Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717210813
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8717210813.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: F & D INVEST, s.r.o., Dostojevského
4532/67, 058 01 Poprad, IČO: 36 513 431, právne zastúpeného: JUDr. Jaroslav Sidor, Zdravotnícka
4373/6, 058 01 Poprad, proti žalovanej: A. B. C., D. E. XXXX/XX, XXX XX F., G., IČO: 40 600 726, o
zaplatenie 1.790,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad,
č. k. 16Cb/235/2017 - 185 zo 20. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Poprad, č. k. 16Cb/235/2017-185 zo 20. decembra 2022.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.790,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
od 21.10.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu prvej
inštancie 4.12.2017 sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.790,- eur s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne od 21.10.2017 do zaplatenia.
2.1. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná na základe mandátnej zmluvy uzavretej 1.5.2011 vykonávala
činnosť spočívajúcu vo vedení účtovníctva pre žalobcu, podľa bodu 2.1. zmluvy žalovaná mimo iného
spracovávala daňové priznania DPH za príslušné zdaňovacie obdobia. Mandátny vzťah bol ukončený

dohodoudňa15.3.2015.Priuzavretídohodyoukončenímandátnehovzťahužalobcaupozornilžalovanú
na to, aby dokončila účtovníctvo za zdaňovacie obdobie 02/2015 spracovaním a podaním daňového
priznania na DPH aj za toto zdaňovacie obdobie, čo žalovaná nenamietala. V rámci spracovania
daňového priznania žalovaná na základe skutočnosti a to odstúpenia od kúpnej zmluvy dňa 17.2.2015
vystavila daňový doklad - dobropis č. 01/2015 vystavený dňa 3.3.2015 (ďalej len „dobropis“), ktorý
zahrnula do daňového priznania za zdaňovacie obdobie 02/2015. Daňový úrad v Poprade vykonal u
žalobcu kontrolu a zistil, že dobropis vzťahujúci sa na zdaňovacie obdobie 02/2015 bol vystavený s

nesprávnym dátumom 3.3.2015. Na uvedené zistenie žalobca žalovanú v priebehu daňovej kontroly
upozornil, lebo tento mal byť správne vystavený po tom, čo nastala právna skutočnosť - odstúpenie
od kúpnej zmluvy zo dňa 17.2.2015, v čom spočívalo prvé pochybenie žalovanej, a doklad s dátumom
3.3.2015 nebolo ani možné zahrnúť do daňového priznania za mesiac 02/2015, v čom spočívalo druhépochybenie žalovanej. Na výzvu žalobcu žalovaná vykonala opravu dobropisu č. 01/2015 tak, že tento
bolvystavenýsdátumomvystavenia16.2.2015.Taktoopravenýdaňovýdokladbolpredloženýsprávcovi
dane.

2.1.1. Zo záverov správcu dane uvedených v Protokole zo dňa 7.10.2015 vyplýva, že aj opravený
dobropis č. 01/2015 bol vystavený s nesprávnym dátumom 16.2.2015, hoci rozhodujúca skutočnosť
pre jeho vystavenie nastala až 17.2.2015, v čom spočívalo tretie pochybenie žalovanej. Správca dane
dospel k záveru, že dňa 16.2.2015 nenastali skutočnosti oprávňujúce kontrolovaného platiteľa k oprave
základu dane a preto správca dane neuznal nárok na odpočet dane z dobropisu č.01/2015 a vyčíslil

rozdiel DPH vo výške 25.462,45 eura. Za uplatnenie nadmerného odpočtu vo výške, ktorá je väčšia ako
nárok, ktorý si mal právo žalobca uplatniť, správca dane rozhodnutím zo dňa 21.10.2016 uložil žalobcovi
pokutu vo výške 2.546,20 eura, z ktorej rozhodnutím zo dňa 3.5.2017 povolil úľavu vo výške 764,20
eura, teda žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1.782,- eur. V tejto súvislosti
žalobca zaplatil správcovi dane aj poplatok vo výške 8,- eur.
2.2. Žalobca zdôraznil, že žalobcovi porušením povinností zo strany žalovanej

vznikla škoda vo výške 1.790,- eur – vo výške sankcie 1.782,- eur a poplatku 8,- eur,
ktoré musel zaplatiť správcovi dane.

3. Žalovaná v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedla, že žalobca predložil súdu mandátu
zmluvu, ktorá je uzatvorená medzi Adove Development, s.r.o. a Ing. Máriou Omastovou. Ako žalobca v

konaní vystupuje F&D INVEST, s.r.o., a s týmto subjektom nie je a nebola žalovaná v právnom vzťahu.
Žalovaná poprela žalobný nárok čo do výšky nároku a právneho základu a zdôraznila, že žaloba je
právne aj skutkovo neopodstatnená.

