Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424202962
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6424202962.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu A. B. C., narodeného XX.
XXXX XXXX, D., E. XXXX/XX, zastúpeného Advokátska kancelária Králik & Partners s.r.o., Bratislava,
Námestie Martina Benku 5, IČO: 56 694 547, proti žalovanému F. G., narodenému X. XXXXX XXXX, H.
I. XX, zastúpenému advokátkou Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, Žiar nad Hronom, Pod Donátom 5,
o vydanie veci a vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom z 13. februára 2025 č. k. 9C/86/2024-83, takto

r o z h o d o l :

I.Rozsudok Okresnéhosúdu ŽiarnadHronom z13.februára2025č.k.9C/86/2024-83 potvrdzuje.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom z 13. februára 2025 č. k. 9C/86/2024-83 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej
inštancie“) žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
rozhodol tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
trov konania, ktoré je žalobca povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu

prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania (druhý výrok).
1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal vydania
hnuteľných vecí, a to: dva kusy oceľových voliér pre psa, dva kusy historických oceľových mreží, dva
kusy zelených prevodoviek z dopravníka pre navaľovanie guľatiny, osem kusov historických liatinových
stĺpov, historické liatinové pumpy na čerpanie vody zo studne, oceľové komponenty „U“ profily a „I“
profily oceľovej haly (ďalej len ,,hnuteľné veci“) a tiež vypratania nehnuteľnosti ,,CKN parc. č. XXX/
X zapísanú na LV č. XXX pre katastrálne územie J. K.“ (ďalej len ,,nehnuteľnosť“), pretože hnuteľné

veci vo vlastníctve žalobcu sú v dispozícii žalovaného bez akéhokoľvek právneho dôvodu a vypratania
nehnuteľnosti sa žalobca domáhal s odkazom na ústnu dohodu uzavretú v mesiaci september 2023
medzi žalobcom a žalovaným.
1.2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť z titulu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, nakoľko k uzatvoreniu ústnej dohody, ako i kúpnej zmluvy došlo ním a medzi
obchodnou spoločnosťou RAIL WAYS, s. r. o., Bernolákovo (ďalej len ,,RAIL WAYS, s. r. o.“), ktorej je
žalobca konateľom.

1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ústava“), ,,§ 129 ods. 1“ (správne má byť ,,126 ods. 1 –
poznámka odvolacieho súdu) Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OZ“
alebo ,,Občiansky zákonník“).1.4. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca v konaní nepreukázal vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
keďženepredložillistvlastníctvapreukazujúcivlastníckyvzťahžalobcuknehnuteľnosti,ktorejvypratania
sa domáhal (CKN parc. č. XXX/X pre katastrálne územie J. K.) a taktiež žalobca nepreukázal vlastnícke

právo k hnuteľným veciam, ktorých vydania sa domáhal.
1.5. Súd prvej inštancie uviedol, že primárnym predpokladom úspešnosti reivindikačnej žaloby je
existencia žalobcovho vlastníckeho práva k veci s tým, že túto skutočnosť žalobca v konaní žiadnym
spôsobom nepreukázal.
1.6. Aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu je súd povinný skúmať aj bez návrhu, resp. námietok strán

sporu [viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) I. US/407/2016].
Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je preto imanentnou súčasťou každého
súdneho konania.
1.6.1. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva a vyjadruje postavenie strany sporu v
hmotnoprávnom vzťahu, čo v konečnom dôsledku vedie k úspechu, resp. neúspechu v súdnom konaní.
1.6.2. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, preto súd

prvej inštancie prioritne zisťoval, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný v spore. 1.7. Žalobca v konaní
síce odkazoval na listinné dôkazy predložené ním v konaní (viď zápisnica a uznesenie Okresného
riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-222/1-VYS-ZH-2024), z ktorých
nevyplynulo, že práve žalobca je vlastníkom hnuteľných vecí, ktorých vydania sa domáhal a vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáhal.

