Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 27T/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319010989
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2319010989.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdGalantasamosudkyňouJUDr.SimonouŠtanglovičovou,vtrestnejveciobžalovanéhoA.B.,

preprečinkrádežepodľa§212odsek1,odsek3písmenoa)Trestnéhozákona,nahlavnompojednávaní
konanom dňa 04. decembra 2024 v Galante takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. XXX/XX, sa podľa § 285 písmeno c)
Trestného poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta podanej na Okresný súd Galanta dňa
30.07.2019 pod spisovou značkou 3 Pv 234/18/2202 pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako
prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14
odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245

odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

ako občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom C., D. XXX/XX v presne nezistenom čase v dobe od
20:00 hod. dňa 27. júna 2017 do 07:00 hod. dňa 28. júna 2017 v Rakúsku, XXXX E., F. X, na štrkovej
ceste popri ceste A4 v úrovni križovatky na Bruckneudorf, sa zmocnil jednonápravovej elektrocentrály
zn. Atlas Copco, typ QAS 38, číslo W-40547U, žltej farby, v hodnote 7.000,- €, ktorú sa pokúsil naložiť do
presne nezisteného vozidla, čo sa mu však z nezistených dôvodov nepodarilo, pričom poškodil koncové

svetlá elektrocentrály, čím svojím konaním spôsobil spoločnosti RBS Rohrbau-Schweißtechnik GmbH,
so sídlom 4614 Mitterperwend, Westbahnstrasse 62, škodu vo výške 940,68 €
oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodeného RBS Rohrbau-Schweißtechnik GmbH, so
sídlom 4614 Mitterperwend, Westbahnstrasse 62, Rakúsko s nárokom na náhradu škody odkazuje na
civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. 3 Pv 234/18/2202 zo dňa 26.07.2019,

podanej na Okresný súd Galanta dňa 30.07.2019 súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú
vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej v texte rozsudku len „obžalovaný“ v príslušnom
gramatickom tvare).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.01.2023 uviedol, že je nevinný zo spáchania
skutku. Následne súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
výsluchom svedkov – G. E., H. C., I. J., prečítaním výpovede svedkov G. K. a L. J., prečítaním odborného

vyjadrenia, znaleckého posudku a listinných dôkazov.

ObžalovanýA.B.nahlavnompojednávanívypovedal,ženičnespáchal,doRakúskachodievali vobdobí
leta 2017 s priateľkou na cykloturistiku. Pripúšťa, že dňa 27.06.2017 mohol byť na uvedenom mieste,nevie to uviesť presne. Do Rakúska chodievali, nakoľko tam majú jeho rodičia nehnuteľnosti a tieto
chodili pozerať. Najprv išli do obce Parndorf, kde sa najedli a išli sa ďalej bicyklovať po cyklotrasách.
Auto nechali v Parndorfe , vybrali bicykle a bicyklovali sa. Keď sa vracali, zbadali na štrkovej cyklotrase

prekážku- prístroj žltej farby na kolesách, v dôsledku čoho nevedeli tadiaľ prejsť, keďže cyklotrasa je tam
úzka. Na uvedenom mieste si teda spravili prestávku, občerstvili sa, napili sa a on išiel vykonať potrebu.
Keďže potrebu nechcel vykonávať priamo pred priateľkou preskakoval prístroj ktorý tvoril prekážku
avtedysadotkoldanéhoprístroja.Mázato,žetakýmspôsobomsananehodostalojehoDNA.Neviekde
sa nachádza brzda na prístroji. Čo sa týka výšky v akej prístroj preskakoval, bolo to cca vo výške kolien.

Prístroj v žiadnom prípade nechcel odcudziť, ani ho nijak poškodiť, bol verejne prístupné každému,
nenachádzal sa tam žiaden plot. Z dôvodu rozporov vo výpovediach obžalovaného bola prečítaná
jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 19.03.2019, pričom obžalovaný k rozporov uviedol, že so
zariadením nemanipuloval, aby uvoľnil cestu, pretože bolo ťažké, dotkol sa ho len tak ako uviedol na
hlavnom pojednávaní, teda že ho preskočil keď šiel vykonávať potrebu.

Svedok G. E. k veci uviedol že v roku 2017 pracoval ako vedúci robotník vo firme RBS Rohrbau
Schweisstechnik (výstavba konštrukcia zváracej techniky). V dňoch 27. - 28.06.2017 vykonával prácu
na mieste, kde sa stal tento prípade, ale nevie presné miesto. Na danom pracovisku pracoval on a jeho
kolega I. J.. Pracovali len 4 dni v týždni, voľno mali v piatok, sobotu a nedeľu. Čo sa týka okolia
pracoviska, mali tam 2 kontajnery (3 m dlhé a 2,5m široké a vysoké), prúdový agregát, 2 bagre, firemný

autobus. Za nimi bolo pole a 2 veľké nádrže na zadržiavanie dažďovej vody a rúry, ktoré spracovávali.
Miesto bolo verejne prístupným, ale to malé miesto, kde pracovali, bolo uzamknuté. Miesto nebolo
oplotené,anivymedzenépáskou,alestálitambagrearúrytakžetamľudianechodili.Zmiestaprácebolo
vidieť v okolí ľudí, napr. cyklistov, chodcov - peších, a ľudí na diaľnici. Pracovné stroje im boli pridelené
tak, že tieto brali z Marchtrenku (sídlo ich zamestnávateľa), tam sa naložili stroje na autá a doviezli sa

