Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-16C/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317210370
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1317210370.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV. v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci

žalobcu : A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., zastúpeného JUDr. Zuzanou Nespalovou,
advokátkou so sídlom Saratovská 6/D, 841 02 Bratislava, IČO: 30866359, proti žalovanému: A. F. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XXX, F., o náhradu škody s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.05.2017 a doplnenou podaním zo dňa 06.11.2017, sa žalobca
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.881 euro z titulu náhrady škody, ktorú

žalovaný spôsobil žalobcovi v máji 2012 a v dňoch 04.-07.06.2012 odstránením pletivového plotu
a postavením železobetónového plotu, vyrúbaním stromov a orgovánu a neskôr v júli 2015 demoláciou
trubkového oplotenia na parcele žalobcu č. XXXX/X, kat. úz: B., obec: RECA, okres: H. zapísané na LV
č. XXX. Žalobca ďalšími podaniami zo dňa 29.01.2018 a 10.08.2018 pôvodnú žalobu voči žalovanému
rozšíril o ďalšiu škodu v sume 1.920 eur, ktorú mal žalobcovi spôsobiť ukradnutím/poškodením brány
a potrebou úpravy sériovej brány na požadovaný rozmer, za poškodenie stĺpu s betónovým základom a
za ujmu, ktorá bola žalobcovi spôsobená tým, že žalovaný znemožnil predaj časti záhrady období rokov

2014, 2015 a v júni 2018. Žalobca zároveň doplnil ďalšie skutkové tvrdenia a uviedol aj nové skutočnosti.

2. Súd o zmene žaloby rozšírením o ďalšie nároky rozhodol podľa § 142, § 143 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uznesením zo dňa 03.09.2018, sp. zn. 16C/85/2017-84 tak, že pripustil
navrhnutú zmenu žaloby rozšírením o ďalšie peňažné plnenie na rovnakom skutkovom a právnom
základe, vrátane rozšírenia žaloby o pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, týkajúcu sa
doplnenia rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, o skutočnosti uvedené v podaniach žalobcu

zo dňa 29.01.2018 a 10.08.2018, vzťahujúce sa na rozšírenie uplatneného práv.

3. Po rozšírení žaloby uznesením zo dňa 03.09.2018, sp. zn. 16C/85/2017-84 boa predmetom sporu
náhrada škody v celkovej sume 3.801 eur, ktorej sa žalobca voči žalovanému domáhal.

4. Skutkovým základom žaloby (§ 150 C.s.p.) boli tvrdenia žalobcu, že s manželkou vlastnia v
katastrálnom území B. rodinný dom č. XXX postavený na parcele č. XXXX so záhradou – parc.č.XXXX/

X (podľa LV č. XXX pre okres: H. obec: B., kat. úz: B.). Uviedol, že pred rokmi manželom A. I. a A.
J. E. dočasne povolili prechod cez záhradu na susediaci pozemok, a to postupne až do dĺžky 94 m
a šírky 4,5 metra, do času kým neodkúpia na tento účel časť susedného poľa (parc. č.XXXX/X), ktoré
v tom čase nebolo údajne dedičský vyporiadané. A. J. E. zomrel v roku 2006 a časť nehnuteľnostipo ňom zdedil jeho syn F. (LV. č. XXX, k.ú. B.), tzn. žalovaný. Napriek prísľubu A. I. E., že vyriešia
prechod cez pole, nedošlo k tomu, naviac zo strany žalovaného neskôr začalo dochádzať k násilnostiam.
Preto dňa 05.10.2016 podal žalobca žalobu na konečné vysporiadanie prechodu (iné konanie pôvodne

na OS Pezinok, neskôr postúpené na bývalý OS Bratislava III). Žalobca pre úplnosť tiež uviedol, že
v roku 1994 bolo v kúpnej zmluve zriadené iba „proforma“ vecné bremeno - prechod v šírke 3 metre
cez záhradu žalobcu, ktoré sa však nevyužívalo, čo je tiež predmetom (inej) žaloby. Ďalej žalobca k veci
uviedol,ževmáji2012žalovanýnechalzbúraťnačastipozemkuparc.č.XXXX/X(pozemokžalovaného)
pletivolatkové oplotenie a postavil železobetónové oplotenie. Zároveň žalovaný v dňoch od 04.-07.2012

nechal v záhrade žalobcu (p.č. XXXX/X) vyrúbať stromy a vytrhať väčší počet orgovánu v dĺžke 21
m a šírke cca 1m, odstránil plotové pletivo a postavil panelový plot až 1,2 m od hraníc s pozemkom
Železníc SR (parc. č. XXXX/X), a to bez súhlasu žalobcu, súhlasu orgánu ochrany prírody podľa §
47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. a stavebného úradu. Týmto konaním žalovaného bola žalobcovi
spôsobená škoda minimálne 1.500 eur, zhoršilo sa jeho životné prostredie, nakoľko živý plot výrazne
znižoval hluk a poskytoval prirodzené clonenie pred okoloidúcimi vlakmi vo vzdialenosti 30-40 m, keď

žalobcovi (s manželkou) je nepríjemné, ak im reflektory lokomotív svietia do spálne alebo im cestujúci
pozerajú do obývačky. Žalovaný toto konanie podľa žalobcu odôvodnil tým, že konáriky poškodzujú lak
jeho luxusného auta, pričom žalovaný sa žalobcovi vyhrážal fyzickým násilím a začal žalobcu ignorovať.
Žalobca ďalej uviedol, že z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu bol nútený absolvovať nákladnú
liečbu aj v zahraničí a preto chcel predať v roku 2014 – 2015 časť záhrady na parcele č. XXXX/X,

pričom pri premeraní záhrady vytýčili nový pozemok, tak aby bol umožnený prechod na parcelu rodiny
žalovaného a preto žalobca postavil časť plotu v dĺžke 21 m a v šírke 3,2 m od hranice pozemku
Železníc SR (parc. č. XXXX/X). Žalovaný o 4 mesiace na to využil neprítomnosť žalobcu, keď bol v júli
2015 v kúpeľoch a zlikvidoval uvedené oplotenie namiesto toho, aby presunul betónový plot na správne
miesto. Odstráneným rozostavaného plota žalobcovi vznikla škoda minimálne 381 eur a tiež mu tým

žalovaný znemožnil odpredaj časti záhrady, čím žalobcovi obmedzil možnosť ďalšej liečby.
Konkrétne samotnú škodu žalobca vyčíslil ako škodu spôsobenú na stromoch a porastov, ktoré žalovaný
vyrúbal a na oplotení, ktoré odstránil v dňoch 04.06.-07.06.2012 vo výške 1.500 €; ďalej ako škodu
spôsobenú demoláciou trubkového oplotenia v júli 2015 vo výške 381 €, podľa pripojeného výpočtu
vychádzajúc z lacnejšie alternatívy cenovej kalkulácie predloženej dvomi firmami, za ktorú by tieto filmy

zmontovali plot, vykopal jamu, osadili a zabetónovali stĺpiky a natiahli 4 rady drôtu bez pletiva.

5. Na preukázanie skutkových tvrdení žalobca so žalobou predložil ako listinné dôkazy: výpis listu
vlastníctva č. XXX, k.ú. B., čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXX, k.ú B., geometrický plán
na oddelenie parcely č. XXXX/X, k.ú. B. zo dňa 13.07.1994, fotodokumentáciu o poničených stromoch,

krovín, plote, vytrhaných stĺpikoch, cenovú ponuku č. 16CP145 od RAMIL s.r.o. zo dňa 04.05.2016 a
cenovú ponuku od K. L. – Takov výroba a montáž oceľových konštrukcií do dňa 27.04.2016.

6. Žalovaný sa podľa obsahu podania, vyjadril k veci písomne dňa 06.11.2017 a neskôr v podaní
z 05.04.2018, kde označil všetky tvrdenia žalobcu za vymyslené a nepravdivé s tým, že žalobcovi žiadnu

škodu nespôsobil. Ako nepravdivé poprel tvrdenie, že by žalobcovi v júni 2012 vyrúbal a vytrhal porasty
a oplotenie ako to opisuje žalobca. Uviedol, že v tomto období rekonštruoval oplotenie svojej záhrady,
z čoho mu zostali betónové dielce, pričom ho žalobca naopak požiadal, či by nemohol opraviť aj časť
oplotenia žalobcu, ktoré bolo staré, prerastené náletovými drevinami a celé zhrdzavené a oddeľovalo
pozemok žalobcu od suseda M., s ktorým mal žalobca zlé vzťahy a chcel, aby to žalovaný so susedom

M. vybavil. Na základe toho žalovaný rozobral staré zhrdzavené oplotenie, vyklčoval burinu, kríky
a náletové dreviny, ktorým bolo prerastené a vybudoval plot zo zvyšných betónových dielcov o celkovej
dĺžke cca 10 m. Namietol, že vyrúbané dreviny a kríky nemali žiadnu spoločenskú a ani inú hodnotu.
V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca uvedené vymyslené tvrdenia oznámil na polícii v H.,
ktoré OO PZ, OR PZ Senec po preverení ukončil ako neopodstatnené. Ako klamstvo označil žalovaný

ďalšie tvrdenie žalobcu, že mu v júli 2015 zdemoloval trubkové oplotenie, ktoré bolo taktiež predmetom
preverovania OR PZ Senec a ukončené ako neopodstatnené. Žalobcu pritom označil ako problémového
a konfliktného človeka, ktorý sa súdi so všetkými susedmi, vrátane Železníc SR. Žalobca ďalej opísal,
že jeho rodičia v roku 1994 kúpili od žalobcu s manželkou záhradu a nakoľko k pozemku nebol iný prístup
iba cez pozemok žalobcu, otec žalovaného sa so žalobcom dohodol na zriadení vecného bremena,

spočívajúceho v práve prechodu cez parcelu č. XXXX/X (rodiny žalobcu) v prospech vlastníkov parcely
č. XXXX/X (rodiny žalovaného) tak, ako to bolo vyznačené na geometrickom pláne zo dňa 13.07.1994
a tak je zapísané aj na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. B.. Túto záhadu neskôr zdedil žalovaný po smrti
svojho otca (A. J. E.). Žalovaný uviedol, že z neznámych príčin mu žalobca začal v roku 2012 vytýkaťrôzne veci ohľadom záhrady, jeho útoky sa stupňovali každým mesiacom, niekoľko krát privolal aj
políciu, aby riešila „nezmysly“ žalobcu, okrem iného aj znemožnenie prechodu na pozemok žalovaného.
Žalovaný uviedol, že keď jedného dňa v júli 2015 prišiel do záhrady, bolo v strede príjazdovej cesty

osadených 5 ks kovových sĺpikov, čím mu bol znemožnený prístup do jeho záhrady. Preto žalovaný
stĺpiky vybral zo zeme, avšak ich neporušil a položil ich na okraj príjazdovej cesty. Podľa žalovaného išlo
o jednoduché, staré, kovové stĺpiky, ktorých hodnota je minimálna a celú situáciu riešila aj polícia v Senci,
kde fotkami žalovaný zdokladoval skutkový stav a uvedené tvrdenia žalobcu, boli políciou odmietnuté
ako neopodstatnené.

7. Žalovaný na preukázanie svojich skutkových tvrdení ako dôkaz predložil fotodokumentáciu
o pôvodnom stave oplotenia záhrady, krovinách, stĺpikoch osadených na príjazdovej ceste a stave po ich
odstránení a po uložení stĺpikov vedľa betónového plota.

8. Žalobca v následných písomných podaniach, ktorými zároveň rozšíril pôvodnú žalobu, ešte k veci

uviedol, že všetky jeho tvrdenia sú pravdivé a preukázané predloženými dôkazmi a priloženými
fotografiami. Naopak tvrdenia žalovaného sú len účelové, s cieľom zbavenia sa zodpovednosti
za spôsobenú škodu. Poprel tvrdenie žalovaného, že by vlastníkom susediacich pozemkov bol p. M.,
nakoľko všetky vlastnia Železnice SR a ani pozemok, na ktorom v júni 2012 boli vyrúbané porasty
a zlikvidované oplotenie, nebol menovanému nikdy zo strany ŽSR prenajatý. K tomu žalobca od veci

doplnil, že K. M. trpí predstavou, že je potomkom grófa N. a patrí mu všetko v okolí, vrátane pozemkov
žalobcu a žalovaného, pričom ešte počas života otca žalovaného, mu znepríjemňoval život častými
a stupňujúcimi sa verbálnymi a fyzickými útokmi, ktoré riešila aj polícia v rámci priestupkového konania
a p. M. bola uložená poriadková pokuta. Následne p. M. spolu so synom začali útočiť na žalobcu a ničiť
jeho majetok a podľa žalobcu s M. nie je priateľ žiadny slušný človek. Žalobca k veci ďalej uviedol,

že žalovaný sa snaží bagatelizovať rozsah škody, čo je zrejmé aj z predloženej fotodokumentácie, podľa
ktorej plot z betónových dielcov nie je len v dĺžke cca 10 m, ale omnoho viac, cca 21 m (8 dielcov
x 2,5 m). Žalobca odmietol tvrdenie žalovaného, že by mal živý plot v pletive mal zjavné nedostatky,
podľa žalobcu bol funkčný, estetický a obsahoval 31 stromov, veľký počet kríkov orgovánu a jeho
chybou bolo, že bol situovaný až 1,5 m na pozemku žalobcu parc.č. XXXX/X a nie na okraji záhrady