1.7.1. Žalobca nepredložil žiadne iné listinné dôkazy a ani nereagoval na procesnú obranu žalovaného,
ktorý zdôrazňoval, že nehnuteľnosť, vypratania ktorej sa žalobca domáhal, nie je vo vlastníctve žalobcu,
ale vo vlastníctve RAIL WAYS, s. r. o., ktorého je žalobca konateľom.
1.7.2. Podľa názoru súdu prvej inštancie všetky listinné dôkazy predložené v konaní žalovaným
preukazovali skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že aj pred podaním žaloby práve RAIL WAYS, s. r. o.

výzvami zo 14. februára 2024 a z 24. apríla 2024 vyzýval žalovaného na vrátenie hnuteľných vecí, resp.
vypratanie nehnuteľnosti a nie žalobca ako fyzická osoba. V rámci konania žalobca nevedel súdu prvej
inštancie ani len vysvetliť, prečo takto bolo postupované pred podaním žaloby na súd prvej inštancie.
1.8. Keďže žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť ohľadom svojich skutkových tvrdení o vlastníctve
hnuteľných vecí a vlastníctve nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáhal, a teda žalobca nie je aktívne

vecne legitimovaný a nie je nositeľom hmotného práva, ktoré v konaní uplatnil, preto súd prvej inštancie
žalobu zamietol.
1.9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“ alebo ,,Civilný
sporový poriadok“).

1.9.1. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd prvej inštancie priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
1.9.2. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do šesťdesiatich dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca podal včas odvolanie.
2.1. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
2.2. Mal za to, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní.
2.3. Zdôraznil, že žalobou na splnenie povinností sa domáhal vo vzťahu k nehnuteľnosti, a to splnenia

zmluvnej povinnosti žalovaného, ktorá mu vyplývala z ústnej dohody uzatvorenej so žalobcom v
septembri roku 2023, pričom sa vo vzťahu k nehnuteľnosti
nedomáhal ochrany vlastníckeho práva. Naopak ochrany vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 OZ
sa domáhal vo vzťahu k vydaniu hnuteľných vecí. Obsahom dohody medzi ním a žalovaným bola práve
povinnosť žalovaného vypratať nehnuteľnosť, čo premietol aj do petitu žaloby na splnenie povinnosti

[viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) z 25. novembra 2020
sp. zn. 7Cdo/268/2019].
2.4. Trval na tom, že dohodu uzatvoril so žalovaným on ako fyzická osoba nekonajúca za RAIL WAYS,
s.r.o., pričom dohoda sa týkala vecí nachádzajúcich sa na nehnuteľnosti, a to konkrétne 2 kusov
unimobuniek, všetkého tam nachádzajúceho sa stavebného odpadu a stavebného materiálu s výnimkou

železných, oceľových, liatinových a drevených predmetov. Predmetom dohody bol prvotne odpredaj
týchto vecí žalovanému s tým, že žalovaný sa zaviazal tieto veci aj z nehnuteľnosti vypratať, čo žalovaný
potvrdil vo výpovedi (viď uznesenie OR PZ Žiar nad Hronom z 26. júla 2024, ČVS: ORP-222/l-VYS-ZH-2024) a v textovej komunikácii so žalobcom. Žalovaný však svoju predmetnú povinnosť dodnes
riadne nesplnil.
2.4.1. Žalobou na splnenie povinností sa domáhal aj ochrany vlastníckeho práva v zmysle § 126

ods. 1 OZ, pretože žalovaný nad rámec dohody z nehnuteľnosti, ale aj z iných parciel tvoriacich
areál prevádzkarne RAIL WAYS, s.r.o. neoprávnene odcudzil hnuteľné veci v jeho vlastníctve, ktoré
(s výnimkou historických predmetov) nadobudol kúpou cez internetový portál D., a preto nedisponuje
žiadnym dokladom preukazujúcim jeho vlastnícke právo k týmto veciam. Čo sa týka historických
predmetov,ktorýchvydaniasadomáhal,tieto nadobudolnaburzáchstarožitností,keďžesazberateľskej

