Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 36C/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124210885
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124210885.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. D. X, E., F. D. G., zast. B. B. H., advokátka, Jungmannova 8, Bratislava, proti
žalovanej: ADNAM s.r.o., so sídlom Ardanovce 47, 956 06, IČO: 55 066 917, o neúčinnosť právneho
úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcou H. H., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom

I. XX, XXX XX, občiankou SR a žalovanou ako kupujúcou, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom
Topoľčany, katastrálny odbor pod č. J., týkajúci sa nehnuteľností, evidovaných na LV č. XX, kat. úz. I.,
je voči žalobcovi právne neúčinná.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 20.10.2024, domáhal, aby súd určil, že právny úkon - kúpna

zmluva uzatvorená medzi predávajúcou H. H. a žalovanou ako kupujúcou, vklad V 4242/2022,
povolený Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom, katastrálne územie I., je voči žalobcovi
právne neúčinná. Žalobca uviedol, že žalovaná je vlastníkom nehnuteľnosti evidovaných na liste
vlastníctva č. XX, katastrálne územie I., vedenom Okresným úradom Topoľčany, katastrálny
odbor Topoľčany, ktoré nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.2022, uzavretej medzi
predávajúcou H. H. a žalovanou. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V 4242/2022-39/2022.

H. H. je konateľkou a spoločníčkou uvedenej obchodnej spoločnosti, v ktorej má 100% obchodný podiel.
Žalovaná je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel : s.r.o., vložka č.
59004/N, v súčasnosti nevykonáva žiadnu činnosť, nezakladá účtovné závierky. H. H. má ako fyzická
osoba dlhy vymáhané v exekučnom konaní, vedenom pod sp. zn. 108/EX 309/24, kde oprávnenou
osobou je žalobca a povinnou osobou H. H.. Exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu,
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 18C/91/2023 zo dňa
18.03.2023. Povinná osoba má zákaz nakladať so svojím majetkom z dôvodu exekúcie, uvedený zákaz

sa vzťahujeinanakladaniesobchodnýmpodielom.Predmetomexekúciebymoholbyťobchodnýpodiel
v spoločnosti ADNAM s.r.o., avšak úmyselne nie sú založené účtovné závierky obchodnej spoločnosti
v súlade s účtovnými predpismi, nie je účtovne vnesený majetok obchodnej spoločnosti v účtovníctve.
Predmetom exekúcie môžu byť iba nehnuteľnosti, ktorých sa povinná osoba zbavila, a to prevodom
zo svojho výlučného vlastníctva v podiele 1/1 na žalovanú, ktorej je konateľkou a spoločníčkou, čo
potvrdzuje aj kúpna zmluva. V konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 18C/91/2023

bola celková výška vymáhaného nároku 34 715,24 eur, toto konanie bolo vedené pôvodne pod sp.
zn. 18C/25/2020; súd toto konanie rozdelil na 2 konania, kde vylúčil nárok vo výške 32 290,81 eur
na samostatné konanie pod spisovou značkou 18C/91/2023, zvyšná časť nároku zostala vedená vpôvodnom konaní. Žalobca uvedenými skutočnosťami poukazuje na to, že dlžníčka H. H., ako konateľka
a spoločníčka žalovanej už v čase jej zakladania mala jasnú vedomosť o tom, že došlo z jej strany k
bezdôvodnému obohateniu, teda že neoprávnene prevzala finančné prostriedky z titulu neoprávneného

výživného, pretože žalobca nie je jej biologický otec, pričom aj keď tu nárok na plnenie pôvodne bol, ale
tento dodatočne odpadol. Žalovaná obchodná spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra dňa
02.12.2022. Žaloba o určenie otcovstva bola zamietnutá rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 22.11.2022, právoplatnosť nadobudlo dňa 13.12.2022. Od tohto času musela dlžníčka vedieť, že
bude musieť finančné prostriedky vrátiť žalobcovi, preto zrejme konala tak, aby sa zbavila majetku, ktorý

