Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-61C/148/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318207828
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Češko

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1318207828.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Danielom Češkom v spore žalobcu: D. H., nar. XX.XX.XXXX,

trvalým pobytom H. XX, C., zastúpeného JUDr. Igorom Kováčikom, advokátom, so sídlom Panenská 7,
811 03 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Úradom pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54669464,
o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 843 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III dňa 19.12.2018 domáhal, aby súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 843 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 843 eur od 16.11.2018 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania titulom náhrady škody v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). Žalobu
odôvodnil tým, že dvoma nezákonnými rozhodnutiami Okresného úradu Bratislava, Odboru výstavby
a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad“) mu bola spôsobená škoda a žalovaný mu dňa 16.11.2018
oznámil, že ju neuspokojí. Za prvé nezákonné rozhodnutie označil rozhodnutie č. OU-BA-B zo dňa

10.01.2017, ktorým boli trvalo vyvlastnené pozemky vo vlastníctve žalobcu v prospech spoločnosti
Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej len „NDS, a.s.“). Toto rozhodnutie bolo v odvolacom konaní
zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti. Druhým nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie č. OU-BA-B
zo dňa 02.08.2017, ktorým bolo zastavené vyvlastňovacie konanie z dôvodu späťvzatia návrhu na
vyvlastnenie zo strany navrhovateľa (NDS), pričom orgán verejnej moci v tomto rozhodnutí nerozhodol
o náhrade trov správneho konania a o náhrade trov konania sa ani nezmienil, napriek tomu, že
si ako účastník správneho konania pred zastavením vyvlastňovacieho konania uplatnil náhradu trov

vyvlastňovacieho konania a všetky trovy vyvlastňovacieho konania riadne preukázal a vyčíslil. Druhé
nezákonné rozhodnutie bolo v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle §
65ods.2zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní(správnyporiadok)nazákladejehopodnetuzrušené
z dôvodu jeho nezákonnosti, a to rozhodnutím nadriadeného správneho orgánu - Ministerstva dopravy
a výstavby Slovenskej republiky. Žalobca bol toho názoru, že sú splnené všetky zákonné podmienky na
objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami orgánu verejnej moci,
a to nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej

v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Žalobca si uplatňuje nárok
na náhradu škody spočívajúcej v účelne vynaložených trovách konania, ktoré mu vznikli v konaniach,
v ktorých boli vydané nezákonné rozhodnutia a v konaniach, v ktorých boli nezákonné rozhodnutia
zrušené,vrátanetrovprávnehozastúpenia,ktorézahŕňajúúčelnevynaloženéhotovévýdavkyaodmenuza zastupovanie. Žalobcovi, ako poškodenému, vznikla škoda v celkovej výške 843 eur, spočívajúca
v nákladoch na trovy právneho zastúpenia advokátom v predmetných správnych konaniach, ako aj
v nákladoch vynaložených na dokazovanie v predmetnom správnom konaní. Žalobca uviedol, že vo

vyvlastňovacom konaní bol zo strany NDS, a.s. predložený znalecký posudok, kde bola stanovená
hodnota pozemkov na 4,25 eur /m2, pričom znalecký posudok ním zabezpečený stanovil hodnotu
vyvlastňovaných pozemkov na 67,28 eur /m2, je teda zjavné, že zabezpečenie znaleckého posudku
bolo potrebné a účelné.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že si žalobca uplatňuje náhradu škody na základe
dvoch nezákonných rozhodnutí vydaných okresným úradom v dvoch samostatných konaniach, a to
v konaní o vyvlastnenie pozemkov vo vlastníctve žalobcu a v konaní o preskúmanie rozhodnutia a
zastavení vyvlastňovacieho konania. Žalovaný poukázal na to, že prvé rozhodnutie o vyvlastnení nikdy
nenadobudlo právoplatnosť, bolo zrušené podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku v rámci odvolacieho
konania, nie je preto splnená podmienka § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa žalovaného nie sú

splnené podmienky na uplatnenie náhrady škody, keďže neboli splnené procesné podmienky, nárok
na náhradu škody je uplatnený z dvoch samostatných konaní a v rámci predbežného prerokovaná
bola prerokovaná iná výška tvrdenej škody. Žalovaný potvrdil, že žalobca sa na neho obrátil so
žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 14.06.2018 v celkovej výške
1.303,58 eura, čo je však iná suma, akej sa žalobca domáha v tomto konaní. Vo vzťahu k uplatnenej