činnosti venuje viac ako 35 rokov. Podotkol, že na burzách nie sú nadobúdateľovi veci poskytnuté
akékoľvek doklady o pôvode veci a podobne. Ak by hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáhal, boli vo
vlastníctve RAIL WAYS, s.r.o., tieto by museli byť zaevidované v skladovom hospodárstve spoločnosti,
čo však nie sú. Skutočnosť, že mal hnuteľné veci uložené v areáli prevádzkarne RAIL WAYS, s.r.o., ešte
automaticky neznamená, že vlastníkom týchto hnuteľných vecí je RAIL WAYS, s.r.o..
2.5. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“ alebo

odvolací súd“) zmenil podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie a uložil žalovanému vydať
hnuteľné veci a vypratať nehnuteľnosť, a to odvezením všetkého tam nachádzajúceho sa stavebného
odpadu a stavebného materiálu s výnimkou železných, oceľových, liatinových a drevených predmetov.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v celom rozsahu popiera skutkové ako aj

právne tvrdenia žalobcu, považuje ich za účelové a tendenčné.
3.1. Zdôraznil, že pri uzatváraní zmlúv žalobca vystupoval ako konateľ RAIL WAYS, s.r.o., čo vyplýva
aj z výziev z 14. februára 2024 a z 24. apríla 2024, v ktorých právny zástupca RAIL WAYS, s.r.o. ho
vyzval na vrátenie vecí.
3.2. Poukázal na to, že nehnuteľnosť, ktorej vypratania sa žalobca domáhal, je vo výlučnom RAIL WAYS,

s.r.o..
3.3. Žalobca na otázku jeho právneho zástupcu, či bol žalobca splnomocnený RAIL WAYS, s.r.o. na
vypratanie nehnuteľnosti, resp. či RAIL WAYS, s.r.o. mal o tom vedomosť, žalobca neodpovedal. Ďalej
naotázkujehoprávnehozástupcu,prečo vyzvalnavrátenievecížalovanéhoRAILWAYS,s.r.o.výzvami
zo 14. februára 2024 a z 24. apríla 2024 a nie žalobca, žalobca odpovedal: „K tomuto sa neviem

vyjadriť.“ (viď Zápisnica o pojednávaní z 13. februára 2025).
3.4. Po citácii § 13 ods. 3, § 16 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,Obchodný zákonník“ alebo ,,ObZ“) uviedol, že žalobca pri uzatváraní zmlúv s ním musel konať
ako zástupca RAIL WAYS, s.r.o., pretože vypratával nehnuteľnosť vo vlastníctve RAIL WAYS, s.r.o..
3.5. I v prípade, ak by (hypoteticky) zmluvy s ním uzatváral žalobca ako ,,nekonateľ“, bolo by potrebné

aplikovať § 16 ObZ, v zmysle ktorého by bol zo záväzku vypratať nehnuteľnosť opäť oprávnený RAIL
WAYS, s.r.o..
3.6.Sprihliadnutímna§20ods.1,2OZ ondôvodnetvrdil,žeuzatvorilzmluvysRAILWAYS,s.r.o.,ktorá
má okrem iných predmet podnikania ,,nákup, predaj tovarov, na ktorý sa nevyžaduje koncesia, licencia“.
3.7. Podľa jeho názoru žalobca nepreukázal existenciu uzatvorenia akejkoľvek osobitnej dohody medzi

žalobcom a RAIL WAYS, s.r.o., v dôsledku čoho tvrdenia žalobcu o uzatvorení zmluvy o vyprataní
nehnuteľnosti medzi žalobcom (,,nekonateľom“) a ním sú nelogické a nepreukázané.
3.8. Žalobca nebol schopný preukázať ani len vlastnícke právo k hnuteľným veciam, o ktorých vydanie
sa domáhal, a to napriek tomu, že preukázanie vlastníckeho práva je elementárnym predpokladom pre
úspešnosť reivindikačnej žaloby.

