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, a ani o tom, že táto
skutočnosť je nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi, ktorý

z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tvrdí. Pokiaľ teda strana sporu tvrdí niečo vo svoj prospech, je na nej, aby
súd o pravdivosti tvrdenia presvedčila hodnovernými dôkazmi. Ak v konaní neboli preukázané tvrdenia
strany sporu v jej prospech, z tohto dôvodu potom musí byť súdom rozhodnuté v jej neprospech.

76. Strana domáhajúca sa právnych následkov ponesie nepriaznivé následky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáha, nedošlo (Nález Ústavného súdu SR z 9.6.2020, sp. zn. I.ÚS 24/2020).

77. Súd prvej inštancie v konaní správne postupoval, ak hodnotenie dokazovania zameral na splnenie
skutkovej podstaty ust. § 126 ods. 1 OZ, t. j. či žalobkyňa, nesúca v spore dôkazné bremeno o
svojich tvrdeniach tvoriacich obsah jej procesného útoku, preukázala svoje tvrdenie, že je vlastníčkou
hnuteľných vecí, ktorých vydania sa od žalovaných 1/, 2/ domáha a či títo jej ich zadržiavajú a či k
tomuto zadržiavaniu majú alebo nemajú právny dôvod. Odvolací súd dospel k záveru, že pri právnom

posúdení zisteného skutkového stavu sa súd prvej inštancie nedopustil žiadneho omylu. Rovnako
nemožno súdu prvej inštancie vytknúť nelogickosť hodnotenia vykonaného dokazovania ako jediného
zákonného kritéria hodnotenia dokazovania súdom. Odvolací súd taktiež dospel k záveru, že súd prvej
inštancie správne vyhodnotil unesenie dôkazného bremena oboma stranami sporu, t. j. jeho rozloženie,
t. j. to, ktorá strana sporu mala povinnosť unesenia dôkazného bremena ku ktorému svojmu tvrdeniu a

ako toto unesenie, resp. neunesenie súvisí s pre ňu priaznivým alebo nepriaznivým výsledkom sporu.
Predmetné konanie nie je trestným konaním narábajúcim bežne s pojmami priamy a nepriamy dôkaz,
ale civilným sporovým konaním ovládaným vyššie vysvetlenou zásadou prejednacou, ktorá spočíva v
unesení dôkazného bremena s vyššie uvádzanými následkami jeho neunesenia.

78. Žalobkyňa pre účely svojho úspechu v spore tvrdila, že je vlastníčkou hnuteľných vecí, ktorých
vydania sa domáha, ktoré tvrdenie preukazovala darovacou zmluvou zo dňa 25.1.2019. Žalovaná
1/ toto jej tvrdenie účinne poprela svojím tvrdením, že je ona vlastníčkou predmetných hnuteľných
vecí, ktoré tvrdenie preukazovala darovacou zmluvou zo dňa 11.12.2018. Tvrdila teda, že v čase
uzatvoreniadarovacejzmluvydarcu (právnehopredchodcužalobkyneažalovanej1/)ažalobkynenebol

už darca vlastníkom darovaných vecí a teda že zmluva žalobkyne je absolútne neplatný právny úkon
pre nemožnosť jej plnenia, ktorý záver prijal i súd prvej inštancie v zmysle zásady, že nikto nemôže
na iného previesť viac práv, než má sám. Žalovaná 1/ teda dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že
ona je vlastníčkou relevantných vecí, preukázala doloženou darovacou zmluvou zo dňa 11.12.2018.
Žalobkyňa následne pre účely svojho úspechu v spore tvrdila, že darovacia zmluva doložená žalovanou

1/ je neplatná pre jej antedatovanie. Netvrdila nepravosť podpisu darcu, netvrdila nedostatok vôle
darcu a ani iné právne skutočnosti determinujúce platnosť právneho úkonu. Ak teda pre účely svojho
úspechu v konaní tvrdila, že darovacia zmluva doložená žalovanou 1/ je antedatovaná a z tohto tvrdenia
vyvodzovala svoje vlastnícke právo k veciam, ktorých ochrany sa rei vindikačnou žalobou domáha, preúčely úspechu v spore bolo jej povinnosťou uniesť aj dôkazné bremeno o tomto svojom tvrdení, t. j.
presvedčiť súd prvej inštancie ňou navrhnutými a vykonanými dôkazmi o pravdivosti tohto jej tvrdenia a
nie len o pravdepodobnosti tohto tvrdenia, čo však žalobkyňa navrhnutými a vykonanými prostriedkami

procesného útoku nedosiahla, pričom s hodnotením vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie
sa stotožňuje aj odvolací súd a v plnej miere v tomto smere odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. Pri nenavrhnutí priameho dôkazu (s ktorým pojmom narába aj samotná
žalobkyňa) vykonané nepriame dôkazy nepostačujú na jednoznačný záver o pravdivosti tvrdenia
žalobkyne o antedatovaní darovacej zmluvy doloženej žalovanou 1/ a nie sú spôsobilé presvedčiť ani

odvolací súd o jednoznačnej pravdivosti tvrdenia žalobkyne o antedatovaní tejto zmluvy, keď i samotná
žalobkyňa v rámci vyjadrení v odvolacom konaní uvádza, že antedatovanie je nanajvýš pravdepodobné.
Ak na margo dôvodnosti svojej argumentácie žalobkyňa uvádza, že darca netrpel stratou pamäte
alebo demenciou, pre ktorú by si nepamätal v čase uzavretia darovacej zmluvy so žalobkyňou, že v
predchádzajúcom mesiaci uzavrel darovaciu zmluvu na hnuteľné veci so žalovanou 1/, uvedené platí
aj opačne, nakoľko žalobkyňa netvrdila, že darovaciu zmluvu na hnuteľné veci darca so žalovanou

1/ neuzavrel, len tvrdila jej antedatovanie. Žalobkyňa nežalovala teda v osobe žalovanej 1/ pasívne
legitimovanú osobu, nakoľko aprobovaným dôvodom jej držania hnuteľných vecí tvoriacich predmet
žaloby vo vzťahu k nej je ich vlastníctvo žalovanej 1/ titulom právneho úkonu darovania, ktorého
neplatnosť žalobkyňa v spore nepreukázala.

