Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/94/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6823010117
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6823010117.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov

JUDr.MáriaŠulejaaJUDr.Ing.MiroslavaManďáka,naverejnomzasadnutíkonanomdňa30.septembra
2025 v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., stíhaného pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, sp. zn. RA-2T/40/2023 zo dňa 21. októbra 2024,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu
RimavskáSobota,pracoviskoRevúca,sp.zn. RA-2T/40/2023zodňa21.októbra2024vcelomrozsahu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom C., D. XXX/XX podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e

spod obžaloby okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Brezno sp. zn. 1Pv 108/22/6603-28 zo dňa

04.04.2023, ktorou mu bolo kladené za vinu, že

dňa 03.02.2022 o 21.09 hod. v C., E. F. D. viedol pod vplyvom metamfetamínu v koncentrácii 249 ng/ml
v krvi a amfetamínu v koncentrácii 28 ng/ml v krvi osobné motorové vozidlo zn. Škoda Rapid ev. č. C.,
čím mal spáchať prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduRimavskáSobota,pracoviskoRevúca sp. zn.RA-2T/40/2023
zo dňa 21. októbra 2024 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 03.02.2022 o 21.09 hod. v C., E. F. D. viedol pod vplyvom metamfetamínu v koncentrácii 249 ng/ml
v krvi a amfetamínu v koncentrácii 28 ng/ml v krvi osobné motorové vozidlo zn. Škoda Rapid ev. č. C..

Za to bol obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 a § 56 ods. 2
Trestného zákona uložený peňažný trest v sume 1 500,- Eur, pre prípad úmyselného zmarenia výkonu

peňažného trestu mu bol podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona uložený náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 4 mesiace a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu bol uložený aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 24 mesiacov.Okresný súd rozhodol opätovne po tom, ako bol jeho predchádzajúci rozsudok sp. zn. RA-2T/40/2023
zo dňa 16.10.2023 na základe podaného odvolania obžalovaného uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 3To/1/2024 zo dňa 07.05.2024 zrušený a vec mu bola vrátená za účelom doplnenia

dokazovania ohľadom namietanej (ne)zákonnosti služobného zákroku policajnej hliadky pri zastavení
motorového vozidla vedeného obžalovaným a aby vo veci opätovne rozhodol na základe skutkového
stavu zisteného bez dôvodných pochybností a v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil postupom podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku.

V nadväznosti na uvedené doplnil okresný súd na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2024 dokazovanie
čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, okrem iných aj vyjadrenia (riaditeľa) OO
PZ v Revúcej, odboru poriadkovej a dopravnej polície k činnosti hliadky s volacím znakom C. XXX dňa
03.02.2024 v čase od 19.00 hod. do 07.00 hod. dňa 04.02.2024, ktorej veliteľom bol E. D. E. G. a členom
ppráp. H. I. (č.l. 358), inštuktážneho záznamu OO PZ v Revúcej J. XXXXXXX (č.l. 359-362) a vestníka
Prezídia PZ (č.l. 363). Ich obsah, opísaný v 2. odseku na str. 7 napadnutého rozsudku vyhodnotil tak, že

zastavenie vozidla obžalovaného bolo v súlade s inštruktážnym záznamom J. XXXXXXX, ktorý hliadka
v zložení E. G. a H. I. dostala pred začatím jej služby, pretože v čase zastavenia vozidla dňa 03.02.2024
o 21.09 hod. mala vykonávať kontrolu zameranú na zvýšený dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou
cestnej premávky, konkrétne na dodržiavanie zákazu požitia alkoholu a iných návykových látok vodičmi
počas vedenia motorových vozidiel, čo hliadka voči obžalovanému aj vykonala. Hliadka obžalovaného

zastavila na ulici D. v meste Revúca, teda tam, kde mala vykonávať svoju činnosť, pretože hliadkovú
činnosť mala vykonávať na miestach Revúca mesto - Muráň - Muránska Lehota.

Vo vzťahu k vine obžalovaného okresný súd na stranách 2-7 prvostupňového rozsudku opísal obsah
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a na str. 7-10 podrobne uviedol z nich vyvodené skutkové

a právne závery, vrátane jeho úvah k obhajobnej argumentácii obžalovaného, ktorú nepovažoval za
dôvodnú. Konštatujúc zákonnosť a opodstatnenosť služobného zákroku policajnej hliadky pri zastavení
motorového vozidla vedeného obžalovaným, ktorého jazda nebola štandardná, pretože vozidlo malo
napriek jazde v meste rozsvietené diaľkové svetlá a malo zabalansovať, v podstatnom tak, ako v skôr
vydanom rozsudku uviedol, že obžalovaného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona usvedčujú výsledky toxikologického vyšetrenia jeho
biologického materiálu (moču a krvi), ktorý bol pozitívny na prítomnosť amfetamínu, metamfetamínu,
morfínu, methylenedioxymethamfethamínu a marihuany. Imunochromatografickým skríningom bol v krvi
obžalovaného dokázaný pozitívny nález metamfetamínu v množstve 249 ng/ml, amfetamínu v množstve
28 ng/ml a 11– nor - delta-9 tetrahydrokanabinolkarboxylovej kyseliny v množstve 28 ng/ml, teda