3.9. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, vec preskúmal v medziach
daných § 379 CSP a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, nazáklade toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý

proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku

koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.

8. V posudzovanej veci predmetom konania je vypratanie nehnuteľnosti a vydanie hnuteľných vecí.

9. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

10. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať
procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou
v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je
nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná,
buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom

súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva,
o ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok
vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.

11. ,,Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho

súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide
(je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).“ (uznesenie ústavného súdu z 22. novembra
2011 č. k. III. ÚS 517/2011-9).

12. Podľa nálezu ústavného súdu z 13. novembra 2018 sp. zn. III. ÚS 191/2018: ...(,,)Na to, aby sa
niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní
ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná
žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či
je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie

stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom
práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnejpovinnosti(žalovaný),niejenositeľomhmotno-právnejpovinnosti,oktorúvkonaníide(rozsudok
najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 192/2004 citovaný v uznesení ústavného súdu III. ÚS 473/2017).

32. Podľa rozsudku najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010 „Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu – žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. Tým, že prvostupňový súd rozhodol v prospech žalobcu, ktorému právo na
náhradu škody priznal, implicitne rozhodol aj o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podaniepredmetnej žaloby voči žalovanému, u ktorého súd dospel k záveru, že je pasívne vecne legitimovaný.“.
(“)...

13. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

14. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné domáhať sa ochrany vlastníctva na súde
(petitórna ochrana).

14.1. Podstata reivindikačnej žaloby (žaloby na vydanie veci) spočíva v tom, že vlastník veci, ktorý nemá
vec v držbe, a to proti nevlastníkovi. Predmetom tejto žaloby je návrh (petit) smerujúci na vydanie veci,
ktorú vlastníkovi niekto iný neoprávnene zadržuje, a tak ho zbavuje možnosti vykonávať svoje vlastnícke
právo. Táto žaloba je priamym vecnoprávnym prostriedkom ochrany vlastníctva.
14.1.1. Prvým predpokladom podania reivindikačnej žaloby je existencia žalobcovho vlastníckeho práva
k veci. Vlastnícke právo je základným vecným právom. Jeho predmetom je hmotný predmet (res

corporales), ktorý je spôsobilý byť predmetom držby. Občiansky zákonník nazýva tento hmotný predmet
ako„vec“(§118ods.1OZ).Obsahomtohtoprávajeneobmedzenámocnadvecou.Vlastníckeprávoako
absolútne právo pôsobí voči všetkým subjektom (erga omnes), ktoré sú všeobecne zaviazané nerobiť
nič, čo by oprávnený subjekt rušilo pri výkone jeho vlastníckeho práva. Obmedzenia vlastníckeho práva
musia byť výslovne ustanovené zákonom (§ 128 OZ). Základným právom vlastníka je právo vec držať

(ius possidendi) a nakladať s vecou ako s vlastnou, čo je nutným predpokladom pre uplatnenie ostatných
oprávnení vlastníka (napr. na to, aby vlastník veci mohol vec užívať a brať z nej úžitky, musí ju mať
predovšetkým v držbe).
14.1.2. Vlastnícke právo sa musí preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. To
predovšetkým znamená, že žalobca musí preukázať, na základe akého právneho dôvodu (titulu)

nadobudol vlastníctvo k veci (napr. kúpou, darovacou zmluvou, dedením). Okrem toho vec musí byť
individualizovaná pomocou znakov, ktoré ju bezpečne odlíšia od podobných vecí, prípadne od vecí toho
istého druhu.
14.1.3. Reivindikačnou žalobou sa možno s úspechom domáhať vydania veci len za predpokladu, že
žalovaný zadržuje žalobcovu vec bez právneho dôvodu, t. j. neoprávnene.

