Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111011411
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7111011411.8

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka, PhD. a sudcov
JUDr. Jána Slovinského a JUDr. Františka Ševčoviča, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.
septembra 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa
§ 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní poškodenej strany proti rozsudku Mestského súdu
Košice zo dňa 28.11.2024 sp. zn. 4T/113/2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie poškodenej strany Leasing Slovenská sporiteľňa a. s.,
Tomášikova 48, 832 69 Bratislava (t. č. Slovenská sporiteľňa a. s.)

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Mestský súd Košice uznal obžalovaného A. B. za vinného v bodoch 1 až 6
z pokračujúceho zločinu sprenevery podľa § 213 ods.1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., v bodoch 1 a 4 sčasti
v jednočinnom súbehu s pokračujúcim zločinom podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.,

ktorý spáchal tak, že:

bod l
ako konateľ zastupujúci obchodnú spoločnosť FIRST, s.r.o. Košice, Alžbetina č. 30, IČO: 36 199 125
uzavrel v Košiciach dňa 22.06.2007, ako kupujúci so spoločnosťou Leasing Slovenská sporiteľňa, a.s.
(t.č. Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako s predávajúcim zmluvu o splátkovom predaji č. 9885047, ktorej

predmetom bol prevod vlastníckeho práva k stavebnému stroju NEW Holland BI 15 s hydraulickým
kladivom INDECO HP600, VIN:N7GH09228, s obstarávacou cenou 101 408,47 Eur, ktorý spoločnosť
Leasing Slovenská sporiteľňa (t. č. Slovenská sporiteľňa, a. s.) na tento účel zakúpila dňa 22.06.2007
na základe kúpnej zmluvy č. 9885047 od predávajúceho Hydrex s. r. o. Hriňová, kde taktiež dňa
22.06.2007 zmluvné strany zmluvy o splátkovom predaji uzavreli Zmluvu o zabezpečovacom prevode
práva, pričom v zmysle čl. II tejto zmluvy konateľ FIRST s. r. o. súhlasil so zabezpečovacím prevodom

a prehlásil, že je si vedomý toho, že stráca účinnosťou zmluvy oprávnenie s predmetom prevodu
nakladať, pričom následne obvinený napriek uvedenému ako konateľ spoločnosti FIRST, s.r.o. Košice,
Alžbetina č. 30, IČO 36 199 125 uzavrel dňa 27.06.2007 so spoločnosťou VÚB Leasing, a.s. Bratislava
(t. č. VÚB a.s. Mlynské Nivy 1, Bratislava) leasingovú zmluvu č. 129230, ktorej predmetom bolo
preleasingovanie totožného stavebného stroja NEW HOLLAND B 115 VIN:N7GH09228 za sumu 86
500 Eur a s ňou súvisiacu kúpnu zmluvu, kde podľa čl. V. bod 2. tejto kúpnej zmluvy ako predávajúci

prehlásil, že v čase plnenia zmluvy bol výlučným vlastníkom predmetu kúpy a na predmete kúpy neviazli
práva tretích osôb, pričom ako doklad o vlastníctve uvedeného stroja predložil leasingovej spoločnosti
pozmenenú dodávateľskú faktúru č. 60710027 a dodací list č. 792/06/2007 pôvodne poskytnutý v
súvislosti s dodávkou stroja pre LSLSP a.s., čím takto spreneverou predmetného stroja spoločnosti
Leasing Slovenská sporiteľňa, a.s. (t.č. Slovenská sporiteľňa, a.s) spôsobil škodu vo výške 101 408,47
Eur,- Sk, podľa aktuálneho kurzu NBS) a uvedením leasingovej spoločnosti VÚB Leasing, a.s. Bratislava

( t.č. VÚB a.s. Mlynské Nivy 1, Bratislava) do omylu spôsobil škodu vo výške 86 500 Eur (2 936 416
Sk prepočítané aktuálnym kurzom NBS).bod 2
A. B. zastupujúci obchodnú spoločnosť FIRST, s.r.o. Košice, Alžbetina č. 30, IČO: 36 199 125 uzavrel v

Košiciach dňa 04.07.2007 ako leasingový nájomca so spoločnosťou Leasing Slovenská sporiteľňa, a.s.
(t.č. Slovenská sporiteľňa, a.s) ako s leasingovým prenajímateľom leasingovú zmluvu č. 9885049, ktorej
predmetom bol leasing návesu zn. Fliegl, VIN: WFDFLT33572002337, ktorého obstarávacia cena bola
34.926,50,-6, a ktorý spoločnosť Leasing Slovenská sporiteľňa (t.č. Slovenská sporiteľňa, a.s.) na tento
účel zakúpila dňa 04.07.2007 na základe kúpnej zmluvy č. 9885049 od predávajúceho FLIEGL Slovakia,

s.r.o. Komárno, kde leasingový nájomca spoločnosť FIRST, s.r.o. Košice, porušil zmluvné podmienky
dohodnutévzmluveofinančnomleasinguavšeobecnépodmienkysplátkovéhopredaja,neuhradildlžné
sumy a aj napriek osobne doručenej výzve odmietol vydať predmet leasingu, čím spoločnosti Leasing
Slovenská sporiteľňa, a.s. (t.č. Slovenská sporiteľňa, a.s.) spôsobil škodu vo výške 27 220 Eur (861
159,14 Sk podľa aktuálneho kurzu NBS)

bod 3
A. B. zastupujúci obchodnú spoločnosť FIRST, s.r.o. Košice, Alžbetina č. 30, IČO: 36 199 125 uzavrel v
Košiciach dňa 04.07.2007, ako leasingový nájomca so spoločnosťou Leasing Slovenská sporiteľňa, a.s.
(t.č. Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako s leasingovým prenajímateľom leasingovú zmluvu č. 9885050, ktorej
predmetom bol leasing ťahača návesov zn. DAF, VIN: XLRTE47MS0E741659, ktorého obstarávacia

cena bola 108 290 Eur a ktorý spoločnosť Leasing Slovenská sporiteľňa (t.č. Slovenská sporiteľňa,
a.s.) na tento účel zakúpila dňa 04.07.2007 na základe kúpnej zmluvy č. 9885050 od predávajúceho
SLOVTRUCK TRADE, s.r.o. Nové Zámky, kde leasingový nájomca spoločnosť FIRST, s.r.o. Košice,
porušil zmluvné podmienky dohodnuté v zmluve o finančnom leasingu a všeobecné podmienky
splátkového predaja, neuhradil dlžné sumy a aj napriek osobne doručenej výzve odmietol vydať predmet

leasingu, čím spoločnosti Leasing Slovenská sporiteľňa, a.s. (t.č. C. C., D.) spôsobil škodu vo výške 67
260 Eur (2 177 744,70 Sk podľa aktuálneho kurzu NBS )

bod 4
A. B., ako štatutárny zástupca spoločnosti FIRST s.r.o. so sídlom Alžbetina č. 30, Košice, uzavrel dňa

08.03.2007 v Bratislave Kúpnu zmluvu č. LZE/07/10002 s predmetom kúpy - stroj NEW HOLLAND
LB 115.B, výrobné číslo: 031063009 a Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č.
ZPS/07/10002 na zabezpečenie všetkých pohľadávok spoločnosti VB LEASING SK spol. s r.o. (t.č.
ČSOB Leasing s.r.o. Bratislava) so sídlom Nám. l. Mája 11, Bratislava, pričom napriek uvedenej Zmluve
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. ZPS/07/10002, z ktorej vyplývalo, že spoločnosť

FIRST s.r.o. nebola vlastníkom stroja a nebola oprávnená na akúkoľvek právnu dispozíciu so strojom
bez súhlasu vlastníka VB LEASING SK (t.č. ČSOB Leasing s.r.o. Bratislava) tak uvedený stavebný stroj
obvinený ako konateľ spoločnosti FIRST s.r.o. odpredal:
- dňa 15.3.2007 spoločnosti VÚB Leasing a.s., Bratislava (t.č. VÚB a. s. Mlynské Nivy 1, Bratislava)
lízingovou zmluvou č. 127703 v obstarávacej cene 76 755 Eur, kde ako doklad o vlastníctve uvedeného

stroja predložil pozmenenú dodávateľskú faktúru č. 60710008, ktorú mu dňa 12.03.2007 na jeho žiadosť
ako zálohovú faktúru vystavil dodávateľ stroja spoločnosť Hydrex, s.r.o. Hriňová
- dňa 04.09.2007 spoločnosti BAWAG Leasing & Fleet s.r.o. (predtým Istroleasing, s.r.o. Medená 22,
Bratislava) leasingovou zmluvou č. 301447/001 za cenu 71.400 Eur a dňa 05.09.2007 na základe kúpnej
zmluvy č. 0290061 a faktúry č. 2007010145 uvedený stroj, ktorého vlastníctvo preukázal aj predložením

falošnej faktúry č.60710008, spoločnosti Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava (t.č. Slovenská
sporiteľňa, a.s.) za cenu 71 382 Eur, čím týmto jeho konaním pre spoločnosť VB LEASING SK, spol.
s.r.o., Bratislava bola prisvojením si cudzej veci spôsobená škoda vo výške 50 985,23 Eur (1 719 579 Sk
podľa aktuálneho kurzu NBS), spoločnosti VÚB Leasing a.s., Bratislava (t.č. VÚB a.s. Mlynské Nivy 1,
Bratislava) uvedením do omylu spôsobená škoda vo výške 76 755 Eur spoločnosti BAWAG Leasing &