škode žalovaný uviedol, že každý účastník konania má právo navrhovať a predkladať dôkazy do
konania, keď toto právo využije, tak za určitých podmienok je povinný náklady na zaobstaranie takýchto
dôkazov znášať. K náhrade trov právneho zastúpenia tiež uviedol, že účastník konania nemá zákonom
stanovenú povinnosť byť zastúpený advokátom, pokiaľ využije služby právneho poradenstva, urobí tak
na základe vlastného uváženia. Ďalej uviedol, že Správny poriadok je založený na solidarite úhrady

trov konania, teda trovy, ktoré vznikli správnemu orgánu, uhrádza správny orgán, trovy vzniknuté
účastníkom konania znášajú účastníci a trovy, ktoré vznikli zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená
osoba. Ak sa účastník konania alebo zúčastnená osoba dá v správnom konaní zastupovať, náklady
spojené s právnym zastúpením znáša výlučne osoba, ktorá sa dala zastúpiť. Žalovaný poukázal aj
na to, že predpokladom nároku na náhradu škody je objektívna existencia príčinnej súvislosti medzi

porušením právnej povinnosti a škodou, ako následkom týchto príčin. Existencia príčinnej súvislosti na
vznik práva na náhradu škody je nevyhnutná, a to bez zreteľa na to, či povinnosť na náhradu škody je
založená na princípe zavinenia, alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vychádza sa z toho, že
protiprávnosť musí byť jednou z hlavných príčin vzniku škody, nemôže byť vedľajšou príčinou. Ak nie
je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Nestačí len pravdepodobnosť príčinnej

súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz jej existencie. Dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti
zaťažuje poškodeného. Podľa žalovaného bolo príčinou vzniku tvrdenej škody dobrovoľné rozhodnutie
žalobcu predkladať dôkazy a dať sa právne zastúpiť, pričom zákon jednoznačne ustanovuje, že tieto
náklady je povinný sám znášať. Podľa jeho názoru žalovaný nesplnil podmienky na uplatnenie nároku
na náhradu škody, nepreukázal vznik samotnej škody, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi tvrdenou

škodou a nezákonnými rozhodnutiami. Žalobu preto žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalobca sa v písomnej replike nestotožnil s tvrdením žalovaného o tom, že náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak rozhodnutie orgánu verejnej moci nadobudlo
právoplatnosť a až následne bolo zrušené a mal za to, že toto tvrdenie je v rozpore so zmyslom a účelom

zákona č. 514/2003 Z. z. a so zásadami dobrej verejnej správy a je formalistické. Podľa žalobcu by
to mohlo znamenať, že orgán verejnej správy by mohol vydávať nezákonné prvostupňové rozhodnutia
bez prináležiacej zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Podľa žalobcu
túto podmienku je nutné vykladať extenzívne a nevyžaduje sa výlučne formálne zrušenie (zmena)
rozhodnutia. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný ako príslušný orgán, predbežne prerokoval jeho

nárok na náhradu škody spôsobenej oboma nezákonnými rozhodnutiami, pričom v písomnom oznámení
o neuspokojení nároku žiadnym spôsobom nenamietal skutočnosť, že ide o uplatnenie náhrady škody
spôsobenej dvoma nezákonnými rozhodnutiami. Navyše žalovaný konštatoval, že v danom prípade
bola splnená jedna z podmienok pre uplatnenie náhrady škody z titulu rozhodnutí okresného úradu,
oboch zrušených pre rozpor so zákonom. Uplatneniu nároku na náhradu škody z dvoch nezákonných

rozhodnutí v konkrétnom prípade nikdy nebránili a v súčasnosti ani nebránia žiadne zákonné dôvody,
nakoľko ide o nezákonné rozhodnutia vydané tým istým orgánom verejnej moci (Okresným úradom
Bratislava, Odborom výstavby a bytovej politiky), obe rozhodnutia boli vydané v tom istom správnom
konaní (č. OU-BA-B obe rozhodnutia sa týkajú tých istých účastníkov správneho konania (navrhovateľvyvlastnenia NDS, vlastník vyvlastňovaných pozemkov je žalobca), pričom obe nezákonné rozhodnutia
boli zrušené pre ich nezákonnosť práve žalovaným. Uplatňovanie celej škody v jednom predbežnom
prerokovaní nároku na náhradu škody, ako aj v jednom sporovom konaní je správnym a zákonným

postupom. Žalobca ďalej uviedol, že si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody z tých istých
dôvodov ako boli predbežne prerokované, avšak v nižšej sume, než boli predbežne prerokované,
čo je plne v súlade s dispozičným oprávnením žalobcu, a preto neobstojí tvrdenie, že žalobca sa
nemôže v zmysle zákona domáhať uhradenia nižšej škody než bola predbežne prerokovaná. Podľa
žalobcu tvrdenie žalovaného, že náklady spojené s právnym zastúpením účastníka správneho konania

si znáša zastúpený účastník správneho konania a tieto náklady nemôžu byť uplatnené ako súčasť škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nemá oporu v príslušných
zákonných predpisoch a navyše jej aj v priamom rozpore s princípmi právneho štátu. Žalobca poukázal
na znenie § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. a zdôraznil, že žalobcovi prináleží špecifikovaná náhrada
škody, ktorá je výsledkom činnosti orgánov verejnej moci (škoda na strane žalobcu by bez nezákonných
rozhodnutí nenastala). Žalobca je presvedčený, že tvrdenie žalovaného o tom, že príčinou vzniku škody

nie sú nezákonné rozhodnutia, ale je ňou jej dobrovoľné rozhodnutie predkladať dôkazy a dať sa právne
zastúpiť v správnom konaní, nemá v právnom štáte miesto, je ústavne neudržateľné a je v priamom
rozpore s princípmi dobrej verejnej správy v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na
kvalitu postupov a činnosti verejnej správy. Žalobca záverom vyjadrenia opätovne uviedol, že sú splnené
všetky zákonné podmienky na objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonnými

rozhodnutiami orgánu verejnej moci.

