Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. september 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125207640
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125207640.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti

o maloletú A. B., nar. XX. XX. XXXX a maloletého A. B., nar. X. X. XXXX, obidve maloleté deti trvalé
bydlisko C. D. E. XXX, občanov Slovenskej republiky, zastúpených kolíznym opatrovníkom - Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti matky F. G., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko H. C. D.
E. XXX, prechodné bydlisko E.- I., J. K. E. XXXX, občianky Slovenskej republiky a otca A. B., nar. XX.
X. XXXX, trvalé bydlisko C. D. E. XXX, občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na úpravu styku
s maloletými deťmi, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 22. 9. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd upravuje s t y k matky F. G., nar. XX. XX. XXXX, s maloletou A. B., nar. XX. XX. XXXX

a maloletým A. B., nar. X. X. XXXX, nasledovne:

- matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň, vždy v sobotu
od 9.00 hod. do 18.00 hod.,

- po uplynutí maximálne 4. mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, je matka
oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň od soboty od 9.00 hod. do

nedele do 17.00 hod.

Matka si prevezme maloleté deti v určený termín v mieste bydliska otca a po skončení styku si otec
prevezme maloleté deti v mieste bydliska matky.

Otec je povinný maloleté deti na styk s matkou riadne a včas pripraviť a maloleté deti matke v určený
termín odovzdať.

II. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 17. 4. 2024, sp. zn. 9P /175/2023,
v časti úpravy styku matky s maloletými deťmi (výrok VII. tohto rozsudku).

III. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 9. 7. 2025, ktorý bol doručený Okresného súdu Žilina dňa 10. 7. 2025, sa matka
maloletých detí domáhala, aby súd upravil jej styk s maloletými deťmi každý párny víkend, od soboty
od 9.00 do nedele do 18.00 hod.

2. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že maloleté deti boli rozhodnutím súdu zverené do osobnej
starostlivosti otca. V tom čase mala problémy s alkoholom. V súčasnosti sa snaží, lieči sa, pracuje,
spláca svoje dlhy.S maloletými deťmi sa stretáva len vtedy, keď jej to otec detí dovolí, a to jeden deň v týždni. S otcom
detí sa nedá dohodnúť, aby sa stretávala s maloletými deťmi častejšie.

3. Otec maloletých detí ani kolízny opatrovník sa k návrhu matky v súdom určenej lehote písomne
nevyjadrili.

4. Matka na pojednávaní s časti zmenila návrh styku s maloletými deťmi, pričom súd túto zmenu návrhu

matky pripustil

5. Matka vo výpovedi na pojednávaní navrhla upraviť styk s maloletými deťmi každý párny týždeň, vždy
v sobotu od 09.00 do 18.00 hod. tak, že si deti prevezme u otca a otec si po skončení styku prevezme
deti u nej, v mieste jej trvalého bydliska. Po maximálne 4. mesiacoch navrhla, aby sa mohla stretávať
s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod.

s tým, že deti u nej prespia. Maloleté deti si v sobotu prevezme v mieste bydliska otca a otec si po
skončení styku prevezme deti v mieste jej bydliska. V prípade dohody pripustila, že by mohla maloleté
deti po skončení styku odovzdať otcovi v mieste jeho bydliska.

Vo výpovedi uviedla, že v čase, keď sa upravovali práva a povinnosti k maloletým deťom, už bola po

liečení v B. L., liečila sa tam zo závislosti od alkoholu. Teraz sa lieči ambulantne u psychiatričky, ku
ktorej chodí raz za mesiac- až raz za dva mesiace. Lieky, ktoré jej predpísala psychiatrička, užívala
do mája 2025, potom psychiatrička usúdila, že už nie sú potrebné. Navštevuje zariadenie G., ktoré
poskytuje zdravotnícke služby a chodí tam trikrát mesačne na odber krvi, kde jej zisťujú aj prípadné
požitie alkoholu. Požitie alkoholu sa dá zistiť dva mesiace späť. Abstinuje od decembra 2024 a všetky

testy po tomto dátume na alkohol má negatívne.