14.1.4. Aktívne legitimovaný je vlastník (nie je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového
spoluvlastníka alebo podielového spoluvlastníka neoprávnene zadržiavanej veci), pričom reivindikačnou
žalobou sa môže aj oprávnený držiteľ v zmysle § 126 ods. 2 OZ domáhať vydania veci od každého,
kto mu vec neoprávnene zadržiava.
14.1.5. Pasívne legitimovaný je ten, kto vec neoprávnene zadržiava. Predpokladom toho, aby žalovaný

mohol vec vzdať je, že ju má u seba, a to in natura. Reivindikácia preto neprichádza do úvahy, ak žaloba
smeruje voči tomu, kto vec zničil alebo spotreboval, pretože prestal existovať predmet žaloby. V tom
prípade vlastníkovi vznikne nárok proti tejto osobe nárok na náhradu peňažného plnenia.

15. Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti v sporovom konaní sa nazýva povinnosť tvrdenia

a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranami. V prípade, že ju strana splnila, platí,
že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej
povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie
povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví
v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore. Pri hodnotení dôkazov Civilný sporový

poriadok vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti
súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického
myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky,
musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe.

V priebehu dokazovania súd po vytriedení nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej hodnotí
len dôkazy zostávajúce, teda dôkazy dôležité a právne relevantné, ktoré treba posúdiť z hľadiska
ich pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz
posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú
svojim obsahom pravdepodobné alebo nie. Následne súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov

v ich vzájomných súvislostiach tak, aby informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé,
tvorili ucelenú a logicky usporiadanú reťaz.16. V posudzovanej veci súd prvej inštancie postupoval v súlade s Čl. 15 ods. 1, 2 CSP, podľa
ktorého ,,Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na
ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.“ Podstatou tzv. materiálneho

vedenia sporu je, že súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§ 191 ods. 1 CSP).

17. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou okrem iných domáhal vypratania
nehnuteľnosti, a to ,,odvezením všetkého tam nachádzajúceho sa stavebného odpadu a stavebného
materiálu s výnimkou železných, oceľových, liatinových a drevených predmetov“.

17.1. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že vlastníkom nehnuteľnosti,
vypratania ktorej sa žalobca reivindikačnou žalobou domáhal, je RAIL WAYS, s.r.o., pričom žalobca
v konaní netvrdil ani nepreukázal dôkaznými prostriedkami žiadne právo v pozícii fyzickej osoby
disponovať(iuspossidendi)nehnuteľnosťouvovlastníctveRAILWAYS,s.r.o.(napr.nájomnouzmluvou),
t.j. že by bol oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, na základe ktorej sa eventuálne v zmysle § 126 ods.
2 OZ mohol voči žalovanému domáhať vypratania nehnuteľnosti.

17.2. Žalobca žiadnymi dôkaznými prostriedkami nevyvrátil tvrdenia žalovaného o tom, že vo veci
vypratania nehnuteľnosti s ním konal žalobca v pozícii konateľa RAIL WAYS, s.r.o., ktorý má vo
vlastníctve nehnuteľnosti.
17.3. Zároveň žalobca nepreukázal, že hnuteľné veci, ktoré mal žalovaný z nehnuteľnosti RAIL WAYS,
s.r.o. odviesť, t. j. stavebný odpad a stavebný materiál, boli práve vo vlastníctve žalobcu, resp. žalobca

mohol s nimi disponovať na základe iného právneho titulu (napr. držby), keďže i zo samotnej žaloby
vyplýva, že jedine železné, oceľové, liatinové a drevené predmety mali byť vo vlastníctve žalobcu,
ktorých odvezenia z nehnuteľnosti sa žalobou nedomáhal.