4. Žalovaný v písomnej duplike uviedol, že trvá na námietke, že riadne predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody je procesnou podmienkou na uplatnenie nároku na súde, čo v tomto prípade nebolo
splnené, a teda neboli splnené procesné podmienky na podanie žaloby. Žalovaný poukázal na znenie

§ 31 ods. 1 Správneho poriadku a zdôraznil, že Správny poriadok je na rozdiel od súdneho konania
založený na solidarite úhrady trov konania, ak sa účastník konania alebo zúčastnená osoba dá v
správnom konaní zastupovať, náklady spojené s právnym zastúpením znáša výlučne osoba, ktorá sa
dalazastúpiť.Žalovanýtrvalnatom,ženiesúsplnenéanipodmienkynauplatnenienáhradyškodypodľa
zákona č. 514/2003 Z. z., neboli splnené procesné podmienky (nárok na náhradu škody je uplatnený

z dvoch samostatných konaní, v rámci predbežného prerokovania bola prerokovaná iná výška tvrdenej
škody) a neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody (vznik samotnej škody,
príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou a nezákonnými rozhodnutiami), preto žiadal žalobu zamietnuť
ako nedôvodnú.

5. Okresný súd Bratislava III vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 61C/148/2018-178 zo dňa 02.03.2022 tak,
že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 843 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 843 eur od 16.11.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 61C/148/2018-178,
odvolací súd uznesením č. k. 3Co/95/2022-231 zo dňa 04. augusta 2023 rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že ustanovenie
§ 18 zákona č. 514/2003 Z.z. je potrebné vykladať v nadväznosti na jeho ustanovenie § 5 ods. 1, a
teda podmienkou vzniku nároku na náhradu účelne vynaložených trov konania v konaní, v ktorom bolo

vydané nezákonné rozhodnutie, je, že tieto vznikli v dôsledku tohto nezákonného rozhodnutia; medzi
nezákonným rozhodnutím a účelne vynaloženými trovami v konaní, v ktorom bolo takéto rozhodnutie
vydané, tak musí existovať príčinná súvislosť. Nemožno sa tak úspešne domáhať náhrady akýchkoľvek
účelne vynaložených trov v konaní, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, ale len takých
účelne vynaložených trov, ktoré boli vynaložené práve v dôsledku a v nadväznosti na nezákonné

rozhodnutie. V prípade trov, ktoré nezákonným rozhodnutím poškodená osoba vynaložila pred vydaním
nezákonného rozhodnutia, tak spravidla nejde o účelne vynaložené trovy v zmysle § 18 zákona č.
514/2003 Z.z., nakoľko v takom prípade by škoda predchádzala samotnej príčine jej vzniku, ktorou má
byť nezákonné rozhodnutie; spravidla týmito nebudú ani trovy vynaložené po zrušení nezákonného
rozhodnutia, nakoľko sa konanie opätovne dostane do štádia, ktoré vydaniu nezákonného rozhodnutia

predchádzalo. O účelne vynaložených trovách v zmysle § 18 tak podľa názoru odvolacieho súdu
nemožno hovoriť vo vzťahu k trovám za úkon právnej služby urobený nadbytočne, nekvalifikovane,
rovnako však ani za úkon, ktorý k náprave protiprávneho stavu nemohol viesť. Ďalej uviedol, že nakoľko
prvé rozhodnutie okresného úradu č. OU-BA-B zo dňa 10.1.2017, nespĺňa podmienku nezákonnéhorozhodnutia v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., nemožno účelne vynaložené trovy v súvislosti s
uvedeným rozhodnutím považovať za trovy, náhrada ktorých žalobcovi patrí v zmysle § 18 zákona č.
514/2003 Z. z. Zároveň nemožno z dôvodu vydania rozhodnutia okresného úradu č. OU-BA-B zo dňa

