Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. november 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sf/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100894
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100894.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: ELESTAV MP s.r.o., so sídlom Budkovce 174, 072
15 Budkovce, IČO: 51 184 125, kvalifikovane právne zastúpený advokátom: JUDr. Ingrid Repková, so
sídlom Ružová 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 103084136/2024 z 28.10.2024, o návrhu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou dňa 23.12.2024 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“)
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103084136/2024 z 28.10.2024,
ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“) č.

101837029/2024 z 27.06.2024 o vyrubení žalobcovi rozdielu na dani z príjmov právnickej osoby v sume
413 762,15 Eur za zdaňovacie obdobie roka 2021, ako aj ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie
a rozhodnutie správcovi dane, pričom žalobca zároveň žiadal priznať mu nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Samostatným podaním, doručeným správnemu súdu 01.10.2025, žalobca navrhol priznať správnej

žalobe odkladný účinok, pričom svoj návrh odôvodnil konštatovaním, že v minulosti, t.j. ešte pred
vydaním žalobou napadnutých rozhodnutí, správca dane na podklade exekučného titulu, ktorým bolo
rozhodnutie č. 100924106/2024 z 20.03.2024 začal voči nemu daňové exekučné konanie a to vydaním
rozhodnutia č. 100957520/2024 z 21.03.2024 na vymoženie daňového nedoplatku v sume 413 762,15
Eur, v ktorom dôsledku následne správca dane vydal daňovú exekučnú výzvu č. 100965575/2024 z
22.03.2024 a následne, keďže žalobca na základe daňovej exekučnej výzvy neplnil, vydal správca dane

daňový exekučný príkaz č. 101294794/2024 z 30.04.2024, ktorým nariadil daňovú exekúciu prikázaním
pohľadávky z účtu žalobcu vedeného v A. A., B., avšak keďže v priebehu daňového exekučného konania
správca dane zistil aj ďalší majetok žalobcu (žalobca v návrhu nesprávne uviedol „majetok žalovaného“,
pozn.), a to tri motorové vozidlá, správca dane vydal oznámenie č. 100121271/2025 z 13.01.2025
o začatí voči žalobcovi ďalšieho daňového exekučného konania a následne vydal správca dane aj
daňovú exekučnú výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 252 782,95 Eur, ktorá daňová

exekučná výzva bola v dôsledku odvolania žalobcu potvrdená rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR
č. 101276180/2025 z 03.04.2025. Žalobca ďalej uviedol, že zo strany žalovaného a správcu dane bolo
podané voči nemu trestné oznámenie vo veci prečinu marenia exekučného konania podľa § 243a ods.
1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného zákona, pričom v rámci výsluchu pred OČTK konateľ žalobcu C.
D. poukázal, že zo strany žalobcu bola podaná cit. „... správna žaloba voči rozhodnutiu daňového úradu
a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Zo strany E. D. F. C. bola zároveň prednesená žiadosť o

preukázanie podanej žaloby spolu s podaním návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
ktorý by bol podkladom pre ďalší postup vo veci.“Podľa žalobcu pokračovanie v daňových exekučných konaniach a aj v na nich nadväzujúcom trestnom
konaní by malo pre žalobcu za následok vznik závažnej a nenapraviteľnej ujmy a podané trestné
oznámenie má priamy dopad na štatutárneho zástupcu žalobcu ako fyzickú osobu z dôvodu, že pri

tomto trestnom čine môže byť ktokoľvek ako trestne zodpovedná osoba. Žalobca podotkol, že v rámci
exekučného konania bol nútený odovzdať žalovanému ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo
veci samej všetky prostriedky, ktoré predstavujú všetky dostupné zdroje žalobcu potrebné na ďalší
výkon jeho podnikateľskej činnosti a tento stav predstavuje nenahraditeľnú stratu prostriedkov, čo mu
znemožňuje pokračovať v podnikateľskej činnosti a plniť si zákonné povinnosti. Za ďalší aspekt závažnej

