Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – Zmluva o… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/129/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123376759
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6123376759.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:

JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v sporovej veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXXX, 2. D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Ján
Čupka, so sídlom Družby 3423/17, Banská Bystrica, proti žalovanému: NH STAVBY s.r.o., so sídlom
Mostová209,IČO:47046783,zastúpenéhospoločnosťou:AdvokátskakanceláriaJUDr.PeterPeružek,
s.r.o., so sídlom Holého 20, Hlohovec, IČO: 47 256 371, o zaplatenie 29.620,- eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 10C/107/2023-129 zo dňa 26.
júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II.Žalobcom priznáva vočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieI.výrokomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcom
1. a 2. spoločne a nerozdielne sumu 29.620,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 29.620,- eur od 19.7.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, II. výrokom
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1. a 2. spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v
rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím a citáciou ustanovení § 52 ods. 1 a 2, § 631, § 633 ods. 1, § 48 ods.
1 a 2, § 642 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2, § 451 ods. 2, § 457 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1.2.2013, § 15 ods.
1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný
zákonník“), s poukazom na procesné ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Prvoinštančný súd vychádzal zo skutkových zistení, že žalobcovia ako fyzické osoby - objednávatelia
uzavreli so žalovaným ako zhotoviteľom dňa 2.2.2022 Zmluvu o dielo, v ktorej je uvedené, že bola
uzatvorená v zmysle § 536 až § 565 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom plnenia na základe
zmluvy mala byť realizácia prác a zabezpečenie budovania „Prípojky inžinierskych sietí“ zhotoviteľom
pre rodinný dom na parcele č. 104/3 k hranici pozemkov, podľa projektovej dokumentácie a v

zmysle platných STN za dodržania pripomienok, povolení, stanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov a
organizácií, prípojka elektriny, plynu, vody, tlaková kanalizácia až po prípojky k predmetnému pozemku,
zabezpečenie vybudovania betónovej prístupovej komunikácie pre motorové vozidlá, zabezpečenie
osadenia elektrických hodín od ZSE a.s. Prípojky mali byť vybudované v rozsahu podľa Prílohy č. 1.Termín realizácie bol dojednaný do 30.6.2022. Cena za zhotovenie predmetu plnenia bola stanovená
na 29.620,- Eur. Dňa 7.7.2022 bola z účtu žalobcu 1. vykonaná úhrada vo výške 29.620,- eur. Listom
zo 7.7.2023 žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu adresovali žalovanému Odstúpenie

od zmluvy o dielo uzavretej dňa 2.2.2022, v ktorom uviedli, že vzhľadom na skutočnosť, že k zhotoveniu
diela (do 30.6.2022) nedošlo, a to ani v dodatočných lehotách poskytovaných žalobcami na splnenie
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o dielo z 2.2.2022, týmto žalobcovia od zmluvy odstupujú. Zároveň
žalovaného vyzvali, aby finančné prostriedky vo výške 29.620,- eur vrátil v lehote 5 pracovných dní
od doručenia odstúpenia. Žalovaný odstúpenie prevzal 11.7.2023. Štatutárnym orgánom žalovaného

- konateľom je Mgr. Helena Halászová. Spoločníkmi sú E. B. B. a F. G. H.. Štatutárnymi orgánmi -
konateľmi NH FARMA, s.r.o., so sídlom Mostová č. 209, IČO: 47 055 430, sú Norbert Halász a Mgr.
Helena Halászová. Spoločníkmi sú H. B. I. F. G. H.. Na základe výzvy z 27.1.2022 od odosielateľa NH
FARMA s.r.o. (H. ) o zaslanie údajov, na základe ktorých bude
poslaná zmluva o dielo na ďalšiu prípojku, žalobca 1. adresoval odosielateľovi potrebné identifikačné
údaje žalobcov. Dňa 2.2.2022 prostredníctvom rovnakej e-mailovej adresy ohľadne obsahu zmluvy o

dielo (jeho ceny) so žalobcov 1. komunikoval G. H.. Obec Čierny Brod vydala dňa 23.3.2023 rozhodnutie
č. OcÚČBR/211-004/2023-Bi o prerušení konania o dodatočnom povolení stavby a stavebníkov H. B.
a B. B. vyzvala, aby najneskôr do 60 dní doložili v rozhodnutí špecifikované podklady. Prostredníctvom
Whatsapp aplikácie žalobca 1. zasielal adresátovi „J. K. H.“ textové správy, v ktorých opakovane
(13.5.2023, 15.6.2023, 22.6.2023) žiadal o zaslanie dokumentácie a upozorňoval na nedodržanie

termínu ukončenia diela podľa zmluvy o dielo. E-mailom z 26.6.2023 adresovaným NH FARMA s.r.o.
(H.) žalobca 1. zaslal opätovnú urgenciu riešenia situácie vzniknutej na pozemku v Čiernom Brode, ktorý
od manželov Halászových kúpili spolu so žalobkyňou 2. kúpnou zmluvou z 2.2.2022. Už viac ako rok nie
sú dokončené inžinierske siete na tomto pozemku podľa zmluvy o dielo uzavretej so spoločnosťou NH
STAVBY, s.r.o. a ani prístupová cesta na pozemok. Žalobca 1. žiadal, aby mu obratom oznámili reálne

a definitívne riešenie vzniknutého stavu, pričom priebežné zasielanie dokumentov o vybavovaní veci,
ktoré však neuvádzajú konkrétne závery a termíny nepostačuje. V prípade ak nebude na mail adekvátne
reagované v termíne do 30.6.2023, žalobca 1. bol rozhodnutý riešiť situáciu súdnou cestou. Dohoda o
urovnaní a Dodatok č. 1 k zmluve o dielo a Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve nie sú datované ani stranami
podpísané.

