Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Martin Jažembovský

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 16Csp/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123451933
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jažembovský

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6123451933.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom Mgr. Martinom Jažembovským v právnej veci žalobcu: mBank S.A.,

so sídlom Waršava, Prosta 18, IČO: 001254524, podnikajúci prostredníctvom organizačnej zložky
mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Pribinova 10, IČO: 36 819 638, právne
zastúpený Mgr. Lenkou Heřmánkovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Bratislava, Košícká 56,
protižalovanému:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXX,ozaplatenie12.799,66EURspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou/návrhom na vydanie platobného rozkazu pôvodne podaným na „upomínacom“
Okresnom súde Banská Bystrica dňa 21.11.2023 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu
istinu 12.799,66,- EUR (ďalej len eur) s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 16.6.2023 do zaplatenia.
2. Uviedol, že je materská spoločnosť mBank, SPÓLKAAKCYJNA so sídlom Prosta 18, 00850 Varšava,
Poľská republika, identifikačné číslo: 001254524, zapísaná v Národnom súdnom registri vedenom
Okresným súdom v meste Varšava, 12. obchodné oddelenie, pod číslom KRS 0000025237 podnikajúca
na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti ako organizačnej zložky

D. E.A, pobočka zahraničnej banky, so sídlom: Pribinova 10, 811 09 Bratislava - Staré mesto, IČO:
36819638.
3. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 18.5.2020 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPÔŽIČKA plus
Č. HNN148692671/2020 (ďalej len ,,zmluva"). Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý dňa
18.5.2020 úver zo strany žalobcu vo výške 17.930,00 eur. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť formou pravidelného splácania v mesačných splátkach vo výške 261,07 eur
v dohodnutých termínoch po dobu 84 mesiacov a rovnako sa zaviazal platiť úroky z nesplatenej časti

úveru v zmluvne dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 5,9 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli
Obchodné podmienky poskytovania úveru mPÔŽIČKA plus ako aj Všeobecné obchodné podmienky
mBank. Vzhľadom na to, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou splatných splátok, keď nehradil
riadne a včas splátky, a to ani napriek výzve k úhrade splátok zo strany žalobcu, vyhlásil žalobca podľa
čl. 2.4. Obchodných podmienok poskytovania úveru mPÔŽIČKA plus všetky pohľadávky súvisiace s
poskytnutýmúveromzasplatnékudňu15.6.2023.Poslednávýzvakuhradeniudlžnejčiastky/vyhlásenie
okamžitej splatnosti zo dňa 04.05.2023 bolo žalovanému doručené dňa 30.5.2023. Podľa predmetnej

poslednej výzvy sa uvádza ,,K vyhláseniu okamžitej splatnosti dôjde dňom nasledujúcim po márnom
uplynutí vyššie uvedenej pätnásťdňovej lehoty na uhradenie Vášho dlhu." Žalobca ďalej k doručeniu
dokumentov uvádza čl. 3.5. Všeobecných obchodných podmienok D. bod 3.5.5. ,,Pri doručovaní
písomností poštou alebo kuriérskou službou sa písomnosti považujú za doručené v deň ich prevzatia.Ak písomnosť nebola zo strany pošty doručená, považuje sa za doručenú v deň, kedy bola zasielateľovi
ako nedoručená vrátená, i keď sa adresát o písomnosti nedozvedel. Pri doručovaní kuriérskou službou
sa zásielka, ktorú Klient bez primeraného dôvodu odmietne prevziať, považuje za doručenú Klientovi

dňom odmietnutia prevzatia zásielky". Žalovaný mohol čerpať poskytnutý úver počnúc dňom 18.5.2020.
Žalobca predkladá k dôkazu históriu úveru, z ktorej vyplýva, ako boli sumy splácané a započítané.
Žalovaný podľa histórie úveru zaplatil celkom sumu 7.653,43 eur z čoho bola suma 5.130,34 eur použitá
na istinu, suma 2.520,00 eur použitá na úhradu úrokov a suma 3,09 eur na úhradu úrokov z predlženia.
Na základe uvedeného vyplýva, že žalovaný naďalej dlhuje na nesplatenú istinu 12.799,66 eur. K