Fleet s.r.o. (predtým Istroleasing, s.r.o., Medená 22, Bratislava) uvedením do omylu spôsobená škoda vo
výške 71 400 Eur a spoločnosti Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava (t.č. Slovenská sporiteľňa,
a.s.) bola uvedením do omylu spôsobená škoda vo výške 71 382 Eur

bod 5

A. B., ako štatutárny zástupca spoločnosti FIRST s.r.o. so sídlom Alžbetina č. 30, Košice, uzavrel dňa
07.03.2007 v Bratislave so spoločnosťou VB LEASING SK, spol. s.r.o. so sídlom Nám. l. Mája 11,
Bratislava (t.č. ČSOB Leasing s.r.o. Bratislava) Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
č. ZPS/07/10001 na zabezpečenie všetkých pohľadávok spoločnosti VB LEASING SK voči spoločnostiFIRST vyplývajúcich z Kúpnej zmluvy č. LZE/07/10001 s predmetom kúpy -stroj JCB 3CX SUPER
4x4x4 SMTP uzavretej dňa 07.03.2007 medzi spoločnosťami VB LEASING SK (t.č. ČSOB Leasing
s.r.o. Bratislava) a FIRST, pričom svoje záväzky vyplývajúce mu z uvedenej kúpnej zmluvy prestal

splácať a napriek odstúpeniu od zmluvy zo strany spoločnosti VB LEASING SK (t.č. ČSOB Leasing s.r.o.
Bratislava), ktoré prevzal dňa 18.08.2008, a následnej výzve spoločnosti VB LEASING SK (t.č. ČSOB
Leasing s.r.o. Bratislava) na odovzdanie stroja, ktorú prevzal dňa 10.11.2008, uvedený stroj odmietol
spoločnosti VB LEASING SK (t.č. ČSOB Leasing s.r.o. Bratislava) odovzdať, čím pre spoločnosť
VB LEASING SK spol. s.r.o. Nám. 1. Mája 11, Bratislava (t.č. ČSOB Leasing s.r.o. Bratislava) bola

spôsobená škoda vo výške 39 539 00 Eur

bod 6
A. B., ako štatutárny zástupca spoločnosti FIRST s.r.o. so sídlom Alžbetina č. 30, Košice, uzavrel dňa
27.09.2007 v Košiciach so spoločnosťou BAWAG Leasing & Fleet s.r.o. Trnavská cesta č. 50, Bratislava
(predtým Istroleasing, s.r.o, Medená 22, Bratislava), Leasingovú zmluvu č. 301447/003, kde predmetom

leasingu bol náves KRONE VIN: WKESD000000355711 s EČV: KE 049-YJ, pričom svoje záväzky
vyplývajúce mu z uvedenej leasingovej zmluvy prestal splácať a aj napriek odstúpeniu od zmluvy zo
strany spoločnosti BAWAG Leasing & Fleet s.r.o. zo dňa 19.01.2009, ktorú prevzal formou doporučenej
obálky (podľa jeho vyjadrenia prázdnej) a jej následnému osobnému doručeniu dňa 26.01.2009, ktorú si
A. B. odmietol prevziať, uvedený náves spoločnosti BAWAG Leasing & Fleet s.r.o. odmietol odovzdať,

čím pre spoločnosť BAWAG Leasing & Fleet s.r.o. bola spôsobená škoda vo výške 16 431 Eur (495
000,31 Sk prepočítané konverzným kurzom)

Za to mestský súd obžalovanému uložil podľa § 213 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2
Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určil
skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 285 písm. g) Tr. por. súd obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v E., trvale bytom D. F. XX,
E., G. H. F. XXX, I. E. - okolie pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že A. B., ako štatutárny zástupca
spoločnosti FIRST s.r.o. so sídlom Alžbetina č. 30, Košice uzavrel dňa 02.11.2007 so spoločnosťou
VÚB Leasing a.s. Bratislava (t.č. VÚB a.s. Mlynské Nivy 1, Bratislava) v Bratislave leasingovú zmluvu č.

130965, ktorej predmetom je monitorovací systém GENETECH FOCUS v počte 12 kusov za sumu 25
938,45 Eur pričom svoje záväzky vyplývajúce mu z uvedenej leasingovej zmluvy prestal splácať a tak
mu dňa 05.05.2008 bola doručená výzva pred mimoriadnym ukončením leasingových zmlúv s výzvou na
okamžitú úhradu záväzkov, ktoré neuhradil, kde následne dňa 27.03.2009 bol osobne vyzvaný inkasnou
agentúrou na vrátenie predmetu leasingu, ktorý do dnešného dňa nevrátil, čím spoločnosti VÚB Leasing

a.s. Bratislava spôsobil škodu 22 742 Eur (681 125 Sk prepočítané konverzným kurzom NBS)

v ktorom sa vidí čiastkový skutok pokračujúceho zločinu sprenevery 213 ods. 1, ods. 3 písm.a) Tr. zák.

v celom rozsahu oslobodil, nakoľko prokurátor na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k tomuto skutku

ustúpil od obžaloby v zmysle § 239 ods. 2 Tr. por.

Podľa § 288 ods. 1, ods. 3 Tr. por. súd poškodené strany: Leasing Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášikova
48, 832 69 Bratislava (t.č. Slovenská sporiteľňa, a.s.), BAVAG Leasing & Fleet s.r.o., Trnavská cesta
50, 821 02 Bratislava, VB LEASING SK spol. s.r.o., Nám. 1. Mája 11, 810 00 Bratislava 1 (t.č. ČSOB

Leasing s.r.o. Bratislava) a VÚB Leasing a.s., Miletičova 1, 821 08 Bratislava (t.č. VÚB a.s. Mlynské
Nivy 1, Bratislava) s nárokom na náhradu spôsobenej škody odkazuje na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie poškodený – Slovenská sporiteľňa a.s.
prostredníctvom svojho zástupcu JUDr. Stanislava Jakubčíka. V písomných dôvodoch odvolania uviedli,

že vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností majú za to, že Mestský súd Košice pochybil vo výroku
o náhrade škody vo svojom rozsudku sp. zn. 4T/113/2011 zo dňa 28.11.2024, a preto navrhujú, aby
odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. f) Tr. por. rozsudok Mestského súdu Košice, sp. zn. 4T/113/2011
zo dňa 28.11.2024 vo výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému zrušil a podľa § 322 ods.3 s použitím § 287 ods. 1 Tr. por. sám rozhodol o uplatnenom nároku a uložil obžalovanému A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. F. XX, E. povinnosť nahradiť poškodenému Slovenská sporiteľňa,
a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 škodu v celej uplatnenej výške, t.

j. 100.579,15 Eur.

Ad arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku

Poškodený považuje napadnutý rozsudok za nezákonný a nesprávny, po formálnej, materiálnej stránke,

ako aj vo vzťahu k postupu súdu pri jeho písomnom vyhotovení. Je zjavné, že súd prvého stupňa,
napriek jednoznačne preukázanému nároku na náhradu škody, nerozhodoval v súlade s ustanovením
§ 287 ods. 1 Tr. por. Súd prvého stupňa sa tak dopustil podstatného pochybenia, keďže neoprávnene
odkázal poškodeného na civilné konanie, hoci z vykonaného dokazovania je jednoznačné, že mu nárok
na náhradu škody vo výške 100.579,15 Eur patrí. Pochybenia vníma poškodený aj v tom smere, že súd
prvého stupňa vydal zjednodušený písomný rozsudok, a to aj vo vzťahu k jeho uplatnenému nároku,

a to bez žiadneho odôvodnenia, keďže usúdil, že sú splnené podmienky v zmysle § 172 ods. 2 Tr. por.
Túto skutočnosť považuje poškodený za procesnú vadu súdu prvého stupňa, keďže poškodený nevie
z akých dôvodov ho súd odkázal na civilné konanie.

Majú za to, že súd prvého stupňa mal vydať písomné vyhotovenie rozsudku, tak že jeho súčasťou je

odôvodnenie toho, prečo poškodeného odkázal so svojim nárokom na civilný proces. S argumentáciou
súdu, ohľadom možnosti vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia, poškodený nemôže súhlasiť a má
k nej zjavné výhrady, keďže nepovažuje tento postup súdu za zákonný. Napriek tomu, že si poškodený
v konaní riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, pričom je potrebné poukázať na to, že sa
nevzdal možnosti využiť riadny opravný prostriedok, súd zhotovil skrátenú verziu rozsudku, čo odôvodnil

tým, že prokurátor a obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní zo dňa 28.11.2024 vzdali svojho práva
na odvolanie. Svoju úvahu podložil § 172 ods. 2 Tr. por., v zmysle ktorého: „Ak sa po vyhlásení
rozsudku prokurátor aj obvinený vzdali odvolania alebo taký prejav urobili v lehote troch pracovných
dní od vyhlásenia rozsudku, môže sa vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje
odôvodnenie. Ak ide o mladistvého obvineného, takéto vyhlásenie treba vyžiadať aj od zákonného

zástupcu a zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.“. Poškodený má za to, že
uvedená aplikácia § 172 ods. 2 Tr. por. by mala svoje opodstatnenie v prípade, ak by v trestnom konaní
nevystupoval ako strana poškodený. V prejednávanej trestnej veci však figurujú viacerí poškodení,
a preto na zabezpečenie ich práv, a to najmä nároku na náhradu škody, sa vyžaduje, aby súd jasne
a zrozumiteľne odôvodnil, prečo im ich nároky nepriznal.