2.8.2017, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako nezákonné rozhodnutie v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z., dávať všetky vo vyvlastňovacom konaní (hoci tvoriacom jeden celok) vzniknuté trovy do príčinnej
súvislosti s uvedeným rozhodnutím. Odvolací súd podotkol, že pokiaľ rozhodnutie okresného úradu,
v ktorom tento zastavil vyvlastňovacie konanie a nerozhodol o náhrade trov konania, bolo žalovaným
na základe podnetu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zrušené pre

nezákonnosť práve z dôvodu nerozhodnutia okresného úradu o náhrade trov konania, s výslovným
pokynom v novom rozhodnutí opätovne zastaviť vyvlastňovacie konanie a zároveň rozhodnúť o žiadosti
žalobcu o náhradu trov konania, už len z logiky veci vyplýva, že vyvlastňovacie konanie bolo okresným
úradom pravdepodobne opätovne zastavené a tento pravdepodobne na základe výslovného pokynu
rozhodol i o náhrade trov konania. Konečné rozhodnutie o náhrade trov konania je pritom podstatné
i z hľadiska posúdenia vzniku škody, nakoľko len v prípade rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov

konania možno dospieť k záveru, že v majetkovej sfére žalobcu došlo k ujme. Zo súdom prvej inštancie
zistenéhoskutkovéhostavunevyplýva,žebyžalobcakonečnérozhodnutieokresnéhoúraduozastavení
konania, v ktorom tento rozhodol i o náhrade trov konania, predložil, resp. že by v žalobe alebo v
následných vyjadreniach uviedol, ako bolo o trovách konania v správnom konaní rozhodnuté. Za daných
okolností podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné bez ďalšieho dospieť ani k záveru o preukázaní

vzniku samotnej škody žalobcu, ktorú skutočnosť namietal žalovaný už počas konania pred súdom prvej
inštancie. V prípade výšky náhrady škody spočívajúcej v účelne vynaložených trovách konania, táto
v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. zahŕňa účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu
za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta; zároveň súčasťou nie sú náklady na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný od počiatku rozporoval nárok žalobcu

na náhradu škody čo do jej vzniku, a hoci výslovne nenamietal jej výšku, už len s prihliadnutím na
znenie ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. je potrebné túto skúmať z hľadiska účelnosti
vynaložených hotových výdavkov a odmeny za zastupovanie určenej ako tarifná odmena a zároveň,
či uplatnená náhrada škody nezahŕňa i náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Odvolací súd ďalej poukázal na to, že účelom náhrady škody v zmysle § 18 zákona č. 514/2003

Z. z. je napraviť ujmu spočívajúcu v účelne vynaložených trovách konania, vzniknutú v dôsledku
vydaného nezákonného rozhodnutia, a teda ujmu, ktorá by nevznikla, ak by nebolo vydané nezákonné
rozhodnutie. Aj v prípade náhrady škody spočívajúcej v účelne vynaložených trovách konania v zmysle
§ 18 zákona č. 514/2003 Z. z. platí, že musí ísť o také účelne vynaložené trovy konania, ktoré vznikli v
dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia, resp. ktoré viedli k odstráneniu nezákonným rozhodnutím

nastoleného protiprávneho stavu. Nemožno však automaticky do tejto náhrady zahŕňať akékoľvek
vynaložené trovy konania, resp. všetky v rámci správneho konania vynaložené trovy konania. Podľa
názoru odvolacieho súdu, v danom prípade súd prvej inštancie založil svoj záver o dôvodnosti žaloby
na nesprávnom právnom posúdení veci, keď za účelne vynaložené trovy konania v zmysle § 18 zákona
č. 514/2003 Z. z. považoval všetky žalobcom vynaložené trovy v rámci vyvlastňovacieho konania. Z

uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Súd po zrušení a vrátení veci zopakoval dokazovanie oboznámením predložených listinných
dôkazov, a to rozhodnutie okresného úradu č. OU-BA-B zo dňa 10.01.2017, odvolanie zo dňa

25.01.2017, rozhodnutie žalovaného č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX zo dňa 22.03.2017, oznámenie o
zastavení vyvlastňovacieho konania vyznačením v spise zo dňa 04.08.2017, podnetom na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 04.09.2017, rozhodnutím žalovaného č. XXXXX/XXXX/
SV/XXXXX zo dňa 27.11.2017, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo
dňa 14.06.2018, odpoveďou žalovaného zo dňa 05.11.2018, vyúčtovaním znalečného, faktúrami za

poskytnuté právne služby, výpismi z účtu žalobcu a doplnil dokazovanie : rozhodnutím Okresného úradu
Bratislava, Odboru výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, spis. zn.
OU-BA-B zo dňa 30.04.2018; rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby SR sp. zn. XXXXX/XXXX/
SV/20778 zo dňa 07.03.2019, pričom súd zistil nasledovné:

8. V správnom konaní o vyvlastnenie, ktorého účastníkom bol žalobca zastúpený advokátom bolo
vydané rozhodnutie č. OU-BA-B zo dňa 10.01.2017, ktorým boli trvalo vyvlastnené pozemky vo
vlastníctve žalobcu v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s.. Toto rozhodnutie bolo
v odvolacom konaní zrušené a nenadobudlo právoplatnosť. Žalobca si v správnom konaní uplatňovalnáhradu trov konania, vrátane trov znaleckého posudku. Ďalej bolo vydané rozhodnutie č. OU-BA-
B zo dňa 02.08.2017, ktorým bolo zastavené vyvlastňovacie konanie z dôvodu späťvzatia návrhu
na vyvlastnenie zo strany navrhovateľa (NDS), ktoré bolo v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo

odvolacieho konania v zmysle § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
na základe podnetu žalobcu zrušené. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, Odboru výstavby a
bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, spis. zn. OU-BA-B zo dňa 30.04.2018
bolo rozhodnuté tak, že vo výroku I. bolo predmetné vyvlastňovacie konanie opätovne zastavené a vo
výroku II. bolo súčasne rozhodnuté o tom, že účastníkom konania sa nepriznáva náhrada trov konania.