ŽSR (parc.č. XXXX/X). Bez bližšieho súvisu k tomu opísal, ža sa na to prišlo až pri vymeriavaní
hraníc pozemkov v roku 2005, strediskom železničnej geodézie, na základe čoho medzi parcelami
č. XXXX/X O. P. XXXX/X ŽSR postavili bariérový plot a plot na parc. č. XXXX/X však ŽSR už
nechceli preložiť, pretože pozemok prenajímajú, plot je zachovalý, postavený podstatne neskôr ako plot
na parc. č. XXXX/X. Žalobca namietal, že fotografie, ktoré predložil žalovaný boli vyhotovené ešte

v roku 2004 jeho otcom a demonštrujú stav oplotenia vedľa hospodárskej budovy (ŽSR) na parcele
č. XXXX/X a nie na parc. č. XXXX/X, ktoré bolo v roku 2005 zbúrané a nahradené spomínaným
bariérovým plotom. Žalobca tiež poprel tvrdenia žalovaného, že polícia riešila nejaké jeho podanie. Ďalej
žalobca k veci uviedol, že žalovaný mu v júni 2012 prisľúbil, že plot preloží na správne miesto podľa
vymedzenia ŽSR a porasty nahradí rýchlorastúcimi ozdobnými kríkmi, avšak o 2 dni žalobcovi vynadal

a odvtedy s ním nekomunikuje. Rovnako podľa žalobcu žalovaný bagatelizuje aj spôsobenú škodu
odstránením oceľových stĺpikov, nakoľko žalobca použil nadštandardné oceľové stĺpiky pozostávajúce
z priskrutkovateľnej nadzemnej časti a z časti na zabetónovanie, pre prípad, že by v budúcnosti
bolo potrebné plot demontovať. To, že stĺpiky boli zabetónované, ich prevedenie bolo nadštandardné,
na ich vylomenie bola potrebná väčšia sila a aj to, že boli všetky znehodnotené vrátane použitého

drôtu, je zrejmé z predloženej fotodokumentácie. Žalobca v rozpore s predchádzajúcim vyjadrením
pritom potvrdil, že v tejto súvislosti podal trestné oznámenie, avšak podľa jeho názoru nie je pravdou,
že by polícia prípad zamietla, ale si len uľahčila prácu a vec postúpila na prejednanie priestupku
a žalobcu odkázala na občianskoprávne konanie. Žalobca tiež uviedol, že Benžovcov už v roku 2014
a začiatkom roku 2015 upozornil, že sa chystá predať záhradu, že musí postaviť nový plot, ktorý by

ohraničoval predávanú časť záhrady 3 m od hranice pozemku p.č. XXXX/X patriacemu železniciam
a pokiaľ neodstránia betónovú bariéru, že im bude zavadzať v prechode. Žalovaný bariéru neodstránil,
ale odstránil novovybudované oplotenie, čím žalobcovi znemožňuje predať záhradu, nakoľko nikto
nekúpi záhradu s časťou pozemku za plotom, ktorú používajú bezohľadne iné osoby. Pritom tvrdil, že
Benžovci (žalovaný) používajú prechod až v šírke 4,5 m a nie 3 m od hranice s pozemkami železníc

od hranice pozemkov ŽSR p.č.XXXX/X a p.č. XXXX/X. Taktiež žalobca uviedol, že na súčasnú parc. č.
XXXX/Xsaodnepamätichodiloautamipoľnoucestouvedľaplotuparcelyč.XXXX/Xaponejprechádzal
od roku 1992 (prenájom do roku 1994, kedy časť záhrady kúpil) aj otec žalovaného a keď sa zistilo,
že táto poľná cesta nie je zaznačená v katastri, už bolo neskoro, nakoľko E. mali rozostavanú chatu a abymohlo dôjsť k predaju (časti záhrady žalobcu, ktorú im predal) nahovorili žalobcu uviesť iba „proforma“
v kúpno-predajnej zmluve klauzulu o zriadení vecného bremena, ktoré sa podľa žalobcu nikdy nemalo
uplatňovať, lebo sa ústne zaviazali, že odkúpia od D. B. časť pozemku, po ukončení dedičského konania

a zápise vlastníkov do katastra. Otec žalovaného aj po kúpe záhrady chodil na záhradu poľnou cestou
až do roku 1998, kedy to znemožnil nájomník vedľajšieho pozemku a poľnou cestou sa dalo ísť už len
peši. Pretože E. potrebovali na pozemok voziť stavebný materiál, otec žalovaného požiadal žalobcu
o výpomoc - prenájom časti záhrady najskôr v r. 1998 v dĺžke 50 m a neskôr v r. 2000 až 94 m, v šírke až
4,5m,avšakdojehosmrtivr.2006,sanestiholdoriešiťprechod(napozemokE.)kúpoučastivedľajšieho

pozemku. A. E. (matka žalovaného) a dedič 1 pozemku (zrejme žalovaný) ústne potvrdili záväzok,
že kúpia poľnú cestu, avšak ho nesplnili a preto žalobca podal žalobu na usporiadanie prechodu
na pozemok parc. č. XXXX/X (konanie pôvodne na OS Pezinok, teraz vedené na tunajšom súde pod sp.
zn. B3-14C/242/2016). Žalobca ďalej opísal incident z júna 2017 tak, že žalovaný ako v akčnom filme
vtrhol do obydlia žalobcu, odpílil zámky a odcudzil záhradnú bránu a ďalšiu mu poškodil s úmyslom
znemožniť predaj časti záhrady žalobcu. Tento prípad tiež riešila polícia v Senci, ktorá ako obyčajne

nebrala do úvahy rozsah spôsobenej škody a prípad postúpila na priestupkové konanie. Všetky uvedené
skutočnosti mali byť skutkovým základom pre rozšírenie žaloby o úhradu ďalšej škody spôsobenej
žalobcovi žalovaným. Záverom žalobca ešte uviedol, že E. im (zrejme žalobcovi a jeho manželke)
neplatia nič za používanie takmer 4 árového pozemku, nepodieľajú sa na nákladoch a ani neuhrádzajú
daň z pozemku (žalobcu), pričom žalovaný chatu prepožičiava rôznym indivíduám, ktoré prechádzajú

cez obydlie žalobcu bez jeho súhlasu, keď nemajú kľúče odpília zámok, žalobcu napádajú, parkujú autá,
tak aby znemožnili žalobcovi postaviť oplotenie a predať časť záhrady.
Žalobca ďalšiu škodu na majetku, ktorú mu spôsobil žalovaný dňa 04.06.2017 špecifikoval vo výške
520 eur, ako náhradu za uvedenie vecí do predošlého stavu (§ 126 ods. 1 TZ), tzn. ukradnutej brány
s nákladmi na úpravu rozmeru bežne predávanej brány (195 x 360) na požadovaný rozmer (195 x

310), namontovanie zváraním (pánty) vrátane dopravy, náklady na výmenu poškodeného stĺpa, ich
odstránenie aj s betónovým základom a odvoz na skládku, osadenie a zabetónovanie nového stĺpa.
Cenu uviedol odhadom po konzultácii s odborníkom a z predajných cien podobnej sériovej brány v cene
293,30 eur, pričom uviedol, že úprava sériovej brány vyjde lacnejšie o 50 %, ako úprava brány vyrobenej
na mieru. Ďalej žalobca požadoval náhradu škody na ujme spôsobenú systematickým znemožňovaním

predaja časti záhrady vo výmere cca 6 árov v cene 39 eur/m2 žalovaným a túto ujmu spôsobenú
oneskoreným predajom záhrady žalobca odhadol vo výške 1.400 € ročne. Pri výpočte ujmy vychádzal
z ročného úroku pri poskytovaní bezúčelového úveru stanovených peňažnými ústavmi okolo 6 % z istiny,
čo po prepočte 600 x 39 x 6 % predstavuje 1.400 € ročne, čo je úrok za jeden rok, ktorého sa žalobca
domáha voči žalovanému. Žalobca znemožnenie predaja časti záhrady odvodil od toho, že žalovaný

využíva prechod na svoj pozemok v šírke 4,5 m namiesto 3 m, v roku 2015 preto zbúral budovanú prvú
časť oplotenia v dĺžke 21 m, v júli 2017 jednu bránu zničil a druhú odcudzil a v r. 2018 2 krát znefunkčnil
bránu, aby sa záhrada nedala uzamknúť. Dosť nekonkrétne žalobca ešte opísal, že v júni (zrejme r.
2018), keď bol žalobca dlhšie na kúpeľnej liečbe, bol poškodený nový plot ohraničujúci časť záhrady
určenej k predaju na dvoch miestach. Všetky tieto incidenty spôsobujú to, že už 2 roky žalobca nemôže

predať časť záhrady pretože záujemcovia, keď zistia, že plot je zdemolovaný, brány znefunkčnené,
stromy a kríky odstraňované arogantnými susedmi, tak prestanú mať o takúto záhradu záujem a žalobca
si musí rok čo rok požičiavať na liečbu a zadlžovať sa.

9. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložila súdu ďalšie listiny - cena záhradnej brány a pletiva z

internetovej stránky „Plotové centrum“, odborné vyjadrenie od Q. F. na základe žiadosti OO PZ v Senci
zo dňa 14.06.2017 a Geometrický plán na oddelenie parcely č. 1016/2 zo dňa 13.07.1994.

10. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 05.04.2018 označil predchádzajúce vyjadrenia
žalobcu za vymyslené, nepravdivé a zavádzajúce. Konkrétne vyjadrenia žalobcu ohľadom vzťahov

s p. M. pre predmetný spor označil za irelevantné, ako aj to, či je menovaný vlastníkom susediaceho
pozemku, pričom poprel, že by to niekedy tvrdil. Poukázal na to, že žalobca si hodnotu stromov a kríkov,
ako aj ich počet, ktoré mal žalovaný podľa jeho tvrdenia vyrúbať, stanovil sám podľa vlastnej predstavy,
pričom sa jedná o náletové dreviny a burinu bez spoločenskej alebo akékoľvek inej hodnoty, ktoré
rastú naďalej v oplotení v nezmenenej podobe na pokračujúcom páse prístupovej cesty. Namietal,

že žalobca nazýva živým plotom kríky a burinu prerastené v starom, zhrdzavenom oplotení, o výmenu
a odstránenie ktorého žalovaného požiadal sám žalobca. Taktiež poprel tvrdenia, ktoré žalobca stále
opakuje, že žalovaný postavil plot na jeho pozemku. K tomu žalovaný uviedol, že hranice pozemku
boli vytýčené v roku 1994 pri jeho kúpe, pričom v rohoch pozemku sú osadené geoharpony, ktoréurčujú hranice pozemku. Tieto hranice premeriavali geodeti Železníc SR, ktorí dňa 15.02.2005 vydali
Vytyčovací náčrt hranice medzi pozemkami p.č. XXXX/X, R. XXXX/X O. R. XXXX a zároveň Protokol
o vytýčení hranice pozemku, v ktorom sa jasne uvádza, že „vytýčené lomové body hranice pozemkov

boli v prírode označené geoharponmi“, ktoré sú vyznačené vo vytyčovacom náčrtku. Žalovaný uviedol,
že za posledné roky opakovane, ústne aj písomne a aj na polícii v Senci deklaroval, že nemá žiadne
výhrady k premeraniu hraníc pozemku, čo však žalobca odmieta a tvrdí, že ON sám vie, kde sú hranice
z pozemku. Žalovaný ďalej namietal, že trubkové oplotenie, ktoré mal v júli 2015 zdemolovať žalobcovi,
si žalobca nechal oceniť a od neho žiada najnižšiu kalkulovanú cenu. Pritom protizákonne postaveným

oplotením žalobca žalovanému znemožnil prístup na jeho pozemok, čím hrubým spôsobom porušil jeho
ústavné právo na nedotknuteľnosť obydlia (rovnako ako to uvádza žalobca v listoch, ktoré neustále
posiela žalovanému a jeho blízkym). Zopakoval, že išlo o „oplotenie“ pozostávajúce z piatich starých
trubiek a starého napínacieho drôtu bez pletiva, na ktoré žalobca použil staré stĺpy zo svojho plota,
ktoré rozrezal na polovicu a zabetónoval na prístupovej ceste, cez ktorú žalovaný prechádza na svoj
pozemok a označil to za „nadštandartné oceľové stĺpiky“. Preto vykalkulovaná cena za niekoľko desiatok

rokov staré stĺpy, ktoré si dal žalobca oceniť, je absolútny nezmysel. Naviac stĺpiky boli vybrané zo zeme
a odložené na kraj pozemku žalobcu, sú v stave v akom ich žalobca zabetónoval a pokiaľ by boli
pre neho cenné, nenechal by ich odviesť a nenechal by ich odvtedy (niekoľko rokov) ležať na zemi.
Žalovaný ešte v krátkosti zopakoval, že z Kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorou
žalobca predal záhradu rodičom žalovaného jasne vyplýva, že touto zmluvou súčasne zriadil vecné

bremeno, keď sa v čl. 6 predmetnej zmluvy uvádza: „Predávajúci zriaďujú v prospech kupujúcich vecné
bremeno v zmysle ustanovení § 151 n-r zákona č. 47/92 Zb., ktoré spočíva v práve prechodu cez parcelu
č. XXXX/X v prospech kupujúcich parcely č. XXXX/X tak, ako je to vyznačené v Geometrickom pláne
z 13.07.1994 .“ Pokiaľ by žalobca v roku 1994 nevedel, čo podpisuje, tak je nesvojprávny, pričom
žalovaný všetky ďalšie tvrdenia žalobcu o iných úmysloch otca žalovaného označil za vyfabulované

nezmysly a klamstvá žalobcu. Šírka prechodu podľa uvedeného geometrického plánu je 3 m. V závere
sa žalovaný len stručne uviedol, že tvrdenia žalobcu o platení za používanie 4 árového pozemku
sú nehorázne a poprel, že by žalovaný alebo niekto iný využíval pozemok žalobcu, okrem prechodu
na pozemok žalovaného (ako prístupovú cestu) stanoveného zákonom a kúpnou zmluvou, o ktorý sa
žalovaný od smrti svojho otca pravidelne stará, kosí na ňom trávu, stará sa aj o dreviny žalovaného,

ktoré prerastajú cez plot na prístupovej ceste. Naviac otec žalovaného kúpil žalobcovi motorový kosiaci
traktorček, ktorým občas žalobca tiež pokosí prístupovú cestu. Pritom žalovaný neustále obťažuje
všetkých, ktorí prichádzajú do záhrady žalovaného, vulgárne im nadáva a vyhadzuje ich z „jeho“
pozemku, vyhráža sa fyzickým násilím, všetkých si fotí, filmuje, a to trvá už niekoľko rokov. Žalobca
uvádza nepravdivé a tendenčné tvrdenia, žalovaný mu žiadnu škodu nespôsobil a jeho konanie svedčí

len o túžbe po peniazoch, čomu svedčí aj to, že si stále vymýšľa nové a nové požiadavky na finančné
plnenie.

11. Žalovaný k svojmu písomnému vyjadreniu na podporu skutkových tvrdení pripojil : rozsiahlu
fotodokumentáciu, Vytyčovací náčrt hranice medzi pozemkami zo dňa 21.02.2005 zo zoznamov

súradnícbodovPBPPazoznamomsúradníclomovýchbodovhraniceŽSR,vytyčovacínákresaProtokol
o vytýčení hranice pozemku zo dňa 15.02.2005.

12. Súd vo veci po úkonoch prípravy pojednávania podľa § 167 C.s.p., v rámci ktorých doručil
žalovanému žalobu s prílohami, poučením o jeho procesných právach a povinnostiach, výzvou

(uznesením) na vyjadrenie k žalobe vrátane poučenia podľa § 274 C.s.p. o možnosti rozhodnutia
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného spolu, na prejedanie veci nariadil pojednávanie na dňa
13.02.2020 o 10.00 hod., na ktorom za splnenia procesných podmienok, rozhodol o žalobe podľa §
137 písm. a) C.s.p., na splnenie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.081 eur rozsudkom
pre zmeškanie podľa § 274 C.s.p tak, že žalobe vyhovel a žalobcovi podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1

C.s.p. priznal voči žalovanému v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania

13. Súd uznesením zo dňa 29.05.2020, sp.zn.16C/85/2017-105 zamietol návrh žalovaného zo dňa
07.04.2020 na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pre nepreukázanie dôvodov, pre ktoré zmeškal
nariadené pojednávanie dňa 13.02.2020.

14. Voči predmetnému uzneseniu sa žalovaný v zákonnej lehote odvolal a pripojil doklady, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.11.2020, sp. zn 6Co/160/2020-119 tak, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 29.05.2020, sp.zn.16C/85/2017-105 zrušil a vec vrátiltunajšiemu súdu na ďalšie konanie ako predčasné, z ktorého dôvodu nemožno posúdiť jeho správnosť.
Súdu prvej inštancie uložil dať žalovanému možnosť, aby preukázal svoje tvrdenia, pre ktorý zmeškal
pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie (zdravotné problémy manželky, ktorá

mu nemohla preposlať predvolanie na predmetné pojednávanie), a aby bez striktne formalistického
spôsobu výkladu ustanovení zákona, ďalej vo veci konal a rozhodol.

15. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.12.2022, sp.zn.16C/85/2017-133, právoplatným dňa
20.01.2023, podľa § 277 ods. 2 C.s.p. zrušil rozsudok pre zmeškanie žalovaného zo dňa 13.02.2020,

sp. zn 16C/85/2017-97 C.s.p., nakoľko žalovaný dokladmi priloženými k odvolaniu, najmä dokladom o
dlhodobej PN, dostatočným spôsobom preukázal, že jeho manželka mala v rozhodnom čase zdravotné
problémy, ktoré jej bránili preposlať žalovanému predvolanie na predmetné pojednávanie a teda
žalovaný zmeškal pojednávanie z ospravedlniteľného dôvodu.