Absencia takéhoto odôvodnenia spôsobuje zjavnú nepreskúmateľnosť a tým aj nezákonnosť
napadnutého rozsudku, keďže sa poškodenému fakticky odníma možnosť zistenia úvah, ktorými sa
súd pri rozhodovaní riadil. Napriek týmto okolnostiam, súd prvého stupňa vyhotovil rozsudok bez
písomného odôvodnenia, čo nespĺňa štandardy pre zákonný a spravodlivý rozsudok predpokladané

Trestným poriadkom, ako aj inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na to, aby súd mohol
vyhotoviť skrátenú verziu rozsudku je potrebné, aby k tomu všetky strany zaujali súhlasné stanovisko.
Poškodený svoj postoj k vyhlásenému rozsudku vyjadril priamo na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2024
po tom, ako sa prokurátor a obžalovaný vzdali práva na odvolanie. Je preukázateľné, že poškodený
sa možnosti podať odvolanie voči výroku o náhrade škody nevzdal, ale ponechal si lehotu na podanie

odvolania po doručení písomného vyhotovenia rozsudku, keďže poškodenému patrí právo oboznámiť
s názorom súdu ohľadom dôvodov nepriznania nároku na náhradu škody. Inými slovami, poškodený
legitímne očakával, že odkázanie jeho nároku na civilný proces bude súdom prvého stupňa dostatočne
odôvodnené a nepredpokladal, že sa súd v konečnom písomnom vyhotovení rozsudku k nepriznaniu
nároku vôbec nevyjadrí.

Účelom písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia je primárne hospodárnosť konania. Ak
všetky strany konania súhlasia s vyhláseným rozsudkom, nie je dôvod k tomu, aby im súd dôkladne
vysvetľoval to, čo ho viedlo k svojim záverom. Avšak v prípade, ak je v trestnom konaní poškodený,
ktorý si riadne uplatnil svoj nárok na náhradu škody, považujú za nevyhnutné prihliadať aj na jeho

názor k vyhlásenému rozsudku. Keďže súd v tomto prípade rozhodoval aj o nároku poškodeného, je
poškodenýtohonázoru,žejepresúddôležitéplnerešpektovaťajpostojpoškodeného.Poškodenýsvoje
stanovisko k výroku súdu prvého stupňa o náhrade škody vyjadril tým, že sa práva na podanie riadneho
opravného prostriedku nevzdal. Ponechaním si lehoty na podanie odvolania prejavil svoj jednoznačnýnesúhlas s odkázaním nároku na náhradu škody na civilný proces. Súd prvého stupňa tak bol v zmysle
Trestného poriadku, povinný svoj rozsudok vo vzťahu nároku na náhradu škody plne odôvodniť. Ak súd
pojednoznačnomvyjadrenínesúhlasupoškodenéhosvýrokomonáhradeškodypristúpilkuskrátenému

rozsudku, konal proti zmyslu a účelu § 172 ods. 2 Tr. por. Inými slovami, ak by akákoľvek strana
nesúhlasila s vyhláseným rozsudkom, čo by prejavila tým, že sa svojho práva na odvolanie nevzdá,
je súd povinný svoje závery premietnuté vo výrokoch rozsudku presvedčivo odôvodniť, inak sa stáva
rozsudok arbitrárnym a nepreskúmateľným.

Poškodený dáva do pozornosti odvolaciemu súdu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „Ústavný súd SR“) sp. zn. III.ÚS 330/2013 zo dňa 12.11.2013, v ktorom sa Ústavný súd SR vyjadril
k potrebe náležitého odôvodnenia rozhodnutí súdov vo svetle práva na spravodlivý proces. Ústavný súd
SR vyjadril nasledovný názor: „Súčasťou obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd musí dať odpoveď na tie otázky, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, iba takýmto
rozhodnutím je rešpektované základné právo účastníka konania podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva rozhodnutie súdu musí dať
dostatočnédôvody,nazákladektorýchjezaložené.Rozsahtejtopovinnostisamôžemeniťpodľapovahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci. vo svetle judikatúry ústavného
súdu je možné potom iba také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré zodpovedá týmto požiadavkám
považovať za adekvátne a zodpovedajúce právu účastníka konania na spravodlivý proces.“

Zároveň poškodený poukazuje aj na nález Ústavného súdu Českej republiky (Ďalej len „Ústavný súd

ČR“) sp. zn. II.ÚS 297/22 zo dňa 26.06.2023, kde Ústavný súd ČR skonštatoval, že: „Postavení
poškozeného v trestním řízení je významné nejen proto, že je poškozený typicky důležitým pramenem
důkazům ale také proto, že v trestním řízení uplatňuje svá (ústavně zaručená) práva. Obecný soud
rozhodující o přiznání náhrady škody či nemajetkové újmy v adhezním řízení podle § 228 a § 229
zákona č. 141/1961 Sb., o trestním řízení soudním proto postupuje tak, aby mohl o uplatněném nároku

poškozenéhorozhodnout,respektívemuvyhovět,je-liprotakovérozhodnutídostatečnězjištěnskutkový
stavajsou-lisplněnydalšízákonnépodmínky....Rozhodnutísouduvadheznímřízenísoučasněpodléhá
ústavněprávním požadavkům na řádné odůvodnění, které vyplývají z ustálené judikatury Ústavního
soudu.“. Totožná názor predstavil Ústavný súd ČR aj v náleze sp.zn. IV.ÚS 2637/23 zo dňa 20.03.2024,
kde v bode 16. ustanovil, že: „Ústavní soud na toto tzv. adhezní řízení vztahuje právo poškozených

na soudní ochranu dle čl. 36 odst. 1 Listiny (nález ze dne 9.8.2016, sp.zn. I.ÚS 3456/15). V tomto
nálezu mj. uvedl, že adhezní trestní řízení ve své podstatě nahrazuje občanskoprávní řízení, v němž by
poškozený uplatňoval nárok na náhradu škody. Výrok trestního soudu, jimž podle § 228 odst. 1 trestního
řádu přiznáva nárok poškozeného na náhradu škody vůči obviněnému, je exekučním titulem a musí
být ústavně souladný jako kterékoli jiné meritorní rozhodnutí soudu. Dle názoru Ústavního soudu má

proto trestní soud v adhezním řízení povinnosť postupovat co do odůvodněnosti svého rozhodnutí se
stejnou péči jako civilní soud, který rozhoduje o náhradě škody ve věcech občanskoprávních... Postup
obecného soudu, který nepřizná uplatněný adhezní nárok, ač jsou pro to splněny zákonné podmínky, je
porušením ústavně zaručeného práva oběti na soudní ochranu podle čl. 36 odst. 1 Listiny.“

Podľa ustanovení Trestného poriadku má súd v odôvodnení rozsudku vysvetliť, ktoré dôkazy vykonal,
ako ich hodnotil a akými právnymi úvahami sa riadil pri rozhodovaní. V tomto prípade napadnutý
rozsudok nemá žiadne odôvodnenie, a to ani vo vzťahu k nároku poškodeného na náhradu škody.
V zmysle uvedenej judikatúry je nepochybné, že súd prvého stupňa mal povinnosť svoj rozsudok
náležitým spôsobom a presvedčivo odôvodniť, v opačnom prípade sa dopúšťa porušenia práva na

spravodlivý proces, priznaný poškodenému v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv. Je nepochybné, že napadnutý rozsudok trpí podstatnými vadami,
keďže nie je možné z neho vyčítať to, prečo nebol nárok na náhradu škody súdom prvého stupňa
poškodenému priznaný. Poškodený tak oprávnene požaduje od odvolacieho súdu, aby zrušil napadnutý
rozsudok z dôvodu jeho nezákonnosti.

Ad porušenie § 287 ods. 1 Tr. por.
Okrem vyššie uvedeného, majú za to, že napadnutý rozsudok je nezákonný, nakoľko súd postupoval
v rozpore s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por., v zmysle ktorého platí, že: „ak súd odsudzujeobžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla
v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni
zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu, alebo jej

neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného do výroku rozsudku, ktorým
bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným
násilným trestným činom podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ uhradená.“ V tomto
kontexte poškodený zdôrazňuje, že nárok na náhradu škody si v konaní riadne a včas uplatnil
a taktiež ho aj dostatočne vyčíslil, pričom súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z kompletného

dôkazového materiálu preukazujúceho vznik a výšku nároku na náhradu škody. Riadne uplatnenie tohto
nároku znamená, že neexistujú žiadne pochybnosti týkajúce sa jeho oprávnenosti, pričom z návrhu na
uplatnenie nároku na náhradu škody jasne vyplývajú dôvody jeho uplatnenia, ako aj presná požadovaná
výška. Poškodený pri uplatnení svojho nároku postupoval v súlade so zákonnými požiadavkami
a v stanovených lehotách. Nárok na náhradu škody bol uplatnený už počas prípravného konania na
základe pokynu vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach,

ktorý dňa 13.09.2010 požiadal poškodeného o konečné vyčíslenie škody. Poškodený následne listom
zo dňa 24.09.2010 výšku škody konkretizoval a od tej doby ju nemenil. Počas hlavného pojednávania
poškodený navyše predložil doplňujúce listinné dôkazy, ktoré detailne špecifikovali výšku škody pre
každý jednotlivý skutok. Je evidentné, že predložené listinné dôkazy boli pre súd jednoznačným
a preukázateľným podkladom pre priznanie náhrady škody.

