Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. august 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121478985
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:6121478985.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D. C. E., právne zastúpený advokátom JUDr. Juraj Špirko, so sídlom
Nerudova 1620/6, 040 12 Košice, IČO: 45 009 538, proti žalovanému F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS

s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, o zaplatenie 3.412,50 Eur s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 24C/92/2021-67 zo dňa 05. apríla
2022, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3 412,50 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 3 412,50 eur od 17.8.2021, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, § 123, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458, § 517
ods. 1 prvá veta, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2, § 257
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „CSP“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom k nehnuteľnostiam zapísaným na

liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A., a to pozemku parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere
208 m2 a pozemku parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 121 m2. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu
žalobcu na uvedenom liste vlastníctva je 20/32. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A., a to pozemku parc. č. XXXXX/X o výmere 1.293 m2, druh
pozemku trvalý trávny porast. Žalovaný je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti H.
G. G., ktorá sa zaoberá väčším rozsahom služieb od profesionálneho servisu a čistenia kanalizácie, cez

rekonštrukciu mostov a cestných stavieb, až po prepravu stavebných materiálov, betónu a výkopových
prác a disponuje rozsiahlym vozovým parkom a náradím. Žalovaný dlhodobo užíva aj parcelu 568/1 ako
súčasť svojho areálu, na ktorej si zriadil oplotenú parkovaciu plochu. Výmera časti pozemku žalobcu,
ktorú užíva žalovaný, predstavuje 182 m2. Medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k dohode o úhrade za
užívanie uvedenej časti parcely. Hodnota trhového mesačného nájomného porovnateľných pozemkov
predstavuje sumu od 1,00 do 1,50 Eur mesačne za 1 m2. Predžalobnou výzvou zo dňa 11.08.2021,

ktorá bola žalovanému doručená dňa 16.08.2021, žalobca vyzval žalovaného na úhradu bezdôvodnéhoobohatenia za užívanie predmetného pozemku za obdobie posledných dvoch rokov. Žalobca neuhradil
dlžnú sumu žalobcovi ani čiastočne.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej právnej veci bolo nesporné, že žalobca využíva
časť nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu ako parkovisko v súvislosti s vykonávaním
podnikateľskej činnosti. Nesporné malo byť aj to, že žalovaný využíva tieto pozemky minimálne od roku
2019. Sporné bolo, akú skutočnú výmeru pozemku žalobcu užíva žalovaný, či na strane žalovaného ide
o bezdôvodné obohatenie a akú sumu náhrady za užívanie pozemku žalobcu musí žalovaný zaplatiť.

Podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán posúdil tak, že na strane žalovaného došlo
k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Z predloženej fotodokumentácie, ako aj z nesporných
tvrdení sporových strán vyplýva, že žalovaný skutočne užíval, resp. užíva predmetnú nehnuteľnosť
bez právneho dôvodu. Na pozemku osadil zámkovú dlažbu bez súhlasu vlastníkov a pozemok oplotil.
Nie je rozhodné, že sa žalovaný domnieva, že časť predmetnej nehnuteľnosti zhodnotil na vlastné
náklady. Až na námietky žalobcu zabezpečil odstránenie oplotenia. Právny zástupca žalovaného na

pojednávaní dňa 05.04.2022 síce namietal, že žalobca nepreukázal, od kedy žalovaný reálne predmetný
pozemok užíva, avšak v rozpore so zásadou koncentrácie civilného procesu túto skutočnosť nenamietal
v odpore voči platobnému rozkazu, ani v neskoršom vyjadrení, túto procesnú obranu súd vyhodnotil
ako neúčinnú. Pri určení sumy bezdôvodného obohatenia vychádzal z cien nájomného v danej lokalite
a v danom čase, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 1,00 Eur až 1,50 Eur za 1 m2 mesačne. Priemerná