ujmy žalobca považuje aj skutočnosť, že pokračovaním v predmetnom trestnom konaní môže dôjsť
k poškodeniu žalobcu ešte pred tým, ako bude rozhodnuté o jeho správnej žalobe, pretože pokiaľ by
správny súd rozhodol v prospech žalobcu a potvrdil nezákonnosť postupu správcu dane, medzičasom
vedené trestné konanie by mohlo mať pre žalobcu a jeho štatutárneho zástupcu neodstrániteľné
následky. Žalobca zastáva názor, že pokračovanie v daňových exekučných konaniach a trestnom konaní
vedie k reálnemu a okamžitému nezákonnému zásahu do jeho práv, keďže by bol zbavený všetkých

prostriedkov potrebných na výkon podnikateľskej činnosti a zároveň by čelil trestnému konaniu, ktoré
môže mať nezvratné dôsledky. Žalobca považuje stav spočívajúci v tak vysokej vyrubenej dani vo výške
413 762,15 Eur, v prebiehajúcom exekučnom konaní a naň nadväzujúcom trestnom konaní, za stav
priamo ohrozujúci samotného žalobcu, jeho štatutárneho zástupcu ako fyzickú osobu a jeho rodinných
príslušníkov, ktorí sú od neho finančné závislí. Žalobca uviedol, že reálne nemá prostriedky ani iný

speňažiteľný majetok potrebný na to, aby mohol uhradiť vôbec predmetnú vyrubenú daň; prostriedky
na úhradu dane si nevie zabezpečiť napr. prostredníctvom úveru, keďže za týchto okolností mu žiadna
finančná inštitúcia akýkoľvek úver neposkytne. Žalobca má za to, že výkon napadnutých rozhodnutí
by viedol k závažnej a nenapraviteľnej ujme a priznaním odkladného účinku správnej žalobe nedôjde
k zásahu do žiadneho verejného záujmu, ale naopak sa verejný záujem zachová, keďže súčasťou

verejného záujmu je aj ochrana základných práv a právom chránených záujmov jednotlivcov, v tomto
prípade ochrana práva žalobcu vlastniť majetok, nakladať s ním a pokojne ho užívať v súlade s Ústavou
SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Prílohami návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú daňová exekučná výzva
správcu dane č. 100582741/2025 z 11.02.2025; odvolanie žalobcu z 25.02.2025 proti daňovej exekučnej

výzve č. 100582741/2025 z 11.02.2025; rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 101276180/2025
z 03.04.2025 a predvolanie svedka C. D. na výsluch na OR PZ v Michalovciach, odbor poriadkovej
polície, Obvodné oddelenie PZ Pavlovce nad Uhom, ČVS: ORP-526/PA-MI-2025 z 03.09.2025.

3.Žalovanývosvojomvyjadreníz09.10.2025knávrhužalobcunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnej

žalobe uviedol, že tento návrh žalobcu nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených
žalobcom nevyplýva, žeby mu postupom správcu dane hrozila závažná ujma, značná hospodárska
či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Podľa názoru žalovaného samotná existencia rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane,
ani vedené daňové exekučné konania, nie sú dostatočným dôvodom na vyhovenie návrhu žalobcu

a opodstatnenosť tohto návrhu nie je možné založiť na domnienke, že správny súd v budúcnosti možno
rozhodne v prospech žalobcu. Žalovaný je názoru, že žalobca svoje tvrdenia nepreukázal predložením
relevantných dôkazov, nepredložil doklady, ktoré by približovali jeho hospodársku či finančnú situáciu,
alebo ktoré by objasňovali akým konkrétnym spôsobom (s uvedením konkrétnych a preveriteľných
údajov), by malo dôjsť k ohrozeniu žalobcu, jeho štatutárneho zástupcu a jeho rodinných príslušníkov.