na miesto, kde sú potrebné. Tie zváracie stroje na zváranie polyetylénu ako aj prúdový agregát boli
vo vlastníctve firmy, ktorá ich zamestnávala. Zváračky sa každý deň uschovávali v kontajneri, ktorý bol
uzamknutý veľkými ťažkými zámkami. Prúdový agregát váži asi 1000 kg, je vysoký cca 1,20m, takže
ostával vedľa kontajnera. Bolo to veľmi ťažké zariadenie, dá sa ním pohnúť len s nejakým zdvíhacím
zariadením. Nakoľko sa agregát neodkladal do kontajnera, tak ho zabezpečovali tak, aby nebolo možné

sa k nemu dostať, t.j. postavili do cesty bagre alebo rúry. V daný deň, zabezpečili agregát tak, že
ramená bagrov preložil cez zariadenie. Keď by niekto chcel vysunúť agregát bez toho, aby sa dotkli
lyžíc bagrov, nedalo by sa to. Na posunutie ramena bagra, bolo potrebné si sadnúť do bagra, inak sa
s lyžicou pohnúť nedá. Nevie si predstaviť ako došlo k vysunutiu agregátu. Ten kto to bol, to musel ťahať
za tú ojnicu a museli to byť veľmi silní ľudia. Pri samotnom pokuse dokázali agregát vytiahnuť von, potom

sa musel niektorý z páchateľov zraniť a nechali to tak. Nie je si celkom istý, ale zdá sa mu, že boli stopy
krvi na štrkovej ceste. Čo sa týka prúdového agregátu, tak bolo poškodené jedno zo zadných svetiel.
Na mieste boli črepiny z blikačky. Prúdový agregát nebol celkom nový ale bol vo veľmi dobrom stave.
Technická kontrola, čo sa týka jazdy na cestách, bola urobená. Ak by poškodil zariadenie on, tak by
zodpovedal za škodu. Majiteľ kontroloval zariadenie. Išlo o firmu Strabag, ktorý nevydá prúdový agregát

bez toho, aby nebol skontrolovaný. Strabag je materskou firmou RBS. Nevie presne uviesť, kedy bolo
zariadenie naposledy kontrolované. Bežné bolo, že keď sa zariadenie vrátilo z nejakého staveniska, tak
sa prekontrolovalo a až potom bolo pridelené na ďalšie stavenisko. V deň, keď malo prísť k pokusu
krádeže prúdového agregátu, prišiel na pracovisko a zariadenie bolo posunuté preto volal políciu.

Svedok I. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal obdobne ako svedok G. E. a nič iné, resp. odlišné od
výpovede svedka E. neuviedol.

Svedkyňa H. C. k veci uviedla že je priateľkou obžalovaného. Aktívne sa venovali cykloturistike v rokoch
2016 až 2018, keď začala jar chodievali najmenej dvakrát do týždňa, najčastejšie do Rakúska. Väčšinou

parkovali autom v obci Parndorf a následne nasadli na bicykle. Tak to bolo aj v daný deň, pričom trasu
vyberal obžalovaný, nakoľko tam má rodinu, dobre to tam pozná a rád tam chodí. Samotný stroj bol viac-
menej na štrkovej ceste odkiaľ prišli na bicykloch, bolo tam nejaké stavenisko a stroj bol blízko štrkovej
cesty, asi bol aj odstavený priamo na ceste a tvoril na nej prekážku. Stroj bol žltej farby, vyzeral ako
prívesný vozík s kolesami a mal nejaké rameno, mohol byť vysoký cca ako ona t.j. 163 cm. Obžalovaný

išiel vykonať potrebu za tento stroj, pričom si nepamätá, či ho prekračoval alebo preskakoval, vie len
že potrebu vykonával za týmto strojom. Nevšimla si, či bolo zariadenie poškodené, ale obžalovaný ho
poškodiť nemohol, nakoľko išiel zaň len vykonať potrebu.Z prečítanej výpovede svedka L. J. z prípravného konania vyplýva, že je obchodným zamestnancom
firmy STRABAG, a.s., a obchodným zástupcom firmy RBS Rohrbau Schweisstechnik, s.r.o., ktorá sa
zaoberá horizontálnou stavbou potrubí. Uvádza že boli poškodené oba spätné žiariče na elektrocentrále,

hmlovky a ľavá smerovka , celková škoda činí 435,45 eur. Na ďalšom výsluchu uviedol , že podľa jeho
vedomostí bola oprava zadného svetla generátora v sume 800 až 900 eur a to za materiál a aj pracovný
čas. V mene firmy RBS Rohrbau Schweisstechnik, s.r.o., sa pripája k trestnému konaniu škodovou
sumou 800,- EUR. Predmetný generátor nebol kúpený firmou ktorú zastupuje ale čiastočne dcérskou
spoločnosťou, takže nevie uviesť žiadne údaje k amortizačnej hodnote v čase udiania skutku. Náklady

na opravu boli zaplatené firmou RBS Rohrbau Schweisstechnik, s.r.o.