4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia ako
fyzickéosobyuzavrelisožalovanýmakoprávnickouosobou-podnikateľomzmluvuodielodňa2.2.2022,
predmetom ktorej bola realizácia práce a zabezpečenie budovania prípojky inžinierskych sietí pre
rodinnýdom,prípojkyelektriny,plynu,vody,tlakovejkanalizácieažpoprípojkykpredmetnémupozemku,

zabezpečenie vybudovania betónovej prístupovej komunikácie pre motorové vozidlá, zabezpečenie
osadenia elektrických hodín od ZSE a.s. Dielo malo byť podľa zmluvy zrealizované do 30.6.2022 a jeho
cena bola dojednaná na 29.620,- eur. Nebolo rozporované, že žalobcovia cenu diela zaplatili v plnej
výške dňa 7.2.2022. Napriek skutočnosti, že v hlavičke zmluvy o dielo je uvedené, že bola uzatvorená
v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, vzhľadom na postavenie žalobcov ako spotrebiteľov

a žalovaného ako dodávateľa, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, zmluva o dielo podlieha režimu Občianskeho zákonníka. V zmysle § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka akékoľvek dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom by
bolo obchádzanie prednosti Občianskeho zákonníka, sú neplatné. Bolo preukázané, že hoci realizácia
diela mala byť dokončená do 30.6.2022, do dnešného dňa k odovzdaniu diela zo strany žalovaného

nedošlo. Plnenie dlžníka (v tomto prípade zhotoviteľa) musí byť poskytnuté včas, aby dlh zanikol
splnením. Ak dlžník nesplní svoj dlh včas alebo riadne, je v omeškaní. Omeškaním dlžníka sa mení
obsah záväzkového vzťahu; veriteľovi vzniká právo dlžníkovi vymedziť sa splnenie dlhu dodatočnú
primeranú lehotu, pričom po jej márnom uplynutí môže veriteľ od zmluvy odstúpiť. Pokiaľ žalovaný
namietal, že odstúpenie zo zmluvy pre omeškanie nebolo medzi stranami dojednané, okresný súd

s odkazom na § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že právo odstúpiť od zmluvy o dielo z
dôvodu omeškania zhotoviteľa žalobcom vyplýva priamo zo zákona, a to § 517 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. § 642 Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. MCdo/5/99 /16/2000 ZSP/). Nebolo sporné, že žalovaný nedodal žalobcom dielo riadne a včas
v lehote, na ktorú sa zmluvne zaviazal, t.j. do 30.6.2022. Okresný súd sa nestotožnil s námietkou

žalovaného, že urgencie a oznámenia primeranej dodatočnej lehoty neboli doručené štatutárnemu
orgánu žalovaného, keď žalobcovia žalovanému adresovali opakované urgencie, a to pri osobných
stretnutiach, telefonicky aj elektronickou formou. Okresný súd poukázal na elektronickú komunikáciu
prostredníctvom e-mailovej adresy H. , na ktorú žalobca 1. dňa26.6.2023 adresoval opätovnú urgenciu riešenia situácie vzniknutej na pozemku v Čiernom Brode a
žiadal o oznámenie reálneho a definitívneho riešenia vzniknutého stavu do 30.6.2023, žalobcovia v
konaní preukázali, že prostredníctvom uvedenej adresy s nimi žalovaný komunikoval ohľadom zmluvy

o dielo, keď dňa 27.2.2022 boli z tejto adresy od žalobcu 1. vyžiadané identifikačné údaje pre účely
zmluvy o dielo na prípojku. Konateľka žalovaného zároveň vo svojej výpovedi potvrdila, že z tejto
adresy zasielala návrh zmluvy žalobcom. Pokiaľ konateľka žalovaného predmetnú adresu používala pri
komunikácii so žalobcami v súvislosti s uzavretím zmluvy o dielo, tak sa žalobcovia ako spotrebitelia
oprávnene domnievali, že predmetná adresa je užívaná štatutárnym orgánom žalovaného a predstavuje

komunikačný kanál, ktorý môžu používať aj v priebehu zmluvného vzťahu. Súd prvej inštancie sa
zároveň v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcov, ktorá nebola žalovaným žiadnym
spôsobompopretá,apodľaktorejžalovanýnemásvojuwebovústránku,zktorejbyžalobcamoholzískať
mailový kontakt a tento nebol uvedený ani na zmluve vypracovanej konateľkou žalovaného. V prípade
žalobcu 1. ako spotrebiteľa je nevyhnutné tolerovať skutočnosť, že pri poskytovaní dodatočnej lehoty
na plnenie postupoval rôznymi formami komunikácie. Obe spoločnosti, tak NH FARMA, s.r.o. ako aj NH

STAVBY, s.r.o. majú sídlo na rovnakej adrese, sú personálne prepojené a konateľka žalovaného je aj
konateľkou NH FARMA, s.r.o., v dôsledku čoho musela mať vedomosť o mailovej komunikácii zasielanej
žalobcom na adresu H.. Podľa okresného súdu zameniteľnosť a prepojenosť týchto spoločností je
spôsobilá zmiasť nielen žalobcov ako spotrebiteľov, ale napokon zjavne aj vypočúvaného svedka
Norbert Halász, ktorý sa pri výsluchu opakovane označil za spoločníka žalovaného, hoci v tejto

spoločnosti nefiguruje ani ako konateľ ani ako spoločník, ale je konateľom a spoločníkom spoločnosti
NH FARMA, s.r.o. Konateľka žalovaného pri svojom výsluchu zároveň potvrdila, že pri osobnom stretnutí
so svedkami D. a E. ich odkázala na F. G. H., spoločníka žalovaného a koordinátora diela. Rovnako aj
pri telefonickom rozhovore so žalobcom 1. v apríli 2023 alebo v máji 2023, keď sa dopytoval ohľadne
vjazdu, mu povedala, že je na materskej a že koordinátorom je pán H.. Tieto skutočnosti potvrdili pri

výsluchoch aj žalobca 1. aj svedkovia D. a E.. Na základe uvedeného je potom logické, že žalobcovia
urgencie a dodatočné doby na dokončenie diela riešili s osobou poverenou v rámci spoločnosti na túto
činnosť, keďže ich na ňu odkázala sama konateľka. Žalobcovia tvrdili, že u F. H. urgovali dokončenie
diela a upozorňovali na uplynutie dojednanej doby tak pri osobnom ako aj telefonickom kontakte, či
kontakte cez aplikáciu whatsapp. Toto tvrdenie bolo preukázané výsluchmi žalobcu 1. a svedkov D.

a E.. Na druhej strane žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil, že k týmto stretnutiam
s F. H. došlo, k ich obsahu a ani dôkazy, ktorými by preukázal, že F. H. prípadne prekročil rozsah
jeho poverení v zmysle § 15 Obchodného zákonníka. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že ak
žalovaný žalobcom nedodal dielo riadne a včas a neurobil tak ani v dodatočne určenej lehote (1 rok,
do 30.6.2023), hoci oznámenej elektronickou poštou, či inou formou komunikácie, žalobcovia mali

právo podľa § 48 a § 517 Občianskeho zákonníka od zmluvy odstúpiť a musí im poskytnúť súdnu
ochranu, pretože uvedené zákonné ustanovenia slúžia na ochranu veriteľov a zároveň sú sankciou za
omeškanie dlžníkov. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila. V dôsledku toho súd prvej
inštancie žalovanému uložil povinnosť, aby žalobcom vydal bezdôvodné obohatenie v zmysle § 457
Občianskeho zákonníka, ktoré v tomto prípade predstavovalo plnenie žalobcov na cenu diela vo výške

