Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 26P/152/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724205003
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Salajová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8724205003.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa:

A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. X, zast. opatrovníkom: Úrad práce, soc. vecí
a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov - matky: D. B., E. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. X,
toho času ÚVTOS Prešov, a otca: F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX, o návrhu navrhovateľky
H. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. X, o zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti príbuzného, takto

r o z h o d o l :

I. Zveruje mal. A. B., nar. XX. XX. XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky – príbuznej
H. I., nar. XX. XX. XXXX.

II. Navrhovateľka je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu
a všestranný vývoj mal. dieťaťa.

III. Právo zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok má navrhovateľka iba v bežných veciach.

IV. I. D. B., nar. XX. XX. XXXX, je povinná prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou vo výške 30 %

zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od
právoplatnosti tohto rozsudku, na účet Úradu práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok.

V. Otec F. B., nar. XX. XX. XXXX, je povinný prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od
právoplatnosti tohto rozsudku, na účet Úradu práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala na tunajší súd dňa 26. 11. 2024 návrh na zverenie mal. dieťaťa do jej náhradnej
osobnej starostlivosti.

2. Podaný návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa pochádza z partnerského vzťahu rodičov D. B. a
F. B.. Otec dieťaťa nežil s matkou dieťaťa, nezdržiava sa ani v mieste trvalého pobytu. O dieťa sa
nezaujíma nijakým spôsobom a nie je známy ani jeho aktuálny pobyt, údajne vedie túlavý spôsob
života. Maloletý A. bol rozhodnutím Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1P/177/2024 zverený do

osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal vyživovacou povinnosťou vo výške 70,00 eur mesačne.
Otec si vyživovaciu povinnosť neplnil a matka poberala náhradne výživné. Dňa 11. 11. 2024 matka
dieťaťa nastúpila do výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Prešov a I.. A. zostal bez akejkoľvek
starostlivosti. Navrhovateľka so svojou rodinou, manželom a svojimi piatimi mal. deťmi žijú spolu vspoločnom rodinnom dome s A. na adrese C. D. J. X. V rodinnom dome je všetko potrebné pre riadne
zabezpečovanie starostlivosti o mal. A., bytové pomery sa pre neho nezmenia a pozná všetkých členov
rodiny, nakoľko žijú všetci spolu. V domácnosti je zavedená elektrina, WC. Navrhovateľka poberá

rodičovský príspevok na svoju dcéru F. vo výške 340,00 eur a rodinné prídavky na tri deti vo výške
180,00 eur, otec mal. je nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR Kežmarok. Vzhľadom k tomu, že toho
času otec ani matka nedokážu riadne zabezpečovať starostlivosť o svoje mal. dieťa, požiadala súd, aby
zveril I.. A. do jej náhradnej osobnej starostlivosti až do doby, kedy sa matka vráti z výkonu trestu.

3. Navrhovateľka k návrhu pripojila rodný list maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX.

4.Uznesenímč.k.26P/152/2024–6z11.12.2024súdustanovilzakolízneho(procesného)opatrovníka
Úrad práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok mal. dieťaťu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, na zastupovanie v
konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod spisovou značkou 26P/152/2024.

5. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 13. 02. 2025, na ktoré sa dostavili navrhovateľka a kolízny
opatrovník mal. dieťaťa. Nedostavila sa matka mal. dieťaťa, ktorá je toho času ÚVTOS Prešov a u
ktorej mal súd doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, a ktorá ospravedlnila
svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 14. 01. 2025. Nedostavil sa otec mal. dieťaťa, u ktorého mal
súd doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané prostredníctvom úradnej tabule

súdu. Nedostavil sa manžel navrhovateľky, ktorého neprítomnosť ospravedlnila navrhovateľka, z dôvodu
starostlivosti o mal. dieťa.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom zástupkyne procesného opatrovníka
mal. dieťaťa a oboznámením sa s obsahom spisu, a to návrhom, rodným listom mal. dieťaťa, uznesením

tunajšieho súdu č. k. 26P/152/2024 – 6 z 11. 12. 2024, odpoveďou na lustráciu v ZVJS, odpoveďou na
lustráciuvRegistriobyvateľovavregistriSP,správouobceKrížováVesz12.12.2024,správouÚPSVaR
Kežmarok z 13. 01. 2025 a oznámením o podanom návrhu a o doručení písomností z 22. 01. 2025.

7. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu, a to do času,

kýmsamatkamaloletéhonevrátizvýkonutrestu.Matkamaloletéhojejejsestrou.Vsúčasnejdobeužmá
dieťa na základe neodkladného opatrenia, teda sa oň stará, dieťa ju počúva, chodí do školy pravidelne.
Dieťa sa pýta skôr na mamu, na otca veľmi nie. Jej deti ho prijali tak, že pokiaľ sa jeho mama nevráti, tak
ho rešpektujú, nemajú blízky vzťah ako súrodenci. Maloletý je zdravý, chorý zatiaľ nebol . Ďalej uviedla,
že je na rodičovskej dovolenke, vie sa aj o dieťa osobne starať, keďže je doma. Manžel nepracuje, je

nezamestnaný, hľadá si zamestnanie. On jej taktiež pomáha, máva brigády. Manžel súhlasil, aby dieťa
bolo zverené do jej náhradnej starostlivosti.

8. Zástupkyňa procesného opatrovníka mal. dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že s podaným
návrhom súhlasia, vzhľadom k tomu, že navrhovateľka prebrala všestrannú starostlivosť o mal. dieťa.

Matka je vo výkone trestu, a navrhovateľka sa chce postarať o mal. dieťa do času, kým sa matka nevráti.
Otec sa o dieťa nijakým spôsobom nezaujíma. Nemajú vedomosť ani kde sa nachádza, a to aj napriek
tomu, že dopytovali obec Ihľany. Podľa ich vedomostí s dieťaťom nie je v kontakte od útleho veku.
Zverenie do náhradnej starostlivosti navrhovateľke je v záujme dieťaťa už aj v súčasnej dobe jej bolo
zverené na základe neodkladného opatrenia. Navrhovateľka je tetou maloletého, teda aj v súčasnej

dobe vyrastá v biologickej rodine príbuzných matky a náhradná osobná starostlivosť má vždy prednosť
pred ústavnou starostlivosťou.

9. Matka mal. dieťaťa na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 14. 01. 2025 uviedla, že súhlasí, aby
bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti jej príbuzným. Nemá vedomosť, kde sa nachádza otec

dieťaťa. Je bezdomovec, aj predtým bol bezdomovcom. Ďalej uviedla, že do júla 2025 má trest. Iné
maloleté deti nemá. Po návrate z trestu má vlastné bývanie, chce sa potom o maloleté dieťa starať.

10. Manžel navrhovateľky na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 14. 01. 2025 súhlasil s návrhom,
aby bolo mal. dieťa zverené jeho manželke.

11. Podľa správy obce Krížová Ves z 12. 12. 2024 navrhovateľka je vydatá. Spoločne s manželom sa
riadne starajú a vychovávajú 5 maloletých detí. Rodina žije v rodinnom dome, hygiena v domácnostije zabezpečená na dobrej úrovni. Rodina má v obci dobrú povesť. Doposiaľ neboli riešení pre verejný
priestupok v obci.

12. Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok z 13. 01. 2025 vyplýva, že navrhovateľka s I.. A.
žijú v domácnosti so starým otcom F., ktorý je starobný dôchodca a je vlastníkom danej nehnuteľnosti.
Rodinný dom pozostáva z 5 izieb, kuchyne, dve izby má k dispozícii brat s rodinou, 1 izbu sestra s
rodinou. Domácnosť tvoria brat matky s manželkou a ich piatimi deťmi, sestra s manželom a 4 deťmi
a slobodný brat. Navrhovateľka žije s mal. dieťaťom v jednej izbe spolu s otcom, ostatné priestory

užívajú všetci spoločne. V domácnosti je zavedená elektrina, voda a je vykurovaná tuhým palivom.
Domácnosť je zariadená stroho iba najnutnejším nábytkom, udržiavaná v relatívnom poriadku. Príjmom
navrhovateľky je prídavok na dieťa. Počas šetrenia zastihli starého otca, ktorý uviedol, že navrhovateľka,
ktorá sa toho času stará o mal. dieťa bola v čase šetrenia v Spišskej Belej a I.. A. bol v škole. Mal. dieťa
je zdravé. Vzhľadom k uvedenému navrhli, aby súd zveril mal. dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti.

13. V zmysle § 44 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o rodine), v prípade, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, rozhodne súd o náhradnej starostlivosti. Jednou z
foriem náhradnej starostlivosti je náhradná osobná starostlivosť.

14. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú
prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy
skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do
pestúnskej starostlivosti.

15. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú

starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase
trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.

16. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec

rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.

17. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

18. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením

maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa

domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

19. Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti
jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že je v záujme maloletého A., aby
bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Súd pri svojom rozhodovaní mal na

zreteli ako prvoradé hľadisko záujem maloletého dieťaťa, jeho zdravý a pokojný vývoj. Ďalej mal súd
za preukázané, že matka mal. dieťaťa dňa 11. 11. 2024 nastúpila do výkonu trestu odňatia slobody v
ÚVTOS Prešov. Otec o maloleté dieťa neprejavuje žiaden záujem, nie je známy jeho aktuálny pobyt
a údajne vedie túlavý spôsob života. Aj v súčasnej dobe sa o maloletého A. stará práve navrhovateľka
– sestra matky mal. dieťaťa a má záujem zabezpečovať mu celodennú starostlivosť, pričom na jej

zabezpečovanie má vytvorené vhodné podmienky. Taktiež navrhovateľka sa chce o maloletého starať
len do času, kým sa matka maloletého nevráti z výkonu trestu odňatia slobody. Z predloženej správy
od obce C. D. a výpovede zástupkyne ÚPSVaR Kežmarok mal súd za preukázané, že navrhovateľka
zabezpečujemaloletémuA.riadnustarostlivosťamávytvorenévhodnépodmienkyprejehozdravývývoj
a vývin. Kolízny opatrovník odporúčal návrhu vyhovieť a zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľky. Súd preto podanému návrhu vyhovel v celom rozsahu a I.. A. zveril do

náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky – príbuznej, ktorá je oprávnená a povinná vykonávať
osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa.

21. Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

23. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o

uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

24. Pri plnení si vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa vychádza z individuálnych schopností,
možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Bez ohľadu na túto skutočnosť zákon o rodine

ustanovuje, že v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je každý rodič povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, a to vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon
č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky o úprave súm životného minima, ktorým sa každoročne upravujú sumy životného

minima. V súčasnosti tak súdom určené výživné nemôže byť nižšie ako je to zákonom deklarovaných 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. Výživné
v takto určenej minimálnej výške je teda povinný platiť každý rodič, teda aj ten, ktorý je bez akéhokoľvek
príjmu či zamestnania, resp. nemá vyriešenú svoju bytovú otázku.

25. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v aktuálnych schopnostiach a možnostiach
matky mal. dieťaťa je prispievať na výživu maloletého A. mesačne v minimálnom zákonnom rozsahu, t.
j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne podľa zákona
č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred, od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet Úradu práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok.

V aktuálnych schopnostiach a možnostiach otca mal. dieťaťa je prispievať na výživu maloletého
A. mesačne v minimálnom zákonnom rozsahu, t. j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti tohto rozsudku,
na účet Úradu práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok. Súd má za to, že takto určená výška výživného je

primeraná.

26. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.27. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

28. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že

žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania účastníci neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo
veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého

do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.