V januári 2025 sa zamestnala ako robotníčka v pracovnom pomere na dobu určitú do januára 2026,
smožnosťoupredĺženiapracovnéhopomeru.Jej čistýmesačnýpríjemtentorokjeccaasi800,-EUR,iný
príjemnemá.Včaseúpravyprávapovinnostíkmaloletýmdeťombolanezamestnaná,nebolaevidovaná

na úrade práce. Preto mala aj dlh voči zdravotnej poisťovni, ktorý už uhradila a čaká ešte na rozhodnutie
zdravotnej poisťovne, či ešte niečo nedlhuje. V apríli 2024 bývala u svojej matky, od januára 2025
si prenajala garsónku v E., o čom predložila súdu aj nájomnú zmluvu. Za nájomné a služby spojené
s bývaním platí mesačne 180,- EUR, býva tam sama. V garsónke má jednu veľkú posteľ. Ak by deti
u nej prespali, tak by všetci spali na jednej posteli. Má vytvorené podmienky pre mal. deti. Iné zásadné

zmeny u nej nenastali. Nie je pravda, že by maloleté deti odovzdávala otcovi v takom stave, ako uviedol
vo výpovedi.

Naposledy bola s mal. deťmi v júni 2025, bolo to v sobotu. Pre deti k otcovi prišla a potom mu ich
odovzdala v mieste jeho bydliska. Následne jej už otec deti nechcel dať, napísal jej do krátkej textovej

správy, že chodí s deťmi k jej matke, kde deti bije syn jej sestry, čo nie je pravda. Ďalej uviedol, že
jej deti nedá, lebo neplatí zameškané výživné. Odvtedy deti nevidela. Každý víkend písala otcovi detí
správy, že si pre ne príde, otec detí nič nenapísal.

Ešte má tri mal. deti, a to I., nar. XX.XX.XXXX, M., nar. XX.XX.XXXX, G., nar. XX.XX.XXXX a mal. G.,

narodený v roku 2023. Mal. G. je v ústavnej starostlivosti, má určené minimálne výživné, na mal. G.
má určené výživné 100,- EUR, na M. má určené minimálne výživné a Klaudiu tiež minimálne výživné.
V súčasnosti má šesť vyživovacích povinností voči maloletým deťom. Majetok nemá. Zo začiatku
maloletá A. nechcela ísť k nej, ale postupom času sa to zmenilo a tento rok už deti k nej chceli ísť,
takže v tom problém nevidí. V prípade, že by po 4. mesiacoch deti u nej nechceli ešte prespať, tak

by to akceptovala, ale stým, že vyžaduje aj od otca detí, aby vplýval na deti, aby u nej chceli prespať.
S ostatnými maloletými deťmi sa stretáva, okrem maloletého G..

6. Otec vo výpovedi na pojednávaní súhlasil s návrhom matky na úpravu styku s maloletými deťmi.
S finančných dôvodov však navrhol, aby si matka prišla pre maloleté deti k nemu do miesta bydliska

a po skončení styku by mu matka odovzdala deti v mieste jeho bydliska.

Naposledy sa stretla matka s deťmi v júni 2025. Potom už deti matke nechcel dať, nielen kvôli tomu,
že neplatí výživné (poberá náhradné výživné), ale najmä kvôli tomu, že mu obidve deti povedali, resp.usúdil, že to pre deti nie je vhodné, aby sa s matkou stretávali, nakoľko deti sa mu vracali pocikané,
pokakané, sťažovali sa na sestru matky a jej syna, že ich bijú.

Od septembra 2025 obidve deti začali chodiť do škôlky v C. D.. Stále nepracuje, venuje sa deťom, stará
sa o deti. Je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti
120,- EUR mesačne. Poberá aj náhradné výživné 200,- EUR mesačne na obidve deti už niekoľko
mesiacov, pretože matka mu neplatila výživné.

Je pravda, že po júni 2025 sa matka domáhala, aby sa mohla stretnúť s deťmi, ale deti jej nedal, a to
z tých dôvodov, ktoré uviedol. K iným zmenám od apríla 2024 nedošlo.

Uvedomuje si, že deti majú právo stretávať sa s matkou. Súhlasil s termínmi, ktoré matka navrhla, ale
chcel, aby matka nielen si prevzala deti u neho, ale aby mu ich aj doviezla.

7. Svedkyňa G. M. G. vo výpovedi uviedla, že je zamestnankyňa CDR Bytča. Vykonáva tam funkciu
sociálnej pracovníčky. Je poverená zamestnávateľom, aby vykonávala opatrenia v rodine otca mal. detí,
ale aj v rodine matky, na základe odporúčania ÚPSVaR Čadca, a to od júna 2024 až doteraz.