hodnota je tak 1,25 Eur za 1m2 mesačne, čo zodpovedá cene, za ktorú žalobca prenajíma svoje
nehnuteľnosti iným nájomcom. Za obdobie 24 mesiacov suma bezdôvodného obohatenia žalovaného
predstavuje sumu 3.412,50 Eur (1,25 Eur x 24 mesiacov x 182 m2), s prihliadnutím na skutočnosť,
že žalobcovi patrí podiel 20/32 k nehnuteľnosti. Nakoľko bolo preukázané, že žalovaný užíva časť
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovaného bez právneho dôvodu, podanej žalobe vyhovel

a zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 3.412,50 Eur. Keďže žalovaný sa nesplnením dlhu žalobcovi dostal
do omeškania, žalobcovi priznal aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.412,50
Eur od 17.08.2021 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni doručenia predžalobnej výzvy
žalovanému.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že nakoľko bol žalobca v spore plne úspešný, priznal mu
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257
CSP. Konštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne
odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie označil za nezrozumiteľný
a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďže z neho nie je zrejmé, na základe akých skutočností
preukázaných vykonaným dokazovaním rozhodol. Namietal, že súd prvej inštancie neuviedol podstatné
námietky vznesené z jeho strany a nie je znateľné, ako sa s nimi vyrovnal. Rovnako mu nie je známe

na základe čoho dospel k nespornosti skutkových tvrdení, keďže v podanom odpore uviedol, že popiera
skutkové okolnosti užívania dotknutej nehnuteľnosti, výmeru a výšku obvyklého nájmu a navrhol vykonať
dôkaz pribratím znalca do konania, ktorý by predložil odborné vyjadrenie. Napadnutý rozsudok považuje
za nepreskúmateľný aj z dôvodu, že z neho nie je evidentné stručné, jasné a výstižné vysvetlenie akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Podľa jeho názoru sa súd so všetkými

špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevsporiadal. Rovnako sa súd nevysporiadal s podstatnou
námietkou, a to že žalobca bezdôvodné obohatenie požaduje za čas od 09/2019 do 08/2021, pričom
spoluvlastníkom spornej parcely sa stal až na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa
07.12.2020. Z tohto dôvodu je pre neho nepochopiteľné, ako mohol súd prvej inštancie priznať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie za čas od 09/2019 do 07.12.2020, keď sa žiadne bezdôvodné obohatenie

na úkor žalobcu získať nemohlo. Samotnou zmenou vlastníctva spornej parcely sa žalobca nestal
oprávneným na prijatie bezdôvodného obohatenia vzniknutého v čase, keď spoluvlastníkom spornej
parcely nebol. Čo sa týka rozsahu užívania spornej parcely, z napadnutého rozsudku sa javí, že súd
prvej inštancie uznal žalobcom tvrdený rozsah užívania bez toho, aby čo len jedným slovom uviedol
ako napriek jeho námietkam tento rozsah ustálil. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, znova

bez odôvodnenia neuviedol na základe čoho k takémuto záveru dospel. Navrhol, aby odvolací súd jeho
odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.7. V podaniach zo dňa 09.06.2022 a zo dňa 02.02.2023 označených ako doplnenie odvolania (tieto
doplnenia boli podané po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania) žalobca doplnil svoje odvolanie
o poukaz na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30Cdo/4047/2007 a sp. zn. 22Cdo/2016/2011,

z ktorých je zrejmé, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný domáhať sa vydania bezdôvodného
obohatenia za čas, keď nebol vlastníkom pozemku.

8. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom
rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením a považuje ho za vecne a právne správny. Podľa jeho názoru

súd správne zistil skutkový stav a aplikoval naň správne príslušné hmotnoprávne normy a vydané
rozhodnutie je v súlade s ustanoveniami procesného práva. Mal za to, že nie je daný žiaden z odvolacích
dôvodovuplatnenýchžalovanýmanapadnutýrozsudoknevykazujeznakyarbitrárnosti.Vcelomrozsahu
sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie a mal za to, že rozsudok je zákonný a že súd
sa venoval dokazovaniu v rámci konania. Plne sa stotožnil aj s odôvodnením uvedeným v bode 20.
napadnutého rozsudku. K tvrdeniu žalovaného o neoplotení pozemku uviedol, že v čase podania návrhu

oplotenie medzi parcelami ešte bolo a ako dôkaz predložili aj odpoveď obce. Podľa jeho názoru súd
správne vychádzal z cien nájomného v danej lokalite a v danom čase, pričom priemerná hodnota 1,25
Eur za 1m2 mesačne zodpovedá aj cene, za ktorú prenajíma svoje nehnuteľnosti iným nájomcom.
Výškutvrdenéhoobvykléhonájmuodvodilzvykonanéhoprehľadurealitnéhotrhuvdanejlokalite,pričom
predložil aj relevantné ponuky a takisto predložil uzavretú zmluvu o nájme zo dňa 28.02.2020 a na

umocnenie deklarovanej trhovej ceny nájmu predložil súdu aj nájomnú zmluvu zo dňa 25.06.2021,
ktorou prenajal práve časť dotknutého pozemku. Tiež sa stotožnil s názorom súdu, že nie je rozhodné,
že sa žalovaný domnieva, že časť predmetnej nehnuteľnosti zhodnotil na vlastné náklady. Ďalej sa
stotožnil aj s názorom súdu vyjadreným v bode 16. odôvodnenia. Podľa jeho názoru z odôvodnenia
rozsudku vyplýva vzťah medzi jeho skutkovými zisteniami a úvahami. S námietkou žalovaného

o spoluvlastníctve parcely od 07.12.2020 sa súd vysporiadala na predbežnom právnom posúdení, kde
sa priklonil k jeho názoru, že medzi subjektami právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia vzniká
klasický záväzkovoprávny vzťah, na ktorý sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a práva
a povinnosti z tohto vzťahu prechádzajú aj na právnych nástupcov. Skutočnosť, že nebol vlastníkom
označenej parcely je irelevantná a nespôsobuje to nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. K ďalšej

námietke žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie nevychádzal a ani nepoukazoval na ust. § 680 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil a zaviazal žalovaného aj na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaný sa vyjadril tak, že zotrváva na tvrdení, že na žiadnu z podstatných námietok v konaní súd

nedal odpoveď a rovnako nie je zrejmé, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil a ako dospel k záveru
o tom, že ním priznaná suma bezdôvodného obohatenia by zodpovedala tzv. trhovému nájomnému.
Rovnako sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal ani jeho námietkou, v akom rozsahu inkriminovanú
parcelu užíva. Vyjadrenie žalobcu je len množstvom bezobsažných viet, preto v celom rozsahu zotrvával
na svojom odvolaní majúc za to, že súd prvej inštancie nedal žiadnu odpoveď na podstatné námietky,

ktoré záverom v krátkosti zopakoval.

10. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte

s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nevykonaním navrhnutých dôkazov, nesprávnym
skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

13. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na
spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo naprístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť

konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však
pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú

intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne
pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia,
možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že
niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné
odvolacie dôvody. V danom prípade mal odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka bola naplnená,
pretože súd prvej inštancie sa nedostatočne, resp. vôbec nevysporiadal s podstatnými námietkami

žalovaného vznesenými v priebehu konania, čím zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou.

