Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725200176
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1725200176.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov
JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B.,
narodenú XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, dieťa matky C.
D. E., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, E., toho času bytom G. XXXX/XXX, H. I.,

zastúpenej spoločnosťou Senior Consultants – Braxator s.r.o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava, a otca
J. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, E., zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Jozef Holič s.r.o., so sídlom Poľovnícka 4, Bernolákovo, v konaní o návrhu otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k.
51P/5/2025-35 zo dňa 17.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 17.02.2025 súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
súd zveril maloleté dieťa do jeho osobnej starostlivosti, matke uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletého dieťaťa sumou vo výške 150,- Eur mesačne a upravil styk matky s maloletým dieťaťom,
alternatívne maloleté dieťa zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových
intervaloch bez určenia výživného s tým, že nevyhnutné náklady na maloleté dieťa si rozdelia na

polovicu.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou § 2 ods. 1, § 367 ods. 1 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326
ods. 1, § 329 ods. 1 vety prvej, 2, § 331 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).

4. Konštatoval, že podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej,
i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Toto
ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď
existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné,
abyboliosvedčenéaspoňzákladnéskutočnostipotrebnéprezáveropravdepodobnostinároku,ktorému

sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.5. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie
neodkladného opatrenia a všetkých skutočností prípadu tak, ako sú mu doposiaľ známe, dospel k
záveru, že návrh otca je za súčasného stavu nedôvodný, keď nevidel dôvod pre jeho nariadenie.

Na navrhnutej úprave, vzhľadom na doteraz osvedčené skutočnosti, nie je daný záujem maloletého
dieťaťa. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z citovaných ustanovení zákona, z vyjadrenia kolízneho
opatrovníka, z pohovoru s maloletým dieťaťom a priložených listinných dôkazov. Vo veciach týkajúcich
sa starostlivosti o maloleté deti prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to
v záujme maloletých detí, t. j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin,

výchova či výživa maloletých detí. Súd nezistil, že by v danom prípade existovala nejaká bezprostredne
hroziaca ujma, ku ktorej by mohlo dôjsť, keby súd vo veci nenariadil neodkladné opatrenie. V súčasnosti
má starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečovať matka, pričom súdu neboli doposiaľ signalizované
žiadne nedostatky tejto starostlivosti. Súd tiež nezistil, že by pobytom maloletého dieťaťa u matky v
zmysle platnej úpravy momentálne bolo ohrozené jeho zdravie, život, výživa, výchova či iný dôležitý
záujem.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

7. Uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním otec, ktorý uviedol, že vo veci starostlivosti

o maloleté dieťa bolo rozhodované pod sp. zn. 51P/33/2024-113 dňa 16.05.2024 o schválení rodičovskej
dohody, na základe ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky (ktorá zo
spoločného domu odišla do podnájmu v H. I., obci vzdialenej 20 km od E.) s tým, že obaja rodičia sú
oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otec bol zaviazaný prispievať na výživu
maloletého dieťaťa sumou v výške 200,- Eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2024. Počas 8 mesiacov došlo vo vývoji vzťahu a pri
výchove maloletého dieťaťa k veľmi podstatným a dôležitým skutočnostiam. Uviedol, že pri jasnom
azrozumiteľnomvýrokumatkadieťaťubezzrozumiteľnéhodôvodubránilavstykusnímpred15:00hod..
Tvrdil, že dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia je aj preukázateľné poškodzovanie zdravia
dieťaťa, pričom dieťa má 3 diagnózy a pri výpadkoch pravidelnosti užívania liekov sa zdravotný stav

dieťaťa zhoršil a nasadené museli byť ďalšie druhy liekov. Rodičia ako správcovia majetku sa správali
vo vzťahu, zabezpečiť dieťaťu v budúcnosti, cca po 10 rokoch strechu nad hlavou a majetok, ktorý môže
založiť pri potrebe úveru alebo pôžičky, avšak matka potom, ako opustila spoločnú domácnosť, začala
robiť aktivity, ktoré z jeho pohľadu nie sú v prospech maloletého dieťaťa. Matka podala žalobu o 4.300,-
Eur a príslušenstvo, žaluje výsek plnenia úveru, kedy po vzájomnej dohode platila na účet banky splátku,