Otec býva v rodinnom dome, s jeho matkou a dvomi maloletými deťmi, nikto iný. V starostlivosti

o maloleté deti zo strany otca neboli zistené žiadne nedostatky, otcovi v starostlivosti pomáha aj jeho
matka.

Vie o tom, že matka maloletých detí mala v minulosti nejaké problémy s alkoholom. V priebehu jedného
roka zaznamenali u matky pozitívny vývin v tom, že už nepožíva alkoholické nápoje, našla si bývanie

aj zamestnanie, snaží sa splatiť dlhy, napr. voči zdravotnej poisťovni a podobne. Byt má prispôsobený
na to, aby sa mohla starať o deti, aj aby tam mohli prespať. Má tam hračky, veľkú rozkladaciu posteľ,
v kúpeľni má aj hygienické potreby pre maloleté deti. Má vytvorené všetky podmienky na to, aby sa o deti
mohla v tomto byte starať. Dvakrát do týždňa priemerne komunikujú s matkou, väčšinou telefonicky,
ale priemerne dvakrát do mesiaca ju navštívi aj osobne. Nikdy sa jej nejavila matka, pokiaľ s ňou bola

v kontakte telefonickom alebo osobnom, že by bola pod vplyvom alkoholu.

Myslí si, že otec má s deťmi veľmi silnú citovú väzbu, potrebuje ich akoby chrániť, ale jej názor je
taký, že deti potrebujú aj kontakt s matkou, aj napriek tomu, že dočasne zastupuje ženský element stará
matka zo strany otca.

8. Kolízna opatrovníčka navrhla návrhu matky vyhovieť s tým, že matka by si prevzala deti u otca, ale
otec aby si prevzal po skončení styku deti u matky, pretože matka je v zlej finančnej situácii, má šesť
vyživovacíchpovinností,mádlhajvočiústavu,kdejemal.G.,pričommáďalšietrivyživovaciepovinnosti.

Bolo vykonané šetrenie aj v rodine matky, tam kde teraz býva, a bolo zistené, že má vytvorené matka
podmienky na to, aby sa mohla starať o maloleté deti a aby tam deti mohli aj prespať jednu noc.

9. Súd vykonal na pojednávaní nasledovné listinné dôkazy:

Zo správy Centra pre deti a rodiny Bytča zo dňa 29. 5. 2025 vyplýva, že je vykonávané ambulantnou
alebo terénnou formou priebežné hodnotenie opatrení v rodine otca a matky maloletých detí. Cieľom
týchto opatrení je posilňovanie rodičovských a sociálnych zručností obidvoch rodičov, za účelom
eliminácie negatívnych vplyvov ohrozujúcich maloleté deti. V rodine otca maloletých detí neboli zistené
nedostatky. V starostlivosti otcovi detí pomáha aj jeho matka. Matka maloletých detí v súčasnosti

býva v garsónke na sídlisku I. N. E.. Má vytvorené podmienky na starostlivosť o maloleté deti. Je
zamestnaná, spláca dlhy voči zdravotnej poisťovni a časť finančných prostriedkov uhrádza exekútorovi,
z dôvodu zameškaného výživného. Matka poprela tvrdenia otca, že by od nej deti chodili hladné
a pocikané. Deti sa na stretnutie s ňou tešia. Naďalej úspešne abstinuje. Počas vykonávania opatrení
nič nenasvedčovalo, že by matka bola pod vplyvom alkoholu. Ani u matky neboli zistené nedostatky,

týkajúce sa styku a starostlivosti o maloleté deti.

Zo správy ÚPSVaR Čadca z prešetrenia pomerov v rodine matky a otca vyplýva, že u otca neboli
zistené v starostlivosti o maloleté deti nedostatky. Otec uviedol, že deti nechce dávať matke, lebo mástrach, že by matka začala piť alkohol v prítomnosti maloletých detí. Matka má vytvorené podmienky na
styk a starostlivosť o maloleté deti. Splatila dlh zdravotnej poisťovni, lieči sa u psychiatričky v súvislosti
so závislosťou na alkohole. Už rok abstinuje. Na matke je viditeľná zmena.

Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 16. 1. 2025 mal súd preukázané, že matka má prenajatý byt v E., na
dobu určitú, od 16. 1. 2025 do 31. 12. 2025.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 22. 1. 2025 mal súd preukázané, že matka uzavrela pracovný pomer ako

"navešiavačka", od 22. 1. 2025, na dobu určitú – do 15. 1. 2026.