Poškodený je toho názoru, že súdu svoj nárok dostatočne preukázal. Je zjavné, že súdu ozrejmil nielen
vznik svojho nároku, ale aj jeho výšku. Preto poškodený poukazuje ďalej na to, že súd nemal žiadnu
zákonnú prekážku pre jeho priznanie v adhéznom konaní, z čoho vyplýva, že v zmysle ustanovenia §
287 ods. 1 Tr. por. bol povinný tento nárok poškodenému priznať. Z uvedenej právnej normy vyplýva

povinnosť súdu rozhodnúť o priznaní nároku na náhradu škody za predpokladu, že výška tohto nároku
je súčasťou popisu skutku výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného. Súd prvého
stupňa v opise skutkov, t.j. bod č. 1 až bod č. 4, v napadnutom rozsudku uviedol presné vyčíslenie škody,
ktorá mala poškodenému vzniknúť. Preto považuje poškodený túto podmienku pre priznanie nároku na
náhradu škody za splnenú a súd si svoju zákonnú povinnosť podľa § 287 ods. 1 Tr. por. nesplnil. Právna

norma neukladá súdu len možnosť priznať tento nárok, ale ide o normatívny príkaz, v zmysle ktorého má
súd konať. V tomto smere je možné vidieť, že súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku, a tak nezákonne a svojvoľne rozhodol o nároku poškodeného.

Súdu prvého stupňa boli predložené všetky dostupné podklady pre preukázanie uplatneného nároku,

keďže poškodený chcel primárne zabrániť tomu, aby bol jeho nárok odkázaný na civilný proces.
Poškodený legitímne očakával, že súd vzhľadom na jeho aktívne preukazovanie svojho nároku počas
konania, zaviaže obžalovaného k povinnosti nahradiť škodu vo výške 100.579,15 Eur. Poškodený už
nemá k dispozícii ďalšie dôkazy, ktorými by mohol svoj nárok na náhradu škody bližšie objasniť, a je
toho názoru, že ho už ani objektívne nie je možné dôkladnejšie špecifikovať. Dôkladnosť, presnosť

a nepriestrelnú logiku vyčíslenia škody spôsobenej poškodenému navyše súd prvého stupňa uznal
tým, že v opise skutkov (bod č. 1 až bod č. 4.) v napádanom rozsudku použil výšku škody vyčíslenú
poškodeným. Napriek tomu, že boli súdu preukázané všetky potrebné okolnosti ohľadom uplatneného
nároku, súd prvého stupňa nepreskúmateľne odkázal poškodeného na civilný proces, a to aj napriek
tomu, že samotné trestné konanie trvalo už viac ako pätnásť rokov (!). Povinnosťou súdu bolo o tomto

nároku rozhodnúť, a jeho zlyhanie v tomto smere predstavuje vážne porušenie jeho zákonných
povinností. Podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody boli pred súdom prvého stupňa naplnené.
V prvom rade, obžalovaný bol právoplatne uznaný za vinného zo spáchania zločinu sprenevery. Škoda
bola spôsobená priamo ako následok trestného činu sprenevery. Je tak nepochybné, že vznik škody
je v príčinnej súvislosti so spáchaním skutku. Poškodený je toho názoru, že tento kauzálny vzťah

medzi konaním obžalovaného a následkom v podobe materiálnej škody bol v prvostupňovom konaní
jednoznačne preukázaný, čo súd potvrdil tým, že obžalovaného uznal za vinného zo zločinu sprenevery
podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., ktorého samotná skutková podstata predvída následok
v podobe značnej škody. Vyžaduje sa taktiež zdôrazniť, že škoda má charakter majetkovej ujmy
vyjadriteľnej v peniazoch, ktorú je možné subsumovať pod nárok, ktorý poškodenému vyplýva z § 46

ods. 1 Tr. por. Výšku svojho nároku poškodený priebežne preukazoval jednotlivými listinnými dôkazmi,
ktoré boli následne na hlavnom pojednávaní súdom vykonané. Poškodený doložil finančné vyúčtovania,
faktúry a ďalšie dokumenty, ktoré detailne špecifikujú výšku škody spôsobenej jednotlivými skutkami.
Sumu 36.802,61 Eur si poškodený uplatnil z dôvodu spáchania skutku č. 1, o čom predložil súdufinančné vyúčtovanie o splátkovom predaji č. 9885047 spolu s faktúrami potvrdzujúcimi túto hodnotu
vrátane faktúry za predaj predmetu leasingu tretej osobe. Škoda spôsobená spáchaním skutku č.
2, kde obžalovaný porušil zmluvné podmienky dohodnuté v zmluve o finančnom leasingu spolu so

všeobecnými podmienkami splátkového predaja, neuhradil dlžné sumy a to napriek doručenej výzve
a odmietol predmet leasingovej zmluvy vydať, bola poškodeným vymedzená na hodnotu 18.996,06 Eur.
Podklady, ktoré odôvodňujú túto výšku škody sú totožné ako v prípade škody spôsobenej skutkom č.
1, a to finančné vyúčtovanie zmluvy o finančnom leasingu č. 9885049 spolu s faktúrami potvrdzujúcimi
výšku nároku vrátane faktúry za predaj predmetu leasingu tretej osobe. Pre náhradu škody vzniknutej

v dôsledku skutku č. 3 a skutku č. 4 boli určujúce finančné zúčtovania zmluvy o finančnom leasingu č.
9885050 vo výške 25.268,82 Eur a finančné zúčtovania zmluvy o finančnom leasingu č. 0290061 vo
výške 19.510,76 Eur, a to taktiež spolu s faktúrami potvrdzujúcimi výšku nároku vrátane faktúry za predaj
predmetu leasingu tretej osobe. Poškodený je toho názoru, že súd mal k dispozícii dostatočné dôkazy
na to, aby mohol priznať nárok poškodeného priamo v trestnom konaní, a tým predísť ďalším zbytočným
a zdĺhavým civilným sporom. Odmietnutím rozhodnúť o náhrade škody v rámci adhézneho konania súd

nielenže nesplnil svoju zákonnú povinnosť, ale prispel k ďalšiemu zahlcovaniu súdov civilnými spormi,
ktoré mohli byť vyriešené už v tomto štádiu trestného konania. Poškodený preto trvá na tom, že jeho
nárok bol riadne a dostatočne preukázaný, a odvolací súd by mal tento nedostatok prvostupňového
konania napraviť.

V tejto súvislosti poškodený znova poukazuje na rozhodnutie R 34/1963, podľa ktorého: „Ak v adhéznom
konaní poškodený náležite uplatnil nárok na náhradu škody, je súd povinný, ak sú na to dostatočné
podklady, zároveň s výrokom o vine rozhodnúť o povinnosti odsúdeného na náhradu spôsobenej škody
a neodkazovať poškodeného na konanie v občianskoprávnych veciach.“ Súd nemal žiaden objektívny,
ani zákonný dôvod na to, aby vyhotovil skrátenú verziu písomného rozsudku a ani na to, aby odkázal

poškodeného so svojim nárokom na civilné konanie. Súd prvého stupňa vo výroku o náhrade škody
odkazuje poškodeného na civilné konanie bez toho, aby náležite a presvedčivo odôvodnil, prečo
nemohol rozhodnúť o priznaní náhrady škody priamo v adhéznom konaní. V zmysle § 321 ods. 1 písm. f)
Tr. por.: „Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného
na náhradu škody v rozpore so zákonom.“ Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. „ak po zrušení napadnutého

rozsudkualeboniektorejjehočastitrebaurobiťvovecinovérozhodnutie,odvolacísúdspravidlavecvráti
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie
konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným
skutkovým záverom.“ V ods. 3 predmetného ustanovenia zákon ustanovuje, že „odvolací súd rozhodne
sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol

v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.
V neprospech obžalovaného vo výroku o náhrade škody môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok
na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.“ Z uvedených ustanovení
Trestného poriadku vyplýva, že odvolací súd môže zrušiť rozsudok v časti rozhodnutia o náhrade škody
poškodeného a zároveň sám vo veci rozhodnúť. Je zrejmé, že dokazovanie výšky nároku na náhradu

škody by nepredstavovalo v rámci odvolacieho konania náramné ťažkosti, keďže uplatnený nárok
bol vyčerpávajúco preukázaný v konaní pred súdom prvého stupňa. Poškodený preto navrhuje, aby
odvolací súd postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami Trestného poriadku a rozhodol o nároku
poškodeného na náhradu škody tak, že zmení napadnutý rozsudok a obžalovaného zaviaže k náhrade
škody v prospech poškodeného v celom jej uplatnenom a preukázanom rozsahu v sume 100.579,15 Eur.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností majú za to, že Mestský súd Košice pochybil vo výroku
o náhrade škody vo svojom rozsudku sp. zn. 4T/113/2011 zo dňa 28.11.2024, a preto navrhujú, aby
odvolací súd zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. f) Tr. por. rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn.
4T/113/2011 zo dňa 28.11.2024 vo výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému a podľa § 322

ods. 3 s použitím § 287 ods. 1 Tr. por. rozhodol sám o uplatnenom nároku a uložil obžalovanému A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. F. XX, E. povinnosť nahradiť poškodenému Slovenská sporiteľňa,
a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 škodu v celej uplatnenej výške, t.j.
100.579,15 Eur.