mala vo svojom výlučnom vlastníctve v podiele 1/1. Predmetná kúpna zmluva, ktorou bol prevedený
majetok na obchodnú spoločnosť, je odporovateľným právnym úkonom a ukracuje pohľadávku veriteľa,
keďže v exekučnom konaní je vymoženie sťažené tým, že nie je možné priamo exekvovať majetok
obchodnej spoločnosti, ale len majetok povinnej osoby. Žalobca poukázal na ustanovenie § 42a ods.2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa považuje za blízku osobu dlžníkovi, ktorý je fyzickou osobou,
ak je dlžník štatutárnym orgánom, ako aj vtedy, ak je dlžník spoločníkom, členom, zamestnancom tejto

právnickej osoby, prípadne ak má k nej iný obdobný vzťah a súčasne, ak by ujmu, ktorú
utrpela právnická osoba, dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Pri fyzických osobách, ktoré za právnickú
osobu robia právne úkony s prihliadnutím na to, že ich prostredníctvom sa utvára vôľa právnickej osoby,
treba poukázať na to, že z titulu svojho postavenia a aj z neho vyplývajúcej zodpovednosti majú k tejto
svojej právnickej osobe taký vzťah, že ujmu, ktorú by utrpela právnická osoba, by dôvodne pociťovali

ako vlastnú ujmu. Podľa názoru dovolacieho súdu vyplýva, že tieto fyzické osoby sú z hľadiska § 42a
ods. 2 Občianskeho zákonníka, osobami blízkymi tejto právnickej osobe (rozsudok NS ČR z 1.08. 2022
sp. zn. 21 Cdo 2192/2001). Žalobca bol ako veriteľ prevodom nehnuteľností ukrátený na svojom práve
na uspokojenie súdom priznanej pohľadávky. Práve odporovacia žaloba je právnym prostriedkom na
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím veci alebo iných

majetkových práv alebo hodnôt, ktoré odporovateľným úkonom ušli z majetku dlžníka. Vzhľadom k
uvedenému má žalobca právny záujem na tom, aby predmetná kúpna zmluva, ktorou bol prevádzaný
majetok na žalovanú, bola súdom vyhlásená za právne neúčinnú.

2. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd vyhovel uznesením

zo dňa 19.11.2024, č. k. 36C/97/2024-117, právoplatné dňa 20.12.2024, vykonateľné dňa 05.12.2024,
pričom zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území I.,
obec Ardanovce, okres Topoľčany, evidovanými na LV č. XX ako: stavba - dom so súpisným číslom
XX, postavená na parc. reg. „C“ - p. K. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 177 m2, stavba
- hospodárska budova so súpisným číslom XXX, postavená na parc. reg. „C“ - p. č. XX/X zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 53 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 177 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2,
pozemok parc. reg. „C“ č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 553 m2, pozemok parc. reg.
„C“ č. XX/X záhrada o výmere 925 m2, a to tým spôsobom, že žalovaná nesmie tieto predať, darovať,
zameniť, zaťažiť právom 3. osoby, založiť alebo nakladať iným spôsobom, vedúcim k zníženiu hodnoty

uvádzaného majetku vo vlastníctve žalovanej, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie
právnej neúčinnosti právneho úkonu.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, bola počas celej doby konania pasívny.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, v rámci ktorého právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej
žalobe a pridržiavala sa svojich vyjadrení. Uviedla, že ide o odporovateľný právny úkon, ktorým bola
ukrátená pohľadávka žalobcu a jeho dlžníčka p. H. nemá žiadny majetok, ktorý by
podliehal exekúcii, prebiehajúcej voči nej ako povinnej z dôvodu vymoženia dlžnej sumy. Poukázala
už na predložené listinné dôkazy – a to rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.11.2022,

právoplatný dňa 13.12.2022. Dlžníčka previedla kúpnou zmluvou zo dňa 13.12.2022 nehnuteľnosti na
žalovanú, čo korešponduje práve s právoplatnosťou rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne. Žalovaná
ako obchodná spoločnosť bola zrejme založená za účelom prevodu nehnuteľností samotnej dlžníčky,
keďže nevykonáva žiadnu činnosť, neplní si povinnosti vo vzťahu k registru – nedodala závierky
a pod. Samotná dlžníčka Kucharovicová nevniesla žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok do účtovných

závierok žalovanej, teda ani do majetku žalovanej, preto nie je možné exekvovať obchodný podiel.
Pokiaľ ide o právnu stránku veci, poukázala na § 42a ods.2 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ktoré upravujú odporovateľné právne úkony, medzi ktoré je možné zaradiť práve už spomínanú kúpnu
zmluvu medzi dlžníčkou a žalovanou. Navrhol žalobe vyhovieť.5. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vykonal dokazovanie
listinami, ktoré žalobca predložil a to najmä: správu od súdnej exekútorky B. L., výpis z obchodného