18. Z uznesenia najvyššieho súdu z 24. augusta 2022 sp. zn. 1Cdo/88/2020 (publikovaného v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 19/2024) vyplýva:... (,,)23.
Podľa § 126 ods. 1 a 2 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. (2)
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. 24. Dovolací súd sa čiastočne
stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia uvedeným v bode 10. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho

súdu podľa ktorého s poukazom na § 126 OZ ods. 1, 2 oprávnený držiteľ má právo na ochranu proti
tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci
od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Táto ochrana sa poskytuje v občianskom sporovom konaní
buď žalobou vindikačnou (actio reivindicatio), t. j. žalobou na vydanie veci, alebo žalobou negatórnou
(actio negatoria), t. j. zapieracou žalobou. U nehnuteľností plní funkciu vindikačnej žaloby žaloba na

vypratanie, avšak nie je vylúčená ani vindikačná žaloba, pri ktorej okrem vypratania ide aj o odovzdanie
veci vlastníkovi, resp. oprávnenému držiteľovi...(“) ...(,,) 25. Z podstaty sporového konania vyplýva, že
pánom sporu je žalobca, t. j. ten, kto podal žalobu. V tomto smere ho zaťažuje aj povinnosť označiť
toho proti komu návrh na začatie konania smeruje, t. j. žalovaného a definovať, kto bude v spore
pasívne legitimovaný. Na druhej strane sa samotná skutočnosť, že žalobca označí v žalobe nejakú

osobu ako pasívne legitimovanú ešte neznamená, že táto osoba pasívne legitimovaná skutočne bude.
Pasívna legitimácia tohto subjektu bude závisieť od naplnenia hmotnoprávnych predpokladov, ktoré
sú vymedzené v ustanovení § 126 ods. 1 OZ. Žalobu o vypratanie nehnuteľnosti je preto potrebné
považovať za vlastnícku žalobu podľa § 126 OZ. Obdobný postup potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť
všeobecných súdov v Českej republike, ktorá vychádza z totožného právneho názoru (R 53/1973). Je

potrebné poukázať, napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 396/2003,
v súlade s ktorým žaloba na vypratanie pozemku poskytuje vlastníkovi pozemku ochranu proti tomu,
kto má neoprávnene na tomto pozemku umiestnené veci hnuteľné, prípadne tento pozemok užíva.
S vyššie uvedenými závermi je nepochybne potrebné sa stotožniť. Na druhej strane sa v odbornej
literatúre vyskytujú názory, že niekedy nemusí celkom zodpovedať vôli vlastníka žalovať na vypratanie

nehnuteľnosti, keď ten má záujem len napríklad na vydaní držby. V takýchto prípadoch odborná literatúra
pripúšťa aj túto formuláciu žalobného petitu. Na druhej strane tu nachádzame vyjadrenie o rigidite
platnej judikatúry a zotrvačnosti na stabilizovanom názore, a zároveň aj odporúčanie o uplatnení tohto
druhu nároku prostredníctvom formulácie žalobného petitu, ktorý bude znieť na vypratanie nehnuteľnosti
(komentár k Občianskemu zákonníku, Občiansky zákonník I, 2. vydání, 2019 (BAJÁNKOVÁ, DULAK,

FEČÍK, SEDLAČKO, ŠTEVČEK, TOMAŠOVIČ A KOL.) 26. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1 Cdo 1089/2015 vyplýva, že žaloba na vydanie (vypratanie) predpokladá, že iná osoba neoprávnene,
t. j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať (vypratať).
Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi, pasívna legitimácia osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšaknemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. 27. Z obsahu spisového materiálu v predmetnej veci
vyplýva, že predmetom posudzovaného konania v zmysle § 126 OZ ods. 1, resp. 2 je ochrana vlastníka,
resp. oprávneného držiteľa nehnuteľnosti proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene

zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje. Ide o
reivindikačnú žalobu chrániacu obsah vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať
jej plody a úžitky, vrátane oprávnenia nakladať s ňou, ktorá v prípade nehnuteľnosti má podobu žaloby
na vypratanie. 28. ,,Pri žalobe o vypratanie nehnuteľnosti je pasívne vecne legitimovaný ten subjekt,
ktorý nehnuteľnosť neoprávnene užíva. Pri žalobe o vypratanie stačí, ak sa dostatočne identifikuje

nehnuteľnosť, ktorá je neoprávnene užívaná, pričom nie je nutné špecifikovať každú vec, ktorá sa na
pozemku nachádza. Pri neoprávnenom užívaní nehnuteľnosti a povinnosti jej vypratania neoprávneným
užívateľom je potrebné pristupovať k právu užívania komplexne, čo v danom prípade znamená nielen
neumožnenie faktického prístupu, resp. vstupu na pozemok, ale aj jeho prípadné nezapratávanie vecami
žalovaného. Žalovaný má pri povinnosti vypratania nehnuteľnosti túto vypratať, čo znamená buď odtiaľ
odísť ak sa na nej fakticky zdržuje a zároveň si aj odniesť alebo odstrániť svoje veci z pozemku, čo

predstavuje komplexný obsah práva užívania“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR 1 Cdo 1089/2015 bod
12. a 24.). 29. ,,Vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka
jeho vyprataním bez ohľadu na to, či sa nachádza na pozemku nehnuteľná stavba, vec patriaca osobe
proti ktorej žaloba smeruje“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 105/2008).(“)...

19. Odvolací súd ďalej konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k preukázaniu
vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktorých vydania sa od žalovaného domáhal, a ktoré boli
umiestnenénanehnuteľnostiachvovlastníctveRAILWAYS,s.r.o.,t.j.dvakusyoceľovýchvoliérprepsa,
dva kusy historických oceľových mreží, dva kusy zelených prevodoviek z dopravníka pre navaľovanie
guľatiny, osem kusov historických liatinových stĺpov, historické liatinové pumpy na čerpanie vody zo

studne, oceľové komponenty „U“ profily a „I“ profily oceľovej haly.
19.1. Jedine tvrdenie žalobcu o tom, že hnuteľné veci kúpil cez internetovú stránku D., resp. na burzách
je nepostačujúce na preukázanie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktorých vydania sa žalobca
voči žalovanému domáhal, keďže tieto tvrdenia žalobca nepodporil žiadnymi dôkaznými prostriedkami
(napr. výpisom z účtu, e-mailovou komunikáciou ohľadne kúpy hnuteľných vecí).

19.2. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že ,,Ak by hnuteľné veci, ktorých vydania sa žalobca domáha,
boli vo vlastníctve obchodnej spoločnosti, ako tvrdí žalovaný, tak by tieto veci museli byť zaevidované
v skladovom hospodárstve obchodnej spoločnosti, čo však nie sú.“ , ide o novú skutočnosť použitú
žalobcom v odvolacom konaní, ktorú žalobca objektívne mohol uplatniť v konaní pred prvoinštančným
súdom, preto nespĺňa procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP na to, aby mohol byť

relevantným odvolacím dôvodom.
19.3. Súd prvej inštancie taktiež správne poukázal na to, že bola to práve spoločnosť RAIL WAYS,
s.r.o., ktorá pred začatím konania sa domáhala voči žalovanému vydania hnuteľných vecí [viď Výzva
na vrátenie vecí zo 14. februára 2024 a Opätovná výzva na vrátenie vecí z 24. apríla 2024; č.l. 6,7
spisu) a zároveň splnomocnila právneho zástupcu dňa 14. februára 2024 na zastupovanie ,,vo veci

neoprávneného odcudzeného majetku splnomocniteľa z prevádzkárne J. K. XXX, XXX XX J. K.“ (č. l.
4 spisu ).

20. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť vrátane závislého výroku o trovách konania (druhý výrok), pretože

súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa § 255 ods. 1 CSP.

21. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

21.1. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP.
21.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21.3. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania

rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené

prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej

pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.