Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/190/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201178
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M.ačlenovsenátuJUDr.IngridyHudecovej(sudkyňaspravodajkyňa)aJUDr.LukášaGalla,vprávnej
veci žalobcu: Taper, spol. s r.o., IČO: 31 701 515, so sídlom: Bajkalská 715/22, 821 09 Bratislava, právne
zastúpeného: JUDr. Ľubica Masárová, PhD., advokátka, so sídlom: Landererova 6, 811 09 Bratislava,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom: Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101472014/2019 zo dňa
17.06.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.

101472014/2019 zo dňa 17.06.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) na základe daňovej kontroly dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014, začatej dňa 22.07.2014, vykonanej u žalobcu ako daňového

subjektu pôvodným správcom dane Daňovým úradom Košice, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol
č. 103718417/2016 dňa 12.08.2016, v poradí tretím rozhodnutím vydaným v tomto daňovom konaní
- rozhodnutím č. 100478541/2019 zo dňa 26.02.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) určil
žalobcovi podľa § 68 ods. 5, ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní (daňový poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel dane v sume 76 838,01 Eur na dani z pridanej
hodnoty, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 73 522,14 Eur a vyrubil daň v sume 3 315,87 Eur so
splatnosťou do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Na základe odvolania žalobcu, podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný rozhodnutím
č. 101472014/2019 zo dňa 17.06.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 Daňového
poriadku prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, keď mal za to, že bolo vydané v súlade
so zákonom a odvolacie námietky vyhodnotil ako neopodstatnené.

II.

Žaloba

3. Všeobecnou správnou žalobou doručenou dňa 27.08.2019, v zákonom stanovenej lehote, na Krajský
súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“), vedenou pôvodne pod sp. zn. 1S/190/2019, sažalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v celom
rozsahu, s poukazom na jeho nezákonnosť a na existenciu ukrátenia žalobcu na jeho právach.
Nezákonnosť namietal z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie vydal nepríslušný správca dane,

v dôsledku čoho prvostupňové rozhodnutie trpí neodstrániteľnou vadou konania. Rovnako potvrdenie
nezákonného rozhodnutia odvolacím orgánom – žalovaným je podľa žalobcu nezákonné. Dôvodom tejto
vady má byť skutočnosť, že daňovú kontrolu vykonal Daňový úrad Košice, ktorý vykonal aj vyrubovacie
konanie a vydal prvé rozhodnutie vo veci - rozhodnutie č. 101299053/2017 zo dňa 12.06.2017, ktoré
bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. 101979517/2017 zo dňa 18.09.2017. Z dôvodu zmeny sídla

spoločnosti po vrátení veci do vyrubovacieho konania začal vo veci konať a úkony vykonávať Daňový
úrad Bratislava. Žalobca poukázal na to, že s účinnosťou od 01.01.2018 došlo k zmene právnej úpravy §
68 ods. 1 Daňového poriadku, pričom v súlade s touto zmenou je príslušným správcom dane ten, ktorého
rozhodnutie bolo zrušené. K uvedenému ustanoveniu neexistujú žiadne prechodné ustanovenia, ktoré
by vylučovali jeho aplikáciu na už začaté konania, resp. by príslušnosť na konanie a vydanie rozhodnutia
v už začatých konaniach upravovali odlišne. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že po 01.01.2018 bol

jedinýmpríslušnýmsprávcomdaneDaňovýúradKošiceaodtohtodátumuDaňovýúradBratislavanebol
oprávnený vykonávať žiadne úkony vo vyrubovacom konaní, teda všetky jeho úkony sú nezákonné.

4. V ďalšej časti svojej žalobnej argumentácie namietal nepriznanie práva na odpočítanie dane
z dodávateľských faktúr od dodávateľa VALTARI INVESTMENTS s.r.o. podľa § 49 ods. 1 zákona č.

222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Uviedol, že
predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným je skutočnosť, či na základe zistení daňových orgánov
a vykonaných dôkazov možno odoprieť právo žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej
len „DPH alebo daň“) z ním predložených faktúr na základe argumentácie, že z dôvodu nezisteného
pôvodu dreva nešlo o transakcie, ktoré mali samostatný ekonomický význam a ich cieľom bolo získanie

daňovejvýhody.Vzhľadomkdôvodom,naktorýchdaňovéorgányzaložiliodopretieprávanaodpočítanie
dane, pričom táto otázka spadá pod výklad práva Európskej únie (ďalej len „EÚ“), konkrétne smernice
Rady č. 2006/112/ES (ďalej len „Smernica“), žalobca namietal, že výklad práva vykonaný žalovaným
a správcom dane bol v absolútnom rozpore s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SD
EÚ“). Žalovaný nesprávne právne posúdil skutočnosti zistené dokazovaním. Žalobca v tejto súvislosti

poukázal na rozsudku SD EÚ vo veciach A. B. C., D. E., A. F. a zhrnul, že spoločné pre všetky
uvedené prípady bolo, že existencia tovaru, resp. uskutočnenie služieb, neboli daňovými orgánmi
spochybnené a nepriznanie práva bolo odôvodnené tým, že u dodávateľov, resp. subdodávateľov boli
zistené skutočnosti, podľa ktorých daňové orgány dospeli k záveru, že subjekty uvedené na faktúrach
nemohliuskutočniťplnenia.Žalobcazdôraznil,ževýkladprávaEÚjezáväzný,pričomuvedenérozsudky

sa vzťahujú aj na prejednávanú vec, a zvýraznil, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným
zneužitiam je cieľ podporovaný Smernicou, preto prináleží vnútroštátnym orgánom zamietnuť priznanie
práva na odpočítanie dane, len ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa
uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Právo na odpočítanie dane sa odmietne len vtedy,
ak sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že

satýmtozúčastnínatransakciipredstavujúcejdaňovýpodvod.Jepritompovinnosťoudaňovýchorgánov
predložiť dostatočne objektívne dôkazy, že tieto skutočnosti sú splnené, pričom vnútroštátnym orgánom
prináleží overiť, či k preukázaniu došlo. Nie je možné potrestanie prostredníctvom zamietnutia práva
platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že sa na takomto konaní zúčastňuje. Založením
systému zodpovednosti bez zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných

financií.