16. Podľa § 177 ods. 1 C.s.p., súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

17.PodľaČl.8ZákladnýchprincípovCivilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„C.s.p.“),stranysúpovinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci samej a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a
to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

19. Podľa § 150 od. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

20. Podľa § 150 od. 2 C.s.p., na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

21. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

22. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

23. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

24. Súd vec prejednal na pojednávaní, na ktorom vypočul právnu zástupkyňu žalobcu, vykonal
dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného a listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu spolu

s ich písomnými podaniami (ods. 5., 7., 9. a 11. rozsudku) a ďalšími listinnými dôkazmi, predloženými
stranamivrámcikonaniaatvoriacimiobsahspisu,vrátanežalobcompredloženéhoZnaleckéhoposudku
č. 87/2024 vypracovaného Ústavom stavebnej ekonomiky, s.r.o. zo dňa 12.06.2024, uznesením OP
Bratislava III, č. 4Pn 297/17/1103-5 zo dňa 07.08.2017, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III.,
sp. zn.14C/242/2016 - 320 zo dňa 08.12.2022 vo veci určenia práva zodpovedajúcemu vecnému

bremenu a o vydanie bezdôvodného obohatenia a iných nárokov, ako aj skutočnosťami vyplývajúcimi z
verejných registrov (napr. obchodného registra, katastra nehnuteľností a pod.), na základe ktorého mal
za dostatočne preukázaný skutkový stav, rozhodujúci pre právne posúdenie veci a preto podľa § 182
C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci vyhlásil rozsudok (§ 219 ods. 2 prvej vety C.s.p.).

25. Právny zástupca žalobcu a žalovaný v rámci svojho vyjadrenia na pojednávaní súdu zotrvali
na doterajších postojoch, vyjadrili sa ešte k veci, však žiadne ďalšie podstatné skutočnosti neuviedli,
na podporu svojich tvrdení predkladali najmä fotodokumentáciu, žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhli.

26. Právny zástupca žalobcu v konaní pred súdom poukázal na obsah žaloby v znení neskorších

písomných podaní vrátane jej rozšírenia, na ktoré v celom rozsahu odkázal, pričom ešte doplnil, že
podstatousporujeto, žežalovanývdňoch04.06.–07.06.2012bezvedomiaasúhlasužalobcuodstránil
plot a porasty (živý plot) na parcele č. XXXX/X (k.ú. B.), ktorá v súčasnosti už neexistuje, resp. ide
o parcelu č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu. Súčasná parcela č. XXXX/X je v súčasnosti vo vlastníctvetretej osoby, pričom pôvodná bola rozparcelovaná. Poprela tvrdenia žalovaného, že dĺžka plota bola
10 m a ako dôkaz predložil fotografie plota. Uviedol, že parc. č. XXXX/X patrila žalobcovi a susedila
s parcelami Železníc SR, konkrétne parc. č. XXXX/X, R.. P. XXXX/X O. R. P. XXXX/X, pričom došlo

k vytýčeniu nových hraníc v súvislosti s odpredajom časti parciel, ktoré vytyčovali ŽSR. Žalobca v tom
čase chcel predať časť pozemku a z toho dôvodu začal stavať na prelome rokov 2014 – 2015 plot 3
m od hraníc svojho pozemku (susediaceho s pozemkom ŽSR), na vtedajšej parc. č. XXXX/X, nakoľko
rešpektoval právo prechodu právnych predchodcov žalovaného k svojmu pozemku (p. č. XXXX/X O. R.
P. XXXX/X.) na základe dávnejšej dohody. Išlo o plot tvorený z 5 ks oceľových trubiek nad zemou a pod

zemou. V mesiaci júl 2015 tento plot žalovaný odstránil, čím žalobcovi spôsobil škodu tak ako bola
v podaniach špecifikovaná, tzn. v celkovej sume 381 eur (výpočet na č.l. 18). Okrem toho žalovaný bez
súhlasu žalobcu v roku 2017 odstránil aj bránu, ktorou bola uzatvorená prístupová cesta na parcelu,
v tom čase pod parc. č. XXXX/X, pričom v súčasnosti ide o parc. č. XXXX/X O. R. P. XXXX/X/, čím
žalobcovi spôsobil ďalšiu škodu . K vytvoreniu nových parciel parc. č. XXXX/X O. R. P. XXXX/X došlo
až po odpredaji časti pôvodnej parcely tretej osobe. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol,

že okrem náhrady škody na majetku si žalobca uplatňuje aj škodu predstavujúcu ušlý zisk (pôvodne
uplatňovanú ako ujmu z titulu znemožnenia predaja záhrady a zhoršením životného prostredia rodiny
žalobcu), v dôsledku toho, že žalobca nemohol zhodnotiť svoj majetok, pretože mu žalovaný znemožnil
predaj časti záhrady, ktorý vyčíslil v sume 1.400 eur (výpočet na čl. 77-78). Na podporu svojich tvrdení
právny zástupca žalobcu predložil - vývoj cien nehnuteľnosti v roku 2017 z internetu a priemerné úrokové

miery poskytovaných úverov (zdroj NBS).
Právny zástupca žalobcu ešte uviedol, že na tunajšom súde je vedené konanie pod sp. zn.
B3-14C/242/2016, ktorého predmetom je finančná náhrada, ktorú si uplatňuje žalobca spolu
s manželkou proti žalovanému a matke žalovaného za užívanie prístupovej cesty (v rovnakom
procesnom postavení), pričom ako predbežná otázka sa rieši právo prechodu resp. vecné bremeno.

Súd prvej inštancie žalobu zamietol a vec je v súčasnosti na odvolacom súde. Ide o pôvodné konanie
na základe žaloby podanej na OS Pezinok (sp. zn. 40C/64/2016), ktoré bolo postúpené na bývalý OS
BA III, nakoľko iné, ďalšie konanie strany nevedú.

27. Žalovaný na pojednávaní rovnako zotrval na skutočnostiach, ktoré k veci uviedol v písomných

vyjadreniach a na ktoré v plnom rozsahu odkázal a doplnil, že žalobca viac ako 30 rokov vychádza
z nesprávnej informácie o hranici jeho pozemku - parc. č. XXXX/X v dĺžke cca 100 m a z toho dôvodu
aj v minulosti dochádzalo ku konfliktom medzi žalobcom a nájomcom susediacich parciel Železníc SR
(napr. nájomcom bol aj p. M.). Ide o hranicu medzi parcelou žalobcu parc. č. XXXX/X a parcelami ŽSR
parc. č. XXXX/X O. R. P. XXXX/X. Preto žalobca požiadal v minulosti železnice, aby vytýčili hranice

pozemku, na základe čoho bol geodetom vypracovaný vytyčovací náčrt zo dňa 25.01.2005 (č.l. 56-57)
a pozemok bol vymedzený vytyčovacími súradnicami a na pozemku boli osadené geoharpony, ktoré sa
stále nachádzajú na pozemku; spojnica medzi nimi tvorí hranice spomínaných pozemkov a prechádzala
práve cez plot, ktorý postavil žalobca a ktorého odstránenie je predmetom sporu. Žalovaný nepoprel to,
že plot odstránil, ale poprel nárok na náhradu škody, tzn. že by tým spôsobil žalobcovi škodu, nakoľko

presne na tom istom mieste postavil z betónových prefabrikátov nový plot (zobrazený na fotografii
predloženej PZ žalobcu na pojednávaní). Súčasne žalovaný poprel, že by konal bez súhlasu žalobcu ale
naopak, plot postavil práve na základe jeho požiadavky a zdôraznil, že nemal žiadny iný dôvod na to, aby
navlastnénákladystavalplotazveľaďovaltýmmajetokžalobcu,keďževýstavbunovéhoplotunamieste
starého sám financoval. Uviedol, že výstavba plotu sa uskutočnila v roku 2012. Žalovaný tiež zopakoval,

že popiera tvrdenie žalobcu, že by pri výstavbe nového plota odstránil akékoľvek vzácne dreviny majúce
nejakú hodnotu, práve naopak. Pri výstavbe nového plota, boli odstránené len náletové dreviny, ktoré
prerastali starý plot, pričom aj z predloženej fotodokumentácie vidno pred novým plotom staré pne z
pôvodných drevín a tiež vidno, že nový plot bol postavený o pár centimetrov ďalej v prospech parcely
žalobcu. Okrem toho z predložených fotografií vyplýva, že nový plot nekorešponduje so stenou chlieva,

ktorá bola namiesto plota, pričom chliev žalobca žiadal ŽSR dlhodobo odstrániť, z dôvodu vytekajúcej
močovky na jeho pozemok. Stena chlieva pritom nie je postavená na hranici susediacich pozemkov
žalobcu a ŽSR. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukazuje na geometrický plán tvoriaci súčasť
kúpnej zmluvy, na základe ktorej v roku 1994 nadobudli záhradu právni predchodcovia žalovaného
(rodičia), pričom ide o parc. č. XXXX/X a na ňom vidno, že stavba – chliev označený písmenom

S, nekorešponduje s hranicou pozemku, ale je o trošku posunutý na pozemok ŽSR od jeho hranice, ide
o cca o 1 m posun. V spise je na č.l. 83 založený neúplný geometrický plán. Práve na základe tohto
mylného predpokladu žalobcu, ktorý 20 rokov užíval prístupovú cestu v dĺžke novopostaveného plotu vo
väčšej šírke ako mal, žalobca osadil v lete r. 2015 niekoľko kusov tyčiek v strede prístupovej cesty (cca4 kusy tyčí asi na vinič) a tým zúžil prístupovú cestu na šírku 1,5 m. Nakoľko potom žalovaný nemohol
užívať prístupovú cestu pri príchode na svoj pozemok, tak tieto tyče, ktoré neboli zabetónované, v lete
2015 vytiahol a položil ich k plotu a vybraté kovové trubky sú odvtedy, stále položené na rovnakom

mieste. Žalobca uvedené konanie označil za zničenie svojho majetku, nahlásil to polícii v Senci, kde
bol žalovaný k tomu vypovedať, pričom polícia to nepovažovala za priestupok ani trestný čin. Žalovaný
preto poprel, že by žalobcovi odstránením týchto tyčiek spôsobil akúkoľvek škodu. Ohľadom náhrady
škody súvisiacej s odstránením brány, túto rovnako poprel v celom rozsahu, pričom uviedol, že žalobca
osadil na bránu vedúcu z prístupovej cesty (parc. č. XXXX/X) na pozemok žalovaného zámok, čím

zabránil žalovanému v prístupe cez prístupovú cestu na jeho pozemok. Žalovaný žalobcu vyzval na
sprístupnenie brány, ktorý na to nereagoval a preto ešte v roku 2015 odstránil z brány reťaz. Z toho
vznikolincident,priktoromžalobcažalovanéhoohrozovalzbraňou,bolaprivolanápolícia,ktorátotakmer
celý deň vyšetrovala a pri odchode polície a žalovaného, brána stála na svojom mieste. Samotná brána
pritom bola zvarená zo starých lešenárskych trubiek a vyplnená pletivom a vyrobil ju ešte v 90 rokoch
otec žalovaného (A. J. E. cca v r. 1995 – 1996), ktorý ako ekonóm – stavbár mal prístup k likvidovanému

stavebnému materiálu, ktorý bezplatne poskytoval aj žalobcovi, pričom 90 % z toho čo žalobca na
svojich pozemkoch vyrobil, bolo z tohto materiálu. V súčasnosti síce brána na mieste nie je, avšak
žalovaný rozhodne poprel, že by ju odstránil on. Poprel aj akúkoľvek škodu odstránením tejto brány
na majetku žalobcu, nakoľko pokiaľ by nejaká škoda vznikla, išlo by o škodu na majetku žalovaného
resp. jeho otca (ktorý bránu vyrobil). Poukázal na to, že na geometrickom pláne (č.l. 83) je bodkočiarkou

vyznačená hranica prístupovej cesty a na tejto hranici je v súčasnosti, po celej jej dĺžke, asi 20-ročný
plot žalobcu, ktorý vytvára prístupovú cestu v šírke 3 m. Takto je hranica pozemku daná cca 30 rokov
a žalovaný ju žiadnym spôsobom nemenil, pričom všetky veci – dreviny, plot, tyčky, brána sa nachádzali
na parcelách žalobcu. Žalovaný na preukázanie skutočných hraníc pozemku a podporu svojich tvrdení
predložil ortofotomapy. Žalovaný opakovane namietal, že ide o starú záležitosť, nakoľko tento stav bol

už viac ako 20 rokov pred podaním žaloby a z toho dôvodu namieta podanie žaloby pre záležitosti
staršie ako 10 rokov, na základe ktorých sa žalobca domáha nároku.

28. Žalobca vo výpovedi pred súdom uviedol, že ku škode vyrúbaním 31 ks stromov a 20 m2 orgovánu,
nachádzajúcom sa na pozemku žalobcu p.č.XXXX/X, došlo keď boli s manželkou v kúpeľoch od 04. do

07.06.2012. Uviedol, že žalobu podal až 5 rokov po odstránení uvedených porastov preto, lebo žalovaný
mu mal ešte v r. 2012 sľúbiť, že vysadí nové stromy, avšak to neurobil a žalobcovi v r. 2015 opäť spôsobil
škodu. K okolnostiam ohľadom odstránenia plotu, za ktoré si uplatňuje náhradu škody žalobca uviedol,
žesavroku2014dohodolsmatkoužalovanéhonaodstránenímurovanéhoplotu,ktorýžalovanýpostavil
a na jeho posunutí na správne miesto, pretože podľa žalobcu žalovaný užíval viac ako mal. Mali to podľa

žalobcu doriešiť po návrate z kúpeľov tak, že buď bude plot posunutý alebo žalovaný s matkou odkúpia
časť pozemku, čo mala navrhovať matka žalovaného, pričom tento variant bol výhodný aj pre žalobcu,
nakoľko potreboval peniaze, avšak k žiadnej dohode nedošlo. K samotnej škode podľa
žalobcu došlo tak, že po návrate z liečenia júli 2015 bol plot odstránený synom suseda. Išlo o časť plotu,
ktorý bol vyhotovený svojpomocne v marci 2015 z trubiek zabetónovaných v zemi a nebol dokončený,

pre nedostatok prostriedkov na dostavbu. Bol postavený vo vzdialenosti 3 m od hranice pozemku p.č.
XXXX/X, pričom predtým stál 5 m od hranice tohto pozemku podobný plot z roku 2000. Išlo o to, že
odstránené boli biele kovové trubky zložené z dvoch častí, pričom jedna časť bola zabetónovaná do
zeme a druhá časť (vrchná) sa nasadila a upevnila skrutkou. Žalovaný vytrhal vrchné časti a v jednom
prípade aj spodnú časť s betónovým základom, čím znehodnotil trubky, z ktorých mal byť postavený plot

a už sa na oplotenie nedali použiť a tým vznikla žalobcovi škoda. Ohľadom vzniku škody spočívajúcej
v ujme z dôvodu, že konaním žalovaného bol žalobcovi znemožnený predaj časti záhrady, žalobca
potvrdil, že síce zamýšľanú časť záhrady predal v roku 2021, avšak škoda mu vznikla tým, že do tej doby
nemal peniaze na liečenie, musel si požičiavať a žalovaný mu znemožňoval predaj 7 rokov. Na otázku
v čom spočívala zmena medzi situáciou v roku 2015 kedy mal žalovaný žalobcovi znemožniť predaj

záhrady a situáciou v roku 2021, kedy žalobca pozemok predal, resp. čím konkrétne žalovaný predaj
znemožnil, žalobca uviedol, pretože žalovaný v r. 2015 odstránil oplotenie, v r. 2017 bola poškodená
brána a v r. 2018 bolo opäť poškodené oplotenie. Z týchto dôvodov podľa žalobcu nebolo možné predať
časť pozemku, nakoľko kupujúci z tohto dôvodu nemali záujem. Bez toho, aby bol plot na mieste na
ktorom mal byť, záujemci nemohli vedieť čo kupujú. Začať s opravou plotu a predať záhradu mohol

žalobca až v roku 2019, pretože dovtedy nemali na opravu plotu peniaze a opravu oplotenia dokončili
v roku 2020. V čom táto oprava plotu mala spočívať žalobca neuviedol. Žalobca nevedel uviesť ani to,
kde konkrétne nasadil 31 ks stromov čo žalovaný popieral. Žalobca len poukázal na všetky predložené
listiny a fotodokumentáciu z 26.02.2021, z ktorej vyplýva, že väčšina pňov po odstránených stromochsa stále nachádza na pozemku. Ohľadom predložených cenových ponúk, z ktorých žalobca vychádzal
pri výpočte škody 520 eur odstránením kovových trubiek uviedol, že firmám pri zadaní žiadosti o cenovú
ponuku uviedol, o aké trubky má ísť v e-mailovej komunikácii a aj, že ide o väčší počet trubiek, nakoľko

by nik neurobil cenovú ponuku na 3-4 trubky. Znalca na ohodnotenie skutočnej škody na konkrétnych
trubkách žalobca neoslovil, pretože sa to neoplatilo. Žalobca ešte uviedol, že všade na jeho pozemku
bol vysadený orgován, ktorého časť zlikvidovali železnice a časť autá, ktoré vozili stavebný materiál
a časť orgovánu podľa žalobcu vyrúbal žalovaný pri stavbe nového betónového plotu.

29. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu o škode, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku zaplatenia preddavku
žalobcovi jeho kamarátom F. F., s ktorým sa následne žalobca dohodol na „prekvalifikovaní“ tohto
preddavku na pôžičku so 6 % úrokom, namietal, že nevidí žiadnu súvislosť so žalovanou škodou a
nerozumie tomu, prečo by mal nahrádzať škodu, ktorá vznikla žalobcovi z dohody s uvedenou osobou
(z úrokov, ktoré tejto osobe žalobca zaplatil z titulu pôžičky). Poukázal aj na to, že žalobca v roku 2021
predal uvedenú časť záhrady tretej osobe (arabskému lekárovi), pričom stav tohto pozemku sa od roku

2014 žiadnym spôsobom nezmenil. Žalobca pritom pri predaji časti záhrady úmyselne zatajil, že na
predávanej časti pozemku je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu. Žalovaný poprel
tvrdenia žalobcu o tom, že mu znemožnil akýmkoľvek spôsobom predať časť pozemku v rokoch 2015
až 2019, nakoľko stav dotknutých pozemkov je rovnaký od roku 2015, v rovnakom stave je aj murovaný
plot, ktorý podatvil žalovaný a aj plot, ktorým žalobca zúžil prístupovú cestu na pozemok žalovaného.

Namietal ako nepravdivé tvrdenia žalobcu o tom, že žalobca nasadil 31 ks stromov a rovnako žalovaný
poprel tvrdenia, že by vysekal 24 ks agátu a 20 m2 orgovánu a tieto tvrdenia žalobcu označil za
vymyslené a aj prakticky nerealizovateľné, nakoľko by uvedené dreviny mali rásť na miestach, kde je
postavený murovaný plot. Príjazdová cesta má pritom šírku 3 m a aby po nej mohlo prejsť motorové
vozidlo bolo potrebné cestu pravidelne udržiavať a škoda, ktorú si žalobca uplatňuje je len účelovo

vymyslená. Žalovaný uviedol, že dreviny, ktoré boli vyrúbané pri vybudovaní nového murovaného plotu,
boli už staré rastliny a došlo k tomu dávno pred podaním žaloby cca v roku 2012, pričom zopakoval,
že plot ho požiadal postaviť žalobca, inak by nikdy na vlastné náklady nestaval plot a ani nevysekával
staré dreviny. Preto žiadnu škodu žalobcovi nespôsobil.
Naviac žalovaný k tomu uviedol, že nárok uplatňovaný žalobcom, ktorý však žalovaný v celom rozsahu

popiera, vznikol dávno a preto je podľa žalovaného už aj dávno premlčaný.
Okrem toho žalovaný označil za nepravdivé aj tvrdenie, že by pri výrube starých drevín nemal potrebné
povolenia, a že konal protizákonne s odkazom na § 47 ods. 4 pís. g/ zákona č. 543/2002 Z. z., keď
z výpočtu, ktorý predložil žalobca bola šírka pníkov 11 až 65 cm. Preto ani z ďaleka nemohli dreviny
dosahovať takú hrúbku vo výške 1,3 m (kde je strom užší), pre ktorú sa pri výrube požaduje povolenie.

Žalovaný poprel ako nepravdivé vyjadrenia žalobcu z ktorých vyplýva, že murovaný plot je na inom
mieste ako bol pôvodný starý plot pretože naopak, murovaný plot je postavený na tom istom mieste, ako
stál starý plot. Faktom je však to, že žalobca neakceptuje geometrický plán katastrálneho úradu Senec
a ani geometrický plán Železníc SR, ktorý bol predložený alebo vyhotovený v súdnom spore, ktorý
viedol žalobca so ŽSR, kde bol neúspešný. Žalovaný ďalej namietal závery predloženého znaleckého

posudku, že žalobca správne vypočítal škodu v súlade s platnými právnymi predpismi, nakoľko tento
posudok neobsahuje nič o podkladoch, z ktorých pri svojich záveroch čerpal, aké podklady mu predložil
žalobcu a ako k nim prišiel a spochybnil ich vierohodnosť, resp. že museli byť sfalšované. Preto podľa
žalovaného nemá pre výpočet škody žiadnu výpovednú hodnotu. V závere žalovaný zopakoval, že
celá žaloba je len vymyslená a žalobca jupodal len zo zištných pohnútok, o čom svedčí, že postupne, v

priebehukonanianavyšovalsumuzavymyslenúškodu,pretožeakožalobcauviedol,potrebovalpeniaze
na liečenie, ktoré chcel získať práve od žalovaného, keď videl ako sa mu v minulosti finančne darilo.
Taktiež o tom svedčí aj žaloba, ktorú podal voči žalovanému a jeho matke najskôr o zrušenie vecného
bremena a potom ju chcel zmeniť a žiadať doplatenie nájmu spätne za 10 rokov. Rovnako sa žalobca
snažil získať peniaze od už zosnulého suseda M. a aj od Železníc SR.

30. V danom prípade bola predmetom sporu náhrada škody spolu v celkovej výške 3.801 eur, ktorá
mala žalobcovi vzniknúť nasledovným konaním žalovaného, a to:
1/ vo výške 1.500 eur v dôsledku odstránenia plota a živého plotu a porastov v dňoch 04.06.
až 07.06.2012 na pozemku žalobcu - v tom čase parc. č. XXXX/X, ktorý v súčasnosti pod týmto

označením neexistuje. a teraz ide o parc. č. XXXX/X, k.ú. B. (ďalej len „odstránenie živého plota“)
2/ vo výške 381 eur odstránením plotu žalobcu v roku 2014 alebo v júli 2015 (ďalej len „odstránenie
plota“)3/ vo výške 520 eur odstránením / zničením brány v roku 2017 a aj v r. 2018 na pozemku žalobcu
v tom čase parc. č. XXXX/X, ktorý v súčasnosti pod týmto označením neexistuje, a teraz ide o parc.
č. XXXX/X O. R. P. XXXX/X, k.ú. B. a škody uvedením veci do predošlého stavu osadením novej

brány prispôsobenej na pôvodný rozmer (ďalej len „odstránenie / zničenie brány“)
4/ vo výške 1.400 eur, predstavujúcu ujmu resp. ušlý zisk za znemožnenie predaja časti parcely
žalobcu (6 árov záhrady v cene 39 eur/m2) v období od roku 2015 do 2021, rovnajúcu sa výške
úrokov z omeškania za jeden rok, tzn. 6 % ročne zo sumy 600 x 39 (6 % x 600 m2 x 39 €/m2) a to
konaním žalovaného v bodoch 2/ až 3/, tzn. využívaním prístupovej cesty v šírke 4,5 m namiesto 3 m,

zbúraním oplotenia a zničením brány v júli 2017, ničením ďalšieho majetku žalobcu a odcudzením
a znefunkčnením druhej brány v r. 2018, (ďalej len „ujma / ušlý zisk“).

31. V konaní neboli sporné nasledovné skutočnosti:

32. Nebolo sporným a vyplývalo to aj z predložených listín a evidencie katastra nehnuteľností, že

do roku 2021 nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky (v tom čase parcela č. XXXX/
X o výmere 1.591 m2 s rodinným domom, ďalej len „pozemok žalobcu“) susedila s nehnuteľnosťami
ŽSR (administratívnou budovou na p.č. XXXX/XX O. R.P.XXXX/XX, záhrada), pričom na hranici
týchto susediacich pozemkov, cez pozemok žalobcu viedla prístupová cesta k pozemku žalovaného
v spoluvlastníctve s matkou, resp. predtým rodičov žalovaného (parc. č. XXXX/X, záhrada so záhr.

chatkou, ďalej len „pozemok žalovaného„), ku ktorej mali pôvodný vlastníci (rodičia žalovaného) od roku
1994 zriadené vecné bremeno - právo prechodu cez p.č. XXXX/X v prospech vlastníkov p.č.XXXX/X
(podľa LV č. XXX), a to na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 05.12.1994 Q./XX O. Geometrického plánu
č. Go 11-6/94 zo dňa 21.07.1994 Vz 5/95 (ďalej len „prístupová cesta“), ktoré podľa zápisu v katastri
nehnuteľností, zostalo po smrti otca žalovaného A. E. naďalej zachované ako vecné bremeno in rem,

resp. bolo zapísané ako právo patriace obom spoluvlastníkom (žalovanému a jeho matke).

33. Podstatnou spornou otázkou pre nárok na náhradu škody v predmetnej veci, bol rozsah vecného
bremena,spôsobjehorealizácie,dobytrvania,činedošloknadužívaniutohtoprávaačižalovanýprijeho
realizácii žalobcovi spôsobil škodu. Spornými teda boli s ohľadom na charakter vecného bremena, jeho

rozsah a spôsob realizácie v konaní všetky skutkové tvrdenia žalobcu vymedzujúce nárok na náhradu
škody – tvrdenia o vzniku škody, zavinenie žalovaného za vzniknutú škodu, výška škody vyčíslená
žalobcom a aj príčinnú súvislosť medzi opísaným konaním, ktorého sa mal dopustiť žalovaný a škodou,
ktorá mala žalobcovi následkom tohto konania vzniknúť.

34. Žalobca síce v tomto konaní explicitne nenamietal, že vecné bremeno bolo zriadené in personam
(výlučne pre manželov a rodičov žalovaného – I. O. J. E.), avšak to vyplývalo z jeho vyjadrenia, keď tvrdil,
žežalovanýbezprávnehodôvoduužívaprístupovúcestu,žeprechodcezpozemokžalobcunapozemok
žalovaného bol len „proforma“ a dočasný a pod.. Pre účely predmetného konania však otázka charakteru
vecného bremena nie je významná a nebol daný žiaden dôvod ju riešiť ani ako otázku predbežnú,

nakoľko pokiaľ by aj vecné bremeno pôsobilo in personam iba voči matke žalovaného, žalovanému patrí
právo prechodu odvodene v rovnakom rozsahu, vzhľadom na ich príbuzenský vzťah matky a syna.
Žalobca zároveň vychádzal z tvrdenia, že toto vecné bremeno bolo v teréne zaznačené nesprávne,
realizovalo sa nad rámec a na úkor pozemku žalobcu.

35. Okrem toho žalobca, existenciu právneho dôvodu na užívanie časti svojho pozemku ako prístupovej
cesty na pozemok žalovaného a aj platnosti zmluvne zriadeného vecného bremena zodpovedajúcemu
právu prechodu cez pozemok žalobcu v prospech vlastníkov p.č. XXXX/X (pozemok žalovaného),
namietal aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. B3-14C/242/2016 (pôvodne konanie na OS
Pezinok, sp. zn. 40C/64/2016), v ktorom otázku či ide o vecné bremeno in personam alebo in rem súd

posudzoval ako otázku predbežnú. V tomto konaní si žalobca s manželkou voči žalovanému a jeho
matke pôvodne uplatňovali bezdôvodné obohatenie. V priebehu konania upustili od peňažného nároku
a uznali zákonnosť zmluvne zriadeného vecného bremena, čím ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému
obohacovaniu sa žalovaných na úkor žalobcu a jeho manželky a po zmene žaloby sa domáhali určenia,
že právo prechodu cez dotknutú parcelu žalobcov je zriadené len v prospech žalovanej 1 v tomto

konaní (matky žalovaného A. I. E.) a uloženia povinnosti zdržať sa povoľovania vstupu a prechodu
na a cez pozemok žalobcov (p.č. 1016/5) tretím osobám v neprítomnosti žalovanej 1. Súd prvej inštancie
v tejto veci rozhodol po vykonaní dokazovania rozsudkom a ku dňu rozhodovania súdu predmetnej veci,
bol uvedený spor v štádiu odvolacieho konania.36. V uvedenom konaní podľa rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 08.12.2022,
sp. zn. 14C/242/2016-320 (teraz konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. B3-14C/242/2016),

na základe zmenenej žaloby žalobcu a jeho manželky voči matke žalovaného a žalovanému
o určenie, že kúpnou zmluvou bolo zriadené vecné bremeno in personam prospech žalovanej 1
(matky žalovaného), o vydanie bezdôvodného obohatenia a iných súvisiacich plnení, rozhodol súd
prvej inštancie tak, že ad I. zastavil konanie voči žalovanej 1 v časti o zaplatenie bezdôvodného
obohatenia v sume 2.888,67 € s prísl. a 200 € mesačne od 15.10.2021 do zabezpečenia prístupu

na pozemok žalovaných 1 a 2 /p.č.XXXX/X H. XXXX/X/, z dôvodu nezákonného prechodu cez pozemok
žalobcu, ad II. zastavil konanie voči žalovanému 2 v časti o uloženie povinnosti zdržať sa povolenia
vstupu a prechodu tretím osobám cez prístupovú cestu, ad III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a ad IV.
rozhodol o náhrade trov konania. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného skonštatoval,
že vecné bremeno a tým aj legálne a legitímne využívanie pozemku žalobcov zo strany žalovanej
1 titulom práva prechodu na svoj pozemok zriadili zmluvné strany platne v rámci uzatvorenej kúpnej

zmluvy, pričom medzi procesnými stranami zostala v konaní nesporná skutočnosť, že vecné bremeno si
zmluvné strany dohodli bezodplatne. Žalobcovia neuniesli ani bremeno tvrdenia, že žalovaný požičiava
kľúč od obydlia rozličných živlom, ktorý zasahujú do súkromia žalobcov. Súd naviac skonštatoval,
že by „neobstála ani právna argumentácia žalobcov o absolútnej neplatnosti zmluvného ustanovenia
o zriadení vecného bremena pre namietaný nedostatok vážnosti vôle zmluvných strán ,,, nakoľko

vzhľadom na neexistujúcu cestnú komunikáciu nemožno chápať vôľu zmluvných strán zriadiť právo
prechodu v prospech manželov E. inak, ako skutočnú a vážnu. „...práve naopak zakomponovanie práva
prechodu do zmluvného ustanovenia je iba triezvym prejavom zmluvných strán, ktoré si uvedomovali,
že trvalý prístup na pozemok, ktorý je predmetom predaja, neexistuje a využívanie poľnej cesty trvalé
zabezpečenie vstupu do záhrady manželov nepredstavuje, preto žalobcovia povolili žalovanej 1 a jej

manželovi realizovať prechod cez ich záhradu bez časového obmedzenia - natrvalo tak, ako to vyplýva
z článku 6 kúpnej zmluvy. V závere súd zhrnul, že „žalobcovia účinne nespochybnili právnu skutočnosť,
že vecnému bremenu zodpovedajúce právo prechodu bolo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1994
zriadené platne,,, a tiež ,,,,nepreukázali ani opodstatnenosť deklaratórneho výkladu práva prechodu,
ktoré evidentne zahŕňa aj právo prejazdu motorovými vozidlami.“

37. Podľa Čl. 6 Kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1994 (č.l. 312), predávajúci (žalobca s manželkou) zriaďujú
v prospech kupujúcich (rodičia žalovaného manželia I. a J. E.) vecné bremeno v zmysle ustanovenia
§ 151 n-r zákona č. 47/92 Zb., ktoré spočíva v práve prechodu cez parcelu č. XXXX/X v prospech
kupujúcich parcely č. XXXX/X tak ako je to vyznačené na Geometrickom pláne z 13.07.1994.