79. Z dôvodu nepreukázania aktívnej legitimácie žalobkyne v spore na vydanie hnuteľných vecí titulom
jej vlastníctva k nim súd prvej inštancie správne právne posúdil ako nedôvodnú aj žalobu žalobkyne
vo vzťahu k žalovanému 2/, ktorému v spore navyše ani neprináleží pasívna vecná legitimácia,
nakoľko relevantné hnuteľné veci tvoriace predmet preskúmavaného súdneho sporu má v úschove na
základe aprobovaného právneho dôvodu v zmysle vydaného a účinného rozhodnutia OČTK, ktorého

neexistenciu žalobkyňa netvrdila.

80. K odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa rozdielneho obsahu dvoch výpovedí žalovanej
1/ na dvoch súdnych pojednávaniach odvolací súd uvádza, že ju vyhodnotil ako neopodstatnenú.
Pokiaľ súd prvej inštancie záznam z pojednávania, na ktorom bola žalovaná 1/ vypočutá prvýkrát,

vyhodnotil ako technicky nepoužiteľný, už následne z jeho obsahu nevychádzal a táto výpoveď teda
nebola súčasťou vykonaného a súdom prvej inštancie hodnoteného dokazovania. Súd prvej inštancie
nariadil dokazovanie opätovným výsluchom žalovanej 1/, ktorá vypovedala po poučení súdu prvej
inštancie hovoriť pravdu a nič nezamlčať. Bolo namieste žalobkyne, aby v rámci druhého výsluchu
žalovanej 1/ kladenými otázkami konfrontovala žalovanú 1/ s obsahom pôvodnej výpovede. Ak

následne písomným podaním len poukázala na rozdiely vo výpovediach, nešlo o dostatočný prostriedok
procesného útoku, keďže súd prvej inštancie z obsahu prvého výsluchu pre nepoužiteľnosť technického
záznamu nevychádzal a neporovnával obsah výpovedí. Pre účely odstránenia prípadných rozporov bola
žalobkyňa oprávnená navrhnúť dokazovanie ďalším výsluchom žalovanej 1/, čo však nenavrhla. Súd
prvej inštancie teda správne vychádzal z obsahu v poradí druhej výpovede žalovanej 2/ a k záveru o

správnosti tohto hodnotenia dokazovania súdom prvej inštancie dospel i odvolací súd.

81. Hodnotenie celkového vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, na základe ktorého
nedospel k jednoznačnému a pre účely úspechu žalobkyne dostatočnému presvedčeniu o antedatovaní
darovacej zmluvy doloženej žalovanou 1/ vychádzajúc z obsahu výpovedí strán sporu, ako aj všetkých

vypočutých svedkov, odvolací súd posúdil ako logické a teda zodpovedajúce zákonu.

82. Pokiaľ ide o nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o nemožnosti podať odvolanie žalobkyňou,
toto nemalo vplyv na vecnú správnosť výrokovej časti napadnutého rozsudku a ani ním nedošlo k
odňatiu možnosti žalobkyne realizovať procesné práva v rámci odvolacieho konania, keďže ňou podané

odvolanie napriek poučeniu súdu prvej inštancie o nemožnosti podať odvolanie žalobkyňou pre vzdanie
tohto práva, ktoré poučenie odvolací súd posúdil ako zrejmú nesprávnosť, odvolací súd vecne prejednal
a rozhodol o ňom meritórne.

83. Neopodstatnená je aj odvolacia námietka žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení napadnutého

rozsudku, nakoľko zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a jeho
záveryniesúarbitrárne.Súdprvejinštancievodôvodnenírozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporovej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval a z ktorých vyvodil svojeprávne závery, keď i podľa ústavnej judikatúry do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo
účastníka konania (aktuálne strany sporu), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol pred všeobecným

súdom úspešný a aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I.ÚS 50/2004). Súd prvej inštancie
veľmi prehľadne uviedol a zrozumiteľne vysvetlil svoje právne úvahy vedúce ho k záveru, že vo vzťahu
k jednotlivým žalovaným dôkazné bremeno o splnení zákonných predpokladov pre priznanie nároku
vyplývajúceho z reivindikačnej žaloby žalobkyňa neuniesla, v dôsledku čoho bol povinný na absenciu
vecnejlegitimácienaobochstranáchsporuprihliadnuťexoffo.Jehozáverysúkonzistentnéadostatočne

preskúmateľné pre laickú i odbornú právnickú verejnosť a taktiež i pre odvolací súd, ktorý sa so závermi
súdu prvej inštancie stotožňuje.

84. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalobkyne za nedôvodné a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

85. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti
v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech
oboch žalovaných v odvolacom konaní. Žalovanej 1/ tak priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu
a žalovanému 2/ nárok na ich náhradu nepriznal z dôvodu, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

86. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh) (§ 428 CSP).