5. Žalobca ďalej namietal, že skutkový stav nebol zistený správne. Závery správcu dane a žalovaného
(ďalejlen„daňovéorgány“)súpodľanehorozpornéazmätočné,nevyplývajúzdôkazovvspise,dokonca
sú s nimi vo výslovnom rozpore. Podľa žalobcu došlo k hrubému porušeniu zásady voľného hodnotenia

dôkazov, pretože daňové orgány nevysvetlili, prečo dôkazy svedčiace v prospech žalobcu odmietli. Zo
skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že tovar s ciachami R-CA-46-1, ktorú používal G. H., bol dodaný
zistenému subdodávateľovi BA-HOLZ, s.r.o., zároveň tento predložil listiny preukazujúce, že aj časť
tovaru, ktorú nakúpil od Lesov Slovenskej republiky (ďalej len „Lesy SR“) - tento subjekt ako odberateľa
potvrdili aj Lesy SR – bola dodaná pre BA-HOLZ, s.r.o. Daňové orgány síce uvedené konštatovali,

napriek tomu následne spochybnili všetok tovar dodaný žalobcovi bez náležitého odôvodnenia, prečo
je táto časť tovaru spochybnená. Ohľadom tejto časti tovaru neobstojí žiaden z argumentov, na základe
ktorého bolo odopreté právo na odpočítanie dane.6. Podľa žalobcu došlo aj porušeniu zásady upravenej v § 3 ods. 9 Daňového poriadku, keďže v iných
zdaňovacích obdobiach, ktoré boli predmetom daňových kontrol u žalobcu, nikdy pri zisteniach dodávky
od subjektu G. H. a ďalších v tomto reťazci, tieto dodávky neboli spochybnené (napr. v zdaňovacom

období január 2014). V uvedenom dodávateľskom reťazci nebola zistená žiadna nezákonnosť ani
daňový podvod. To, že v čase preverovania správca dane nevedel určité skutočnosti overiť u spoločnosti
BA-HOLZ, s.r.o. z dôvodu jej zlúčenia, nemôže byť na ťarchu žalobcovi. V konaní podľa žalobcu došlo
aj k porušeniu zásady zákonnosti a súčinnosti podľa § 3 ods. 1, ods. 2 Daňového poriadku.

7. Daňové orgány podľa žalobcu vôbec nezdôvodnili, prečo napriek tomu, že konštatovali potvrdenie
predmetných dodávok, ani z týchto nepriznali právo na odpočítanie dane. Napadnuté rozhodnutie je
v tejto časti absolútne arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Hoci sú dôkazy týkajúce
sa dodávok od subdodávateľa G. H. stručne konštatované, úplne absentuje ich vyhodnotenie a dôvody,
prečo ich žalovaný odmieta. Žalovaným tvrdený obchodný reťazec STONES Slovensko s.r.o. - BA-
HOLZ, s.r.o. - VALTARI INVESTMENTS s.r.o. podľa žalobcu nemá oporu vo vykonaných dôkazoch,

čo tiež svedčí o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Žalobca uzavrel, že vzhľadom na
uvedenú judikatúru SD EÚ zistený skutkový stav nie je dostatočný na prijatie záveru, že dodávateľ
VALTARI INVESTMENTS s.r.o. nedodal žalobcovi tovar deklarovaný na sporných faktúrach a že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že splnil hmotnoprávne podmienky priznania práva
na odpočet, resp. že došlo k zneužitiu práva z jeho strany alebo k daňovému podvodu, o ktorom vedel

alebo mal vedieť, a preto je napadnuté rozhodnutie nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Daňové bremeno sa v prípade daňového podvodu presúva na správcu dane, resp. daňové
orgány, ktoré musia predložiť konkrétne indície o jeho existencii. Dôvody, na ktorých žalovaný založil
napadnuté rozhodnutie, sú podľa žalobcu v priamom rozpore so závermi judikatúry SD EÚ.