38. Podľa Výpisu z LV č. XXX pre kat. úz B., okres Senec zo dňa 23.05.2017 bol žalobca spolu
s manželkou spoluvlastníkom v rozsahu 2/3 a výlučným vlastníkom v rozsahu 1/3 nehnuteľností:
rodinného domu so súp. č. XXX postaveného na parcele č. 1015 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere
398 m2 a záhrady - parc.č. XXXX/X o výmere 1.591 m2. Zo zápisu v časti „C: Ťarchy“ vyplývalo „Právo

prechodu na parc. č. XXXX/X (LV XXX) -Vz5/95“.

39. Podľa Čiastočného výpisu z LV č. XXX pre kat. úz B., okres Senec zo dňa 27.10.2016 bol žalovaný
spoluvlastníkom v rozsahu 1/2 nehnuteľnosti: záhrady - parc.č. XXXX/X o výmere 830 m2; v rozsahu 1/2
bola spoluvlastníčkou A. I. E., B. S., nar. XX.XX.XXXX (matka žalovaného), obaja z titulu „Osvedčenia

o dedičstve 38D/1400/2006 z 14.05.2007, Z-3494/2013 z 04.07.2013“ a „Z LV č. XXX, geom.pl.c.Go
11-6/94; kúpna zmluva č. V XXXX/XX zo dňa 10.01.1994“ a s Poznámkou o začatí súdneho konania
na OS Pezinok, č.k. 40C/64/2016.

40. Podľa katastrálnej mapy katastra nehnuteľností ÚGKN SR pre okres: H., obec: B., katastrálne

územie: B., je parc. č. XXXX/X evidovaná ako zastavaná plocha a nádvoria, na ktorej je postavená
inžinierska stavba - cestná, miestna účelová komunikácia, lesná cesta,,, bez evidencie právneho vzťahu
k pozemku na liste vlastníctva.

41. Podľa Geometrického plánu č. Go 11-6/94 (č.l. 83) vypracovaného Ing. Hovorkom dňa 13.07.1994,

overeného dňa 21.07.1994 pod č. 875/94 bolo vyznačené vecné bremeno - právo prechodu cez p.č.
XXXX/X v prospech vlastníkov p.č.1016/2 (podľa LV č. XXX), podľa čl. 6 Kúpnej zmluvy zo dňa
05.12.1994 Q./94. Uvedený geometrický plán znázorňuje polohu, spôsob a rozsah realizácie vecného
bremena a že právo prechodu je od prístupovej cestnej komunikácie (p.č. XXXX/X) v dĺžke 94,20m pri hranici pozemku žalobcov (p.č.XXXX/X) v šírke 3,10 m až po hranicu pozemku žalovaných
(p.č.XXXX/X)

42. Podľa Výpisu z LV č. XXX pre kat. úz B., okres H. ku dňu rozhodnutia súdu, bol žalobca spolu
s manželkou spoluvlastníkom v rozsahu 2/3 a výlučným vlastníkom v rozsahu 1/3 nehnuteľností:
rodinného domu so súp. č. XXX postaveného na parcele č. 1015 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere
398 m2 a záhrady – parc. č. XXXX/X o výmere 622 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 154 m2. Zo zápisu
v časti „C: Ťarchy“ vyplývalo vo vzťahu k obom spoluvlastníkom „Vecné bremeno právo prechodu cez

p.č.XXXX/X (GP č.11/2021, č. overenia G1-732/2021, ZPMZ 921, V-5466/2021-č.zmeny 344/2021) v
prospech vlastníka p.č. XXXX/X podľa zmluvy V-1542/1994 zo dňa 05.12.1994-č.zmeny 5/95“.

43. Podľa Výpisu z LV č. XXX pre kat. úz B., okres H. ku dňu rozhodnutia súdu bol žalovaný a A. I.
E., B. S., nar. XX.XX.XXXX (matka žalovaného), spoluvlastníkmi každý v rozsahu 1/2 nehnuteľností:
skladu záhr. materiálu so súp. č. XXX postaveného na parcele č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria

o výmere 50 m2 a záhrady - parc.č. XXXX/X o výmere 830 m2 s zapísaným „Právo prechodu cez
p.č.XXXX/X (GP č.11/2021, č. overenia G1-732/2021, ZPMZ 921, V-5466/2021-č.zmeny 344/2021)
v prospech vlastníka p.č. XXXX/X podľa zmluvy V-1542/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX-X.zmeny 5/95,
Rozhodnutie X-44/2022-HV právoplatné zo dňa 10.01.2023 a s Poznámkou o začatí súdneho konania
na OS Pezinok, č.k. 40C/64/2016.

44. Podľa Výpisu z LV č. XXXX a pre kat. úz B., okres Senec ku dňu rozhodnutia súdu, je zapísaný
ako výlučný vlastník (X/X) T. F., F., R., nar. XX.XX.XXXX nehnuteľností: záhrada – parc. č. XXXX/
X o výmere 692 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 123 m2 z titulu Kúpnej zmluvy Q./XXXX zo dňa
14.10.2021. Zo zápisu v časti „C: Ťarchy“ vyplývalo výlučnému vlastníkovi „Vecné bremeno právo

prechodu cez p.č.XXXX/X (GP č.XX/XXXX, č. overenia G1-732/2021, ZPMZ 921, V-5466/2021-č.zmeny
344/2021) v prospech vlastníka p.č. 1016/2 podľa zmluvy Q./XXXX zo dňa 05.12.1994-č.zmeny 5/95“,
Rozhodnutie X-44/2022-HV právoplatné zo dňa 10.01.2023.

45. Podľa Výpisu z LV č. XXX pre kat. úz B., okres H. ku dňu rozhodnutia súdu, je zapísaný ako výlučný

vlastník (1/1) Slovenská republika a správca: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej
forme „ŽSR“, IČO: 1364501 nehnuteľností– stavby súp.č. 197 (administratívna budova ŽSR) postavenej
na parc. č. XXXX/X o výmere 1.832 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere 580
m2 - orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere 346 m2 - záhrada a parc. č. XXXX/X O. R.P. XXXX/X –
pozemok na ktorom sa nachádza železničná dráha.

46. Podľa katastrálnej mapy katastra nehnuteľností ÚGKN SR pre okres: H., obec: B., katastrálne
územie: B. ku dňu rozhodnutia súdu, došlo v roku 2021 k odčleneniu časti pôvodného pozemku žalobcu
– záhrady p.č. XXXX/X, v dôsledku predaja časti záhrady žalobcu do výlučného vlastníctva F. T. F.,
R.. G. U. Q./XXXX zo dňa 14.10.2021 s tým, že vznikli dve nové parcely (t.č. vo vlastníctve MUDr. T.)

označené ako p.č. XXXX/X o výmere 692 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 123 m2, ktorá vznikla z časti
prístupovej cesty (od hranice cestnej komunikácie p.č.1310/3 približne do polovice pôvodnej prístupovej
cesty). Druhá časť prístupovej cesty až na hranicu pozemku žalovaného (p.č. XXXX/X) je označená ako
p.č.XXXX/X o výmere 154 m2 a zostala v spoluvlastníctve žalobcu s manželkou spolu so zostávajúcou
časťou záhrady (p.č. XXXX/X o výmere 622 m2 a p.č. 1015 na ktorej je postavený rodinný dom žalobcu

s manželkou.)

47. Podľa Geometrického plánu č. 11/21 vypracovaného GEODETICA s.r.o. dňa 15.04.2021, overeného
dňa 20.05.2021 pod č. 732/2021 na oddelenie pozemkov - p.č. XXXX/X a p.č. XXXX/X (žalobca spolu
s manželkou) a p.č. XXXX/X (F.. F.), bolo následne zapísané katastri nehnuteľností vecné bremeno

ako právo prechodu cez novozriadené parcely p.č.XXXX/X a p.č. XXXX/X, Q./2021-č.zmeny XXX/
XXXX v prospech vlastníka p.č. XXXX/X (tzn. podľa LV č. XXX v prospech žalovaného a jeho matky),
Rozhodnutie X-44/2022-HV právoplatné zo dňa 10.01.2023.

48. Zo Znaleckého posudku č. 87/2024 zo dňa 29.07.2024 (predloženého najskôr len v neúplnom

vyhotovení – prehádzané strany, bez doložky, č.l. 326-372), neskôr predloženého v konečnom
vyhotovení a s doložkou podľa § 209 ods. 2 C.s.p. (č.l. 383-zväzok), vypracovanom znaleckou
organizáciou Ústav stavebnej ekonomiky s.r.o., IČO: 36746916 za účelom posúdenia spôsobu výpočtu
škody, ktorý predložil v konaní žalobca vyplývalo, že uvedená spoločnosť v posudku vymenovalavšeobecne platné predpisy pre tvorbu cien stavebných prác, všeobecne opísala akým spôsobom sa
zisťuje cena stavebných prác, uviedla definície pre základné pojmy (cena, ponuková trhová cena,
kalkulácia, rozpočet, spôsob kalkulácie zisku a rizika atď.), všeobecné vzorce výpočtu cien stavebných

prác pre jednotlivé rozpočtové položky a pod. (str. 3 až 12.). V ďalšej časti posudku (čl. II, bod 2-
str. 13 až 16) znalecká organizácia uviedla, že „Posúdenie spôsobu výpočtu škody - súdne konanie“
zo dňa 12.06.2024, považuje za zadanie pre znalecký úkon, kde je popísaný spôsob výpočtu škôd
doložený prílohami pre zabezpečenie preskúmateľnosti kalkulácii žalobcu. V Závere posudku znalecká
organizácia zodpovedala otázky nasledovne:

1/ škoda na porastoch (spôsobená v júni 2012) - znalec nie je kompetentný sa vyjadrovať k hodnote
škody na porastoch;
2/ škoda spôsobená likvidáciou rozostavaného oplotenia (spôsobená v júli 2015) - kalkulácia, ktorú
zostavil žalobca spĺňa podmienky kladené zákonom o cenách (z.č. 18/1996 Zb. znení neskorších
predpisov);
3/ škoda spôsobená krádežou a ničenie majetku (spôsobená v júni 2017 na bráne) - kalkulácia, ktorú

zostavil žalobca spĺňa podmienky kladené zákonom o cenách (z.č. 18/1996 Zb. znení neskorších
predpisov);
4/ ničenie a krádeže (nedatované, týkajúce sa oplotenia záhrady a iné schválnosti, ktorými žalovaný
zamedzil žalobcom predaj časti záhrady) – k ekonomickým kategóriám sa môže vyjadriť znalec z odboru
ekonómia a manažment, odvetvie kontroling.

49. Podľa uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava III, č. 4Pn 297/17/1103-5 zo dňa 07.08.2017 ,
konajúci prokurátor zamietol ako nedôvodnú sťažnosť žalobcu zo dňa 26.06.2017 proti uzneseniu
povereného príslušníka PZ Okresného riaditeľstva PZ Senec, OO PZ Senec ČVS: ORP-40/SC-2017
zo dňa 16.06.2007, ktorým podľa § 197 ods. 1 písm. a) Tr. por., bola odovzdaná vec podozrenia

zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., vedená na tom skutkovom
základe, že podozrivý A. F. E. a spol. mali v čase okolo 12:30 h dňa 04.06.2017 a katastrálnom území
B. demolovať záhradnú bránu a to tým spôsobom, že mali odpíliť zámok, pričom bránu z pántov mali
podozriví zvesiť a odniesť na neznáme miesto, čím mali poškodenému A. B. C. spôsobiť celkovú
škodu vo výške 227,80 €, Okresnému úradu Senec Odbor všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie

priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
noviel.

50. Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 16.08.2024 na podporu svojich tvrdení, že
žalobcasaodroku2014snažilpredaťčasťzáhradypoukázalnaČestnéprehlásenieB.F.F.z21.06.2024

pred notárom JUDr. D. Šramkovou v Bratislave, ktorý poskytol žalobcovi preddavok na kúpnu cenu sumu
10.000 eur z dôvodu, že žalobca potreboval súrne peniaze na svoju liečbu, pričom k samotnému predaju
záhrady malo dôjsť už v roku 2015. Medzičasom sa mal B. F. však dozvedieť, že novoosadené stĺpiky,
ktoré mali byť súčasťou nového oplotenia predávanej časti záhrady žalobcu boli zničené a rozhodol
sa preto ku kúpe nepristúpiť a so žalobcom sa dohodol, že uhradená záloha na kúpnu cenu 10.000

eur, bude braná ako pôžička žalobcovi s dohodnutými úrokom vo výške 6 % p.a., ktorú medzičasom
žalobca B. F. F. uhradil, čo je v prípade potreby ochotný zopakovať aj pred súdom. Ďalej uviedol, že
obdobné situácie sa mali opakovať aj neskôr, s niektorými inými potencionálnymi kupcami, naposledy
v roku 2018. Preto v tejto súvislosti žalobcovi vznikla škoda spočívajúca v ušlom zisku, ktorý si vyčíslil
ako ročný úroky zo sumy, ktorú by v čase predaja za danú časť pozemku utŕžil (600m2 za 39,-€/m2),

tzn. kúpna cena by bola suma 23.400,-€, z ktorej 6 % ročný úrok je suma 1.404,-€, pričom výška úrokov
ako aj suma za m2 vychádza z predložených listín dôkazmi na pojednávaní dňa 14.11.2023 - vývoj cien
nehnuteľností v roku 2017 z internetu a priemerné úrokové miery poskytovaných úverov podľa údajov
ECB (č.l. 164 až 166).
Právny zástupca ďalej poukázal na doposiaľ predložené fotografie podaním z 13.03.2024 (č.l.183

až 236), z ktorých má jednoznačne vyplývať, že pôvodné pletivové oplotenie, ktorého súčasťou boli
odstránené porasty sa nachádzalo na parcele žalobcu v tom čase 1016/1, v súčasnosti 1016/5 v
šírke 0,5-1,5m (obrázku č. 13, č.l. 199). Poukázal na list zo dňa 01.07.2007 ŽSR (č.l. 213-215),
ktorým informovali žalobcu, že nový bariérový plot vybudovali len na časti svojich pozemkov a porasty
s pletivom, ktoré sa nachádzali už na pozemku žalobcu ponechali a v tejto časti ŽSR nový plot

nevybudovali. Z toho podľa právneho zástupcu žalobcu jednoznačne vyplýva, že ak žalovaný tvrdí, že
postavil nový betónový plot „presne na tom istom mieste“ kde bol pôvodný pletivový plot, tak potom
ho postavil na nesprávnom mieste, tzn. nie na hranici pozemku s pozemkom ŽSR (p.č. 1340/3), ale
na pozemku žalobcu (v súčasnosti p.č.1016/5, v tom čase 1016/1), a to takmer v jeho strede. Tiežuviedol, že z dôkazu č.11 (č.l.216) má vyplývať, že na odstránenie pôvodného plotu a porastov a stavbu
nového plotu, nemal žalovaný od žalobcu žiadny súhlas a preto konal protiprávne, pričom porasty
patria vlastníkovi pozemku, boli vyrúbané bez jeho súhlasu a súhlasu príslušných úradov, čím žalovaný

spôsobil žalobcovi majetkovú ujmu. Podľa právneho zástupcu žalobcu žalovaný svoje zavinenie
nepopiera a medzi porušením jeho právnej povinnosti a spôsobením škody je priama príčinná súvislosť.
Škodu si žalobca vyčíslil podľa § 36 a § vyhlášky č. 24/2003 Z.z. účinnej v čase vzniku škody, cez portál
https://shd.sk/spolocenska-hodnota-drevin.html?free=1. Na základe tohto výpočtu spoločenská hodnota
odstránených drevín predstavuje sumu 4.457,10 €, z čoho si žalobca uplatnil škodu len vo výške 1.500,-