V nadväznosti na uvedené, nie je podľa žalovaného dôvodné skúmanie splnenia ďalšej zákonnej
podmienky, t.j. neexistenciu rozporu s verejným záujmom, a na základe uvedeného žalovaný navrhuje
návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej

žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5.Podľa§185písm.a)SSP,správnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo

opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť

podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe,
ktorousažalobcadomáhasúdnehoprieskumurozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,jeposkytnúťochranu
tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným
prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho

prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej
súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

9. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli reálne nastať
v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu
sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný
nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto
návrhu, t.j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce

len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom
následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním
predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.

10. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní

vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status
žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť
iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho
aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe

odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť
svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri
rozhodovaní vo veci samej.

11. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm.

a) SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve
procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a
prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia
hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy
na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného

účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak
nesplneniektorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)
k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

12. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte

aj s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v
tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, preto správny
súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.

13. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky správny súd konštatuje, že žalobca
neosvedčil naplnenie predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca svoj návrh
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil závažnou a nenapraviteľnou ujmou, a to
s poukazom na vedené daňové exekučné konania a na nich nadväzujúce trestné konanie s tým, žev rámci exekučného konania bol žalobca nútený odovzdať žalovanému všetky prostriedky, absencia
ktorých znemožňuje žalobcovi pokračovať v jeho podnikateľskej činnosti a plniť si zákonné povinnosti
a zároveň pokračovanie v trestnom konaní predstavuje priamu hrozbu trestného stíhania žalobcu ako

právnickej osoby, ale aj jeho konateľa ako fyzickej osoby, čo môže mať nezvratné dôsledky, teda
žalobca dôvodí, že tak vysoká vyrubená daň podľa pomôcok vo výške 413 762,15 Eur, prebiehajúce
daňové exekučné konania a trestné konanie, odôvodňujú závažnú a nenapraviteľnú ujmu, ktorej vznik
bezprostredne hrozí okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí.
Po preskúmaní návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe spolu s jeho dôvodmi;

predložených listinných dôkazov; vyjadrenia žalovaného ako aj administratívneho spisu správny súd
zdôrazňuje, že pri dôvode podľa § 185 písm. a) SSP na ktorý sa žalobca odvoláva, by mal žalobca
dostatočne vymedziť nielen konkrétny dôvod, ale aj skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto
vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
Tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu sú však v rozpore uvedeným v čisto hypotetickej a abstraktnej
rovine. Žalobca nijako dôveryhodne neosvedčil svoju ekonomickú a finančnú situáciu, ako ani ďalšie

nevyhnutné náležitosti na základe ktorých by správny súd mohol vyvodiť dôvodnosť návrhu žalobcu.

14.Vtejtosúvislostijenevyhnutnéopakovanepoukázať,žepriznanieodkladnéhoúčinkujevýnimočným
inštitútom, ktorý slúži na prelomenie právnych účinkov právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
orgánu verejnej správy, a to len v zákonom predvídaných a odôvodnených prípadoch, ak žalobcovi

hrozí v príčinnej súvislosti s bezodkladným výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Musí byť teda zrejmé, že tvrdená ujma (škoda) nastane práve v dôsledku výkonu napadnutého
rozhodnutia. Inštitút odkladného účinku neslúži na ochranu žalobcu pred akýmkoľvek následkom
spojeným s výkonom rozhodnutia, pričom je prirodzené, že výkon rozhodnutia orgánu verejnej správy,

ktorý je spojený s peňažným plnením (v danom prípade vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie roka 2021 v sume 413 762,15 Eur, pozn.) nepochybne vždy zasiahne
majetkovú sféru povinného subjektu a pritom pôjde vždy o negatívny dopad na jeho majetkovú sféru,
či podnikateľskú činnosť, avšak na priznanie odkladného účinku žalobe ustanovenie § 185 písm. a)
SSP predpokladá, aby v dôsledku výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia povinný subjekt pocítil

mimoriadny dopad na majetkovú či podnikateľskú sféru, t.j. aby dopad bol až tak závažný, že by
došlo k vážnym (nezvratným) následkom vedúcim k ochromeniu, či k ukončeniu podnikateľskej činnosti
dotknutého subjektu, prípadne k inému nenapraviteľnému následku. Súčasne je nutné preukázanie, že
neexistuje iné menej radikálne riešenie, ako sa vyrovnať s dôsledkami napadnutého rozhodnutia (napr.
platenie záväzku v splátkach, dočasné zníženie nákladov, pozn.).