Z prečítanej výpovede svedka G. K. z prípravného konania vyplýva, že je zamestnaný vo firme RBS
Rohrbau Schweisstechnik, s.r.o., a pracuje ako zvárač umelej hmoty na rôznych staveniskách po celom
Rakúsku. Podľa jeho výkazu práce od 26.06.2017 do 28.06.20217 nepracoval v Brucknedorfe ale na
stavbe v Perwangu v Tirolsku. Na základe tejto skutočnosti nevie podať žiadne informácie k danému

skutku.

Obsahom oboznámených listinných dôkazov z č.l. 35-101 a z č.l. 116-145 boli žiadosť prokuratúry
Kroneuburg o prevzatie trestného stíhania obvineného A. B. a žiadosť riaditeľstva Krajinskej polície
Burgundsko o nariadenie molekulárneho vyšetrenia DNA.

Z prečítaného znaleckého posudku znalca Dr. Christa Nussbaumera z č.l. 106 a 150 vyplýva, že stery
z odobratej vzorky DNA z odblokovacej páky a z časti kde sa nachádza oje z prívesu na elektrocentrále
vykazujú príliš málo typizovanej ľudskej DNA, preto aj napriek opakovanej analýze pri zmenených
reakčných podmienkach nemohli byť získané žiadne reprodukovateľné výsledky a profilovanie DNA

nebolo možné. Rovnako nebolo možné profilovanie DNA z náramku, nakoľko nevykazujú žiadnu
typizovanú ľudskú DNA. Naproti tomu ster z rukoväte na elektrocentrále vytvára DNA profil neznámej
osoby mužského pohlavia, pričom tento DNA profil bol za účelom porovnania a uschovania zaslaný do
databázy SNA, ktorú vedie spolkové ministerstvo vnútra.

Z prečítaného odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru z č.l.
344 zo dňa 30.01.2019 vyplýva že porovnaním DNA profilu zaslaného z Rakúska s národnou databázou
DNAprofilovbolazistenázhodasDNAprofilomosobyA.B.,narodenýmdňaXX.XX.XXXX,trvalebytom:
D. XX, C..

Z prečítaného znaleckého posudku znalca Dr. Christa Nussbaumera z č.l. 337 -338 vyplývajú rovnaké
údaje ako tie uvedené na č.l. 106 a 150.

Zo záverečnej správy z č.l. 109-115 vyhotovenej Krajinskou políciou Burgundsko vyplýva že podozrivým
zo spáchaného trestného činu je obžalovaný A. B., bol spáchaný v presne nezistenom období od

27.06.2017 od 20:00 hod. do 28.06.2017 do 07:00 hod. na mieste XXXX E., F. X, na štrkovej ceste
popri A4. V znaleckom posudku vypracovaným A. H. bolo uvedené, že zo získanej vzorky z rukoväte
brzdy bolo možné zistiť úplný profil DNA, pričom ďalším vyšetrovaní bolo zistené že táto DNA patrí
obžalovanému.Vsprávejetiežuvedenýďalšípostupatozatknutiepáchateľatrestnéhočinu.Nazáklade
postupunamiestečinumožnovychádzaťztoho,žeskutokspáchaliviacerípáchatelia,pričomsazdábyť

vysoko pravdepodobné, že títo mohli spáchať aj iné trestné činy na tomto mieste. Ako spolupáchatelia
obžalovaného by mohli byť A. M. a D. N..

Zo záverečnej správy z č.l. 153-158 vyplývajú rovnaké údaje ako zo záverečnej správy z č.l. 109-115.

Z podkladov k agregátu z č.l. 298-310 vyplýva, že tieto boli poskytnuté štátnej prokuratúre Wels.
Obstaranie prúdového agregátu bolo dňa 26.09.2005 ešte firmou Züblin Bau GmBH, ktorá splynula
sfirmouStrabag,a.s..Ďalejsútudokumentyposkytnutéfirmou RBSStavbapotrubíazváraciatechnika,
s.r.o., a to interná faktúra týkajúca sa aj prúdovej elektrocentrály, obchodná plná moc udelená L. J.,
potvrdenie o poistení poisťovňou UNIQA z roku 2005 a technický preukaz prúdového agregátu.

Z opatrenia č.l. 330 vyplýva že do trestnej veci vedenej na ORPZ Galanta- ORP-256/GA-GA-2018, bola
pribratá ako prekladateľka zo slovenského jazyka do nemeckého jazyka – Mgr. Csilla Molnárová, PhD.,Opatrením č.l. 343 došlo k žiadosti o odborné vyjadrenie Kriminalistického expertízneho ústavu
PZ ohľadom DNA profilu získaného z biologickej stopy č. 1 zaistenej dňa 28.06.2017, príslušníkom
kriminálnej polície Parnodrf a jeho porovnania v národnej databáze DNA. V prípade zhody uviesť údaje

tejto osoby. Porovnať DNA profil s profilom obžalovaného a iné zistenia.

Správu o vykonaní testu č.l. 339-341 ohľadom DNA zadal Dr. Nussbaumer, popis zásielky pozostával
z 1 papierovej obálky so 4 škatuľami zaistenými pre účely trestného konania, popis materiálu určeného
k vyšetreniu a výsledky vyšetrenia.