registra,LV.K.XX,k.ú,Ardanovce,zmluvuoprevodevlastníckehoprávaknehnuteľnosti(kúpnazmluva)
zo dňa 13.12.2022, potvrdenie z katastra o prevode nehnuteľností, upovedomenie o začatí exekúcie
108EX 309/24-2, rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 18C/91/2023-58, rozsudok Krajského súdu
vTrenčínesp.zn.6Co/40/2022,správuoexekúcii108EX309/24-5,exekučnýpríkazzodňa23.10.2024,
a zistil nasledovný skutkový stav a uvedený spor takto právne posúdil:

6. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín pod č. k. 18C/91/2023-58 zo dňa 18.03.2024, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.06.2024, bola uložená povinnosť H. H. zaplatiť žalobcovi sumu 32 290,81 eur
spolu s príslušenstvom (istina 31 266,78 eur, trovy žalovanej 1 024,03 eur, spolu 32 290,81 eur)
z titulu bezdôvodného obohatenia. V predmetnom spore sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Pani H. prevzala žalovanú sumu od žalobcu na základe

exekúcie vedenej v exekučnom konaní č. 221/Ex/46/17 a č. 221/EX/90/17, v ktorej bol žalobca povinný
ako jej domnelý otec na základe rozsudku pod sp. zn. 10C/1281/1993-759 o určení otcovstva. Uvedený
exekučný titul bol neskôr rozhodnutím odvolacieho súdu zrušený a následne rozhodnutím Okresného
súdu Trenčín pod sp. zn. 10C/1281/1993-759 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.
6Co/40/2022-978 zo dňa 22.11.2022 bol návrh na určenie otcovstva zamietnutý, čím odpadol právny

dôvod na splnenie povinnosti – zaplatenie výživného H. H. zo strany žalobcu.

7. V exekučnom konaní vedeným pod č. 108/Ex309/24, upovedomením o začatí exekúcie, exekučným
príkazom zo dňa 23.10.2024, začalo vykonávacie konanie voči H. H., ktorá si dobrovoľne nesplnila
povinnosť vyplývajúcu z rozsudku Okresného súdu Trenčín, pod sp. zn. 18C/91/2023-58 zo dňa

18.03.2024.

8. Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (kúpna zmluva) zo dňa 13.12.2022, uzavretá
medzi H. H. ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou, preukazuje, že predávajúca previedla
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území I., obec I., M. N., evidovanými

na LV č. XX ako: stavba - dom so súpisným číslom XX, postavená na parc. reg. „C“ - p.
č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 177 m2, stavba - hospodárska budova so súpisným
číslom XXX, postavená na parc. reg. „C“ - p. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2,
pozemok parc. reg. „C“ č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 177 m2, pozemok parc. reg. „C“
č. XX/X O. plocha a nádvorie o výmere 53 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. XX/X zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 553 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. XX/X záhrada o výmere 925 m2, na
kupujúcu, t.j. na žalovanú v tomto konaní. LV č. XX, okres Topoľčany, k.ú. I. k sporným nehnuteľnostiam
má uvedeného ako vlastníka vyššie uvedených nehnuteľností žalovanú, a to na základe kúpnej zmluvy,
č. V 4242/2022-39/2022.

9. Z výpisu z obchodného registra SR je zrejmé, že obchodná spoločnosť žalovanej bola zapísaná do
obchodného registra SR dňa 02.12.2022, spoločníčkou a zároveň štatutárnym orgánom spoločnosti je
H. H..

10. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

11. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil

v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v
uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel
ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

12. Podľa § 42 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň
10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo

členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel

dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

13. Podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je
právnickou osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo
e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

14. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

15. Súd do vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej vyhovel v celom
rozsahu.

16. Žalovaná bola počas celého konania nečinná, žiadnym spôsobom nepoprla žalobcove tvrdenia.
Súd v danom prípade aplikoval právnu domnienku, podľa ktorej platí, ak protistrana nepoprela vôbec

skutkové tvrdenia žalobcu alebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne, skutkové tvrdenia sú nesporné.