V intenciách uvedeného je nevyhnutné konštatovať, že tvrdenia žalobcu o negatívnom vplyve
bezodkladného výkonu rozhodnutia na jeho majetkovú sféru, avšak bez osvedčenia zásadného (až
devastačného) charakteru tohto dopadu na jeho podnikateľskú činnosť, ktorému nie je možné zabrániť
iným menej radikálnym spôsobom, nie je možné bez ďalšieho priznať odkladný účinok správnej žalobe.
Akoužbolouvedené,osvedčiť(nielentvrdiť,aleajpreukázať)tietozákonnépredpokladyjepovinnýsám

žalobca, ktorý je v tomto prípade povinný uniesť bremeno tvrdenia. Správny súd preto v tomto prípade
od žalobcu legitímne očakával, aby v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol nie len konkrétne
tvrdenia a skutočnosti, ale aby tieto podložil konkrétnym dôkazmi a súčasne, aby preukázal príčinnú
súvislosťmedzihroziacouujmouanapadnutýmrozhodnutímanemožnosťzabrániťtvrdenémunásledku
inými spôsobmi. Preukázanie tvrdenej hrozby závažnej a nenapraviteľnej ujmy treba považovať za

osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorá v tomto prípade
nebola dodržaná.
V konkrétnostiach veci správny súd dodáva, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, t.j. Finančného
riaditeľstva SR č. 101276180/2025 z 03.04.2025, ktorým bola potvrdená daňová exekučná výzva vo veci
vymoženia od žalobcu vyrubenej dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2021

v sume 413 762,15 Eur, na základe žalobou napadnutých rozhodnutí vyplýva, že medzičasom tento
záväzok žalobcu bol čiastočne uhradený, preto došlo k čiastočnému zníženiu daňového nedoplatku
z ktorého dôvodu správca dane rozhodnutím č. 100581837/2025 z 11.02.2025 (žalobcovi doručené
12.02.2025) daňové exekučné konanie čiastočne zastavil, takže aktuálne v daňovom exekučnom konaní
je potrebné vymôcť od žalobcu ešte sumu 252 782,95 Eur, vymoženia ktorej sa týkala daňová exekučná

výzvasprávcudanez11.02.2025potvrdenážalovanýmsdodatkom,ževzmysletejtodaňovejexekučnej
výzvy bol žalobca vyzvaný, aby tento nedoplatok zaplatil s upozornením, že v opačnom prípade správca
danevydáexekučnýpríkaznamajetokžalobcuatonatrimotorovévozidlážalobcu,oktorýchsasprávca
dane dozvedel ako o ďalšom majetku žalobcu až v priebehu daňového exekučného konania začatéhona základe exekučného titulu, ktorým je v tomto súdnom konaní napadnuté rozhodnutie správcu dane
č. 101837029/2024 z 27.06.2024. S ohľadom na uvedené sa javí nepravdivým tvrdenie žalobcu o tom,
že reálne už nemá prostriedky ani iný speňažiteľný majetok potrebný na to, aby mohol uhradiť vôbec

predmetnú vyrubenú daň a okrem toho, z uvedeného plynie, že povinnosť uložená žalobcovi žalobou
napadnutými rozhodnutiami, ktoré sú exekučným titulom pre exekučné konanie, bola už žalobcom
čiastočne splnená.
Správny súd dodáva, že samotná realizácia exekučnej vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia
správcom dane nepostačuje na splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe. Výkon rozhodnutia (exekúcia) je právnym dôsledkom právoplatnosti
a vykonateľnosti exekučného titulu v prípade, ak povinný subjekt dobrovoľne nesplní ním uloženú
povinnosť. Správny súd má za to, že daňová exekúcia sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej
a nenapraviteľnej ujmy a nemôže byť dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
aj s ohľadom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Inými slovami, samotný výkon exekúcie
ešte neznamená, že táto svojimi dôsledkami tak zasiahne od majetkovej sféry povinného subjektu