29.620,- eur. Zároveň žalobcom priznal žalobcom nárok na úroky z omeškania pri zákonnej sadzbe 5 %
ročne z dlžnej sumy od 19.7.2023, teda po uplynutí dodatočnej lehoty na vydanie plnenia stanovenej v
odstúpeníodzmluvy,ktoréžalovanýprevzal11.7.2023,dozaplatenia.Vprípadeodstúpeniaodzmluvyje
objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ
nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Žalovaný však v tejto

súvislosti žiadne nároky proti žalobcom nevzniesol, okrem všeobecných vyjadrení, že dielo je na 50
% hotové. Súd prvej inštancie preto mohol rozhodnúť len o nárokoch žalobcov, ktoré boli predmetom
konania.

5. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že vychádzal zo zásady

úspechu a žalobcom ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti
žalovanému, ktorý bol v konaní neúspešný. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262
ods. 2 CSP).

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby,
prípade jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie s poukazom
na § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Argumentoval tým, že žalobcovia neplatne odstúpili od zmluvy o dielo
uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka, nakoľko nebol dohodnutý dôvod odstúpenia od zmluvy a to -omeškanie zhotoviteľa teda žalovaného. Okresný súd vec nesprávne právne posúdil podľa Občianskeho
zákonníka, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynul zámer žalobcu A. B., že bude so svedkami (D.
I. E.) podobne ako v Mostovej stavať rodinný dom v Čiernom Brode, ktorý bude na predaj, teda nie pre

bývanie žalobcov ako spotrebiteľov (výsluch žalobcu dňa 15.4.2024 v časti jeho vyjadrenia ohľadom
rokovania v decembri 2022). V písomnom dokumente nazvaný ako odstúpenie od zmluvy je uvedené,
že žalobcovia urgovali žalovaného na uskutočnenie diela, pričom však nepripojili akékoľvek dôkazy o
urgovaní plnenia. Z whatsapp-ovej komunikácie (13.5.2023, 15.6.2023, 22.6.2023) ako aj z emailu zo
dňa 26.06.2023 nie je uvedené, že ak do 30.6.2023 nedokončí žalovaný dielo, tak odstupujú žalobcovia

od zmluvy o dielo. Komunikácia (whatsapp a email) predložená žalobcami je jednostranná, t.j. bez
odpovedí zástupcu žalovaného a je možné, že nebola doručená štatutárnemu zástupcovi žalovaného. Z
uvedeného nevyplýva, že by žalobcovia podmienili, že ak do stanovenej lehoty nebude dielo dokončené,
odstúpenia od zmluvy o dielo, takýto dôkaz predložený nebol. Rovnako takýmto dôkazmi nie sú ani
svedecké výpovede žalobcu A. B. a svedkov E. E. a A. D., nakoľko každý z týchto osôb popisuje
stretnutie v decembri 2022 inak a súčasne nebolo preukázané, akým spôsobom svedkovia D. a E.

„konali“ za žalobcov, keď im absentuje udelenie plnej moci od žalobcov. Žalobcovia a súd prvej inštancie
nesprávne aplikujú ustanovenie § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď žalobcovia nepreukázali
ani písomnými podkladmi a ani výsluchmi svedkov, že by žalovanému poskytli lehotu na plnenie a
súčasne uviedli, že jej márnym uplynutím odstupujú od zmluvy o dielo. Dodatočne určená lehota jedného
roka poskytnutá žalobcami žalovanému nebola nikdy preukázaná, ide o tvrdenie okresného súdu,

ktorý nemôže vyplynúť z dokazovania, nakoľko žalobcovia popisovali len skutočnosti od decembra
2022 do konca júna 2023 a teda o žiadnej ročnej dodatočnej lehote nebolo ani zo strany žalobcov
nič preukázané. Súd prvej inštancie poukázal na to, že Helena Halászová ako štatutárny zástupca
žalovaného poslala zmluvu vo februári 2022, tak mala prístup k emailu aj v roku 2023, pričom však
vôbec nevyhodnotil, že bola práceneschopná od 09/2022 a na materskej dovolenke od XX/XXXX, kedy

sa konateľke narodilo dieťa. Zároveň okresný súd vôbec nevyhodnotil skutkové tvrdenie konateľky
žalovaného, že ona „robila papiere“ ale koordinátor bol F. H., nakoľko mal stavebné vzdelanie a manžel
konateľky mal na starosti vozový park, pričom na otázku právnej zástupkyne žalobcov vyplynulo, že
konateľka žalovaného vybavuje papiere ohľadom toho vjazdu, teda z uvedeného vyplýva, že za vedenie
spoločnostizodpovedalakonateľkaanieosobaF.G.H..Ztohtodôvoduzdokazovaniatedanevyplynulo,

že žalovaná (presnejšie jej štatutárny zástupca – konateľka p. Helena Halászová) bola prostredníctvom
emailuinformovanáotom,žebolažalovanejspoločnostiposkytnutázostranyžalobcovprimeranálehota
na plnenie, inak žalobcovia odstúpia od zmluvy o dielo, pričom toto ani v emaile zo dňa 26.06.2023
uvedené nie je. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia ako aj nimi predvolaní svedkovia
komunikovali s F. G. H., ktorý však nebol konateľom danej spoločnosti a nebol oprávnený konať za