14. K námietke nevykonania navrhnutých dôkazov odvolací súd uvádza, že navrhovanie dôkazov
predstavuje jedno z práv ale zároveň i povinností strany sporového konania, pričom navrhnutie
dôkazu automaticky nezakladá povinnosť súdu takýto dôkaz aj vykonať. Len súd rozhoduje, ktorý

z navrhnutých dôkazov vykoná, a to z dôvodu aby sa tak predišlo vykonávaniu tých dôkazov, ktoré
sú pre prejednanie a rozhodnutie veci irelevantné. Vykonávaním všetkých (aj nepodstatných dôkazov)
by zároveň dochádzalo aj k mareniu rýchlosti a hospodárnosti konania. V prípade, ak súd nevykoná
navrhnuté dôkazy, musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo ich nevykonal. V takomto prípade
samotné neakceptovanie vykonania navrhnutých dôkazov samo o sebe nemôže znamenať porušenie

práva strany sporu. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či do práva na spravodlivé súdne
konanie by mohol nastať len vtedy, ak by takýto záver súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu bol zjavne
nedôvodný alebo by takémuto záveru chýbala predchádzajúca racionálna úvaha súdu vychádzajúca
z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by bola strana sporu nevykonaním
navrhnutého dôkazu postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana sporu v konaní.

Odvolací súd má za to, že aj táto odvolacia námietka bola naplnená, keďže súd prvej inštancie
žalovanýmnavrhnutédôkazyvôbecnevykonalarovnakoanivodôvodnenísvojhorozhodnutianeuviedol
z akých dôvodov návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania zamietol.

15. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie

je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom
a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci

sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (napr.
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne

nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony
a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd má

za to, že došlo k naplneniu aj tejto odvolacej námietky nakoľko súd prvej inštancie nevykonal všetky
dôkazné prostriedky, resp. neuviedol prečo ich nevykonal, v dôsledku čoho nemuselo dôjsť k zisteniu
všetkých dôležitých poznatkov významných pre zistenie skutkového stavu.

16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverovvyvodil nesprávne právne závery (napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má za
to, že táto odvolacia námietka bola naplnená, pretože súd prvej inštancie síce aplikoval na predmetný
prípad správny právny predpis, ale tento nesprávne interpretoval.

17. V predmetnom prípade sa žalobca domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia za
neoprávnené užívanie časti nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu. Žalovaný
v priebehu konania spochybňoval jednak aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj žalobcom
prezentované okolnosti užívania spornej nehnuteľnosti, rozsah jej užívania a výšku vzniknutého

bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd sa preto zaoberal preskúmaním rozhodnutia súdu prvej
inštancie s prihliadnutím na odvolacie námietky žalovaného.

18. Žalovaný v prvom rade namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
nevysporiadal s podstatnou skutočnosťou, a to že žalobca požaduje bezdôvodné obohatenie aj za čas,
kedy ešte nebol spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Z obsahu

spisu vyplýva, že žalovaný už v podanom odpore proti platobnému rozkazu (č.l.29 a nasl.) poukazoval
na to, že zo žalobcom predloženého výpisu vyplýva, že spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti sa
stal až na základe zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 07.12.2020 a už len tento samotný údaj
diskvalifikuje žalobou uplatnený nárok, keďže žalovaný sa voči nemu nemohol bezdôvodne obohatiť
za čas od 09/2019 do 07.12.2020 (viac ako rok). Uvedené tvrdenie žalovaného vyplýva jednak zo

žalobcom predloženého dôkazu – výpisu listu vlastníctva vo vzťahu k dotknutej nehnuteľnosti (č.l.
7), ako aj z obsahu samotnej žaloby, kde žalobca uviedol, že dotknutá nehnuteľnosť až do roku
2019 nemala na liste vlastníctva zapísaného žiadneho žijúceho spoluvlastníka, čo mal žalovaný využiť
a užívať tak uvedený pozemok pre svoje účely. Už len uvedené skutočnosti mali súdu prvej inštancie
evokovať potrebu zaoberať sa otázkou, či na strane žalobcu existuje aktívna vecná legitimácia,

resp. v akom rozsahu. Súd prvej inštancie sa uvedeným vôbec nezaoberal, a to napriek tomu, že
tento nedostatok namietal v podanom odpore žalovaný, a teda z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie nie je vôbec zrejmé, ako sa s uvedenou námietkou žalovaného vysporiadal. Odvolaciemu
súdu rovnako nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca
má nárok na celý žalobou uplatnený nárok, keďže v spise sa nenachádza ani žiaden dôkaz, ktorý by

