Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119203028
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4119203028.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. X, D.,
2/ E. D., nar. XX. XX. XXXX, C. X, D., 3/ F. G., nar. XX. XX. XXXX, C. X, D., 4/ H. I., nar. XX. XX. XXXX,
C. X, D., 5/ J. K., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom C. X, D., 6/ J. H., nar. XX.
XX. XXXX, C. X, D., 7/ L. A., nar. XX. XX. XXXX, C. X, D., 8/ K. A., nar. XX. XX. XXXX, C. XX/X, D.,

9/ E. F., nar. XX. XX. XXXX, C. XX/X, D., 10/ L. F., nar. XX. XX. XXXX, C. XX/X, D., 11/ M. I., nar. XX.
XX. XXXX, C. X, D., 12/ M. N., nar. XX. XX. XXXX, C. X, D., 13/ L. C., nar. XX. XX. XXXX, C. X, D.,
14/ K. F., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom C. X, D., 15/ L. L., nar. XX. XX.
XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom C. X, D., 16/ L. L., nar. XX. XX. XXXX, C. X, D., 17/ B.
J., nar. XX. XX. XXXX, C. X, D., 18/ L. O., nar. XX. XX. XXXX, C. X, D., 19/ G. H., nar. XX. XX. XXXX,
C. X, D., 20/ D. P., nar. XX. XX. XXXX, C. X, D., 21/ L. O., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX,

naposledy bytom A. XX, D., 22/ M. B. O., nar. XX. XX. XXXX, G. M., X, F., 23/ F. J., nar. XX. XX. XXXX,
C. X, D., všetci v konaní zastúpení právnym zástupcom: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o.,
Damborského 13, Nitra, IČO: 50 361 864, proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo, Dlhá 4,
Nitra, IČO: 36 526 029, o náhradu škody, v konaní o odvolaní žalobcov v 1. až 23. rade proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 17C/20/2019-376 zo dňa 7. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNitra(ďalejakosúdprvejinštanciealebosúd)napadnutýmrozsudkomzamietolžalobu(I.
výrok), žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca (II.
výrok) a o výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím
(III. výrok).

2. Po právnej stránke súd odôvodnil svoje rozhodnutie citáciou ust. §150 ods. 1, § 151 ods. 1, § 262
ods. 1, 2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj CSP), ust. § 420 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej aj Občiansky zákonníka), ust. § 8 ods. 5, § 8a ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/, i/,
j/, k/ zákona č. 182/1993 Z. . o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj zákon č. 182/1993 Z. z.).

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 11.657,80 eur spolu s príslušenstvom. Svoj nárok
dôvodili tým, že žalovaný je správcom bytového domu C. X - X a je aj prevádzkovateľom teplovodnej
kotolne s plynovým kúrením v kotolni tohto bytového domu. Žalobcovia tvrdili, že žalovaného opakovane
upozorňovali na možný únik plynu, a to listami zo dňa 01. 06. 2016 a 21. 11. 2016. Na základe

objednávky na vykonanie opráv žalovaný zabezpečil odbornú skúšku plynového zariadenia, ktorá bola
vykonaná dňa 15. 06. 2016 s výsledkom a konštatovaním, že plynové zariadenie nie je schopnébezpečnej prevádzky. Žalobcovia boli zo strany žalovaného informovaní o nadmernej spotrebe plynu,
pričom na jej úhradu použil dňa 19. 06. 2017 finančné prostriedky vo výške 6.545,80 eur a dňa 16. 05.
2018 finančné prostriedky vo výške 5.112,- eur z fondu opráv na úhradu uniknutého plynu. Žalovaný

dal vznik škody do príčinnej súvislosti s otvoreným odvzdušňovacím ventilom a na úhradu použil
prostriedky žalobcov. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný je prevádzkovateľom kotolne, pričom prevádzka
kotolne je svojím charakterom a možnými dôsledkami na život a zdravie zvlášť nebezpečnou. Otvorený
odvzdušňovací ventil a z neho uniknutý plyn v objeme viac ako 20.000 m3 je závažným porušením
povinnosti pri prevádzke kotolne. Žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť upozorneniam zo strany

žalobcov, nerešpektoval dostatočne ich upovedomenia, nezabezpečil odstránenie nevyhovujúceho
stavu kotolne a svojou nečinnosťou a neodborným postupom porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu
zo zmluvy. Žalobcovia odkázali na ust. § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z., v zmysle ktorého správca
zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku
nesplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo
zmluvy o výkone správy a z tohto titulu si uplatnili náhradu škody, ktorá im vznikla vo výške žalovanej

sumy.

4. Súd ďalej uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že obstaral službu pre
žalobcov v zmysle jeho povinnosti správcu podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. a zabezpečil
pre vlastníkov bytov v bytovom dome C. X - X prevádzku kotolne tým, že v mene vlastníkov bytov

uzatvoril dňa 24. 08. 2016 za účelom obsluhy kotolne v dome príkaznú zmluvu so žalobcami v 3. a v 14.
rade, a to na obdobie vykurovacej sezóny od 01. 09. 2016 do 31. 05. 2017. Obaja príkazníci (žalobcovia
v 3. a v 14. rade) disponovali osvedčením o spôsobilosti na samostatnú obsluhu, pričom ich základnými
povinnosťami pri obsluhe plynovej kotolne bola povinnosť udržiavať obsluhované zariadenie kotolne v
bezpečnom a riadnom stave, každú poruchu alebo závadu zaznamenať do prevádzkového denníka a

nahlásiť nadriadenému pracovníkovi, vykonávať kontrolu tesnosti plynových spojov, vykonávať kontrolu
CO v ovzduší, vykonávať kontrolu tlakomerov nulovaním, vykonávať kontrolu poistných ventilov a
vykonávať kontrolu TNS.

Ihneď ako žalovaný zistil nadspotrebu plynu oproti predchádzajúcim obdobiam, požiadal SPP o

preskúšanie plynomeru ako určeného meradla a zistil, že je otvorený ventil na odvetrávanie plynového
potrubia, čo bolo príčinou úniku plynu. Tvrdil, že do priestorov kotolne nemal prístup nikto iný, okrem
obsluhy kotolne, a to žalobcov v 3. a v 14. rade, t. j. príkazníkov, ktorí jediní mali do priestorov kotolne
kľúče. Pre vlastníkov bytov v bytovom dome C. X - X žalovaný zabezpečil správu domu v zmysle zákona
a zmluvy o výkone správy, neporušil žiadne povinnosti správcu, ktoré zo zákona alebo zo zmluvy o

výkone správy pre neho vyplývajú, a preto nenesie zodpovednosť za škodu uplatnenú žalobcami.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, ako aj zo zisteného skutkového stavu mal
jednoznačne za preukázané, že žalobcami uplatnený nárok nie je dôvodný. Konštatoval, že žalovaný
riadne zabezpečil obsluhu plynovej kotolne, a to pracovníkmi spôsobilými na jej samostatnú obsluhu,

ktorí v zmysle príkaznej zmluvy mali každú poruchu a závadu nahlásiť pracovníkom OSBD, pričom
žalovaný tvrdil, že od obsluhy kotolne nemal nahlásenú žiadnu poruchu. O výskyte poruchy sa žalovaný
dozvedel až na základe zvýšených nákladov v položke ústredné kúrenie, v dôsledku čoho požiadal o
preskúšanie plynomeru a pri demontáži plynomeru pracovníci SPP - distribúcia zistili otvorený ventil na
odvetranie plynového potrubia a následne teda došlo k jeho uzavretiu. Vzhľadom k tomu, že žalovanému

zo strany obsluhy nebola nahlásená žiadna porucha a nemal prístup do kotolne, o úniku plynu sa
nemohol žiadnym spôsobom dozvedieť.

Žalobcovia tvrdili, že žalovaný ako správca zodpovedá za škodu, ktorá im bola spôsobená ako
vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome, a to porušením jeho povinností vyplývajúcich zo

zákona a zo zmluvy o výkone správy.

Čo sa týka vyhodnotenia pojmu, že žalovaný si nedostatočne plnil povinnosti, to vždy závisí, resp. je
na posúdení okolností konkrétneho prípadu, pričom vznik zodpovednosti môže nastať aj vtedy, ak si
správca svoje povinnosti plniť bude, ale vlastníci budú toho názoru, že toto plnenie povinností vo vzťahu

k nim nie je dostatočné.

Z dikcie zákona je zrejmé, že rozsah povinností, ktorých porušenie môže byť dôvodom vzniku škody, je
vymedzený len zákonnou a zmluvnou úpravou v uzavretej zmluve o výkone správy.6. Ďalej súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na predpoklady vzniku občiansko-právnej
zodpovednosti fyzických a právnických osôb za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka a na

skutočnosť, že objednávateľom objednávok na vykonanie opráv bol K. F., ktorý zastupoval vlastníkov
bytovaktorýsasámzúčastnilsamotnejkontroly,akoajodbornejskúšky,pričomspolusF.G.obsluhovali
kotolňu na základe príkaznej zmluvy v rámci vykurovacej sezóny od 01. 09. 2016 do 31. 05. 2017.

Obidvaja príkazníci disponovali s osvedčením o spôsobilosti na samostatnú obsluhu vyhradeného

technického zariadenia regulačnej stanice zemného plynu, plynovodu, plynovej kotolne a osvedčením
o odbornej spôsobilosti na samostatnú obsluhu vyhradeného technického zariadenia regulačnej stanice
zemného plynu, plynovodu, plynovej kotolne a osvedčením o odbornej spôsobilosti pre samostatnú
obsluhu tlakových nádob statických v zmysle príslušných právnych predpisov.

Žalovaný tvrdil, že v období od 01. 07. 2016 do 31. 12. boli v priestoroch kotolne bytového domu C. X

- X realizované viaceré činnosti, z čoho je zrejmé, že kotolňa bola sprístupnená viacerým osobám, z
ktorých ktorákoľvek mohla s ventilom na odvetranie manipulovať a bolo však povinnosťou príkazníkov,
aby po ukončení prác vykonali následnú kontrolu plynového zariadenia, čo jednoznačne zanedbali, o
čom svedčí skutočnosť, že došlo k úniku plynu v objeme 20.000 m3. Ďalej tvrdil, že vlastníci bytov
nepreviedli povinnosti vyplývajúce z ust. § 3 ods. 1 zákona č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole na

správcu budovy, preto zodpovedajú za splnenie povinnosti spoločne a nerozdielne. Napriek tomu, že
vlastníci bytov nepreviedli svoju povinnosť na žalovaného ako správcu bytového domu, zabezpečoval
pravidelnú kontrolu vykurovacieho systému.

Žalovaný mal vykonávať len odborné skúšky a odborné prehliadky vyhradených technických zariadení

domu,predovšetkýmplynovýchzariadení,čoajjednoznačnevyplynulozozmluvyovýkonesprávy,ktorú
strany uzavreli dňa 18. 11. 2007. Žalobcovia ako vlastníci budovy podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 314/2012 Z. z. účinného v čase vzniku škodovej udalosti podľa tohto zákona sú povinní zabezpečiť
na vlastné náklady pravidelnú kontrolu vykurovacieho a klimatizačného systému. V zmysle ust. § 3 ods.
2 písm. b/ zákona č. 314/2012 Z. z. vlastník budovy môže povinnosti podľa odseku 1 previesť zmluvou

na správcu budovy, t. j. na žalovaného.

7. Z predloženej zmluvy o výkone správy jednoznačne vyplynulo, že žalobcovia túto povinnosť
nepreviedli na žalovaného ako správcu bytového domu, čiže nepreviedli naňho povinnosť, aby
zabezpečil pravidelnú kontrolu vykurovacieho systému, uviedli len odborné skúšky a odborné prehliadky

plynových zariadení, pričom žalovaný zabezpečil pravidelnú kontrolu vykurovacieho systému aj napriek
tomu, že to nemal uložené ako povinnosť.

Vzhľadom na skutočnosť, že zo zmluvy o výkone správy vyplýva, že mali vykonávať odborné skúšky,
odborné prehliadky vyhradených technických zariadení domu, predovšetkým plynových zariadení a

nemali vykonávať kontrolu vykurovacieho systému, ako to stanovuje zákon č. 314/2012 Z. z. v ust.
§ 3 ods. 1 písm. a/. Keďže nedošlo ani k prevodu týchto povinností na žalovaného, čo žalobcovia v
predmetnom spore nepreukázali, čiže neuniesli dôkazné bremeno, zodpovedajú za splnenie povinností
spoločne a nerozdielne v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 314/2012 Z. z.

O tom, že tieto povinnosti neboli prevedené na správcu bytu preukazuje aj skutočnosť, že uvedené
revízie objednával žalovaný na základe objednávky za vlastníkov bytov a to, že uvedené revízie teda
vykonal žalovaný v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov na ich účet, čiže teda ide len o
technické správy o technickom stave zariadenia kotolne, ktoré neriešia právny vzťah žalobcov.

8. Súd s poukazom na vyššie uvedené konštatoval, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno
preukazujúce skutočnosť, ktoré konkrétne povinnosti v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov žalovaný konkrétne porušil, nepreukázali, že žalovaný ako správca
mal na vlastné náklady zabezpečiť pravidelnú kontrolu vykurovacieho systému, alebo klimatizačného
systému. Taktiež nepreukázali, že tieto povinnosti vlastníci jednotlivých bytov previedli zmluvou na

správcu budovy, nepreukázali vznik škody, ktorý vznikol práve porušením týchto povinností, ani príčinnú
súvislosť, ani zavinenie. Preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.9. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadli žalobcovia odvolaním podaným
prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/

CSP,tedazdôvodu,žesúdnevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9.1 Odvolanie odôvodnili tým, že po celý čas tvrdili, že zodpovednosť žalovaného vyplýva nielen
z ustanovení zmluvy o správe a z ustanovení zákona o vlastníctve bytov, ale zároveň tvrdili, že tým,
že sa žalovaný stal prevádzkovateľom kotolne v bytovom dome žalobcov, jeho zodpovednosť je z tohto
dôvodu daná aj ust. § 420a Občianskeho zákonníka a na preukázanie svojich tvrdení predložili množstvo
listinných dôkazov. Súd vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov a vo vzťahu k predkladaným dôkazom o tom, že
zodpovednosť žalovaného vyplýva z tej právnej skutočnosti, že žalovaný je prevádzkovateľom kotolne,

nevykonal predložené dôkazy, nevysporiadal sa s ich tvrdeniami, že z obsahu listinných dôkazov ako
aj z výpovedí žalobcov je zrejmé, že žalovaný vykonával povinnosti prevádzkovateľa kotolne, ktoré
vyplývajú z vyhlášky č. 25/1984 Zb. v znení vyhl. č. 75/1996 Z. z., na ktorú žalobcovia aj žalovaný
opakovane poukazovali. Taktiež sa súd nevysporiadal s tvrdeniami žalobcov, že príkaznými zmluvami,
ktoré žalovaný uzavrel s kuričmi a ktoré sám predložil, si žalovaný ako prevádzkovateľ splnil povinnosť

uvedenú v ust. § 12 písm. b/, e/, h/ vyhlášky a zabezpečil občasnú obsluhu kotolne uzavretím príkazných
zmlúv s kuričmi. Naopak, bez ďalšieho dokazovania súd prijal tvrdenia žalovaného, že uzavretím zmlúv
s kuričmi sa zbavil zodpovednosti za prevádzku kotolne a túto preniesol na kuričov. Súd sa nijak
nevysporiadal s tým, že žalovaný počas celého konania nepreukázal, že by prevádzku kotolne obstaral
u tretích osôb. Vyhláška, na ktorú sa sám žalovaný odvolával, jasne rozlišuje medzi prevádzkovateľom

a kuričom. Porovnaním obsahu uzavretých príkazných zmlúv s ust. § 12 a § 16 vyhlášky je zrejmé, že
príkaznou zmluvou žalovaný nepreniesol na kuričov všetky povinnosti prevádzkovateľa, čo ani nemohol,
pretože kuriči na to nemajú dostatočné vzdelanie a certifikáty, a teda neobstaral prevádzku kotolne, ale
obstaral len dohľad nad určitými úkonmi súvisiacimi s jej prevádzkou.

9.2 Neobstojí argument žalovaného, že príkaznou zmluvou preniesol zodpovednosť na kuričov.
Z vymedzenia predmetu príkaznej zmluvy vyplýva, že záväzok povinnej osoby spočíva vo vykonaní
činnosti, ktorá je vymedzená v zmluve a nie tiež v dosiahnutí nejakého výsledku.

9.3 Žalobcovia ďalej v odvolaní poukázali na to, že zodpovednosť žalovaného vyplýva aj z tej

právnej skutočnosti, že žalovaný je prevádzkovateľom kotolne, ktorej prevádzkou ku škode došlo,
čo predstavuje jeho osobitnú zodpovednosť za škodu. Súd sa v odôvodnení zaoberá len tvrdením
žalobcov, že zodpovednosť vyplýva aj zo zmluvy o správe, avšak nikde neodôvodnil, prečo a na
základečohoargumentáciužalobcovozodpovednostižalovanéhoakoprevádzkovateľakotolneneprijal,
a teda prečo nepovažuje žalovaného, napriek predloženým dôkazom, za prevádzkovateľa a prečo

nepovažuje aplikáciu ust. § 420a Občianskeho zákonníka za dôvodnú. Žalobcovia opakovane tvrdili, že
zodpovednosť žalovaného vyplýva jednak zo zmluvy o správe, ale aj priamo z ust. § 420a Občianskeho
zákonníka, pričom tieto dve zodpovednosti vyplývajú z dvoch rozdielnych právnych noriem, majú rôzny
rozsah (relatívny a absolútny) a nie sú navzájom podmienené. Napriek tomu sa súd zaoberal len
zodpovednosťou žalovaného ako správcu pri výkone správy.

9.4Vnapadnutomrozsudkuneuviedol,prečosasprávnoukvalifikáciouzodpovednostipodľaust.§420a
Občianskeho zákonníka nezaoberal, rovnako neodôvodnil, prečo sa nezaoberal hodnotením obsahu
činnosti prevádzkovateľa kotolne podľa vyššie uvedenej vyhlášky, ktorou argumentovali obe strany.
9.5 Súd uviedol, že žalobcovia nedostatočne previedli svoje povinnosti na žalovaného, ale neodôvodnil,

ako k tomuto záveru dospel aj napriek ust. § 8b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. písm. a/, k/.

9.6 Nie je vysvetlené, na základe čoho súd dospel k záverom, že žalovaný nie je za škodu zodpovedný
preto, že vlastníci nesplnili údajnú povinnosť ešte osobitnou formuláciou previesť na žalovaného
povinnosť „zabezpečiť pravidelnú kontrolu vykurovacieho systému“, a že uvedenie „len“ formulácie

„odborné prehliadky plynových zariadení“ nestačí. Škoda, ku ktorej došlo, vznikla práve na prevádzke
plynového zariadenia (kotolne) a touto formuláciu založili strany vzťah k prevádzke zariadenia. Takýmto
nielen striktným, ale i zjavne nesprávnym výkladom zo strany súdu, by nastal stav právnej neistoty v
každombytovomdomevtom,čijeformuláciaoprenosezodpovednostidostatočná.Nato,abytentostavnenastal,obsahujezákonč.182/1993Z.z.ust.§8bpísm.a/,k/azmluvaospráveustanoveniavčl.3bod
2 písm. a/, k/. Majitelia bytov sú ľudia bez technického či právneho vzdelania, takisto ľudia vo vysokom
veku, ktorí sa oprávnene spoliehajú na to, že správca zabezpečí pre nich všetko, čo je potrebné, resp.

ich prinajmenšom upozorní na to, čo je potrebné obstarať, a teda naplní ich očakávania, vyplývajúce zo
slovného spojenia, že správca bude hospodáriť s ich majetkom s odbornou starostlivosťou a zabezpečí
všetky ďalšie činnosti potrebné pre riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou a so zákonom. Toto
ustanovenie je potrebné vnímať v nadväznosti na ustanovenie čl. 2 zmluvy o správe a v nadväznosti
na ust. § 6 ods. 2 bytového zákona.

Taktiežžalobcomniejezrejmé,prečosúdneprijalichargumentáciu,keďpoukazovalinaobsahpríkaznej
zmluvy, kde je výslovne uvedená povinnosť kontrolovať poistné ventily, avšak povinnosť kontrolovať
uzavretie odvzdušňovacieho ventilu absentuje.

9.7 Súd taktiež neodôvodnil, prečo dospel k záveru, že žalovaný nie je za škodu zodpovedný z dôvodu,

že vlastníci nesplnili údajnú povinnosť, ešte osobitnou formuláciou previesť na žalovaného povinnosť
„zabezpečiť pravidelnú kontrolu vykurovacieho systému“, a že uvedenie „len“ formulácie „odborné
prehliadky plynových zariadení“ nestačí. Taktiež neuviedol, prečo neprijal argumentáciu žalobcov, ktorí
poukázali na obsah príkaznej zmluvy, kde je výslovne uvedená povinnosť kontrolovať poistné ventily –
avšak povinnosť kontrolovať uzavretie odvzdušňovacieho ventilu absentuje.

9.8 Podľa názoru žalobcov súd nesprávne aplikoval zákon č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole
vykurovacích systémov a klimatizačných systémov. Účelom tohto zákona nie je kontrolovať stav
odvzdušňovacích ventilov, ktorých otvorenie zapríčinilo unikanie plynu dve vykurovacie obdobia do
komína, ale podľa ust. § 1 ods. 1 písm. a/ tento zákon upravuje postup a interval pravidelnej kontroly

vykurovacieho systému a klimatizačného systému v budove z hľadiska energetickej účinnosti. Nie
je známe, prečo súd takto argumentuje, keď tento argument žalovaný vo svojej obrane nepoužil a
nie je ani známe, na základe akej úvahy súd dospel k tomu, že kontrola vykurovacieho systému z
hľadiska energetickej účinnosti má zahrňovať aj kontrolu zatvorenia, či otvorenia odvzdušňovacích
ventilov. Obsah kontroly vykurovacieho systému z hľadiska energetickej účinnosti nebol predmetom,

ani tvrdením žalovaného, ani predmetom dokazovania. Zákon č. 314/2012 Z. z. sa teda týka kontroly
účinnosti inštalovaného vykurovacieho systému. Súd neodôvodnil, čo má kontrola energetickej účinnosti
vykurovacieho zariadenia, teda kontrola toho, či kotol dobre kúri, spoločné s otvoreným odvzdušňovacím
ventilom, ktorý sa na kotly ani nenachádza, ale nachádza sa na konci plynového potrubia a má sa otvoriť
len vtedy, ak sa na potrubí ide vykonávať oprava.

9.9 Návrh zmluvy o správe vypracoval a majiteľom bytov predložil správca a jedná sa o jeho štandardnú
zmluvu, čo žalovaný nikdy nepoprel. Žalobcovia opakovane na pojednávaniach upozorňovali súd na to,
že zmluva o výkone správy má charakter spotrebiteľskej zmluvy a správu domu zverili žalovanému. V
zmysle ustanovení v čl. 3 bod 2 zmluvy o správe, ako aj v zmysle ust. § 8 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.
legitímne očakávali, že správca zabezpečí všetky činnosti spojené so správou bytového domu tak, aby

žalobcovia ako vlastníci mohli svoje vlastnícke právo realizovať s tým, že povinnosti, ktoré majú plniť,
zabezpečujesprávca.Tojenapokonajzmyslomzákonač.182/1993Z.z.Súdsavodôvodnenírozsudku
vôbec nezaoberal tým, prečo neaplikoval zásadu contra proferentem a prečo neprijal právnu skutočnosť,
na ktorú poukazovali žalobcovia, že ich zmluvný vzťah so žalovaným má charakter spotrebiteľskej
zmluvy.

9.10 Súd sa nevysporiadal ani s ďalšou argumentáciou, na ktorú poukazovali v zmysle čl. 3 bod 1, 2
písm. c/ zmluvy o správe (správca je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových
priestorov pred súdom, správca je povinný zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri
vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb) a v zmysle ust. § 9 ods. 5 písm. b/ bytového

zákona (je povinnosťou správcu aj uplatňovať práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplývajúce zo zodpovednosti za vady domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
spoločných nebytových priestorov, príslušenstva, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku
voči tretím osobám). Žalovaný si nesplnil vyššie uvedené povinnosti, škodu, ktorej príčinu a výšku
žalovaný nerozporuje, u nikoho neuplatnil, ani nepodal voči nikomu žalobu o náhradu škody. Kauzálny

nexus je teda daný v tomto prípade tým, že škoda, ktorá vznikla vlastníkom nie je nahradená z titulu
nečinnosti správcu.9.11Vzávereodvolaniažalobcoviauviedli,žesúdposkytolžalovanémuvkonanínezvykleveľkýpriestor,
akceptoval doručenie repliky od žalobcu v niekoľkomesačnom oneskorení. Umožnil žalovanému
neustále na každom pojednávaní meniť právnu obranu a predkladať nové dôkazy napriek tomu, že

vyzývali súd na uplatnenie sudcovskej zásady koncentrácie konania. Na pojednávaní dňa 13. 04. 2023,
ktoré malo byť posledné, súd ukončil dokazovanie, vyzval na doručenie písomných záverečných rečí
a nariadil pojednávanie na 23. 05. 2023 za účelom vyhlásenia rozsudku. Rozsudok však vyhlásil až
dňa 07. 09. 2023, pričom uznesením zrušil rozhodnutie o ukončení dokazovania, hoci žiadna strana
sa takého postupu nedožadovala a po otvorení pojednávania ani žiadny dôkaz nevykonal, ale znovu

ukončil dokazovanie s tým, že vyhlásil rozsudok. Rozsudok, v ktorom je uvedený dátum vyhotovenia 7.
december, doručil do schránky zástupcu žalovaných až 22. decembra 2023.

10. S poukazom na vyššie uvedené žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, aby žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zároveň zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v plnom
rozsahu, alebo alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 02. 02. 2024 k odvolaniu žalobcov uviedol, že žalobcovia
nenavrhli v konaní žiaden dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktorý by súd prvej
inštancie nevykonal, čím nenaplnili odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. l písm. e/ CSP. Námietka

žalobcov, že súd nevykonal predložené dôkazy nie je dôvodná. Súd sa riadne oboznámil so všetkými
dôkazmi predloženými stranami sporu v rámci konania, či už ako listinné dôkazy alebo výsluch strán
sporu na pojednávaniach, čo je zrejmé z jednotlivých zápisníc o priebehu pojednávaní.
Z vykonaného dokazovanie bolo v konaní v plnom rozsahu preukázané, že právny vzťah medzi
žalobcami a žalovaným bol založený výlučne zmluvou o výkone správy a teda aj zodpovednosť

žalovaného je potrebné posudzovať ako zodpovednosť správcu bytového domu podľa ust. § 8 ods. 5
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení. V konaní bolo
jednoznačne preukázané, že žalovaný je správca bytového domu, nie prevádzkovateľ. Správu bytového
domu zabezpečuje v mene a na účet vlastníkov bytov v bytovom dome v intenciách dohodnutej zmluvy o
výkonesprávy,ktorúmožnozhľadiskaprávnychvzťahovpovažovaťzapríkaznúzmluvupodľaust.§724

a nasl. Občianskeho zákonníka. Práva a povinnosti súvisiace s vlastníctvom bytového domu, vrátane
vlastníctva spoločných zariadení, ktorým je aj kotolňa, vykonávajú vlastníci bytov v dome, správca
vykonáva len správu. Zmluvou o výkone správy vlastníci bytov nepreniesli na žalovaného zodpovednosť
za škodu, ktorú nesú ako vlastníci budovy, ale len zodpovednosť za zmluvne dohodnutý výkon správy.
Žalobcovia ako vlastníci bytov nepostúpili na žalovaného práva a povinnosti vlastníka domu, len ho

poverili vykonávať správu v ich mene.