Z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 21. 1. 2025 vyplýva, že je spôsobilá
na výkon dohodnutej práce.

Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P/78/2025 mal súd preukázané, že rozsudkom zo dňa

17. 4. 2024, sp. zn. 9P/175/2023 boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca s tým,
že obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, matka bola zaviazaná
prispievať výživným pre každé maloleté dieťa výživným po 100 EUR mesačne od 1. 9. 2023 a zároveň
splácať nedoplatok na výživnom pre maloleté deti. Styk matky s maloletými deťmi nebol upravený.
V čase vyhlásenia rozsudku na pojednávaní matka uviedla, že abstinuje, bola práceneschopná

(nepoberala nemocenské). Nemala príjem. Mala 6. vyživovacích povinností voči maloletým deťom.
Bývala v prenajatom byte, ktorý si prenajal priateľ. Mala dlh na výživnom voči maloletej A. a maloletému
A..

V tomto konaní podal návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom otec. V návrhu okrem iného

uviedol, že matka má problémy s alkoholom a o maloleté deti sa riadne nestará. Zo správy z prešetrenia
pomerov rodine zo dňa 13. 11. 2023 vyplýva, že o maloleté deti sa stará otec. Matka sa liečila v Centre
pre liečbu drogových závislosti v B. L.. Priznala problémy s požívaním alkoholu.

10. Súd nezisťoval názor maloletých detí, so zreteľom na ich nízky vek. So zreteľom na ich aktuálnu

rozumovú a vôľovú vyspelosť, zodpovedajúcu ich veku, nie je možné od nich relevantne zistiť názor
na styk s matkou.

11. Súd rozhodoval podľa nasledovných právnych predpisov:

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú

právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s
oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

Podľačl.12ods.1Dohovoruoprávachdieťaťa,štáty,ktorésúzmluvnoustranouDohovoru,zabezpečujú
dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať

vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

Podľa Čl. 4 Zákona o rodine, rodičovské práva patria obom rodičom.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh
niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6 ) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 Zákona
o rodine sa použijú primerane.

Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci

nevyplýva inak.

Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), súd rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci

a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 32 ods. 1 CMP, účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na
rozhodnutie.

Podľa § 32 ods. 2 CMP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.

Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti.
Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní
maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a
objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich

pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

Podľa ustanovenia § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive
maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práva povinností alebo o
pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

12. Predmetom konania bolo autoritatívne rozhodnúť o návrhu ma úpravu styku s maloletými deťmi,
keďže sa rodičia na styku matky s maloletými deťmi nedohodli.

13. Východiskovou myšlienkou multidisciplinárneho prístupu je, že rozhodovanie o právach

a povinnostiach k maloletým deťom patrí predovšetkým do rúk rodičov.

Súd dbá na to, aby prednostne došlo medzi rodičmi k uzatvoreniu dohody o výkone ich rodičovských
práv a povinností. Dosiahnuť zhodu rodičov kvôli dieťaťu, nie je právom rodiča, ale jeho povinnosťou,
vyplývajúcou z jeho rodičovskej zodpovednosti. Z ustálenej vnútroštátnej aj medzinárodnej judikatúry

vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže,
podľa okolností prípadu, prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na
vnútroštátnych súdoch.
14. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky, bral v prvom rade do úvahy najlepší záujem maloletého dieťaťa/
detí.

15. Súd zameral dokazovanie najmä na prípadnú zmenu pomerov od apríla 2024, ku dňu rozhodovania
o návrhu matky. Nebol oprávnený skúmať pôvodné rozhodnutie z apríla 2024 (kedy styk matky
s maloletými deťmi nebol upravený), pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia.
V rámci dokazovania predovšetkým skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov

konania, t. j. otca, matky a maloletých detí.

16. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o úprave styku matky s maloletými
deťmi), musí byť podstatná. Je potrebné prihliadnuť aj na časové trvanie doterajšieho neupraveného
styku, trvanie zmeny pomerov matky, ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom

prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia.

Pre rozhodnutie o aj návrhu na zmenu úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom (ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti) určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutímsúdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. CSP v uvedenom
ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka
res iudicata - veci rozhodnutej). CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu

dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku aj o úprave styku rodiča s
dieťaťom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce
aj v konkrétnom prípade styku neupraveného (zásada „rebus sic stantibus“).