v množstve, ktoré zodpovedá stavu opitosti nad 1 promile, s tým, že vzájomný pomer metamfetamínu
a amfetamínu svedčil o tom, že obžalovaný musel požiť pervitín dlhšiu dobu (niekoľko hodín) pred
odberom jeho biologického materiálu a pred jazdou motorovým vozidlom, v ktorom bol zastavený
policajnou hliadkou. Keďže viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok v stave
vylučujúcom jeho spôsobilosť, jeho konanie naplnilo skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pretože v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý
si privodil vplyvom návykovej látky vykonával činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie
ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich
súhrne okresný súd vylúčil možnosť zámeny odobratých vzoriek biologického materiálu obžalovaného
a k obsahu obrazovo zvukového záznamu vyhotoveného svedkom – otcom obžalovaného, k jeho

výpovedi a výpovedi svedkyne – matky obžalovaného o tom, že žiadne známky požitia návykových
látok u obžalovaného nevideli uviedol, že tieto v žiadnej miere nespochybnili existenciu žalovaného
skutku. Za dôvodnú nepovažoval ani námietku obžalovaného o zaujatosti členov voči nemu zasahujúcej
policajnej hliadky, pretože okrem zastavenia motorového vozidla vykonával všetky úkony s obžalovaným
veliteľ hliadky E. E. G., ktorý nebol nijako motivovaný konať v neprospech obžalovaného a všetky

vykonané úkony považoval za neodkladné.

Proti tomuto rozsudku, voči výroku o vine aj treste podal obžalovaný odvolanie priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní zo dňa 21.10.2024, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil
podaním doručeným okresnému súdu dňa 13.12.2024. Zdôraznil, že sa nedopustil žiadneho trestného

činu, odmietol záver súdu o jeho vine a uviedol, že trest zákazu činnosti, ktorý mu bol uložený
predchádzajúcim (zrušeným) rozsudkom okresného súdu už vykonal a nebyť si vedomý svojej pravdy,
odvolanie by nepodal.Namietal, že napriek vykonaniu rozsiahleho dokazovania nie je možné na základe jeho výsledkov
dospieť k záveru o jeho vine v zmysle podanej obžaloby, a už vôbec nie bez akýchkoľvek pochýb. Ide o
skutok vykonštruovaný jeho nepriateľom, policajtom OO PZ Revúca p. I. (o ktorom okresný súd správne

zistil, že bol voči nemu zaujatý) a jeho najlepším kamarátom, p. G., s ktorým si nechávajú prideľovať
spoločné služby, majú spoločné voľnočasové aktivity (napr. spolu hrávajú futbal a pod.) a je preto možné
ustáliť, že cez osobu p. I. bol voči nemu zaujatý aj p. G., keďže jeho kolega a zároveň najlepší kamarát
„z civilu“ bol za neho disciplinárne potrestaný tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania. Predmetný
skutok bol pritom zinscenovaný cca týždeň po tom, čo bol p. I. vypočutý inšpekčnou službou MV SR

a uvedené obdobie potreboval práve na to, aby skutok mohol organizačne (spoločný výkon služby s
kamarátom G., išlo pritom práve o koniec mesiaca, kedy sa plánujú služby na ďalší mesiac) aj materiálne
(pozitívna vzorka krvi) zabezpečiť. Zdôraznil, že v konaní nebol vykonaný dôkaz, z ktorého by vyplývala
dôvodnosť prítomnosti policajnej hliadky (stáli na D. F. K. XX) práve pri rodinnom dome, v ktorom býva
(D. F. K. XX). Doplnil, že činnosť policajných hliadok nie je chaotická, ale riadená pred nástupom do
služby a hliadka, ktorá voči nemu vykonala služobný zákrok, nemala pri ich rodinnom dome plánovanú

žiadnu činnosť. Stáli v tesnej blízkosti pri ich rodinnom dome, z dokazovania nevyplýva, že by zastavili
aj iné motorové vozidlo v danom čase, teda zjavne na neho „poľovali“ a nešlo o žiadnu náhodu. Naviac,
hliadkamalatzv.realizačnúslužbu(viďÚZE.G.),ktorájezameranánadokumentovanietrestnejčinnosti
(spôsobom vyskočí prípad, ktorý členovia hliadky majú realizovať) a nerealizuje klasickú hliadkovú
činnosť v pravom slova zmysle. Vyjadril presvedčenie, že p. I. bol dobre pripravený a vybavený takým

materiálom, ktorý podhodil počas dokumentovania tejto „veci“. Bol veľmi aktívny nielen počas činnosti
hliadky, ale aj počas ďalšieho dokumentovania predmetnej veci. Zdôraznil, že v uvedenom čase (ako to
vyplýva z ÚZ E. G.) bola v meste Revúca činná aj iná hliadka (ako to správne ustálil aj konajúci súd),
a to minimálne hliadka PMJ KR PZ Banská Bystrica s volacím znakom D. XXX, ktorej úlohy spočívali
predovšetkým v klasickej hliadkovej činnosti (zabezpečenie verejného poriadku, dozor a dohľad nad

cestnou premávkou a pod.), a preto konajúcej hliadke v prípade zistenia akejkoľvek protiprávnej činnosti
osoby obžalovaného nič nebránilo požiadať túto hliadku o jej zadokumentovanie. Preto, ak sa
podozrenia z účelového konania vyššie menovaných policajtov nerozptýlili/nevylúčili, nemôže to ísť na
jeho úkor a každá (akákoľvek) pochybnosť musí byť vyhodnotená v jeho prospech (viď zásada „in dubio
pro reo“).