K odvolaniu poškodeného sa písomne vyjadril prokurátor a uviedol, že vo vzťahu k odvolaniu
poškodeného má za to, že je dôvodné v časti námietok proti výroku o odkázaní poškodeného na civilný
proces, nakoľko výška škody bola riadne preukázaná tak na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnomkonaní. Nárok na náhradu škody bol uplatnený riadne a včas a preto nič nebránilo súdu postupovať
v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por.

V časti namietanej arbitrárnosti kvôli absencii odôvodnenia rozsudku má za to, že postup súdu bol
v súlade s ustanovením § 172 ods. 2 Tr. por. Zákon nevyžaduje súhlas poškodeného resp. výslovné
vzdanie sa odvolania na to, aby bolo možné vyhotoviť skrátený rozsudok.

K odvolaniu poškodenej strany Slovenská sporiteľňa a.s. sa písomne vyjadril obžalovaný

prostredníctvom svojej obhajkyne a uviedol, že podané odvolanie poškodená SLSP odôvodnila tým,
že súd v rozpore so zákonom vyhotovil zjednodušený rozsudok, bez odôvodnenia, čo podľa jej názoru
odporuje ust. § 172 Tr. por. Preto považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Argumentuje tiež
tým, že súd mal dostatočný podklad na rozhodnutie o náhrade škody tak, aby obžalovaného zaviazal
na jej náhradu.

V odôvodnení odvolania sa ale poškodená nevyjadrila k opakovaným námietkam obhajoby
k uplatňovanej výške škody, pochybeniam na ktoré poukazovala obhajoba v priebehu konania
a k spôsobu výpočtu výšky škody. Rovnako v priebehu konania nereagovala poškodená na
argumentáciu obhajoby o nesprávnosti vyčíslenia výšky škody a jej výpočtu. Jediným argumentom bolo,
že výška škody vyplýva v účtovnej evidencie poškodenej C..

Podľa názoru odsúdeného je odvolanie poškodenej nedôvodné. Podľa ust. § 172 ods. 2 Tr. por.: „Ak
sa po vyhlásení rozsudku prokurátor aj obvinený vzdali odvolania alebo taký prejav urobili v lehote
troch pracovných dní do vyhlásenia rozsudku, môže sa vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý
neobsahuje odôvodnenie. Ak ide o mladistvého obvineného, takéto vyhlásenie treba vyžiadať aj od

zákonného zástupcu a zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.“

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por.: „Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti
na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na

civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho
menom, priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická
osoba...“

Poškodená C. v odvolaní tvrdí, že škodu riadne vyčíslila a uplatnila už v priebehu prípravného konania

a túto nemenila (bod 11 odvolania, strana 5). Toto tvrdenie je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti.
Ako vyplýva z napadnutého rozsudku, poškodená pri skutku uvedenom v bode 1 uviedla, že jej bola
spôsobená škoda vo výške 101 408,47 Eur a túto uplatnila. V odvolaní uvádza, že pri skutku v bode 1
jej bola spôsobená škoda 36 802,61 Eur, ktorú žiadala priznať.

Pri skutku v bode 2 uviedla, že jej bola spôsobená škoda vo výške 27 220 Eur, pričom v odvolaní tvrdí,
že výška škody je 18 996,06 Eur, ktorú žiada priznať.

Pri skutku v bode 3 uvádza, že jej bola spôsobená škoda vo výške 67 260,- Eur, ktorú žiadala priznať k
náhrade, pričom v odvolaní tvrdí, že ide o školu vo výške 25 268,82 Eur, ktorú žiada priznať.

Pri skutku v bode 4 uvádzala výšku spôsobenej škody, ktorú žiadala priznať vo výške 71 382 Eur.
V odvolaní tvrdí, že jej bola týmto skutkom spôsobená škoda 19 510,76 Eur, ktorú žiada priznať.

Už uvedené rozdiely podstatne spochybňujú tvrdenia poškodenej C. o tom, že trestný súd mal

dostatočný podklad k tomu, aby o priznaní náhrady škody rozhodol v rozsudku. Ako vyplýva
z uvedeného, výsledky dokazovania neposkytovali súdu dostatočný podklad k prijatiu rozhodnutia
o povinnosti na náhradu škody. Keďže bolo evidentné, že v tomto smere je potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, súd rozhodol tak, že poškodené strany odkázal na civilný proces. Podotýkajú, že trestné
konanie trvalo od 27.04.2009. S ohľadom na dĺžku trestného konania – 15 rokov nie je na mieste aby

súd predlžoval konanie a vykonával ďalekosiahle dokazovanie s cieľom ustáliť výšku škody tak, aby
zodpovedala skutočnej škode, nie fiktívnej, ktorú uvádza poškodená a ktorú uplatňuje.Ohľadom spôsobenej škody súd nevykonával žiadne dokazovanie. Svedčí o tom okrem iných aj
skutočnosť, že obžalovaný v priebehu konania doložil do súdneho spisu doklady o úplnej úhrade stroja
New Holland LB 115.B spoločnosti BAWAG, a tá vydala potvrdenie o úplnej úhrade s tým, že žiadna

škoda jej nevznikla (č.l. 308 a 309 spisu). Napriek tomu v skutku 4 je uvedené, že spoločnosti BAWAG
& Fleet s.r.o. bola spôsobená škoda 71 400 Eur a túto si uplatnila.

Ďalším argumentom spochybňujúcim výšku škody je skutočnosť, že vo všetkých prípadoch po tom,
čo nebolo možné naďalej splácať stroje s ohľadom na krízu, ktorá započala v roku 2008 boli stroje

spoločnosťou First s.r.o. vrátené poškodeným spoločnostiam.

Stroj New Holland BI 15 s hydraulickým kladivom – skutok v bode 1 bol vrátený spoločnosti 10.08.2009.
Tento stroj ako preukázal v konaní obžalovaný bol následne so súhlasom poškodenej SLSP predaný
pánovi J. z Vranova nad Topľou a celá kúpna cena bola poukázaná poškodenej SLSP.

Stroj uvedený v skutku bode 2 zakúpený formou Zmluvy o splátkovom predaji bol vrátený poškodenej
SLSP 19.03.2009, čo potvrdil svedok G..

Ťahač DAF uvedený v skutku v bode 3 bol vrátený poškodenej SLSP čo potvrdil svedok G. na
pojednávaní a to aj spolu s návesom.

Stroj New Holland LB 115.B uvedený v skutku 4 bol vrátený, potvrdenie o dobrovoľnom vrátení dňa
10.08.2009 je na č.l. 394.

Ako vyplynulo z dokazovania, obžalovaný splácal stroje a po strate schopnosti naďalej tieto splácať

všetky stroje vrátil. V priebehu konania preukázal (predložil do spisu dve kúpne zmluvy), že niektoré
poškodené spoločnosti pohľadávky voči spoločnosti First s.r.o. postúpili na tretie osoby, rovnako aj
vrátené stroje. O takomto nakladaní s vrátenými strojmi sa obžalovaný dozvedel tak, že spoločnosť BFS
a.s.ichponúkalanaodkúpenie.KeďžeodspoločnostiBFSa.s.,odktorejnásledneobžalovanýkúpilstroj
JCB a ťahač Krone za ceny vyššie ako boli ich zostatkové ceny, dozvedel sa o nakladaní s vrátenými

strojmi, ich speňažením. Preto má dôvodné pochybnosti o oprávnenosti statusu poškodených strán, ako
aj výške škody, ktorú uplatňujú v konaní.

Uvedené nič nemení na tom, že pokiaľ súd rozhodujúci o vine a treste nemal dostatočný podklad pre
rozhodnutie o priznaní náhrady škody v rámci trestného konania, bol oprávnený odkázať poškodenú

stranu na civilné konanie.

Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu
spôsobenej ujmy, nie však viac. Preto súd rozhodne v adhéznom konaní o náhrade škody len vtedy, ak je
jej výška dostatočne preukázaná. Obžalovaný navrhuje odvolaciemu súdu, aby o odvolaní poškodenej

Slovenskej sporiteľne a.s. rozhodol podľa § 319 Tr.por. a zamietol ho ako nedôvodné.