8. Žalobca zdôraznil, že jeho dodávateľ potvrdil dodanie dreva, žalobca si splnil všetky svoje zákonné
povinnosti a predložil listiny o obstaraní dreva. Nie je pravdivé konštatovanie, že množstvo dreva na
faktúrach nekorešponduje s množstvom uvedeným na preukazoch. Určité odchýlky sú možné z dôvodu
spôsobu fakturácie, ktorá je viazaná až na následné elektronické meranie dreva u odberateľov žalobcu.
Uvedené nedostatky nemôžu byť na ťarchu žalobcu. Žalobca objektívne nemá možnosť overovať si, čo

eviduje spoločnosť Lesy SR, resp. porovnať si množstvo dreva, ktoré mu je dodané s ciachou Lesov SR,
s tým, čo táto spoločnosť eviduje. Vie si overiť len to, či dovezené drevo je opatrené ciachou. Žalobca
poukázal na výpoveď svedka I., ktorý mal potvrdiť, že bol pri nakládkach dreva, vystavoval preukazy
o pôvode dreva, pričom tieto vystavoval na základe overenia ciach vyrazených na dreve. Výpoveď tohto
svedka nemožno odmietnuť iba všeobecným konštatovaním, že svedok potvrdil existenciu a prepravu

dreva, nie jeho skutočný pôvod. Je nepravdepodobné, že by prepravcovia prevzali tovar, ktorý by
ciachou označený nebol a doklad o pôvode dreva by nekorešpondoval s vyrazenými údajmi na dreve.
Ak teda došlo k nezákonnému použitiu ciach Lesov SR, žalobca uvedené nevedel objektívne zistiť,
táto skutočnosť nemôže byť na jeho ťarchu a predstavovať dôkaz o tom, že mohol o podvodnom
konaní vedieť. Žalobca uzavrel, že z vykonaných výsluchov a predložených listinných dôkazov bez

pochýb vyplýva, že tovar bol dodaný, jeho množstvo bolo potvrdené elektronickým meraním na píle
odberateľa. Že ide o tovar na faktúrach, vyplýva aj z evidencie vozidiel a postupu meraní a označovaní
tovaru po vstupe k odberateľovi, všetok tovar bol sprevádzaný preukazmi o pôvode dreva, ciacha bola
kontrolovaná pri nakládke poverenou osobou, pri náhodných kontrolách vždy korešpondovali údaje na
dreve s údajmi v preukazoch. Žalobca zároveň vysvetlil, a podľa neho ide o ustálenú prax na trhu

s drevom, že do preukazov sa množstvo dreva píše odhadom a následne sa fakturuje podľa vykonaného
elektronického merania na píle, kam je dodané. Žalobca má uvedené premietnuté aj do obchodných
zmlúv a ide o štandard na trhu s drevom. K odopretiu dane nemôže dôjsť len z dôvodu nezistiteľnosti
pôvodu dreva. Žalobca pri všetkých úkonoch dodržal všetku možnú opatrnosť, akú od neho možno
požadovať na overenie pôvodu dreva. Transakcie medzi žalobcom a jeho dodávateľom boli štandardné,

nevymykajúce sa z rámca zmluvných vzťahov, pričom žalobca na trhu pôsobí už od roku 1995.

9. Daňové orgány sa nevysporiadali s jeho argumentáciou a s dôkazmi preukazujúcimi jeho konanie
s náležitou odbornou starostlivosťou a nepreukázali, že by realizované obchodné transakcie vykazovali
akékoľvek odchýlky alebo indikovali nezákonné konanie. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho

dospel žalovaný k záveru, že došlo k zneužitiu práva, a neodôvodnil, v čom predmetné zneužitie
spočívalo. Zároveň je spochybnenie ekonomického opodstatnenia dodávok nezistiteľnosťou pôvodu
dreva absurdné. Napadnuté rozhodnutie je aj v tomto smere arbitrárne a nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov.10. Vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa REAL
GP, s.r.o. žalobca namietal závery daňových orgánov, že ak by žalobca prijal služby priamo od subjektov,

ktoré práce reálne vykonali, nemohol by si uplatniť výhodnejšiu cenu, a keďže sa nepotvrdilo dodanie
dreva tak, ako to žalobca deklaroval, spracované drevo nemohlo byť súčasťou obchodného vzťahu
medzinímaVALTARIINVESTMENTSs.r.o.Podľažalobcusútietozáveryarbitrárneanepreskúmateľné,
keďže nebola preukázaná žiadna vedomosť o zmluvnom vzťahu medzi pilčíkmi a dodávateľom,
a žalobca nemohol mať vedomosť o tom, komu, prečo a v akej výške pilčíci práce fakturujú. Žalobca

objektívne nevie ovplyvniť fakturačný tok, nemá možnosť si ho zistiť a skúmať, či a komu sú fakturované
všetky vykonané práce. Žalobca cenu služby posudzoval z pohľadu, či je táto vyhovujúca z hľadiska
zachovania ziskovosti dodávok. Tvrdenia, o ktoré sa opiera napadnuté rozhodnutie, bol povinný v rámci
dôkaznej povinnosti preukázať žalovaný. Podľa žalobcu nie je zrejmé, prečo daňové orgány viažu
služby manipulácie s drevom práve na dodávku dreva, pričom odôvodnenie tohto záveru v napadnutom
rozhodnutí úplne absentuje. Predmetom dodávky služieb od spoločnosti REAL GP, s.r.o. nebolo drevo

od VALTARI INVESTMENTS s.r.o. tak, ako tvrdia daňové orgány. Nie je možné, aby si žalovaný doslova
vymýšľal skutkový stav, ktorý zo spisu vôbec nevyplýva. Daňové orgány nepreukázali, že by zmluvné
vzťahy v tomto prípade trpeli nezákonnosťou. Zistená pochybnosť podľa žalobcu nepreukazuje, že
žalobca vedel alebo mal vedieť, že jeho plnenie môže byť súčasťou nezákonnosti a k tomu neboli
predložené ani objektívne dôkazy.