Pri rozhodovaní súdu o zmene právoplatného rozsudku v týchto veciach nejde o „nové“ rozhodnutie, ale

o porovnanie stavu v čase pôvodného rozhodnutia s neskoršími okolnosťami, za posúdenia toho, či sa
zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Pri zmene
pôvodného rozhodnutia súd skúma, či došlo k zmene rozhodujúcich pomerov od pôvodného súdneho
rozhodnutia, a ak sa návrhu na zmenu pôvodného rozsudku súdu podľa § 121 CMP vyhovie, tak súd
musí vo výroku svojho rozsudku vyjadriť, že ide o zmenu pôvodného rozsudku (uznesenie NS SR sp.
zn. 9CdoR/2/2024).

Stanovenie úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom (alebo aj neupravenie) preto nie je nemenné.
Zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie. Nestačí
len úvaha súdu o tom, že doterajšia úprava styku už nie je v záujme maloletého dieťaťa (obdobne
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky o zmene výšky výživného III. ÚS 173/2013-12).

Zmenou pomerov sa rozumie výrazná a dlhší čas trvajúca (teda nie dočasná) zmena tých okolností,
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom

Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie) preto musí byť tak závažná

(kvalifikovaná) a dlhodobejšia, aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie o úprave práv
a povinností k maloletým deťom, pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť
na rozsah, časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia
v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia.

17. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky, otca, kolíznej opatrovníčky, svedkyne,
oboznámením obsahu listinných dôkazov a súd zistil nasledovný skutkový (skutočný stav veci, ku
ktorému sa čo najviac snažil priblížiť, ako k ideálnemu cieľu), keďže „... mimosporové konanie je
ovládané zásadou zistenia skutočného stavu veci a je zrejmé, že podkladom rozhodnutia súdu bude
sumár zistení, ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci.“ (uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 29. októbra 2019, sp. zn. I. ÚS 438/2019-14).

18. K úprave styku matky s maloletými deťmi všeobecne:

19. Súd dáva rodičom maloletých detí do pozornosti, že realizácia styku matky s deťmi bude

v budúcnosti závislá nielen od ich vôle, ale aj od vôle maloletých detí (čím budú deti staršie, tým
viac). V týchto prípadoch tak súd len vytvára, prípadne zabezpečuje vhodné predpoklady na realizáciu
rozhodnutia (IV. ÚS 452/2013).

Rodinné vzťahy sú primárne založené na iných než normatívnych systémoch, a preto právo, aj keď

má a musí do týchto vzťahov vstupovať štát, musí byť interpretované a aplikované nie mechanicky,
formalisticky, ale citlivo, s výlučným ohľadom na jeho účel (rozhodnutie ÚS Českej republiky sp. zn. II ÚS
3765/11).

Právo styku rodiča s dieťaťom, kompenzuje mať dieťa u seba a zabezpečuje jeho výchovu

prostredníctvom osobnej starostlivosti. Dieťa má právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu
s obidvomi rodičmi, ak dôjde k rozpadu rodiny. V konkrétnom prípade je pre maloleté deti dôležitý aj
vzor matky.

Kontakt rodičov s maloletými deťmi je významným činiteľom, ktorý ovplyvňuje vývoj dieťaťa a je

neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa. Styk rodiča s dieťaťom má zaistiť v čo
najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obidvom
rodičom. Je zároveň jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti toho rodiča, ktorý
nemá dieťa v osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa. Záujem na vytváraní a udržiavaní pozitívnychcitových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, musia mať
obidvaja rodičia.

20. Rodičia maloletých detí nie sú manželia. Nebývajú v spoločnej domácnosti. Netvoria rodinu. V apríli
2024 boli upravené práva a povinnosti k maloletým deťom rozhodnutím súdu, na základe návrhu otca,
a to formou rodičovskej dohody.

V čase predchádzajúceho rozhodnutia, v súvislosti so stykom matky s maloletými deťmi (ktorej deti
neboli zverené do jej osobnej starostlivosti), jej styk s maloletými deťmi nebol upravený. Bol ponechaný
na základe dohody rodičov. V tom čase matka priznala problémy so závislosťou na alkohole, nebola
zamestnaná, nemala zabezpečené svoje stabilné bývanie.

