Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124210885
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124210885.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.
XX. XXXX, bytom B. D. X, E., Nemecká spolková republika, zast. JUDr. Jana Kocandová, advokátka so
sídlom Bratislava, Jungmannova 8, proti žalovanej: ADNAM s. r. o., so sídlom Ardanovce 47, IČO: 55
066 917, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo
dňa 13. marca 2025 č. k. 36C/97/2024-138 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že kúpna zmluva uzatvorená
medzi predávajúcou F. F., rodenou F., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, XXX XX, občiankou SR a
žalovanou ako kupujúcou, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor
pod č. V4242/2022, týkajúci sa nehnuteľností evidovaných na LV č. XX, kat. úz. G., je voči žalobcovi
právne neúčinná (I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
proti žalovanej v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením (II.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 42a

ods. 1, 2, 3, 4 a § 116 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal,
aby súd určil, že právny úkon - kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcou F. F. a žalovanou
ako kupujúcou, vklad V 4242/2022, povolený Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom,
katastrálne územie G., je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobca uviedol, že žalovaná je vlastníkom
nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie G., ktoré nadobudla na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 13. 12. 2022, uzavretej s predávajúcou F. F.. F. F. je konateľkou a spoločníčkou
uvedenej obchodnej spoločnosti, v ktorej má 100% obchodný podiel. F. F. má ako fyzická osoba dlhy

vymáhané v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 108/EX 309/24, kde oprávnenou osobou je
žalobca. Exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, právoplatného a vykonateľného
rozhodnutiaOkresnéhosúduTrenčínvkonanípodsp.zn.18C/91/2023zodňa18.03.2023.Predmetom
exekúcie môžu byť iba nehnuteľnosti, ktorých sa povinná osoba zbavila, a to prevodom zo svojho
výlučného vlastníctva v podiele 1/1 na žalovanú. Žalobca poukázal na to, že dlžníčka F. F., ako konateľka
a spoločníčka žalovanej už v čase jej zakladania mala jasnú vedomosť o tom, že došlo z jej strany k
bezdôvodnému obohateniu, teda, že neoprávnene prevzala finančné prostriedky z titulu neoprávneného

výživného, pretože žalobca nie je jej biologický otec, pričom aj keď tu nárok na plnenie pôvodne bol, ale
tento dodatočne odpadol. Žalovaná obchodná spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra dňa
02. 12. 2022. Žaloba o určenie otcovstva bola zamietnutá rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 22. 11. 2022, právoplatnosť nadobudlo dňa 13. 12. 2022. Od tohto času musela dlžníčka vedieť,že bude musieť finančné prostriedky vrátiť žalobcovi, preto zrejme konala tak, aby sa zbavila majetku,
ktorý mala vo svojom výlučnom vlastníctve. Predmetná kúpna zmluva, ktorou bol prevedený majetok
na obchodnú spoločnosť, je odporovateľným právnym úkonom a ukracuje pohľadávku veriteľa. Žalobca

poukázal na ustanovenie § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Práve odporovacia žaloba je právnym
prostriedkom na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím
veci alebo iných majetkových práv alebo hodnôt, ktoré odporovateľným úkonom ušli z majetku dlžníka.

1.2. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 18C/91/2023-58 zo dňa 18. 03. 2024, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 21. 06. 2024, bola uložená povinnosť F. F. zaplatiť žalobcovi sumu 32.290,81
eura spolu s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia. V exekučnom konaní vedenom
pod sp. zn. 108/Ex309/24, upovedomením o začatí exekúcie, exekučným príkazom zo dňa 23. 10.
2024, začalo vykonávacie konanie voči F. F., ktorá si dobrovoľne nesplnila povinnosť vyplývajúcu
z rozsudku Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 18C/91/2023-58 zo dňa 18. 03. 2024. Zmluva o
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (kúpna zmluva) zo dňa 13. 12. 2022, uzavretá medzi F.

F. ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou, preukazuje, že predávajúca previedla nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území G., obec G., okres Topoľčany, evidované na LV č. XX ako: stavba
- dom so súpisným číslom XX, postavená na parc. reg. „C“ - p. č. 40/1 zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 177 m2, stavba - hospodárska budova so súpisným číslom XXX, postavená na parc. reg. „C“
- p. č. 40/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. 40/1 zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 177 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. 40/2 zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 53 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. 40/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 553 m2, pozemok
parc. reg. „C“ č. 42/3 záhrada o výmere 925 m2, na kupujúcu, t. j. na žalovanú v tomto konaní. Z výpisu
z obchodného registra SR je zrejmé, že obchodná spoločnosť žalovanej bola zapísaná do obchodného
registra SR dňa 02. 12. 2022, spoločníčkou a zároveň štatutárnym orgánom spoločnosti je F. F..

