Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/132/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125010188
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125010188.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a JUDr. Juraja Dziaka, v trestnej veci odsúdeného A. B., v konaní o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 28.03.2025 pod sp. zn. 35PP/5/2025, na neverejnom
zasadnutí konanom v Trnave dňa 24.07.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods.1
písm. a) Trestného zákona, § 66 ods. 2 ods. 3 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného: A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C. t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,

o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 25T/7/2023, zo dňa 22.02.2023.
Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu č.l. 22-26 spisu.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený,
ktorú následne zdôvodnil osobitnými písomnými podaniami doručenými okresnému súdu dňa
30.04.2025 a 05.06.2025.

V týchto podaniach vyjadril názor, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, neprihliadol na návrh
riaditeľa ústavu, ktorý ho navrhol prepustiť a to bez ďalších obmedzení. Tiež nevzal do úvahy to,
že v pedagogickej dokumentácii sa v súčasnosti neeviduje žiadne ďalšie stíhanie voči jeho osobe.
V hodnotení sa uvádza, že nebol disciplinárne potrestaný, riadne pracoval, plnil si svoje povinnosti,
program zaobchádzania a podobne. Nesúhlasí s okresným súdom, ktorý konštatuje, že doposiaľ
nepreukázal zvýšenú snahu po náprave. Okresný súd neprihliadol na hodnotenie riaditeľa ústavu, ktorý

konštatuje, že je kritický k trestnej činnosti, akceptuje zodpovednosť a prejavuje snahu sa zmeniť.
Súd si podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotil závery ako i aktuálny obraz o jeho osobe a vo
svojom odôvodnení ústavne neakceptovateľným spôsobom hodnotil i jeho minulosť, preto navrhol
napadnuté uznesenie krajským súdom prehodnotiť. V doplnenej sťažnosti poukázal tiež na to, že jeho
predchádzajúce odsúdenia OS D. Streda pod sp. zn. 1T/131/2010 zo dňa 08.06.20211 a pod sp. zn.
2T/196/2014 zo dňa 03.10.2014 boli zahľadené a preto nie je možné na ne prihliadať.

Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, aa) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa

odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods.2.
Sťažnostný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a obsahu spisového materiálu dospel k záveru,
že okresný súd sa vecou zaoberal komplexne, zohľadnil všetky relevantné právne i skutkové okolnosti a
svoje rozhodnutie podrobne a presvedčivo odôvodnil. Sťažnostný súd sa preto s jeho právnym názorom
v celom rozsahu stotožňuje.

V prvom rade je potrebné uviesť, že inštitút podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody
podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona je koncipovaný ako fakultatívny prostriedok trestnej politiky štátu,
nie ako právny nárok odsúdeného. Ako opakovane zdôrazňuje odborná literatúra a judikatúra, samotné
splnenie zákonom stanovenej formálnej podmienky (výkon určitej časti trestu) nezakladá automaticky
právo na podmienečné prepustenie. Podmienečné prepustenie prichádza do úvahy len vtedy, ak sú

súčasne splnené aj materiálne podmienky – teda ak odsúdený vo výkone trestu preukázal polepšenie
a ak možno dôvodne očakávať, že po prepustení povedie riadny život.
Prvá materiálna podmienka – polepšenie odsúdeného je v judikatúre aj teórii chápané ako skutočná
vnútorná zmena v hodnotovej orientácii a postojoch páchateľa, ktorá sa navonok prejavuje aktívnym
prístupom k plneniu programu zaobchádzania, k pracovným, vzdelávacím a resocializačným aktivitám

vo výkone trestu, a ktorá odôvodňuje predpoklad, že odsúdený sa po prepustení zdrží ďalšej trestnej
činnosti. Nemožno ho stotožňovať len s tým, že odsúdený pasívne dodržiava základné povinnosti
uložené zákonom. Správne preto okresný súd poukázal na skutočnosť, že odsúdený počas výkonu
trestu nezískal ani jednu disciplinárnu odmenu a nezapojil sa do žiadnych aktivít, ktoré by svedčili o jeho
aktívnej snahe po náprave. Jeho správanie je síce na požadovanej úrovni, avšak ide iba o elementárne

prispôsobenie sa ústavnému režimu, čo samo osebe nie je možné považovať za dôkaz skutočného
polepšenia.
Druhá materiálna podmienka – očakávanie vedenia riadneho života - pri posudzovaní tejto podmienky
je potrebné vychádzať zo všetkých okolností súvisiacich s osobou odsúdeného, jeho osobnými
vlastnosťami, doterajším spôsobom života, trestnou minulosťou, povahou trestnej činnosti, pre ktorú je

vo výkone trestu, ako aj z jeho postoja k resocializačným opatreniam. Cieľom je prognosticky posúdiť,
či je možné očakávať, že odsúdený po prepustení bude viesť život v súlade s právnymi a morálnymi
normami spoločnosti.
Okresný súd správne vyhodnotil, že v prípade odsúdeného nie je možné tento predpoklad prijať.
Odsúdený bol už 14-krát odsúdený za úmyselnú trestnú činnosť rôzneho druhu, pričom medzi

nimi nechýba ani druhovo totožná drogová trestná činnosť. V minulosti bol dokonca podmienečne
prepustený, avšak ani táto priaznivejšia forma trestnej represie neviedla k jeho resocializácii. Z
hodnotenia ústavu vyplýva, že resocializačná prognóza je menej priaznivá a riziko recidívy je stredné.
Odsúdený zároveň neprejavil žiadnu snahu zvýšiť svoje možnosti uplatnenia na slobode, keďže
neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz a disponuje iba základným vzdelaním. Všetky tieto objektívne