11. Žalobca zhrnul, že nepriznanie práva na odpočítanie dane bolo nezákonné, vo veci rozhodol
nepríslušný správca dane, boli porušené zásady daňového konania, nebol dostatočne zistený skutkový
stav a tento nemá oporu v administratívnom spise, daňové orgány ignorovali judikatúru SD EÚ a ich
rozhodnutia sú nepreskúmateľné a arbitrárne, teda došlo k naplneniu žalobných dôvodov podľa § 191

ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

III.
Vyjadrenie žalovaného

12.Vrámcireakcienasúdomdoručenúžalobusažalovanývyjadrilpodanímdoručenýmkrajskémusúdu
dňa 06.11.2019. Nestotožnil sa so žalobnými námietkami a po zopakovaní skutkového stavu zisteného
v daňovom konaní a argumentov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí navrhol žalobu zamietnuť
a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho. Žalovaný mal za to, že daňové orgány postupovali

v súlade so zákonom vo všetkých smeroch a nimi vydané rozhodnutia sú zákonné a vecne správne,
ako aj dostatočne odôvodnené.

IV.
Replika žalobcu

13. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 09.12.2019.
Žalovaný podľa neho len sumarizuje procesné úkony, pričom nedáva odpovede na žiaden zo žalobných
dôvodov a vo vyjadrení úplne absentujú odpovede na kľúčové argumenty. Žalobca zotrval na svojej
žalobnej argumentácii a dôvodoch žaloby, ktoré čiastočne zopakoval. Zdôraznil, že preukázanie

zavinenia je na daňových orgánoch, bol porušený princíp proporcionality a argumentácia o nepriznaní
práva na odpočítanie dane absolútne neobstojí. Zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.

14. Duplika zo strany žalovaného nebola podaná.

V.
Relevantná právna úprava

15. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

16. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.17. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

18. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

19. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

20. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

21. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

22. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

23. Podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo

zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

24. Podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon
alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej
osoby jej sídlom.

25. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

26.Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,

oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

27. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v

daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

28. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

29. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, v znení účinnom do 31.12.2017, ak tento zákon alebo
osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia

protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému
subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie
po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá
správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa§ 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému
subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie
konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.

30. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, v znení účinnom od 01.01.2018, ak tento zákon alebo
osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia
protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému
subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie

po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá
správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému
subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie
konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec
vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom

konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.

31. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri

rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom

32. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal

Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej
len„správnysúd“alebo„súd“)vovšetkýchveciach,vktorýchjeod01.06.2023danáprávomocsprávnych
súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená
pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/190/2019, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.
BA-1S/190/2019.

33. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 13.02.2025 v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa
riadne ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 10.02.2025 a súhlasil s uskutočnením pojednávania
v jeho neprítomnosti.

34. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v

spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane (ďalej len „preskúmavané rozhodnutia“), ktorými
bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5, ods. 6, § 74 ods. 4 Daňového poriadku za zdaňovacie obdobie apríl
2014 vyrubený rozdiel dane v sume 76 838,01 Eur na DPH a nebol mu priznaný nadmerný odpočet
v sume 73 522,14 Eur s tým, že mu bola vyrubená daň na úhradu vo výške 3 315,87 Eur s poukazom
na to, že bolo zistené porušenie ustanovení § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane

a následne aj žalovaný, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil, sa v preskúmavaných rozhodnutiach
zaoberali dodávkami tovaru a služieb na strane žalobcu, a to od dodávateľov:
- VALTARI INVESTMENTS s.r.o., z dodávateľských faktúr č. 2014055 až č. 2014070, za dodanie tovaru
IPV smrek/jedľa III.A, B triedy v celkovej sume 400 233,08 Eur (z toho DPH vo výške 66 705,51 Eur);
- REAL GP, s.r.o., z dodávateľských faktúr č. 140401 a č. 140403, za dodanie služieb: manipulácia,

meranie, zatrieďovanie a expedícia drevnej hmoty, v sume 32 067 Eur (DPH vo výške 5 344,50 Eur)
a v sume 28 728 Eur (DPH vo výške 4 788 Eur).35. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP
a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, vrátane konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo,

v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté
rozhodnutie je potrebné zrušiť vzhľadom na zistenie existencie žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1
písm. d) SSP, teda pre nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

36. Za zásadnú správny súd považoval námietku žalobcu o nepríslušnosti Daňového úradu Bratislava

ako správcu dane s poukazom na § 68 ods. 1 Daňového poriadku, preto považoval za potrebné
vysporiadať sa s ňou ako s prvou v poradí. Správny súd primárne ozrejmuje, že v predmetnom daňovom
konaní boli vydané 3 okruhy rozhodnutí:
- rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101299053/2017 zo dňa 12.06.2017, ktoré bolo zrušené
rozhodnutím žalovaného č. 101979517/2017 zo dňa 18.09.2017 a vec bola vrátená na ďalšie konanie
Daňovému úradu Bratislava, ktorý následne konal ako príslušný správca dane;

- rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101857423/2018 zo dňa 20.09.2018, ktoré bolo zrušené
rozhodnutím žalovaného č. 102594638/2018 zo dňa 14.12.2018 a vec bola vrátená Daňovému úradu
Bratislava na nové konanie;
- prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava, potvrdené napadnutým rozhodnutím
žalovaného, ktoré sú predmetom prieskumu v tomto konaní.