Ďalej namietal, že činnosť hliadky nebola súladná so zákonom, pretože nebol náležite a v medziach
zákona (resp. vôbec nijako) poučený, policajtom bol vyzvaný na „odbery“, a nie na vyšetrenie, čo je
v rozpore s N PPZ č. 55/2018, § 69 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. a § 5 ods. 1 zákona č.
219/1996 Z. z., a preto ani ďalšia činnosť hliadky nemohla byť považovaná za zákonnú (teória plodov

z otráveného stromu), pričom všetky podstatné informácie, na základe ktorých je možné vyhodnotiť
zákonnosť policajného zásahu, je na videozázname, ktorý je súčasťou trestného spisu. Účelové a laické
tvrdenia členov hliadky o jeho psychickom stave (údajné neprirodzené správanie sa, nekoordinované a
trhané pohyby, mykanie kútikov úst, neprirodzene rozšírené zreničky, nesúvislé a nelogické vyjadrovanie
sa) boli vyvrátené H. J. L. aj objektívnym zvukovo – obrazovým záznamom a ani svedkovia H. B.

a M. B., ktorí sú odborne minimálne tak zdatní, ako svedkovia I. a G. nepostrehli žiadne takéto
prejavy. Zabalansovanie vozidla (ku ktorému ani nedošlo a v konaní nebolo nijako preukázané) a ani
skutočnosť, že mal jazdiť s diaľkovými svetlami v meste (táto informácia sa objavila až neskôr), nie
je porušením dopravných predpisov (§ 32 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z.), inak by ho p. I. a jeho
kolega nepochybne boli postihli v blokovom konaní, prípadne by boli vyplnili tlačivo „Správa o výsledku

objasnenia priestupku“ – tzv. SVOP, prípadne priestupky, ktorých sa mal dopustiť a pre ktoré ho údajne
zastavili, by boli zapracovali do nimi vypracovaného SVOP v súvislosti s podozrením na požitie drog.
Za takýto skutok nebol priestupkovo riešený, ani postihnutý, ani sa k tomu nevyjadroval. Dôvodnosť a
zákonnosť zastavenia ním riadeného vozidla spochybnil preto, že zo Správy o výsledku objasňovania
priestupku (SVOP) zo dňa 3.2.2022, ktorá mala byť vypracovaná hneď na mieste kontroly, nevyplýva

žiaden konkrétny dôvod na zastavenie vozidla.

K dodatočne vykonanému listinnému dôkazu – inštruktážnemu záznamu uviedol, že súd prvého stupňa
ho nevyhodnotil správne. Ušlo jeho pozornosti, že OO PZ Revúca poskytol neúplný inštruktážny
záznam, o čom svedčí aj očíslovanie spisu. Základné úlohy, úseky, typ činnosti je na str. 1 až 3,

str. 4 chýba, potom je str. 5 a javí sa, že v trestnom spise chýba aj str. 6 inštruktáže. Je však zrejmé,
že na str. 1 inštruktáže je uvedený časový úsek 19:00 hod. - 22:00 hod., ďalej je uvedené ÚČO/
úsek hliadky č. 8, pričom v okrese Revúca sú presne rozdelené územné obvody jednotlivých OO PZ,
samotné mesto Revúca je rozdelené zvlášť a osobitne sú uvedené obce, čo je zistiteľné z ďalšiehopopisu. Pokiaľ ide o tzv. ÚČO - 4, 5, 6 a 7, ulica D. do nich nie je začlenená, z čoho vyplýva, že daná
hliadka v danom čase nemala plánovanú žiadnu činnosť na uvedenej ulici. K označenému miestu/
úseku výkonu služby Revúca – Muráň – M. Lehota – št. cesta II/532, II/531 nie sú uvedené žiadne iné

cesty, či miestne komunikácie, prípadne priľahlé cesty, III/2828 cesta III. triedy od cesty II/531 do obce
Muránska Lehota s tým, že v ďalšej časti inštruktáže sú rozpísané ulice mesta Revúca, avšak ul. D. sa
ani tam nenachádza, čo preukazuje zjavnú dôvodnosť jeho obrany. Bernolákova ul. sa nachádza v
ľavej časti od štvorpruhovej cesty II/532 v smere Jelšava-Muráň, avšak všetky v inštruktáži označené
ulice mesta Revúca sa nachádzajú v pravej časti od štvorpruhovej cesty II/532 v smere Jelšava - Muráň

(čl. 17 - členenie územného obvodu obvodného oddelenia), čo je zrejmé z mapy mesta. Z toho plynie
jednoznačný záver, že hliadka nebola tam, kde mala byť, zvlášť, keď podľa rozpisu miesta výkonu služby
mala byť v čase o 21:09 hod. niekde v polovici úseku, teda na ceste II/531 pri obci Muránska Lehota.
Poukázal na povinnosť hliadky zdržiavať sa na určenom stanovišti, resp. úseku, plniť povinnosti, ktoré
jej boli pred nástupom služby určené a možnosť odchýliť sa od uvedeného len za presne stanovených
podmienok a presne stanoveným postupom a tým, že činnosť policajnej hliadky nebola v medziach

zákona, a preto ani trestné stíhanie realizované v jeho neprospech nemožno považovať za súladné
so zákonom.