K vyjadreniu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I sa vyjadril poškodený Slovenská sporiteľňa,
a.s. prostredníctvom svojho zástupcu JUDr. Stanislava Jakubčíka a uviedol, že prokurátor Okresnej
prokuratúry Košice I (ďalej len ako „prokurátor“) vo svojom Vyjadrení uviedol, že s argumentáciou

poškodeného vo vzťahu k požiadavke súdu rozhodnúť riadne a včas o uplatnenom nároku o náhrade
škody súhlasí. Zdôvodnil, že totožne nevidel žiadnu prekážku v tom, aby súd odkázal poškodeného
s nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Podľa prokurátora bol poškodeným uplatnený nárok na
hlavnom pojednávaní dostatočne preukázaný, čo do vzniku a jeho výšky, ako aj v samotnom prípravnom
konaní. Svoje tvrdenia oprel o § 287 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný

poriadok“), v zmysle ktorého je ustanovené, že: „Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým
spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému
nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody

spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ
uhradená.“.Poškodený jednoznačne súhlasí s názorom prokurátora, ktorý potvrdil jeho argumentáciu v tom, že
prvostupňový súd nekonal v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por., keď napriek tomu, že uznal
obžalovaného za vinného za trestný čin, ktorým bola spôsobená škoda, nezaviazal ho k náhrade tejto

škody v prospech poškodeného. Súd prvého stupňa pristúpil k odkázaniu nároku poškodeného napriek
tomu, že si nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas, a to na základe pokynu vyšetrovateľa Úradu
justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, ktorý dňa 13.09.2010 požiadal
poškodeného o konečné vyčíslenie škody. Poškodený listom zo dňa 24.09.2010 uviedol výšku škody.
Následne počas hlavného pojednávania poškodený predložil aj doplňujúce listiny, prostredníctvom

ktorých špecifikoval výšku škody pre každý skutok samostatne. Poškodený teda vyčerpal všetky
zákonné požiadavky pre priznanie jeho nároku a napriek tomu mu nebol tento nárok súdom prvého
stupňa priznaný.

Poškodený aj naďalej trvá na všetkých tvrdeniach uvedených vo svojom odvolaní a zastáva názor,
že v priebehu konania pred súdom prvého stupňa preukázal nielen samotný vznik, ale aj výšku

uplatňovaného nároku na náhradu škody. Súd mal k dispozícii všetky relevantné podklady, a to finančné
vyúčtovania, faktúry a zmluvnú dokumentáciu, na základe ktorých mal rozhodnúť priamo v adhéznom
konaní. Navyše, výška škody spôsobenej jednotlivými skutkami obžalovaného bola prevzatá samotným
súdom do opisu skutku v písomnom vyhotovení rozsudku, čo napĺňa podmienku § 287 ods. 1 Tr. por.
Napriek tomu bol poškodený nepreskúmateľne odkázaný na to, aby si uplatnil svoj nárok na civilnom

súde, hoci bol páchateľ právoplatne uznaný za vinného zo zločinu sprenevery a iných trestných činov,
škoda vznikla v priamom príčinnom vzťahu s týmto konaním a jej výška je objektívne vyčísliteľná a riadne
preukázaná. Poškodený dôrazne poukazuje na to, že súd si nesplnil svoju zákonnú povinnosť rozhodnúť
o uplatnenom nároku a jeho postup považuje za nezákonný, svojvoľný v rozpore s ustanovením § 287
ods. 1 Tr. por.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je poškodený toho názoru, že je dôvodné, aby odvolací súd v súlade
s § 321 ods. 1 písm. f) a § 322 Tr. por. zmenil rozsudok Mestského súdu Košice I, sp. zn. 4T/113/2011
zo dňa 29.11.2024 a sám zaviazal obžalovaného na úhradu sumy 100.579,15 Eur, keďže skutkový stav
bol už správne zistený súdom prvého stupňa. Poškodený nemá k dispozícii žiadne ďalšie podklady,

ktorými by mohol preukazovať vznik či výšku škody a dôvodnosť svojho nároku. Je presvedčený o tom,
že predložil súdu dostatok dôkazných materiálov, v zmysle ktorých je možné obžalovaného k náhrade
škody zaviazať. Odmietnutie súdu prvého stupňa rozhodnúť o tomto nároku nielenže poškodzuje práva
poškodeného, ale zároveň zbytočne predlžuje konanie a vytvára prekážky v prístupe k spravodlivosti,
keď po pätnástich rokoch konania má byť poškodený odkázaný na ďalší zdĺhavý civilný spor.

Okrem vyššie uvedených skutočností sa prokurátor vyjadril aj k námietke poškodeného o arbitrárnosti
a nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého stupňa, k čomu prokurátor vyslovil svoj nesúhlas.
Podľa jeho tvrdení ustanovenie § 172 ods. 2 Tr. por. neupravuje súhlas poškodeného resp. vzdanie
sa odvolania poškodeným, ako podmienku k písomnému vyhotoveniu skráteného rozsudku bez

odôvodnenia. Poškodený sa pridržiava svojich tvrdení uvedených v odvolaní, a to že napadnutý
rozsudok vzhľadom k jeho skrátenému písomnému vyhotoveniu je nezákonný, nepreskúmateľný
a nespravodlivý. Súd prvého stupňa nesplnil požiadavku presvedčivého a adekvátneho odôvodnenia
rozhodnutia, ku ktorému dospel vo vzťahu k poškodenému a jeho uplatneného nároku. Poškodený
absenciu odôvodnenia vo vzťahu k nároku na náhradu škody považuje za procesnú vadu, pretože okrem

prokurátora a obžalovaného bol jediným subjektom, ktorý sa voči záverom súdu odvolal a po vyhlásení
rozsudkuuviedol,žeodôvodnenieodvolaniadoplnípotom,akomubudepísomnévyhotovenierozsudku
doručené. Týmto legitímne očakával, že sa súd k jeho nároku vyjadrí. Ako už bolo uvádzané, aj
v samotnom odvolaní, aj judikatúra sa prikláňa k názoru, že súd musí svoje rozhodnutie o nepriznaní
nároku na náhradu škody odôvodniť, a to aj v adhéznom konaní, ktoré nahrádza bežný civilný proces.

Postup podľa § 172 ods. 2 Tr. por. je navyše iba fakultatívny a súd mohol a mal odôvodniť svoj rozsudok,
a to minimálne vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade škode uplatnenej zo strany poškodeného, keďže
poškodený sa svojho práva na podanie odvolania nevzdal a toto využil.

Poškodený je presvedčený, že súd mal povinnosť objasniť, prečo nárok na náhradu škody neuznal,

najmä ak výška škody bola súdom prevzatá do skutkových výrokov, a teda bola považovaná za
preukázanú. Neprítomnosť odôvodnenia znamená porušenie práva poškodeného na spravodlivý
proces, ako ho garantuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv. Odkázanie na § 172 ods. 2 Tr. por. je v tomto prípade prokurátorom nesprávne aplikovaný, pretožepoškodený ako subjekt trestného konania neupustil od podania odvolania a nesúhlasil s výrokom súdu
prvého stupňa o odkázaní na civilný súd. Poškodený zároveň poukazuje aj na ustálenú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej ako „ESĽP“), ktorý sa opakovane vyjadril k problematike

odkázania poškodeného z adhézneho konania na civilný proces. ESĽP zastáva názor, že nie je
prípustné, aby bol poškodený odkázaný na samostatné občianskoprávne konanie v prípadoch, keď
sám vynaložil všetku potrebnú aktivitu na uplatnenie svojho nároku, a neúspech priznať tento nárok bol
spôsobenývýlučnepasivitoualebonečinnosťouvnútroštátnychsúdov.VrozhodnutíESĽPvoveciFabbri
a iní proti San Marínu, č. 6319/21 zo dňa 18.10.2022, kedy sa poškodení nemohli domáhať nároku na

náhradu škody z dôvodu činnosti resp. nečinnosti vnútroštátneho súdu, ESĽP uviedol, že: „Za takýchto
mimoriadnych okolností, ktoré sú úplne pripísateľné justičným orgánom – pre ich úplnú nečinnosť –
nemožno od sťažovateľov spravodlivo očakávať, že sa budú domáhať náhrady škody v samostatnom
civilnom konaní, najmä ak by si to vyžadovalo z ich strany zhromaždenie nových dôkazov a bolo by
pravdepodobne ťažké preukázať zodpovednosť z dôvodu plynutia času.“

Napriek tomu, že v citovanom prípade išlo o nečinnosť súdu, situácia v prejednávanej veci je obdobná
v tom, že aj v tomto prípade bolo samotným konaním súdu poškodenému fakticky odopreté právo
na rozhodnutie o jeho nároku na náhradu škody. Súd prvého stupňa totiž odkázal poškodeného na
civilné konanie bez akejkoľvek vecnej argumentácie, a to napriek tomu, že boli splnené všetky zákonné
predpoklady na priznanie náhrady škody v adhéznom konaní. Odkázanie nároku výlučne podoprel

použitím § 172 ods. 2 Tr. por., na základe ktorého sa v prípade tzv. skráteného rozsudku nevyžaduje
písomné odôvodnenie, čím sa úplne opomenulo nielen postavenie poškodeného ako strany konania,
ale aj jeho uplatnený nárok. Takýto prístup je v rozpore s vyššie citovaným názorom ESĽP, podľa ktorého
nemôže byť poškodenému kladené za vinu zlyhanie súdu, a nie je spravodlivé, aby súd najskôr svojou
činnosťou alebo nečinnosťou zamedzil rozhodnutiu o nároku a následne poškodeného bez ďalšieho

zdôvodnenia odkázal na civilné konanie. Tento postup odporuje základným princípom spravodlivého
procesu a predstavuje neprípustné prenášanie dôsledkov procesného zlyhania súdu na poškodeného.
Poškodený má za to, že absencia aspoň elementárneho zdôvodnenia nepriznania jeho nároku na
náhradu škody v adhéznom konaním a úplná ignorancia vykonaných dôkazov predložených zo strany
poškodeného je v rozpore s princípmi spravodlivého procesu a ochrany práv poškodeného v zmysle čl.