37. Žalobca s poukazom na § 68 ods. 1 veta posledná Daňového poriadku (podľa ktorého ak je vec
vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom
konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené) namietal predloženie veci po zrušení
v poradí prvého rozhodnutia správcovi dane - Daňovému úradu Bratislava, ktorý bol podľa žalobcu

v zmysle uvedeného ustanovenia nepríslušným na konanie a rozhodovanie v tejto daňovej veci. Správny
súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že znenie § 68 ods. 1 Daňového poriadku sa s účinnosťou od
01.01.2018 zmenilo. Pravidlo, podľa ktorého sa zrušené rozhodnutie vracia tomu správcovi dane, ktorý
hovydal,bolozavedenéažsúčinnosťouod01.01.2018.Napriektomu,ževrámcitejtozmeny,zavedenej
zákonom č. 267/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony, zákonodarca nezakotvil prechodné ustanovenia, je zrejmé, že toto pravidlo
nebolo možné s poukazom na zásadu právnej istoty aplikovať pri vydaní rozhodnutia žalovaného č.
101979517/2017 dňa 18.09.2017, kedy ešte zmena právnej úpravy nebola účinná. Ak by žalovaný
v tom čase postupoval podľa tohto pravidla, konal by v rozpore so zákonom. Podstatné pre právne

posúdenie veci je to, že je nesporné, že v čase rozhodovania žalovaného tento konal a rozhodoval podľa
vtedy platnej právnej úpravy. V nadväznosti na vydané rozhodnutie žalovaného Daňový úrad Bratislava
po obdržaní tohto rozhodnutia dňa 25.10.2017 následne konal ako miestne príslušný správca dane.
S poukazom na uvedené preto správny súd námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

38. Správny súd sa ďalej zameral na preskúmanie žalobných dôvodov vo vzťahu k záverom daňových
orgánov o porušení ustanovení § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 zákona o DPH žalobcom, ktoré viedli k
nepriznaniu práva na odpočítanie dane (nadmerného odpočtu DPH), a následnému vyrubeniu DPH vo
výške 3 315,87 Eur žalobcovi, a to vo vzťahu k jednotlivým dodávateľom tovaru a služieb.

39. Primárne sa správny súd upriamil na identifikáciu dôvodov nepriznania práva podľa § 49 ods. 1, §
51 ods. 1 zákona o DPH, ktorý je základným východiskom pre posúdenie všetkých žalobných dôvodov
a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, teda zameral sa na rozlíšenie toho, či nadmerný odpočet
dane nebol žalobcovi priznaný pre absenciu splnenia hmotnoprávnych podmienok alebo pre existenciu
daňového podvodu či zneužitia práva. Správny súd poukazuje na to, že už Najvyšší správny súd

Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „NSS SR“ alebo „kasačný súd“) opakovane v rámci svojej
rozhodovacej činnosti vyslovil, že je potrebné rozlišovať medzi uvedenými dôvodmi pre nepriznanie
uplatneného práva na odpočítanie dane, a že toto rozlišovanie nie je samoúčelné, keďže pri skúmaní
hmotnoprávnych podmienok dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt a jeho dobrá viera v zásade
nezohráva žiadnu rolu, v prípade preukazovania účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým

podvodom a pri zneužití práva dôkazné bremeno zaťažuje finančné orgány (por. rozhodnutia NSS SR
sp. zn. 3Sfk/139/2022, 3Sfk/27/2021, 3Sfk/146/2022, etc.). Kasačný súd tiež zdôraznil, že správny súd
je vymedzeným dôvodom nepriznania viazaný a nie je oprávnený ho meniť (napr. rozhodnutie NSS SR
sp. zn. 4Sžfk/36/2021 a iné). Z uvedeného teda vyplýva, že ak daňové orgány nesprávne alebo nejasneustálili existenciu konkrétneho dôvodu nepriznania práva na odpočet DPH, správny súd v zmysle zásady
subsidiarity správneho súdnictva nie je oprávnený prehodnocovať tieto závery na základe daňovými
orgánmi ustáleného skutkového stavu a vykonaného dokazovania, rovnako nie je oprávnený ustáliť

dôvod nepriznania odpočtu dane sám, ak daňové orgány nedali jednoznačnú odpoveď na túto otázku.

40. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu, spoločnosti VALTARI
INVESTMENTS s.r.o., súd zistil, že daňové orgány odopretie práva na odpočet dane žalobcovi založili
na tom, že žalobca postupoval v rozpore s § 49 ods. 1 zákona o DPH. Podľa nich nebolo v tomto

prípadedokázanédodaniedeklarovanéhotovarutak,akotožalobcauvádzal.Správcadanemalzato,že
žalobca,čiužmalvedomostialebonieoskutočnompôvodedrevaasvojichdodávateľoch,preverovaním
anáslednýmvyhodnotenímsaprehĺbilipochybnostiohľadompôvodu,množstvatovaru–drevaadrevnej
hmoty v reťazci dodávateľov. V danom prípade mohlo dôjsť k určitej forme daňovej optimalizácie alebo
legalizácie vyťaženého dreva od neidentifikovaných dodávateľov. Daňové orgány boli presvedčené
o tom, že obchodný reťazec deklaroval transakcie vytvorené štruktúrami za účelom neželanej

optimalizácie daňovej povinnosti, pričom daňová optimalizácia nepredstavovala jediný účel. Daňové
orgány neboli presvedčené o reálnosti hospodárskeho dôvodu a podklady a informácie vyhodnotili
ako nedôveryhodné vo vzťahu k preukázaniu reálnosti uskutočnenia dodania deklarovaného tovaru.
Konštatovali, že nebola dodržaná Smernica a vzhľadom na zistené skutočnosti došlo k pochybnostiam
ohľadom reálneho dodania plnení uskutočnených osobou uvedenou na daňových dokladoch, pričom

dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalobca podľa nich nevysvetlil a nevyvrátil pochybnosti správcu dane,
ktoré existovali na základe predmetných zistení z dôvodu rizikového reťazca dodávateľov. Konštatovali,
že na základe predmetných zistení, ktoré mapujú obchodné vzťahy v reťazci dodávateľov: STONES
Slovensko s.r.o. – BA-HOLZ, s.r.o. – VALTARI INVESTMENTS s.r.o. – žalobca, je dôvodné sa
domnievať, že predmetné obchodné vzťahy nesú také znaky obchodného konania, ktoré nemá v tomto

prípade ekonomické opodstatnenie. Všetky znaky poukazujú na to, že tovar, ktorý sa deklaroval, nemal
zistiteľný pôvod. Poukázali na zásadu zákazu zneužitia daňového práva podľa § 3 ods. 6 Daňového
poriadku a jeho predpokladov, pričom zdôraznili, že zákaz zneužitia práva je generálny korekčný
mechanizmus neobmedzeného výkonu subjektívnych práv, kde mohlo dôjsť k úmyselnému konaniu
subjektu práva s cieľom získania práva na úkor práv a oprávnených záujmov štátu. O zneužitie ide vtedy,

keď snaha o získanie daňovej výhody predstavuje hlavný cieľ plnenia. Podľa daňových orgánov zistenia
v tomto prípade zakladajú odôvodnenie, že boli naplnené uvedené predpoklady. Konanie v úmysle, či
o tom žalobca vedel alebo mohol vedieť, je podľa nich na pozadí vyhodnotenia objektívnych skutočností
irelevantné. Z dôvodu nepreukázania pôvodu tovaru boli daňové orgány presvedčené, že na posúdenie
reálnosti zdaniteľných obchodov nestačí formálna perfektnosť úkonov, pretože to nevylučuje, že sa

uskutočnili len z dôvodu získania daňovej výhody. Zdôraznili, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý
sa odpočtu dane domáha.

41. Vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu, spoločnosti REAL GP, s.r.o., daňové orgány odopretie práva na
odpočet dane u žalobcu založili na tom, že v prípade, že by žalobca prijal služby priamo od subjektov,

ktoré tieto práce reálne vykonali, nemohol by si uplatniť odpočet dane, ale mal by tieto služby za
podstatne nižšiu, ekonomicky výhodnejšiu cenu. Podľa daňových orgánov na pozadí týchto skutočností
je zásadné, aké drevo pilčíci spracovávali, a keďže sa nepotvrdilo dodanie dreva tak, ako to žalobca
deklaroval,spracovanédrevovobdobíapríl2014nemohlobyťsúčasťouobchodnéhovzťahu.Zdôraznili,
ževzmysle§3ods.6Daňovéhoporiadkusaberiedoúvahyskutočnýobsahprávnehoúkonuanaúkony

uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu,
a ktorých účelom je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie daňovej výhody, sa neprihliada.
Daňové orgány dospeli k záveru, že žalobca postupoval v rozpore s § 49 ods. 1 zákona o DPH,
keď nebolo preukázané dodanie deklarovaného tovaru a tiež dodanie služieb tak, ako je uvedené na
sporných faktúrach, teda žalobcovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona

o DPH, na základe ktorej môže byť odpočítaná daň. Bolo preukázané, že nedošlo k dodaniu tovarov
a služieb tak, ako bolo deklarované. Dôkazné bremeno je pritom na daňovom subjekte, teda žalobcovi.
V ďalšej časti napadnutého rozhodnutia daňové orgány zdôraznili, že ak chce žalobca preukázať, že
mu bol tovar dodaný osobou uvedenou na faktúre, musí to preukázať jedine ciachou a objemom tovaru.
Len tak je možné správcom dane overiť, či boli naplnené podmienky na odpočítanie dane. Daňové

orgány uzavreli, že nebolo preukázané dodanie tovaru ani dodanie služieb tak, ako bolo uvádzané na
sporných faktúrach, teda žalobcovi nevznikla daňová povinnosť, z ktorej by si mohol odpočítať daň.
Ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Žalobca nevyužil svoje právo, keď aj napriek
tomu, že prevzal výzvy na predloženie dôkazov, v lehote určenej správcom dane požadované dôkazynepredložil. Daňový subjekt nepostupoval starostlivo, keďže nevedel hodnoverne objasniť uskutočnenie
zdaniteľných obchodov.

42. Správny súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou
nepreskúmateľnosti, konkrétne vadou nezrozumiteľnosti a s ňou súvisiacou vadou nedostatku dôvodov,
na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené, keďže žalovaný, ani správca dane, ktorého závery
žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval a potvrdil, nedali odpovede na základné právne a
skutkové otázky v danej veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aký záver

prijali daňové orgány vo vzťahu k dôvodom pre nepriznanie nadmerného odpočtu DPH žalobcovi
za zdaňovacie obdobie apríl 2014 (či už samostatne vo vzťahu ku konkrétnemu dodávateľovi alebo
spoločne), teda či v danej veci žalobcovi toto právo odopreli z dôvodu nesplnenia zákonných
hmotnoprávnych podmienok alebo z dôvodu existencie konania kvalifikovateľného ako zneužite
práva, čo sú dva úplne odlišné inštitúty jednak z hľadiska potreby zabezpečenia určitého rozsahu
skutkových zistení, ako aj z hľadiska identifikácie subjektu dôkazného bremena a potreby uskutočnenia