€.
Ohľadom škody v dôsledku likvidácie rozostavaného oplotenia žalobcom s cieľom nanovo oplotiť časť
pozemku určenú k predaju (v r. 2015), právny zástupca žalobcu poukázal na vyjadrenia žalovaného,
ktorý uviedol, že odstránil rozostavané oplotenie a stĺpiky z dôvodu, že mu bránili v prechode k jeho
pozemku cez prístupovú cestu na pozemku žalobcu, pričom namietal, že žalobcom osadené stĺpiky
nezasahovali do prístupovej cesty ale naopak, bol to betónový plot postavený žalovaným, ktorý nebol

na správnom mieste. Preto keď žalobca osadil stĺpiky (na vybudovanie plota) na správne miesto, tzn. 3
m od hranice pozemku ŽSR (p.č. XXXX/X) došlo k zúženiu prístupovej cesty ktorú využíval žalovaný na
prechod svojom pozemku, na čo ho žalobca upozorňoval listom z 20.04.2017 (č.l. o 217-219). Žalovaný
preto opísaným konaním porušil vlastnícke právo žalobcu, znehodnotil stĺpiky a žalobcovi tým spôsobil
škodu vo výške 381,- € a teda niet pochýb o príčinnej súvislosti medzi zavinením konaním žalovaného

(odstránením stĺpikov) a uvedenou škodou, ktorej správnosť výpočtu žalobca preukázal aj predloženým
znaleckým posudkom.
Právny zástupca žalobcu ďalej všeobecne uviedol, že škoda spôsobená odcudzením vstupnej brány
a ničením majetku - znefunkčnením ďalšej záhradnej brány, odcudzením zámkov a reťazí, mala
byť potvrdená orgánmi činnými v trestnom konaní (tzn. bez bližšieho uvedenia v akom konaní,

akým konkrétnym rozhodnutím). Ďalej uviedol, že výška školy bola rozporovaná žalobcom ((?)zrejme
v priestupkovom konaní), nakoľko hodnotu záhradnej brány uskutočnil anonymný odborník, ktorý ju
podhodnotil na 100 eur tak, aby súhrnná škoda nepresahovala čiastku 266 eur ((?) bez ďalšieho
objasnenia), čo podľa právneho zástupcu žalobcu vyplýva aj z uznesenia OP Bratislava III zo 07.08.2017
a z odborného vyjadrenia do 14.06.2017 (č.l. 223 až 227). Žalobca pritom predložil súdu svoj výpočet

ceny trubiek potrebných na výrobu brány na pojednávaní dňa 04.04.2024 (č.l. 261), ktorý len u
položky základný materiál (lešenárske trubky) presiahol čiastku 100 eur a pritom do ceny je potrebné
pripočítať pletivo, farbu, závoru, pánty, viazací drôt, výrobu brány, dopravu a montáž, cestovný paušál,
marža a DPH. To, že brána bola zhotovená na náklady žalobcu a nie otcom žalovaného, žalobca
preukázal písomným čestným prehlásením B. G. zo dňa 27.5.2019 (č.l.220-221). Výpočet skutočnej

škody ohľadom poškodenej brány predložil žalobca podaním zo dňa 28.05.2018 a vyčíslil ju na sumu
520,- € a správnosť výpočtu preukazuje aj predložený znalecký posudok č. 87/2024. V závere právny
zástupca žalobcu poukázal, že konanie, ktoré opisuje žalobca, žalovaný od podania žaloby nepoprel (r.
2017) ale ho žalovaný potvrdil a namietal iba výšku škody alebo, že konal na žiadosť žalobcu alebo, že
mu žalobca bránil vo výkone jeho práv. Právny zástupca žalobcu deklaroval, že žalobcovi nemôže byť

na ťarchu dĺžka konania, pričom žalobca mal mať pri podaní žaloby obmedzené možnosti preukázať
výšku škody poškodených vecí a porastov, avšak bližšie toto svoje vyjadrenie nerozvinul.

51. Právny zástupca žalobcu v svojom písomnom záverečnom vyjadrení zo dňa 14.01.2025 zotrval
na všetkých svojich písomných a ústnych podaniach, najmä zo dňa 12.03.2024, v ktorom žalobca

zosumarizoval podrobnosti prípadu, tvrdení a dôkazov a odkázal na pripojené alebo už skôr predložené
listinné dôkazy. Zopakoval rovnakú argumentáciu ako v predchádzajúcom písomnom vyjadrení zo dňa
16.08.2024 (ods. 50) a tvrdenie, že žalobca bez pochybností preukázal, že betónový plot postavený
žalovaným pôvodne na p. č. XXXX/X (v súčasnosti p.č.XXXX/X) pri pozemku vo vlastníctve ŽSR
p.č.XXXX/X, bol postavený na nesprávnom mieste cca až 1,5m od hranice pozemku p.č.: XXXX/X;

že žalobca bez pochyby preukázal, že pôvodné oplotenie a porasty, ktoré sa pri ňom nachádzali boli
odstránené žalovaným, ktorý to potvrdil s tým, že tak konal na žiadosť žalobcu, čo však žalovaný
nepreukázal, pričom žalobca zdôraznil, že žalovaného nežiadal odstrániť plot a dreviny, čo nepriamo
podporuje výpoveď žalovaného na polícii dňa 24.09.2015 a aj list žalobcu z 20.06.2006 (č.l. 212).
Žalovaný nemal povolenie ani k vstupu na pozemok ŽSR p.č.XXXX/X pri prestavovaní oplotenia a aj

z listu Železníc SR 01.06.2007 (č.l. 213) vyplýva, že pôvodné pletivové oplotenie, ktorého súčasťou
boli odstránené porasty sa nachádzalo na parcele žalobcu v šírke 0,5-1,5m (v tom čase XXXX/X,
v súčasnosti XXXX/X). Pokiaľ žalovaný tvrdí, že postavil nový betónový plot „presne na tom istom
mieste“ kde bol pôvodný pletivový plot a odstránené porasty, postavil tento plot na nesprávnom mieste(nie na hranici pozemku p.č.1016/5 s pozemkom ŽSR p.č.: XXXX/X) ale na pozemku žalobcu, takmer
v strede súčasnej p.č.XXXX/X (vtedy p.č.XXXX/X). Ďalej, že žalobca v konaní preukázal, že stĺpiky
nového oplotenia (5ks) zničil a poškodil žalovaný, ktorý tvrdil, že to urobil z dôvodu, že mu bránili

v prechode a tiež tvrdil, že stĺpiky neboli zabetónované, že išlo o staré hrdzavé trubky, pričom v konaní
mal žalobca preukázať, že žalobca postavil stĺpiky na správnom mieste a k zúženiu prechodu na
pozemok žalovaného došlo z dôvodu, že na nesprávnom mieste bol žalovaným postavený plot z
betónových dielcov. To, že horné časti 4ks stĺpikov boli vytrhnuté a 1ks aj s betónovým základom
vyplýva z predložených fotografií, čo tiež preukazuje, že stĺpiky boli zabetónované a žalovaný ich pri

odstránení poškodil tak, že ich nemožno ďalej použiť. Tým žalovaný porušil vlastnícke právo žalobcu
znehodnotením stĺpikovaspôsobilžalobcoviškodu381,-€,potvrdenúznaleckýmposudkomč.:87/2024
a tým je aj daná medzi zavineným konaním žalovaného a vznikom škody príčinná súvislosť. Zopakoval
tvrdenie, že konanie žalovaného súvisiace s odcudzením vstupnej brány a ničením ďalšieho majetku
(znefunkčnením záhradnej otočnej brány, odcudzením zámkov, reťazí) bolo potvrdené orgánmi činnými
v trestom konaní, v ktorom žalovaný uviedol, že „bránu začal odstraňovať mechanicky“, a že mechanicky

z ďalšej brány (10 m od vstupu) odstraňoval reťaz a zámok, pričom žalovaný nepreukázal, že uvedenú
vstupnú bránu zhotovoval jeho otec. Žalobca naopak preukázal čestným prehlásením B. G. zo dňa
27.5.2019, že uvedená brána bola zhotovená na jeho náklady. Skutočnú škodu poškodenej brány
vypočítal žalobca a vyčíslil ju sumou 520,- €, pričom správnosť jeho výpočtu potvrdil aj znalecký
posudok č. 87/2024. Právny zástupca žalobcu tiež uviedol, že žalobca v dôsledku protiprávneho

konania žalovaného, nemohol predať časť záhrady a získať tak finančné prostriedky na pokrytie svojich
zdravotných (liečebných) nákladov, musel si preto peniaze požičiavať až do doby predaja časti záhrady
(r. 2021). Žalobca v konaní preukázal priemernú kúpnu cenu v danom období a aj výšku priemernej
úrokovej miery z úverov. Preto v tejto súvislosti žalobcovi vznikla škoda spočívajúca v ušlom zisku
vyčíslená ako ročný úrok 6 % zo sumy, ktorú by v čase predaja za danú časť pozemku utŕžil, vyčíslená

sumou 1.400,- €. Uviedol, že predávaná časť záhrady sa neskôr predala vo výmere 692 m2, pričom
v r.2017 predstavovala cena 39,- € za m2, tj. kúpna cena by predstavovala sumu 23.400,- €. Žalobca
preto žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a žalovaného zaviazať na náhradu škody v celkovej výške
3.801 eur a náhradu trov konania.

52. Žalovaný v záverečnom vyjadrení zo dňa 15.01.2025 zhrnul, že tvrdenia žalobcu v žalobe o tom,
že mu spôsobil škodu na stromoch, porastoch a oplotení a demoláciou trubkového oplotenia sa
nezakladajú na pravde a sú celé vymyslené. Pohnútky žalobcu sú čisto zištné a ide mu len o získanie
financií, čo dokazujú aj jeho predchádzajúce podania ohľadom finančného usporiadania práva prechodu
na pozemok (sp. zn. 14C 242/2016), v ktorom neúspešne požadoval finančnú náhradu za užívanie

prístupovej cesty, napriek tomu, že v kúpnej zmluve bolo dohodnuté jej bezodplatné užívanie a bolo
zapísané aj na liste vlastníctva ako ťarcha - právo prechodu. Všetky kroky žalobcu smerujú len k získaniu
financií, čo potvrdil aj v liste napísanom mame žalovaného, kde jej vyčítal, že mu chce ukradnúť majetok
a odopiera financie, ktoré potrebuje na liečenie. Žalovaný pritom (mimo predmet sporu) poukázal
na to, že jeho rodičia boli cca 50 rokov blízkymi priateľmi so žalobcom a udržiavali nadštandardné

priateľské vzťahy a v tom čase otec žalovaného nezištne žalobcovi pomáhal v budovaní záhrady,
zázemia finančne alebo materiálne a napriek tomu sa žalobca po otcovej smrti obrátil proti mame
žalovaného a aj voči nemu. Uviedol, že mama sa odmietla podieľať na súdnych sporoch žalobcu
voči susedovi (ŽSR) a od vtedy žalobca prestal mamu žalovaného brať ako dlhoročnú priateľku a
zakázal komunikáciu s ňou aj svojej manželke, čo viedlo k rôznym absurditám (napr. manželka žalobcu

prestala po dlhých rokoch chodiť s mamou žalovaného na omše). Ku škodám, ktoré mal žalovaný
podľa žalobcu spôsobiť zopakoval, že o vybudovanie betónového oplotenia ho požiadal sám žalobca,
nakoľko budoval takéto oplotenie okolo ich záhrady a keďže mu zostalo zopár betónových dielcov
vybudoval nové betónové oplotenie na tom mieste, kde ostalo miesto po starom oplotení. Uviedol, že
pri čistení starého oplotenia vyklčoval staré náletové dreviny, ktoré prerastali starý, hrdzavý plot, ktoré

nepodliehali povoľovaniu na výrub, nakoľko na to nespĺňali zákonné požiadavky. Nový plot je postavený
v dĺžke cca 20 m a v tomto rozsahu boli vyklčované staré dreviny. Neboli tam žiadne hodnotné dreviny
v počte 24 ks a ani agát na ploche 21 m2. Nové oplotenie sa vybudovalo na mieste starého oplotenia.
Žalovaný v závere znovu čestne prehlásil, že bránu na vstupe na príjazdovú cestu vyrobil (pozváral)
jeho otec zo starých lešenárskych trubiek, ktoré si priniesol a osadil túto bránu obyčajným pletivom.

Uviedol, že bránu neodcudzil, pričom likvidáciu brány a odcudzenie zámku a reťaze riešila aj polícia
Senec. Trubkové oplotenie, ktoré vybudoval v roku 2015 žalobca v polovici šírky prístupovej cesty, aby
znemožnil žalovanému prístup na pozemok autom, keďže zúžil prístupovú cestu zo šírky 3 m na šírku
1,5 m, pozostávalo z trubiek zahnutých na hornom konci, ktoré žalovaný vybral zo zeme a uložil na okrajpríjazdovej cesty, kde sú bez poškodenia a žalobca si ich tak cení, že doposiaľ (r.2025) sú ponechané
na mieste, kde ich žalovaný položil v roku 2015. Preto podania žalobcu označil žalovaný sú účelové,
zavádzajúce so zištným účelom, vzhľadom k čomu žiadal, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

53. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

54. Podľa § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s
výnimkou vlastníckeho práva.

55. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

56. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

57. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej

škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

58. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávky) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

59. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

60. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

61. Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

62. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

63. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

64. Ohľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd
k nasledovným záverom:

65. Čo sa týka prvého nároku vo výške 1.500 eur (bod 1/ v ods. 30 rozsudku), v dôsledku odstránenia
oplotenia a živého plotu a porastov v dňoch 04.06.-07.06.2012 na pozemku žalobcu (v tom čase p.č.

XXXX/X, teraz p.č. XXXX/X) okrem toho, že žalovaný v celom rozsahu poprel tvrdenia žalobcu že konal
bez súhlasu, ale naopak na požiadanie žalovaného a ďalšie námietky, žalovaný v priebehu konania
namietal, že je nárok je dávno premlčaný.