ktorá bola v celkovom sumáre nižšia, ako platil predtým on. On si to predstavuje tak, aby sa rodinný
dom, kde sa dieťa narodilo a kde má na mieru vytvorené podmienky, zachoval pre maloleté dieťa. Ďalej
uviedol, že počas posledných 8 mesiacov si v E., kde chodí do školy a kde aj s ním býva, našlo nových
priateľov, predchádzajúce priateľstvá utužuje, stretáva sa so sestrenicou z K. A.. Vedie maloleté dieťa
k športovým a pohybovým aktivitám, chodievajú spolu na chalupu. Tvrdil, že má snahu vysporiadať

celkové podielové spoluvlastníctvo. Matka trvá na predaji domu a vyplatení neoprávnenej čiastky.
Poukázal na to, že vyjadrenie matky nebolo autorizované a po jeho prečítaní chcel priložiť svoje
vyjadrenie spred roka. Poprel matkine tvrdenie týkajúce sa toho, že by bol dom vlhký a starý, pričom
kolízny opatrovník ho riadne obhliadol a nenašiel žiadnu závadu. Namietal, že na podstatnú skutočnosť
nebola matka vypočutá, vraj chodí s maloletým dieťaťom k lekárovi a riadne mu podáva lieky, pričom

rozpor, ktorý by mala objasniť samotná doktorka, zostal mimo záujmu súdu. Tvrdil, že matka nehovorí
pravdu, maloleté dieťa má v očiach slzy len preto, že musí chodiť z E. do H. I., že musí čakať na matku
každý deň v škole aj do 16:30 hod., hoci má bydlisko iba niekoľko 100 metrov od školy.
Ďalej tvrdil, že súhlasné stanovisko na podanie návrhu na striedavú starostlivosť mu nezávisle od seba
odsúhlasili 2 pracovníčky ÚPSVaR Senec. Zarazilo ho, keď kolízny opatrovník napísal, že podľa tvrdenia

maloletého dieťaťa on rozpráva na matku škaredé veci a nadáva na ňu, že dieťa chce bývať u matky
a k nemu len chodiť, pričom mal za to, že takto štylizovaná veta z úst dieťaťa nikdy nevyšla. Matkine
výčitky k jeho vzťahu k pracovným povinnostiam, ktoré klamlivo prezentuje pred dieťaťom, odpadnú,
pretože od 01.04.2025 nastupuje do nového zamestnania. Ďalej poukázal na čl. 1, 2, 6, 11 Základných
princípov CMP a čl. 13 ods. 4, 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Vytýkalsúduprvejinštancie,ževzalnavedomiepodaniematkyaÚPSVaRSenec,hocišetreniepomerov
bolo vykonané nezákonne a metodicky nesprávne. Bol toho názoru, že vyjadrenie dieťaťa a štylizácia
viet nie je autentická, bola nesprávnym spôsobom ovplyvnená, čím je aj nepoužiteľná. Mal za to, že
tým, že súd nedovolil vyjadriť sa navzájom účastníkom konania, de facto neustálil skutočný stav veci.Znemožnil obom stranám uplatniť si svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu čl. 6 ods.
1 Dohovoru na ochranu práv a základných slobôd a došlo aj k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Bol toho názoru, že odvolací súd nariadením pojednávania per analogiam môže rozhodnutie potvrdiť,

zmeniť alebo zamietnuť v zmysle § 362 CMP iba vtedy, ak sám odstráni procesné vady a dovolí stranám
vyjadriť sa v rámci procesnej obrany či útoku k podstatným skutočnostiam. Odvolací súd ustáli, či matka
porušila režim podávania liekov a mohla ohroziť zdravie maloletého dieťaťa a či skutočne v rozpore so
záujmom maloletého dieťaťa marila a obmedzovala jeho styk s otcom v škole v E., či rodinný dom v E.
má závady, pre ktoré trvalé bývanie dieťaťa v tomto mohlo jeho zdravotný stav zhoršiť. Odvolací súd

nariadi znalecké dokazovanie pedopsychológom, aby objektivizoval, či pobyt u neho v rodinnom dome
v E. je iba miesto pre jeho návštevu a či v nájomnom 2-izbovom byte matky v H. I. je pre maloleté dieťa
primárne bývanie s matkou. Dodal, že ak odvolací nevykoná to, čo mal vykonať súd prvej inštancie,
zruší rozhodnutie a vec mu vráti na nové konanie a rozhodnutie.

8. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že nemá zo strany zdravotných zariadení

hlásené žiadne nedostatky v starostlivosti rodičov. Pokiaľ otec dôvodí, že treba akútne, neodkladne
a dôsledne liečiť aktuálny zdravotný stav dieťaťa, sústavný kašeľ a odŕhanie, ktoré môže garantovať
iba on a len vtedy, ak bude 24 hodín denne dávkovať predpísané lieky podľa pokynov lekára, osobne
chodiť na kontroly a osobne preberať predpísané lieky v lekárni, tak vo svojom návrhu navrhuje,
aby mu bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti s určením styku matky s dieťaťom

vrátane uceleného víkendu. Ako ďalší dôvod otec uviedol spôsob dávkovania liekov matkou a jej
nedodržiavanie dávkovania, nepravidelné podávanie liekov, avšak z lekárskej správy zo dňa 29.10.2024
vyplýva, že o predpis liekov požiadala matka, že počas leta bolo dieťa bez liečby a v závere správy
sa uvádza, že v prípade, ak sa klinický stav nezhorší, lekár uviedol pokyny na vysadenie liečby. Od
právoplatného rozhodnutia súdu bolo maloleté dieťa aj v starostlivosti otca a je potrebné upriamiť

pozornosť nielen súdu, ale aj otca na skutočnosť, že v prípade, ak argumentuje, že je jediným, kto
dôsledne zabezpečí podávanie liekov dieťaťu 24 hodín, tak tak doposiaľ neurobil, pričom jeho rozsah
styku s maloletým dieťaťom nasvedčuje tomu, že tak spraviť mohol a lieky dieťaťu v prípade potreby
mohol dať predpísať na základe návštevy lekára s dieťaťom. Jeho spôsob riešenia ním uvádzaných
skutočností, že si zháňa lieky bez receptu, po známosti a vytvára si zásoby liekov v domácnosti, sa

javí ako neštandardné. Čo sa týka jeho konštatácie, že na nepravidelné podávanie liekov matkou
upozorňoval už v predchádzajúcom súdnom konaní, kolízny opatrovník poukázal na to, že obaja
rodičia v konaní pred súdom dospeli k rodičovskej dohode. Uviedol, že otec sa v odvolaní voči
zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v širokom rozsahu venuje vysporiadaniu
majetku s matkou, preto sa javí, že rozsiahlosť podania otca môže byť následkom nevysporiadaných

majetkových a vzťahovo – porozchodových vzťahov rodičov maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že otec
uviedol, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je obmedzenie matky v negatívnom zasahovaní do
zdravého vývinu maloletého dieťaťa, ale trvá na úprave styku matky a maloletým dieťaťom, alternatívne
nastriedavejosobnejstarostlivosti,čímsajehotvrdeniadostávajúdorozporu.OrgánSPODaSKtvrdenia
otca počas poskytovaného poradenstva nehodnotil, bolo mu uvedené, že má možnosť zvážiť podanie

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, rovnako tak návrh na výkon súdneho rozhodnutia.
Tvrdenie otca, že matkou nedodržiavané súdne rozhodnutie je dôvodom na nariadenie neodkladného
opatrenia, považuje orgán SPODaSK za jeho nesprávnu argumentáciu, nakoľko, v prípade, ak sú
jeho tvrdenia relevantné, mal by zvážiť podanie návrhu na výkon súdneho rozhodnutia, o čom bol
pracovníkom SPODaSK informovaný. Uviedol, že už pri šetrení pomerov otca dňa 06.02.2024 sa otec

vyjadril, že neakceptuje vytrhnutie dieťaťa z prirodzeného prostredia (rodinného domu v E.). Navrhol,
aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

9. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že podmienky na vydanie neodkladného opatrenia
neboli naplnené. Návrh otca požiadavku na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa, nie sú

osvedčené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu úpravy rodičovských práv a povinností
a je výsledkom výlučne len nespokojnosti otca so súčasnou úpravou rodičovských práv a povinností
upravených rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 51P/33/2024 zo dňa 16.05.2024. Mala za
to, že predmetom návrhu nie je záujem maloletého dieťaťa, ale naplnenie požiadaviek otca, ktoré sa
snaží presadiť použitím akýchkoľvek prostriedkov. Celé partnerské spolužitie ju obviňoval z akejkoľvek

choroby maloletého dieťaťa či zhoršenia jeho zdravotného stavu. Uviedla, že tvrdenia otca ohľadne
zdravotného stavu maloletého dieťaťa sú značne zavádzajúce a prekrútené a je nesporné, že využíva
len ojedinelé vyšetrenia u odborného lekára, na ktorých sa s dieťaťom zúčastnil, a je zrejmé, že otec
nemá ani len tušenie, akými ochoreniami a od akého času jeho maloleté dieťa trpí. Poukázala na to,že k zhoršeniu zdravotného stavu maloletého dieťaťa nedošlo, práve naopak, jeho zdravotný stav je
podchytený, pravidelne užíva lieky, jeho chorobnosť je minimálna, čo je overiteľné aj prostredníctvom
dochádzkydoškoly.Maloletédieťamádiagnózybronchiálnaastma(J450),alergickárinitídazapríčinená

peľom (J301) a chorobu horných dýchacích ciest (J399), ktoré mu boli diagnostikované už v roku 2021,
čo by mal otec pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti maloletého dieťaťa podľa jeho tvrdení, aj
vedieť. Súdu predložila fotokópiu lekárskej správy vystavenej L. B. M., NÚDCH, so sídlom Limbová
1, Bratislava, zo dňa 20.09.2021, ktorá preukazuje, že išlo o prvé vyšetrenie maloletého dieťaťa
a potvrdzuje vyššie uvedené diagnózy. Z predpísanej medikácie maloletého dieťaťa ku dňu 20.09.2021

vyplýva, že už v danom čase bol maloletému dieťaťu predpísaný liek Montelukast, takže nie je pravdivé
tvrdenie, že tento liek bol dieťaťu predpísaný až 18.04.2024 kvôli zhoršenému zdravotnému stavu tak,
ako to tvrdí otec. Z lekárskej správy zo dňa 18.04.2024 predloženej otcom nie je zrejmé, že by odborný
lekár konštatoval zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa a že by to zhoršenie zdravotného stavu bolo
zapríčinené ňou. Z ďalšej správy odborného lekára maloletého dieťaťa zo dňa 29.10.2024 sám lekár
uvádza postupne vysadenie lieku Spirabel od polovice novembra 2024 a aj vysadenie Montelukastu, ak

sa nezhorši klinický stav, pričom to všetko odporučil lekár kvôli plánovanému bronchomotorickému testu,
ktorý s dieťaťom absolvovala v decembri 2024. Obe otcom predložené vyššie uvedené lekárske správy
obsahujú len jeho subjektívne tvrdenia a preukazujú, že otec sa správa čisto účelovo, aby dosiahol
svoj cieľ. Za zarážajúce označila to, že otec podával dieťaťu lieky len na základe tvrdenia 7-ročného
dieťaťa, že ich nedostalo, a prezentuje to ako svoje pozitívne a starostlivé správanie. Poznamenala, že

otec s ňou ohľadne zdravotného stavu dieťaťa nekomunikuje, čo aj sám potvrdzuje, a podávanie liekov
dieťaťu si s ňou neoveruje. Mala za to, že je možné, že ak sa otec spolieha na tvrdenia dieťaťa, tak
dieťa mohlo dostať lieky v daný deň aj dva krát, čím môže dochádzať k jeho predávkovaniu. Pokiaľ sa
otec dobrovoľne priznáva k zháňaniu liekov, ktoré sú len na predpis od lekára, a to, že ich kupuje po
známosti bez receptu a doma si vytvára zásoby liekov, evokuje to, že si svojvoľne robí, ako uzná za

vhodné a ide o konanie, ktoré nie je v záujme maloletého dieťaťa. Tvrdila, že neodovzdanie dieťaťa
otcovi zo školskej družiny pred 15:00 hod. sa stalo iba jeden krát, dňa 19.09.2024, pričom sa mu za
nedorozumenie ospravedlnila a odvtedy sa situácia neopakovala. Zo strany otca nedošlo k žiadnej
zmene ohľadne starostlivosti o maloleté dieťa a situácia je identická, ako bola v čase jej odchodu zo
spoločnej domácnosti v E. vo februári 2024. Uviedla, že otec s dieťaťom nikde nechodí, na žiadne výlety,