predloženej histórie úveru a pre úplnosť žalobca uvádza, že rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru
17.930,00 eur a úhrad žalovaného započítaných na istinu vo výške 5.130,34 eur predstavuje práve
žalobcom požadovanú sumu v žalobnom návrhu vo výške 12.799,66 eur. Žalobca žiada úhradu úroku z
omeškaniavovýškestanovenejvšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi(zákonnýúrokzomeškania).
V záujme mimosúdneho riešenia veci žalobca žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu vyzval k
úhrade dlžnej sumy listom zo dňa 13.11.2023. Žalovaný cez túto výzvu svoju povinnosť nesplnil a dlžná

suma nebola k dátumu tohto podania riadne uhradená.

4. „Upomínací“ súd Okresný súd Banská Bystrica návrhu žalobcu platobným rozkazom sp. zn.
26Up/1849/2023 zo dňa 11.12.2023 vyhovel. Ten sa však žalovanému nepodarilo riadne doručiť.
Žalobca navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde, ex lege došlo k zrušeniu platobného rozkazu.

5. Žalovanému sa žalobu nepodarilo riadne doručiť, t. j. neprevzal ju na adrese uvedenej v RO SR. Iné
miesto jeho pobytu sa súdu šetrením v zmysle § 116 ods. 1 CSP zistiť nepodarilo. Preto bola žaloba
doručená žalovanému náhradným spôsobom podľa § 116 ods. 2 CSP, t. j. zverejnením oznámenia na
úradnej tabuli a webovej stránke súdu a uplynutím lehoty 15 dní od zverejnenia. Žalovaný sa k žalobe

nevyjadril, resp. zostal v priebehu konania nečinný.

6. Súd konštatuje, že žalobou/návrhom na vydanie platobného rozkazu je uplatňovaný nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy, čo potvrdil aj žalobca v predmetnom podaní.

7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 11.7.2025, ktoré sa uskutočnilo v neprítomnosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu, v prítomnosti žalovaného. Ten uviedol, že mu neboli doručené na
adresu bydliska žiadne podklady od žalobcu, až predsúdna výzva. Aktuálne je práceneschopný, nie
je schopný uhradiť úver. V čase začatia nesplácania úveru sa dostal do finančných ťažkostí. Neskôr
pracoval v zahraničí, odkiaľ mu aj chodila na účet výplata, čo mohol žalobca vidieť a mohol vedieť, že

komunikovať s ním je možné len elektronicky, nie na fyzickej adrese A. XX, F., ktorá ani nie je jeho
adresou bydliska. Pokiaľ úver splácal, všetko bolo v poriadku, keď splácať prestal, prestal s ním žalobca
komunikovať. U žalobcu mal uzavreté dve zmluvy, nevie, o ktorú sa jedná v tomto prípade.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie podľa § 204 CSP oboznámením s obsahom listín tvoriacich súdny

spis (najmä: Žiadosť o poskytnutie úveru č. l. 8, Formulár o zmluvných podmienkach č. l. 10, Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. l. 12, Výzvy k uhradeniu č. l. 15, Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky/
vyhlásenie okamžitej splatnosti č. l. 16 + doručenka č. l. 16, 17, VOP č. l. 18, OP poskytovania úveru
č. l. 27, História úveru č. l. 29, predžalobná upomienka č. l. 31 + podací hárok č. l. 33, výpis z OR vo
vzťahu k žalobcovi č. l. 34) a mal preukázaný skutkový stav, ako bol uvedený v žalobe. Je zároveň

potrebné zdôrazniť, že základné skutkové tvrdenia žalobcu neboli žalovaným popreté a považujú sa
za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Uvedené na druhej strane neznamená, že si súd nekriticky a bez
ich náležitého preukázania osvojí všetky skutkové tvrdenia žalobcu, osobitne v spotrebiteľskom spore
vedenom dodávateľom proti spotrebiteľovi.

9. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere mPÔŽIČKA plus Č. HNN148692671/2020 zo dňa 18.5.2020, na základe ktorej
poskytol žalovanému úver 17.930,- eur. Uvedené ani nebolo medzi stranami sporné. Rovnako tak, že
žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť splácať dlžnú sumu pravidelnými mesačnými splátkami.

10. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.Podľa § 565 Obč. zák. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
Podľa § 39 Obč. zák., Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Svoj nárok žalobca skutkovo vymedzil tak, že žalovaný riadne neplnil svoj záväzok uhrádzať
pravidelné mesačné splátky, žalobca ho vyzval na úhradu omeškaných splátok s upozornením na
možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve
svoj dlh neuhradil, žalobca vyhlásil predčasnú/okamžitú splatnosť v podaní dat. 4.5.2023, doručenom
žalovanému 30.5.2023, s účinnosťou k 15.6.2023.

12. Aj keď vymedzenie konkrétnej splátky, pre omeškanie dlžníka s ktorou veriteľ zvažuje možnosť/
uplatnenie práva zosplatniť úver, vo výzve – upozornení na zosplatnenie dlhu neukladajú normy
v ust. § 53 ods. 9, § 565 Obč. zák. expressis verbis, ide o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy
- upozornenia. Jednoznačne totiž požiadavka na také vymedzenie vyplýva z účelu predmetného
upozornenia, ktorým je informovať spotrebiteľa o tom, s ktorou splátkou je v omeškaní a zároveň/

predovšetkým pre omeškanie s ktorou (tou istou) splátkou veriteľ zvažuje uplatnenie práva predčasne
zosplatniť dlh. Spotrebiteľ na základe tejto informácie môže predmetnú dlžnú splátku uhradiť v určenej
lehote a tým sa vyhnúť vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu/strate výhody uhradiť dlh v splátkach.
13. Zároveň bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo
určiť, či k uplatneniu práv došlo za splnenie preň zákonom určených podmienok. V tej súvislosti súd

poukazuje na rozhodnutia možno poukázať na „aktuálne“ uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo
dňa 13.2.2025, podľa ktorého Z dôvodu absencie označenia predmetnej konkrétnej splátky tiež nie je
možné posúdiť splnenie lehôt, a to lehoty v zmysle § 565 veta druhá Obč. zák. o možnosti použitia
práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky), keď takému využitiu má (musí)
predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní (§ 53 ods. 9

Obč. zák.); bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť,
či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone
ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon
zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť
jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek

slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 Obč. zák.).

14. V súdenom prípade žalobca v listine označenej ako Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky/
vyhlásenie okamžitej splatnosti, dat. 4.5.2023 (ďalej len Posledná výzva) uviedol, že ku dňu jej

vyhotovenia eviduje voči žalovanému dlžnú čiastku v celkovej výške 846,09 eur, z toho: - istina po
lehote splatnosti 653,08 eur, - nezaplatené úroky 193.01 eur, - poplatky 0,00 eur. Zároveň vyzval
žalovaného k uhradeniu uvedenej dlžnej čiastky, včítane poplatku 15 eur (za vyhotovenie a zaslanie
predmetnej upomienky – Poslednej výzvy; pozn. súdu) najneskôr do pätnástich dní od doručenia
výzvy, ako aj k uhradeniu všetkých ostatných dlžných čiastok splatných po doručení výzvy. Súčasne

upozornil žalovaného, že ak nedôjde v uvedenom termíne k uhradeniu dlžnej pohľadávky, je predmetná
Posledná výzva zároveň aj vyhlásením mimoriadnej okamžitej splatnosti pohľadávky žalovaného
(správne záväzku žalovaného, pozn. súdu) vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere mPôžička
Plus č. E., a to s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný je s odkazom na bod 3.1.5. VOP ako aj bod 2.4.3.
písm. a) č. (i.) OP pre poskytovanie úveru MPôžička Plus v omeškaní s úhradou splátky dlhšie ako 3

mesiace a čerpaný úver žalovaný neuhradil ani do 15 dní do doručenia upozornenia žalobcu na vznik
okamžitej splatnosti úveru.