V ďalšej časti odvolania dal do pozornosti, že pod pojmom „forma činnosti – hliadková“ je v zmysle
čl. 9 –N P PZ č. 80/2018 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru

potrebné rozumieť hliadkovú službu vykonávanú za účelom predchádzania a zabraňovania narušovaniu
verejného poriadku, páchaniu trestnej a inej protiprávnej činnosti, pátrania po osobách a veciach a
plnenia ďalších bezpečnostných úloh v určenom úseku hliadky; úsekom hliadky sa rozumie presne
vymedzená časť územnej časti obvodu, napríklad mestská štvrť, niekoľko ulíc, námestie, vodná nádrž,
vodné dielo alebo úsek vodného toku. V nadväznosti na uvedené tvrdil, že správa podpísaná riaditeľom

OO PZ Revúca nezodpovedá týmto nespochybniteľným faktom o to viac, že sa zmieňuje o úseku
„Revúca mesto – Muráň - M. Lehota“, a nie o úseku tak, ako je tento vymedzený v inštruktáži, kde
výraz „mesto“ nie je uvedený. Nejde pritom o akési „slovíčkárenie“, pretože to má podstatný význam na
činnosť policajnej hliadky a aj z hľadiska konečného posúdenia tejto veci. Preto sa javí, že pán riaditeľ
mal zrejme záujem zastať sa svojich podriadených pri obhajobe ich činnosti nie v medziach právnych

predpisov.

Záveru o evidentne voči jeho osobe negatívne zameranej činnosti hliadky svedčí podľa obžalovaného
aj skutočnosť, že hoci bolo trestné stíhanie začaté uznesením povereného príslušníka PZ až dňa
10.4.2022, už v deň skutku (3.2.2022), keď ešte neboli k dispozícii výsledky toxikológie a ani ich

vyhodnotenie, p. I. už vedel, že to „vydá“ na trestný čin, pretože jedine on mohol vedieť, aké skúmavky
a s akými vzorkami a komu odovzdá. Poukázal pri tom na „Sľub znalca“ zo dňa 3.2.2022, z ktorého
vyplýva, že znalkyňa ad hoc H. I. už dňa 3.2.2022 (v deň skutku, ku ktorému malo dôjsť v noci o 21,09
hod.) bola v noci poučená podľa § 144 ods. 1 Trestného poriadku o význame znaleckého posudku, o
trestných následkoch krivej výpovede a vedome nepravdivého znaleckého posudku (viď č. l. 35), hoci až

do 10.4.2022 bola vec právne kvalifikovaná ako priestupok. Biologický materiál bol na úrad, na ktorom
menovaná pôsobí, doručený až nasledujúci deň (4.2.2022).

Tiež namietal, že pribratie menovanej znalkyne ad hoc do konania nebolo v medziach zákona, pretože
na to nebola splnená žiadna z podmienok v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 382/1990 Zb. Nedošlo

k zloženiu sľubu spôsobom predpísaným v § 15 ods. 2 uvedeného zákona, pretože z jeho obsahu
nevyplýva, pred akým orgánom znalkyňa zložila predpísaný sľub. Akt jej znaleckej činnosti (odborné
vyjadrenie) označil za nulitný a bez akejkoľvek dôkaznej sily, a preto nemôžu byť v medziach zákona
ani dôkazy, ktoré z neho vychádzajú, napr. znalecký posudok E. H. N. B., E., ktorý nemal k dispozícii
kompletný spisový materiál, ktorý by mu umožnil dopracovať sa k objektívnym znaleckým zisteniam, keď

nemal k dispozícii žiadne vyjadrenie obžalovaného k veci (do dňa vypracovania znaleckého posudku,
ale ani do výsluchu znalca nebol vôbec vypočutý) a vychádzal z úplne mylných predpokladov (napr.
na rozdiel od názoru znalca mal obžalovaný možnosť požiť aj po zastavení vozidla omamné látky,
alkohol alebo čokoľvek iné, o to viac, že bola noc, bola tma a interiér vozidla ani miesto, kde sa policajná
kontrola vykonávala, osvetlený nebol, znalecké závery prijal vo vzťahu k obžalovanému, a nie vo vzťahu

kpôvodcovibiologickéhomateriálu,keďkrvnávzorkaobžalovanéhoprešlarukamip.I.nekontrolovaným
spôsobom), čím svoje závery zaťažil vadami, ktoré vyvolávajú pochybnosti o jeho objektivite a opätovne
poukázal na teóriu plodov z otráveného stromu. Za nepresvedčivé označil tvrdenie znalca, že za 20
rokov svojej praxe sa nestretol so zámenou ampuliek, pretože o tom nemusí vedieť a v podrobnostiachpoukázal na skutkové okolnosti tejto trestnej veci. Kompletný spisový materiál, najmä obrazovo –
zvukový záznam by celkom určite mohol mať dopad na závery znaleckého dokazovania. Namietal, že
znalec zodpovedal aj právne otázky, hoci na to nie je oprávnený.