Rozhodnutie okresný úrad iba vyznačil v spise. Žalobca voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podal
dňa 14.06.2018 podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ministerstvo dopravy a
výstavby SR, Sekcia výstavby vyhodnotilo podnet žalobcu ako odvolanie a svojim rozhodnutím spis. zn.
04623/2019/ SV/XXXXX zo dňa 07.03.2019 zamietlo odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného úradu
Bratislava, Odboru výstavby a bytovej politiky spis. zn. OU-BA-B zo dňa 30.04.2018 potvrdilo. Žalobca
podal žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 14.06.2018, kde

si uplatnil náhradu škody vo výške 1.303,58 eura, pričom v žiadosti poukázal na celý procesný postup
v konaní o vyvlastnení a na obe v žalobe označované ako nezákonné rozhodnutia.

9. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom.

10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci okrem iného
aj nezákonným rozhodnutím.

11. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

12. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

13. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a
11 .

15. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

16. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbaveníosobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Podľa ustanovenia § 18
ods. 3 zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené

hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov
konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

17. Podľa § 216 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), Súd je
viazaný žalobným návrhom žalobcu.

18. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

19. Súd má najskôr za potrebné uviesť, že predpokladom pre náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je preukázanie vzniku škody, existencie nezákonného

rozhodnutia a existencie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom koncipovaná ako
zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je
potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je
výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, tzv. zodpovednosť za výsledok.

20. Ďalšia podmienka úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je podmienka predbežného
prerokovania návrhu u príslušného orgánu v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. K tomu súd uvádza,
že v konaní nebolo sporné, že žalobca podal žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody zo dňa 14.06.2018, kde si uplatnil náhradu škody vo výške 1.303,58 eura, pričom

v žiadosti poukázal na celý procesný postup v konaní o vyvlastnení a na obe vydané rozhodnutia.
Žalovaný v odpovedi na žiadosť konštatoval, že v danom prípade bola splnená jedna z požiadaviek pre
uplatnenie náhrady škody, nakoľko obe rozhodnutia boli zrušené pre rozpor so zákonom. Súd dospel k
záveru, že bola splnená podmienka predbežného prerokovania návrhu u príslušného orgánu v zmysle
§ 15 zákona č. 514/2003 Z. z., keďže žalobca žiadosť podal, označil titul nárokom na náhradu škody

(nezákonné rozhodnutie) aj škodou. Samotná skutočnosť, že si žalobca následne v súdnom konaní
uplatňuje rozdielnu sumu, je plne v rámci jeho dispozičného oprávnenia, pokiaľ neprekročí nárok, ktorý
bol v žiadosti uplatnený, k čomu nedošlo, pričom podľa názoru súdu v tomto postačí už predbežne
prerokovanie z rovnakého titulu, ako si neskôr žalobca v konaní uplatnil.

21. V prejednávanej veci sa žalobca domáha náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. spočívajúcej vo vynaložených nákladoch jeho právneho zastúpenia a
zabezpečenia dôkazov v správnom konaní v zmysle ustanovenia § 18 uvedeného zákona. Predmetné
ustanovenie upravuje, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, pričom v odseku 3

je špecifikované, že súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne
vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta a
zároveň, že súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom. Zo záverov odvolacieho súdu, ktorými je súd prvej inštancie podľa § 391 ods.
2 CSP viazaný vyplýva, že predmetné ustanovenie § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. je potrebné vykladať

v nadväznosti na jeho ustanovenie § 5 ods. 1, a teda podmienkou vzniku nároku na náhradu účelne
vynaložených trov konania v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, je, že tieto vznikli
v dôsledku tohto nezákonného rozhodnutia; medzi nezákonným rozhodnutím a účelne vynaloženými
trovami v konaní, v ktorom bolo takéto rozhodnutie vydané, tak musí existovať príčinná súvislosť.
Spravidla nejde o účelne vynaložené trovy podľa uvedeného ustanovenia, ak tieto poškodený vynaložil

pred vydaním nezákonného rozhodnutia. O účelne vynaložených trovách v zmysle § 18 tak podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno hovoriť vo vzťahu k trovám za úkon právnej služby urobený nadbytočne,
nekvalifikovane, rovnako však ani za úkon, ktorý k náprave protiprávneho stavu nemohol viesť.