žalovaného, čo potvrdila nielen konateľka p. Halászová ale aj svedkovia, že predmetné plnomocenstvo
od žalovanej spoločnosti udelené F. G. H. nevideli. Žalobca A. B. uviedol, že s F. H. telefonoval a
urgoval, ale uvedené telefonické hovory nie sú preukázané. Osobné stretnutie bolo s F. H. v decembri
2022, kde najprv žalobca v spontánnej výpovedi uviedol, že F. H. aj pred svedkami sľúbil, že ak to do
01/2023 nesplní, tak vráti peniaze, na otázku právneho zástupcu žalovaného však uviedol, že „na tom

stretnutí v decembri mi ukazoval, že má nejaké papiere a sľúbil že do konca januára 2023 to dá dokopy,
že bude mať všetky povolenia, aby mohol začať so stavbou cesty a sietí. Upokojil ho tým, že aspoň
niečo má v ruke“ a už žalobcom nič o odstúpení od zmluvy neuviedol. Rovnako nič nebolo uvedené k
dodatočnej lehote. Potom prebehol telefónny rozhovor vo 02/2023, kde F. H. uviedol, že to musí riešiť
s právnikom, že to nie je také jednoduché – opätovne o odstúpení resp. poskytnutí lehoty nebolo nič

uvedené. Potom žalobca komunikoval s Halászovou a Halászom, ktorí mali uviesť, že to rieši H.. To je
však v rozpore s tvrdením samotného žalobcu, ktorý uviedol na otázku právneho zástupcu žalovaného:
„akými slovami vám pani Halászová uviedla, že všetko rieši pán H.? žalobca uviedol: „ja som s ňou bol
v kontakte len na začiatku, nič takého mu neuviedla, keď volal s pánom Halászom prvýkrát povedal mu,
že to bude riešiť, že bude tlačiť na pána H., druhýkrát mu už povedal, že to riešiť nebude, že sa má

obrátiť na pána H. (zápisnica z 15.4.2024). Z týchto odpovedí žalobcu nevyplýva jednoznačne, čo tvrdí
okresný súd, že F. H. konal za žalovaného, keď žalobca nepreukázal, ani „písomné plnomocenstvo“
a ani ústne poverenie od konateľa žalovaného. Z komunikácie s p. H. vyplynulo, že žiadna urgencia
nebola jemu adresovaná a súčasne nepreukázal žalobca ani poskytnutie lehoty na dodatočné plnenie.
Svedok E. E. uviedol, že sa osobne stretol s F. H. asi 5x ale v roku 2023 sa s ním už nestretol a rovnako

v 2023 už nekomunikoval v tejto veci s nikým. Ďalej uviedol, že stretnutí B. - D. a svedok E. malo byť
viac, dátumy si nepamätal, len uviedol, že F. H. povedal, že „ak to nebude do konca roka /rozumej
2022/, vráti peniaze za siete“. Písomné plnomocenstvo od žalovaného na pána H. nevidel. S konateľkou
žalovaného bol osobne 2 x, mala sprostredkovať hovor s H. a to aj urobila, keď pred nimi zavolala F.H.. Svedok A. D. uviedol, že konateľka vždy hovorila, že ona má na starosti „papiere“, pričom stretnutia
v stavebninách boli asi dve. Komunikoval svedok s F. H. s konateľkou žalovaného v stavebninách, ale
vždy mala odkázať na brata – F. H.. Na decembrové rokovanie nešiel na návrh žalobcu A. B., ale on

požiadal H. o stretnutie. Na tom stretnutí v decembri 2022 svedok uviedol, že koncom roka 2022, kde
mu bolo pánom H. povedané, nech mu dajú čas do konca 01/2023, že to dotiahne, a ak nie tak sa od
zmluvy odstúpi. G. H. sľúbené, že ak do 01/2023 nebudú hotové siete, tak sa odstupuje a vráti peniaze.
Má za to, že nie je preukázané, že by došlo na tom stretnutí k dohode o termíne dokončenia diela,
poskytnutiu nejakej primeranej lehoty resp. k dohode o odstúpení od zmluvy o dielo. Vzhľadom k tomu

je preukázané, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (najmä urgencie, poskytnutie primeranej lehoty) a súčasne nesprávne posúdil uvedenú vec
(režim Občianskeho zákonníka a aplikácia ustanovenia § 642 Občianskeho zákonníka).

7. Žalobcovia odvolanie nepodali, k odvolaniu žalovaného uviedli, že napadnutý rozsudok navrhujú ako
vecne správny potvrdiť. K tvrdeniam žalovaného, súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, a to

podľa režimu Občianskeho zákonníka, poukazujú na ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Záväzkový vzťah založený zmluvou o dielo zo dňa 2.2.2022 spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy
podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka. Zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcami a žalovaným
zo dňa 2.2.2022 sa bude spravovať režimom Občianskeho zákonníka, a to vrátane úpravy odstúpenia
od tejto zmluvy. Právo odstúpiť od zmluvy vyplýva priamo zo zákona, pričom zákon nevyžaduje, aby

bol dlžník veriteľom na svoj zámer odstúpiť od zmluvy vopred upozornený. Žalobcovia majú za to, že
v konaní bolo dostatočne preukázané poskytnutie primeranej lehoty žalovanému na splnenie záväzku,
a to mailovou komunikáciou, komunikáciou cez whatsapp, ako aj výpoveďami svedkov a žalobcu 1. o
osobnej komunikácii so žalovaným. Naviac, ako už žalobcovia uviedli vo svojom návrhu na doplnenie
dokazovania zo dňa 16.5.2024, nie je právna doktrína jednotná v názoroch na spôsob poskytnutia

dodatočnej primeranej lehoty na splnenie záväzku, pričom táto pripúšťa aj faktické poskytnutie takejto
lehoty bez aktívneho konania (upozornenia) zo strany veriteľa. Poukázali na výpoveď konateľky
žalovaného p. Halászovej, v ktorej uviedla, že prevádzku žalovaného počas svojej materskej dovolenky
zabezpečovala sama, nakoľko spoločnosť v tom období mala len tento projekt a správcovstvo v bytovom
dome. Ako konateľka nemala povinnosť chodiť do práce a svoje povinnosti vedela zariadiť aj prácou

z domu. V danom kontexte považujú argumentáciu žalovaného, podľa ktorej sa konateľka žalovaného
nemohla z dôvodu svojej materskej dovolenky oboznámiť s mailovou komunikáciou za nepravdivú.
Pokiaľ ide o pána H., ide o osobu konajúcu v mene žalobcu v zmysle ustanovenia § 15 Obchodného
zákonníka. Zo svedeckých výpovedí, pri komunikácii týkajúcej sa uzavretia zmluvy o dielo ako aj ďalšej
súvisiacej a nadväzujúcej komunikácii vyplynulo, že za žalovaného sa zúčastňoval spoločník pán H.,

ktorý zároveň inicioval predaj pozemku a zhotovenie diela súvisiaceho s týmto predajom. Konateľka
žalovaného vo výpovedi potvrdila, že s riešením vzniknutého problému súvisiaceho s nedokončeným
dielom odkázala žalovaného 1. na pána H.. V danej súvislosti konateľka žalovaného pri svojom výsluchu
na pojednávaní dňa 22.5.2024 uviedla, že úlohy v obchodnej spoločnosti majú podelené, pričom
spoločník pán H. bol „koordinátorom projektu, keďže má stavebné vzdelanie“. V súdnom konaní bolo

nesporné, že žalobcovia uzavreli so žalovaným platnú zmluvu o dielo, pričom sa následne žalovaný
dostal do omeškania so zhotovením diela tvoriaceho predmet tejto zmluvy. Ďalej bolo preukázané, že
žalobcovia platne odstúpili od predmetnej zmluvy o dielo, čím im vznikol voči žalovanému nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške uhradenej ceny diela.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§