17. Z predložených listinných dôkazov a vyjadrenia žalobcu mal súd za preukázané, že žalobca na
základe exekúcie vedenej v exekučnom konaní pod č. 221/Ex/46/17 a pod č. 221/EX/90/17,
v ktorom bol žalobca povinný ako domnelý otec H. H. na základe rozsudku sp. zn. 10C/1281/1993

o určení otcovstva plnil H. H. výživné vo výške 32 290,81 eur. Uvedený exekučný titul bol neskôr
rozhodnutím odvolacieho súdu zrušený a následne rozhodnutím Okresného súdu Trenčín pod sp. zn.
10C/1281/1993-759 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/40/2022-978 zo dňa
22.11.2022bolnávrhnaurčenieotcovstvazamietnutý,čímodpadolprávnydôvod nasplneniepovinnosti
– zaplatenie výživného H. H.. Žalobca bol v konaní úspešný, rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn.

18C/91/2023-58zodňa18.03.2024,bolauloženápovinnosťH.H.zaplatiťžalobcovisumu 32290,81eur
spolu s príslušenstvom (istina 31 266,78 eur, trovy žalovanej 1 024,03 eur, spolu 32 290,81 eur) z titulu
bezdôvodného obohatenia. Z dôvodu, že si H. H. nesplnila svoju povinnosť dobrovoľne, žalobca podal
návrh na vykonanie exekúcie, na základe ktorého začalo exekučné konanie pod č. 108/Ex309/24 voči H.
H.. Dňa 13.12.2022 uzavrela H. H. zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (kúpna zmluva)

so žalovanou ako kupujúcou, na základe ktorej previedla nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území I., obec I., M. N., evidované na LV č. XX, na žalovanú. Z LV č. XX, okres Topoľčany, k.ú. I.
k sporným nehnuteľnostiam vyplýva, že vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností je žalovaná, ktorá
bola zapísaná do obchodného registra SR dňa 02.12.2022, tj. bezprostredne po rozhodnutí odvolacieho
súdu vo veci.

18. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe
vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných
skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktoréhovychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť
o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (§ 186 ods. 2). Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany
sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne

popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Skutkové tvrdenie je nesporné de iure , ak sa aplikuje
právna domnienka uvedená v § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné,
ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo ak ho síce poprela,
avšak neúčinne.

19. Prvým predpokladom uplatnenia subjektívneho odporového práva veriteľa je existencia koreálneho
veriteľsko-dlžníckeho záväzkového vzťahu, v rámci ktorého existuje subjektívna povinnosť dlžníka plniť
veriteľovi dlh a oprávnenie veriteľa požadovať splnenie tohto dlhu. Normatívny text túto skutočnosť
vyjadruje ako požiadavku na existenciu tzv. vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Druhý predpoklad
vzniku subjektívneho odporového práva predstavuje tzv. ukracujúci právny úkonu medzi dlžníkom
a kvalifikovanou treťou osobou, resp. v prospech takejto osoby. Odporovateľný (následne potenciálne

odporovaný, prípadne právne neúčinný) právny úkon pojmovo vyžaduje svoju platnosť. Tretím
predpokladom vzniku odporového oprávnenia veriteľa je charakter odporovateľného právneho úkonu
ako úkonu in fraudem creditoris (s cieľom poškodiť resp. oklamať veriteľa). Musí ísť teda o úkon, ktorý
ukrátil veriteľa v možnosti domáhania sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka. Takýto charakter možno
právnemu úkonu prisúdiť vtedy, ak je kumulatívne naplnená subjektívna stránka odporovateľnosti,

spočívajúca v úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, a súčasne aj objektívna stránka odporovateľnosti,
spočívajúca v reálnom úbytku v majetkovej sfére dlžníka. Posledným kritériom vzniku subjektívneho
odporového práva je existencia kvalifikovaných predpokladov na strane tretej osoby, s ktorou dlžník
odporovateľný právny úkon uzatvoril, resp. ktorá mala z tohto úkonu prospech, a to vedomosť tretej
osoby o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa alebo nevedomosť tretej osoby.