Zo správy o povesti č.l. 370 poskytnutých mestom Galanta, dňa 04.06.2019 vyplynulo, že obžalovaný
má trvalý pobyt na adrese D. O. XX, C. a je slobodný.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MVSR z č.l. 367-368 ohľadom obžalovaného v období od
19.10.2013 do 03.06.2019 vyplýva, že menovaný v uvedenom období spáchal 8 priestupkov, z toho 7

priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a 1 priestupok proti majetku.

Na fotografii č.l. 853 je zobrazený prúdový agregát.

Z aktuálneho výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 02.12.2024, vyplýva

že obžalovaný spáchal celkovo 5 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom
všetky boli vybavené v blokovom konaní – pokutou zaplatenou na mieste.

Z aktuálneho odpisu registra trestov zo dňa 02.12.2024 vyplýva že obžalovaný bol v minulosti dvakrát
súdne trestaný, pričom v oboch prípadoch sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol.

Obhajca obžalovaného sa vyjadril k oboznámeným listinným dôkazom a to k internej faktúre pri ktorej
uviedol, že suma na nej uvedená je zhodná so sumou uvedenou v obžalobe a preto je možné sa
domnievať, že tvorí podklad pre ustálenie škody. Zároveň poukázal na to, že interná faktúra charakter
iba vlastného dokumentu vystaveného poškodeným, ktorú vystavil sám pre seba a nejde o objektívne

určenie. Zároveň na nej nie sú špecifikované položky, ktoré boli predmetom opravy.

Súd po takto vykonanom dokazovaní vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach
a rešpektujúc zásadu prezumpcie neviny, a z nej vyplývajúcu zásadu „in dubio po reo“ (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného) dospel k záveru, že obžalovaného je potrebné spod skutku uvedeného

v obžalobe v zmysle ustanovenia § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodiť, pretože nebolo
dostatočný spôsobom a bez pochybností dokázané, že skutok spáchal práve obžalovaný.
Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že došlo k pokusu o odcudzenie
jednonápravovej elektrocentrály a k jej poškodeniu a teda bol spáchaný skutok, v obžalobe právne
kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu

podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1 Trestného zákona.
Naopak, z vykonaného dokazovania nebolo podľa súdu jednoznačne preukázané, že by tento skutok
spáchal práve obžalovaný. Skutočnosť, že obžalovaný sa v čase spáchania skutku mohol nachádzať
na danom mieste, čo aj riadnym spôsobom odôvodnil, v žiadnom prípade nepostačuje na prijatie záveru

o vine obžalovaného. V konaní nebolo preukázané, keďže ide o miesto verejnosti prístupné, že by
obžalovaný bol jedinou osobou nachádzajúcou, ktorá sa na mieste činu nachádzala, preto podľa názoru
súdu nemožno bez pochybností ustáliť, že by sa skutku dopustil práve on. Zároveň je potrebné v tejto
súvislosti zdôrazniť, že z vykonaného dokazovania, resp. odborného vyjadrenia nevyplynulo, kedy sa
obžalovaný na mieste činu nachádzal, resp. či sa tam nachádzal v čase spáchania skutku alebo v inom

čase. Z vykonaného dokazovania plynie len, že sa obžalovaný na mieste niekedy v minulosti nachádzal,
čo však nepostačuje na ani len na prijatie jednoznačného záveru, že sa obžalovaný nachádzal na mieste
činu v čase spáchania skutku, a už vôbec nie na prijatie záveru, že sa skutku aj dopustil.
Ani z ostatných vykonaných listinných dôkazov nenadobudol súd jednoznačné presvedčenie, že
páchateľom skutku bol práve obžalovaný. Na základe vykonaných dôkazov – odborným vyjadrením

Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru zo dňa 30.01.2019 bolo preukázané, že
obžalovaný sa nachádzal na mieste činu. Túto skutočnosť však ani obžalovaný od samého začiatku
konania nepopieral, pričom riadne vysvetlil a objasnil dôvod prítomnosti na danom mieste. Výpoveď
obžalovaného korešponduje aj s výpoveďou svedkyne H. C., z ktorej je zrejmé, že obžalovaný doRakúska chodieval často za účelom rekreačnej cyklistiky, pričom svedkyňa rovnako potvrdila, že sa
obžalovaný počas jednej z takýchto návštev išiel za obdobné zariadenie vymočiť.
V prvom rade je potrebné uviesť, že pre to, aby bolo možné rozhodnúť o vine určitej osoby zo

spáchania určitého skutku, je nevyhnutné, aby táto vina bola bezpečne a nespochybniteľne preukázaná
konkrétnymi dôkazmi, ktoré do seba zapadajú a tvoria ucelenú reťaz, a nedávajú žiadne pochybnosti
o tom, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a že ho spáchala osoba, ktorej bolo vznesené
obvinenie a následne podaná obžaloba. V danom prípade táto základná podmienka (o tom, že skutok
mal spáchať obžalovaný uvedený v obžalobe okresného prokurátora) nebola splnená.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy
získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 odsek 5 podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Jedinýmvšeobecnýmpravidlomurčujúcimrozsahdokazovaniajezásadavyjadrenávovyššiecitovanom

ustanovení podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu
veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Primárnym cieľom tejto
zásady je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom trestného konania a jeho
účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov, spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie

spravodlivého procesu (obdobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára
2013).
Na preukázanie toho, či skutok, pre ktorý bola osoba obžalovaná, sa stal, ako i na preukázanie viny
obžalovaného, musí súhrn priamych i nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu
navzájom sa doplňujúcich dôkazov a skutočností, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú

všetky okolnosti žalovaného skutku, t.j. či sa skutok stal, či z jeho spáchania obžalovaného spoľahlivo
usvedčujú a súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného právneho záveru. Výrok o vine môže byť
založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ktorý je predmetom
trestného stíhania, sa stal, resp. že ho spáchala iná osoba, ako obvinený.
Ak vykonané dôkazy pred súdom nebudú postačovať na bezpečné preukázanie, že skutok, ktorý

sa kladie obžalovanému za vinu, sa stal, tento skutok naozaj spáchal obžalovaný, pričom nebude
možné vykonať iné dôkazy s cieľom vyvrátiť dôvodné pochybnosti, bude tak nevyhnutné obžalovaného
oslobodiť spod obžaloby tak, ako to bolo i v tu prejednávanej veci, a to všetko pri rešpektovaní zásady
„in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného.
Povinnosťou súdu bolo po vykonanom dokazovaní posúdiť, či vykonané dôkazy na hlavnom

pojednávaní sú natoľko presvedčivé, aby mohli predstavovať nezvratný dôkaz o tom, že skutok, ktorý
je popísaný v obžalobe, spáchal práve obžalovaný A. B..
Po vyhodnotení všetkých vo veci vykonaných dôkazov, po výpovedi obžalovaného, ktorý od začiatku
popieral svoju vinu, výpovedi svedkyne H. C., ktorá potvrduila skutočnosti uvedené obžalovaným,
výpovedi svedkov G. E., a I. J., ktorí nevedeli stotožniť páchateľa skutku, prečítaním výpovede svedka

G. K. a L. J., a tiež listinných dôkazov, odborného vyjadrenia a znaleckého posudku, ktoré len nepriamo
poukazovali na prítomnosť obžalovaného na mieste skutku, resp. kontakt obžalovaného s rukoväťou
elektrocentrály v nejakom, nie konkrétnom čase mal súd za to, že štruktúra použiteľných usvedčujúcich
dôkazov je v tejto trestnej veci natoľko slabá, že neumožňuje vysloviť nepochybný záver, že žalovaný
skutokspáchalpráveobžalobouoznačenýobžalovaný.Ikeďindícievtomtosmeresú,naichusvedčenie

chýba taká komplexná sústava dôkazov, ktorá by sa vzájomne doplňovala, bola by logická, ničím
nenarušená a vo svojom celku by nielen spoľahlivo preukazovala všetky okolnosti žalovaného skutku a
usvedčovala z jeho spáchania práve obžalovaného, ale súčasne by vylučovala možnosť akéhokoľvek
iného záveru. V prejednávanej veci však takýto stav nenastal.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v inkriminovaný deň skutočne došlo k pokusu o krádež

jednonápravovej elektrocentrály a k jej poškodeniu. Žiaden priamy dôkaz o prítomnosti obžalovaného
na mieste činu v čase spáchania skutku a spáchaní skutku zabezpečený nebol. Jediným dôkazom,
ktorý preukazuje prítomnosť obžalovaného na mieste spáchania skutku, je odborné vyjadrenieKriminalistického a expertízneho ústavu Bratislava, čo však rovnako nepreukazuje skutočnosť, že
obžalovaný sa na danom mieste nachádzal práve v čase, kedy ku skutku došlo.

Pokiaľ ide o nepriamy dôkaz, zaistenú stopu DNA obžalovaného na poškodenej jednonápravovej
elektrocentrále, ani tento nepriamy dôkaz jednoznačne neusvedčuje obžalovaného zo spáchania
skutku, dokonca ani len z toho, že sa v inkriminovanom čase na mieste skutku nachádzal. Uvedený
dôkaz nenasvedčuje tomu, že sa obžalovaný skutku na podklade obžaloby dopustil, resp. že by na
mieste spáchania skutku v rozhodnom čase bol. Z tohto dôkazu vyplýva len to, že v určitom čase

obžalovaný s predmetnou jednonápravovou elektrocentrálou do styku prišiel, čo obžalovaný nepopieral.
Na usvedčenie páchateľa by potom postačovalo len to, aby sa akýkoľvek predmet našiel na mieste činu
a na tomto bol zaistený jeho profil DNA. Takýto záver je však neudržateľný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na obdobnú trestnú vec, v ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky
vyslovil názor: „Ak by sme prijali predpoklad prokurátora o tom, že cigaretový ohorok musel na mieste

činu, a to v čase činu zanechať len obžalovaný a tento dôkaz by mal stačiť na výrok o vine obžalovaného,
potom by páchateľom trestných činov stačilo na spochybnenie svojej účasti na trestnej činnosti napríklad
len to, že by rozsypali cigaretové ohorky rôznych osôb na mieste činu. Založiť výrok o vine obžalovaného
lennatakomtovzdialenomnepriamomdôkazejepretoneprijateľnéanemožné.Možnopretouzavrieť,že
jeden nepriamy dôkaz nestačí k preukázaniu dokazovanej skutočnosti. K tomu by muselo byť k dispozícii

viacero nepriamych dôkazov, nakoľko nepriamy dôkaz má svoju hodnotu len v spojení s inými dôkazmi.
Nepriame dôkazy vedúce k dôvodnému podozreniu voči obžalovanému, ktoré však nevylučujú reálnu
možnosť, že páchateľom trestného činu mohla byť aj iná osoba, nie sú dostatočným podkladom pre
uznanie viny obžalovaného“ (judikát R XX/XXXX-X.).