1.3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej
vyhovel v celom rozsahu. Žalovaná bola počas celého konania nečinná, žiadnym spôsobom nepoprela
žalobcove tvrdenia. Súd v danom prípade aplikoval právnu domnienku, podľa ktorej platí, ak protistrana
nepoprela vôbec skutkové tvrdenia žalobcu alebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne, skutkové tvrdenia

sú nesporné. Z predložených listinných dôkazov a vyjadrenia žalobcu mal súd za preukázané, že
žalobca na základe exekúcie vedenej v exekučnom konaní pod č. 221/Ex/46/17 a pod č. 221/EX/90/17,
v ktorom bol žalobca povinný ako domnelý otec F. F. na základe rozsudku sp. zn. 10C/1281/1993
o určení otcovstva, plnil F. F. výživné vo výške 32.290,81 eura. Uvedený exekučný titul bol neskôr
rozhodnutím odvolacieho súdu zrušený a následne rozhodnutím Okresného súdu Trenčín pod sp. zn.

10C/1281/1993-759 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6Co/40/2022-978 zo dňa 22.
11. 2022 bol návrh na určenie otcovstva zamietnutý, čím odpadol právny dôvod na splnenie povinnosti
- zaplatenie výživného F. F.. Žalobca bol v konaní úspešný, rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn.
18C/91/2023-58zodňa18.03.2024bolauloženápovinnosťF.F.zaplatiťžalobcovisumu32.290,81eura
spolu s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Z dôvodu, že si F. F. nesplnila svoju povinnosť

dobrovoľne, žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie, na základe ktorého začalo exekučné konanie
pod č. 108/Ex309/24 voči F. F.. Dňa 13. 12. 2022 uzavrela F. F. zmluvu o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti (kúpna zmluva) so žalovanou ako kupujúcou, na základe ktorej previedla nehnuteľnosti
nachádzajúcesavkatastrálnomúzemíG.,obecG.,H.I.,evidovanénaLVč.XX,nažalovanú.ZLVč.XX,
okres Topoľčany, k. ú. G. k sporným nehnuteľnostiam vyplýva, že vlastníkom uvedených nehnuteľností

je žalovaná, ktorá bola zapísaná do obchodného registra SR dňa 02. 12. 2022, t. j. bezprostredne po
rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci.

1.4. Zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne
vymáhať pred súdom v základnom konaní (napr. R 2/2022). Táto podmienka v spore splnená bola.

Pokiaľ ide o preukázanie úmyslu dlžníka, u „blízkych“ nadobúdateľov sporného majetku dlžníka,
Občiansky zákonník konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa
poznali. Občiansky zákonník dôvodne favorizuje právnu pozíciu ukráteného veriteľa a prostredníctvom
konštrukcie vyvrátiteľných zákonných domnienok zjednodušuje odporovanie tým úkonom dlžníka,
ktorými došlo k prevodu exekvovateľného majetku na osobu dlžníkovi blízku alebo ktoré dlžník urobil

v prospech takejto osoby. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ktorý nastal, zákon úmysel dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa predpokladá (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2
Cdo 109/2007). Za účelom vyvrátenia zákonnej domnienky o poznaní ukracujúceho úmyslu dlžníka
musí blízka osoba hodnoverne preukázať, že v súvislosti s uzavretím sporného právneho úkonuvynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala alebo sa o ňom dozvedela.
Bez predchádzajúceho vynaloženia náležitej starostlivosti vo vzťahu k oboznámeniu sa s ukracujúcim
úmyslom dlžníka nemôže žalovaný efektívne zákonnú domnienku vyvrátiť.