22. Súd sa zaoberal tým, či v predmetnej veci bola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia

v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca označoval dve nezákonné rozhodnutia Okresného úradu
Bratislava, Odboru výstavby a bytovej politiky. Prvým z nich bolo rozhodnutie č. OU-BA-B zo dňa
10.01.2017, ktorým boli trvalo vyvlastnené pozemky vo vlastníctve žalobcu v prospech spoločnosti NDS,
a. s.23. Vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie bolo na základe
odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX zo dňa 22.03.2017,

a teda predmetné rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a toto nebolo ani predbežne vykonateľné,
z dôvodu ktorého uvedené rozhodnutie nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie v zmysle § 6
zákona č. 514/2003 Z. z. Ako uviedol aj odvolací súd vo vyššie uvedenom rozhodnutí, zodpovednosť
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci môže byť daná len vo vzťahu k takej škode,
ktorá bola spôsobená právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej moci (okrem výnimiek stanovených

v odsekoch 3 a 4, ktoré ale na danú vec nedopadajú-pozn. súdu prvej inštancie), ktoré bolo pre
nezákonnosť zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Základnou podmienkou nároku na náhradu
škody je teda to, že rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, nadobudlo právoplatnosť a že bolo pre
nezákonnosť zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. K tomuto záveru dospel súd prvej inštancie
už v skoršom rozhodnutí, pričom aj odvolací súd uviedol, že toto rozhodnutie nespĺňa podmienku
nezákonného rozhodnutia v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., k čomu navyše doplnil, že nemožno účelne

vynaložené trovy v súvislosti s uvedeným rozhodnutím považovať za trovy, náhrada ktorých žalobcovi
patrí v zmysle § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. Náhradu trov konania, ktoré si žalobca uplatňoval v príčinnej
súvislosti s týmto rozhodnutím preto nemožno v zmysle § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. žalobcovi priznať.

24. Žalobca ako druhé nezákonné rozhodnutie označil rozhodnutie č. OU-BA-B zo dňa 02.08.2017,

ktorým bolo zastavené vyvlastňovacie konanie z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie zo strany
navrhovateľa (NDS), pričom orgán verejnej moci v tomto rozhodnutí nerozhodol o náhrade trov
správneho konania a o náhrade trov konania sa ani nezmienil, napriek tomu, že si ako účastník
správneho konania pred zastavením vyvlastňovacieho konania uplatnil náhradu trov vyvlastňovacieho
konania a všetky trovy vyvlastňovacieho konania riadne preukázal a vyčíslil. Druhé rozhodnutie bolo v

konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) na základe jeho podnetu zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, a
to rozhodnutím nadriadeného správneho orgánu - Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

25. Podľa názoru súdu, toto druhé rozhodnutie bolo nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 zákona

č. 514/2003 Z. z. nakoľko rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a ako právoplatné rozhodnutie bolo
na základe podnetu žalobcu (na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania) zrušené pre
nezákonnosť rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky zo dňa 27.11.2017.
Súd mal preto v konaní preukázaný predpoklad pre náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
v podobe existencie nezákonného rozhodnutia.

26. Ďalej sa súd zaoberal tým, či žalobcovi vznikla škoda. Vo vzťahu ku skutočnostiam po vydaní tohto
nezákonného rozhodnutia zo dňa 02.08.2017 odvolací sú vo vyššie uvedenom uznesení konštatoval,
že pokiaľ rozhodnutie okresného úradu, v ktorom tento zastavil vyvlastňovacie konanie a nerozhodol
o náhrade trov konania, bolo žalovaným na základe podnetu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia

mimo odvolacieho konania zrušené pre nezákonnosť práve z dôvodu nerozhodnutia okresného úradu
o náhrade trov konania, s výslovným pokynom v novom rozhodnutí opätovne zastaviť vyvlastňovacie
konanie a zároveň rozhodnúť o žiadosti žalobcu o náhradu trov konania, už len z logiky veci
vyplýva, že vyvlastňovacie konanie bolo okresným úradom pravdepodobne opätovne zastavené a tento
pravdepodobne na základe výslovného pokynu rozhodol i o náhrade trov konania. Konečné rozhodnutie

o náhrade trov konania je pritom podľa odvolacieho súdu podstatné i z hľadiska posúdenia vzniku škody,
nakoľko len v prípade rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania možno dospieť k záveru, že v
majetkovej sfére žalobcu došlo k ujme.

27. Súd preto ďalej skúmal, či došlo k ďalšiemu rozhodnutiu po vydaní nezákonného rozhodnutia zo

dňa 02.08.2017, keďže len v prípade, ak by v takomto ďalšom rozhodnutí nebola žalobcovi priznaná
náhrada trov konania, bolo možné uvažovať o vzniku škody na strane žalobcu.

28. Súd v tomto smere zistil, že rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, Odboru výstavby a bytovej
politiky, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, spis. zn. OU-BA-B zo dňa 30.04.2018 bolo

rozhodnuté tak, že vo výroku I. bolo predmetné vyvlastňovacie konanie opätovne zastavené a vo
výroku II. bolo súčasne rozhodnuté o tom, že účastníkom konania sa nepriznáva náhrada trov konania.
Rozhodnutie okresný úrad iba vyznačil v spise. Žalobca voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podal
dňa 14.06.2018 podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ministerstvo dopravya výstavby SR, Sekcia výstavby vyhodnotilo podnet žalobcu ako odvolanie a svojim rozhodnutím spis.
zn. XXXXX/XXXX/ SV/XXXXX zo dňa 07.03.2019 zamietlo odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného
úradu Bratislava, Odboru výstavby a bytovej politiky spis. zn. OU-BA-B zo dňa 30.04.2018 potvrdilo.

Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že rozhodnutím okresného úradu zo dňa 30.04.2018, ktoré bolo
potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby SR sp. zn. XXXXX/XXXX/ SV/20778 zo dňa
07.03.2019 nebola žalobcovi priznaná náhrada trov konania. V tomto konaní preto bolo možné ďalej
posudzovať vznik škody na strane žalobcu.

29. Nakoľko podmienkou vzniku nároku na náhradu účelne vynaložených trov konania v konaní,
v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, je, že tieto vznikli práve v dôsledku nezákonného
rozhodnutia, ktorým je v danej veci len rozhodnutie č. OU-BA-B zo dňa 02.08.2017, súd skúmal, či
žalobcovi vznikli trovy konania v súvislosti s týmto rozhodnutím. Tu súd opätovne poukazuje na závery
odvolacieho súdu v uznesení č. k. XCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 04. augusta 2023, ktorý sa zaoberal
zmyslom a účelom náhrady škody spočívajúcej v účelne vynaložených trovách konaniach v zmysle §

18 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom v tejto súvislosti uvádzal, že zmyslom náhrady škody spočívajúcej
v účelne vynaložených trovách konaniach v zmysle § 18 zákona č. 514/2003 Z.z. však nie je nahradiť
rozhodnutie správneho orgánu o náhrade trov konania, resp. priznať náhradu trov konania v prípade,
ak správnym orgánom priznaná nebola. Účelom náhrady škody v zmysle § 18 zákona č. 514/2003
Z. z. je napraviť ujmu spočívajúcu v účelne vynaložených trovách konania, vzniknutú v dôsledku

vydaného nezákonného rozhodnutia, a teda ujmu, ktorá by nevznikla, ak by nebolo vydané nezákonné
rozhodnutie. V prípade náhrady škody spočívajúcej v účelne vynaložených trovách konania v zmysle
§ 18 zákona č. 514/2003 Z.z. platí, že musí ísť o také účelne vynaložené trovy konania, ktoré vznikli v
dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia, resp. ktoré viedli k odstráneniu nezákonným rozhodnutím
nastoleného protiprávneho stavu.

30.Súdpretoposudzoval,čivsúvislostisvydanímrozhodnutiač.OU-BA-Bzodňa02.08.2017žalobcovi
vznikla škoda v podobe účelne vynaložených trov konania, ktoré by inak nemusel vynaložiť, resp.
ktoré prípadne viedli k odstráneniu protiprávneho stavu nastoleného v dôsledku vydaného nezákonného
rozhodnutia,atosohľadomnáhraduškodytitulomtrovkonaniatak,akoboliuplatnenévkonanípodanou

žalobou.

31. Žalobca vznik škody odvodzoval od vynaložených trov konania, ktoré mali žalobcovi ako
poškodenému vzniknúť v konaniach, v ktorých boli vydané nezákonné rozhodnutia a v konaniach, v
ktorých boli nezákonné rozhodnutia zrušené, vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne

vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. V
podanej žalobe žalobca uplatňoval nasledovnú náhradu škody titulom trov konania: - položky:
- 1/ odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (znalečné) za vypracovanie
znaleckého posudku V.. Y. vo výške 275,- EUR;
- 2/ odmena náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (znalečné) za vypracovanie doplnenia

znaleckého posudku V.. Y. vo výške 40,- EUR;
- 3/ trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s 16 ods. 3 Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len „Vyhláška“) za prevzatie a prípravu zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom v roku 2016 vo výške 66,- EUR

- 4/ trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s 16 ods. 3 Vyhlášky za písomné
podanie na správny orgán týkajúce sa veci samej (oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a žiadosť
o odročenie ústneho pojednávania z dôvodu nedostatku času na prípravu) v roku 2016 vo výške 66,-
EUR
- 5/ trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s 16 ods. 3 Vyhlášky za písomné

podanie na správny orgán týkajúce sa veci samej (námietky proti vyvlastneniu) v roku 2016 vo výške
66,- EUR
- 6/ trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s 16 ods. 3 Vyhlášky za účasť
na konaní pred správnym orgánom (ústne pojednávanie na správnom orgáne) v roku 2016 vo výške
vo výške 66,- EUR

- 7/ trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s 16 ods. 3 Vyhlášky za písomné
podanie na správny orgán týkajúce sa veci samej (žiadosť o odstránenie prieťahov v správnom konaní)
v roku 2016 vo výške 66,- EUR-8/trovyprávnehozastúpeniavzmysle§11ods.1písm.a)Vyhláškyzapísomnépodanienaprokuratúru
týkajúce sa veci samej (podnet na prešetrenie zákonnosti postupu orgánu verejnej správy z dôvodu
nečinnosti) v roku 2016 vo výške 66,- EUR