V prípade obžalovaného stopa DNA zaistená na elektrocentrále na mieste spáchania skutku bola
jediným dôkazom, ktorý však stál osamotene a preto nepostačoval na vyslovenie viny. Totižto dôkazy
takého charakteru, akými sú svedecké výpovede svedkov L. J., G. E., G. K. a I. J. a na to nadväzujúce
znalecké dokazovanie a listinné dôkazy, aby boli spôsobilé usvedčiť obžalovaného z predmetného
trestného činu, musia spĺňať tie najnáročnejšie požiadavky na presvedčivosť a na jednoznačný súlad

s prípadnými ďalšími subjektívnymi i objektívnymi dôkazmi. Len nespochybniteľný obsah takýchto
dôkazov môže byť podkladom pre záver o vine osoby (obžalovaného) postaveného pred súd. Tento
záver musí byť bezpečne a spoľahlivo preukázaný, nesmie vyvolávať ani najmenšie pochybnosti, či
neobjasnené otázky. V kontexte celej dôkaznej situácie absentuje čo i len jeden priamy usvedčujúci
dôkaz, na ktorom by bolo možné bezpečne prijať záver, že sa obžalovaný skutočne dopustil žalovaného

skutku tak, ako mu to kladie za vinu obžaloba.

Z vykonaného dokazovania plynie, že miesto, kde sa jednonápravová elektrocentrála nachádzala,
je verejne prístupné, nebolo nijakým spôsobom oplotené a pracovníci tu evidovali frekventovaný
poľnohospodárskych strojov, áut ako aj bicyklov, čo zhodne potvrdzujú výpovede svedkov I. J. a G.

E.. Uvedené miesto je súčasťou siete cyklistických trás a poľných ciest spájajúcich regionálne miesta
turistického záujmu, v bezprostrednej blízkosti sa nachádzajú obchodné stredisko Parndorf vzdialené
4 km; jazero Neusiedl am See vzdialené 4 km, čo vyplynulo z prečítaných listinných dôkazov na
hlavnom pojednávaní. Obžalovaný sa v okolí miesta skutku venoval na pravidelnej báze cykloturistike
s partnerkou, čo potvrdzuje výpoveď obžalovaného, výpoveď svedkyne H. C. ako aj fotografie z výletov

z Rakúska. Je potrebné uviesť, že na mieste skutku bolo zabezpečených viacero biologických stôp,
ktoré vymedzujú prítomnosť väčšieho množstva subjektov v danom mieste, nakoľko boli zaistené
stopy aj na brzdovej páke a ojnici, ktoré ale neboli stotožnené s osobou obžalovaného, čo vyplynulo
z prečítaného znaleckého posudku Dr. Christa Nussbaumera. Zo záverov znaleckého posudku totiž
plynuie, že otery oblokovávacej páky a oja agregátu však vykazujú príliš málo typizovanej DNA,

a preto napriek opakovanej analýze nebolo možné získať žiadne reprodukovateľné výsledky a nebolo
možné vytvorenie DNA profilu, oter náramku nevykazoval žiadne typizované ľudské DNA a preto
nebolo možné vytvorenie DNA profilu. I keď odborným vyjadrením Kriminalistického a expertízneho
ústavu Policajného zboru PPZ-KEU-BA-EXP-2019/1060 č.l 344 – porovnaním DNA profilu zaslaného
z Rakúska s národnou databázou DNA profilov, ktorým bola zistená zhoda s DNA profilom osoby

obžalovaného, bola preukázaná existencia biologickej stopy nesúcej DNA profil obžalovaného ani
z tohto vykonaného dôkazu nie je možné ustáliť časový horizont, v ktorom došlo k prenosu biologických
stôp na predmet skutku. Obžalovaného spája s jednonápravovou elektrocentrálou výlučne len jednabiologická stopa zaistená na jednom mieste agregátu, a teda bol produkovaný len jeden nepriamy dôkaz
v neprospech obžalovaného.

Čo sa týka prítomnosti obžalovaného na mieste činu, obžalovaný jednoznačne opísal dôvod svojho
výskytu na mieste skutku v podobe cykloturistiky s priateľkou ako aj kontakt s elektrocentrálou v rámci
hygienickej prestávky na tomto mieste, pričom tento priebeh zhodne potvrdila aj partnerka obžalovaného
svedkyňa H. C., ktorá ho počas cykloturistiky sprevádzala, pričom pokus o krádež či jeho poškodenie
od počiatku popieral.