preukazoval, že na žalobcu boli prevedené všetky práva a povinnosti z jeho právneho predchodcu, resp.
právnych predchodcov, teda aj právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd
tak konštatuje, že už len uvedené pochybenie je dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie
a vrátanie na ďalšie konanie. V ďalšom postupe súdu prvej inštancie bude tak potrebné vysporiadať
sa s touto námietkou žalovaného a skúmať, či žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom

konaní alebo aktívnou vecnou legitimáciou nedisponuje, resp. disponuje, ale len čiastočne. V prípade,
ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že žalobca nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie vôbec,
bude potrebné žalobu zamietnuť a v prípade, ak dospeje k záveru, že žalobca je nositeľom aktívnej
vecnej legitimácie úplne, resp. čiastočne, tento záver bude potrebné aj náležite odôvodniť a rovnako
sa vysporiadať aj s ďalšími nedostatkami a pochybeniami uvedenými v ďalšej časti tohto odôvodenia.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že otázkou aktívnej legitimácie sa mal súd vychádzajúc z ustálenej
judikatúry zaoberať ex offo.

19. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že žalovaný v podanom odvolaní nesúhlasil so žalobcom
tvrdenou výmerou, ktorú má užívať bez právneho dôvodu, ako ani s výškou sumy trhového mesačného

nájomného stanovenou súdom. Tu odvolací súd poukazuje na to, že aj s uvedenými skutočnosťami
žalovaný nesúhlasil už v podanom odpore (tu je potrebné podotknúť, že žalovaný nerozporoval samotné
užívanie dotknutej nehnuteľnosti), avšak ani v tomto prípade sa súd prvej inštancie s týmito námietkami
žalovaného nevysporiadal. Naviac z podaného odporu vyplýva, že žalovaný navrhoval zistiť skutočnú
výmeru užívania dotknutej nehnuteľnosti pri ohliadke miesta samotného za účasti osoby oprávnenej

vykonávať geodetické činnosti a rovnako navrhol vykonať dôkaz o výške obvyklého nájmu pribratím
znalca do konania, avšak súd prvej inštancie ani v prípade takto navrhnutých dôkazov žalovaným tieto
nevykonal a ani neuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia na základe akých skutočností a dôvodov
návrh žalovaného na vykonanie dokazovania zamietol. Uvedeným konaním tak súd prvej inštancie
opätovne zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou. V ďalšom konaní bude preto potrebné, aby

súd prvej inštancie buď vykonal žalovaným navrhované dôkazy alebo odôvodnil prečo ich vykonanie
zamietol.20. Záverom odvolací súd poukazuje aj na to, že žalobca v priebehu prvoinštančného konania vzniesol
námietku premlčania voči žalovaným uplatnenému nároku na zhodnotenie dotknutej nehnuteľnosti,
s ktorou sa súd prvej inštancie rovnako nevysporiadal. V odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia

možno len nájsť konštatovanie súdu prvej inštancie, že nie je rozhodné zhodnotenie dotknutej
nehnuteľnosti na náklady žalovaného (bod 20. odôvodnenia, štvrtá veta). Uvedené konštatovanie
tak podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za náležité vyporiadanie sa so žalobcom
vznesenou námietkou premlčania. Pre úplnosť je potrebné dodať, že vo výroku chýba do kedy je
potrebné platiť úrok z omeškania. Žalobca to však v žalobe uviedol.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods.
1 písm. b) CSP a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

22. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím

súdom – opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok s ohľadom na žalovaným namietané skutočnosti,
navrhnuté dôkazy a vysporiadať sa s námietkou premlčania vznesenou žalobcom – následne vo veci
znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj
náležite odôvodniť.

23. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods.
3 CSP).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).