nestretávajú sa so žiadnymi deťmi, sú spolu len doma a hrajú sa s bábikami. Tvrdila, že otec si dieťa
„kupuje“ drahými hračkami a bábikami. Poukázala na to, že dieťa navštevuje krúžok zumby, ktorý sa
koná v škole od 15:00 hod. do 15:45 hod. dva krát týždenne a jedným z týchto dní je streda. Každú
párnu stredu, kedy je dieťa u otca od 15:00 hod., sa tohto krúžku nezúčastňuje, pretože otec nie je
ochotný preberať dieťa neskôr, po ukončení tohto krúžku. Maloleté dieťa je z toho nešťastné, bojí sa mu

povedať, že tam chce chodiť, zaostáva za ostatnými deťmi a zostavu nacvičuje doma samé, aby dobehlo
zameškané hodiny. Ďalej tvrdila, že hlavným účelom otcovho konania je, že si chce udržať rodinný
dom v E., ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve, preto tak nástojí na tom, že ide o domov dieťaťa,
kde dieťa vyrastalo, je to jeho jediný domov. Mal za to, že ak by mu bolo dieťa zverené alebo by bolo
minimálnevstriedavejosobnejstarostlivosti,nebolbynútenýsasňoumajetkovovysporiadať.Namietala

vhodnosť výchovného prostredia u otca, ktorý je držiteľom zbrane bez zbrojného preukazu a má veľký
nôž, ako sám uvádza „na medvede“. Puškou strieľa holubov, o čom rozpráva dieťaťu a ukazuje mu
obe zbrane, čo je pre 7-ročné dievča absolútne nevhodné. Na to sa maloleté dieťa vo februári 2025
vyhrážalo spolužiakom v škole, že na nich zavolá svojho otca, ktorý si na nich prinesie nôž na medvede,
čo povedalo aj v prítomnosti triednej učiteľky, a dieťa má o danej udalosti aj zápis v liste žiaka. Navrhla,

aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§

67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je
dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).11. Predmetom konania je návrh otca na zmenu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorým sa domáha zverenia

maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti matke prispievať na výživu
maloletého dieťaťa sumou vo výške 150,- Eur mesačne a úpravy jej styku s maloletým dieťaťom,
alternatívne zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových
intervaloch bez určenia výživného s tým, že nevyhnutné náklady na maloleté dieťa si rozdelia na
polovicu.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno
začať aj bez návrhu.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie

dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti,
ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným
stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho
dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je
dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na
vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami
i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

13. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,

rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže
súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že byvýkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa
nímneprejudikujúprávaúčastníkovatretíchosôb.Niejekonečnýmrozhodnutím,lebojehoúčelomjelen
dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie
a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem,
alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu,

pričomjepotrebnéstarostlivoskúmaťvšetkydôsledky,ktorébymohlinastaťpreúčastníkanenariadením
neodkladného opatrenia.

14. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v

prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na
mieste rozhodnúť neodkladným opatrením. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva
z ustanovení Zákona o rodine. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného,
zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v

ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu
spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a záujmom jeho rodičov, pričom mimoriadny význam sa
kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť
si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

15. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania.
Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť
dodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie.Takýmtospôsobomsazabezpečujerýchlaúprava

jestvujúcich pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda
o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko
napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, a to aj bez
vykonania potrebného dokazovania.

16. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi,
pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť.

17. Maloleté dieťa bolo rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 51P/33/2024-113 zo dňa 16.05.2024,
právoplatným a vykonateľným dňa 21.05.2024, na základe schválenej rodičovskej dohody zverené
do osobnej starostlivosti matky s oprávnením oboch rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 200,- Eur
mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.05.2024 a bol upravený styk otca

s maloletým dieťaťom v každom párnom kalendárnom týždni v čase od stredy od 15:00 hod. do piatku
do 7:30 hod. s výnimkou jarných, veľkonočných, letných a vianočných prázdnin vyhlásených vyhláškou
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže SR, v každom nepárnom kalendárnom týždni v čase
od piatka od 13:00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 7:30 hod. s
výnimkou jarných, veľkonočných, letných a vianočných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva

školstva, vedy, výskumu a mládeže SR, v každom nepárnom roku počas jarných prázdnin vyhlásených
vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže SR od nedele predchádzajúcej jarným
prázdninám od 18:00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 18:00 hod., v každom párnom
roku počas veľkonočných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a
mládeže SR od stredy predchádzajúcej Zelenému štvrtku od 18:00 hod. do utorka nasledujúcom po

Veľkonočnom pondelku do 18:00 hod., každoročne počas letných prázdnin vyhlásených vyhláškou
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže SR v čase od 07.07. od 18:00 hod. do 21.07. do 18:00
hod., každoročne počas letných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu
a mládeže SR v čase od 04.08. od 18:00 hod. do 18.08. do 18:00 hod., v každom párnom roku počasvianočných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže SR od
30.12. od 15:00 hod do posledného dňa vianočných prázdnin do 15:00 hod., v každom nepárnom roku
počas vianočných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže

SR odo dňa predchádzajúcemu vianočným prázdninám od 15:00 hod do 30.12. do 15:00 hod. s tým,
že miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa bude školské zariadenie, ktoré maloleté dieťa
navštevuje. Ak sa maloleté dieťa nebude nachádzať v školskom zariadení, miestom prevzatia a
odovzdania maloletého dieťaťa bude bydlisko matky.

18. Účelom neodkladného opatrenia nie je dosiahnutie zmeny právoplatných súdnych rozhodnutí, ale
len rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá neznesie odklad a vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemôže nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a vyriešiť každú
situáciu medzi rodičmi maloletého dieťaťa. Inak povedané, zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
upravujúce aktuálnu formu starostlivosti o maloleté dieťa možno len zákonom predpísaným spôsobom,
t. j. v zmysle § 26 Zákona o rodine, kde v konaní vo veci samej súd posúdi, či nastala taká zmena

pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia.

19. Ako už bolo uvedené vyššie, nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné
opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne

upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Vychádzajúczosvedčenýchskutkovýchokolnostíprejednávanéhoprípaduvyplývajúcichzobsahuspisu
sa odvolací súd bez výhrad zhoduje so súdom prvej inštancie v tom, že v danom prípade neboli splnené
zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorých by bolo nutné v záujme
maloletého dieťaťa okamžite zmeniť právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím stanovenú

úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

20. Pokiaľ ide o tvrdenia otca o potrebe bezodkladného zabezpečenia zdravotnej starostlivosti
maloletému dieťaťu z dôvodu nedodržiavania liečby dieťaťa zo strany matky, otec neosvedčil, že by
matka akýmkoľvek spôsobom riadne nezabezpečovala starostlivosť o zdravotný stav dcéry, teda jeho

argumentácia zostala v rovine ničím nepodložených tvrdení. Na uvedenom závere nič nemenia ani ním
predložené dve lekárske správy zo dňa 18.04.2024 a 29.10.2024, keď ani z jednej z nich nevyplýva,
že by bol zdravotný stav maloletého dieťaťa matkou zanedbaný a matka by napriek odporúčaniu lekára
nedodržiavala jemu nastavenú medikamentóznu liečbu. Ak maloleté dieťa bolo v lete bez liečby, čo
vyplýva z lekárskej správy zo dňa 29.10.2024, nemožno z nej vyvodiť ten záver (a v správe to ani nie

je uvedené), že by týmto spôsobom došlo k ohrozeniu zdravotného stavu dieťaťa matkou. Naopak,
z predloženej správy je zrejmé, že maloleté dieťa bolo dňa 22.10.2024 na vyšetrení s matkou, kedy
bol zároveň dohodnutý postup pri zdravotnom stave maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje aj na konštatáciu kolízneho opatrovníka v jeho vyjadrení k odvolaniu otca, že zo strany
zdravotných zariadení nemá hlásené žiadne nedostatky v starostlivosti rodičov o maloleté dieťa.