4. Žalobca vo vyjadrení z 9.1.2018 uviedol, že žalovaná vykonávala vedenie účtovníctva pre obchodnú

spoločnosť Adove Development, s.r.o. na základe mandátnej zmluvy uzavretej dňa 1.5.2011, podľa
ktorej sa žalovaná zaviazala, že na príkaz mandanta bude vykonávať činnosť aj pre všetky organizačné
jednotky, ktoré mu určí mandant.
4.1. Žalovaná v rámci činnosti pre spoločnosť Adove Development, s.r.o.
vykonávala na príkaz mandanta vedenie účtovníctva aj pre spoločnosť F&D INVEST s.r.o., s ktorou

mal žalobca uzavretú mandátnu zmluvu zo dňa 24.10.2006. Účtovnícke práce pre spoločnosť F&D
INVEST, s.r.o. boli vykonávané priamo žalovanou. Poukázal aj na to, že mandátna zmluva uzavretá
medzi žalobcom a spoločnosťou Adove Development, s.r.o. neurčila, že mandatár bude zriaďovať
záležitosť osobne (§ 568 ods. 1 Obch. zák.) a teda v súlade s dojednaním v čl. II. bod 2.2. vedenie
účtovníctva pre žalobcu vykonávala žalovaná. Za spôsobenie škody žalobcovi teda zodpovedá priamo

jeho mandatár a to spoločnosť Adove Development, s.r.o. a preto žalobca vyúčtoval náhradu škody,
ktorá mu vznikla z titulu uloženej pokuty daňovým úradom a poplatku vo veci svojmu mandatárovi -
spoločnosti Adove Development, s.r.o., a to faktúrou č. 03/2017 na sumu 1.790,- eur zo dňa 15.5.2017.
Následne spoločnosť Adove Development s.r.o. Poprad refakturovala náhradu škody žalovanej faktúrou
č. 069/17 zo dňa 7.7.2017 vo výške 1.790,- eur.

4.2. Žalobca so spoločnosťou Adove Development, s.r.o. uzavrel Zmluvu o postú-
pení pohľadávky zo dňa 2.10.2017, ktorou bola pohľadávka spoločnosti Adove
Development, s.r.o. voči žalovanej postúpená na žalobcu s tým, že nárok voči žalo-
vanej si bude uplatňovať priamo žalobca.
4.3. Žalobca poukázal na faktúru č. 02/2015 zo dňa 3.3.2015, ktorou žalovaná s dátumom

dodania 16.2.2015 vyúčtovala spoločnosti EKOFUN, s.r.o. kúpnu cenu za predaj nehnuteľnosti.
Uvedené zdaniteľné plnenie malo časovo nadväzovať na dobropis č. 01/2015, ktorým bolo zúčtované
odstúpenie od kúpnej zmluvy, v čom žalovaná pochybila. Žalovaná pochybila aj v tom, že faktúru č.
02/2015 vystavila s dátumom dodania 16.2.2015, hoci zdaniteľné plnenie nastalo až na základe kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 18.2.2015, čo daňový úrad nevytkol, lebo toto zdaniteľné plnenie sa týkalo vlastnej

daňovej povinnosti a nie nároku na odpočet dane.
4.4. Žalobca dôvodil, že primárnou škodou sú sankcie a náklady vyrubené správcom dane žalobcovi.
Za vznik tejto škody zodpovedá spoločnosť Adove Development, s.r.o. zo záväzkového vzťahu medzi
žalobcom a spoločnosťou Adove Development, s.r.o. na základe Zmluvy zo dňa 24.10.2006. Náhrada
škody žalobcovi (započítacím prejavom v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 2.10.2017) je

škodou, ktorá vznikla spoločnosti Adove Development, s.r.o. a za túto škodu zodpovedá žalovaná zo
zmluvnéhovzťahumedzispoločnosťouAdoveDevelopment,s.r.o.ažalovanou,ktorejspoločnosťAdove
Development, s.r.o. zverila plnenie povinnosti riadne viesť, účtovníctvo, okrem iného, aj pre spoločnosť
žalobcu v rámci jej činnosti pre spoločnosť Adove Development, s.r.o. (čl. II. bod 2.2 zmluvy zo dňa01.05.2011) a súčasne aj v zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a touto spoločnosťou, o čom žalovaná
veľmi dobre vedela, lebo za vedenie účtovníctva spoločnosťou Adove Development, s.r.o. pre žalobcu
žalovaná vystavovala žalobcovi aj faktúry. Vlastníkom pohľadávky spoločnosti Adove Development,

s.r.o. z titulu náhrady škody voči žalovanej je už od 2.10.2017 žalobca a preto žalovaná je povinná splniť
svoj dlh už novému veriteľovi, teda žalobcovi, len čo sa o postúpení pohľadávky dozvedela.

5. Žalovaná vo vyjadrení z 29.5.2018 uviedla, že nikdy nevyúčtovala spoločnosti EKOFUN, s.r.o. nijakú
kúpnu cenu.

5.1. Tvrdila, že faktúrou č.02/2015 vyúčtovala spoločnosť F&D INVEST, s.r.o. spoločnosti EKOFUN,
s.r.o. kúpnu cenu za nehnuteľnosti, citované v uvedenej faktúre. Zdôraznila, že interné účtovné doklady
Adove Development, s.r.o. a F&D Invest, s.r.o., ktorými boli zúčtované úhrady vzájomných pohľadávok
ich započítaním, nemajú nijakú dôkaznú hodnotu, nakoľko nie je hodnoverne preukázané, za akých
okolností a kedy vznikli. Poukázala na personálnu prepojenosť spoločností Adove Development, s.r.o.
a žalobcu. Žalovaná uviedla aj to, že predložené listiny boli vyhotovené až po podaní žalobného

návrhu a to na základe vyjadrenia žalovanej k žalobe. Žalobca odkúpil pohľadávku, ktorá mala vzniknúť
jednostranným vyhlásením o vzniku tejto pohľadávky subjektom, ktorý sa vyhlásil za veriteľa žalovanej.
Takýto spôsob vzniku záväzku zákon nepozná. Žalovaná sa o existencii údajnej pohľadávky voči svojej
osobe dozvedela až z listu právneho zástupcu žalobcu - výzvy na náhradu škody zo dňa 9.10.2017.
Tvrdila, že Zmluva o postúpení pohľadávky je dodatočne vyrobená, teda fiktívna.