Obžalovaný poukázal na to, že od začiatku trestného stíhania namietal, že nebol pod vplyvom žiadnej
návykovej látky a poukazoval na možnosť zámeny biologického materiálu, ktorý mu bol odobratý a bol
podrobený skúmaniu, pretože nekonal spôsobom, ktorý je podľa prof. Straku typický pre osoby pod
vplyvom drog, a napriek tomu sa nevykonalo žiadne dokazovanie na zistenie pôvodcu biologického

materiálu. Podľa obžalovaného sa nemožno stotožniť s názorom okresného súdu, ktorý skutočnosť, že
návrh na vykonanie znaleckého dokazovania predniesol po zlikvidovaní skúmaných vzoriek (neskoro),
pripísal na jeho ťarchu, pretože nositeľom dôkazného bremena je obžaloba, a preto bolo povinnosťou
orgánov prípravného konania, aby vykonali všetky dostupné dôkazy. Dodal, že doba, po ktorej sa
biologické materiály likvidujú, mu nebola známa. Absenciu takéhoto dokazovania je možné pripísať
výlučne v jeho prospech.

Ďalej namietal, že napriek tomu, že podľa súdu ani pozitívna vzorka moču neumožňuje prijať záver,
že sa vodič nachádza v stave predpokladanom ust. § 289 ods. 1 Trestného zákona, vyhodnocuje ju
v jeho neprospech ako usvedčujúci dôkaz. Pokiaľ ide o jeho negáciu užívania drog, v tejto otázke
nikdy neklamal, ako to tvrdí okresný súd, pretože negácia užívania drog sa vzťahovala

na tvrdé drogy. Nestotožnil sa s názorom súdu, že namerané hodnoty drog mohli rozoznať aj laici
(I., G.), keď jeho stav „pod vplyvom drog“, nekonštatovala po odbornom vyšetrení jeho osoby ani
lekárka H. L.. Nemožno bagatelizovať výsledky jej vyšetrenia, pretože orientačné psychomotorické
vyšetrenie a následné lekárske vyšetrenie spojené s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo
iného biologického materiálu tvorí jeden celok a žiadnu jeho časť nie je možné uprednostniť na úkor inej

časti postupu. Poprel, že policajti nevedeli, kto riadil v čase skutku vozidlo jeho matky, pretože Revúca
je malé mesto, kde sa navzájom poznajú, mal s p. I. konflikt, teda tento veľmi dobre vedel, na akom
aute jazdí. Vozidlo, ktoré riadil, patrí do BSM jeho rodičov, používa ho obžalovaný, avšak predtým na
ňom jazdil jeho otec a ako nadriadený vyššie označených policajtov, parkoval aj pred budovou polície.
Dodal, že OR PZ Revúca má a aj v čase zastavenia vozidla malo prostredníctvom OO PZ v Revúcej

prístup k výstupom zo všetkých kamier mesta Revúca, kde sú monitorované vjazdy a výjazdy do a z
mesta Revúca, je rozoznať evidenčné číslo vozidla, aj jeho vodiča, teda menovaní príslušníci PZ vedeli,
že prichádza domov obžalovaný, na ktorého „poľujú“. S poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zdôraznil,
že činnosť policajtov nemôže byť šikanózna. Vytkol okresnému súdu jeho záver, že vykonané úkony
policajtov boli neodkladné a že uveril lživému tvrdeniu svedka I., že on sa necítil byť zaujatý konať voči

obžalovanému, hoci ho fyzicky napadol, bol za to disciplinárne potrestaný, vyčkával na jeho príchod pri
rodinnom dome jeho rodiny. Bol toho názoru, že pojem „neodkladný úkon“ nie je pojmom správneho, ale
trestného práva, pričom v čase jeho vykonávania žiadne trestné konanie nezačalo a neodkladnú povahu
môže mať len úkon zastavenia vozidla, nie však ďalšie úkony vykonané policajtom voči podozrivému z
priestupku, zvlášť keď v danom čase bola v Revúcej prítomná aj iná hliadka, ktorá mohla plniť totožné