Nespochybniteľným usvedčujúcim dôkazom nemohli byť ani výpovede svedkov G. E. a I. J., ktorí
vypovedali len o okolnostiach po tom, čo po príchode na pracovisko našli poškodený prúdový agregát,
pričom páchateľa nestotožnili. Obaja vypovedali o tom, že miesto, kde sa agregát nachádza, nebolo
oplotené, ani vymedzené páskou či iných spôsobom, v okolí bolo vidieť ľudí, napr. cyklistov, chodcov
ako aj ľudí na diaľnici. Tieto výpovede svedčia len o tom, že k pokusu o krádež agregátu, resp. k jeho

poškodeniu na mieste činu došlo, nie však o totožnosti skutočného páchateľa. Uvedené rovnako platí
o výpovedi L. J., ktorý vypovedal len o skutočnosti poškodenia elektrocentrály. Svedok G. K. ohľadom
skutku neuviedol žiadne relevantné skutočnosti.

Vzhľadom na uvedené bolo preukázané iba to, že sa obžalovaný niekedy v minulosti nachádzal na

mieste činu, resp. že prišiel do kontaktu s rukoväťou elektrocentrály, ktorú skutočnosť logicky vysvetlil
tým, že sa jej dotkol počas toho, ako sa za elektrocentrálu išiel vymočiť, čo v zhode s výpoveďou
obžalovaného uviedla aj svedkyňa H. C.. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že
v konaní o podanej obžalobe má primárnu povinnosť uniesť dôkazné bremeno práve prokurátor. Nie je
povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby

to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Netreba zabúdať, že obžalovanému v prípade
uznania viny hrozí uloženie trestu, preto je nevyhnutné, aby jeho vina bola bez akýchkoľvek pochybností
preukázaná. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok
uvedený v obžalobe sa stal a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila.
V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či sa obžalovaný žalovaného skutku

dopustil, je potrebné tieto pochybnosti vykladať v jeho prospech a nikdy nie naopak. Ani vysoký stupeň
podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci rozsudok (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2010, sp. zn. 5 To 20/2010). Dokazovanie v trestnom
konaní, či nedostatok usvedčujúcich dôkazov nemožno nahrádzať domnienkami prokuratúry o možnom
páchateľovi.

Analyzujúc výsledky dokazovania nie je preto možné podľa názoru súdu mať bez akýchkoľvek
pochybností za preukázané, že predmetný skutok právne kvalifikovaný v obžalobe ako prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného

zákona sa stal tak, ako je opísaný v obžalobnom návrhu okresného prokurátora resp. že ho spáchal
práve v obžalobe označený obžalovaný. V konaní neboli zabezpečené také jednoznačné dôkazy, ktoré
by jednoznačne usvedčovali obžalovaného A. B. zo spáchania skutku na podklade obžaloby.
Hoci v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní došlo k vyčerpaniu všetkých ďalších dôkazných
možností, je zrejmé, že tieto dôkazy nevytvárajú ucelenú reťaz jednoliatych dôkazov svedčiacich v

neprospech obžalovaného a preto súd je toho názoru, že rozhodnutie okresného súdu v zmysle zásady
„in dubio pro reo“ je v súlade so zákonom.
Samotná skutočnosť, že obžalovaný sa na mieste skutku nachádzal, čo aj dôveryhodným spôsobom
odôvodnil, nepostačuje na prijatie záveru o vine obžalovaného. V konaní nebolo preukázané, keďže
ide o miesto verejnosti prístupné, že by obžalovaný bol jedinou osobou nachádzajúcou sa na štrkovej

ceste popri ceste A4 a preto podľa názoru súdu nemožno bez pochybností ustáliť, že by sa skutku
dopustil práve on. Ani z ostatných vykonaných listinných dôkazov nebolo možné ustáliť, že to bol práve
obžalovaný, kto skutok spáchal.
K tomu súd len vo všeobecnosti dodáva, že výrok o vine sa môže zakladať len na takých dôkazoch,
ktoré celkom vylučujú pochybnosť, či sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania resp.

vylučujú pochybnosť, či je páchateľom v obžalobe označený obžalovaný. Všetky okolnosti dôležité
pre rozhodnutie musia byť spoľahlivo preukázané v súlade so skutočnosťou tak, aby nevzbudzovali
žiadnu pochybnosť. Zistením skutočného stavu veci teda nie je len zistenie stupňa pravdepodobnosti
dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že dokazovanáokolnosť môže existovať, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného záveru (obdobne pozri R
40/1969).
Je nepopierateľné, že výrok o vine opierať iba o nepriame dôkazy možno, avšak len za predpokladu,

že tieto tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov,
vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré v celku zhodne a spoľahlivo dokazujú
skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že
z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iných záverov – to však v danom
prípade absentuje. Nepriame dôkazy vedúce síce k podozreniu voči obžalovanému, nevylučujúce

však reálnu možnosť, že páchateľom mohla byť i iná osoba, nie sú dostatočným podkladom
pre uznanie viny obžalovaného (judikát R 38/1970-I). Závery vykonaného znaleckého dokazovania
nevytvárajú dostatočný súvislý rad skutočností na seba nespochybniteľne nadväzujúcich, ktoré by
vinu obžalovaného preukazovali bez relevantných pochybností; táto po vykonanom dokazovaní ostala
v danom prípade iba v rovine pravdepodobnosti či možnosti, ktorá však nevylučuje možnosť spáchania
skutku inou osobou ako samotným obžalovaným.