vedomostného testu, resp. ďalších podmienok vyžadovaných pre ich aplikáciu. Závery daňových
orgánov sú v tomto smere zmätočné a vo vzťahu k aplikácii uvedených inštitútov na danú vec
nepostačujúce, pričom daňové orgány sa dostatočne nevysporiadali ani s otázkami zisteného
skutkového stavu a hodnotenia dôkazov tak, aby ich zistenia a hodnotenia zodpovedali konkrétnemu
aplikovanému inštitútu, resp. dôvodu nepriznania práva na nadmerný odpočet, najmä v nadväznosti na

identifikáciu subjektu dôkazného bremena a jeho unesenia týmto subjektom.

43. Z formulácií záverov vyjadrených v napadnutom rozhodnutí tak, ako boli zhrnuté v bode 38.
a 39. rozsudku, je zrejmé, že daňové orgány vychádzali z existencie reťazca spoločností, ktoré
podľa nich nemali ekonomické opodstatnenie, pričom jedným z článkov tohto reťazca mal byť aj

žalobca. Konštatovali nepreukázanie dodávok tovaru a služieb, ale i nepreukázanie ich dodania zo
strany subjektov uvedených na faktúrach, spochybnili pôvod dreva. Zároveň konštatovali existenciu
daňovej optimalizácie, získanie daňovej výhody, ale aj existenciu legalizácie vyťaženého dreva od
neidentifikovaných dodávateľov, a tiež zneužitie daňového práva. Závery daňových orgánov obsiahnuté
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tak navodzujú zásadné pochybnosti o tom, čo bolo skutočným

dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane, v dôsledku čoho sa napadnuté rozhodnutie javí
ako svojvoľné a arbitrárne, porušujúce právo žalobcu na riadne odôvodnenie vydaného rozhodnutia.

44. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že daňové orgány učinili viac záverov, jednak
nesplnenie hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 zákona o DPH, jednak

zneužitie práva v spojitosti so získaním daňovej výhody, a napadnuté rozhodnutie sekundárne, okrajovo
naznačuje aj možnosť existencie daňového podvodu. Zmiešaním rôznych dôvodov (tzv. mix dôvodov),
ktoré viedli daňové orgány k odopretiu práva na odpočet u žalobcu, bola založená vada zmätočnosti
napadnutého rozhodnutia. V nadväznosti na túto vadu potom nebolo v predmetnom konaní správne
ustálené ani to, komu prináleží dôkazné bremeno (daňové orgány pripisovali dôkazné bremeno výlučne

žalobcovi a nezaoberali sa vlastnou dôkaznou povinnosťou vo vzťahu k inštitútu zneužitia práva,
eventuálne k existencii daňového podvodu na strane žalobcu, resp. jeho účasti na ňom) a či je potrebné
vykonať vedomostný test, resp. ako ho daňové orgány vyhodnotili vo vzťahu k žalobcovi (daňové orgány
túto skutočnosť vyhodnotili ako nepodstatnú a nezaoberali sa ňou). Z napadnutého rozhodnutia nie je
zrejmé ani to, ako vyhodnotili skutkový stav, resp. ako na zistený skutkový stav aplikovali konkrétny

inštitút a ako v tejto súvislosti hodnotili získané dôkazy. Skutkové zistenia a hodnotenie dôkazov
daňovými orgánmi preto za daného stavu nemôžu ako celok obstáť. Keďže dodávky tovarov a služieb
týkajúcich sa dreva sú vzájomne prepojené, uvedené závery sa týkajú odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia u oboch dodávateľov žalobcu.

45. Správny súd zdôrazňuje, že odmietnutie práva na odpočítanie dane ako určitá forma sankcie za
nežiaduce konanie daňového subjektu si vyžaduje presnú a zrozumiteľnú identifikáciu konkrétneho
konania a jeho znakov vo vzťahu k tomu, komu sa právo odníma, a tiež vymedzenie jeho konkrétnych
úloh, postavenia, činností, ktorými sa na takomto konaní podieľal, a to na základe jednoznačných
dôkazov, vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, ktoré musia byť pre unesenie dôkazného bremena

správcom dane postačujúce. Zneužitie práva má v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ (napr. rozhodnutie
vo veci Halifax, C-255/02 a iné) znaky, ktoré je v konaní potrebné preukázať: v prvom rade ide
o umelú konštrukciu, ktorá je zbavená hospodárskej reality a bola vytvorená s cieľom dosiahnuť daňovú
výhodu, ktorá je jej hlavným cieľom. Zneužitie práva sa vyznačuje formálnym dodržaním zákonnýchpodmienok, avšak získanie daňovej výhody je v rozpore s účelom a cieľom daňových noriem, alebo
ich obchádza. Získanie daňovej výhody pritom predpokladá vôľu a vedomosť konkrétneho subjektu
ju získať. Dôsledkom zistenia zneužitia práva by malo byť zbavenie konkrétnej transakcie umelých

(zneužívajúcich) prvkov, nie však úplná strata práva na odpočítanie dane, ako je to pri daňovom
podvode. V prípade preukazovania zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené na daňový orgán,
ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak, než len na základe domnienok (por.
rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20, Crewprint Kft., C-611/19). Uvedenými skutočnosťami
sa však daňové orgány nezaoberali, preto preskúmavané rozhodnutia trpia nedostatkom dôvodov, na

ktorých sú založené. Navyše z preskúmavaných rozhodnutí nie je zrejmé, akým spôsobom sa daňové
orgány dopracovali od spochybnenia pôvodu dreva ku konštatovaniu daňovej výhody na strane žalobcu
a aká mala byť úloha žalobcu v popísanom reťazci spoločností, u ktorých bola konštatovaná ekonomická
neopodstatnenosť. Ak došlo ku konkrétnemu daňovému zvýhodneniu na strane žalobcu, je potrebné
podrobne analyzovať celú umelú konštrukciu deklarovaných plnení, ktorá viedla k daňovej výhode,
pričom musí byť jednoznačne preukázaná účasť či podiel žalobcu na nej, zahŕňajúce jeho vedomosť.