okolnosti podľa názoru sťažnostného súdu neumožňujú prijať pozitívnu prognózu do budúcnosti.
Zmysel podmienečného prepustenia, ako správne uviedol okresný súd a ako to vyplýva aj z judikatúry,
nespočívavodmeňovaníodsúdenýchzadobrésprávanievovýkonetrestu,alevtom,abybolnaslobodu
prepustený iba ten odsúdený, u ktorého možno so značnou mierou pravdepodobnosti očakávať, že
povedie riadny život a že riziko jeho recidívy je minimalizované.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sťažnostný súd konštatuje, že okresný súd správne dospel
k záveru, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku podmienečného prepustenia, avšak nesplnil
ani jednu z materiálnych podmienok. Nemožno u neho hovoriť o preukázanom polepšení a nemožnodôvodne očakávať, že po prepustení povedie riadny život. Riziko recidívy u odsúdeného nie je
eliminované, a preto je naplnenie účelu trestu možné dosiahnuť len jeho ďalším výkonom.
K sťažnostným námietkam odsúdeného:

Sťažnostný súd sa podrobne zaoberal i námietkami odsúdeného uvedenými v jeho písomných
podaniach a dospel k záveru, že tieto námietky nie sú dôvodné.

K tvrdeniu odsúdeného, že okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a neprihliadol na
návrh riaditeľa ústavu, sťažnostný súd uvádza, že návrh riaditeľa ústavu na podmienečné prepustenie

nemá pre súd záväzný charakter a predstavuje iba jedno z podkladových hodnotení, ktoré súd v rámci
rozhodovania o podmienečnom prepustení zohľadňuje. Súd je povinný vyhodnotiť všetky okolnosti v
komplexných súvislostiach a posúdiť ich z hľadiska naplnenia zákonných podmienok ustanovenia §
66 Trestného zákona. Správne preto okresný súd prihliadol nielen na tzv. pozitívnu časť hodnotenia
riaditeľa ústavu, ale aj na ostatné objektívne skutočnosti, ako je absencia disciplinárnych odmien,
pasívne prispôsobovanie sa režimu výkonu trestu, nedostatok aktívnej snahy o rekvalifikáciu či účasť

na resocializačných aktivitách, a najmä celková trestná minulosť odsúdeného a menej priaznivá
resocializačná prognóza.

Pokiaľ odsúdený namieta, že okresný súd neprihliadol na skutočnosť, že nebol disciplinárne trestaný,
riadne pracoval a plnil si uložené povinnosti, je potrebné zdôrazniť, že takéto správanie je elementárnou

povinnosťou každého odsúdeného a samo osebe nezakladá záver o polepšení. Ako už judikatúra
opakovane uvádza, podmienečné prepustenie nemá byť odmenou za formálne bezproblémový výkon
trestu, ale je možné iba vtedy, ak existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený po prepustení povedie
riadny život.

Rovnako nie je dôvodná ani námietka odsúdeného, že súd „ústavne neakceptovateľným spôsobom“
prihliadal na jeho minulosť. Pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky – dôvodného očakávania
vedenia riadneho života – je súd povinný skúmať celý predchádzajúci spôsob života odsúdeného, jeho
trestnú minulosť, sklon k recidíve a charakter spáchanej trestnej činnosti. Skutočnosť, že odsúdený bol v

minulosti opakovane súdne trestaný (vrátane skutočnosti, že už raz bol podmienečne prepustený, avšak
viedol trestnú činnosť ďalej), je preto nevyhnutným kritériom, ktoré musí byť v rámci posúdenia prognózy
jeho správania na slobode zohľadnené.

Sťažnostný súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku odsúdeného týkajúcu sa tzv. „zahľadených“

odsúdení. Aj keď došlo k zahladeniu určitých odsúdení a tieto sa už formálne nepovažujú za súčasť
jeho trestného registra, súd je oprávnený prihliadať na predchádzajúci spôsob života odsúdeného ako
na faktickú okolnosť významnú pre posúdenie jeho osobnosti a resocializačnej prognózy. Zahladenie
odsúdenia totiž neznamená, že súd musí odhliadnuť od reálne existujúcej a preukázanej minulosti
páchateľa, pokiaľ je táto skutočnosť významná pri skúmaní druhej materiálnej podmienky.

Za nedôvodnú považuje sťažnostný súd aj argumentáciu odsúdeného, že voči nemu nie je v súčasnosti
vedené ďalšie trestné stíhanie. Absencia novej trestnej činnosti počas výkonu trestu odňatia slobody je
prirodzeným dôsledkom samotného faktu jeho izolácie a nemožno ju považovať za prejav polepšenia
alebo ako skutočnosť, ktorá by sama osebe odôvodňovala podmienečné prepustenie.

Na záver je potrebné zdôrazniť, že okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď komplexne
posúdil osobu odsúdeného, jeho správanie vo výkone trestu i jeho trestnú minulosť, a správne dospel
k záveru, že materiálne podmienky podmienečného prepustenia splnené nie sú. Námietky odsúdeného
preto sťažnostný súd vyhodnotil ako nedôvodné a nepodložené.

Z uvedených dôvodov krajský súd uznesenie okresného súdu považuje za vecne správne, preto
rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.