1.5. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca plnil z právneho dôvodu, ktorý neskôr
odpadol. Domnelá dcéra (F. F.), ktorá prijala plnenie, sa tým na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila.
Žalobca si žalobou uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré domnelá dcéra (F. F.) nesplnila.
Povinná osoba mala vedomosť, že prijala plnenie žalobcu z právneho dôvodu, ktorý odpadol v deň

vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na určenie otcovstva, t. j. 22. 11. 2022. Dňa 02. 12. 2022 sa
založila spoločnosť ADNAM s. r. o.; dňa 13. 12. 2022, keď rozsudok o zamietnutí návrhu na určenie
otcovstva nadobudol právoplatnosť, previedla dlžníčka žalobcu sporné nehnuteľnosti na žalovanú, v
ktorej je inak jedinou spoločníčkou a konateľkou, tým bol preukázaný jej úmysel ukrátiť veriteľa, žalobcu.
Súd prvej inštancie poukázal i na to, že skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré jednak preukázal, žalovaná
žiadnym spôsobom nepoprela pre svoju nečinnosť v celom konaní. Na základe toho, že: ad 1) súd mal

preukázanú existenciu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči p. F., 2) išlo o prevod medzi tzv. blízkymi
osobami (osoba dlžníka je jedinou spoločníčkou a konateľkou v osobe žalovanej), ad 3) išlo o ukracujúci
záujem dlžníka, nedošlo k poskytnutiu ekvivalentného plnenia, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel
a určil, že zmluva o prevode vlastníckeho práva (kúpna zmluva), uzavretá medzi F. F. a žalovanou je
voči žalobcovi právne neúčinná. Žalovaná v spore neuniesla dôkazné bremeno, bola pasívna a žalobca

súdu hodnoverným spôsobom preukázal dôvodnosť podanej žaloby. Súd zároveň uviedol, že uznesenie
súdu o neodkladnom opatrení č. k. 36C/97/2024-117 zo dňa 19. 11. 2024, právoplatné dňa 20. 12.
2024, vykonateľné dňa 05. 12. 2024, ktorým súd zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami, sa
nadobudnutím právoplatnosti rozsudku zrušuje v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP, pretože žalobca bol v konaní plne úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov konania

proti žalovanej v rozsahu 100%, a to aj vrátane trov konania súvisiacich s neodkladným opatrením.
Strany sporu nenavrhli a ani súd v spore nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre
ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, namietajúc, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci. Podľa jej názoru právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 32.290,81 eura vzniklo až dňom 14. 12. 2022 (t. j. dňom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku, ktorým bol návrh na určenie otcovstva zamietnutý), tzn. v čase uzatvorenia zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (kúpna zmluva) ešte žalobca nemal voči p. F. F. pohľadávku na

vydanie bezdôvodného obohatenia. Zo súdom vykonaných dôkazov žiadnym spôsobom nevyplynulo,
že by pri prevode vlastníckeho práva medzi p. F. F. a ňou, nedošlo k poskytnutiu ekvivalentného plnenia.
Mala za to, že súd prvej inštancie prejedávanú vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru,
že: 1) mal preukázanú existenciu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči p. F., 2) išlo o prevod medzi
tzv. blízkymi osobami (osoba dlžníka je jedinou spoločníčkou a konateľkou v osobe žalovanej), 3) išlo o

ukracujúci záujem dlžníka, nedošlo k poskytnutiu ekvivalentného plnenia. Napadnutý rozsudok považuje
v celom rozsahu za nesprávny a nezákonný. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

3. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, udávajúc, že žalovaná svojím odvolaním v

skutočnosti spôsobuje len prieťahy v konaní, aby oddialila exekúciu na majetok, z čoho by sa následne
mala uspokojiť jeho pohľadávka. Žalovaná doposiaľ nemala žiadne námietky k žalobe, nevyjadrovala
sa k nej a nebola ani na súdnom pojednávaní, teda bola nečinná v tomto konaní. Nepoužila v tomto
konaní na súde 1. inštancie žiadne prostriedky procesnej obrany a teraz, keď jej hrozí exekúcia na
majetok, tak len odďaľuje v skutočnosti výkon tejto exekúcie. Uviedol, že pre vyhovenie odporovacej