6 ods. 1 Dohovoru. Poškodený preto nesúhlasí s názorom prokurátora ohľadom tejto problematiky a trvá
na tom, že rozsudok prvostupňového súdu je nepreskúmateľný, arbitrárny a odporujúci základnému
právu poškodeného na spravodlivý proces.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti poškodený navrhuje, aby odvolací súd rozhodol v zmysle

podaného odvolania, a to aby podľa § 321 ods. 1 písm. f) Tr. por. rozsudok Mestského súdu Košice sp.
zn. 4T/113/2011 zo dňa 28.11.2024 vo výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému zrušil a podľa
§ 322 ods. 3 s použitím § 287 ods. 1 Tr. por. rozhodol sám o uplatnenom nároku a uložil obžalovanému A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. F. XX, E. povinnosť nahradiť poškodenému Slovenská sporiteľňa,
a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 škodu v celej uplatnenej výške, t.j.

100.579,15 Eur.

Poškodený sa písomne prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril aj k vyjadreniu odsúdeného k odvolaniu
zo dňa 14.05.2025 a uviedol, že odsúdený A. B. sa prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Jany
Závodskej,advokátkysosídlomFloriánska19,04001Košice,vyjadrilkOdvolaniupoškodeného,pričom

poukázal na to, že podané Odvolanie považuje za nedôvodné. Vo Vyjadrení uviedol, že podľa jeho
názoru prvostupňový súd postupoval správne, keď poškodeného odkázal na civilné konanie, keďže
neexistoval zákonný dôvod na rozhodnutie o náhrade škody v adhéznom konaní. Ďalej odsúdený
spochybňuje dôveryhodnosť a konzistentnosť výšky uplatneného nároku poškodeného, pričom tvrdí,
že škoda nevznikla, pretože odsúdený predmety leasingu, v dôsledku ktorých mala byť poškodenému

spôsobená škoda, mu boli vrátené resp. boli speňažené.

Poškodený týmto opätovne potvrdzuje svoje odvolanie, plne sa s ním stotožňuje a naďalej sa ho
v celom rozsahu pridržiava, vrátane všetkých uvedených odvolacích dôvodov. Poškodený má za to,
že súd prvého stupňa nekonal v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por., keď napriek tomu, že

uznal odsúdeného za vinného neuložil mu povinnosť nahradiť škodu, ktorú zapríčinil. V konaní pred
súdom boli predložené všetky relevantné dôkazy, a to vrátane zmluvnej dokumentácie faktúr, vyúčtovaní
a ďalších listín, ktorými bola preukázaná jednak existencia nároku, ako aj jeho výška. Poškodený si
nárok na náhradu škody uplatnil počas prípravného konania na základe pokynu vyšetrovateľa Úradujustičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, ktorý dňa 13.09.2010, podaním zo
dňa 24.09.2010. Škodu následne poškodený špecifikoval počas konania pred súdom, kedy na hlavnom
pojednávaní poškodený poskytol upresnenie k jednotlivým škodám samostatne vo vzťahu ku každému

zo skutkov zvlášť. V zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. preto boli splnené všetky predpoklady na to, aby súd
poškodenému priznal nárok na náhradu škody bez potreby odkázania na civilný proces. Súd však túto
zákonnú povinnosť opomenul, pričom svoje rozhodnutie ani nezdôvodnil a poškodený sa nemal ako
oboznámiť s tým, prečo mu jeho nárok nebol napriek vyššie uvedeným skutočnostiam nebol priznaný.

Poškodený zásadne odmieta tvrdenia odsúdeného, že by v priebehu konania alebo v odvolaní svojvoľne
menil výšku škody a tým ju spochybnil. Uplatnený nárok poškodeného bol riadne vyčíslený ešte počas
konania, pričom škoda zohľadňovala aj zostatkové hodnoty predmetov leasingov po ich predaji tretím
osobám. Takto upravená výška škody bola finálna a od tohto odpočtu (vykonaného a zdokladovaného
ešte počas konania na Mestskom súde Košice) sa nemenila. Rozdiel medzi pôvodne uplatnenou
výškou škody a sumou, ktorú poškodený žiadal priznať ešte pred skončením konania na Mestskom

súde Košice, a ktorú žiada priznať aj v odvolaní, je teda dôsledkom zohľadnenia už realizovaných
priamych predajov predmetov leasingu, ktoré boli riadne preukázané ešte počas konania na Mestskom
súde Košice. Poškodený týmto postupom preukázal maximálnu mieru korektnosti a presnosti pri
uplatňovanom nároku. Preto opakovane zdôrazňuje, že všetky údaje uvedené v odvolaní majú svoj
podklad v súdnom spise, keďže poškodený svoj nárok preukázal jednotlivými listinnými dôkazmi, ako sú

finančné vyúčtovania o splátkovom predaji spolu s faktúrami potvrdzujúcimi túto hodnotu vrátane faktúry
za predaj predmetu leasingu tretej osobe. Súd mal teda dostatočný základ na to, aby o náhrade škody
v celkovej výške 100.579,15 Eur, a to aj vzhľadom na to, že výška škody bola vyčíslená, preukázaná a už
nevyžadovala ďalšie dokazovanie. Z tohto dôvodu tvrdenie odsúdeného o údajnom rozpore vo výške
nároku na náhradu škody je účelové a zavádzajúce.

Poškodený ďalej považuje za dôležité poukázať na vnútornú rozporuplnosť a neudržateľnosť tvrdení
odsúdenéhovosvojomvyjadrení.Najednejstranesaodsúdenýpokúšaspochybniťdôvodnosťpriznania
nároku na náhradu škody, tým že poukazuje na zmenu výšky tohto nároku oproti škode skôr vyčíslenej,
no na druhej strane v tom istom Vyjadrení sám uvádza, že predmety leasingu boli následne speňažené,

čo vlastne potvrdzuje to, čo tvrdí poškodený, že výška škody bola špecifikovaná po zohľadnení výťažku
z predaja týchto predmetov leasingu. Inými slovami, poškodený si v konaní uplatňuje zostatok jeho
nároku, ktorý mu v skutočnosti reálne vznikol a nebol žiadnym spôsobom dodnes zo strany odsúdeného
kompenzovaný. Ak odsúdený tvrdí, že došlo k predaju predmetov leasingu, potom si tým zároveň
sám odpovedá na otázku, prečo poškodený žiada náhradu škody v nižšej výške. Je preto absurdné

a iracionálne, že na jednej strane namieta rozdiel vo výške uplatneného nároku a vzápätí uvádza ako
dôvod speňaženia predmetov, čo je práve dôvodom, ktorý tento rozdiel vysvetľuje.

Poškodený poukazuje aj na to, že prokurátor vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 06.05.2025 potvrdil
správnosť a dôvodnosť argumentácie poškodeného. Výslovne uviedol, že v predmetnom prípade boli

splnené zákonné podmienky podľa § 287 ods. 1 Tr. por., a teda súd prvého stupňa mal rozhodnúť
o náhrade škody priamo v trestnom konaní. Prokurátor zároveň skonštatoval, že nárok poškodeného bol
uplatnený riadne a včas, pričom neexistovala žiadna zákonná prekážka, ktorá by bránila jeho priznaniu.
Aj prokurátor tak považuje rozhodnutie súdu o odkázaní poškodeného na civilný proces za nezákonné
a neodôvodnené, čo len posilňuje oprávnenosť podaného odvolania.

Je dôležité zdôrazniť, že trestné konanie vo veci prebieha už od roku 2011, teda viac ako 14 rokov, čo je
z pohľadu práva na spravodlivý proces absolútne neprimerané. Poškodený v tejto situácii nepredlžuje
konanie, naopak usiluje sa o jeho ukončenie aj vo vzťahu k náhrade škody. Nie je to poškodený, kto by
vytváral prieťahy. Práve súd odmietol vydať meritórne rozhodnutie o priznaní nároku poškodeného, hoci

k tomu mal všetky zákonné predpoklady. Odkázanie poškodeného na civilný proces znamená ďalšie
roky prieťahov a opakovania už vykonaného dokazovania, čo je z hľadiska hospodárnosti, efektivity
a rýchlosti konania absolútne neospravedlniteľné. Naopak odvolací súd má v súčasnosti k dispozícii celý
skutkový základ, všetky dôkazy už boli vykonané a sú súčasťou súdneho spisu. Rozhodnutie o náhrade
škody odvolacím súdom je preto nielen zákonné, ale aj racionálne a spravodlivé riešenie, ktoré predíde

ďalším prieťahom a zamedzí zbytočnému duplikovaniu konania pred civilnými súdmi. Poškodený preto
opakovane žiada, aby dovolací súd rozhodol vo veci sám a priznal mu náhradu škody v celej uplatnenej
výške.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti poškodený navrhuje, aby odvolací súd rozhodol v zmysle
podaného odvolania, a to aby podľa § 321 ods. 1 písm. f) Tr. por. rozsudok Mestského súdu Košice sp.
zn. 4T/113/2011 zo dňa 28.11.2024 vo výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému zrušil a podľa

§ 322 ods. 3 s použitím § 287 ods. 1 Tr. por. rozhodol sám o uplatnenom nároku a uložil odsúdenému A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. F. XX, E. povinnosť nahradiť poškodenému Slovenská sporiteľňa,
a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 škodu v celej uplatnenej výške, t.j.
100.579,15 Eur.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.azistilnasledovné:

V predmetnej trestnej veci už bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I dňa 12.09.2017,

sp. zn. 4T/113/2011, kedy súd uznal obžalovaného A. B. za vinného v bodoch 1 až 6 z pokračujúceho
obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. a v bodoch
1 a 4 sčasti v jednočinnom súbehu s pokračujúcim obzvlášť závažným zločinom podvodu podľa §
221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. a bol mu uložený okrem iného úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 5 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodené strany Leasing Slovenská sporiteľňa a.s.,
Tomášikova 48, 832 69 Bratislava, BAVAG Leasing & Fleet s.r.o., Trnavská cesta 50, 821 02 Bratislava,
VB LEASING SK spol. s r.o. Nám. 1. Mája 11, 810 00 Bratislava 1 a VÚB Leasing a.s. Miletičova 1, 821
08 Bratislava s nárokom na náhradu spôsobenej škody odkazuje na civilné konanie.