Podstatným faktom je, že prokuratúre sa nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že práve
obžalovaný bol ten, ktorý v kritickom čase a na kritickom mieste v Rakúsku, XXXX E. F. X, na štrkovej
ceste popri ceste A4 v úrovni križovatky dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k prisvojeniu
si jednonápravovej elektrocentrály a popri tom ho poškodil, a to najmä vzhľadom na dôkazy vykonané

v predmetnom konaní. Okolnosti, ktoré prokurátor uvádzal v konaní uvádzal, vyznievajú skôr iba v
podobe indícií, nie je však možné na základe týchto skutočností vysloviť jednoznačné závery o vine
obžalovaného. Preto súd oslobodil obžalovaného podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, pretože
nebolo dokázané, že skutok spáchal práve obžalovaný A. B..
Z pohľadu vyššie uvedeného súd len dodáva, že uznanie viny zo žalovanej trestnej činnosti nie je

možnézaložiťnahypotetickýchzáveroch,ktorésúvrovinepravdepodobnosti(atoanipravdepodobnosti
vyššieho stupňa). Pre takýto výrok musí byť daná istota, o ktorej, vychádzajúc z hodnotenia vykonaných
dôkazov, nie je dôvod pochybovať. Ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov
zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej čo do otázky viny, nemožno rozhodnúť v
neprospechobžalovanejosoby.Inakpovedané,akvkonkrétnejtrestnejvecivykonanédôkazypripúšťajú

alternatívnu možnosť o nevine, je súd povinný v zmysle princípu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach
v prospech veci obžalovaného) obžalovanú osobu spod podanej obžaloby oslobodiť. Tento princíp sa
odvíja od jednej z najzákladnejších zásad trestného konania, ktorou je zásada prezumpcie neviny.
Prezumpcia neviny vždy (aj pri zavedení kontradiktórnych prvkov do trestného procesu) vyžaduje, aby
to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní konkrétne dôkazne bremeno v otázke viny. Pokiaľ možno v

trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť k niekoľkým pravdepodobným skutkovým
verziám (v danom prípade nie je vylúčené, že páchateľom mohla byť aj úplne iná osoba, ktorá sa v
danom čase nachádzala v označenom poľovnom revíri a manipulovala so zbraňou), je súd povinný
prikloniť sa k verzii, ktorá je pre obžalovanú osobu priaznivejšia, nakoľko iba tak nedochádza k porušeniu
princípu rozhodovania „in dubio pro reo“, a tým aj zásady prezumpcie neviny. Trestné konanie vyžaduje

v tomto ohľade ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, aspoň
na úrovni všeobecného pravidla ,,preukázania mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť".
V tomto smere súd poukazuje aj na judikatúru, ktorá konštatuje, že zásada zisťovania skutkového
stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine
len o jednoznačne zistené fakty a nie o konštrukcie skutkového deja, domnienky, indície, resp. vinu

obžalovanej osoby vyvodzoval len na pravdepodobných skutkových záveroch. Tam, kde nie je možné
bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť tú, ktorá je
pre obžalovanú osobu najpriaznivejšia (obdobne pozri R 46/1963), pričom ani vysoký stupeň podozrenia
sám osebe nemôže vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. Z uvedených dôvodov preto nebolo
možné prisvedčiť návrhu okresného prokurátora, ktorý bol v rozpore s touto základnou zásadou.

Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vo vzťahu k vysloveniu viny obžalovaného neboli
vykonaným dokazovaním preukázané také skutočnosti, ktoré by obžalovaného zo spáchania skutku
usvedčovali priamo, pričom súhrn poznatkov z vykonaného znaleckého dokazovania neumožňuje o vine
obžalovaného vzhľadom na vyššie uvedené vyvodiť nespochybniteľný záver. V predmetnej trestnej veci
neexistovali proti obžalovanému žiadne priame dôkazy. Z tzv. nepriamych dôkazov vykonaných v tomto

konaní nemožno vyvodiť nič viac, len prípadnú pravdepodobnosť, dohady, domnienky o tom, že skutok
mohol byť spáchaný obžalovaným. Záver vyplývajúci z nepriamych dôkazov (znaleckého posudku)
nevytvárajú logický a nespochybniteľný rad skutočností viažucich sa výlučne k osobe obžalovaného tak,
že by bol vylúčený záver o možnosti spáchania skutku inou osobou.Záverom súd sumarizuje, že ako už bolo uvedené vyššie, samotná skutočnosť, že obžalovaný sa už
niekedy v minulosti nachádzal na mieste činu, kde bol skutok spáchaný, čo bolo potvrdené výpoveďou

obžalovaného, svedkyne H. C. aj znaleckým dokazovaním, ho neusvedčuje aj z jeho spáchania,
nakoľko v konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by umožňoval súdu vysloviť nepochybný záver
o tom, že to bol práve obžalovaný, kto skutok spáchal. Nakoľko po vykonanom dokazovaní nemal súd
jednoznačne za preukázané, že obžalovaný je osobou, ktorá poškodila zariadenie – agregát a pokúsila
sa ho odcudziť, v zmysle uvedenej zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ obžalovaného

spod obžaloby oslobodil.
Z dôvodu, že obžalovaného spod obžaloby súd oslobodil, poškodeného v zmysle ustanovenia § 288
ods. 3 Trestného poriadku jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd

v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie

možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.