žalobe je postačujúce, ak pohľadávka žalujúceho veriteľa sa stane vymáhateľnou - vykonateľnosťou
v priebehu odporovacieho konania, teda v čase rozhodovania súdu. Žalovaná vedela, že je podaná
žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia na Okresný súd Trenčín v roku 2020, konanie bolo vedené
pod sp. zn. 18C/25/2020. Tiež mala jasnú vedomosť o tom, že žalobca nie je biologickým otcom,
čo sa v skutočnosti už dozvedela zo znaleckého posudku a z výsledku konania, ktoré prebiehalo

na Okresnom súde v Trenčíne, ktorý žalobu o určenie otcovstva zamietol. O výsledku rozhodnutia
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22. 11. 2022 bola informovaná, tiež vedela, aký je výsledok genetickej
skúšky. Takže už jasne vedela, že ak žaloba bola zamietnutá Krajským súdom v Trenčíne, bude musieť
finančné prostriedky vrátiť, ba priam už zo samotného znaleckého posudku, ktorý sa vykonával vpriebehu súdneho konania na Okresnom súde v Trenčíne, bolo zrejmé, že znalecký posudok nie je v
jej prospech, o čom bola vopred informovaná zo strany súdu, ktorý jej ho doručoval (nepotvrdil sa ako
biologický otec, takže právne nemohol byť jej otcom). To, kedy súd vyznačí formálnu právoplatnosť,

nemá vplyv na to, že by sa konanie žalovanej nemohlo označiť ako odporovateľné. Pre posúdenie
možnosti odporovať právnym úkonom dlžníka, ukracujúcim veriteľa stačí, aby dlžník svojím konaním
sledoval ukrátenie akejkoľvek pohľadávky veriteľa, nie je rozhodujúce, či išlo o pohľadávku splatnú,
alebo nesplatnú, prípadne budúcu. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie a ich posúdenie je právne
správne. Predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu boli splnené v súlade s ust. § 42a Občianskeho

zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. l CSP potvrdil.

4. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadrila žalovaná, udávajúc, že zo strany právnej zástupkyne
žalobcu sa jedná o súbor ničím nepodložených a nepravdivých tvrdení a krivých obvinení jej osoby.
Ak by mala úmysel zmariť uspokojenie veriteľa, tak mohla nehnuteľnosť predať, resp. fiktívne predať,

a nie previesť na firmu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne, neodôvodnené a
bolo vydané na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu a bolo rozhodnuté len na podklade
nepravdivého tvrdenia žalobcu, resp. právnej zástupkyne žalobcu.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej

(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné
a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdiť, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

6. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu o určenie, že kúpna zmluva uzatvorená medzi
predávajúcou F. F., J. F., nar. XX. XX. XXXX a žalovanou ako kupujúcou, ktorej vklad bol povolený
Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor pod č. V4242/2022, týkajúci sa nehnuteľností
evidovaných na LV č. XX, kat. úz. G., je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobca dôvodil, že uvedená
kúpna zmluva je odporovateľným právnym úkonom v zmysle § 42a ods. 2 v spojení s § 116 Občianskeho

zákonníka,keďžejehodlžníčkaF.F.toutokúpnouzmluvoupreviedlavlastníckeprávoknehnuteľnostiam
v jej výlučnom vlastníctve na žalovanú ako právnickú osobu, v ktorej má 100% obchodný podiel.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva
z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je

viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní
sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie
prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť,
ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje.
Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého

rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote
na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní

fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.11. Prejednávajúc podané odvolanie žalovanej, s ohľadom na jeho rozsah a odvolacie dôvody, dospel
odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdil v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

12. K podanému odvolaniu žalovanej, z hľadiska jeho odvolacích dôvodov, je potrebné uviesť, že
toto nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
v prospech odvolateľky a odvolací súd ho vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné.

13. Pokiaľ žalovaná namietala, že v čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam ešte žalobca nemal voči F. F. pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia,
k uvedenému odvolací súd udáva nasledovné:

14. Zásadnou podmienkou odporovateľnosti je to, že sporný právny úkon ukracuje uspokojenie

veriteľovej pohľadávky a že pohľadávka, ktorej uspokojenie bolo ukrátené, je vymáhateľná
(vymáhateľnou pohľadávkou je v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka,
ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní /napr. NS SR 1Vdo/1/2022/). V tejto
súvislosti je potrebné zohľadniť, že pre súd je v rámci odporovacieho konania rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia rozsudku. Vymáhateľná pohľadávka musí riadne existovať v čase vyhlásenia súdneho

rozhodnutia, ktorým sa určuje neúčinnosť právneho úkonu voči veriteľovi. Za žiadnych okolností však
nemožno túto požiadavku vzťahovať spätne aj na obdobie realizácie odporovaného úkonu. Pohľadávka,
ktorej uspokojenie je v konečnom dôsledku ukrátené, nemusí byť v čase odporovateľného úkonu dlžníka
splatná, vymáhateľná ani vykonateľná.