V júli 2025 matka podala návrh na súd, aby súd upravil jej styk s maloletými deťmi, pretože otec odmietal

umožniť matke styk s maloletými deťmi (mal obavy, ktoré uviedol vo výpovedi na pojednávaní, matka
mu neplatí riadne výživné pre maloleté deti). Obmedzenie styku matky s deťmi pripustil aj ich otec –
matka mu mala maloleté deti dávať v zlom stave, mali byť bité príbuznými matky. Matka tieto skutočnosti
poprela a otec ich nepreukázal. Rovnako nie je možné podmieňovať styk matky s maloletými deťmi
riadnym plnením výživného. Sú to relatívne dve samostatné veci, týkajúce sa maloletých detí.

Rodičovské práva matky neboli obmedzené alebo zrušené. Obidvaja rodičia majú k maloletým deťom
rovnaké práva a povinnosti, hoci boli maloleté deti zverené otcovi do osobnej starostlivosti. Hoci otec
nepochybne chce pre maloleté deti len to najlepšie, nemôže si ich „prisvojovať“, na úkor matky.

Súd mal preukázané tvrdenia matky o zmene jej závislosti na alkohole a spôsobu života, a to listinnými
dôkazmi, výpoveďou kolíznej opatrovníčky a terénnej sociálnej pracovníčky, ktorá pravidelne a dlhodobo
vykonáva šetrenie v rodine otca a matky.

Matka uviedla, že už dlhodobo abstinuje, v minulosti absolvovala ústavnú protialkoholickú liečbu,

aktuálne ambulantnú. Od januára 2025 sa zamestnala (matka predložila pracovnú zmluvu), podstúpila
aj vstupnú lekársku prehliadku, v ktorej nebolo konštatované, že by prácu nemohla vykonávať (napríklad
aj kvôli alkoholizmu). Kolízna opatrovníčka aj terénna sociálna pracovníčka zhodne uviedli, že matka
má vytvorené všetky podmienky na to, aby sa mohla s maloletými deťmi stýkať, vrátane ich prespatia
u nej, Ani raz nezistili, resp. sa im matka nejavila tak, že by bola pod vplyvom alkoholu. Matka si našla

stabilné bývanie od januára 2025, o čom predložila nájomnú zmluvu.

21. Pri rozhodovaní o návrhu otca v apríli 2024, v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina sp.
zn. 9P 175/2023 súd vychádzal u matky aj so skutočnosti, že ešte len krátkodobo abstinovala, bola
nezamestnaná, nemala príjem, finančne jej pomáhal priateľ.

Podľa názoru súdu, od apríla 2024 došlo na strane matky k nasledovným zásadným zmenám:

- nebolo preukázané, že by požívala alkoholické nápoje (lieči sa ambulantne, je zamestnaná),
- našla si stabilné bývanie, vyhovujúce aj pre maloleté deti,

- zamestnala sa a má stály príjem.

Sozreteľomnanávrhmatkyapodstatným(pozitívnym)zmenám,kuktorýmunejdošlo,pretosúdnávrhu
matky vyhovel a upravil jej styk s maloletými deťmi. S návrhom matky súhlasila aj kolízna opatrovníčka
(ktorá v konaní zastupovala maloleté deti, keďže záujmy rodičov sú žiaľ v kolízii) a aj otec maloletých

detí (s rozsahom styku).

Súd upravil styk matky s maloletými deťmi najskôr každý párny kalendárny týždeň, vždy v sobotu od
9.00 hod. do 18.00 hod. Keďže maloleté deti ešte u matky neprespali, súd určil adaptačné obdobie
maximálne4mesiaceodnadobudnutiaprávoplatnostitohtorozhodnutia, kedybudemaťmatkamaloleté

deti v rámci styku každý párny kalendárny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod.

Adaptačné obdobie 4. mesiacov (maximálne) súd stanovil preto, lebo maloleté deti u matky ešte
neprespali a nie je možné predvídať ich bezprostrednú reakciu na takúto úpravu styku (prespatie).Matka uviedla, že bude rešpektovať aj názor maloletých detí. Ak maloleté deti budú chcieť o matky
prespať aj skôr, nie je to vylúčené (preto je doba adaptačného obdobia určená ako maximálna).
Samozrejme, je predpoklad, že styk matky s maloletými deťmi sa bude postupne rozširovať (ak bude

pozitívna zmena u matky pretrvávať alebo sa aj prehlbovať), pretože význam matky pri starostlivosti
o maloleté deti je nezastupiteľný (nedá sa nahradiť ani pozitívnym vplyvom starej matky). Rodičia
a kolízna opatrovníčka s takouto úpravou styku matky s maloletými deťmi súhlasila. Terajšia úprava
práva styku matky s maloletými deťmi vychádza aktuálne zisteného skutkového stavu veci. Podľa
názoru súdu je aktuálna úprava styku matky solídnym základom, na ktorom možno stavať a následne

styk matky s maloletými deťmi rozširovať. Rozsudky o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu
sú práve tým osobité, že sa dajú meniť, ak sa zásadne zmenia pomery.