66.Nazákladetejtohmotnoprávnejnámietkyžalovaného,bolsúdpovinnýnajskôrskúmaťjejdôvodnosť,

ktorá musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní premlčanie nároku vzhľadom na
to, že v prípade zistenia premlčania nároku, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci
samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005,
sp. zn. 1 Cdo/148/2004).

67. Právny inštitút premlčania predstavuje kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého možno
súdnu vymáhateľnosť nároku odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch a zároveň je účelom premlčania, pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby
v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovoneprimeranej dobe nútené plniť si svoje povinnosti. Premlčaním existujúce právo nezaniká, iba sa
závažne oslabuje, nakoľko pri uplatnení námietky premlčania zaniká súdna vymáhateľnosť nároku,
vdôsledkučohosúdpremlčanéprávonemôžepriznať.Inštitútpremlčaniazabraňujedlhodobémutrvaniu

práva a tomu zodpovedajúcim povinnostiam. Pokiaľ uplynula zákonom stanovená premlčacia doba,
počas ktorej si oprávnená osoba určeným spôsobom svoje právo neuplatnila, vzniká povinnej osobe
právo vzniesť námietku premlčania. V takom prípade vznesenie námietky premlčania civilnom spore
má za následok, že súd nemôže priznať oprávnenej osobe jej právo ( nárok ) v zmysle § 100 ods. 1
veta tretia OZ. Z uvedeného je zrejmé, že námietka premlčania je hmotnoprávnou námietkou, v súdnom

konaní sa prejavuje ako prostriedok procesnej obrany, resp. útoku.

68. Ako bolo vyššie uvedené, uplatnenie námietky premlčania je legitímnym nástrojom povinného
(žalovaného) na oslabenie nároku oprávneného (žalobcu), pri ktorom sa zákonom aprobovaným
spôsobom nastoľuje určitá právna istota v právnych vzťahoch. Samotné uplatňovanie tohto zákonného
inštitútu, resp. dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní (§ 100 ods. 1

OZ), nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ.
(R 30/2005)

69. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané (uplatnené na súde),
inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 OZ. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon, pričom

podľa § 101 OZ je stanovená trojročná všeobecná premlčaciu doba, pokiaľ nie je ďalších ustanoveniach
uvedené inak. Pre uplatnenie práva na náhradu škody zákon stanovuje v § 106 OZ osobitnú dĺžku
premlčacej doby (okrem škody na zdraví), ktorú vymedzuje subjektívne v dĺžke dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a ohraničuje ju objektívne (tzn. najneskôr)
v dĺžke troch rokov, resp. desať rokov v prípade preukázaného úmyslu spôsobiť poškodenému škodu,

odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

70. Preto súd v prvom rade posúdiac námietku premlčania nároku vo výške 1.500 eur, v dôsledku
odstránenia oplotenia a živého plotu a porastov v dňoch 04.06.-07.06.2012 na pozemku žalobcu (v tom
čase p.č. XXXX/X, teraz p.č. XXXX/X) dospel k záveru, že táto námietka je dôvodná a žalobu je potrebné

v tejto časti zamietnuť pre premlčanie podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

71. Súd pritom vychádzal z nespornej skutočnosti, že k žalobcom opísanému konaniu žalovaného -
odstráneniu pletivového oplotenia, ktorého súčasťou boli porasty na žalobcu (v tom čase p.č. 1016/1)
malo dôjsť 04. až 06.06. 2012, a posledným dňom na uplatnenie nároku vo všeobecnej objektívnej

trojročnej premlčacej dobe bolo dňa 06.06.2015. K nároku na priznanie náhrady škody súdna prax
judikovala, že objektívna trojročná premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla,
pričom pojem škodovej udalosti súdna prax vykladá tak, že túto nemožno stotožňovať so samotnou
škodovou udalosťou, ale táto zahŕňa aj vznik samotnej škody. Žalobca žiadne ďalšie rozhodujúce
okolnosti pre začatie plynutia objektívnej, resp. subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie uvedeného

práva v žalobe a ani v priebehu konania neuviedol a z ničoho nevyplývalo, že by mala začať plynúť
neskôr (subjektívna dvojročná premlčacia doba) z dôvodu, že napr. nedisponoval informáciou, že mu
škoda vznikla a kto za ňu zodpovedá a spôsobil ju), aby bolo možné konštatovať, že žaloba bola podaná
včas. Zároveň by musela uplynúť v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. Nakoľko žaloba bola
podaná až dňa 25.05.2017, v tejto časti bol nárok premlčaný, čo súdu bráni sa ďalej zaoberať jeho

vecným posúdením

72. Zákonná konštrukcia zakladajúca zodpovednosť za spôsobenú škodu, vychádza z ustanovenia §
420 ods. 1 a 3 OZ, v ktorom je v odseku 1. zakotvený princíp všeobecnej zodpovednosti každého,
kto inému spôsobil škodu, ktorý dopĺňa odsek 3., obsahujúci zásadu, že sa tejto zodpovednosti

zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (exkulpácia). Tzn. že v občianskoprávnych vzťahov sa
zavinenie u konajúcej osoby predpokladá (prezumuje), pričom prezumpcia sa vzťahuje iba na konanie
nedbanlivostné; úmysel je potrebné preukázať.

73. V prípade civilného súdneho konania v zmysle tejto úpravy o všeobecnej zodpovednosti nesie

dôkazné bremeno poškodený (tzn. žalobca), ktorý preukazuje (i) porušenie právnej povinnosti inou
osobou (protiprávny úkon), (ii) existenciu škody (vznik a výšku škody) a (iii) príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym konaním (právnym deliktom) a vznikom škody (tzv. kauzálny nexus), príp. (iv) zavinenie,
iné než nedbanlivosť. To znamená, že vznik zodpovednostnému vzťahu medzi stranami sporu založenýna všeobecnom princípe podľa § 420 OZ vyplýva z preukázaných skutkových okolností danej veci
a z hľadiska praktického posúdenia dôvodnosti žalovaného nároku, je rozhodujúcim kumulatívne
preukázanie zodpovednostných predpokladov, ktoré sú sporné a poškodený žalobca je povinný ich pred

súdom preukázať.

74. Otázka existencie príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou (Š. Luby, Právny obzor, 1953; R 7/1979),
pričom „...atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina
priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy,

bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak jej iba „sprostredkovaný.“ (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 2
Cdo/292/2006).

75. Pojem škoda zákon bližšie nedefinuje, len všeobecne upravuje spôsob a rozsah jej náhrady, pričom
z ustálenej súdnej praxe a právnej teórie možno zhrnúť, že ide o akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla na osobe
alebo na majetku (na právach a veciach), vrátane majetkovej a nemajetkovej ujmy; spočíva v zmenšení

majetku poškodeného, príp. v zničení určitej majetkovej hodnoty, v jej odňatí, poškodení a pod., resp.
škoda predstavujúca hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie do predošlého stavu; avšak len
taká ujma, ktorá sa dá vyjadriť peniazmi (§ 442 ods. 3 OZ).

76. Z uvedeného je zrejmé, že preukázanie existencie škody (vrátane preukázania celej jej výšky),

resp. existenciu škodovej udalosti a preukázanie príčinnej súvislosti, sú nevyhnutným základom vzniku
zodpovednosti a pre úspech v súdnom spore o náhradu škody musia byť tieto zodpovednostné znaky
splnené (preukázané) súčasne, pričom dôkazné bremeno preukázania uvedených zodpovednostných
predpokladov znáša žalobca (poškodený).

77. Podľa procesnej právnej úpravy je dokazovanie založené výlučne na zásadách – prejednacej,
kontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade, pričom v zmysle § 185 C.s.p. súd vychádza pri
svojom rozhodovaní výlučne z tých dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu (princíp formálnej pravdy),
hodnotenie dôkazov súdom má oporu vo vykonanom dokazovaní a je v súlade so zásadami formálnej
logiky. Dôkazná iniciatíva súdu je obmedzená a nositeľmi procesnej aktivity sú predovšetkým strany

sporu. Súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán sporu, ktoré sú povinné pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1, § 151 a § 153 C.s.p.)
a posudzovaní použitia prostriedkov procesnej obrany a útoku (§ 181 ods. 4 C.s.p.), dôsledne uplatňuje
princíp zodpovednosti strán sporu za vlastné skutkové tvrdenia a ich dôkazné preukázanie v prípade,
že sú sporné. Ide o princíp zodpovednosti strán za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne

plnenie si svojich povinností v rámci súdneho konania, zakotvenú v Čl. 8 Základných princípov C.s.p..
Inakpovedanéplatí,ženositeľmiprocesnejaktivity súvkontradiktórnomcivilnomprocese,stranysporu,
ktoré majú povinnosť tvrdenia, tzn. pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 C.s.p.) a povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany včas (§ 153 a § 154 C.s.p.), vrátane dôkaznej povinnosti sporných skutočností (§ 185 ods. 1

C.s.p.).

78. Táto dôkazná povinnosť strán sporu v civilnom sporovom konaní, tzv. dôkazné bremeno, spočíva
takmer vždy na strane v postavení žalobcu, ktorý je povinný označiť, resp. predložiť všetky dôkazy,
ktorými preukáže svoje tvrdenia, resp. sporné skutočnosti, o ktoré opiera uplatnený nárok (§ 132, §

185 a nasl. CSP). Ak strana sporu svoje tvrdenia, (vyjmúc tie, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné)
nepreukáže, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena
je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorom dôkazné bremeno spočívalo
a ktorý sa tak dostal do tzv. dôkaznej núdze, nakoľko súdu nepredložil alebo nemohol predložiť
také dôkazné prostriedky, ktorými by sa ním tvrdené a zároveň medzi stranami sporné skutočnosti,

rozhodujúce (relevantné) pre výsledok sporu, preukázali.

79. Súd vychádzajúc z uvedených princípov o dôkaznej povinnosti strán sporu dospel k záveru, že
žalobca v danom prípade vo vzťahu k ďalším nárokom (body 2/ až 4/ v ods. 30 rozsudku) nielenže
nepreukázal kumulatívne naplnenie uvedených zodpovednostných predpokladov podľa citovaných

ustanovení zákona (§ 420 a nasl. OZ) vo vzťahu k žalovanému, ale žalobca si v tomto smere nesplnil
dostatočne ani povinnosť tvrdenia. Žalobca v danej veci konkrétne skutkovo nevymedzil nárok v časti
na náhradu škody 520 eur ohľadom odstránenia/zničenia brány (resp. dvoch rôznych brán) v roku
2017 príp. aj v r.2018 a ničením a poškodzovaním ďalšieho majetku žalobcu. V tomto smere vyjadreniažalobcu a opísané konania boli buď veľmi podrobné v častiach, ktoré sa vecne predmetu sporu
netýkali - napr. keď uvádzal rôzne podrobnosti, súvislosti a vzťahy medzi susedmi v danej lokalite
a s vecou nesúvisiace informácie z rôznych časových období dávno pred vznikom škody alebo po nej

a na druhej strane žalobca dostatočne konkrétne nevymedzil podrobnosti, vrátane časových, opísaním
aké konkrétne konanie, v akom čase a koho malo spôsobiť ničenie majetku žalobcu a brány, resp.
dvoch rôznych brán. Vyjadrenia žalobcu v tomto smere boli zmätočné keď raz uvádzal, že majetok
mu ničili ľudia, ktorí prichádzali na pozemok žalovaného, keď sa tam nevedeli dostať, a potom,
že bránu žalovaný ukradol, neskôr, že odpílil zámok a následne, že poškodil aj ďalšiu bránu, a to

bez časových súvislostí. Žalobca si najskôr uplatňoval škodu odvodenú od cenových ponúk ako nárok
za uvedenie veci do predošlého stavu osadením novej brány prispôsobenej na pôvodný rozmer,
pričom v tomto smere skutkový stav bol sporný. Žalobca pritom neobjasnil opísaním skutkových
okolností kedy, kde, ktorá brána a kým bola zmontovaná, resp. postavená, akým spôsobom, z akého
materiálu, ani to v čom spočívalo protiprávne konanie žalovaného. Žalobca podstatné skutočnosti
uvádzal len rámcovo, všeobecne a pre ich preukázanie poukazoval na rôzne listiny - časti výsluchov

v rámci šetrenia priestupkového konania, písomnú komunikáciu s tretími osobami, písomné prehlásenia,
o ktorých neuviedol a nebolo zrejmé v akom vzťahu sú k stranám sporu, z akého dôvodu čestné
prehlásenia spísali a na množstvo fotografií, ktorých dôkazná sila je znížená už aj z dôvodu že z nich
ťažko možno vyhodnotiť to, kde sa poškodené veci nachádzajú, či je plot postavený na hranici pozemku
a pod.. Rovnako bola sporná vypočítaná výška škody vo vzťahu ku konkrétnej veci (poškodenej

alebo zničenej brány) a sporná bola aj existenciu konkrétneho protiprávneho konania žalovaného
(odstránenie plotu v r. 2015, odstránenie/zničenie brány v r. 2017, príp. ďalšej v r. 2018). Žalobca vôbec
nepreukázal a ani skutkovo nevymedzil), že mu v skutočnosti vznikli náklady na opravu brány resp. na
uvedenie veci do pôvodného stavu, ktoré žalovaný poprel a uviedol, že stav vecí je rovnaký od roku
2015, nič sa nezmenilo. Žalovaný tiež poprel tvrdenia, že zničil bránu a uviedol, že len odpílil zámok,

aby sa dostal na prístupovú cestu k svojmu pozemku. V konaní pritom zostalo sporným komu brána
v skutočnosti patrila a komu by eventuálne mohla byť spôsobená škoda jej poškodením. Právny
zástupca žalobcu všeobecne uvádzal, že škoda bola spôsobená odcudzením vstupnej brány a ničením
majetku - znefunkčnením ďalšej záhradnej brány, odcudzením zámkov a reťazí. Tvrdil, že to všetko
malo byť potvrdené orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom neuviedol akým rozhodnutím a toto

tvrdenie je v rozpore vykonaným dokazovaním, z ktorého takáto skutočnosť nevyplýva. Rovnako nie
je zrejmé, čo mal právny zástupca žalobcu na mysli keď uviedol, že žalobca výšku škody rozporoval,
nakoľko hodnotu záhradnej brány uskutočnil anonymný odborník (zrejme mal na mysli dopyt polície
v rámci šetrenia priestupku) a ani neobjasnil prečo by mal škodu „podhodnotiť“. Pritom žalobca predložil
súdu svoj výpočet ceny trubiek potrebných na výrobu brány, ktorý však nevychádzal z nákladov

konkrétne poškodenej brány (pričom nebolo preukázané či jednej alebo dvoch a v akom rozsahu
a kým), ale škoda bola vypočítaná podľa cenových ponúk na zhotovenie, respektíve úpravu brán podľa
položiek cenníkov základného materiálu s pletivo, farbou atď. a s DPH. Pritom žalobca tvrdil, že brána
bola zhotovená na jeho náklady žalobcu čo malo opäť preukazovať čestné prehlásenie osoby B. G.
zo dňa 27.5.2019 (č.l.220-221). Súd pritom považoval za v konaní nepreukázané tvrdenie žalobcu

že plot, ktorý vymedzoval hranicu pozemku alebo pri ktorom viedla prístupová cesta na pozemok
žalovaného nebol na správnom mieste v tomto smere nepredložil žiadny relevantný dôkaz a obmedzil
sa iba na predkladanie množstva fotografií, ktoré pre takéto sporné tvrdenia rozhodne nie sú vhodným
dôkazným prostriedkom a nemôžu tieto tvrdenia preukázať. V konaní preto napriek množstvu informácií,
ktoré žalobca v konaní opísal, avšak bez vecnej súvislosti s uplatňovaným nárokom, absentoval

dostatočný skutkový opis rozhodujúcich skutočností na preukázanie tvrdení, od ktorých žalobca
odvodzoval svoj nárok. Súd pritom podotýka, že akékoľvek konanie žalovaného, ktorým v primeranej
miere odstraňoval prekážku z prístupovej cesty, nemôže byť vnímané ako protiprávne konanie
proti majetku žalobcu, keď predovšetkým sám žalobca prvom rade rušil právo žalovaného, ktoré mu
vyplývalo zo zmluvne zriadeného vecného bremena - prechodu cez pozemok žalobcu na pozemku

žalovaného. Žalobca sa nemôže domáhať ochrany majetku, ktorý mu mal byť poškodený a ktorým bránil
žalovanému pri uplatňovaní jeho práva prechodu. To platí tak vo vzťahu k uzamknutiu vstupnej brány
na prístupovú cestu ako aj budovaním plotu (5ks trubiek) v strede prístupovej cesty, ktorá bola na
tomto mieste dlhodobo užívaná. Rovnako žalobca nepreukázal, žiadny kvôli procesným prostriedkom,
že dôvodom predaja časti jeho záhrady až v roku 2021 bolo práve konanie žalovaného. Nepreukázal

v čom mala spočívať zmena oproti stavu v rokoch 2015 až 2021, v dôsledku ktorej získal v r. 2021 kupca.
V konaní nebolo dostatočne skutkovo opísané a ani preukázané tvrdenia žalobcu o znemožnení predaja
časti záhrady a v neskoršej fáze konania tvrdenia o ničením majetku žalobcu znefunkčnením ďalšejzáhradnej brány, odcudzením zámkov, reťazí) a ani príčinnej súvislosti medzi konkrétnym protiprávnym,
avšak nepreukázaným konaním žalovaného a vznikom konkrétnej škody.

80.Povinnosťoužalobcubolopretopreukázaťpríčinnúsúvislosťmedzi škodovouudalosťouktorúopísal
v žalobe (body 2/ až 3/) a vznikom škody na jeho veciach (tzv. kauzálny nexus) a súčasne preukázať
výšku škody v nadväznosti na presnú identifikáciu poškodených (odcudzených alebo znehodnotených)
vecí a ich skutočnú hodnotu ich poškodenia. Nakoľko je vo svojom základe otázka príčinnej súvislosti
medzi škodovou udalosťou a vznikom škody otázkou skutkovou, bol žalobca povinný dôkazne

preukázať, že škoda a jej výška vznikla ako bezprostredný následok konkrétneho konania žalovaného,
tzn. je príčinou tejto ujmy. Rozhodujúcim pritom nie je časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny
a následku (R 21/1992).

81. Právny zástupca žalobcu na preukázanie sporných otázok ohľadom poškodenia majetku žalobcu,
opísaných skutkových okolností, ktoré v konaní bola sporné (vybudovanie oplotenia, brány, dôvodov

znemožneniapredajaďalších, spornejotázkypríčinnejsúvislosti)nenavrhovalžiadnetakédokazovanie,
ktoré by ich mohlo ozrejmiť (napr. výsluchom svedkov – manželky, matky žalovaného, osôb, ktorí
mali spísať predložené čestné vyhlásenia, rozhodnutia príslušných orgánov konajúcich v priestupkovom
konaní a pod., vhodné znalecké dokazovanie), ale obmedzil sa na predkladanie fotografií a rôznych
listín zo strany žalobcu, ktoré ako už súd uviedol, boli často vytrhnuté z kontextu, vrátane časového

a bez zjavných súvislosti s predmetom sporu. Pritom práve svedecká výpoveď je procesným
prostriedkom na preukázanie sporných skutočností, ktoré v konaní tvrdí jedna zo strán sporu a sú
dostatočne jasne a zrozumiteľne vymedzené, avšak protistrana ich popiera a uvádza iný priebeh
udalosti alebo iné tvrdenia. Zároveň súd pri vykonaní svedeckej výpovedi postupuje podľa § 196
C.s.p. predpísaným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby bolo zrejmé aký vzťah má svedok k predmetu

sporu a k stranám sporu, k čomu sa má daná konkrétna osoba vyjadrovať, aby išlo o sporné otázky,
ktoré sú rozhodujúce pre uplatnení nárok a je zachovaná ústnosť a priamosť svedeckej výpovede.
Písomnéprehláseniaosôbtietoatribútynespĺňajú.Súdmôžeibavýnimočnerozhodnúťauložiťsvedkovi
povinnosť predkložiť svoju výpoveď písomne (§ 196 ods. 3 C.s.p.). V súdenej veci však žalobca
v žalobe neuviedol ani dostatok rozhodujúcich skutočností a naopak uvádzal rôzne, s podstatou veci

nesúvisiace tvrdenia. Dostatočný opis rozhodujúcich skutočností je súčasťou povinností žalobcu, ktoré
má pri podaní žaloby (dominus litis). Nakoľko žalobca má procesnú povinnosť už pri podaní žaloby
dostatočným spôsobom skutkovo opísať rozhodujúce skutočnosti žalovaného nároku a so žalobou
predložiť alebo označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, resp. neskôr v rámci konania do
ukončenia dokazovania označiť dôkazy na preukázanie tých rozhodujúcich skutkových tvrdení, ktoré sú

sporné, je neunesenie tohto dôkazného bremena, dôvodom pre zamietnutie žaloby. Poškodený žalobca
dôkazne nepreukázal existenciu a hodnotu poškodených vecí, ani protiprávnosť konania žalovaného a
ani bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi týmto konaním a vyčíslenou škodou.

82. Takéto boli tvrdenia žalobcu, že mohol predať záhradu už v roku 2015, ale mu v tom bránilo konanie

žalovanéhoočomalosvedčiťprehlásenieB.F.F.z21.06.2024.Takétoprehlásenievšaksúdnepovažuje
za dostatočný dôkaz uvedených tvrdení, nakoľko ide o prehlásenie, vo vzťahu ku ktorému nemohol
anisúdanižalovanýmenovanémupoložiťžiadneobrázkyaupresniťokolnostijehokonania.Vovýsledku
je zrejmý iba fakt, že menovaný požičal žalobcovi peniaze za 6 % úrok a tento úrok žalobca aby mu
nahradil žalovaný ako ujmu spôsobenú tým že predal záhradu až v roku 2021. pritom súdu ani neozrejmil

ani nepreukázal čom sa líšila situácia medzi rokom 2015 a rokom 2021, okrem známeho faktu, že
cena nehnuteľností za tú dobu vzrástla. Žalobca neuviedol sumu, za ktorú záhradu skutočne v r. 2021
predal a obmedzil sa len na tvrdenie, že skôr záhradu nepredal len pre protiprávne konanie žalovaného,
ktorý ničil jeho majetok, pričom toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Odkázal na výpoveď
žalovaného na polícii v priestupkovom konaní, pričom z celého kontextu a rozhodnutí polície, ktoré boli

predložené v konaní súdu, nevyplýva záver o právoplatnom rozhodnutí, že žalovaný konal nejakým
spôsobom protiprávne. Už vôbec nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi požadovanou
výškou školy (6 % predpokladanej ceny záhrady) a údajným konaním žalovaného, keď zmluvný úrok
je cenou za požičané peniaze a danom prípade vyplýva z dohody medzi žalobcom a B. F. F. a nie
ako dôsledok konania žalovaného. Ďalšie tvrdenia, že obdobné situácie sa mali opakovať aj neskôr, s

niektorýmiinýmipotencionálnymikupcami,naposledyvroku2018súdrovnakopovažujezanekonkrétne
a vágne. Rovnako sa súd nemohol stotožniť s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že z predložených
fotografií (č.l.183 až 236) a listu ŽSR zo dňa 01.07.2007 (č.l. 213-215) má jednoznačne vyplývať,
kde sa nachádzalo pôvodné pletivové oplotenie, ktorého súčasťou boli odstránené porasty a že sanachádzalo na parcele žalobcu v tom čase 1016/1, v súčasnosti 1016/5 v šírke 0,5-1,5m (obr. č. 13,
č.l. 199). Z predložených fotografií rozhodne nevyplýva, a už vôbec nie jednoznačne, ako to tvrdil
právny zástupca žalobcu, že pôvodný pletivový plot a neskôr žalobcom postavený nový betónový

plot, bol na nesprávnom mieste, tzn. nie na hranici pozemku s pozemkom ŽSR (p.č. XXXX/X), ale
na pozemku žalobcu (v súčasnosti p.č.XXXX/X, v tom čase XXXX/X), a to takmer v jeho strede.
K otázke súhlasu alebo nesúhlasu (resp. požiadavky žalobcu). s odstránením starého oplotenia
a drevín a k výpočtu škody (spoločenskej hodnoty) podľa internetového portálu sa súd nevyjadruje
s ohľadom na premlčanie nároku, ako bolo vyššie uvedené. Vo vzťahu k tvrdeniam o odstránení 5 ks

stĺpikov zo žalobcom rozostavaného oplotenia, súd ako už bolo vyššie uvedené konštatuje, že takéto
konanie žalovaného nie je možné posúdiť ako protiprávne, keď bolo reakciou na protiprávne konanie
žalobcu (neprípustnú svojpomoc), ktorý v rozpore so zmluvným právom prechodu cez prístupovú cestu
v prospech rodiny žalovaného, evidovaným v katastri, ktorého platnosť nebola spochybnená žiadnym
právoplatným rozhodnutím, budovaním nového oplotenia bránil v realizácii práva z vecného bremena
(práva prechodu pozemok žalobcu v rozsahu 3,10 m). Z vykonaného dokazovania (predloženou

kúpnou zmluvou zápisom v katastri nehnuteľností závermi súdu v konaní B3-14C/242/2016) bolo právo
žalovaného z titulu vecného bremena preukázané. naopak žalobca nepreukázal v tomto konaní, že
by bolo nadužívané alebo sa realizovalo v rozpore s geometrickým plánom ktorým bolo vyznačené
v teréne. Vyjadrenia žalobcu, že betónový plot postavený žalovaným nebol na správnom mieste
zostali len v rovine nepreukázali tvrdení. Tieto tvrdenia nemožno preukázať predložením fotografií

terénu. Napokon v konaní nebolo preukázané, ani to, že by išlo o nadštandardné oceľové stĺpiky
pozostávajúce z priskrutkovateľnej nadzemnej časti a z časti na zabetónovanie, ale z predložených
fotografiívyplývažeišlookovovétrubky(pravdepodobneželezné, nakoľkočasťbolahrdzavá),ktoréboli
zabetónované v zemi. Pokiaľ žalobca poukazoval na cenové ponuky, nebolo zrejmé prečo nepredložil
výpočet ocenením priamo poškodených 5 ks trubiek. Pritom len nahliadnutím na stránky predajcov

podobného materiálu súd zistil, že základňa takéhoto stĺpika sa pohybuje od cca 1,50 € do 27 € s
samotné stĺpiky v cenách od cca 9 € do 16 € (branyposuvne.sk, kotarbau.sk a iné). Preto podľa názoru
súdu žalobca ani v tomto prípade nepreukázal ani protiprávne konanie žalovaného ani výšku škody
ani príčinnú súvislosť. Napokon čo sa týka predloženého znaleckého posudku č. 87/2024 zo dňa
29.07.2024 (ods. 48) súd konštatuje, že po obsahovej stránke nespĺňa atribúty výkonu odbornej činnosti

znalca, obsahuje iba formálne a všeobecné informácie a vo vzťahu ku konkrétnym 4 otázkam znalecká
organizácia uviedla, že výpočet žalobcu nie je v rozpore so zákonom o cenách a k dvom ďalším otázkam
sa znalecká organizácia nevyjadrila vôbec. Závery znaleckého posudku sú pre účely predmetného
konania nepoužiteľné.

83. Nakoľko v konaní absentovali rozhodujúce tvrdenia žalobcu a žalovaný ich vrátane vyčíslenej výšky
škody a opísanej príčinnej súvislosti účinne poprel, žalobca nepreukázal požadované zodpovednostné
predpoklady, ani sporné skutočnosti, na ktorých boli tieto predpoklady založené a neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení. Z rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky vyplýva, že bez ohľadu na
skutkové okolnosti individuálnej právnej veci (t.j. bez ohľadu na to, v čom malo spočívať protiprávne

konanie a v čom mala spočívať škoda), porušenie právnej povinnosti musí byť priamou, bezprostrednou
a nesprostredkovanou príčinou škody. Porušenie právnej povinnosti môže mať za následok vznik
zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč. zák. teda len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo
a nesprostredkovane spôsobená práve (iba) týmto porušením (protiprávnym konaním). Zodpovednosť
totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je

priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku
a vyvoláva ho. To, že vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť bezpečne preukázaný a
bezprostredný, konštatoval aj Ústavný súd SR ( nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 177/08 ). Otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. V právnej náuke sa uvádza, že je
to žalobca (poškodený), kto musí v konaní preukázať existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného

za škodu (vrátane existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou) a nie žalovaný
musí preukazovať, že za škodu nezodpovedá. Podmienky vzniku tejto zodpovednosti sú stanovené
kumulatívne; v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich táto zodpovednosť nevznikne. Zavinenie ako
štvrtý zo zákonných predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu charakterizuje zákon
ako psychický vzťah, ktorý musí zahŕňať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny

úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na
princípe zodpovednosti za predpokladané ( prezumované ) nedbanlivostné zavinenie ( § 420 ods. 3 Obč.
zák. ). V danom prípade ide o civilné sporové konanie, ktoré kladie dôraz na kontradiktórnosť posilnenú
účinnosťou novej procesnej úpravy, kedy dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností zaťažujetú stranu sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
súd za stranu nevyhľadáva dôkazy, a v zásade ani nevykonáva dôkazy nad mieru procesných návrhov
strán sporu. Dôkazné bremeno spočíva v splnení dôkaznej povinnosti v tom smere, že strana označí

dôkazy, resp. predloží dôkazné prostriedky na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Strana sporu,
ktorá neoznačí dôkazné prostriedky a tým nepreukáže pravdivosť tvrdení, neunesie dôkazné bremeno
a musí znášať nepriaznivé následky dôkaznej povinnosti.

84. Žalobca v súdenej právnej veci nebol schopný produkovať dostatok skutkových tvrdení, ktoré by

umožnili súdu ustáliť jednak výšku škody a ani existenciu príčinnej súvislosti medzi údajnou škodou
a protiprávnym úkonom. Pre účely dokazovania v sporovom konaní sú strany sporu povinné ešte
pred začatím dokazovania, tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd musí mať k
dispozícii dostatočné množstvo určitých, zrozumiteľných a aj včasných informácií o skutkovom stave.
Súd nemôže sám vyšetrovať a pátrať po chýbajúcich skutkových tvrdeniach a tým nahrádzať aktivitu
a procesnú zodpovednosť strán; takým postupom by totiž porušil princíp rovnosti strán v spore. Potom

dôsledkom toho, že tvrdenia žalobcu neboli preukázané, v tom zmysle, že súd ich nepovažoval za
pravdivé, muselo byť pre žalobcu nepriaznivé rozhodnutie. V rámci dokazovania platí zásada, že každá
strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia ( kto tvrdí, ten dokazuje ).

85. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu

86. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
87. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
88. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

89. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa §
255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého vznikol nárok na náhradu trov konania v spore úspešnému žalovanému

voči neúspešnému žalobcovi. Nakoľko si však žalobca s nárok na náhradu trov konania neuplatnil a tieto
mu ani nevyplývali zo spisu, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.