Závery daňových orgánov, ktoré vyplynuli zo skutkových zistení, sú mätúce, nezodpovedajú zásadám
logického myslenia a nie sú opatrené dostatočnými a zrozumiteľnými úvahami v súlade s § 63 ods. 5
Daňového poriadku.

46.Správnysúdvzhľadomnauvedenédospelkzáveru,ženapadnutérozhodnutieakocelokjepotrebné

zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec žalovanému vrátiť na ďalšie konanie podľa § 191 ods.
4 SSP. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom vysloveným správnym
súdom v tejto veci, bude odstrániť vytknuté nedostatky, postupovať v súlade so zákonom a v prípade
vydania nového rozhodnutia, toto náležite, teda zrozumiteľne a dostatočne odôvodniť tak, aby bolo
preskúmateľné a presvedčivé a aby dávalo odpoveď na všetky skutkové a právne otázky nastolené

v danej veci, teda: či skutkový stav a dôvody zistené správcom dane sú dostatočné na to, aby žalobcovi
bolo možné právo na odpočítanie dane úplne odňať, eventuálne ho len modifikovať, v prípade existencie
takýchto dôvodov tieto jednoznačne a bez pochybností identifikovať a podradiť pod konkrétny inštitút
odňatia práva na odpočet, v nadväznosti na to ustáliť, koho v danom konaní zaťažuje dôkazné bremeno
a či je potrebné uskutočniť vedomostný test, zaoberať sa všetkými podmienkami, ktorých splnenie sa

vyžaduje na to, aby určitý inštitút odňatia práva na odpočet bolo možné aplikovať, a vysporiadať sa
s otázkami skutkového stavu a hodnotenia dôkazov v závislosti od konkrétneho aplikovaného inštitútu,
a všetky úvahy v tomto smere dostatočne a zrozumiteľne odôvodniť.

47. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je

orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu
v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

48. Ďalšími žalobnými námietkami v danej veci [žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. f),
písm. g) SSP] sa správny súd nezaoberal, keďže hodnotenie ich dôvodnosti je s ohľadom na vytýkané
vady napadnutého rozhodnutia, v podobe jeho nepreskúmateľnosti, v tomto konaní predčasné. Až po
tom, ako si žalovaný, resp. správca dane ujasnia, o ktorý inštitút nepriznania práva na odpočítanie
DPH vo vzťahu k žalobcovi a zdaňovaciemu obdobiu apríl 2014 ide, resp. aké sú konkrétne dôvody

nepriznania práva na odpočítanie dane, a či sú tieto vôbec dané, vrátane všetkých podstatných
skutočností, ktoré s týmto ustálením súvisia, budú daňové orgány povinné nanovo sa vysporiadať
aj s úplnosťou a správnosťou skutkových zistení, ktoré následne podrobne a komplexne odôvodnia
vo vzťahu ku všetkým spochybneným faktúram, celému objemu dodaného tovaru dreva a dodaných
služieb vo väzbe na konkrétne dodávky dreva, pri zohľadnení osobitostí trhu s drevom. V prípade,

že daňové orgány pritom dôjdu k záveru, že dokazovanie je potrebné doplniť, prípadne zopakovať,
tento postup zrealizujú v súlade so zákonom, pri zachovaní práv žalobcu a pri dôslednom dodržaní
ustanovení Daňového poriadku, vrátane zásad daňového konania vyjadrených v § 3 Daňového
poriadku (najmä zásad podľa § 3 ods. 3, ods. 9 Daňového poriadku), s ohľadom na subjekt, ktorý
zaťažuje dôkazné bremeno, a pri riadnom zdôvodnení prípadného odmietnutia vykonania žalobcom

navrhovaných dôkazov. Daňové orgány budú povinné vyhodnotiť skutkový stav v súlade so zásadou
voľnéhohodnoteniadôkazovtak,abyzichúvahbolozrejmé,akovyhodnotilidôkazyjednotlivoavšetkyv
ich vzájomnej súvislosti, pričom budú povinné objasniť aj to, ako vyhodnotili dôkazy v prospech žalobcu.49. Pokiaľ ide o správnosť právneho posúdenia danej veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP], ani touto otázkou
sa správny súd nezaoberal, nakoľko tomu vo vzťahu k otázkam nepriznania práva na odpočítanie dane
podľa § 49, § 51 zákona o DPH bránili vytýkané vady napadnutého rozhodnutia, jeho nezrozumiteľnosť,

zmätočnosť a nedostatok dôvodov, na ktorých je založené, v dôsledku čoho nebolo možné zaujať
stanovisko k právnej stránke veci.

50. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 175 ods. 2 SSP.

51. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442

SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.