20. Postavenie blízkej osoby dlžníka – fyzickej osoby má aj právnická osoba, v ktorej má dlžník
alebo osoba jemu blízka majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje sporný právny
úkon (§ 42a ods. 3 písm. b) Občianskeho zákonníka). Za osobu s rovnakým postavením sa považuje
aj právnická osoba, v ktorej je dlžník alebo osoba jemu blízka štatutárnym orgánom alebo členom

štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom (§ 42a ods. 3 písm. c) Občianskeho zákonníka).
Zákon v tomto prípade nevymedzuje, či musia byť uvedené kritériá personálnej prepojenosti splnené
v čase uskutočnenia odporovateľného úkonu alebo v čase odporovania zo strany veriteľa. Vzhľadom na
výslovnú formuláciu možno dospieť k záveru, že úmyslom zákonodarcu bolo neobmedzovať účinky tejto
normyibanaobdobieuskutočneniaodporovateľnéhoúkonu,akojetovprípadeprepojenostimajetkovej.

Personálna prepojenosť podľa písmena c) je teda právne relevantná počas celého rozhodujúceho
obdobia medzi uskutočnením právneho úkonu a vyhlásením meritórneho rozhodnutia súdu v prípadnom
odporovacom konaní. Tretiu skupinu „blízkych“ právnických osôb tvoria v zmysle § 42a ods. 3 písm.
d) Občianskeho zákonníka všetky právnické osoby, v ktorých má personálne prepojená právnická
osoba (§ 42a ods. 3 písm. c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje sporný právny

úkon. Na rovnakom princípe je v Občianskom zákonníku kreovaná individuálna kategória osôb, ktoré
je pri ich personálnom a majetkovom prepojení nevyhnutné (na účely objektívneho odporového práva)
považovaťzasubjektyspostavením„blízkejosoby“vovzťahukdlžníkovi–právnickejosobe.Nazáklade
personálneho prepojenia ide o členov štatutárneho orgánu dlžníka, jeho prokuristu, likvidátora alebo
spoločníka (§ 42a ods. 4 písm. a), ďalej o blízke osoby týchto osôb (§ 42a ods. 4 písm. b) a o právnické

osoby, v ktorých je osoba podľa prechádzajúcich dvoch kategórií štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom (§ 42a ods. 4 písm. d). Pokiaľ ide o majetkové
prepojenie, za osobu s postavením „blízkej osoby“ vo vzťahu k dlžníkovi – právnickej osobe sa považuje
právnická osoba, v ktorej má dlžník alebo personálne prepojená osoba podľa odseku 4 písm. a) a b)
majetkovú účasť aspoň 10 % v čase uskutočnenia sporného právneho úkonu (§ 42a ods. 4 písm. c),

ako aj právnická osoba, v ktorej má personálne prepojená osoba podľa odseku 4 písm. d) majetkovú
účasť aspoň 34 % v čase uskutočnenia sporného právneho úkonu.

21. V spojitosti s predmetom sporu súd uvádza, že ak dlžník realizuje svoje dispozičné oprávnenia
vo vzťahu k majetku, ktorým veriteľovi zodpovedá za splnenie dlhu, môže sa stať, že takéto konanie

dlžníka bude spĺňať kvalifikované požiadavky tzv. objektívneho odporového práva, čím veriteľovi vznikne
osobitné oprávnenie postihnúť tento majetok aj v prípadoch, keď sa už nebude nachádzať vo sfére
dlžníkovej majetkovej dispozície. Predpokladmi odporovateľnosti sú vymáhateľná pohľadávka veriteľa,
ukracujúci právny úkonu medzi dlžníkom a kvalifikovanou treťou osobou, resp. v prospech takejto osoby.Zároveň musí ísť o úkon, ktorý ukrátil veriteľa v možnosti domáhania sa uspokojenia z majetkovej
sféry dlžníka. Zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno
úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (napr. R 2/2022). Táto podmienka

v spore splnená bola. Pokiaľ ide o preukázania úmyslu dlžníka, u „blízkych“ nadobúdateľov sporného
majetku dlžníka, Občiansky zákonník konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť
svojho veriteľa poznali. Občiansky zákonník dôvodne favorizuje právnu pozíciu ukráteného veriteľa
a prostredníctvom konštrukcie vyvrátiteľných zákonných domnienok zjednodušuje odporovanie tým
úkonom dlžníka, ktorými došlo k prevodu exekvovateľného majetku na osobu dlžníkovi blízku alebo

ktoré dlžník urobil v prospech takejto osoby.

22. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ktorý nastal, zákon úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa
predpokladá (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 109/2007). Za
účelom vyvrátenia zákonnej domnienky o poznaní ukracujúceho úmyslu dlžníka musí blízka osoba
hodnoverne preukázať, že v súvislosti s uzavretím sporného právneho úkonu vynaložila takú relevantnú

aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala alebo sa o ňom dozvedela. Bez predchádzajúceho
vynaloženia náležitej starostlivosti vo vzťahu k oboznámeniu sa s ukracujúcim úmyslom dlžníka nemôže
žalovaný efektívne zákonnú domnienku vyvrátiť. To kladie vo všeobecnosti zvýšené nároky na blízke
osoby a osoby s rovnakým postavením pri uzatváraní právnych úkonov, ktoré sú v záujme ochrany
vlastnej právnej sféry povinné verifikovať hrozbu vzniku odporovateľného právneho úkonu. S osobitným

dôrazom to platí v prípade prevodu majetku bez adekvátneho, prípadne bez akéhokoľvek protiplnenia.
V opačnom prípade musí „blízky“ nadobúdateľ znášať riziko, že za splnenia zákonných podmienok
sa bude môcť z predmetu prevodu uspokojiť veriteľ dlžníka, ktorý bol sporným úkonom ukrátený na
uspokojení svojej pohľadávky. Z hľadiska posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti zo
strany blízkej osoby dlžníka, nemôže odkaz na vzájomnú dôveru medzi blízkymi osobami nahrádzať

dôkaznú povinnosť žalovanej strany preukázať vynaloženie určitých konkrétnych úkonov náležitej
starostlivosti tak, ako to predpokladá ust. § 42a Občianskeho zákonníka (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Obdo/4/2016 zo dňa 30. 03. 2017, R 67/2017).

23. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca plnil z právneho dôvodu, ktorý neskôr

odpadol. Domnelá dcéra (H. H.), ktorá prijala plnenie, sa tým na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila.
Žalobca si žalobou uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré domnelá dcéra (H. H.) nesplnila.
Povinná osoba mala vedomosť, že prijala plnenie žalobcu z právneho dôvodu, ktorý odpadol v deň
vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na určenie otcovstva, t.j. 22.11.2022. Dňa 02.12.2022 sa
založila spoločnosť ADNAM s.r.o.; dňa 13.12.2022, keď rozsudok o zamietnutí návrhu na určenie

otcovstva nadobudol právoplatnosť, previedla dlžníčka žalobcu sporné nehnuteľnosti na žalovanú,
v ktorej je inak jedinou spoločníčkou a konateľkou, tým bol preukázaný jej úmysel ukrátiť veriteľa,
žalobcu. Súd poukazuje i na to, že skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré jednal preukázal, žalovaná žiadnym
spôsobom nepoprela pre svoju nečinnosť v celom konaní.

24. Na základe toho, že ad 1) súd mal preukázanú existenciu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči p.
H., 2) išlo o prevod medzi tzv. blízkymi osobami (osoba dlžníka je jedinou spoločníčkou a konateľkou
vosobežalovanej),ad3) išlooukracujúcizáujemdlžníka,nedošlokposkytnutiuekvivalentnéhoplnenia,
súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že zmluva a o prevode vlastníckeho práva (kúpna zmluva),
uzavretá medzi H. H. a žalovanou je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalovaná v spore neuniesla

dôkazné bremeno, bola pasívna a žalobca súdu hodnoverným spôsobom preukázal dôvodnosť podanej
žaloby.

25. Súd zároveň uvádza, že uznesenie súdu o neodkladnom opatrení č. k. 36C/97/2024-117 zo dňa
19.11.2024, právoplatné dňa 20.12.2024, vykonateľné dňa 05.12.2024, ktorým súd zakázal žalovanej

nakladať s nehnuteľnosťami, sa nadobudnutím právoplatnosti tohto rozsudku zrušuje v celom rozsahu.

26. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako CSP), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 256 ods.2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.28. Podľa § 262 ods.1, ods.2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, pretože žalobca bol v konaní plne úspešný,
priznal mu nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%, a to aj vrátane trov konania,
súvisiacich s neodkladným opatrením. Strany sporu nenavrhli a ani súd v spore nezistil existenciu

dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov
konania žalobcovi nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.