379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na
webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k

záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto postupom podľa § 387 CSP napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil.9. Predmetom konania na okresnom súde bola požiadavka žalobcov na uloženie povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcom 1. a 2. spoločne a nerozdielne sumu 29.620,- eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 29.620,- eur od 19.7.2023 do zaplatenia.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe I. výrokom vyhovel (suma
29.620,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 29.620,- eur od 19.7.2023 do
zaplatenia), II. výrokom priznal žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

11. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i

právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť v napadnutom rozsahu a nemôže
preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové
či právne argumenty než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi primerane

vysporiadal.

12. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba

nasledovné:

13. Vo vzťahu v odvolaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd prioritne zdôrazňuje,
že v zmysle § 379, § 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP je viazaný nielen rozsahom, ale aj
konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolávajúca sa strana vymedzí v zákonom stanovenej lehote

na podanie tohto opravného prostriedku. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok posudzoval výlučne z
hľadiska odvolacích dôvodov označených v odvolaní.

14. Predmetom konania je nárok žalobcov na zaplatenie žalovanej sumy titulom odstúpenia od zmluvy
o dielo. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania

posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam
a či právne správne posúdil nárok žalobcov uplatnený proti žalovanému.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o
nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav,
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery, pričom označený odvolací dôvod s ohľadom na nižšie uvedené nebol

naplnený.

16. Žalovaný (v odvolaní) namietal posúdenie povahy zmluvného vzťahu založeného stranami sporu
v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 2.2.2022 podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keď z vykonaného
dokazovania vyplynul zámer žalobcu A. B., že bude so svedkami: A. D. a E. E. podobne ako v

Mostovej stavať rodinný dom v Čiernom Brode, ktorý bude na predaj, teda nie pre bývanie žalobcov
ako spotrebiteľov (výsluch žalobcu dňa 15.4.2024 v časti jeho vyjadrenia ohľadom rokovania v decembri
2022).

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka akékoľvek dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom by bolo obchádzanie prednosti Občianskeho zákonníka, sú neplatné.19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

21. Citované ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka definuje, čo sa považuje za spotrebiteľskú
zmluvu, a to v závislosti od subjektu na strane dodávateľa a spotrebiteľa. O spotrebiteľskú zmluvu
pôjde vtedy, ak spotrebiteľ aj dodávateľ bude mať charakter osoby definovanej v ods. 3 a 4 tohto
ustanovenia. O predmete činnosti možno hovoriť v súvislosti s činnosťou, ktorú daná osoba vykonáva na
základe oprávnenia vyplývajúceho pre takú činnosť z právnej úpravy. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmov
„obchodná činnosť“ a „podnikateľská činnosť“, odborná literatúra považuje tieto pojmy za synonymá

(Krajčo, J. Spotrebiteľská zmluva v aplikačnej praxi v SR a EÚ, komentár, Eurounion, október 2011, s.
118). Všeobecne platí, že podnikateľskou činnosťou v zmysle § 2 Obchodného zákonníka je sústavná
činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť na
dosiahnutie zisku, pričom podnikateľom je osoba, ktorá: 1. je zapísaná v obchodnom registri, 2. podniká
na základe živnostenského oprávnenia, 3. podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia

podľa osobitných predpisov, alebo 4. vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie
podľa osobitného predpisu. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „spotrebiteľ“, ustanovenie § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka tento pojem definuje negatívne, a to tak, že je ním každá fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre určenie, či záväzkový vzťah má spotrebiteľský charakter, je teda

významné posúdiť povahu subjektov tohto vzťahu z hľadiska naplnenia definičných znakov spotrebiteľa
a dodávateľa, ako aj prihliadnuť na predmet daného vzťahu a okolnosti, za ktorých došlo k jeho založeniu
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/106/2018).

22. V preskúmavanej veci, zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný

(už) v odpore tvrdil, že predmetná zmluva o dielo uzavretá stranami sporu bola dojednaná podľa
Obchodného zákonníka. Žalobcovia vo vyjadrení k odporu žalovaného okrem iného uviedli, že
ustanovenia Obchodného zákonníka sú v tomto právnom vzťahu bezpredmetné, nakoľko žalobcovia
majú postavenie spotrebiteľov, preto sa právny vzťah spravuje Občianskym zákonníkom. V priebehu
konania na súde prvej inštancie žalovaný trval na tom, že na právny vzťah je potrebné aplikovať

Obchodný zákonník, pričom v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne dôkazy na podporu svojho
tvrdenia nepredložil, takéto dôkazy neoznačil a ani nenavrhol žiadne dôkazy svedčiace o opaku
tvrdenia žalobcov, hoci mu ich obrana týkajúca sa postavenia žalobcov ako spotrebiteľov bola známa
už doručením vyjadrenia k odporu. Obranu proti tvrdeniu žalobcov o ich postavení ako spotrebiteľov
poukazom na vyjadrenie žalobcu A. B., že bude so svedkami (D. a E.) podobne ako v Mostovej stavať

rodinný dom v Čiernom Brode, ktorý bude na predaj, teda nie pre bývanie žalobcov ako spotrebiteľov
(výsluch žalobcu dňa 15.4.2024 v časti jeho vyjadrenia ohľadom rokovania v decembri 2022) použil až v
odvolacom konaní (novota podľa § 366 CSP) ohľadom, ktorej nebol dôvodný postup podľa § 384 CSP,
avšak ani táto by nebola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku v kontexte
právneho posúdenia predmetnej zmluvy o dielo podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

23. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v tom smere, že predmetná
zmluva o dielo uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 2.2.2022 je zmluvou spotrebiteľskou, teda že
medzi žalobcami a žalovaným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že v danej veci je nepochybné, že žalobcovia v