15. Súd konštatuje, že v predmetnej písomnosti nie je označená, špecifikovaná konkrétna splátka,
s ktorou je dlžník-spotrebiteľ v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou veriteľ-dodávateľ zvažuje

uplatnenie práva podľa § 565 Obč. zák. Tým, že veriteľ v Poslednej výzve neoznačil konkrétnu splátku,
v súvislosti s omeškaním s ktorou zvažoval uplatnenie práva zosplatniť úver, znemožnil dlžníkovi
efektívne odvrátiť hrozbu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.16. Súd zdôrazňuje, že v prípade označenia konkrétnej splátky v upozornení veriteľa na možnosť
zosplatnenia dlhu (v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák.) nejde o „formalitu“, resp. akúsi jeho bezvýznamnú
obsahovú náležitosť. Naopak, ide o pre dlžníka významnú informáciu, keďže na jej podklade môže

následne činiť také kroky, ktorými odvráti hrozbu, že sa jeho dlh stane naraz splatný. Je zrejmé,
že zosplatnenie (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti) dlhu/úveru môže zásadným spôsobom ovplyvniť
ekonomickúsituáciudlžníka.Pretojedôvodnétrvaťnariadnomplnení(informačných)povinnostíveriteľa
voči dlžníkovi v procese zosplatňovania úveru dlhu v spotrebiteľských vzťahoch.
17. V uvedenej súvislosti súd poukazuje na povahu upozornenia veriteľa na zosplatnenie dlhu v zmysle

§ 53 ods. 9 Obč. zák. ako jednostranného právneho úkonu veriteľa adresovaného dlžníkovi. Osobitne
s dôrazom na jednostrannosť predmetného právneho úkonu, t. j., keďže nejde o prejav vôle oboch strán,
ktorému by predchádzal dohodovací proces, je nevyhnutné, aby bol dostatočne určitý (náležitosť prejavu
vôle veriteľa; § 37 ods. 1 Obč. zák.); len vtedy totiž môže plniť zákonom predpokladaný účel.
18. Veriteľ v upozornení na možnosť zosplatnenia dlhu adresovanom dlžníkovi uvedením konkrétnej
splátky (a jej výšky), s ktorou je dlžník v omeškaní a v súvislosti s omeškaním dlžníka s úhradou ktorej

zvažuje veriteľ využiť právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu/úveru, dáva dlžníkovi možnosť túto
splátku dodatočne uhradiť v príslušnej lehote a vyhnúť sa tak vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu,
resp. strate výhody splátok. Teda dlžníkovi - spotrebiteľovi stačí, ak uhradí predmetnú konkrétnu jednu
omeškanú splátku (prípadne jej časť, ak je v omeškaní len s jej časťou), a tým sa vyhne tomu, že
veriteľ vyhlási mimoriadnu splatnosť dlhu/úveru (pre túto splátku); resp. veriteľ tak stratí právo vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť dlhu/úveru pre omeškanie spotrebiteľa s úhradou predmetnej splátky. To je účel,
zmysel, „pointa“ upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia dlhu.
19. Uvedená situácia je odlišná od situácie, aká nastala aj v súdenom prípade, keď veriteľ označil dlžnú
pohľadávku celkom (vo výške presahujúcej tri mesačné splátky) a jej uhradením, včítane poplatku za
upomienku vo výške 15,00 eur, v určenej lehote podmienil ne-vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.