15. V kontexte vyššie uvedeného a okolností prejednávanej veci je potom potrebné jednoznačne
uzavrieť, že táto odvolacia argumentácia žalovanej je plne nedôvodná, pretože je jednoznačné, že
v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom bola pohľadávka žalobcu voči F. F.
nielen vymáhateľnou, ale už i vykonateľnou, a to v na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín
č. k. 18C/91/2023-58 zo dňa 18. 03. 2024. Tak, ako odvolací súd uviedol vyššie, pre úspešné

uplatnenie odporového práva je zásadné, aby zákonné podmienky odporovateľnosti boli splnené
v čase rozhodovania súdu, a nie v čase uskutočnenia odporom napadnutého právneho úkonu, ako sa
nesprávne domnieva žalovaná.

16. Pokiaľ žalovaná ďalej namietala, že zo súdom vykonaných dôkazov žiadnym spôsobom

nevyplynulo, že by pri prevode vlastníckeho práva medzi F. F. a ňou nedošlo k ekvivalentnému plneniu,
ani táto argumentácia žalovanej nie je dôvodná.

17. Rozhodovacia prax súdov sa ustálila v tom, že o ekvivalentný právny úkon ide iba vtedy, ak za
prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty dlžník naozaj (reálne) dostal ich obvyklú cenu alebo

inú skutočne primeranú (rovnocennú) náhradu. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver,
že napadnutý právny úkon je ekvivalentným úkonom, vždy bezpečne preukázaný, a to nie odkazom
na jeho znenie, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžníkovi ušlo, nadobudol iné plnenie, ktoré má
skutočne ekvivalentnú povahu. Uvedené je potrebné vyhodnotiť v každej prejednávanej veci s ohľadom
na konkrétne okolnosti prípadu.

18. V prejednávanej veci, z listinných dokladov, z ktorých súd zistil skutkový stav veci, je zrejmé, že
kúpna cena v zmysle spornej kúpnej zmluvy mala byť riešená osobitou dohodou zmluvných strán, a teda
nie je zrejmá ani jej výška a ani jej splatnosť. V tomto ohľade, v zmysle toho, čo odvolací súd uviedol
vyššie, nie je možné v žiadnom prípade konštatovať, že by sa jednalo o ekvivalentný právny úkon, keď

v konaní zo strany žalovanej nebolo ani len tvrdené to, že by za prevádzané nehnuteľnosti obdržala
akúkoľvek hodnotu.

19. Súdprvejinštancievecsprávneprávneposúdilitým,žekonštatoval,žesavdanomprípadejednalo
o prevod majetku medzi osobami blízkymi, keď dlžníčka žalobcu je jedinou konateľkou a spoločníčkou

žalovanej, ktorá je tak bezpochyby takou osobou, ktorú ustanovenie § 42a ods. 3 Občianskeho
zákonníka predpokladá, t. j. osobou, ktorú je pri jej personálnom a majetkovom prepojení nevyhnutné
považovať za subjekt s postavením „blízkej osoby“ vo vzťahu k dlžníkovi.20. Záverom odvolací súd, i napriek tomu, že sa vyššie vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam
žalovanej, udáva, že pokiaľ bola žalovaná počas celého konania na súde prvej inštancie nečinná
a neuplatnila ako strana sporu žiadne prostriedky procesnej obrany proti žalobe a tieto uplatňuje až

v odvolacom konaní, ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní z dôvodu, že nejde o prostriedky
procesnej obrany, ktoré žalovaná nemohla prezentovať už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Žalovaná pritom v odvolaní neuviedla, z akých dôvodov prostriedky procesnej obrany neuplatnila
už v konaní pred súdom prvej inštancie. Je potrebné dodať, že prípustnosť uplatnenia prostriedkov
procesnej obrany v odvolacom konaní vyplýva z § 366 CSP a tieto možno v odvolacom konaní použiť

len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, ktorý nebol použitý)
alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V danom
prípade prípustnosť uplatnenia prostriedkov procesnej obrany žalovanou až v odvolacom konaní
nevyplýva zo žiadnych zo zákonom stanovených podmienok v zmysle ustanovenia § 366 CSP, a jedná

sa tak o neprípustné novoty v odvolacom konaní.

21. S ohľadom na vyššie konštatované, je potrebné uzavrieť, že pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval
dôvodnosť podanej žaloby, pretože mal preukázané naplnenie zákonných predpokladov na úspešné
odporovanie právnemu úkonu, s takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100% (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia v zákonnej lehote (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).