čase uzavretia zmluvy boli spotrebitelia, nakoľko z obsahu spisu ani podľa odvolacieho súdu nevyplýva,
že by pri uzatváraní zmluvy konali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmluve o dielo sú žalobcovia označení ako fyzická osoba s uvedením dátumu narodenia aj rodného
čísla, avšak v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba

odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne – spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.
Žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali práve nespotrebiteľský charakter zmluvy
o dielo. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvereje spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná
právna forma zmluvy. Zároveň okresný súd správne poukázal aj na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keď na spotrebiteľské zmluvy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a

v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§ 52 ods. 2, § 54
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že vyhodnotenie vzťahu
medzi stranami je vecou rozhodnutia súdu na základe dôkazných tvrdení a preukázaní prostredníctvom
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Ntc
12/2022). Zo strany žalovaného nebolo ničím preukázané, že skutočným účelom zmluvy mal byť výkon

podnikateľskej činnosti žalobcov.

24. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

25. Podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne

a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme.

26. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

27. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

28. Podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy,

ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí
nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

29. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

30. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že
medzi žalobcami ako objednávateľmi a žalovaným ako zhotoviteľom bola dňa 2.2.2022 uzatvorená
zmluva o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného vykonať pre žalobcov dielo špecifikované
v prílohe č. 1 zmluvy, teda realizácia prác a zabezpečenie budovania „Prípojky inžinierskych sietí“
zhotoviteľom pre rodinný dom na parcele č. 104/3 k hranici pozemkov, podľa projektovej dokumentácie a

v zmysle platných STN za dodržania pripomienok, povolení, stanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov a
organizácií, prípojka elektriny, plynu, vody, tlaková kanalizácia až po prípojky k predmetnému pozemku,
zabezpečenie vybudovania betónovej prístupovej komunikácie pre motorové vozidlá, zabezpečenie
osadenia elektrických hodín od ZSE a.s. do 30.6.2022 za dohodnutú cenu 29.620,- eur. Nebolo sporné,
žežalobcoviauhradilicenuzadielodňa7.2.2022vovýške29.620,-eur.Žalobcovilistomzodňa7.7.2023

adresovaným (doručeným 11.7.2023) žalovanému odstúpili od zmluvy o dielo uzavretej dňa 2.2.2022,
v ktorom uviedli, že vzhľadom na skutočnosť, že k zhotoveniu diela (do 30.6.2022) nedošlo, a to ani v
dodatočných lehotách poskytovaných žalobcami na splnenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o dielo
z 2.2.2022 (zároveň žalovaného vyzvali, aby finančné prostriedky vo výške 29.620,- eur vrátil v lehote
5 pracovných dní od doručenia odstúpenia). Žalovaný odstúpenie prevzal 11.7.2023.

32. Sporným v konaní bola platnosť odstúpenia žalobcov od Zmluvy o dielo v zmysle ust. § 642 ods.
2 CSP.

33. Ust. § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje právo objednávateľa odstúpiť od zmluvy z

dôvodu, ak je zrejmé, že dielo nebude včas zhotovené, alebo že nebude vykonané riadne, a to ani v
lehote poskytnutej objednávateľom, v ktorej mal možnosť zhotoviteľ urobiť nápravu. Po uplynutí tejto
lehoty, pokiaľ zhotoviteľ závady neodstráni, môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť a v tomto prípadepotom nastupujú obvyklé následky spojené so zrušením zmluvy po odstúpení (§ 457 Občianskeho
zákonníka).

34. Odstúpenie objednávateľa od zmluvy o dielo upravené v citovanom ustanovení § 642 ods. 2
Občianskeho zákonníka je spojené s nedostatkami na strane zhotoviteľa. Ide o preventívne právo na
odstúpenie od zmluvy, ktorým objednávateľ môže zabrániť vzniku ďalších nepríjemností a prieťahov
s ohľadom na postup prác zhotoviteľa. Pri tomto tzv. predpokladanom porušení zmluvy o dielo sa
objednávateľovi umožňuje za určených podmienok odstúpiť od zmluvy až do zhotovenia diela. V

prípadoch obavy objednávateľa z riadneho vykonania diela právo odstúpiť od zmluvy predpokladá
vadnosť budúceho diela alebo oneskorenosť jeho vykonania, ktorá musí byť v dobe odstúpenia zrejmá,
ďalej poskytnutie primeranej lehoty zhotoviteľovi objednávateľom na zjednanie nápravy a to, že ani v
tejto lehote zhotoviteľ nápravu neurobil.

35. „Odstúpenie objednávateľa od zmluvy o dielo podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka je

osobitným prípadom odstúpenia, pretože nie je spojené s predchádzajúcim porušením povinností
zhotoviteľa. Môže ísť o dôsledok zmeny motívu alebo pohnútky objednávateľa; objednávateľ nemusí
oznámiť dôvod zmeny zhotoviteľovi. Odstúpenie objednávateľa podľa § 642 ods. 2 Občianskeho
zákonníka už spojené s nedostatkami na strane zhotoviteľa. Ide o preventívne právo na odstúpenie
od zmluvy, ktorým môže objednávateľ zabrániť vzniku ďalších nepríjemností a prieťahov týkajúcich sa

pracovného postupu zhotoviteľa. Právo odstúpiť od zmluvy predpokladá vadnosť budúceho diela alebo
omeškanie s jeho vykonaním, čo musí byť zrejmé v dobe odstúpenia, ďalej poskytnutie primeranej lehoty
zhotoviteľovi objednávateľom na zjednanie nápravy a to, že zhotoviteľ neurobil nápravu ani počas nej“.
(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33 Odo 1528/2006).

36. Hypotéza ustanovenia § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá dva alternatívne prípady,
kedy je objednávateľ diela oprávnený odstúpiť od zmluvy o dielo a to buď (1) v prípade, keď je zrejmé,
že dielo nebude včas hotové alebo (2) v prípade, ak je zrejmé, že dielo nebude vykonané riadne, a ak
zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote. Žalobcovia odstúpili od Zmluvy o dielo
práve na základe naplnenia predpokladov uvedených v druhom prípade, teda z dôvodov, že žalovaný

ako zhotoviteľ nevykonával zhotovovanie diela včas ani v žalobcami poskytnutej primeranej lehote,
čím bolo zrejmé, že dielo nebude vykonané včas. Zo skutkových tvrdení žalobcov a z vykonaného
dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia odvodzujú nárok na odstúpenie od Zmluvy o
dielo z dôvodu prípadného nedodržania lehoty na zhotovenie diela zo strany zhotoviteľa.

37. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcov voči žalovanému o zaplatenie
sumy 29.620,- eur s príslušenstvom z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie
žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel, keď mal preukázané, že žalobcovia platne
odstúpili od zmluvy o dielo zo dňa 2.2.2022 zavretej medzi nimi ako objednávateľmi a žalovaným
ako dodávateľom podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu nevykonania diela včas ani v

poskytnutej primeranej lehote. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu je podľa názoru odvolacieho
súdu správny právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobcovia pred zhotovením diela platne
odstúpili od zmluvy o dielo podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci zistené
skutočnosti umožňovali záver o splnení podmienok pre odstúpenie od zmluvy v zmysle ustanovenia§
642ods.2Občianskeho zákonníka,atedanámietkažalovaného,žeokresnýsúdnepostupovalsprávne,

ak aplikoval Občiansky zákonník neobstojí.

38. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku
možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné
usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva v tom,

že bol nesprávne vytvorený skutkový základ rozhodnutia, ktorá nesprávnosť je spôsobená chybným
vyhodnotením vykonaných dôkazov. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd
dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel
formálnej logiky.

39. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.40. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie
v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení

dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich
závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov
odporuje horeuvedenémuzákonnémuustanoveniu.Akniejemožnésúduvtomtosmerevytknúťžiadne
pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

41. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí

vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení
dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-
ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu
pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti
musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym

poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

42. Žalovaný namietal, že dodatočne určená lehota jedného roka poskytnutá žalobcami žalovanému
nebola nikdy preukázaná, ide o tvrdenie súdu prvej inštancie, ktorý nemôže vyplynúť z dokazovania,
nakoľko strany sporu, presnejšie žalobcovia, popisovali len skutočnosti od decembra 2022 do konca

júna 2023 a teda o žiadnej ročnej dodatočnej lehote nebolo ani zo strany žalobcov nič preukázané.

43. Odvolací súd konštatuje, že poskytnutie lehoty žalobcami do 30.6.2023 vyplýva z e-mailu zo dňa
26.6.2023, ktorý žalobca 1. doručil na adresu H., ktorým urgoval riešenie situácie vzniknutej na pozemku
vČiernomBrodeažiadalooznámeniereálnehoadefinitívnehoriešeniavzniknutéhostavudo30.6.2023,

keď už predtým komunikoval s pánom H. prostredníctvom sms, ale aj osobne. Tiež bolo preukázané, že
už v decembri 2022 sa žalobca 1. stretol s pánom H. za prítomnosti svedkov A. D. a E. E., na ktorom pán
H. sľúbil vec vyriešiť, inak odstúpi a vráti peniaze. Tvrdenie žalobcu 1. o tom, že na stretnutí v decembri
2022 sa hovorilo o termíne ukončenia diela do januára 2023, potvrdil svedok A. D. a nepriamo aj svedok
E. E., ktorý uvádzal lehotu do konca roka 2022. Tiež samotnou konateľkou žalovaného bolo potvrdené,

že žalobca 1. konateľke telefonoval, ktorá ho však odkázala na pána H.. Aj podľa odvolacieho súdu
z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný bol žalobcom 1. opakovane žiadaný na odstránenie
vytýkanejvady,vykonaniedielavčas,resp.vdodatočnejlehote.Tedažalobcasadlhšieobdobiedomáhal
vykonania diela, aj v dodatočnej lehote, avšak žalovaný dielo do času odstúpenia od Zmluvy o dielo
riadne nevykonal. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný dostal dostatočný časový priestor na dokončenie

diela najneskôr do 30.6.2023, avšak dielo nevykonal, preto v čase odstúpenia od zmluvy 7.7.2023 bola
vadnosť diela zrejmá, pričom zo strany žalovaného nebola urobená náprava, a keďže žalobcovia mali
právo na riadne vykonanie diela, neboli povinní prevziať dielo, ktoré túto požiadavku nespĺňalo. Až do
zhotovenia diela mohli využiť postup podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo napokon aj urobili.

44. Námietka žalovaného, že z dokazovania nevyplynulo, že žalovaný (presnejšie jeho štatutárny
zástupca – konateľka p. Helena Halászová) bol prostredníctvom emailu informovaný o tom, že bola
žalovanej spoločnosti poskytnutá zo strany žalobcov primeraná lehota na plnenie, inak žalobcovia
odstúpia od zmluvy o dielo, pričom toto ani v emaile zo dňa 26.6.2023 uvedené nie je, keď súd prvej
inštancie vôbec nevyhodnotil skutkové tvrdenie konateľky žalovaného, že ona „robila papiere“, ale

koordinátor bol F. H., nakoľko mal stavebné vzdelanie a manžel konateľky mal na starosti vozový park,
pričom na otázku právnej zástupkyne žalobcov vyplynulo, že konateľka žalovaného vybavuje papiere
ohľadom toho vjazdu, teda z uvedeného vyplýva, že za vedenie spoločnosti zodpovedala konateľka a
nie osoba F. G. H..

45. Odvolací súd v súvislosti s námietkou v odseku 44 poukazuje na obsah odseku 37 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd uviedol, že sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že
urgencie a oznámenia primeranej dodatočnej lehoty neboli doručené štatutárnemu orgánu žalovaného,
keď žalobcovia žalovanému adresovali opakované urgencie, a to pri osobných stretnutiach, telefonickyaj elektronickou formou. Pričom poukázal na elektronickú komunikáciu prostredníctvom e-mailovej
adresy H., na ktorú žalobca 1. dňa 26.6.2023 adresoval opätovnú urgenciu riešenia situácie vzniknutej
na pozemku v Čiernom Brode a žiadal o oznámenie reálneho a definitívneho riešenia vzniknutého

stavu do 30.6.2023, keď žalobcovia v konaní preukázali, že prostredníctvom uvedenej adresy s nimi
žalovaný komunikoval ohľadom zmluvy o dielo, a dňa 27.2.2022 boli z tejto adresy od žalobcu 1.
vyžiadané identifikačné údaje pre účely zmluvy o dielo na prípojku. Konateľka žalovaného zároveň vo
svojej výpovedi potvrdila, že z tejto adresy zasielala návrh zmluvy žalobcom. Okresný súd aj podľa
odvolacieho súdu správne uzavrel, že pokiaľ konateľka žalovaného predmetnú adresu používala pri