21. Čo sa týka tvrdenia otca o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu zamedzenia
opakovanému bráneniu jeho styku s dieťaťom zo strany matky, navrhovateľ neosvedčil, že by mu
matka opakovane bránila v súdnym rozhodnutím upravenom styku, pričom z ním predloženej odpovede
riaditeľky školy zo dňa 02.10.2024 vyplýva, že mu dňa 19.09.2024 bolo zabránené vyzdvihnúť maloleté

dieťa zo školského klubu detí skôr ako o 15:00 hod., za čo sa mu zo strany školy ospravedlnili s tým, že
vychovávateľka postupovala nesprávne iba na základe ústne podaných informácii od matky. Otec bol
ubezpečený, že si bude môcť maloleté dieťa vyzdvihovať v každom párnom týždni v stredu od 15:00
hod. a vo štvrtok podľa svojho uváženia, teda škola bude postupovať presne podľa ostatného rozsudku.
V súvislosti s prípadným porušovaním podmienok styku upraveného rozhodnutím súdu niektorým

z rodičov, odvolací súd upozorňuje na možnosť oprávneného rodiča zákonom stanoveným spôsobom
sa domáhať núteného výkonu súdneho rozhodnutia vo vykonávacom konaní.

22. Odvolací súd nemal dôvod pochybovať o riadnom a správnom prešetrení pomerov na strane
rodičovmaloletéhodieťaťazostranykolíznehoopatrovníka,pretonámietkuotcaspočívajúcuvovágnom

konštatovaní, že šetrenie pomerov bolo vykonané nezákonne a metodicky nesprávne, vyhodnotil ako
nenáležitú. Pokiaľ názor vyjadrený maloletým dieťaťom pri šetrení pomerov nenaplnil očakávania
otca, nie je to okolnosťou spôsobilou spochybniť prejav vôle dieťaťa, či správnosť postupu kolízneho
opatrovníka. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov na strane rodičov maloletého dieťaťa nazáklade výzvy súdu prvej inštancie postupom zvereným mu zákonom č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej
ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23. Nedôvodnou zostala odvolacia námietka otca o potrebe vypočutia matky či lekárky pre odstránenie
pochybnosti, či matka chodí s dieťaťom k lekárovi a riadne mu podáva lieky. Zákon nepredpokladá, že
by súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal vykonávať dokazovanie tak, ako vo veci samej (§
329 ods. 1 CSP). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Preukázanie alebo

osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa
návrhuaknemupripojených,prípadnedodatočnepredloženýchlistín,pričomdôkaznébremenospočíva
výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava
(§ 326 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1, 2, 3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu
neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu.
Ak navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčí skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného

opatrenia, nemožno tento nedostatok klásť na ťarchu súdu a jeho následného rozhodnutia o zamietnutí
návrhu. Navrhovateľ ani predloženými lekárskymi správami neosvedčil, že by matka s maloletým
dieťaťom k lekárovi nechodila (správa zo dňa 29.10.2024 preukazuje opak) alebo predpísanú
medikamentóznu liečbu mu nepodávala.

24.Spoukazomnaustanovenie§329ods.1CSPodvolacísúduvádza,žesúdmôžerozhodnúťonávrhu
nanariadenieneodkladnéhoopatreniaajbezvýsluchuavyjadreniastránabeznariadeniapojednávania.
Argumentácia otca týkajúca sa postupu súdu, ktorý nedovolil účastníkom sa navzájom vyjadriť, čím
neustálil skutočný stav veci a znemožnil obom stranám uplatniť ich procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu práv a základných slobôd a tým k porušeniu práva

na spravodlivý proces, preto neobstojí. Otec si zrejme zamieňa postup súdu v konaní vo veci samej
s postupom súdu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tieto konania je pritom
nutné odlišovať z pohľadu ich odlišných procesných postupov stanovených zákonom.
Právo na spravodlivé súdne konanie je obsahom práva na spravodlivý proces a práva na spravodlivú
súdnu ochranu. Právo účastníka konania na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho právach, bolo zachované. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby
bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 50/04
z 03.03.2004).

Odvolací súd nezistil žiadne procesné pochybenie súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu
navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiadal
otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má za to, že tu nie je a v čase rozhodovania

súdu prvého stupňa ani nebola hrozba ujmy na právach maloletého dieťaťa, ktorú by bolo dôvodné
odstraňovať formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia, neodkladné opatrenie nie je v
jeho najlepšom záujme. Je potrebné zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a
pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní
vo veci samej, preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú

nevyhnutnosť zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, tak ako to
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec žiadal.

26. Na základe uvedeného, keďže neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
majúc na zreteli najlepší záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hadisko pri rozhodovaní, odvolací súd

napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil, keď odvolacie argumenty otca vyhodnotil ako neopodstatnené.

27. Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj

nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je všaknevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).