22. Matka navrhla, že si maloleté deti prevezme v mieste bydliska otca a po skončení styku si ich otec
prevezme v jej mieste trvalého bydliska. Otec s týmto návrhom nesúhlasil a navrhol, aby mu maloleté
deti matka odovzdala v mieste jeho trvalého bydliska, a to z finančných dôvodov.

Podľa názoru súdu je správne a spravodlivé, aby obidvaja rodičia znášali náklady na realizáciu
styku spoločne (v zásade každý polovicu), a to predovšetkým v záujme maloletých detí. Otec nerobí
„láskavosť“ matke, že jej umožní styk s deťmi ale musí si uvedomiť, že styk s matkou je dôležitý
predovšetkým pre maloleté deti. Otec nie je taký sociálny prípad, aby nemohol uhradiť náklady so

stykom detí s matkou. Takéto rozhodnutie súdu je aj v súlade s ustálenou judikatúrou súdov.

Najdôležitejším hľadiskom pri rozhodovaní súdu o spôsobe realizácie styku rodiča s maloletým dieťaťom
v prípade rodičov žijúcich v rôznych miestach bydliska (čo je dané v konkrétnom prípade) musí byť
najlepší záujem dieťaťa, pričom tento treba posudzovať s ohľadom na okolnosti každého prípadu

individuálne a pri zachovaní spravodlivej rovnováhy medzi záujmami dieťaťa a rodičov.

Ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine zdôrazňuje dôležitosť kooperácie rodičov maloletého dieťaťa
a dôležitosť prítomnosti oboch rodičov pri výchove ich dieťaťa, ak o ňu majú obidvaja záujem a
ak je dieťaťu na prospech. Súčasťou práv maloletého dieťaťa je aj udržovanie rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Nad záujem maloletého dieťaťa ale nemožno
nadraďovať spôsob fungovania vzťahov jeho rodičov. Súdy nižších inštancií, vychádzajúc zo stavu veci v
čase ich rozhodovania zodpovedali podľa názoru dovolacieho súdu na dovolateľom položenú dovolaciu
otázku správne, keď uzavreli, že na nákladoch spojených so stykom otca s dieťaťom sa majú podieľať
obaja rodičia spravodlivo, pretože právo na osobný styk s rodičmi je právom dieťaťa vyplývajúcim z § 24

ods. 4 Zákona o rodine (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. júla 2021, sp. zn. 5Cdo
53/2021 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. R 7/2022).

23. Preto súd návrhu matky vyhovel aj v tom, keď rozhodol, že matka si maloleté deti prevezme u otca

a po skončení styku si maloleté deti prevezme otec u matky.

24. Keďže sa zásadne zmenili pomery tak, ako ich súd konštatoval v predchádzajúcej časti tohto
rozsudku, súd potom zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 17. 4. 2024, sp. zn. 9P /175/2023,
v časti úpravy styku matky s maloletými deťmi (výrok VII. tohto rozsudku). Ostatné výroky tohto súdneho

rozhodnutia zostávajú právoplatné bez zmeny.

25. K trovám účastníkov konania:

Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde

o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu
strán v konaní. V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie

nároku na náhradu trov konania.

Účastníci konania ani o priznanie nároku na náhradu trov konania nepožiadali.

Pretosúdrozhodol,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,vsúladesustanovením

§ 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e , a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov
sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Poučenie o spôsoboch výkonu tohto rozhodnutia (§ 120 CMP):

V prípade rozhodnutia súdu (alebo výroku rozhodnutia), ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté
dieťa (najmä zverenie, styk, zastupovanie, správa majetku) alebo iná, ako peňažná povinnosť vo
vzťahu k maloletému dieťaťu, môže osoba oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať sa výkonu práv
a povinností upravených vo vykonateľnom rozhodnutí súdu, a to návrhom na výkon rozhodnutia vo
veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.