-9/ trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s 16 ods. 3 Vyhlášky za písomné
podanie na správny orgán týkajúce sa veci samej (odvolanie proti Prvému nezákonnému rozhodnutiu)
v roku 2017 vo výške 66,- EUR
- 10/ trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s 16 ods. 3 Vyhlášky za písomné
podanie na správny orgán týkajúce sa veci samej (vyjadrenie ku späťvzatiu návrhu na vyvlastnenie a

uplatnenie trov správneho konania) v roku 2017 vo výške 66,- EUR

32. Žalobca v podanej žalobe uvádzal, že žalobou si uplatňuje nárok na náhradu škody v nižšej sume
než bola predbežne prerokovaná Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Súd je v
tomto konaní viazaný žalobným návrhom žalobcu (§216 ods. 1 CSP). Po preskúmaní jednotlivých
položiek vyššie uvedených trov konania, ktoré mali predstavovať škodu žalobcu v dôsledku vydaného

nezákonného rozhodnutia, súd konštatuje, že tieto predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré
zahŕňajú odmenu za zastupovanie, pričom žalobca uvádzal, že odmena bola určená ako tarifná
odmena advokáta podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Uvedené si
žalobca uplatňoval vo výške 843,- eur s príslušenstvom, čo zodpovedá súčtu jednotlivých položiek

uvedených v bode 26 tohto rozsudku. Zároveň súd konštatuje, že tieto spadajú pod ustanovenie § 18
ods. 3 zákon č. 514/2003 Z. z. Súd nezistil, že by súčasťou uplatneného nároku boli aj náklady na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

33. Po preskúmaní jednotlivých položiek trov konania, ktoré mali predstavovať náhradu škody titulom

nezákonného rozhodnutia podľa § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. súd konštatuje, že uvedené, tak ako si
ich uplatnil podanou žalobou žalobca, neboli vynaložené práve v súvislosti s nezákonným rozhodnutím
č. OU-BA-B zo dňa 02.08.2017. Žalobca tieto trovy nemusel vynaložiť s ohľadom na toto rozhodnutie.
Nejde o trovy konania, ktoré žalobca vynaložil po vydaní tohto rozhodnutia a v súvislosti s tým, aby sa
reparovalvzniknutýnezákonnýstavzaloženýtýmtonezákonnýmrozhodnutím.Medzitakénepatriatrovy

na znalecké dokazovanie v správnom konaní a úkony vykonané v správnom konaní, ktoré sa netýkali
nezákonného rozhodnutia. Za takéto trovy konania podľa názoru súdu nie je možné považovať ani trovy
uvedenévyššiepodpoložkou10bodu26rozsudku,atovyjadreniekspäťvzatiunávrhunavyvlastneniea
uplatnenietrovsprávnehokonaniavroku2017,keďžetotobolorealizovanédňa19.06.2017,akovyplýva
z faktúry č. 2017064 (na rube č. l. 44) a ani iné trovy žalobou uplatnené, keďže tieto boli vynaložené

v rámci správneho konania a s existenciou nezákonného rozhodnutia nesúviseli a ani neviedli k tomu,
aby bolo nezákonné rozhodnutie zrušené. Žalobcovi nemožno priznať ani nárok na náhradu škody z
dôvodu trov vzniknutých právnym zastúpením za úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom. Aj tento úkon bol realizovaný pred vydaním nezákonného rozhodnutia a v priamej
príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia nebol, nakoľko žalobca bol už počas celého

správneho konania zastúpený advokátom, ktorý v správnom konaní za neho realizoval právne úkony.
Účelom náhrady škody podľa § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. pritom nie je náhrad trov konania, ktoré
neboli priznané v správnom konaní, ako konštatoval aj odvolací súd.

34. Súd má za to, že za úkony, ktoré boli vynaložené v súvislosti s nezákonným rozhodnutím na to,

aby došlo k náprave nezákonného stavu, by bolo možné posudzovať úkony, ktoré žalobca uvádzal
v predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody zo dňa 14.06.2018, keď tieto sám uvádzal ako
náklady právneho zastúpenia v súvislosti s týmto, žalobcom označovaným ako druhým nezákonným
rozhodnutím. Tieto si ale žalobca podanou žalobou neuplatnil, a preto tieto súd ani nemohol v tejto
súvislosti ďalej skúmať.

35. Nakoľko v predmetnej veci nebol preukázaný s ohľadom na žalobcom uplatnený nárok podanou
žalobou vznik takej škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s vydaným nezákonným rozhodnutím, súd
žalobu žalobcu zamietol (Výrok I. ).

36. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ako aj konania odvolacieho, súd rozhodol podľa
§ 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech,
preto mu proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. (výrok II). O výške náhrady trovkonaniažalobcurozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením
(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.