5.2. Tvrdila aj to, že žalobca dal svoje účtovníctvo spracovať inému subjektu, než je žalovaná a tento
subjekt nesie celú zodpovednosť za kvalitu poskytovaných služieb. Žalovaná zdôraznila, že medzi ňou
a žalobcom nikdy nijaký právny vzťah nevznikol a ani neexistoval.
5.3. Zdôraznila, že daňové priznanie k DPH, ktoré bolo podané 25.3.2015 nemohla podať žalovaná,
nakoľko žalovaná ukončila svoju činnosť pre Adove Development, s.r.o. ku dňu 15.3.2015.

5.4. Poukázala aj na Protokol predmetného daňového úradu a vyjadrenie štatutárneho zástupcu,
z ktorého vyplýva, že chybu spôsobila iná osoba ako žalovaná, a to pravdepodobne účtovníčka žalobcu
a taktiež predloženie nesprávneho dokladu pri daňovej kontrole spôsobila iná osoba a nie žalovaná.

6. Uznesením z 12.12.2019 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v rozhodujúcich skutkových

tvrdeniach žalobcu uvedených v podaní z 9.1.2018.

7. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako mandant uzavrel so spoločnosťou Adove Development,
s.r.o. ako mandatárom dňa 24.10.2006 mandátnu zmluvu na vedenie účtovníctva, pričom predmetná
zmluva neurčila, že mandatár bude zariaďovať záležitosti osobne. Spoločnosť Adove Development s.r.o.

ako mandant a žalovaná ako mandatár uzavreli 1.5.2011 mandátnu zmluvu na vedenie účtovníctva.
Predmetný zmluvný vzťah následne ukončili dohodou z 2.3.2015 s účinnosťou od 15.3.2015.
7.1. Podľa Daňového priznania pre daň z pridanej hodnoty žalobcu za mesiac 02/2015, kontrolovaný
platiteľ vykázal zníženie základu dane uvedené v riadku 26. v sume -134.012,92 eura a dane
uvedené v riadku 27. v sume -25.462,45 eura.

7.2. Z protokolu Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo 7.10.2015 súd prvej inštancie zistil, že:
„Dobropis č. 01/2015 bol vyhotovený dňa 3.3.2015. Kontrolovaný platiteľ vykázané zníženie základu
dane uvedené v riadku 26. v sume - 134.012,92 eura a dane uvedené v riadku 27. v sume - 25.462,45
eur podaného daňového priznania za zdaňovacie obdobie február 2015 nedoložil dokladom o oprave
základu dane vyhotoveným v mesiaci február 2015, čím porušil § 25 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.“ V podanom vyjadrení kontrolovaný platiteľ
uviedol, že dobropis č. 01/2015 vystavila žalovaná s dátumom vystavenia 3.3.2015. Správca dane
k zisteniu kontrolovaného platiteľa, že pri kontrole dokladov si účtovníčka všimla, že pri vystavení
dobropisu došlo k chybe v dátume vystavenia, že túto chybu následne účtovníčka opravila a vytlačila
opravený dobropis, uviedol, že zistenie kontrolovaného platiteľa, že dobropis č. 01/2015, ktorý bol

vystavený dňa 03.03.2015, bol zaradený do záznamov dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
február 2015, mal viesť k jeho zaradeniu do správneho zdaňovacieho obdobia a to podľa dátumu
vystavenia dobropisu, t. j. do zdaňovacieho obdobia marec 2015. Pokiaľ uvedenú skutočnosť zistil
kontrolovaný platiteľ pred podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie február 2015, mohol
uvedené napraviť a podať správne daňové priznanie, pokiaľ už bolo daňové priznanie za zdaňovacie

obdobie február 2015 podané, mohol podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie február
2015 (pokiaľ mu nebolo doručené oznámenie o začatí daňovej kontroly za toto zdaňovacie obdobie). V
žiadnom prípade nemal následne vyhotovovať nový dobropis s dátumom vystavenia 16.2.2015.7.3. Rozhodnutím predmetného daňového úradu z 21.10.2016 bola následne žalobcovi uložená pokuta
2.546,20 eur za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2015. Žalovaná
na základe mailovej žiadosti spoločnosti Adove Development, s.r.o. zaslala spoločnosti Adove

Development, s.r.o. 14.11.2016 vzor žiadosti o odpustenie sankcie. Následne predmetný daňový úrad
3.5.2017 priznal žalobcovi úľavu z predmetnej pokuty vo výške 764,20 eur (výška zostávajúcej pokuty
bola 1.782,- eur ).
7.4. Faktúrou č. 3/2017 z 15.5.2017, splatnou 29.5.2017 uplatnil žalobca proti spoločnosti Adove
Development, s.r.o. sumu 1.790,- eur titulom pokuty za správny delikt a poplatok vo veci o odpustenie

sankcie.
7.5. Faktúrou č. 069/2017 s dátumom vystavenia 7.7.2017, dátumom splatnosti 14.7.2017, obchodná
spoločnosťAdoveDevelopment,s.r.o., A.B.C.refakturovalapokutuzDaňovéhoúraduPrešov,pobočka
Poprad za správny delikt a poplatok vo veci o odpustenie sankcie: fakturovaná suma celkom (k úhrade)
1.790,- eur. Žalovaná predmetnú faktúru vrátila Adove Development, s.r.o. ako neoprávnenú.
7.6. Z výpisu z internetbankingu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že znížená suma pokuty bola