20. Z dôvodu absencie označenia predmetnej konkrétnej splátky tiež nie je možné posúdiť splnenie
lehôt, a to lehoty v zmysle § 565 veta druhá Obč. zák. o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky), keď takému využitiu má (musí) predchádzať upozornenie
spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní (§ 53 ods. 9 Obč. zák.); bez konkretizácie

splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo
za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na
právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko
napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje
nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej

ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už
podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 Obč. zák.); viď vyššie cit. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo
dňa 13.2.2025.
21. S poukazom na vyššie uvedené možno doplniť, že nie je úlohou súdu, navyše bez súvisiacich
žalobných skutkových tvrdení, len z predložených podkladov (ako sú tzv. histórie splácania, VOP

a podobne) iniciatívne vyvodzovať závery o tom, či a pre ktorú eventuálnu splátku ne/mohol veriteľ
účinne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu dlžníka.

22. V súvislosti s neplatnosťou zosplatnenia platí, že súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu ex offo, t. j. bez ohľadu na to, či platnosť zosplatnenia namietal spotrebiteľ.

23. S poukazom na vyššie uvedené obsahové nedostatky Poslednej výzvy (v zmysle § 53 ods. 9 Obč.
zák.),jenatentoprávnyúkonnutnénazeraťakonaneurčitý(§37ods.1Obč.zák.)azákonobchádzajúci
(§ 39 Obč. zák.), a teda neplatný. Neplatným a neúčinným je nadväzne aj samotné vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti v rámci toho istého podania žalobcu. Uplatnenému nároku vychádzajúcemu zo

skutkového vymedzenia o zosplatnení dlhu preto nebolo možné vyhovieť/musel byť zamietnutý.

24. Len pre úplnosť súd dodáva, že nakoľko v žalobe nebol vyčíslený ani inak špecifikovaný nárok v časti
splátok splatných pred tvrdeným zosplatnením (tvrdená bola len úhrada žalovaného vo výške celkovo
7.653,43 eur, z toho suma 5.130,34 eur bola započítaná na istunu, suma 2.520,00 eur na úrok a suma

3,09 eur na úrok z predlženia, a teda žalovaný naďalej dlhuje na nesplatenú istinu 12.799,66 eur), nebolo
jej možné vyhovieť ani v (nešpecifikovanej) časti týkajúcej sa nároku v predmetnej časti. V tej súvislosti
súd poznamenáva, že nie je jeho úlohou, vychádzajúc z podkladov predložených stranami, nahrádzať
povinnosť strán, tu žalobcu, substancovať relevantné skutkové tvrdenia.25. Zároveň súd konštatuje, že žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť aj z ďalšieho dôvodu. V žalobe
žalobca poukazoval na/vyvodzoval nárok od úverovej zmluvy – Zmluvy o spotrebiteľskom úvere

mPôžička plus č. HNN148692671/2020 (úver 19.930,- eur, 84 mesačných splátok po 261,07 eur).
Avšak v súvislosti so zosplatnením dlhu žalobca predložil listinné podklady vzťahujúce sa evidentne
k inému zmluvnému úverovému vzťahu (Posledná výzva, ako aj Prvá a Druhá výzva k uhradeniu dlžnej
čiastky). V Poslednej výzve totiž žalobca podmienečne vyhlásil mimoriadnu okamžitú splatnosť záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere mPôžička Plus č. E.; tiež vo zvyšných dvoch výzvach

je uvedené rovnaké číslo úverového vzťahu/zmluvy. Samotný žalovaný uviedol, že so žalobcom uzavrel
dve zmluvy. Súd tak nemal preukázané vykonanie úkonov vedúcich k zosplatneniu dlhu zo zmluvného
úverového vzťahu označeného v žalobe.

26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v spore úspešný ani sčasti,
preto by bol inak povinný nahradiť protistrane – žalovanému jeho trovy v plnom rozsahu. Tomu však

žiadne nevznikli.

Poučenie:

Poučenie: Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníoddoručeniarozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Ak bolo
vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.