úlohy. Znovu zdôraznil, že hliadka, ktorá s ním konala, nemala plniť takéto úlohy, pretože šlo o realizačnú
skupinu a tobôž nie na mieste, na ktorom ho účelovo zastavili. Za nepravdivé označil tvrdenie svedka
G., že je na každom policajtovi, či sa zameria na bezpečnosť cestnej premávky alebo verejný poriadok,
pretože toto tvrdenie je v priamom rozpore s nariadením Prezídia PZ č. 55/2018 o vykonávaní dohľadu
nad BaPCP, ale aj č. 80/2018 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície PZ (ktoré pripojil),

resp. zákonom č. 73/1998 Z. z. Z nich vyplýva, že policajt je povinný plniť pokyny nadriadených podľa
inštruktáže. Namietal aj tú skutočnosť, že H. L. ho vyšetrovala na základe žiadosti doprevádzajúcich
príslušníkov PZ na odber krvného materiálu na toxikologické vyšetrenie, a preto bolo odobratie jeho
moču nad rámec žiadanky PZ, aj nad rámec zákona. Je preto otázne, či je zákonný a právne použiteľný
výsledokvyšetreniajehomoču. Ak jevnapadnutomrozsudkuuvedené,žepriodberemočubolprítomný

svedok G., takéto konanie vyvoláva pochybnosti, či už v tom čase nedošlo aj k zámene vzorky moču.
Namietal tiež, že v konaní neboli odstránené ani pochybenia formálneho charakteru, ktoré vytkol už v
sťažnosti podanej proti uzneseniu o vznesení obvinenia, avšak dodnes neboli odstránené.

Na záver zhrnul, že súd prvého stupňa sa napriek jeho snahe dostatočne nevysporiadal so zákonnosťou

zastavenia ním vedeného vozidla, jeho názor nie je presvedčivý a nevysporiadal sa s opakovane
vznášanými námietkami obžalovaného. S poukazom na uvedené odvolaciemu súdu navrhol, aby
napadnutý rozsudok zrušil a rozhodol vo veci sám tak, že ho spod obžaloby oslobodí, alebo po zrušení
napadnutéhorozsudkurozhodneovrátenívecinanovéprejednanievpotrebnomrozsahuarozhodnutie.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote

ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s
§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania ani
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Vo veci nariadil verejné zasadnutie, ktoré vykonal za splnenia procesných podmienok v neprítomnosti
obžalovaného. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako
nedôvodné s tým, že jeho obhajobná argumentácia bola vykonaným dokazovaním vyvrátená. Obhajca
obžalovaného navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jeho odvolacím petitom a zdôraznil, že
úradné záznamy obsiahnuté v spise, ktoré mali obhájiť zákonnosť vykonaného služobného zákroku boli
až reakciou na ním spochybňovaný dôvod zastavenia ním riadeného motorového vozidla.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, pričom také chyby nezistil.

Po preskúmaní veci v rozsahu podaného odvolania dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
bolo dôvodné, pretože vykonaným dokazovaním nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, a preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil

podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Trestného poriadku a rozhodujúc vo veci sám podľa § 322
ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby
oslobodil, vychádzajúc z prezumpcie jeho neviny a aplikujúc trestnoprávnu zásadu in dubio pro reo, (v
pochybnostiach v prospech obžalovaného).
Pre naplnenie účelu trestného konania, teda náležité zistenie trestného činu a spravodlivé potrestanie

jeho páchateľa bolo v predmetnej trestnej veci obžalovaného rozhodujúce posúdenie zákonnosti
služobného zákroku policajnej hliadky v zložení E. D. E. G. (veliteľ) a ppráp. H. I. (člen), ktorá dňa
03.02.2022 v čase o 21.09 hod. zastavila na Bernolákovej ulici v Revúcej osobné motorové vozidlo
riadené obžalovaným a následne vykonala ďalšie úkony smerujúce k skutkovým zisteniam, v dôsledku
ktorých bola napokon na obžalovaného podaná dňa 04.04.20023 obžaloba pre prečin ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pretože v prípade nezákonnosti tohto
služobného zákroku nemožno v zmysle doktríny ovocia z otráveného stromu považovať za zákonné,
a teda procesne použiteľné, žiadne ďalšie úkony, či dôkazy, ktoré mali svoj podklad/pôvod v tomto
služobnom zákroku, ako odvolací súd uviedol už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Z § 2 ods.
1 Trestného poriadku totiž vyplýva, že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak, než zo zákonných

dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon, čo znamená, že trestné konanie je nutné viesť
v súlade so zákonom, a preto aj činnosť príslušných orgánov musí byť v súlade s ním. Zisťovanie
skutkového stavu veci v trestnom konaní nemôže byť absolútnou hodnotou, pretože trestné konanie je
založené na zásadách právneho štátu.
Hoci okresný v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku

uviedol, na základe akých dôkazov a úvah pri ich hodnotení (vrátane zákonnosti uvedeného služobného
zákroku) dospel k záveru, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný a že ho spáchal
obžalovaný, a preto ho uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby, odvolací súd sa s jeho
skutkovými a právnymi závermi nestotožnil, pretože nemajú bez dôvodných pochybností relevantný
podklad vo vykonanom dokazovaní, pričom na skutkových záveroch, o ktorých správnosti sú dôvodné

pochybnosti, nemožno založiť výrok o vine obžalovaného. Obžalovaný pritom v priebehu celého
trestného konania popieral zákonnosť vykonaného služobného zákroku pre neexistenciu zákonného
(tvrdeného) dôvodu na zastavenie ním riadeného motorového vozidla, pre konanie policajnej hliadky
mimo rámca pridelených služobných úloh a pre zaujatosť jej členov. Už v predchádzajúcom zrušujúcom
rozhodnutí odvolací súd poukázal na to, že zastavenie motorového vozidla vedeného jeho vodičom

je zásahom do osobnej slobody jednotlivca (čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), do slobody
jeho pohybu (čl. 23 ods. 1 Ústavy SR) a aj do práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného života (čl. 19 ods. 2 Ústavy SR). Ak tento zákrok nie je bez relevantných dôvodných
pochybností opodstatnený existenciou zákonných podmienok na jeho vykonanie v zmysle § 9 ods. 1,ods. 3 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona
vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, alebo je dôvodné podozrenie z
ich páchania) alebo nie je bez dôvodných pochybností vykonaný spôsobom, ktorý ustanovuje zákon,

je neoprávneným zásahom a dôkazy, ktoré majú podklad v takomto neoprávnenom zásahu nemožno
použiť proti obžalovanému pri rozhodovaní o jeho vine.
Okresný súd doplnil dokazovanie v zmysle pokynu odvolacieho súdu za účelom zistenia skutkového
stavu ohľadom dôvodnosti a spôsobu vykonaného služobného zákroku (zastavenie motorového vozidla
riadeného obžalovaným), a to prečítaním listinného dôkazu – Inštruktážneho záznamu OO PZ Revúca

(č.l. 359), z ktorého vyplýva, že hliadka v zložení E. D. E. G. (veliteľ) a ppráp. H. I. (člen) bola dňa
03.02.2022 v čase od 19.00 hod. do dňa 04.02.2022 do 7.00 hod. určená na výkon hliadkovej činnosti
alebo hliadkovej činnosti v komunite (resp. v čase od 00.30 hod. do 02.00 hod. obchôdzkovej činnosti
v komunite) v konkrétne vymedzených úsekoch. V čase od 19.15 hod. do 22.00 hod. mala vykonávať
hliadkovú činnosť (bežný výkon služby) v úseku Revúca – Muráň – Muránska Lehota, na štátnej ceste
II/532, II/531, ktorá (podľa verejne dostupnej mapy mesta a štátnych ciest) vedie mimo Bernolákovej

ulice,pričomakoprioritnáúlohajejvčaseod19.30hod. do20.00hod.bolouloženévykonávaťnamieste
ObÚ Muráň zvýšený dohľad nad BaPCP + alkohol a kontroly zamerané na dodržiavanie aktuálnych
opatrenívrámcivyhlásenéhonúdzovéhostavu. Ďalšiemiestojejčinnosti(hliadkováčinnosťvkomunite)
bolo určené až v čase od 22.00 hod. do 00.00 hod. na konkrétne určených uliciach mesta Revúca,
medzi ktorými však tiež nebola Bernolákova ulica, kde sa hliadka zdržiavala a o 21.09 hod. zastavila

vozidlo riadené obžalovaným, pričom všetky ulice označené v tomto časovom úseku sa v postupnosti
nachádzajú v inej časti mesta (verejne dostupná mapa mesta), než Bernolákova ulica. Z ďalšieho
vykonaného listinného dôkazu, a to vyjadrenia riaditeľa OO PZ Revúca (č.l. 358) vyplynulo, že hliadka
bola v čase od 19.15 hod. do 22.00 hod. velená do úseku Revúca mesto – Muráň – Muránska Lehota.
UrčenéúlohymalavykonávaťvmesteRevúcaapríp.ajvostatnýchobciachpotrasepresunuažpoobec

Muránska Lehota a pokiaľ sa nachádzala v C. O. D. F., bola v úseku určenom inštruktážnym záznamom
a v súlade s ním vykonávala zvýšený dohľad nad BaPCP.
Pokiaľ okresný súd obsah uvedených listinných dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne s ostatnými
vykonanými dôkazmi vyhodnotil tak, že policajný zákrok bol bez dôvodných pochybností zákonný
a dôvodný, s jeho záverom nemožno súhlasiť, pretože nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a platnej

právnej úprave. Predovšetkým, vyjadrenie riaditeľa OO PZ Revúca nie je v súlade s inštruktážnym
záznamomurčenýmmiestomvýkonuhliadkovejčinnosti policajnejhliadky,ktoráspornýpolicajnýzákrok
voči obžalovanému realizovala. V čase o 21.09 hod. dňa 03.02.2022 sa totiž podľa inštruktážneho
záznamu mala policajná hliadka pohybovať po štátnej ceste II/532, II/531, teda mimo Bernolákovej
ulice, v úseku Revúca – Muráň – Muránska Lehota. V konaní pritom nebolo preukázané, a ani

tvrdené, že uvedená hliadka sa od plnenia zverenej úlohy na určenom mieste odchýlila zákonným
postupom a zo zákonného dôvodu. Uvedené vyvoláva prinajmenšom dôvodné pochybnosti o výkone
jej služobnej činnosti v súlade s pokynom nadriadeného/inštruktážnym záznamom, teda v súlade so
zákonom. Zo zákona o Policajnom zbore vyplýva, že príslušník Policajného zboru musí byť v rámci
svojej služobnej činnosti výslovne svojím nadriadeným orgánom poverený na plnenie konkrétnej zo

zákona vyplývajúcej úlohy, od plnenia ktorej sa môže odchýliť len zo zákonných dôvodov a zákonom
predpísaným spôsobom. Pokiaľ koná mimo vymedzených pokynov nadriadeného bez existencie
zákonného dôvodu alebo iným ako určeným spôsobom, nemožno jeho činnosť považovať za zákonnú,
pretože štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. V prejednávanej veci to znamená, že činnosť voči obžalovanému zasahujúcej

policajnej hliadky (služobný zákrok – zastavenie ním vedeného motorového vozidla), ktorá nebola bez
dôvodných pochybností vykonaná na určenom mieste výkonu jej činnosti, resp. bez preukázania dôvodu
a zákonného postupu na výkon jej činnosti mimo určeného miesta, nemôže požívať zákonnú ochranu
a je potrebné ju považovať za svojvoľnú, čo nie je v právnom štáte akceptovateľné a prípustné.
Okrem uvedeného, pochybnosti o dôvodnosti a zákonnosti vykonaného služobného zákroku vyvoláva

aj skutočnosť, že dôvod na zastavenie motorového vozidla (vozidlo zabalansovalo, malo v meste
rozsvietené diaľkové svetlá) nebol uvedený v správe o výsledku objasňovania priestupku zo dňa
03.02.2022 (č.l. 67), ale tieto skutočnosti boli uvedené len v úradnom zázname spísanom veliteľom
policajnej hliadky E. D. E. G., pričom úradný záznam nie je dôkazom o uvedených skutočnostiach a
toto tvrdenie nebolo preukázané iným objektívnym dôkazom. Naviac, jazda s rozsvietenými diaľkovými

svetlami nie je a priori porušením zákona o cestnej premávke (§ 32 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z.), ako
na to odvolací súd poukázal už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, a preto bez preukázanej
existencie dôvodov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia neodôvodňuje zastavenie motorového
vozidla pre možné páchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ďalšímdôvodom spochybňujúcim zákonnosť vykonaného služobného zákroku je, že na služobnom zákroku
sa ako člen hliadky podieľal p. I., ktorý mal s obžalovaným v krátkom čase pred služobným zákrokom
fyzický konflikt, pre ktorý bol disciplinárne riešený (a následne aj disciplinárne postihnutý), čo objektívne

vyvoláva pochybnosť o jeho nezaujatosti bez ohľadu na jeho vyjadrenie, že voči obžalovanému nebol
zaujatý a spochybňuje procesnú použiteľnosť dôkazov, ktoré vzišli z úkonov, pri ktorých bol činný.
Vykonaný policajný zákrok tvorí jeden celok a tak je potrebné hodnotiť aj jeho (ne)zákonnosť.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku; orgány činné v trestnom konaní a súd postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Vnadväznostinauvedenédospelodvolacísúdkzáveru,ževkonanínebolabezdôvodnýchpochybností

preukázaná zákonnosť policajného zákroku – zastavenia motorového vozidla vedeného obžalovaným
dňa 03.02.2022 o 21.09 hod. na D. F. P. C., a preto sú v konaní procesne nepoužiteľné všetky
dôkazy, majúce podklad v tomto policajnom zákroku (skúška na zistenie prítomnosti alkoholu vo
vydychovanom vzduchu, lekárske vyšetrenie a následné odborné, resp. znalecké posudky na zistenie
prítomnosti omamných a návykových látok v krvi a moči obžalovaného, či na zistenie vplyvu užitých

návykových látok na schopnosť obžalovaného viesť motorové vozidlo), na základe ktorých bola
v konaní uznaná vina obžalovaného v zmysle podanej obžaloby. Zákonný je len taký dôkaz, ktorý
je získaný z dôkazného prostriedku, ktorý príslušný osobitný zákon výslovne upravuje a považuje
za prípustný, pričom musí byť získaný oprávneným subjektom pri plnení úloh, ktorými bol poverený
a spôsobom, ktorý nesmie odporovať alebo obchádzať príslušné ustanovenia Trestného poriadku.

Bez možnosti procesnej použiteľnosti dôkazov svedčiacich o vedení motorového vozidla obžalovaným
pod vplyvom návykovej látky v stave vylučujúcom spôsobilosť na jeho vedenie, existujúca dôkazná
situácia neposkytovala dostatočný podklad na rozhodnutie súdu o jeho vine v zmysle podanej obžaloby,
pretože nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania, pre
ktoré je stíhaný a ktoré bolo na základe výsledkov vykonaného dokazovania opísané v skutkovej vete

prvostupňového rozsudku. Existenciu dôvodných pochybností o tom, že sa stal skutok, pre ktorý bol
obžalovaný trestne stíhaný, bolo potrebné vyhodnotiť v prospech obžalovaného, a preto odvolací
súd zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a rozhodujúc vo veci sám obžalovaného
oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku. Aj oslobodenie obžalovaného
spod obžaloby je zákonným rozhodnutím, ak prokurátor, ktorý zastupuje obžalobu, neunesie dôkazné

bremeno. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie sa odvolací súd z dôvodu nadbytočnosti nezaoberal
ďalšími odvolacími námietkami obžalovaného.
Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Trestného poriadku; odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3, prvá veta Trestného poriadku; odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku; súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.