17.10.2017 uhradená a podľa výdavkového pokladničného dokladu bolo uhradených aj 8,- eur ako
poplatok.
7.7. Súd prvej inštancie zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi Adove Development, s. r. o.
a žalobcom z 2.10.2017 zistil, že pohľadávka spoločnosti Adove Development voči žalovanej vo výške
1.790,- eur bola postúpená na žalobcu.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 566 ods. 1 a 2, 567 ods. 1, 568 ods. 1
Obchodného zákonníka, upravujúcich mandátnu zmluvu, podľa §§ 373, 374 ods. 1, 2 a 3 Obchodného
zákonníka, upravujúcich náhradu škody, podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravujúceho
postúpenie pohľadávky zmluvou, podľa § 526 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, upravujúceho

oznámeniepostúpeniapohľadávkydlžníkovi,podľa§§365ods.1,369ods.1a2Obchodnéhozákonníka
a § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka
a § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., upravujúcich omeškanie dlžníka a nároky
veriteľa z toho plynúce (úroky z omeškania).

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že Mandátna zmluva uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou
Adove Development, s.r.o. neurčila, že mandatár bude zariaďovať záležitosti osobne a s poukazom
na čl. II. bod 2.2. Zmluvy (v spojení s bodom 2.1.) vedenie účtovníctva pre žalobcu vykonávala
žalovaná. V zmysle § 331 Obchodného zákonníka za spôsobenie škody žalobcovi teda zodpovedá
priamo jeho mandatár a to spoločnosť Adove Development, s.r.o. Dobropis číslo 01/2015 bol vyhotovený

dňa 3.3.2015. Kontrolovaný platiteľ vykázané zníženie základu dane uvedené v riadku 26. v sume
-134.012,92 eur a dane uvedené v riadku 27. v sume -25.462,45 eur podaného daňového priznania za
zdaňovacie obdobie február 2015 nedoložil dokladom o oprave základu dane vyhotoveným v mesiaci
február 2015, čím porušil § 25 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov. Podľa rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad číslo 104156898/2016 zo dňa

21.10.2016 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.546,20 eur za uplatnenie nadmerného odpočtu za
zdaňovacie obdobie február 2015 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa
zák. č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Následne Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad
rozhodnutím č. 100757657/2017 zo dňa 03.05.2017 vyhovel žiadosti žalobcu a povolil úľavu vo výške
764,20 eur.

10. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca je vlastníkom žalovanej
pohľadávky proti žalovanej, ktorú nadobudol od spoločnosti Adove Development, s.r.o. na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 2.10.2017. Namietané neoznámenie postúpenia pohľadávky
má len ten účinok, že pokiaľ nie je oznámené alebo preukázané dlžníkovi - žalovanej, táto by sa

zbavila záväzku aj v prípade, ak by plnila postupcovi (obchodnej spoločnosti Adove Development,
s.r.o.). Žalovaná sa o postúpení pohľadávky dozvedela z vyjadrenia žalobcu zo dňa 9.1.2018. Žalobca
nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, námietka premlčania preto nie je
dôvodná.

11. Súd prvej inštancie zároveň mal za preukázané aj to, že žalobca zaplatil daňovému úradu zníženú
sumu pokuty 1.782,- eur a poplatok 8,- eur ( čo predstavuje škodu, ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú
v peniazoch), účtovníctvo pre neho robila na základe mandátnej zmluvy obchodná spoločnosť Adove
Development, s.r.o. ako mandatár, takže zodpovedala žalobcovi a zároveň jej zodpovedala žalovanána základe mandátnej zmluvy uzavretej medzi uvedenou obchodnou spoločnosťou a žalovanou, teda
Adove Developmet, s.r.o. postúpila nárok na náhradu škody voči žalovanej žalobcovi pričom na odplatu
za túto postúpenú pohľadávku si žalobca započítal svoj nárok na náhradu škody voči spoločnosti Adove

Development, s.r.o. Nie je podstatné, kto daňové priznanie fyzicky podal, ani prípadné nakladanie s
dokumentmi zo strany p. H., podstatné je, že účtovníctvo za mesiac február mala ešte urobiť žalovaná,
preto zaň zodpovedá. Poukázal pritom na závery Protokolu daňového úradu špecifikované v odseku 21.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

12. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca svoj nárok voči
žalovanej riadne preukázal a odôvodnil. Žalovaná porušila svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je
povinná nahradiť škodu tým spôsobenú, pričom nepreukázala, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Vznik škody, zavinenie žalovanej a príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a konaním žalovanej sú preukázané vykonaným dokazovaním, predloženými listinnými
dôkazmi. Preto súd žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť istinu v celkovej výške 1.790,-

eur a úroky z omeškania v zákonnej výške za obdobie omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí
lehoty stanovenej vo výzve žalobcu zo dňa 9.10.2017 (aby bola pohľadávka zaplatená do 20.10.2017).

13. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 Civilného sporového
poriadku tak, že priznal žalobcovi, ktorý bol v spore v plnom rozsahu úspešný, proti neúspešnej

žalovanej, plnú náhradu trov konania.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie v celom rozsahu. Odvolanie
odôvodnila tým, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písmeno a) C.s.p.), konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písmeno d) C.s.p.),

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365
ods. 1 písmeno e) C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písmeno f) C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písmeno h) C.s.p.).
14.1. Namietla a poprela, žeby spoločnosť Adove Development, s.r.o. postúpila pohľadávku na

žalobcu na základe písomnej zmluvy z 2.10.2017, pretože žalobca nepredložil žiaden hodnoverný
dôkaz o uzavretí predmetnej zmluvy 2.10.2017. Zopakovala svoje tvrdenie, že predmetné postúpenie
pohľadávky nastalo až po začatí tohto sporu.
14.1.1. Namietla, že jej pred podaním žaloby nebolo oznámené postúpenie pohľadávky podľa § 526
Občianskeho zákonníka.

14.2. Poukázala na nezákonnosť vedenia sporu Okresným súdom Poprad, nesplnením podmienok na
konanie a vedenie sporu Okresným súdom Poprad z dôvodu, že žalovanej nebolo údajné postúpenie
pohľadávky oznámené žalobcom pred podaním žaloby dňa 4.12.2017.
14.3. Tvrdila, že súd prvej inštancie nezistil zákonným spôsobom skutkový stav veci.
14.4. Tvrdila, že súd prvej inštancie zákonným spôsobom nevykonal dôkazy.

14.5. Tvrdila, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neoznačil všetky dôkazy, ktoré vykonal, čím
má napadnutý rozsudok vadu.
14.6. Poukázala na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
14.7. Vyčítala súdu prvej inštancie, že nesprávne zistil skutkový stav. Zopakovala svoje tvrdenia, že
žalovaná popiera, že vykonávala vedenie účtovníctva pre žalobcu. Zdôraznila, že nemala uzatvorenú

zmluvu so žalobcom a zároveň žalobca nie je organizačnou zložkou spoločnosti Adove Development,
s.r.o. Mandátna zmluva explicitne upravuje, že žalovaná vykonávala činnosti len pre organizačné zložky
spoločnostiAdoveDevelopment,s.r.o.Vedenieúčtovníctvaprežalobcuvykonávalažalovanánadrámec
mandátnej zmluvy ako prejav dobrých osobných vzťahov medzi žalobcom a žalovanou a za predmetné
služby nad rámec zmluvy nepoberala žiadnu odmenu a neboli žalobcovi vystavené žiadne faktúry.

14.7.1. Navrhla vykonať ako dôkaz: zápisy spoločnosti Adove Development, s.r.o. v Obchodnom
registri SR.
14.8. Poprela, žeby spôsobila škodu žalobcovi nesprávnou faktúrou. Opäť zdôraznila, že so žalobcom
nemala právny vzťah a postúpená pohľadávka nie je škodou, ktorú spôsobila žalobkyňa.
14.9. Tvrdila, že nesprávnou faktúrou nespôsobila škodu ani spoločnosti Adove Development, s.r.o.,

pretože škoda žalobcovi vznikla na podklade chyby v daňovom priznaní, za daňové priznanie žalovaná
právne nezodpovedala a v čase podania daňového priznania žalovaná nebola v právnom vzťahu so
spoločnosťou Adove Development, s.r.o. Zopakovala, že žalovaná skutkovo neovplyvnila vyplnenie a
podanie daňového priznania a súvisiaceho účtovníctva. Zopakovala svoje tvrdenie, že žalobca nekonalpri vyplňovaní a podávaní daňového priznania s odbornou starostlivosťou a preto za prípadnú škodu
nezodpovedá žalovaná.
14.10. Poprela zmluvu a tvrdenia žalobcu, že v roku 2015 mal žalobca uzavretú mandátnu zmluvu so

spoločnosťou Adove Development, s.r.o., pretože v roku 2015 nebola vystavená žiadna faktúra zo strany
Adove Development, s.r.o. žalobcovi a nebol realizovaný ani žiaden bankový prevod na základe údajnej
mandátnej zmluvy.
14.11. Navrhla odvolaciemu súdu vykonať označené dôkazy, tvrdenia, písomné vyjadrenia žalovanej,
údaje z obchodného registra a celý spisový materiál sp.zn. 16Cb/235/2017 a následne zrušiť rozsudok

súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny a odvolanie žalovanej za nedôvodné.
15.1. Vo vzťahu k Zmluve o postúpení pohľadávky z 2.10.2017 uviedol, že jej existenciu preukázal
písomnouZmluvouopostúpenípohľadávkyz2.10.2017ainternýmiúčtovnýmidokladmipreukazujúcimi,

že postúpenie pohľadávky bolo riadne zaúčtované ešte v roku 2017 v účtovníctve žalobcu a aj postupcu.
15.2. K námietke neoznámenia postúpenia pohľadávky žalobca poukázal na § 526 ods. 1 Obchodného
zákonníka a dôvodil, že neoznámenie postúpenia pohľadávky žalovanej má iba ten účinok, že žalovaná
sa mohla zbaviť svojho záväzku aj plnením postupcovi.
15.3. Za nedôvodné a nepreukázané označil tvrdenia žalovanej, že spoločnosť Adove Development,

s.r.o., pre ktorú vykonávala účtovníctvo žalovaná, vykonávala účtovníctvo aj pre žalobcu a to na
základe zmluvy uzavretej 24.10.2006, čím boli vyvrátené tvrdenia žalovanej, že účtovníctvo pre žalobcu
vykonávala nad rámec mandátnej zmluvy a zároveň boli vyvrátené aj tvrdenia žalovanej, že nebola
vystavenážiadnafaktúraspoločnosťouAdoveDevelompment,s.r.o.žalobcovi.Konštatoval,žežalovaná
za spoločnosť Adove Development, s.r.o. vystavila žalobcovi napr. faktúru č. 093/14 s dátumom

vystavenia 8.1.2015 za vedenie účtovníctva na základe mandátnej zmluvy a žalovaná predmetnú faktúru
aj podpísala. Aj účtovné doklady a to dobropis č. 01/2015 s dátumom vystavenia 3.3.2015 a opravený
dobropis s dátumom vystavenia 16.2.2015 vystavila žalovaná a tieto dobropisy žalovaná podpísala za
žalobcu.
15.4. Za nedôvodné označil aj tvrdenie žalovanej, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd

prvej inštancie neuviedol všetky označené dôkazy. Poukázal na odsek 51. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky,
ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.
15.5. Za správny označil záver súdu prvej inštancie, že účtovníctvo za mesiac február 2015 mala urobiť
žalovaná, preto za účtovníctvo zodpovedá žalovaná a vychádzajúc z konštatovania daňového úradu