Po podaní odvolania obžalovaným, a to proti výroku o vine a treste a taktiež prokurátorom okresnej
prokuratúry proti výroku o treste Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 23.05.2018, sp. zn.
6To/6/2018 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znova prejednal a rozhodol.

Mestský súd v predmetnej veci na hlavnom pojednávaní a po zrušení veci Krajským súdom v Košiciach
opätovne prejednal vec a na základe doplneného dokazovania rozhodol rozsudkom sp. zn. 4T/113/2011
zo dňa 21.11.2023, ktorým uznal obžalovaného A. B. za vinného v bodoch 1 až 6 z pokračujúceho
obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. a v bodoch 1
a 4 sčasti v jednočinnom súbehu s pokračujúcim obzvlášť závažným zločinom podvodu podľa § 221

ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., za ktoré mu uložil okrem iného úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5
rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia a v bode 7 ho oslobodil spod obžaloby. Podľa § 288 ods. 1, ods. 3 Tr. por. súd poškodené
strany Leasing Slovenská sporiteľňa a.s. (t. č. Slovenská sporiteľňa, a. s.), BAVAG Leasing & Fleet s.r.o.,
VB LEASING SK spol. s r.o., (t. č. ČSOB Leasing s. r. o. Bratislava) a VÚB Leasing a.s., (t. č. VÚB a.

s. Mlynské Nivy 1, Bratislava) s nárokom na náhradu spôsobenej škody odkázal na civilný proces.

Na základe odvolania obžalovaného, a to proti výroku o vine a treste a taktiež poškodenej strany
(Slovenská sporiteľňa), proti výroku o náhrade škody Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
11.09.2024, sp. zn. 6To/34/2024 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v

potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, v súvislosti s ustálením správnej právnej kvalifikácie
konania v prípade účinnosti novely Trestného zákona u obžalovaného.

Následne v trestnej veci vedenej proti obž. A. B. pre trestný čin sprenevery v súbehu s trestným
činom podvodu, rozhodol Mestský súd rozsudkom sp. zn. 4T/113/2011 zo dňa 28.11.2024 tak, že uznal

vinu obžalovaného v bode 1 až 6, za ktoré mu uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky a v bode 7 ho oslobodil spod obžaloby.
Podľa § 288 ods. 1, ods. 3 Tr. por. súd poškodené strany Leasing Slovenská sporiteľňa a.s. (t. č.
Slovenská sporiteľňa, a. s.), BAVAG Leasing & Fleet s.r.o., VB LEASING SK spol. s r.o., (t. č. ČSOB
Leasing s. r. o. Bratislava) a VÚB Leasing a.s., (t. č. VÚB a. s. Mlynské Nivy 1, Bratislava) s nárokom

na náhradu spôsobenej škody odkázal na civilný proces.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť čo do viny a trestu dňa 28.11.2024.Voči výroku o náhrade škody, ktorým súd odkázal poškodené strany podala odvolanie iba poškodená
strana Leasing Slovenská sporiteľňa a.s. (t. č. C. C., D.).

Poškodená strana SLSP v odvolaní tvrdí, že škodu riadne vyčíslila a uplatnila už v priebehu PK a túto
nemenila. Z napadnutého rozsudku však vyplýva opak, nakoľko napr. pri skutku v bode 1 uviedla, že
jej bola spôsobená škoda vo výške 101 408,47 Eur a túto uplatnila, ale v odvolaní uviedla, že pri skutku
v bode 1 jej bola spôsobená škoda vo výške 36 802, 61 Eur, ktorú žiada priznať. To isté by bolo možné
uviesť aj pri skutku v bode 2, 3 či 4.

Taktiež obžalovaný doložil doklady o úplnej úhrade stroja New Holland LB 115.B spoločnosti BAWAG
a tá vydala potvrdenie o úplnej úhrade a že žiadna škoda jej nevznikla, napriek tomu v skutku 4 je
uvedené, že jej bola spôsobená škoda a túto si uplatnila.

Ďalším argumentom spochybňujúcim výšku škody je aj to, že stroje boli spoločnosťou First, s.r.o. vrátené

poškodeným spoločnostiam, pričom niektoré poškodené spoločnosti však pohľadávky voči spoločnosti
First, s.r.o. postúpili na tretie osoby, rovnako vrátené stroje.

Uvedené rozdiely spochybňujú tvrdenie poškodenej strany SLSP o tom, že mestský súd mal dostatočný
podklad k tomu, aby o priznaní škody rozhodol v rozsudku.

Krajský súd sa preto stotožňuje s mestským súdom, že pre vyslovenie povinnosti na náhradu škody
by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie vzhľadom k tomu, že ich nároky v prípravnom konaní a
následne v priebehu HP sa odlišovali, pretože jednotlivé predmety leasingu boli poškodeným stranám

vrátené, resp. došlo k finančnej kompenzácii a dokazovanie v tomto smere by presiahlo rámec
adhézneho konania a neúmerne by predĺžilo už i tak dlhé konanie v tejto trestnej veci.

Zároveňsprávnemestskýsúdvzmysle§288ods.3Tr.por.súdpoškodenúVÚBLeasinga.s.,Miletičova
1, 821 vo vzťahu k oslobodzujúcemu výroku obligatórne odkázal na civilný proces.

Krajský súd po posúdení všetkých okolností prípadu zastáva stanovisko, že priznanie náhrady škody
poškodenému, nie je v tomto konkrétnom prípade reálne možné, nakoľko je potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, nakoľko bez vykonania ďalšieho dokazovania nie je možné určiť výšku náhrady škody
patriacu poškodenému. S poukazom na vyššie uvedené je preto krajský súd toho názoru, že nie je

možné priznať v rámci trestného konania poškodenému náhradu škody. Navyše nič nenasvedčuje tomu,
že by poškodený bol v takej sociálnej situácii, že ďalšieho konania o náhrade škody v občianskoprávnych
veciach, by nebol schopný. To znamená, že napriek tomu, že súd v odsudzujúcom rozhodnutí nepriznal
poškodenému náhradu škody ani sčasti, nie je dôvodom, aby si ju poškodený nemohol uplatniť
v občianskom súdnom konaní.

Krajský súd konštatuje, že už v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu Košice zo dňa 23.05.2018 je
poukázanénanejasnostivskutkuvbode1týkajúcesavýškyspôsobenejškody,akoivýškyobstarávacej
ceny v skutku v bode 2 skutku, ktoré mali byť zosúladené s výsledkami vykonaného dokazovania.

Zároveň krajskému súdu neuniklo pozornosti, že proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa
12.09.2017, sp. zn. 4T/113/2011 (kedy 1x súd rozhodol), podal odvolanie iba obžalovaný a prokurátor
okresnej prokuratúry, nie však poškodená strana (SLSP), pričom súd rozhodol o náhrade škody
rovnakým výrokom ako bolo rozhodnuté v napadnutom rozsudku, kedy podľa § 288 ods. 1 Tr. por.
poškodenú stranu Leasing Slovenská sporiteľňa a.s. (t. č. Slovenská sporiteľňa, D.) s nárokom na

náhradu spôsobenej škody odkázal na civilný proces. Poškodená strana teda nevyužila svoje právo
a nepodala voči vyššie uvedenému rozsudku proti výroku o náhrade škody odvolanie. Z uvedeného je
asi zrejmé, že poškodená strana SLSP považovala výrok o náhrade škody za zákonný a spravodlivý.

Uznesenie Ústavného súdu SR z 21. mája 2019, sp. zn. I. ÚS 193/2019:

Primárne je trestné konanie vedené pre účely zistenia páchateľa trestného činu a jeho potrestania v
spravodlivom procese, a pritom rozhodovanie aj o nároku na náhradu škody (tzv. adhézne konanie) je
Trestným poriadkom predpokladanou alternatívou, a nie jeho primárnym cieľom.Žalované skutky sa stali v roku 2007, trestné stíhanie, resp. obvinenie bolo obžalovanému vznesené
v roku 2009, obžalovaný sa úkonom trestného stíhania nevyhýbal, preto ďalšie dokazovanie v tomto
smere by presiahlo rámec adhézneho konania a neúmerne by predĺžilo už i tak dlhé konanie v tejto

trestnej veci.

Záverom krajský súd dodáva, že v časti namietanej arbitrárnosti kvôli absencii odôvodnenia rozsudku
má za to, že postup súdu bol v súlade s ustanovením § 172 ods. 2 Tr. por. Zákon nevyžaduje súhlas
poškodeného resp. výslovné vzdanie sa odvolania na to, aby bolo možné vyhotoviť skrátený rozsudok.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný