Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106488
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106488.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: TATRA INVESTMENT s.r.o., so sídlom Radvanská 28, 811 01 Bratislava – Staré
Mesto, IČO: 52 904 270, právne zastúpený: Mgr. Mgr. Martin Danišovič, advokát, Drieňová 1/D, 821
01 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102599423/2023 zo dňa
19.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z
pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2021. Daňová kontrola bola začatá
dňa 08.03.2022 na základe Oznámenia o zmene termínu začatia daňovej kontroly č. 100244913/2022
zo dňa 07.02.2022 (zmenený pôvodne určený deň začatia daňovej kontroly 16.02.2022 Oznámením č.

10032059/2022 zo dňa 13.01.2022). Daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu z daňovej
kontroly č. 100506092/2023 zo dňa 06.02.2023, ktorý bol žalobcovi doručený 14.02.2023. Žalobca sa
k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly vyjadril podaním doručeným dňa 16.03.2023 pod
č. 604679125/2023. Vyjadrenie žalobcu k Protokolu z daňovej kontroly bolo prerokované na ústnom
pojednávaní dňa 25.05.2023, o priebehu ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
101363353/2023.

2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101595646/2023 zo dňa 23.06.2023
vyrubilnazákladezáverovdaňovejkontrolyavyrubovaciehokonaniažalobcovipodľa§68ods.5zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) rozdiel dane v sume 5 487,60 eur na DPH za
zdaňovacie obdobie október 2021. V zdaňovacom období október 2021 si žalobca uplatnil odpočítanie
dane z faktúr od dodávateľa LIZARD TN s.r.o., so sídlom Gorkého 10, 811 01 Bratislava – m. č. Staré
Mesto, IČO: 53 072 596 (ďalej aj len „LIZARD TN s.r.o.“), konkrétne z faktúr:

- č. 27102021 (int. č. 211100256), dátum dodania 27.10.2021 v celkovej hodnote 15 816 eur,
základ dane 13 180 eur, 20 % DPH vo výške 2 636 eur, predmet dodania - čistenie parou - matrace -
2 strany, sedačky/kresla, stoličky;- č. 27102021/2 (int. č. 211100255), dátum dodania 27.10.2021 v celkovej hodnote 17 109,60 eur,
základ dane 14 258 eur, 20 % DPH vo výške 2 851,60 eur, predmet dodania - umytie okien, parapetných
dosiek v jednoizbovom, dvojizbovom, trojizbovom apartmáne, ako aj čistenie vnútorných žalúzií.

3. Správca dane vypočul konateľa žalobcu - A. B. C. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
103229295/2022), ktorý doplnil svoje odpovede vo vyjadrení doručenom pod č. 615872062/2022 zo
dňa 09.12.2022, vypočul svedka D. E. - konateľa dodávateľa LIZARD TN s.r.o. (Zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 101029132/2022 zo dňa 25.04.2022), vypočul svedka F. E. D. - zamestnankyňu

spoločnosti LUBIA s.r.o., ktorá mala prenajaté apartmány od spoločnosti žalobcu v areáli Tatragolf
Mountain Rezort Veľká Lomnica (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101643450/2022 zo dňa
02.06.2022) a vypočul aj A. C. E. – prokuristu spoločnosti REVO TATRY, s.r.o., ktorá vykonáva pre
žalobcu správcovskú činnosť (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102435063/2022 zo dňa 06.09.2022).
Žalobca predložil k faktúram objednávky zo dňa 30.09.2021 a preberacie protokoly zo dňa 27.10.2021.
Správca dane vyhodnotil, že konateľ žalobcu A. B. C. nevedel uviesť, aký typ apartmánov a v akom

počte mal k dispozícii na prenajímanie v zdaňovacom období október 2021; aké ďalšie spoločnosti
pre žalobcu vykonávali sezónne upratovacie práce odkedy je konateľom, resp. ktoré spoločnosti alebo
osoby tieto práce vykonávali predtým ako ich realizovala spoločnosť LIZARD TN s.r.o.; nevedel uviesť,
či mal aj iné ponuky na poskytovanie čistiacich a upratovacích prác; namietal otázku správcu dane ako
vedel, že spoločnosť LIZARD TN s.r.o. ponúka najlepšiu cenu na trhu, pokiaľ nemá ponuky aj od iných

spoločností;nepredložilžiadnedôkazypreukazujúcejehotvrdenie,žeoslovilajinéspoločnosti(vpodaní
zo dňa 09.12.2022 doručenom pod č. 615872062/2022 len označil spoločnosti ESO eko s.r.o. a 2M
Servis s.r.o.); nevedel preukázať kto konkrétne vykonával uvedené práce za spoločnosť LIZARD TN
s.r.o. a nevedel uviesť ako sa osoby zo spoločnosti dodávateľa, ktoré mali práce vykonať, dopravovali
na miesto výkonu, koľko osôb prespávalo v pridelenom apartmáne. Správca dane vyhodnotil aj

predložené nájomné zmluvy, ktoré žalobca uzavrel so spoločnosťou LUBIA s.r.o., týkajúce sa prenájmu
apartmánov, spoločných priestorov a reštaurácie a uzavrel, že z predložených zmlúv a ich jednotlivých
ustanovení žalobcovi ako prenajímateľovi nevyplývajú žiadne povinnosti, ktoré by ho zaväzovali na
vykonanie takýchto sezónnych prác v prenajatých apartmánoch, zmluvy neobsahujú ustanovenia v
akých obdobiach by malo byť vykonané sezónne upratovanie pre vlastníkov apartmánov. Správca dane

poukázal aj na to, že sezónne upratovanie bolo vykonané prvýkrát v októbri 2021 a ani pred týmto
obdobím a ani po tomto období sa už takéto sezónne práce nevykonávali. K predloženým objednávkam
zo dňa 30.09.2021 správca dane uviedol, že objednávky neobsahujú údaje o počte matracov, sedačiek/
kresiel a stoličiek, resp. o počte apartmánov podľa jednotlivých druhov, v ktorých sa mali práce vykonať.
Taktiež neobsahujú údaj o počte apartmánov podľa jednotlivých druhov, v ktorých bolo potrebné vykonať

umytie okien, parapetných dosiek a čistenie vnútorných žalúzií. Vystavené objednávky a preberacie
protokoly podľa správcu dane nepreukázali, že fakturované plnenia boli dodané daňovým subjektom
LIZARD TN s.r.o. Objednávky vyhotovil sám kontrolovaný daňový subjekt, pričom podľa správcu dane
bolo na ňom, aby vedel preukázať, na základe akých dokladov došlo k ich vystaveniu ako aj k určeniu
ceny za jednotlivé úkony (cena za jednotlivé čistiace úkony na objednávkach podľa správcu dane

nesúhlasila s jednotkovou cenou uvedenou na faktúre, pričom cena na faktúre za jednotlivé čistiace
úkony je nižšia v rozpätí 1 až 3 eur). Správca dane ďalej poukázal na to, že ani vypočutí svedkovia
neuviedli, že čistiace práce boli vykonávané v takmer všetkých apartmánoch. Podľa správcu dane
je logické, že už pri objednaní takýchto služieb musí byť vopred zadaný nielen druh prác, cena za
úkon, obdobie realizácie ale hlavne rozsah prác (resp. počet), teda v koľkých typoch apartmánoch

sa majú čistiace práce vykonať, nakoľko v jednotlivých apartmánoch sa môže nachádzať aj viacero
druhov nábytku (stoličiek, kresiel, matracov). Vedieť tieto skutočnosti vopred je predpokladom výberu
dodávateľa, ktorý bude mať potrebné materiálno-technické a personálne vybavenie na poskytnutie
čistiacich prác vykonaných v dohodnutom termíne. Konateľ žalobcu A. B. C. je osobou, ktorá objednávku
pre dodávateľa vyhotovila, a na základe ktorej mali byť služby fakturované. Fyzicky ale pri realizácii

plnení prítomný nebol. Podľa správcu dane sám kontrolovaný daňový subjekt si odporuje, keď na
jednej strane tvrdil, že výška súm uvedená na faktúrach bola odkontrolovaná na základe objednávok,
pričom podkladom pre ich vystavenie boli preberacie protokoly. Kontrolovaný daňový subjekt podľa
správcu dane nepreukázal, akým spôsobom boli určené ceny za poskytnutie služieb a z akého dôvodu
došlo k ich úprave (zníženiu) na jednotlivých faktúrach v porovnaní s cenami na objednávkach s

odôvodnením, že ide o skutočnosti v prospech žalobcu. Svedok D. E. potvrdil dodanie a vykonanie
služieb s tým, že ich mal realizovať osobne s brigádnikmi, ich mená neuviedol. Spoločnosť LIZARD
TN s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov, brigádnikov nenahlasovala na Sociálnu poisťovňu,
nenahlasoval ich nikomu ani v rámci vykonávania prác v areáli rezortu, týchto mal pán E. len ukázaťpani D.. Pani D. potvrdila, že práce vykonával pán D. E. s manželkou a nejaký pán, nevedela, či tam
boli aj nejaké ďalšie osoby a či práce boli vykonávané nepretržite. Skutočnosť, že práce mala vykonať
aj manželka pána D. E., ktorú mal pani F. E. D. osobne predstaviť, sa nepreukázala, pretože pán D. E.

uviedol, že práce vykonávali osobne s brigádnikmi, ktorých mená neuviedol. Pani F. E. D. nekontrolovala
osoby, ktoré upratovali, vykonávala iba náhodné kontroly už uprataných apartmánov. Upratovacie práce
v areáli robia bežne - denne brigádnici zo spoločnosti LUBIA s.r.o. a mimo sezóny – umývanie okien,
žalúzií, parapet, vysávanie, tepovanie, dezinfekcia – mala robiť spoločnosť LIZARD TN s.r.o. Žalobca
tvrdil, že práce vykonal D. E., ale nevedel konkretizovať konkrétne osoby. Z vyjadrenia pani F. E. D.

vyplynulo, že na izbe boli ubytované 3 osoby, čo je v rozpore s vyjadrením pána D. E., že tam bol
ubytovaný sám. Podľa správcu dane ani z výpovedí svedkov nebolo jednoznačne preukázané, koľko
osôb a konkrétne ktoré vykonali čistiace práce. A. C. E. - prokurista spoločnosti REVO TATRY s.r.o.,
ktorá vykonáva pre žalobcu správcovskú činnosť, nevedel kto zabezpečoval pre žalobcu upratovacie
práce v apartmánoch v októbri 2021. Mal vedomosť o tom, že žalobca poskytuje svoje apartmány
spoločnosti LUBIA s.r.o., ktorá ich prenajíma zákazníkom, z čoho mu teda vyplývalo, že ubytovanie by

mala zabezpečovať spoločnosť LUBIA s.r.o. svojimi zamestnancami alebo externými spoločnosťami.
Z výpovede svedka D. E. vyplynulo, že spoločnosť LIZARD TN s.r.o. čistiace prostriedky a parný
čistič potrebné k vykonaniu upratovacích a čistiacich prác v októbri 2021 mala nakúpiť od spoločnosti
RDCA s.r.o., ktorá je nekontaktná, so správcom dane nespolupracovala, doklady nepredložila a bola
jej zrušená registrácia na DPH k 31.12.2021. Účasť konateľa tejto spoločnosti pána F. C., ktorý má

hlásený pobyt v meste Piešťany ako bezdomovec, sa na ústne pojednávanie nepodarilo zabezpečiť. Z
iných konaní bolo zistené, že spoločnosť RDCA s.r.o. v období august až september 2021 nevykonávala
žiadnu ekonomickú činnosť a daň uvedená na preverovaných faktúrach sa stala splatnou iba z titulu
uvedenia na faktúre v zmysle § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“). Spoločnosť LIZARD TN s.r.o. predložila správcovi

dane faktúru za dodanie parného čističa č. 301021015 s dátumom dodania dňa 30.10.2021. Uvedenou
faktúrou mal správca dane preukázané, že dodávateľ v čase vykonávania čistiacich prác pre žalobcu
nedisponoval parným čističom a že tento nadobudol až 30.10.2021. Počas výkonu daňovej kontroly ako
aj vyrubovacieho konania nebola preukázaná existencia iného parného čističa, s ktorým by dodávateľ
LIZARD TN s.r.o. v októbri 2021 fyzicky disponoval, a ktorý by použil na uskutočnenie plnení pre

žalobcu. Boli predložené aj tri fotografické snímky, ktoré mali zobrazovať pána D. E., ale z predložených
fotografií podľa správcu dane nie je zrejmé, pri akej činnosti zachytávajú pána D. E., a preto nemôžu
byť dôkazným prostriedkom. Navyše správca dane uviedol, že z výpovede svedka pána D. E. ako aj
konateľa žalobcu vyplynulo, že spoločnosť LIZARD TN, s.r.o. poskytovala v lete 2021 čistiace práce
aj pre spoločnosť LUBIA s.r.o. Z predložených objednávok podľa správcu dane nebolo zrejmé kedy

mali byť práce vykonané, nebol zrejmý rozsah vykonaných prác, ceny na objednávkach sa nezhodovali
s cenami na vystavených faktúrach. Pokiaľ správca dane nepoukázal na túto skutočnosť ohľadne
odlišnosti cien, žalobca sa k týmto rozdielom v cene sám nevyjadril. Objednávku, ktorá je prílohu faktúry,
vystavil sám daňový subjekt, preto je na ňom, aby vedel preukázať, na základe akých podkladov došlo
k vystaveniu a k určeniu cien jednotlivých úkonov. Predložené objednávky nepreukazujú, že služby boli

reálne vykonané a preukazujú iba objednanie prác. Správca dane spochybnil vykonanie fakturovaných
prác spoločnosťou LIZARD TN s.r.o. na základe zistených skutočností a správca dane svojim konaním
a preverovaním preukázal, že fakturované plnenie neodráža skutočnosť. Kontrolovaný daňový subjekt
podľa správcu dane konal v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 a 2 písm. a) Zákona o DPH a taktiež
v rozpore s § 71 Zákona o DPH tým, že vierohodne nepreukázal, že mu deklarované zdaniteľné

plnenie bolo reálne dodané v zmysle faktúry od spoločnosti LIZARD TN s.r.o. a nebolo jednoznačne a
bezpochyby preukázané ani dodanie inou zdaniteľnou osobou. Nebolo preukázané, že k uskutočneniu
zdaniteľných plnení došlo zdaniteľnou osobou spoločnosťou LIZARD TN s.r.o. ani inou zdaniteľnou
osobou, t. j. bola spochybnená skutočná identita dodávateľa, čím bolo spochybnené aj preukázanie
hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane. Správca dane dospel k záveru,

že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty práva odpočítať daň obsiahnutej v § 49 ods. 1 a 2 Zákona
o DPH. Daň deklarovaná na faktúrach vystavených pre žalobcu od dodávateľa LIZARD TN s.r.o. sa
stala splatnou iba z titulu jej uvedenia na faktúre v zmysle § 69 ods. 5 Zákona o DPH, nie však z titulu
skutočného obsahu právneho úkonu obsiahnutého v ustanovení § 19 ods. 1 Zákona o DPH.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102599423/2023 zo dňa 19.10.2023, ktorým podľa § 74
ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil.5. Žalovaný v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane s tým, že tieto musia byť splnené kumulatívne a dôkazné bremeno na
ich preukázanie je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

6. K námietkam žalobcu ďalej žalovaný uviedol, že svedok D. E. ústne potvrdil vykonanie prác pre
žalobcu, ale nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili uskutočnenie zdaniteľných plnení pre žalobcu tak,
ako boli deklarované na sporných faktúrach, pričom vyjadrenia svedka nevyvrátili pochybnosti správcu
dane o reálnom uskutočnení služieb. D. E. nepredložil mená brigádnikov. Jeho výpoveď bola v rozpore

s vyjadrením F. E. D., ktorá tvrdila, že pán E. mal práce vykonávať s manželkou a ešte nejakým pánom
a nevedela uviesť, či tam boli aj nejaké iné osoby. Z tvrdení D. E. vyplýva, že spoločnosť LIZARD
TN s.r.o. čistiace práce poskytla len žalobcovi jednorázovo a ďalej spoločnosti LUBIA s.r.o., ktorá je
nájomcom apartmánov, pre iné spoločnosti upratovacie práce nevykonával. V prípade spoločnosti
LIZARD TN s.r.o. sa nejednalo o spoločnosť, ktorá by sa špecializovala na poskytovanie upratovacích
prác, pričom bolo zistené, že táto spoločnosť ani nedisponovala zariadeniami na výkon týchto prác a

parný čistič ako aj čistiace a dezinfekčné prostriedky mala nadobudnúť od spoločnosti RDCA s.r.o.,
čo však počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané. Správca dane prijal
záver, že faktúry vyhotovené spoločnosťou RDCA s.r.o. boli vyhotovované iba formálne a ich obsah
neodráža skutočnosť, nebolo preukázané dodanie fakturovaných plnení ani to, kto mal fakturované
plnenie reálne vykonať, nakoľko bolo správcom dane zistené, že konateľom spoločnosti RDCA s.r.o.

je F. C., ktorý má od 02.01.2017 hlásený pobyt v meste Piešťany ako bezdomovec. Správcovi dane
sa tohto svedka nepodarilo vypočuť. Z obchodného registra ďalej vyplýva, že spoločníkom LIZARD TN
s.r.o. je od 25.02.2022 spoločnosť DarkLine Invest Ltd., Global Gateway 8, Rue de la Perle, Province
Mahé, Seychelská republika a spoločnosť je bez konateľa. Svedok F. E. D. podľa žalovaného ústne
potvrdila, že pán E. mal vykonávať supercleaning v apartmánoch v areáli Tatragolf Veľká Lomnica,

bolo spísané, čo treba upratať, práca bola prebratá preberacím protokolom, ktorý jej bol odovzdaný a
ktorý len fyzicky odkontrolovala a prebrala a následne odovzdala žalobcovi, viac-menej odkontrolovala
apartmány fyzicky. Skutočnosť, či osoby vykonávajúce práce v areáli v októbri 2021 boli v areáli
nepretržite potvrdiť nevedela, nekontrolovala ich dochádzku a uviedla, že bežné upratovacie práce robia
denne zamestnanci spoločnosti LUBIA s.r.o.

7. Súpis prác, ktoré bolo potrebné vykonať, nebol žalobcom a ani spoločnosťou LIZARD TN s.r.o.
prípadne F. E. D. počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania predložený. Z
predložených objednávok nie je možné identifikovať, v ktorých apartmánoch sa majú práce vykonať a
nie je zrejmé, podľa čoho spoločnosť LIZARD TN, s.r.o. vedela, v ktorých apartmánoch a aké konkrétne

práce je potrebné realizovať, pričom informácie na objednávkach boli len veľmi všeobecné (druh práce,
cena za kus). Preberacie protokoly obsahujú len veľmi všeobecné informácie k poskytnutým prácam
(druh a počet) a nie je uvedené, v ktorých apartmánoch mali byť jednotlivé práce vykonané, z čoho
logicky možno vyvodiť, že skontrolovať reálne vykonanie prác na základe predložených preberacích
protokolov zrejme nie je možné.

8. K trom fotografiám žalovaný uviedol, že z fotografií vyplýva, že nejaká osoba (zrejme pán E.)
na fotkách upratuje, ale z fotiek nie je možné prijať jednoznačný záver, že tieto preukazujú reálne
uskutočnenie zdaniteľných plnení tak, ako bolo uvedené na sporných faktúrach. Správca dane podľa
žalovaného v rozhodnutí použil vetné spojenie, že „počas daňovej kontroly doklady predložené

platiteľom spochybnil a preukázal, že ním predložené doklady neboli vystavené na materiálnom
podklade spoločnosťou LIZARD TN s.r.o.“. Správca dane zistil pochybnosti o správnosti, pravdivosti
alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom a o pravdivosti údajov v nich uvedených, pričom
správca dane spochybnil vykonanie fakturovaných prác dodávateľom, a teda pochybnosti správcu
dane boli opodstatnené. Oboznámenie so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly č.

100003953/2023 zo dňa 02.01.2023, v ktorom správca dane oboznámil žalobcu s pochybnosťami podľa
§ 46 ods. 5 Daňového poriadku a vyzval ho, aby sa v stanovenej lehote k pochybnostiam vyjadril,
neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a pravdivosť údajov riadne preukázal, malo za následok, že
dôkazné bremeno bolo účinne prenesené na žalobcu. Dôvodom na prenos dôkazného bremena podľa
žalovaného nie je akákoľvek pochybnosť o pravdivosti alebo o hodnovernosti predložených dôkazov,

ale len pochybnosť, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach, na základe vykonaného
dokazovania, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise a sú spôsobilé vyvolať pochybnosti o
tvrdeniach platiteľa dane, čo z daného skutkového stavu dôvodne vyplynulo.9. Žalobca podľa žalovaného nepredložil také doklady a dôkazy, ktoré by jednoznačne a bez pochýb
preukázali, že došlo k reálnemu dodaniu zdaniteľných plnení tak, ako bolo uvedené na sporných
faktúrach a žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Je podľa žalovaného na žalobcovi ako platiteľovi

dane, aby relevantným spôsobom (nielen formálnym dokladmi) preukázal reálne dodanie služieb od
dodávateľa uvedeného na faktúrach (alebo inej zdaniteľnej osoby.

10. Z výpovedí svedkov, konateľa žalobcu a z predložených dokladov a dôkazov k zdaniteľným
plneniam vyplynuli oprávnené pochybnosti správcu dane, pričom dôkazné bremeno bolo prednesené na

žalobcu, ktorý ale nepredložil také dôkazy, ktoré by pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení
deklarovaných zdaniteľných plnení, tak ako boli fakturované, vyvrátili.

11. Podľa žalovaného platiteľ nemusí primárne preukazovať obsah daňových dokladov, pokiaľ
nenastane situácia, že správca dane dokazovaním hodnoverne spochybní reálnosť predložených
dokladov. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom

dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o
všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane je povinný
hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a prihliadať na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať
zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Správca dane

nevychádzal len z daňových dokladov predložených žalobcom ako platiteľom DPH (faktúry, objednávky,
preberací protokol), ale za týmto účelom vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie, či predloženým
dokladom neabsentuje materiálny podklad. Je pochopiteľné a bežnou praxou, že preverenie nákupu
služieb platiteľom uplatňujúci si nárok na odpočítanie dane a splnenie podmienok vyplývajúcich z
ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH správca dane preveruje u dodávateľa služby

kontrolou ním vedeného účtovníctva a rozhodujúcich skutočností, ktoré potom správca dane vyhodnotí
každú zvlášť a všetky vo vzájomnej súvislosti. Správca dane podľa žalovaného vyhodnotil predložené
doklady jednotlivo ale aj vo vzájomnej súvislosti a nadobudol oprávnené pochybnosti o deklarovaných
zdaniteľných plneniach v zmysle navyše sporných faktúr, ktoré žalobca nevyvrátil.

12. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že počas daňovej kontroly dôkaznými prostriedkami, ktoré
predložil, ako aj výpoveďami svedkov, sa preukázalo, že deklarované zdaniteľné plnenia boli reálne
dodané, a teda podľa žalobcu tvrdenia správcu dane uvedené v rozhodnutí sú v rozpore so skutkovým
stavom, žalovaný uviedol, že takúto prezentáciu hodnotenia dôkazov možno považovať ako nesúhlas
s hodnotením dôkazov vykonaným správcom dane, avšak z vykonaného dokazovania vyplynuli

pochybnosti, ktoré žalobca následne dostatočne nevyvrátil. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dodanie služieb
bolo realizované konkrétnym dodávateľom, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu,
pričom pri neunesení dôkazného bremena toto zostáva iba nepreukázaným tvrdením.

13. Žalovaný súhlasil s vyjadrením správcu dane, že žalobca pri uplatnení nároku na odpočítanie dane

za zdaňovacie obdobie október 2021 konal v rozpore s § 49 ods. 1 a 2 a § 71 Zákona o DPH tým, že
vierohodne nepreukázal, že mu deklarované zdaniteľné plnenia boli reálne dodané v zmysle faktúr od
spoločnosti LIZARD TN s.r.o.

Správna žaloba – žalobné body

14. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane.

15. Žalobca uviedol, že prvostupňové rozhodnutie ako jediný dôvod pre popretie práva žalobcu na

odpočítanie DPH uvádza, že v priebehu výkonu daňovej kontroly nebolo preukázané, že k uskutočneniu
zdaniteľných plnení došlo zdaniteľnou osobou spoločnosťou LIZARD TN s.r.o., ani inou zdaniteľnou
osobou, t.j. bola spochybnená skutočná identita dodávateľa, čím bolo spochybnené aj preukázanie
hmotnoprávnej podmienky pre priznanie práva na odpočítanie dane. Na základe výsledkov z vykonania
daňovej kontroly pre DPH za zdaňovacie obdobie október 2021 správca dane dospel k záveru, že

v súvislosti s deklarovaným zdaniteľným plnením, ktoré bolo dodané dodávateľom LIZARD TN s.r.o.,
nebola zo strany žalobcu preukázaná materiálna existencia plnenia. Žalovaný tento záver správcu dane
v plnom rozsahu potvrdil, nakoľko v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca vierohodne
nepreukázal, že mu deklarované zdaniteľné plnenia boli reálne dodané v zmysle faktúr od spoločnostiLIZARD TN s.r.o. a nebolo jednoznačne bez pochýb preukázané ani dodanie inou zdaniteľnou osobou.
Tak žalovaný ako aj správca dane na podklade výsledkov daňovej kontroly došli k záveru, že nedošlo
k naplneniu skutkovej podstaty práva odpočítať daň obsiahnutej v ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

Právo na odpočítanie dane je spojené vždy len so skutočným dodaním tovaru/služby, pričom tak správca
dane ako aj žalovaný prijali záver, prostredníctvom ktorého popreli materiálnu existenciu plnenia.

16. Fakturované služby boli poskytnuté v súvislosti s mimosezónnym upratovaním v nehnuteľnostiach
(byty) vo vlastníctve žalobcu. Vlastnícke právo k bytom, ktoré sú využívané na krátkodobé ubytovanie

hostí rekreačného rezortu Tatragolf Mountain Resort vo Veľkej Lomnici, nie je a ani v priebehu výkonu
daňovej kontroly nebolo sporné. Z administratívneho spisu vyplýva (najmä dokument označený ako
Oboznámenie so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie október 2021 podľa ust. § 45 ods. 1 písm. f) a s pochybnosťami správcu dane
podľa § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov č. 1000039553/2023 zo dňa 02.01.2023 (ďalej aj len

„Oboznámenie“)), že správca dane v súvislosti s deklarovaným zdaniteľným plnením dospel k viacerým
pochybnostiam, ktoré žalobcovi oznámil prostredníctvom uvedeného Oboznámenia. Uvedený záver (o
existencii dôvodných pochybností podľa ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku) prevzal aj žalovaný, keď
na str. 12 ods. 2 svojho rozhodnutia uvádza, že žalobca ani napriek výzve na odstránenie pochybností
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že si odpočítanie dane z predmetných faktúr uplatnil

v súlade so zákonom. Z obsahu Oboznámenia je zrejmé, že pochybnosti správcu dane vyplynuli z
hodnotenia vykonaných dôkazov – výsluchov svedkov a vyhodnotenia písomných dôkazov – faktúr,
preberacích protokolov a objednávok.

17. Žalobca namietal, že tak správca dane ako aj žalovaný v celom rozsahu nesprávne posúdili

procesnoprávne otázky rozloženia a presunu dôkazného bremena medzi ním a správcom dane v
kontexte zákonom požadovaného preukázateľného spochybnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia
zo strany správcu dane vo vzťahu ku skutočnostiam a k dôkazom produkovaným žalobcom, pričom
tieto chyby v procese dokazovania mali vplyv na správnosť hmotnoprávneho posúdenia nároku na
odpočítanie DPH. Žalovaný a správca dane taktiež vyhodnotili vyššie označené dôkazy v rozpore so

zásadou vyplývajúcou z ust. § 3 ods. 4 Daňového poriadku. Tak správca dane ako aj žalovaný v rámci
hodnotenia dôkazov tieto nehodnotili v zmysle zásady vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 4 Daňového poriadku,
ale dôkazy hodnotili účelovo výlučne na ťarchu žalobcu. V súvislosti s dôkazným bremenom taktiež
správca dane a žalovaný na ťarchu žalobcu pripisovali skutočnosti, ktoré sa týkali zdaniteľných plnení
iných daňových subjektov (dodanie tovarov a služieb medzi dodávateľom RDCA s.r.o. a odberateľom

LIZARD TN s.r.o.) a ktoré sa týkali iných daňových subjektov (LIZARD TN s.r.o.).

18. Dôkazné bremeno je upravené v ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobca počas výkonu
daňovej kontroly za účelom preukázania existencie zdaniteľného plnenia a zmluvných dodávateľských
vzťahov, ktoré boli založené medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou LIZARD TN s.r.o. ako

dodávateľom služieb, predložil faktúry, k ním prináležiace písomné objednávky a preberacie protokoly,
prostredníctvom ktorých štatutárne orgány tak žalobcu ako aj dodávateľa potvrdzovali vykonanie
a prevzatie objednaných prác. Žalobca taktiež prostredníctvom výpisu zo svojho bankového účtu
preukázal, že v plnom rozsahu uhradil dodávateľovi dohodnuté a fakturované ceny. V súvislosti s
dokazovaním existencie materiálneho plnenia správca dane vykonal štyri výsluchy svedkov. Išlo o

výsluch A. B. C., konateľa žalobcu, výsluch svedka D. E., konateľa spoločnosti LIZARD TN s.r.o., výsluch
svedkyne F. E. D., prevádzkarky s miestom výkonu práce Tatragolf Mountain Resort vo Veľkej Lomnici
a výsluch svedka A. C. E., prokuristu spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. vykonávajúcej správu bytov. Z
obsahu zápisníc o výsluchu svedkov jednoznačne vyplýva, že svedkovia v podstatných rysoch potvrdili
existenciu skutkového deja, ktorý zodpovedá zdaniteľnému plneniu tak ako toto deklaroval žalobca.

Svedkovia zhodne uviedli podstatné skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že deklarované zdaniteľné plnenie
nebolofiktívne,aleboloskutočnevykonané.SvedokC.asvedokD.E.zhodnepotvrdiliokolnostitýkajúce
sa začiatku zmluvnej spolupráce, zhodne potvrdili skutkový dej, ktorý predchádzal samotnému začiatku
výkonu prác. Zhodne uviedli, že svedok D. E. v priebehu leta 2021 sa dostavil do Veľkej Lomnice, aby sa
oboznámil na mieste samom s rozsahom a obsahom budúcich prác. Túto skutočnosť taktiež potvrdila

svedkyňa D., ktorá svedka D. E. previedla v rámci rezortu, pričom tento sa oboznámil s podmienkami
pre výkon prác. Všetci traja svedkovia zhodne potvrdili, že svedkovi D. E. boli všetky upratované byty
sprístupnené prostredníctvom univerzálnej karty, títo svedkovia taktiež zhodne potvrdili, že svedok D.
E. k výkonu upratovacích prác disponoval parným čističom. Svedkovia taktiež zhodne potvrdili miesto,termín začiatku výkonu prác a dĺžku samotného trvania výkonu prác. Bolo potvrdené, že svedok D. E. bol
počas výkonu prác ubytovaný v rezorte. Svedkovia zhodne potvrdili, že svedok C. priebeh výkonu prác
neorganizoval a ani nekontroloval, priebeh výkonu prác bol zabezpečený v kooperácii medzi svedkom

D. E. a svedkyňou D.. Taktiež svedkovia zhodne potvrdili okolnosti skutkového deja po skončení prác,
t.j. potvrdili, že preberacieho konania sa zúčastnili svedok D. E. a svedkyňa D.. Svedok A. C. E. sa
síce ku skutočnostiam výkonu upratovacích prác vyjadriť nevedel, avšak potvrdil, že upratovacie práce
v období október 2021 boli určite vykonané externe. Uvedené taktiež vo vzájomnej súvislosti s inými
dôkazmi potvrdzuje skutkový dej deklarovaného dodania služieb. V priebehu daňovej kontroly bola

taktiež predložená fotodokumentácia z priebehu výkonu prác. Žalobca má za to, že vyhodnotením
všetkých uvádzaných dôkazov samostatne ako aj vo vzájomnej súvislosti došlo k jednoznačnému
preukázaniu skutkového deja, ktorý potvrdzuje reálnu (materiálnu) existenciu zdaniteľného plnenia.

19. K dôkaznému bremenu v daňovom konaní a k podmienkam spochybnenia materiálnej existencie
deklarovaného zdaniteľného plnenia sa opakovane vyjadril tak Najvyšší súd SR, Najvyšší správny

súd SR a Ústavný súd SR. Z konštantnej judikatúry uvádzaných súdov vyplýva, že dôkazné bremeno
o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne, keďže takýto
výklad by pri každom preverovaní dodávky tovaru alebo služby umožňoval správcovi dane poprieť
túto dodávku. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené
dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia

daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne
rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžfk/40/2018). Ak daňový orgán vyslovil pochybnosti
o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, teda že išlo len o formálne vystavenie
faktúr od dodávateľa, je jeho povinnosťou tieto závery preukázať, a teda vykonať dokazovanie na

okolnosť, či tieto plnenia sú fiktívne. Na vyvodenie záveru, že k dodaniu tovarov od dodávateľa
nedošlo, nepostačuje bez ďalšieho iba spochybnenie dodania tovaru (nález Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 259/2022). Kvalita spochybnenia dôkazov produkovaných daňových subjektom musí
spĺňať určité parametre, t. j. nestačí iba jednoduché a ničím nepodložené tvrdenie správcu dane.
Relevantné pochybnosti podľa ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku sa musia primárne týkať vzťahov

medzi kontrolovaným daňovým subjektom a jeho dodávateľom, nie nižších subdodávateľských reťazcov
(rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/5/2021). Pre záver správcu dane, že
daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie
subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych
zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu

dodaných práca, a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného
plnenia (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3 Sžfk 15/2020). Spochybnenie zo strany
správcu dane musí byť preukázateľné vo forme relevantného dôkazu, ktorý vyvracia dôkazný potenciál
dôkazov predkladaných daňovým subjektom. V otázke obstarania tovaru alebo služby dodávateľom
daňového subjektu, prípadne subdodávateľmi jeho dodávateľa ide o skutočnosti, ktoré sa v zásade

týkajú iného daňového subjektu a za ktoré zodpovedá iný daňový subjekt. V zásade nie je možné
spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy
tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru. Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky
na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Sžf 1/2010). Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a)

zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť
dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových
subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže
z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Sžf 1/2011).

20. Správca dane napriek všetkým uvedeným skutočnostiam účelovo, v rozpore s ust. § 46 ods.
5 Daňového poriadku a v rozpore so závermi vyplývajúcimi z judikatúry súdov spochybnil skutočné
dodanie deklarovaných služieb. Dôvody spochybnenia zdaniteľného plnenia sú uvedené v Oboznámení.
Z obsahu Oboznámenia je zrejmé, že správca dane nevykonal žiaden iný relevantný dôkaz, ktorý by

bol spôsobilý spochybniť skutkové závery, ktoré vyplynuli z vykonania vyššie popísaných dôkazov.
Pochybnosti správca dane teda nepodložil žiadnym dôkazom, ale správca dane pochybnosti účelovo
vyvodil z: a) údajných rozporov vo výpovediach svedkov, b) zo skutočností, ktoré netvoria dôkazné
bremeno žalobcu a ktoré mu nemožno pripisovať na jeho ťarchu, c) zo skutočností, ktoré sa týkajú inýchdaňových subjektov, za ktoré žalobca nezodpovedá, pričom ide taktiež o skutočnosti, ktoré nie je možné
pričítať na ťarchu žalobcu, d) zo skutočností, ktoré nemali žiaden vplyv na existenciu zdaniteľného
plnenia.

21. Správca dane podľa žalobcu v Oboznámení ako rozporné uviedol vyjadrenie konateľa A. B. C. na
ústnompojednávanídňa29.11.2022,že„sezónneupratovacieprácevpriebehuoktóbra2021(umývanie
okien, parné čistenie žalúzii, parapetných dosiek, čistenie matracov dve strany, sedačiek, kresiel,
stoličiek) vykonávala spoločnosť LIZARD TN s.r.o na základe písomnej objednávky, ním vyhotovenej

a podpísanej, ktorú osobne odovzdala F. E. D. p. D. E. v areáli rezortu, ako aj univerzálnu kartu ku
všetkým apartmánom s požiadavkou, ktoré apartmány je potrebné vyčistiť“, pričom toto vyjadrenie malo
byť v rozpore s tvrdením svedkyne F. E. D. na ústnom pojednávaní dňa 02.06.2022, kde táto uviedla,
že „upratovacie práce v mesiaci október 2021 v Areáli Tatragolf Mountain Resort sa uskutočnili takým
spôsobom, že bolo spísané, čo treba upratovať, ktoré postele treba vytepovať, matrace, pohovky. Súpis
požadovaných prác odovzdala p. D. E. zo spoločnosti LIZARD s.r.o.“. Medzi uvedenými vyjadreniami

týchto dvoch osôb však nemožno konštatovať žiadny rozpor, keďže svedok C. a svedkyňa D. týmito
vyjadreniami odpovedali na dve rôzne otázky správcu dane. Svedok C. odpovedal na otázku na základe
akého právneho dokumentu sa vykonávali práce v areáli TatraGolf ... (v poradí druhá otázka na strane
5 Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 103229295/2022), zatiaľ čo svedkyňa D. odpovedala na otázku,
akým spôsobom prebiehali upratovacie práce v mesiaci október 2021 (v poradí šiesta otázka na strane 5

Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101643450/2022). Správca dane sa teda svedka C. pýtal na právny
dokument, na základe ktorého sa vykonávali práce ako také, svedkyne D. sa správca dane pýtal na
spôsob, akým práce prebiehali počas mesiaca október 2021. Ak teda správca dane uviedol rozpor medzi
odpoveďami na otázky, z ktorých každá sa týkala niečo iného, ide o účelový postup s cieľom nájsť
zdôvodnenie pre pochybnosť, ktorá nemá reálny základ.

22. V rozpore s uvedeným vyjadrením svedka C. nie je ani vyjadrenie svedka D. E.. Správca dane v
Oboznámení uvádza, že pán E. uviedol že „žiadna písomná dohoda ani zmluva medzi spoločnosťou
TATRA INVESTMENT s.r.o. a LIZART TN s.r.o. nebola spísaná, bola len ústna dohoda“. V tejto súvislosti
však je potrebné poukázať na odpoveď svedka D. E. (v poradí posledná odpoveď na strane 6 Zápisnice

o ústnom pojednávaní č. 101029132/2022), ktorý neuviedol, že nebola spísaná žiadna dohoda ani
zmluva, ale uviedol, že si už nepamätá, či bola písomná nejaká zmluva alebo objednávka. Nedostatok
v pamäťovej stope svedka pritom nevylučuje skutočnosť spísania objednávky (čo sa v realite aj stalo)
a takýto nedostatok nemožno vykladať na ťarchu žalobcu.

23. Správca dane taktiež účelovo vyvodil pochybnosť z údajného rozporu, ktorý mal spočívať len v
tom, že z údajov uvedených na preberacom protokole a faktúrach malo vyplývať v koľkých bytoch mali
byť vykonané upratovacie práce a akého počtu nábytkov sa malo vykonať čistenie parou, pričom však
správca mal za rozporné to, že svedkovia C., D. a D. E. v zápisniciach nikde neuviedli takúto skutočnosť.
Z obsahu zápisníc z výsluchov je však zrejmé, že svedkovia takúto skutočnosť neuviedli z dôvodu, že

správca dane ani jednému zo svedkov nepoložil otázku v koľkých apartmánoch sa vykonávali práce.

24. Správca dane taktiež vyvodil pochybnosti zo skutočností, ktoré nie sú súčasťou dôkazného bremena
kontrolovaného daňového subjektu. Išlo o skutočnosť, že konateľ žalobcu A. C. sa nevedel vyjadriť,
ktoré konkrétne osoby vykonávali upratovacie práce za spoločnosť LIZARD TN s.r.o. Taktiež podľa

správcu dane A. C. nevedel ako sa tieto osoby dopravovali na miesto výkonu prác, ako boli ubytované,
ako sa stravovali a pod. Ďalej ide o skutočnosť, že ani svedok D. E. nevedel konkretizovať, ktoré
konkrétne osoby ako „brigádnici“ vykonávali upratovacie práce, že D. E. nepredložil zoznam takýchto
osôb, že takéto osoby neboli nahlásené na Sociálnu poisťovňu a pod. Z judikatórnych záverov vyšších
súdov vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt nie je zodpovedný za postupy iných daňových subjektov,

a to akým spôsobom dodávateľ daňového subjektu alebo subdodávatelia dodávateľa zabezpečovali
poskytnutie služieb, a nie je to obsahom dôkazného bremena kontrolovaného daňového subjektu. Nad
rámec uvedeného treba poukázať na skutočnosť, že sám A. C. uviedol, že výkonu prác sa nezúčastnil,
preto je logické, že ani objektívne nemohol mať vedomosť o skutočnostiach, ktoré správca dane označil
ako jednu z pochybností. Nepreukázanie konkrétnych osôb, ktoré vykonávali upratovacie práce so

svedkom E., taktiež nemožno pričítať na ťarchu žalobcu.

25.Správcadanenaťarchužalobcupripísalajskutočnosti,ktorésatýkajúinýchdaňovýchsubjektov.Išlo
oskutočnosti,ktorésatýkalidaňovýchsubjektovLIZARDTN,s.r.o.aRDCAs.r.o.Správcadaneakoprvýdôvod svojich pochybností uviedol skutočnosť, že spoločnosť LIZARD TN s.r.o. nemala žiadny majetok
potrebný na výkon svojej podnikateľskej činnosti, len drobné stavebné náradie a parný stroj. Následne
však správca dane ďalej uviedol, že spoločnosť LIZARD TN s.r.o. parný stroj pri upratovaní použiť

nemohla, nakoľko tento mala nadobudnúť až dňa 30.10.2021 (dátum dodania na faktúre vystavenej zo
strany RDCA s.r.o. č. 301021015). Odhliadnuc od skutočnosti, že fyzické použitie parného čističa zo
strany spoločnosti LIZARD TN s.r.o. pri vykonávaní upratovacích prác bolo potvrdené tromi svedkami
(C., D., D. E.), skutočnosť, či LIZARD TN s.r.o. vlastnil alebo nevlastnil parný čistič, nemá žiaden vplyv
na existenciu materiálneho plnenia.

26. Ako ďalší dôvod pochybností v rámci tejto kategórie správca dane uviedol skutočnosti týkajúce sa
spoločnosti RDCA s.r.o., a síce, že uvedená spoločnosť nespolupracovala so správcom dane počas
daňovej kontroly na DPH za august 2021 a september 2021, že sa nepodarilo zabezpečiť účasť
konateľa spoločnosti p. C. na ústne pojednávanie a že tento konateľ má hlásený trvalý pobyt ako
bezdomovec. Následne správca dane uviedol, že „vyhodnotením všetkých dôkazov získaných v daňovej

kontrole správca dane zistil, že faktúry vystavené v mene spoločnosti RDCA s.r.o. (na dodávku čistiacich
prostriedkov) boli vyhotovené len formálne a ich obsah neodráža skutočnosť. Nebolo preukázané
skutočné dodanie fakturovaných plnení, ani to, kto mal vyfakturované plnenia reálne vykonať.
Spoločnosť RDCA s.r.o. je nekontaktná, sídli na virtuálnej adrese, nemala žiadnych zamestnancov a ani
žiadne technické vybavenie na dodanie tovarov a poskytovanie deklarovaných služieb. Nedisponovala

žiadnym majetkom, ktorý je predpokladom na uskutočnenie fakturovaných plnení. Na základe
uvedenýchskutočnostísprávcadaneskonštatoval,žedaňuvedenánapreverovanýchfaktúrachsastala
splatnou iba z titulu jej uvedenia na faktúrach v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH, nie však z titulu
uskutočnenia zdaniteľného plnenia, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH“.
Opätovne zo žalobcom citovanej judikatúry vyplýva, že takéto skutočnosti nie je možné pričítať na ťarchu

žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu.

27. Ako zdroj pochybností správca dane taktiež použil skutočnosti, ktoré nemali a nemohli mať žiaden
vplyv na existenciu zdaniteľného plnenia. Správca dane ako dôvod pre svoje pochybnosti uviedol, že
samotná objednávka na čistenie parou neobsahuje údaj o počte matracov, sedačiek/kresiel a stoličiek,

resp. počet apartmánov podľa jednotlivých druhov, v ktorých sa majú predmetné práce vykonať. Taktiež
objednávka na umytie okien, parapetných dosiek a čistenie vnútorných žalúzií neobsahuje údaj o počte
apartmánovpodľajednotlivýchdruhov,vktorýchjepotrebnétietoprácevykonať.Ktomujepodľažalobcu
potrebné uviesť, že objednávky obsahovali jednotkové ceny a žiadny zákon neprikazuje objednávateľovi
uvádzať na objednávkach dopredu celkové počty jednotlivých úkonov. To, že celkové počty neboli

uvedené na objednávkach, neznamená, že sa fakturované činnosti neuskutočnili. Taktiež svedok E. mal
vedomosť o rozsahu prác, nakoľko je preukázané, že v lete 2021 bol osobne na mieste výkonu prác, a
to práve z dôvodu, aby sa oboznámil s rozsahom prác.

28. Ďalšiu pochybnosť nemožno odvodiť ani z toho, že svedok A. C. na ústnom pojednávaní dňa

29.11.2022 nevedel presne uviesť počty apartmánov podľa jednotlivých typov (1,2,3-izbové), ktoré mal
žalobca k dispozícii na prenajímanie v mesiaci október 2021. A. C. na pojednávaní uviedol, že celkovo
mal žalobca vo vlastníctve 175 apartmánov v 11 bytových domoch s tým, že presné počty podľa typov
apartmánov budú doplnené. Počty apartmánov boli následne doplnené v písomnom podaní, z ktorého
vyplynulo, že svedok C. sa na ústnom pojednávaní pomýlil v počte apartmánov o jeden apartmán.

29. Správca dane ako pochybnosť taktiež vyhodnotil rozpor medzi jednotkovými cenami na objednávke
a cenami uvedenými na faktúrach. Je pravdou, že jednotkové ceny za jednotlivé činnosti okrem čistenia
vnútorných žalúzií uvedené na faktúrach boli o 2 eur za kus (pri jednej položke o 1 euro za kus) nižšie
ako na objednávkach. Správca dane považuje túto skutočnosť za rozpor s tvrdením A. C., že výška súm

uvedená na predmetných faktúrach bola odkontrolovaná na základe objednávky, pričom podkladom pre
ich vystavenie boli preberacie protokoly. K tomu je potrebné uviesť, že rozpor, o ktorom hovorí správca
dane, neexistuje. Výška súm uvedená na faktúrach samozrejme bola odkontrolovaná, avšak keďže
faktúry neobsahovali nesprávne údaje, ktoré by boli v neprospech žalobcu, práve naopak odchýlka bola
v prospech žalobcu, konateľ žalobcu A. C. nemal dôvod proti faktúram namietať.

30. Za situácie, že žalobca preukázal skutočné dodanie deklarovaných služieb, správca dane mohol
dosiahnuť opätovný presun dôkazného bremena na žalobcu len v tom prípade, ak by vykonal dôkazy,
z ktorých by jednoznačne vyplýval záver o fiktívnosti zdaniteľného plnenia. Z vyššie uvedenýchjudikatórnych záverov popritom vyplýva, že dôkazy správcu dane by museli mať minimálne rovnakú
výpovednúschopnosť,závažnosťavierohodnosťakodôkazypredloženédaňovýmsubjektom.Samotné
vyslovenie pochybnosti o existencii zdaniteľného plnenia je nepostačujúce. Z obsahu administratívneho

spisu ako aj z obsahu rozhodnutí vyplýva, že správca dane žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali
jeho verziu o fiktívnosti plnenia, nevykonal, a teda dôkazné bremeno na žalobcu v tomto ohľade
prejsť nemohlo. Pochybnosti, ktoré správca dane vyslovil v Oboznámení, sa nezakladali na žiadnych
dôkazoch, išlo len o indície a hypotézy správcu dane, ktoré tento účelovo na ťarchu žalobcu
vyabstrahoval z údajných, prípadne nepodstatných rozporov vo výpovediach svedkov, zo skutočností

netvoriacich dôkazné bremeno žalobcu, zo skutočností, ktoré sa týkali iných daňových subjektov,
prípadne zo skutočností, ktoré nemali a nemohli mať žiaden vplyv na existenciu zdaniteľného plnenia.
Takýto postup správcu dane bol nesprávny. Správca dane mal vykonať dôkazy, ktorými by jednoznačne
vylúčil skutkový dej zdaniteľného plnenia preukázaného žalobcom. Správca dane však označeným
spôsobom nepostupoval, len formálne uviedol nedôvodné pochybnosti a tak sa snažil vykompenzovať
dôkaznú núdzu vo vzťahu k vlastnej verzii skutkového deja spočívajúcej vo fiktívnosti zdaniteľného

plnenia. Keďže žalovaný takýto postup správcu dane označil za zákonný, potom je záver žalovaného o
prechode dôkazného bremena na žalobcu v celom rozsahu nesprávny. Podľa žalobcu všetci svedkovia
zhodne potvrdili skutkový dej zdaniteľného plnenia a správca dane namiesto vykonania iných dôkazov,
ktoré by boli spôsobilé preukázať skutkový dej tvrdený správcom dane, hľadal drobné a nepodstatné
rozpory vo výpovediach svedkov a tieto následne označil za dôvodné pochybnosti.

31. Z ust. § 74 Daňového poriadku vyplýva, že aj rozhodnutie odvolacieho orgánu musí obsahovať
náležité odôvodnenie. Z ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že žalovaný bol povinný
prostredníctvom odôvodnenia sa vysporiadať so všetkými uplatnenými námietkami žalobcu. Z judikatúry
Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v prípade ak sa orgán v rozhodnutí o odvolaní nevysporiadal so

všetkými skutočnosťami uplatnenými v odvolaní, je to dôvod na zrušenie takéhoto rozhodnutia z
dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok uvedených dôvodov. Podľa žalobcu sa žalovaný vysporiadal
s jeho odvolacími námietkami len formálne, nakoľko len prevzal dôvody, ktoré vyslovil správca dane
v Oboznámení a v prvostupňovom rozhodnutí. Žalobca sa popritom k pochybnostiam uvedeným v
Oboznámení vyjadril prostredníctvom svojho podania „Vyjadrenie k oboznámeniu so skutočnosťami

zistenými v priebehu daňovej kontroly a pochybnosťami správcu dane – TATRA INVESTMENT s.r.o.
zo dňa 25.01.2023“. So skutočnosťami uvedenými v tomto vyjadrení sa však nevysporiadal ani
správca dane a ani žalovaný. Žalovaný na odvolacie námietky žalobcu reagoval uvádzaním tých
istých pochybností, ktoré pôvodne uvádzal správca dane. Takéto skutočnosti nie sú pochybnosťami s
následkom spätného prenosu dôkazného bremena na žalobcu a nie sú spôsobilé poprieť existenciu

už preukázaného zdaniteľného plnenia. Žalovaný nad rámec prvostupňového rozhodnutia uviedol, že
svedok D. E. síce ústne potvrdil vykonanie prác pre žalobcu, avšak podľa žalovaného nepredložil také
dôkazy, ktoré by potvrdili uskutočnenie zdaniteľných plnení. Z ust. § 25 Daňového poriadku vyplýva,
že svedok je fyzická osoba, ktorá vypovedá o okolnostiach, ktoré sú jej známe. Osoba svedka nemá
dôkaznú povinnosť, pričom v rámci výsluchu svedka nie je povinná skutočnosti uvedené vo svedeckej

výpovedi akýmkoľvek dôkazom preukazovať.

32. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom nedôvodných pochybností žalovaný uviedol len to, že
správca dane predsa žalobcovi oznámil postupom podľa ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku svoje
pochybnosti, následkom čoho na žalobcu prešlo dôkazné bremeno a tento mal navrhnúť dôkazy na

odstránenie pochybností správcu dane. Podľa názoru žalovaného, keďže žalobca nenavrhol žiadne
iné dôkazy, dôkazné bremeno neuniesol. Skutočnosť, že žalobca namietal nedôvodnosť pochybností
(pričom ako prílohu k odvolaniu priložil Vyjadrenie k oboznámeniu so skutočnosťami zistenými v
priebehu daňovej kontroly a pochybnosťami správcu dane – TATRA INVESTMENT s.r.o. zo dňa:
25.01.2023) zostala zo strany žalovaného nepovšimnutá. Ak žalovaný len bez ďalšieho uvádza, že

pochybnosti správcu dane boli opodstatnené, s prihliadnutím ku skutočnosti, že námietka nedôvodnosti
pochybností zo strany žalobcu bola hlavným odvolacím dôvodom, v tomto ohľadne je záver žalovaného
o opodstatnenosti pochybností arbitrárny a nepreskúmateľný.

33. Žalovaný bez toho, aby sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, len mechanicky prezval

skutkové a právne závery správcu dane uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a tieto označil za
správne a zákonné. Žalovaný takto prevzal chybné závery správcu dane, ktoré správca dane uviedol
v prvostupňovom rozhodnutí a ktoré sa týkali vyhodnotenia vykonaných dôkazov a opodstatnenosti
pochybností oznámených žalobcovi podľa ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Ak súd vyhodnotírozhodnutie žalovaného ako nezákonné, tak zistená nezákonnosť sa potom musí vzťahovať aj na
prvostupňové rozhodnutie.

34. Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného nezákonné, nakoľko rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo do otázky ohľadne
dôkazného bremena a jeho prenosu (ust. § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len
„SSP“), rozhodnutie žalovaného je vzhľadom na nedostatok uvedených dôvodov, ako aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že žalovaný sa nevysporiadal so žiadnymi skutočnosťami uvedenými žalobcom v

odvolaní, ktoré sa týkajú dôvodnosti oznámených pochybností správcom dane, nepreskúmateľné (ust.
§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) a čo sa týka skutkového stavu prezentovaného žalovaným (a správcom
dane) v súvislosti s otázkou preukázania reálneho poskytnutia zdaniteľného plnenia, takýto skutkový
stav nemá oporu v administratívnom spise (ust. § 191 ods. 1 písm. f) SSP).

35. Žalobca v petite správnej žaloby žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva

Slovenskej republiky č. 102599423/2023 zo dňa 19.10.2023 z dôvodov podľa ust. § 191 ods. 1 písm.
c), d) a f) SSP, a tiež aby zrušil aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101595646/2023 zo dňa
23.06.2023 a vec vrátil orgánom verejnej správy na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu
trov konania.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

36. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v plnom rozsahu trvá na skutočnostiach
a záveroch uvedených v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí. Správca dane vykonal v rámci
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že nedošlo

k naplneniu skutkovej podstaty práva odpočítať daň obsiahnutej v ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 zákon
o DPH. Daň deklarovaná na faktúrach vystavených pre žalobcu spoločnosťou LIZARD TN s.r.o. sa stala
splatnou iba z titulu uvedenia dane na daňovom doklade (§ 69 ods. 5 zákon o DPH), nie však z titulu
skutočného obsahu právneho úkonu obsiahnutého v ustanovení § 19 ods. 1 zákon o DPH.

37. Podľa žalovaného správca dane hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti, pritom prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane postupoval v
zmysle § 24 Daňového poriadku, určoval procesný postup v daňovom konaní, postupoval v medziach
zákona a vykonal také dôkazy, ktoré prispeli k úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhov žalobcu. V
rámci dokazovania správca dane zároveň posudzoval závažnosť jednotlivých získaných a predložených

dôkazných prostriedkov, pričom bolo v jeho právomoci posúdiť ich vierohodnosť a rozhodnúť o ich
dôkaznej preukaznosti alebo nie, nakoľko správca dane je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom
rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov
je vecou úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či určitá skutočnosť sa má považovať za dokázanú,
či vykonané a získané dôkazy postačujú a či si treba ešte obstarať iné. Správca dane v odôvodnení

predmetného rozhodnutia jasne formuloval, aké skutočnosti tvorili jeho podklad, aké úvahy ovplyvnili
hodnotenie dôkazov, a zároveň jasne formuloval svoje závery a tiež to, akého porušenia akých právnych
noriem sa žalobca dopustil.

38. Správca dane postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a dbal na zachovávanie

práv a právom chránených záujmov žalobcu, prihliadal na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo, všetky
získané dôkazy riadne vyhodnotil a skutkový stav správne právne posúdil. Správca dane si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia a jeho závery o nepriznaní odpočítania dane sú
dostatočne podložené zisteným skutkovým stavom, ktorý nie je v rozpore s obsahom administratívneho
spisu.

39. Žalovaný nesúhlasil s vyjadrením žalobcu, že došlo k jednoznačnému preukázaniu skutkového
deja, ktorý potvrdzuje reálnu (materiálnu) existenciu zdaniteľného plnenia. Svedok D. E. ústne potvrdil
vykonanie prác, ale nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili uskutočnenie zdaniteľných plnení tak
ako boli deklarované na sporných faktúrach, pričom vyjadrenia svedka plynúce zo zápisnice o ústnom

pojednávaní nevyvrátili pochybnosti správcu dane o ich reálnom uskutočnení, napr. ohľadom nákupu
parného stroja, čistiacich a dezinfekčných prostriedkov od dodávateľa RDCA s.r.o., ako aj vyjadrenie
svedka, že práce vykonával s brigádnikmi (pričom nevedel uviesť mená týchto brigádnikov, následne
mená brigádnikov nepredložil, spoločnosť LIZARD TN s.r.o. podľa preverených zistení zamestnancovnemala), čo je v rozpore s vyjadrením svedka F. E. D., ktorá tvrdila, že práce mal vykonať p. E.
s manželkou a nejaký pán, či tam boli aj iné osoby uviesť nevedela. Z tvrdení svedka D. E. ďalej
vyplýva, že spoločnosť LIZARD TN s.r.o. čistiace práce poskytla len žalobcovi (pričom tieto boli

poskytnuté len jednorazovo) a spoločnosti LUBIA s.r.o. (nájomcovi apartmánov), pre iné spoločnosti
upratovacie práce nevykonávala. V prípade spoločnosti LIZARD TN s.r.o. sa nejednalo o spoločnosť,
ktorá sa špecializovala na poskytovanie upratovacích prác, pričom bolo zistené, že táto spoločnosť
ani nedisponovala zariadeniami (parný čistič) na výkon takýchto prác a parný čistič ako aj čistiace
a dezinfekčné prostriedky mala spoločnosť LIZARD TN s.r.o. na vykonanie upratovacích prác pre

platiteľa nakúpiť od spoločnosti RDCA s.r.o. To však počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
preukázané nebolo, pričom správca dane prijal záver, že faktúry vyhotovené spoločnosťou RDCA s.r.o.
(akodeklarovanýmdodávateľom)bolivyhotovenéibaformálneaichobsahneodrážaskutočnosť,nebolo
preukázané skutočné dodanie fakturovaných plnení (na základe zisteného skutkového stavu), ani to, kto
mal fakturované plnenie reálne vykonať, nakoľko bolo správcom dane zistené, že konateľ spoločnosti
RDCA s.r.o. F. C. má od 02.01.2017 hlásený trvalý pobyt v meste Piešťany ako bezdomovec. Správcovi

dane sa nepodarilo po vykonaní procesných krokov tohto svedka vypočuť a daň uvedená na faktúrach
sa stala splatnou iba z titulu jej uvedenia na faktúrach v zmysle § 69 ods. 5 zákon o DPH a nie z
titulu uskutočnenia zdaniteľných plnení. Z uvedených skutočností logicky vyplýva, že na vykonanie
fakturovaných prác (v danom skutkovom prípade väčšieho rozsahu) ako čistenie parou (tepovanie)
matracov, sedačiek, kresiel, stoličiek a umytie okien, parapetných dosiek v apartmánoch bez použitia

parného stroja (tepovača) a adekvátnych čistiacich prostriedkov vykonať v danom rozsahu je fakticky
nemožné, pričom aj stotožnenie osôb, ktoré ich mali vykonať, bolo rozporuplné, a teda reálna existencia
takýchto plnení nebola reálne preukázaná.

40. Svedok F. E. D. ústne potvrdila, že p. E. mal vykonávať supercleaning v apartmánoch, bolo spísané,

čo treba upratať (súpis prác), práca bola prebratá preberacím protokolom, ktorý jej bol odovzdaný a
ktorý len fyzicky odkontrolovala a prebrala a následne odovzdala platiteľovi, viac-menej odkontrolovala
apartmány fyzicky. Skutočnosť, či osoby vykonávajúce tieto práce v októbri 2021 boli v areáli nepretržite,
potvrdiť nevedela, nekontrolovala ich dochádzku, pričom uviedla aj to, že bežné upratovacie práce sa
robia denne zamestnancami spoločnosti LUBIA s.r.o. Súpis prác, ktoré bolo potrebné v areáli Tatragolf,

Veľká Lomnica vykonať, nebol žalobcom, spoločnosťou LIZARD TN s.r.o., prípadne svedkom F. E. D.
počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania predložený. Z predložených objednávok
nie je možné identifikovať, v ktorých apartmánoch sa majú práce vykonať a nie je zrejmé, podľa
čoho spoločnosť LIZARD TN s.r.o. vedela, v ktorých apartmánoch a aké konkrétne práce je potrebné
realizovať,pričominformácievobjednávkachbolilenveľmivšeobecné(druhpráce,cenazakus).Taktiež

predložené preberacie protokoly obsahujú len veľmi všeobecné informácie k poskytnutým prácam (druh
a počet), nie je uvedené, v ktorých apartmánoch mali byť jednotlivé práce vykonané, z čoho logicky
možno vyvodiť, že skontrolovať reálne vykonanie prác na základe predložených preberacích protokolov
asi nie je reálne možné. Výpovede konateľa žalobcu a svedkov sú vzájomne nekonzistentné, príliš
všeobecné a vo svojej podstate nič nepreukazujúce. Nejde o nepatrné nezhody, ale o nezrovnalosti

týkajúce sa základnej podstaty zdaniteľných plnení. K predloženým trom fotografiám, ktoré majú
zachytávať p. E. pri realizácii sporných upratovacích prác, žalovaný uviedol, že dané fotky preukazujú,
že nejaká osoba (pravdepodobne p. E.) na fotkách upratuje, ale z daných fotiek nie je možné prijať
jednoznačný záver, že preukazujú reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení tak ako boli uvedené na
sporných faktúrach. V tomto kontexte sa formálna deklarácia obchodných vzťahov so žalobcom a

formálne potvrdenie dodania služieb a vyhotovenia faktúr javia ako nedôveryhodné.

41. Správca dane zaslal žalobcovi Oboznámenie so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej
kontroly č. 100003953/2023 zo dňa 02.01.2023, v ktorom správca dane oboznámil žalobcu aj s
pochybnosťami podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a vyzval žalobcu, aby sa v stanovenej lehote k

pochybnostiam vyjadril, neúplne údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a pravdivosť údajov riadne preukázal,
čím bolo účinne prenesené dôkazné bremeno. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené,
že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade
nepochybne došlo), musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne
došlo tak ako deklaruje. Ide o procesnú povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie,

kedy dôkazné bremeno leží predovšetkým na daňovom subjekte.

42. K žalobnej námietke, že žalovaný bez toho, aby sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu,
len mechanicky prevzal skutkové a právne závery správcu dane a nevysporiadal sa so žiadnymiskutočnosťami uvedenými žalobcom v odvolaní, žalovaný uviedol, že uvedené tvrdenie žalobcu nie je
pravdivé, žalovaný sa s podstatnými námietkami vysporiadal v rozhodnutí (nešlo o žiadne mechanické
vysporiadanie resp. nevysporiadanie sa so žiadnymi skutočnosťami) a na základe zisteného skutkového

stavu prijal právny záver, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane. Žalovaný nemusí dať odpoveď na
všetky námietky žalobcu, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam, prípadne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia.
Žalovaný sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu prednesenými v odvolaní.

43. Žalovaný sa pridržal záverov uvedených v správnou žalobou napadnutou rozhodnutí a navrhol, aby
správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

44. Žalobca v podanej replike zotrval na dôvodoch podanej správnej žaloby a zopakoval časť

argumentácie uvedenej v správnej žalobe. Poukázal na to, že žalovaný výslovne uviedol: „Výpovede
konateľa žalobcu a svedkov sú vzájomne nekonzistentné, príliš všeobecné a vo svojej podstate
nič nepreukazujúce. Nejde o nepatrné nezhody, ale o nezrovnalosti týkajúce sa základnej podstaty
zdaniteľných plnení.“ Predmetné tvrdenie podľa žalobcu usvedčuje žalovaného z účelového hodnotenia
vykonaných dôkazov. Žalobca v správnej žalobe podrobne popísal všetky skutočnosti, ktoré boli

zhodným spôsobom potvrdené zo strany svedkov D. E., E. D., C. E. a konateľa žalobcu C.. Svedecké
výpovede neboli v žiadnom prípade vzájomne nekonzistentné a všeobecné. Svedkovia zhodne popísali
čo predchádzalo samotnému výkonu deklarovaného zdaniteľného plnenia, ako došlo k nadviazaniu
spolupráce medzi žalobcom a spoločnosťou LIZARD TN s.r.o., ako došlo k zadaniu prác, ako došlo
k vykonaniu prác a odovzdaniu prác. Žalovaný a ani správca dane však z dôvodu svojho účelového

postupu smerujúceho k odopretiu nároku na odpočítanie dane zhodné tvrdenia svedkov do úvahy
nevzali.

45.Tvrdeniažalovanéhoopodstatnýchrozporochvovýpovediachsvedkovnemajúoporuvovykonanom
dokazovaní. Svedkovia potvrdili vykonanie zdaniteľného plnenia tak ako bolo deklarované zo strany

žalobcu. V zhode s tvrdeniami svedkov bol aj obsah vyplývajúci z predloženej fotodokumentácie.
Správca dane a žalovaný teda popreli nárok na odpočítanie dane na podklade skutočností, ktoré
nemožno pričítať žalobcovi. V prvom rade išlo o skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané s akými
konkrétnymi brigádnikmi mal svedok D. E. vykonať práce. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že
konateľ žalobcu nevedel preukázať kto konkrétne vykonával práce za LIZARD TN, s.r.o. Žalobcovi na

jeho ťarchu taktiež žalovaný pričítal svoj záver, že medzi spoločnosťami LIZARD TN, s.r.o. a RDCA s.r.o.
nedošlo k dodaniu čistiacich a dezinfekčných prostriedkov a že spoločnosť LIZARD TN s.r.o. v čase
výkonuprácnedisponovalaparnýmičističom.KuvedenémužalobcapoukázalnajudikatúruNajvyššieho
správneho súdu SR, sp. zn. 1Sfk/24/2022 kde najvyšší správny súd uviedol, že daňový subjekt nie
je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako

je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane či
neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami (nález Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 627/2022-43 z 27.04.2023).V obchodnej praxi je bežné a zodpovedajúce aj právnej úprave
Obchodného zákonníka, že jeden podnikateľský subjekt si objedná služby od iného podnikateľského
subjektu bez toho, aby vedel či musel vedieť, ktoré konkrétne fyzické osoby plnenie v mene dodávateľa

vykonajú.

46. K požiadavkám správcu dane na predloženie menných zoznamov pracovníkov sa vyjadril aj Najvyšší
správny súd ČR vo veci sp. zn. 8Afs 22/2022-92, keď uviedol: „Nejvyšší správní soud konstatuje, že
požadavek žalovaného na předložení jmenných seznamů či identifikaci zaměstnanců dodavatelů neměl

v posuzovaném případě žádné opodstatnění. Jelikož bylo předmětem plnění poskytnutí služeb, nikoliv
pracovníků, je požadavek na poskytnutí jmenných seznamů zaměstnanců dodavatelů, popř. identifikaci
těchto zaměstnanců, zcela nepřiměřený.“

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

47. V podanej duplike žalovaný zopakoval, že tak žalovaný ako aj správca dane postupovali v súlade
s platnou legislatívou, zisteným skutkovým stavom a dôsledne sa riadili splnením podmienok zákon o
DPH. V posudzovanom prípade ide rigorózne o nesplnenie hmotnoprávnych podmienok podľa zákona oDPH, čo je prvoradý a podstatný dôvod pre neuznanie uplatnenia nároku na odpočítanie DPH. Žalovaný
zotrval na skutočnostiach a právnych záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj vo
vyjadrení k správnej žalobe a navrhol, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

48. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň
10.09.2025. Účastníci konania sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadrili v zhode s obsahom

ich písomných prednesov. Právny zástupca žalobcu zotrval na petite správnej žaloby a žiadal zrušenie
rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane a vrátenie veci na ďalšie konanie. Poverená
zástupkyňa žalovaného navrhla správnu žalobu žalobcu zamietnuť.

49. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov podanej správnej

žaloby (§ 134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190
SSP zamietol.

50. Predmetom prieskumu v konaní pred správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým
žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane

podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5 487,60 eur na DPH
sa zdaňovacie obdobie október 2021. Daňové orgány neuznali žalobcom uplatnené odpočítanie dane
z dvoch faktúr od dodávateľa LIZARD TN s.r.o. z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
vo vzťahu k preukázaniu v poradí druhej hmotnoprávnej podmienky na odpočet DPH, teda že nebola
preukázaná materiálna existencia plnenia - dodanie služieb.

51.Úvodomkzodpovedaniužalobnýchnámietokprednesenýchvsprávnejžalobesprávnysúdpovažuje
za potrebné poukázať na všeobecné teoretické východiská uplatňovania nároku na odpočet DPH. Právo
na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH

a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť,
daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali,
predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane
judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom
režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej

v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú
neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky,
za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí
C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie
uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom

vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane
judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa
22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

52. V rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i)

hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane),
(ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie,
(iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a
(iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.

53. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je naďalej základným predpokladom pre odpočet
DPH. Splnenie podmienok pre odpočítanie dane vo všeobecnosti preukazuje osoba, ktorá si právo
na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane
splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane, a to v prípade daňového podvodu
alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie dane a zamedzenie „zmiešavania“

dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená v judikatúre Najvyššieho súdu
SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov nachádza svoj materiálnyodraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre neuznanie odpočítania dane a je
pri nich odlišný obsah a rozsah dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane.

54. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú :
(1) poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status
osoby deklarovaného dodávateľa),
(2) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia),
(3) prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

55. Platí pritom, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva
na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade formálnych
podmienok tomu tak bez ďalšieho nie je. Nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu
viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočet dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper

Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.
novembra 2021, bod 33; vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 38; vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 29 ).

56. Platiteľ dane si v zmysle zákona o DPH môže odpočítať daň:

• dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
• daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo služby (§ 19 ods.
2 zákona o DPH),
• daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), a

• zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

57. Pri daňovom podvode je na rozdiel od preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane zo strany daňového subjektu dôkazné bremeno primárne na správcovi dane.

Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu boli zadefinované v judikatúre Súdneho dvora
EÚ, na základe ktorej bol vytvorený tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu (C-439/04 a
C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling). Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho
dôkazného bremena:
(1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek

predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),
(2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode
na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť a
nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu)
(3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia ktoré po ňom je možné rozumne

vyžadovať aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence
vedomostný test konkrétneho subjektu).

58. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH; Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo

prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

59. Podľa § 49 ods. 1 Zákon o DPH; Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12,c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

60. Správny súd považuje za potrebné, nadväzujúc na vyššie uvedené všeobecné závery, uviesť,
že rozhodnutia daňových orgánov v tu prejednávanej veci obsahujú aj také čiastkové formulácie,
z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že dôvodom pre neuznanie práva na odpočítanie dane je
nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky - nepreukázanie dodania plnenia - dodania služieb osobu
registrovanou pre daň (nepreukázanie, že plnenie bolo dodané deklarovaným dodávateľom alebo inou

zdaniteľnou osobou). Ide najmä o tie časti rozhodnutí, kde sa uvádza, že nebolo preukázané ani
dodanie inou zdaniteľnou osobou. Z celého kontextu rozhodnutí daňových orgánov je ale zrejmé,
že bola spochybnená samotná materiálna existencia plnenia a nie len dodanie služieb dodávateľom,
ktorý vystavil faktúru. Tieto skutočnosti nerozporuje ani žalobca v podanej správnej žalobe, keď sám
pomenoval dôvod neuznania nároku na odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania reálneho dodania
služieb.

61. Ako už bolo uvedené v úvodoch tohto rozhodnutia, dôkazné bremeno na preukázanie splnenia
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH ťaží daňový subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie.
Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť
svoje tvrdenia preukázať. Správca dane preveruje splnenie podmienok pre odpočítanie dane.

Úlohou správcu dane nie je vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nepotvrdia a nepreukážu
skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, pretože správca dane len verifikuje, či boli splnené podmienky
pre uplatnené odpočítanie dane. Dôkazné bremeno ťaží správcu dane v prípade vyhodnocovania
splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH len v rozsahu týkajúcom sa podloženia/
preukázania konkrétne identifikovaných pochybností, ktoré správca dane vysloví po preverení tvrdení

daňového subjektu. Ak správca dane relevantne spochybní tvrdenia daňového subjektu (tvrdenia
správcu dane o pochybnostiach sú podložené dôkazmi), potom sa dôkazné bremeno presúva opäť
na daňový subjekt, ktorý následne môže pochybnosti správcu dane vyvrátiť (najmä predložením ďalších
dôkazov). Ak daňový subjekt pochybnosti správcu dane nevyvráti, neuniesol tým dôkazné bremeno
na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane.

62. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku platí, že ak v priebehu daňovej kontroly vzniknú pochybnosti
o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom
alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému
daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti

vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

63. V prejednávanej veci žalobca predložil správcovi dane faktúry, objednávky, preberacie protokoly
a nájomné zmluvy o prenajatí apartmánov spoločnosti LUBIA s.r.o., neskôr aj fotografie. Správca dane
preveroval skutočnosti tvrdené žalobcom, boli vykonané výsluchy svedkov ako aj obstarané ďalšie

listinné dôkazy, a následne správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu
daňovej kontroly a s jeho pochybnosťami Oboznámením č. 100003953/2023 zo dňa 02.01.2023.
V uvedenom oznámení správca dane zhrnul zistenia, ktoré vyvodil z vykonaných dôkazov a podrobne
popísal svoje pochybnosti vo vzťahu k zadaniu objednávok a cenovej ponuke, vo vzťahu k objednávkam
a preberacím protokolom, vo vzťahu k cene, ktorá bola uvedená na objednávkach a ktorá bola uvedená

na faktúre, pochybnosti vo vzťahu k osobám, ktoré mali práce vykonávať, pochybnosti týkajúce sa
použitia parného čističa a jeho kúpy, pochybnosti vo vzťahu k cenovým ponukám od iných spoločností,
pochybnosti vo vzťahu k vykonaniu sezónnych prác inými spoločnosťami, ako aj pochybnosti týkajúce
sa chýbajúceho právneho titulu na zabezpečovanie sezónneho upratovania zo strany žalobcu. Žalobca
sa k pochybnostiam správcu dane vyjadril v podaní zo dňa 25.01.20203, označil pochybnosti správcu

dane za nedôvodné s tým, že nemajú reálny ani racionálny základ a vo svojom vyjadrení nenavrhol
vykonanie žiadnych ďalších dôkazov.

64. Správny súd mal preukázané, že správca dane vzniesol relevantné pochybnosti o splnení
hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH (konkrétne druhej podmienky - existencia plnenia), ktoré

boli podložené dôkazmi obstaranými zákonným spôsobom v priebehu daňovej kontroly. Dôkazné
bremeno sa účinne presunulo na žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt, pričom žalobca svojím
ďalším postupom pochybnosti správcu dane nevyvrátil.65. Žalobca v podaných žalobných námietkach opomína, že z predložených písomných
dokladov - faktúry, objednávky a preberacie protokoly – vôbec nie je zrejmé, v ktorých apartmánoch
mali byť práce vykonané a ako konateľ dodávateľa pán D. E. podľa objednávky mohol vedieť rozsah

požadovaných prác. Je logická úvaha správcu dane v jeho rozhodnutí, keď uviedol, že svedkovia A. B.
C., F. E. D. a D. E. neuviedli, že čistiace práce boli vykonávané takmer vo všetkých apartmánoch,
ďalej že je logické, že už pri objednaní uvedených služieb zo strany žalobcu musel byť vopred zadaný
nielen druh prác, cena za úkon, obdobie realizácie, ale hlavne rozsah prác (resp. počet), teda v koľkých
typoch apartmánov sa majú čistiace práce vykonať, nakoľko v jednotlivých apartmánoch sa môže

nachádzať aj viacero druhov nábytku (stoličiek, kresiel, matracov). Vedieť tieto skutočnosti vopred bolo
podľa správcu dane predpokladom výberu dodávateľa, ktorý bude mať potrebné materiálno-technické
a personálne vybavenie na poskytnutie čistiacich prác, vykonaných v dohodnutom termíne.

66.Zároveňjepotrebnéuviesť,žeA.B.C.uvádzal,žeonzadávalrozsahprácvpredloženejobjednávke,
avšak objednávka bola vyhotovená až dňa 30.09.2021, pričom už v lete roku 2021 mal pán E. navštíviť

areál vo Veľkej Lomnici a za prítomnosti F. E. D. (zamestnanec spoločnosti LUBIA s.r.o. na pozícii
prevádzkar) si mal obzrieť areál. Konateľ žalobcu sa nezúčastnil ohliadky apartmánov, teda nebol
prítomný pri ohliadke a zadaní rozsahu prác, čo vyplýva z toho, že pokyny mala zadávať F. E. D., A. B.
C. sa nezúčastnil ani prebratia prác. Z výpovedí svedkov vyplýva rozpor, pretože A. B. C. tvrdil, že on
zadával rozsah prác, pričom len podpísal objednávku, z ktorej ale nie je zrejmé, aký počet nábytku

a okien mal byť predmetom čistenia a v ktorých apartmánoch, skutočne ale mala rozsah prác zadať
F. E. D. na základe súpisu, ktorý mal byť odovzdaný pánovi D. E., pričom takýto súpis v daňovej kontrole
a ani vo vyrubovacom konaní vôbec nebol predložený.

67. Z predložených objednávok vôbec nevyplýva rozsah objednávaných prác. Za žalobcu sa dodania

plnenia nikto nezúčastňoval a žalobca nepreukázal, že by na strane žalobcu bola osoba, ktorá by mala
vedomosť o tom, v ktorých apartmánoch mali byť služby poskytnuté a v akom rozsahu. V tejto súvislosti
je potrebné poukázať na výpoveď F. E. D.: „Mali sme spísané, čo treba upratovať, ktoré postele treba
vytepovať, matrace, pohovky a ja som tento súpis pánovi E. odovzdala.“ Ďalej uviedla : „Ja som im
odovzdala súpis prác, ktoré mali byť vykonané, tieto vykonali, potom som následne práce prevzala, viac-

menej som kontrolovala tieto apartmány fyzicky.“ Z uvedenej výpovede vyplýva, že sa nepreukázalo
tvrdenie konateľa žalobcu A. B. C., že on zadával rozsah vykonaných prác, pretože on len podpísal
objednávky, z ktorých nie je zrejmé, v ktorých apartmánoch a čo má byť predmetom čistenia a nie je
zrejmé ani to ako mohol mať informácie o potrebnom rozsahu prác. F. E. D. uvádzala, že mala pánovi D.
E.odovzdaťsúpis,zktoréhomalobyťzrejmé,ktorýnábytoktrebavytepovaťavyčistiť,pričomanikonateľ

žalobcu A. B. C. a ani konateľ dodávateľa D. E. takýto súpis neuvádzali a napokon takýto súpis nebol
ani predložený v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní ako dôkaz o rozsahu prác, ktoré mali byť
realizované.

68. Žalobca vo vznesených námietkach opomína, že predložené listinné dôkazy nie sú úplné a

nebolo preukázané, na základe čoho pán D. E. vedel, v ktorých apartmánoch a čo sa má upratovať,
ani to na základe akých skutočností mal A. B. C. zostaviť objednávku a zadať rozsah prác. Zo
samotných objednávok nevyplýva rozsah a časové obdobie výkonu prác. Bol zistený aj rozdiel v cene
(aj keď bola na faktúre nižšia cena ako v objednávke), čo žalobca nijakým spôsobom neobjasnil.
Žalobcovi taktiež z nájomnej zmluvy nevyplývala povinnosť obstarať sezónne upratovanie apartmánov,

ktoré boli prenajaté spoločnosti LUBIA s.r.o., ktoré táto spoločnosť ďalej prenajímala tretím osobám.
Podstatná je aj skutočnosť, že za žalobcu sa nikto nezúčastnil ani odovzdania predmetu čistenia
a ani prebratia prác, žalobca neobjasnil ani to, ako sa takéto sezónne práce realizovali pred a po roku
2021, ani na základe čoho akceptoval cenu stanovenú pánom D. E..

69. V priebehu konania sa nepreukázalo, ktoré apartmány mali byť konkrétne predmetom upratovania,
ako pán D. E. mohol vedieť čo a kde sa malo upratovať. Mal mať univerzálnu kartu na prístup
do apartmánov, čo ale tiež nepreukazuje, že pán D. E. vedel, ktoré apartmány sa majú upratovať.
Napokon žalobca a ani svedkovia nijakým spôsobom bližšie neobjasnili konkrétne okolnosti realizovania
prác, pretože v niektorých apartmánoch mohli byť ubytovaní hostia, teda pán E. by potom s univerzálnou

kartou mohol vstúpiť aj do takých apartmánov, kde boli ubytovaní hostia. Nebolo tak vôbec preukázané
akým spôsobom mali byť zadefinované apartmány, v ktorých sa mali práce vykonávať.70. Daňové orgány dôvodne poukázali na rozpory vo výpovedi F. E. D. a pána D. E.. F. E. D.
vypovedala, že práce mal realizovať pán D. E. s manželkou, ktorú jej predstavil a aj s jedným pánom
mali mať k dispozícii jeden apartmán na bývanie počas výkonu prác. Pán D. E. manželku nespomínal,

uviedol, že práce realizoval s brigádnikmi, ktorých mená nevedel uviesť, neprihlásil nikoho do Sociálnej
poisťovne, brigádnikov mal vyplácať z vlastných finančných prostriedkov a mal byť ubytovaný sám v izbe
na prízemí. Nie je pravdou, že svedkovia v podstatnom zhodne potvrdili dodanie prác. Vo výpovediach
svedkov boli identifikované konkrétne rozpory ohľadne osôb, ktoré mali práce vykonať a ohľadne
ich ubytovania. Je nepravdepodobné, že pokiaľ by pán D. E. práce vykonával so svojou manželkou,

neuviedol by pri výsluchu konkrétne, že tieto práce boli vykonávané aj jeho manželkou a uviedol by,
že práce vykonali brigádnici, ktorých mená nevie uviesť.

71. Vo vzťahu k výpovedi konateľa žalobcu A. B. C. je potrebné uviesť, že podstatné je, že mal zadať
objednávky, podpísať faktúry a preberacie protokoly, ale nič konkrétne o odovzdaní služieb nevedel,
pretože všetko mala zabezpečovať F. E. D., ktorá nebola zamestnancom žalobcu (za žalobcu bola

len osobou splnomocnenou na podávanie daňových priznaní). Žalobca je prenajímateľom apartmánov
a nájomcom je spoločnosť LUBIA s.r.o., ktorej zamestnancom mala byť F. E. D. ako prevádzkarka
(konateľom spoločnosti LUBIA s.r.o. je taktiež A. B. C.). Podľa výpovedí svedkov dodávateľ LIZARD TN
s.r.o. mal navyše služby upratovania a čistenia dodať v lete roku 2021 aj pre spoločnosť LUBIA s.r.o.,
pričom nikto z vypočutých svedkov neobjasnil, aké práce mali byť vykonané pre spoločnosť LUBIA s.r.o.

72. Je nedôvodná námietka žalobcu o tom, že nebol identifikovaný dostatočný rozpor vo výpovedi
svedka A. B. C. a F. E. D.. Správny súd uznáva argumentáciu daňových orgánov o rozporoch vo
výpovediach týchto osôb. A. B. C. uviedol, že práce mali byť realizované len na základe písomných
objednávok, ktoré on vyhotovil a podpísal a ktoré osobne odovzdala F. E. D. pánovi D. E. v areáli

rezortu, ako aj univerzálnu kartu s požiadavkou, ktoré apartmány je potrebné vyčistiť. Konateľ žalobcu
nespomínal okrem objednávok, ktoré ale neobsahovali identifikáciu apartmánov a predmet prác
(matrace, kreslá, okná, stoličky a pod.) žiaden iný súpis. Oproti tomu F. E. D. vo výpovedi uviedla,
že rozsah prác bol spísaný, teda, že bolo spísané, čo treba upratať, ktoré postele, matrace, pohovky
treba vytepovať a tento súpis prác mala odovzdať pánovi D. E.. Aj keď otázka zo strany správcu dane

bola formulovaná vo vzťahu k svedkom rôzne, svedkovia nevypovedali zhodne o priebehu zadania prác,
nakoľko z výpovede F. E. D. vyplynulo, že mal byť vyhotovený konkrétnejší súpis prác ako objednávka,
o takomto súpise ale vo výpovedi nehovoril A. B. C. a ani pán D. E., a takýto súpis prác nebol
v listinnej podobe v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania ani predložený. Výpovede
svedkov sú rozporné aj v tom kto konkrétne zadal rozsah prác, keď A. B. C. uvádzal, že objednávku

vyhotovoval on, rozsah prác si mal ale prísť pozrieť pán E. za prítomnosti F. E. D. v lete 2021, teda
nie je ani zrejmé, na základe akých podkladov mohol A. B. C. vyhotoviť objednávku a na základe
čoho mohol mať konkrétne poznatky o rozsahu, v ktorom bolo potrebné práce vykonať. Pokiaľ konateľ
žalobcu nebol prítomný pri zadaní a prebratí prác, nevedel ani konkretizovať, ktorých apartmánov sa
čistenie týkalo, ako bol zabezpečený vstup dodávateľa a ním zabezpečených osôb do areálu, potom

je žalobca vystavený riziku dôkaznej núdze. Je logické vyžadovať, aby si konateľ daňového subjektu
zabezpečil rozsiahlejšie informácie o dodaní služieb a o spôsobe ich realizácie, najmä ak dodávateľom
je spoločnosť, ktorá sa nešpecializuje na takýto druh služieb (dodala ich len žalobcovi a spoločnosti
LUBIA s.r.o. v roku 2021). Je dôvodné vyžadovať, aby daňový subjekt mal dostatočnú vedomosť o tom,
aké osoby vstupujú do areálu v jeho vlastníctve a aké služby budú realizované s ohľadom na to,

že apartmány žalobca prenajíma spoločnosti LUBIA s.r.o. a tieto sú ďalej prenajímané tretím osobám.
Realizácia podnikateľskej činnosti je plne v dispozícii daňového subjektu a je na ňom, aké dôkazy si o jej
realizácii zabezpečí aj pre účely možnej budúcej potreby preukázať podmienky súvisiace s uplatnením
daňových oprávnení. Ak daňovému subjektu chýbajú dôkazy o realizácii jeho podnikateľskej činnosti,
vystavuje sa tým riziku dôkaznej núdze pri preukazovaní nárokov na uplatnené daňové oprávnenia.

73. Svedok D. E. si nepamätal, či bola zmluva alebo objednávka ale nepotvrdil, že by prebratie
apartmánov prebehol tak, ako to popísala F. E. D.. Výpovede pána D. E. a F. E. D. sa nezhodovali ani
v tom, kto mal práce vykonať. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobca namietal, že správca dane sa nespýtal
pána D. E. a F. E. D. koľko apartmánov bolo predmetom čistenia, ide o skutočnosť, ktorú mal preukázať

žalobca a rozsah prác mal vyplývať predovšetkým z predložených písomných dokladov, preto je aj táto
žalobná námietka nedôvodná.74. K výpovediam svedkov správny súd ešte považuje za potrebné uviesť, že samotné svedectvá
nemôžu byť považované za dostatočné na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na
uznanie nároku na odpočet dane, ak sú v rozpore aj s inými dôkazmi, ktoré jednoznačne poukazujú

na nesplnenie týchto podmienok. Svedectvá ako subjektívne výpovede nemajú rovnakú dôkaznú
silu ako objektívne listinné dôkazy či iné materiálne skutočnosti, ktoré správca dane vyhodnotí v
rámci dokazovania. Ak správca dane, resp. žalovaný vo svojom rozhodnutí uvedú konkrétne dôkazy,
ktoré preukazujú neexistenciu reálneho plnenia, svedectvá bez ďalšieho relevantného a objektívneho
podkladu nemôžu tieto dôkazy spochybniť ani prekryť (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.

zn. 4Sfk/8/2024 zo dňa 10.02.2025).

75. Nie sú dôvodné žalobné námietky žalobcu o tom, že daňové orgány na neho prenášali zodpovednosť
za iné daňové subjekty. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosti týkajúce sa dodávateľa, konkrétne
či a odkedy vlastnil parný čistič, a na skutočnosti týkajúce sa spoločnosti RDCA s.r.o. (subdodávateľ
dodávateľa LIZARD TN s.r.o. vo vzťahu k parnému čističu a čistiacim prostriedkom), ani v tomto smere

vznesené žalobné námietky nie sú dôvodné. V rámci preverovania splnenia podmienok na odpočet
DPH je uznaným cieľom aj v judikatúre Súdneho dvora EÚ (z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti tejto
dane) boj proti podvodom na DPH, čo odôvodňuje postup daňových orgánov, keď preverujú celý
obchodný reťazec, v ktorom sa dodanie tovarov a služieb realizuje, a to pred aj po preverovanom
článku reťazca. Pokiaľ správca dane preveroval, či dodávateľ žalobcu mal personálne a materiálne

zdroje na dodanie služieb, overoval tým skutočnosti tvrdené žalobcom u priameho dodávateľa žalobcu.
Ani týmto overovaním u priameho dodávateľa žalobcu sa ale nepotvrdili tvrdenia žalobcu o dodaní
služieb. Skutočnosti o nedostatku materiálnych a personálnych zdrojov na strane dodávateľa resp.
subdodávateľov by samé osebe nemohli byť dôvodom pre neuznanie odpočítania DPH z dôvodu
nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, avšak nejde o skutočnosti jediné, tieto skutočnosti boli

vyhodnotené vo vzájomnej súvislosti aj s inými zistenými skutočnosťami, a to predovšetkým so
skutočnosťami zistenými na strane žalobcu. Pokiaľ ide o zistenia týkajúce sa subdodávateľa RDCA
s.r.o., ktoré sú uvádzané v rozhodnutia daňových orgánov, tieto sú uvedené v podstate navyše, pretože
na vznesenie pochybností o tvrdeniach žalobcu stačili už aj tie skutočnosti, ktoré boli zistené vo
vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom LIZARD TN s.r.o. Správcovi dane nemožno

vyčítať, že overoval možnosť dodania služieb dodávateľom a overoval aj subdodávateľa, pretože týmto
postupom daňové orgány preverujú splnenie podmienok na odpočet DPH (a preverujú aj to, či nebol
spáchaný podvod na DPH, pričom boj proti podvodom na DPH je uznaným cieľom v rámci judikatúry
Súdneho dvora EÚ).

76. Správca dane poukazoval na to, že z objednávok nevyplýva rozsah prác a ani vymedzenie
konkrétnych apartmánov, v ktorých sa práce mali realizovať. Je logické, že takéto skutočnosti musia
byť známe na začiatku spolupráce, pretože od týchto základných skutočností sa odvíja stanovenie
počtu osôb, ktoré budú práce realizovať, časové obdobie realizácie prác, napokon aj rozsah potrebných
čistiacich prostriedkov a pomôcok na realizáciu prác a v neposlednom rade aj stanovenie ceny. Je

pravdou tvrdenie žalobcu, že žiadny právny predpis neukladá daňovému subjektu povinnosť uviesť
konkrétne úkony a zadefinovať podrobne práce na objednávkach, avšak v prípade, že si daňový subjekt
nezabezpečí dostatočné dôkazy o tom ako boli plnenia, v súvislosti s ktorými si uplatňuje odpočítanie
dane, realizované, je vystavený riziku dôkaznej núdze.

77. Svedok pán D. E. mal byť v lete 2021 na mieste výkonu prác, avšak taktiež nevedel konkrétne
uviesť, v ktorých apartmánoch sa práce mali vykonať a podľa čoho vedel, kde sa majú práce realizovať.
Malo ísť o väčší počet apartmánov v bytových domoch, pričom nie je zrejmé ako si od leta 2021
do októbra 2021, kedy mali byť práce realizované, bez akýchkoľvek písomných podkladov mohol
pamätať, v ktorých apartmánoch a v akom rozsahu sa majú práce vykonávať. Konateľ žalobcu A. B.

C., ako už bolo uvedené, taktiež nevedel presne uviesť, v ktorých apartmánoch a v akej postupnosti
sa mali práce realizovať. Žalobca nemal iných zamestnancov, ktorí by mohli dohliadať na výkon prác.
Je pravdou, že A. B. C. nevedel presne uviesť, koľko apartmánov je prenajímaných a v písomnom
vyjadrení tieto skutočnosti doplnil, pričom tu nebol podstatný rozpor medzi výpoveďou a písomným
vyjadrením v počte prenajímaných apartmánov. Táto skutočnosť je ale vo vzťahu k preukázaniu

realizácie plnenia nepodstatná, pretože konateľ žalobcu nevedel uviesť žiadne konkrétne skutočnosti
ohľadne realizácie fakturovaných prác, ktoré sa netýkali prenájmu ale upratovania. Taktiež predložené
fotografie nedosvedčujú dodanie práve tu fakturovaných prác v deklarovanom rozsahu.78. Pokiaľ ide o stanovenie ceny, tak ak aj cena za práce uvedená vo faktúrach bola oproti objednávke
zmenená v prospech žalobcu, aj tomto smere je podstatné požadovať odôvodnenie zníženia ceny,
pretože z fakturovanej ceny sa určuje suma DPH, ktorá predstavuje nárok na odpočet. Podnikateľská

činnosť je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, preto je dôvodné očakávať aj vysvetlenie zníženia
ceny, najmä pokiaľ účastníci obchodnej transakcie tvrdia, že faktúry boli vystavené aj na základe
objednávok a v nich obsiahnutých údajoch.

79. Skutočnosti, či boli práce vykonané aj v minulosti v zdaňovacích obdobiach predchádzajúcich

preverovanému zdaňovaciemu obdobiu, a prípadne ako žalobca zabezpečoval sezónne upratovanie
v nasledujúcich rokoch, nie sú nepodstatné, pretože „dotvárajú“ obraz o zabezpečovaní týchto služieb
žalobcom v iných rokoch, teda poskytujú komplexný pohľad na zabezpečovanie tohto druhu služieb
zo strany žalobcu.

80. Námietky žalobcu o tom, že pán D. E. ako konateľ dodávateľa bol vypočutý ako svedok a v zmysle

ustanovenia § 25 Daňového poriadku nemal dôkaznú povinnosť, teda v rámci výsluchu nebol povinný
preukazovať skutočnosti, ktoré uviedol vo svedeckej výpovedi akýmkoľvek iným dôkazom, nie sú
dôvodné. Pán D. E. vypovedal ako konateľ dodávateľa, teda ako osoba priamo zainteresovaná
na obchodnej transakcii, v súvislosti s ktorou boli vystavené faktúry, na základe ktorých si žalobca
uplatňoval nárok na odpočet DPH. Pokiaľ správca dane overuje tvrdenia daňového subjektu a jeho

dodávateľa,ktorýjepriamymdodávateľom,ideopreverovanievpodstatevprospechdaňovéhosubjektu
a v tomto smere je dôvodné vyžadovať od dodávateľa, resp. od štatutárneho orgánu dodávateľa,
aj predloženie dôkazov o realizovaní dodania tovaru alebo služieb, v súvislosti s ktorými sa uplatňuje
odpočet DPH. Podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku každý kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré
môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať

alebo zapožičať.

81. Správca dane vyvodil odôvodnené pochybnosti, a to aj konfrontáciou listinných dôkazov s
výpoveďami svedkov, ako aj konfrontáciou výpovedí svedkov navzájom. Pochybnosti správcu dane
sú podložené dôkazmi, ktoré sú obsahom administratívneho spisu a nebolo potrebné vykonať ďalšie

dokazovanie, pričom ani žalobca nepredniesol ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania (potom ako
bolo na neho účinne prenesené dôkazné bremeno). S námietkami voči vyjadreným pochybnostiam
správcu dane, ktoré žalobca uviedol v reakcii na Oboznámenie správcu dane č. 100003953/2023
zo dňa 02.01.2023, sa správca dane vysporiadal v odôvodnení jeho rozhodnutia. Žalobca predniesol
obdobné odvolacie námietky v podanom odvolaní a žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu

preskúmateľné vysporiadal v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, preto jeho
odôvodnenie zodpovedá kritériám odôvodnenia vymedzeným v Daňovom poriadku (podľa § 63
ods. 5 Daňového poriadku v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.) Postup správcu dane v daňovej kontrole

a vo vyrubovacom konaní zodpovedá aj žalobcom citovanej judikatúre vyšších súdnych autorít.

82. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods.1 SSP a contrario.

83. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP

v znení účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.