žalovaná mala uvedenú skutočnosť zistiť pred podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie
február 2015, uvedené napraviť a podať správne daňové priznanie a pokiaľ už bolo podané, mohla podať
dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie február 2015.
15.6. Žalobca poukázal aj na to, že v predmetnom protokole daňový úrad konštatoval, že skutočnosť –
odstúpenie od kúpnej zmluvy – nastala až 17.2.2015 a preto snaha kontrolovaného platiteľa revidovať

nesprávny postup pri zaradení dobropisu č. 01/2015 vystaveného 3.3.2015, opravou dátumu vystavenia
dobropisu na deň 16.2.2015 nebol v súlade so zákonom, nakoľko dňa 16.2.2015 nenastali skutočnosti
oprávňujúce kontrolovaného platiteľa k oprave základu dane. Zároveň dodal, že daňový úrad poukázal
na to, že dobropis z 3.3.2015 mal byť zaradený až do zdaňovacieho obdobia marec 2015, teda
nesprávne bol žalovanou zaradený do zdaňovacieho obdobia február 2015.

15.7. K tvrdeniu žalovanej, že chybu vykonala úplne iná osoba ako žalovaná a
taktiež predloženie nesprávneho dokladu spôsobila iná osoba ako žalovaná, a to s poukazom na obsah
Protokolu daňového úradu, žalobca uviedol, že autorom obsahu tohto vyjadrenia platiteľa dane bola
samotná žalovaná, ktorá pred správcom dane predstierala, že nová účtovníčka, pani H. si pri kontrole
dokladovvšimla,žeprivystavovanídobropisudošlo kchybevdátumevystaveniaatútochybuopravilaa

vytlačila opravený dobropis, ktorý však zostal na pracovnom stole a pani H. k daňovej kontrole predložila
doklad s nesprávnym dátumom vystavenia. Tieto tvrdenia žalovanej žalobca označil za nepravdivé a
boli zo strany žalovanej iba predstierané, nakoľko žalovaná mala záujem na tom, aby daňová kontrola
dopadla dobre, lebo si bola vedomá nesprávneho zahrnutia dobropisu z 3.3.2015 do daňového priznania
za február 2015.

15.8. Poukázal na to, že pôvodný dobropis vystavený žalovanou 3.3.2015 opravila opäť žalovaná,
opäť s nesprávnym dátumom vystavenia 16.2.2015 ( mal byť vystavený 17.2.2015 ), a to tesne pred
konaním ústneho pojednávania u správcu dane 19.8.2015, kedy účtovníčka H. u žalobcu nepracovala a
nová účtovníčka Šoltésová o ničom nemala vedomosť. Žalovaná teda podpísala dobropis s dátumomvystavenia 3.3.2015, ktorý nemohol byť uznaný pre zdaňovacie obdobie február 2015 a tiež podpísala
dobropis s dátumom 16.2.2015, ktorý tiež nemohol byť uznaný, lebo mal byť vystavený s dátumom
17.2.2015, kedy došlo k zdaniteľnému plneniu odstúpením od kúpnej zmluvy.

15.9. Navrhol preto odvolaciemu súdu, napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

16. Žalovaná v odvolacej replike namietla ako nedôvodné tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení k
odvolaniu a zopakovala tvrdenia a námietky uvedené v odvolaní.

17. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu.
K návrhu žalovanej na vykonanie dôkazov uviedol, že žalovaná v odvolaní neoznačila, ktoré z dôkazov
majú byť vykonané a zároveň poukázal na koncentráciu konania v rámci prvoinštančného konania.
Dodal, že žalovaná v odvolacej replike nepoprela ani tvrdenia žalobcu, že autorom obsahu vyjadrenia
kontrolovaného platiteľa zo dňa 18.9.2015 bola žalovaná.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo podané v
zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolanie prejednal podľa § 379
- § 385 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

19. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

20. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel

k správnemu právnemu záveru. Rozsudok spĺňa všetky formálne náležitosti, je riadne odôvodnený.
Odvolací súd si osvojil dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré
v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

21. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, k odvolaniu

žalovanej a k vyjadreniam žalobcu v odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

22. Žalovaná odvolanie odôvodnila dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písmena a), písmena b), písmena d),
písmena e), písmena f) a písmena h) C.s.p. Odvolací súd zastáva názor, že uvedené odvolacie dôvody
nie sú naplnené.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písmena a) C.s.p. je naplnený vtedy, ak neboli splnené vecné
procesné podmienky (kvalifikovaná žaloba), podmienky na strane súdu (právomoc súdu, príslušnosť
súdu, zákonné obsadenie súdu), procesné podmienky strán sporu (procesná subjektivita, procesná
spôsobilosť strany sporu).

24. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písmena a) C.s.p.
nebol naplnený, pretože žaloba spĺňa všetky náležitosti stanovené Civilným sporovým poriadkom, súd
prvej inštancie mal právomoc a príslušnosť prejednať a rozhodnúť tento spor, v spore rozhodol
zákonný sudca a strany sporu mali procesnú subjektivitu (spôsobilosť na práva a povinnosti) a procesnú

spôsobilosť (spôsobilosť samostatne konať pred súdom, prípadne konať splnomocneným zástupcom).