(v danom prípade žalobcu), že mu je spôsobilá privodiť nezvratnú ujmu. Žalobca sám vykonal kroky
k zamedzeniu výkonu rozhodnutia tým, že podal proti predmetnej daňovej exekučnej výzve odvolanie,
v ktorom okrem iného žiadal, aby žalovaný daňové konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia
veci súdom v tomto správnom súdnom konaní, t.j. sám aktívne vykonal kroky na zamedzenie daňovej
exekúcie a skutočnosť, že žalovaný nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil daňovú exekučnú výzvu,

však samo o sebe, ako bolo uvedené, nepredstavuje dôvod na rozhodnutie správneho súdu o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe, ale musela by k nej pristúpiť ďalšia skutočnosť, a to zo strany
žalobcu riadne preukázanie hrozby závažnej a nenapraviteľnej ujmy v dôsledku daňovej exekúcie.
Rozhodnutím správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe sa nesleduje všeobecne
uplatniteľné oddialenie účinkov právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide

o výnimočný inštitút, aplikovateľný iba v prípade splnenia zákonných predpokladov pre jeho priznanie
s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu. V tomto prípade však žalobca vo vzťahu k svojim
tvrdeniam neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal hrozbu závažnej a nenapraviteľnej ujmy, ktorá by
znemožnila výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, či ohrozila jeho samotnú existenciu.

15. K tvrdeniam žalobcu ďalej správny súd poznamenáva, že z prílohy k návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, ktorou je predvolanie svedka C. D. na výsluch vo veci prečinu
marenia exekučného konania podľa § 243a ods. 1 písm. d), písm. e) ods. 2 Trestného zákona,
nemožno zistiť, či sa podané trestné oznámenie týka predmetného daňového exekučného konania
tak ako tvrdí žalobca, nakoľko z predvolania nie sú zrejmé skutkové okolnosti činu, pre ktorý bolo

trestné oznámenie podané. Zároveň z predvolania nie je možné zistiť, či na podklade trestného
oznámenia orgán činný v trestnom konaní začal trestné stíhanie alebo vec vybavil iným spôsobom,
ako ani to, voči akej osobe je prípadné trestné stíhanie vedené, keďže p. C. D. (konateľ žalobcu)
bol na výsluch predvolaný v procesnom postavení svedka. Správny súd zároveň uvádza, že prečin
marenia exekučného konania tak, ako je právne kvalifikovaný v predmetnom predvolaní na výsluch, je

úmyselný trestný čin, ktorý mal byť spáchaný tým spôsobom, že niekto odstránil, poškodil alebo zničil
hnuteľnú vec pojatú do súpisu, alebo nevydal vec podliehajúcu exekúcii. Spáchanie tohto trestného
činu tak predpokladá existenciu majetku osoby, ktorá má uvedeným konaním úmyselne mariť exekučné
konanie. Odhliadnuc od uvedeného však žalobca nepreukázal, že by stav založený podaným trestným
oznámením predstavoval reálnu hrozbu závažnej a nenapraviteľnej ujmy pre žalobcu, jeho štatutárneho

zástupcu ako fyzickú osobu alebo jeho rodinných príslušníkov. Skutočnosť, že je vo veci vedené trestné
konanie, nepredstavuje sama o sebe splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. Správny súd nemôže svoje rozhodnutie o návrhu žalobcu založiť na domnienke,
že prípadne rozhodne vo veci samej v prospech žalobcu a na základe tejto domnienky považovať
len samotné vedenie trestného konania za dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

Správny súd sa pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami
žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej
alebo zakladal svoje rozhodnutie o odkladnom účinku na domnienkach.

16. Z dôvodu nepreukázania jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku

žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej
podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným
záujmom.17. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinkusprávnejžalobeniejemožnévyhovieť,pretotentonávrhpostupompodľacit.§188SSPzamietol.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP].

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).