komunikácii so žalobcami v súvislosti s uzavretím zmluvy o dielo, tak sa žalobcovia ako spotrebitelia
oprávnene domnievali, že predmetná adresa je užívaná štatutárnym orgánom žalovaného a predstavuje
komunikačný kanál, ktorý môžu používať aj v priebehu zmluvného vzťahu. Súd prvej inštancie sa v
plnomrozsahustotožnilsargumentácioužalobcov,ktoránebolažalovanýmžiadnymspôsobompopretá,
a podľa ktorej žalovaný nemá svoju webovú stránku, z ktorej by žalobca mohol získať mailový kontakt
a tento nebol uvedený ani na zmluve vypracovanej konateľkou žalovaného (čo potvrdila konateľka vo

výpovedinapojednávanídňa22.5.2024–pozn.odvolaciehosúdu).Okresnýsúdsprávnetiežuzavrel,že
v prípade žalobcu 1. ako spotrebiteľa je nevyhnutné tolerovať skutočnosť, že pri poskytovaní dodatočnej
lehoty na plnenie postupoval rôznymi formami komunikácie. Obe spoločnosti, tak NH FARMA, s.r.o. ako
aj NH STAVBY, s.r.o. majú sídlo na rovnakej adrese, sú personálne prepojené a konateľka žalovaného
je aj konateľkou NH FARMA, s.r.o., v dôsledku čoho musela mať vedomosť o mailovej komunikácii

zasielanejžalobcomnaadresuH..Okresnýsúdpoukázalajnato,žezameniteľnosťaprepojenosťtýchto
spoločností je spôsobilá zmiasť nielen žalobcov ako spotrebiteľov, ale napokon zjavne aj vypočúvaného
svedka Norbert Halász, ktorý sa pri výsluchu opakovane označil za spoločníka žalovaného, hoci v tejto
spoločnosti nefiguruje ani ako konateľ ani ako spoločník, ale je konateľom a spoločníkom spoločnosti
NH FARMA, s.r.o.

46. Žalovaný tiež namietal, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia ako aj nimi predvolaní
svedkovia komunikovali s F. G. H., ktorý však nebol konateľom danej spoločnosti a nebol oprávnený
konať za žalovaného, čo potvrdila nielen konateľka p. Halászová ale aj svedkovia, že predmetné
plnomocenstvo od žalovanej spoločnosti udelené F. G. H. nevideli.

47. K námietke v odseku 46 odvolací súd konštatuje, že nebolo sporné, že F. G. H. nebol konateľom
ale spoločníkom žalovaného, keď konateľkou žalovaného bola Helena Halászová, ktorá bola vypočutá
pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 22.5.2024 (zápisnica o pojednávaní na čl. 107), pričom
obsah jej výpovede uviedol okresný súd v odseku 18 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Okresný súd

v odseku 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na výpoveď konateľky žalovaného, v ktorej
potvrdila, že pri osobnom stretnutí so svedkami D. a E. ich odkázala na F. H., koordinátora diela a tiež
žalobcovi 1. pri telefonickom rozhovore v apríli alebo v máji 2023 uviedla, že koordinátorom diela je pán
H., čo potvrdili pri výsluchu žalobca 1. aj svedkovia. Z uvedeného prvoinštančný súd podľa odvolacieho
súdu správne uzavrel, že potom je logické, že žalobcovia urgencie a dodatočné doby na dokončenie

diela riešili s osobou poverenou v rámci spoločnosti na túto činnosť, keďže ich na ňu odkázala samotná
konateľka. Aj odvolací súd má za to, že F. G. H. v súvislosti s dielom v zmysle predmetnej zmluvy
o diele postupoval podľa § 15 Obchodného zákonníka. S ohľadom na uvedené neobstojí námietka
žalovaného, že konateľka žalovaného a svedkovia potvrdili, že F. G. H. nebol oprávnený konať za
žalovaného v súvislosti s dielom, ktoré bolo predmetom zmluvy o dielo zo dňa 2.2.2022.

48. Ďalej žalovaný argumentoval, že okresný súd poukázal na to, že Helena Halászová ako štatutárny
zástupca žalovaného poslala zmluvu vo februári 2022, tak mala prístup k emailu aj v roku 2023, pričom
však súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil, že bola práceneschopná od 09/2022 a na materskej
dovolenke od XX/XXXX, kedy sa konateľke narodilo dieťa.

49. Odvolací súd v súvislosti s námietkou v odseku 48 konštatuje, že okresný súd v odseku 37
odôvodnenianapadnutéhorozsudkuuviedol,žekonateľkažalovanéhopotvrdila,žezadresyH.zasielala
návrh zmluvy žalobcom, a že obe spoločnosti tak NH FARMA, s.r.o. ako aj NH STAVBY, s.r.o. majú
sídlo na rovnakej adrese, sú personálne prepojené a konateľka žalovaného je aj konateľkou NH FARMA,

s.r.o., v dôsledku čoho musela mať vedomosť o mailovej komunikácii zasielanej žalobcom na adresu
H. s čím sa odvolací súd stotožnil, pričom na uvedenom závere nemení nič skutočnosť, že konateľka
žalovaného bola od 9/2022 PN a od 4/2023 na materskej. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na
výpoveď konateľky zo dňa 22.5.2024, ktorá na otázku ako bola v tomto období zabezpečená prevádzkažalovaného, že na starosti to mala konateľka, keď sa to dá stíhať z domu, nemá povinnosť chodiť do
práce.

50. Žalovaný nenapadol výšku priznanej sumy 29.620,- eur, ani priznaný úrok z omeškania 5 % ročne od
19.7.2023 do zaplatenia (výšku úrokovej sadzby, deň vzniku omeškania), preto odvolací súd sa aj s touto
časťou odôvodnenia (odsek 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku) súdu prvej inštancie stotožnil.

51. Po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalovaného, s poukazom na vyššie uvedené

zdôvodnenie, odvolací súd dospel k záveru, že ani jeden z odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným
nebol naplnený. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie
postupom podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil, a to vrátane II. (závislého) výroku o trovách
konania, kde súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.

52. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

53. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.

1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešným žalobcom priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný
úspech vo veci (žalobcovia), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá
vo veci úspech nemala (žalovaný), keď nevidel dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Podľa § 262 ods.
2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať

špecifickou odpoveďou.

57. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010, podľa

ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na

to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných

dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

58. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).