25. Odvolací súd preto konštatuje, že odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. nebol naplnený.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. je naplnený v prípade, ak dôjde k vadám

konania alebo aj vadám rozhodnutia, v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokomformne s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných
práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom

chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna
istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe
niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak saspor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý
má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.

48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho
prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

27. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie spor riadne prejednal, strany sporu (teda aj
žalovanú) riadne poučil o ich procesných právach a povinnostiach. Žalovaná mala teda právo vyjadriť sa

žalobe, k jednotlivým dôkazom, mala zároveň právo navrhnúť a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.

28. Odvolací súd k tvrdeniu žalovanej, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné udáva, že toto
tvrdenie žalovanej nie je dôvodné.

29. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne odôvodnil záver o tom, že nárok žalobcu
uplatnený predmetnou žalobou je dôvodný. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal zo všetkými
tvrdeniami a dôkazmi predloženými stranami sporu rozhodujúcimi pre predmetný záver súdu prvej
inštancie. Odvolací súd poukazuje na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

30. Z obsahu odvolania žalovanej (v ktorom namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
bez bližšej špecifikácie nepreskúmateľnosti), v zásade vyplýva, že žalovaná nesúhlasí so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na to, že skutočnosť, že žalovaná

má na vec odlišný názor a z tohto dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa
jej predstáv, nie je dostatočným základom pre tvrdenia zo strany žalovanej o nepreskúmateľnosti
napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. Uvedený záver
odvolacieho súdu vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sporu sa s právnym
názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06).

31. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec riadne prejednal a rozhodol,
svoje rozhodnutie následne aj náležite odôvodnil, preto týmto procesným postupom a samotným, riadne
odôvodneným rozhodnutím neznemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v

takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces.

32. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písmeno d) C.s.p., odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) C.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

33. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní neuviedla a ani riadne neodôvodnila inú vadu
konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 ods. 1, 2 C.s.p. alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 C.s.p., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.35. Podľa článku 8 C. s. p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu.

36. Podľa § 149 C. s. p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

37. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné
pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení.
Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené
právo alebo právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré
právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.

38. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C. s. p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

39. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné,

ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v uvedenom
ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec,
alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Samotné civilné sporové konanie je konaním dôkazným, čo
znamená, že stranu zaťažuje v spore povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy
preukazujúce jeho pravdivosť. Ak strana sporu v spore nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť

navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, alebo ak sa navrhnuté dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva
sa do situácie dôkaznej núdze, kedy súd zhodnotí túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo výsledku
(rozhodnutí vo veci samej), lebo tvrdená okolnosť nebude preukázaná. V sporovom konaní, dôkazné
bremeno ohľadne určitých skutočností, leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností

tvrdí.

40. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

41.Odvolacísúdzistilzobsahuspisu,žežalovanávsporepredsúdomprvejinštancieaajvpredmetnom
odvolaní namietala samotné uzatvorenie Zmluvy o postúpení pohľadávky z 2.10.2017 a namietala aj to,
že predmetné postúpenie pohľadávky nebolo žalovanej riadne oznámené. Odvolací súd konštatuje, že
predmetné tvrdenia žalovanej nie sú dôvodné a neboli v spore pred súdom prvej inštancie ani žalovanou
preukázané.

42. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a následne vec správne
právne posúdil, ak na základe vykonaného dokazovania, dôkazmi predloženými zo strany žalobcu
dospel k záveru, že došlo k riadnemu postúpeniu pohľadávky predmetnou zmluvou o postúpení
pohľadávky, a správne konštatoval, že neoznámenie postúpenia pohľadávky malo za následok iba to,

že žalovaná mohla predmetnú pohľadávku uhradiť priamo postupcovi.

43. Odvolací súd udáva, že medzi základné predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 373
Obchodného zákonníka patrí porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu (protiprávny úkon), vznik
škody a príčinná súvislosť medzi porušením a vznikom škody (kauzálny nexus). Tieto predpoklady sú

objektívneho charakteru a dôkazné bremeno o nich leží na poškodenom. Porušením povinnosti sa
rozumie objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická alebo právnická osoba skutočne konala
(príp. opomenula konať) a tým ako konať mala, aby plnila svoje povinnosti. Škodou sa rozumie ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom(peniazmi). O vzťah príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou ide vtedy, ak vznikla škoda
následkom protiprávneho úkonu. Protiprávny úkon a škoda teda musia byť v pomere príčiny a následku.
Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak vznikla konkrétna škoda v dôsledku určitého protiprávneho úkonu

škodcu.

44. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a následne
vec správne právne posúdil, ak konštatoval existenciu predmetnej pohľadávky voči žalovanej titulom
porušenia povinností žalovanej ako účtovníčky, ktorá na základe Mandátnej zmluvy uzavretej medzi

Adove Development, s.r.o. a žalovanou v spojení s Mandátnou zmluvou uzavretou medzi Adove
Development, s.r.o. a žalobcom bola oprávnená viesť účtovníctvo aj pre žalobcu a následne nesprávne
vyhotovila dobropis č. 01/2015 s dátumom 3.3.2015, ktorý zahrnula do daňového priznania za
zdaňovacie obdobie 02/2015 a následne žalovaná nesprávne vykonala opravu dobropisu č. 01/2015
tak, že opravila dátum vystavenia na 16.2.2015. Súd prvej inštancie následne správne zistil skutkový
stav, že na základe Protokolu zo 7.10.2015 bola žalobcovi ako platiteľovi dane vyrubená pokuta

(následne daňovým úradom znížená), a to za nesprávne uplatnenie nadmerného odpočtu DPH, ktorú
následne žalobca vo výške 1.782,- eur aj s poplatkom 8,- eur daňovému úradu uhradil, čím vznikla
žalobcovi škoda vo výške 1.790,- eur. Predmetná pokuta bola vyrubená z dôvodu, že dňa 16.2.2015
nenastali skutočnosti oprávňujúce kontrolovaného platiteľa (žalobcu, za ktorého účtovníctvo vykonávala
žalovaná) k oprave základu dane a preto správca dane neuznal nárok na odpočet DPH z predmetného

dobropisu č. 01/2015. Súd prvej inštancie následne správne dospel k záveru, že žalobca uplatnil proti
spoločnosti Adove Develpment, s.r.o. predmetnú sumu titulom škody za správny delikt a poplatku vo
veci odpustenia sankcie, ktorú následne spoločnosť Adove Development, s.r.o. uplatnila proti žalovanej
a predmetnú pohľadávku proti žalovanej spoločnosť Adove Development, s.r.o. následne aj postúpila
Zmluvou o postúpení pohľadávok z 2.10.2017 na žalobcu. Súd prvej inštancie preto správne dospel

k záveru, že predmetnú škodu spôsobila práve žalovaná, a to z vyššie uvedených dôvodov, ešte pred
ukončením Mandátnej zmluvy z 24.10.2006.

45. Odvolací súd zistil z obsahu spisu aj to, že žalovaná v spore pred súdom prvej inštancie a aj
v predmetnom odvolaní poukazovala aj na to, že so žalobcom neuzavrela žiadnu zmluvu a zároveň

žalobca nie je organizačnou zložkou spoločnosti Adove Development, s.r.o., s ktorou mala uzatvorenú
mandátnu zmluvu a poprela, žeby vykonávala účtovníctvo pre žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že
predmetné tvrdenia žalovanej nie sú dôvodné a neboli v spore pred súdom prvej inštancie ani žalovanou
preukázané.

46. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že Mandátna zmluva uzavretá medzi
žalobcom a spoločnosťou Adove Development, s.r.o. neurčila, že mandatár bude zariaďovať záležitosti
osobne a preto s poukazom na čl. II. bod 2.2. Zmluvy (v spojení s bodom 2.1.) vedenie účtovníctva
pre žalobcu mohla vykonávať žalovaná, ktorá uzavrela mandátnu zmluvu so spoločnosťou Adove
Development, s.r.o.. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že v predmetnej zmluve je použitý pojem

organizačná jednotka Adove Development, s.r.o.. V prejednávanom spore bolo preukázané aj to,
že práve žalovaná nesprávne vystavila predmetný dobropis číslo 01/2015 dňa 3.3.2015 a následne
vykonala nesprávnu opravu dátumu dobropisu č. 01/2015 na 16.2.2015.

47. Odvolací súd k námietke žalovanej týkajúcej sa nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie

uvádza, že ak žalovaná v podanom odvolaní namietala skutkové závery súdu prvej inštancie, jej
námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu
prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „...dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C.s.p.)“. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej
vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri
hodnotenídôkazovvzásadeniejeobmedzovanýprávnymipredpismivtom,akoasakýmvýsledkommá
z hľadiska pravdivosti dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami
a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie,
ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je založené na nesporných tvrdeniach, relevantných dôkazoch produkovaných stranami vsporenasúdeprvejinštancieavychádzalozosprávneaplikovanýchainterpretovanýchprávnychnoriem
na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

48. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného
dokazovania správne vychádzal iba z dôkazov predložených stranami sporu a zároveň vychádzal
z tvrdení strán sporu, ktoré neboli medzi stranami sporu sporné a na základe takto vykonaného
dokazovania vec následne správne právne posúdil.
48.1. Odvolací súd k návrhom žalovanej na vykonanie dokazovania uplatneným až v odvolacom konaní

udáva, že všetky tieto návrhy mohla žalovaná uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a preto
odvolací súd na tieto novoty nemohol v odvolacom konaní prihliadať v zmysle § 154 C.s.p. a § 366 C.s.p.

49. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak uložil žalovanej povinnosť
uhradiťžalobcovipeňažnúpohľadávku1.790,-eurspríslušenstvompohľadávky,pretožesprávnedospel
k záveru, že žalovaná porušila svoje povinnosti účtovníčky pri vedení účtovníctva žalobcu (spoločnosť

Adove Development, s.r.o., ktorá viedla účtovníctvo žalobcu na základe Mandátnej zmluvy z 1.5.2011
a ktorá poverila žalovanú viesť predmetné účtovníctvo na základe Mandátnej zmluvy z 24.10.2006),
na základe čoho daňový úrad vyrubil žalobcovi pokutu, ktorú žalobca bol povinný uhradiť, čím vznikla
žalobcovi škoda, ktorú si uplatnil proti spoločnosti Adove Development, s.r.o., a ktorá si následne
uplatnila predmetnú pohľadávku proti žalovanej. Spoločnosť Adove Development, s.r.o. následne

predmetnú pohľadávku postúpila žalobcovi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd prvej
inštancie správne dospel k záveru, že žalovaná nepreukázala, žeby nebola spôsobila predmetnú škodu.

50. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom prvom výroku ako vecne správny. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu

prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

51. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešná

žalovaná. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

52.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj
intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425

CSP).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).