Zodpovednosť žalovaného ako správcu bytového domu v súvislosti s obsluhou kotolne nie je možné
posudzovať podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka. Žalovaný v kotolni nevykonával prevádzkovú
činnosť, tak ako to vyplýva z kontextu znenia § 420a Občianskeho zákonníka, ale v rámci výkonu

správy bytového domu „obstarával" túto činnosť (ust. § 6 zákona č. 182/1993 Z. z.). Zodpovednosť
podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka by nastala iba v tom prípade, ak by žalovaný vykonával
správu vo vlastnom mene a obsluhu domovej kotolne by zabezpečoval vlastnými zamestnancami alebo
tzv. dodávateľsky, t. j. uzatvorením zmluvy na obsluhu kotolne s treťou osobou, ktorú by však musel
uzatvoriť vo vlastnom mene. Obsluhu kotolne žalovaný ako správca obstaral uzatvorením príkazných

zmlúv s kvalifikovanými osobami, pričom tieto zmluvy uzatvoril v mene a na účet vlastníkov bytov. Z
uvedeného dôvodu nie je možné v tomto konkrétnom prípade posudzovať zodpovednosť žalovaného
súčasne podľa zmluvy o výkone správy a zároveň podľa § 420a Občianskeho zákonníka tak, ako to
tvrdia žalobcovia v 3. bode odvolania. Žalovaný ako správca bytového domu nezodpovedá za škodu
absolútne, ale len v súlade so subjektívnym princípom zodpovednosti v rámci všeobecnej skutkovej

podstaty § 420 Občianskeho zákonníka, premietnutej do ust. § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako zákona lex specialis.

Žalobcovia nepredložili žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázali svoje tvrdenie, že správca
bytového domu je zároveň aj prevádzkovateľom kotolne.

Z predložených dôkazov, s ktorými sa súd vysporiadal, jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako správca v
rámci výkonu správy bytového domu v mene vlastníkov bytov obstaral obsluhu kotolne kvalifikovanými
osobami a pri správe bytového domu neporušil žiadne svoje povinnosti správcu.Tvrdenie žalobcov, že súd nesprávne aplikoval zákon č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole
vykurovacích systémov a klimatizačných systémov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je zavádzajúce a žalobcovia sa
argumentáciou o kontrole vykurovacieho systému z hľadiska energetickej účinnosti snažia odpútať
pozornosť od podstaty veci. Žalovaný v konaní poukázal na vyššie uvedený zákon z dôvodu, že
tento okrem iného upravuje povinnosti vlastníka budovy a dáva mu možnosť previesť tieto povinnosti
zmluvounasprávcubudovy.Vlastnícibytovanebytovýchpriestorovvbytovýchdomoch,ktoríneprevedú

povinnosti zmluvou na správcu, zodpovedajú za splnenie povinností spoločne a nerozdielne.
Žalovaný citoval ust. § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 314/2012 Z. z. a konštatoval, že súd v konaní
správne vyhodnotil jeho aplikáciu a keďže medzi žalobcami a žalovaným nebola uzatvorená žiadna
zmluva, ktorou by vlastníci bytov previedli svoje práva a povinnosti vlastníka budovy na žalovaného,
nepreukázali ani jeho zavinenie a teda ani zodpovednosť za vzniknutú škodu spôsobenú únikom plynu
cez odvetrávací ventil.

Nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že opakovane na pojednávaniach upozorňovali súd na to, že
zmluva o výkone správy má charakter spotrebiteľskej zmluvy a že nie sú odborníci na správu domu
a veci s tým súvisiace. Žalobcovia v ich vyjadreniach nikdy nepoukazovali na spotrebiteľský charakter
zmluvy o výkone správy. Zákon ukladá vlastníkom bytov zabezpečiť správu domu, a to buď založením

spoločenstva vlastníkov bytov alebo uzatvorením zmluvy o výkone správy so správcom, ktorý musí pre
túto činnosť spĺňať zákonom stanovené predpoklady (zákon č. 246/2015 Z. z. o správcoch bytových
domov). Proces schvaľovania a uzatvárania zmluvy o výkone správy medzi správcom a vlastníkmi bytov
upravuje zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalobcovia neuviedli v
odvolaní žiadnu skutočnosť, ktorou by preukazovali vplyv spotrebiteľského charakteru zmluvy o výkone

správy na meritum veci. Nepreukázali žiadnym dôkazom, že žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce
mu zo zmluvy o výkone správy, v dôsledku čoho by im vznikla škoda. Tvrdenia žalobcov uvedené
v žalobe o nečinnosti a neodbornom postupe žalovaného, o porušení povinností správcu bytového
domu vyplývajúcich zo zákona č. 182/1993 Z. z., o tom, že žalovaný nevenoval dostatočne pozornosť
upozorneniam zo strany žalobcov, neprešetril dostatočne ich upovedomenia, nezabezpečil odstránenie

nevyhovujúceho stavu kotolne, neboli v konaní preukázané žiadnym relevantným dôkazom. Žalovaný
tieto ich tvrdenia vyvrátil v konaní predložením písomných listín, ktorými potvrdil, že kotolňa bola v
prevádzkyschopnom stave.

Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že súd poskytol žalovanému v konaní nezvykle veľký

priestor a akceptoval doručenie repliky v niekoľkomesačnom oneskorení, umožnil meniť žalovanému
právnu obranu a predkladať nové dôkazy, napriek tomu, že žalobcovia vyzývali súd na uplatnenie
sudcovskej zásady koncentrácie konania. Tieto tvrdenia nie sú pravdivé a žalovaný rešpektoval všetky
výzvy súdu a v stanovených lehotách doručil súdu potrebné vyjadrenia. Všetky dôkazy, ktoré žalovaný
považoval za potrebné uplatniť na svoju obranu poskytol súdu spolu s vyjadrením k žalobe dňa zo dňa

27. 08. 2020.

Súd v konaní dôsledne dodržal zásadu č. 6 uvedenú medzi základnými princípmi zákona č. 160/2015 Z.
z. a postupoval v súlade s ustanoveniami tohto zákona o prostriedkoch procesného útoku a procesnej
obrany a v súlade s ustanoveniami o dokazovaní.

Neuplatnenie žaloby o náhradu škody a nečinnosť žalovaného ako správcu nebola predmetom tejto
žaloby. Žalobcovia ako vlastníci bytov sa dohodli, že náklady spojené s uhradením „nadspotreby“ plynu
uhradia z prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv, čo uviedli žalobcovia aj v žalobe v IV. bode,
doložili o tom aj dôkaz, a to zápisnicu zo schôdze vlastníkov zo dňa 24. 05. 2017. Žalobcovia nikdy

nežiadali žalovaného, aby voči niekomu uplatnil nárok na náhradu škody. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na skutočnosť, že K. F. a F. G., s ktorými bola uzatvorená príkazná zmluva na obsluhu kotolne
boli vlastníkmi bytov v bytovom dome C. X - X K. D., teda spoluvlastníci spoločných zariadení v dome,
vrátane kotolne.

Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne
zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonanom
dokazovaní a vec správne právne posúdil, pričom sa podrobne zaoberal všetkými tvrdeniami strán a
predloženými dôkazmi a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. K právnemu posúdeniu veci súd použilsprávne právne predpisy, predovšetkým zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, správne ho vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav. Povinnosti žalovaného ako správcu
bytového domu podriadil teda pod správnu právnu normu a jeho zodpovednosť vyhodnotil právnou

aplikáciou ustanovení tohto zákona. V priebehu konania neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali vysloviť iný právny záver, ako vyslovil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí.

Žalobcoviavosvojomodvolaníneuviedližiadnenovéskutkové,aniprávneskutočnosti,ktorýmibysasúd
prvejinštancieužnebolpodrobnezaoberalvrámcikonania.Skutočnosť,žežalobcoviasanestotožňujús

názorom súdu prvej inštancie, spochybňujú správnosť jeho skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov,
nepovažuje žalovaný za postačujúce na preukázanie odvolacích dôvodov uvedených žalobcami v ich
odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, ktorým bola ich žaloba zamietnutá.

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 07.
09. 2023 v celom rozsahu potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 %.

12. Žalobcovia v replike zo dňa 20. 02. 2024 k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcov uviedli, že bol
predložený dostatok listinných dôkazov, ktoré svedčia o tom, že žalovaný bol prevádzkovateľom kotolne
– prevádzkový denník, označenie kotolne tabuľkami, dokumenty, ktorými prevádzkovateľ obstarával

služby nevyhnutné pre prevádzku kotolne atď... .

Skutočnosť, že žalovaný je správcom, sa v konaní nedokazovala, pretože sa jednalo o zhodné tvrdenie
strán.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zodpovednosť podľa § 420a Občianskeho zákonníka
by nastala iba v tom prípade, ak by vykonával správu vo vlastnom mene a obsluhu vykonával
vlastnými zamestnancami. V zmysle predložených dôkazov, žalovaný vykonával vo vlastnom mene
prevádzku kotolne. Prevádzka kotolne je v zmysle vyhlášky č. 75/1996 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa
vyhláška č. 25/1984 Zb. pojem širší. Obsahom prevádzky je aj dohľad nad prevádzkou. Dohľad nad

prevádzkou je v zmysle § 12 písm. b/, e/, h/ vyhlášky len časťou povinností súvisiacich s prevádzkou
kotolne. Žiadny zákon neukladá prevádzkovateľovi povinnosť zabezpečiť všetky, alebo i časť úloh
súvisiacich s prevádzkou „vlastnými zamestnancami“ tak, ako to uvádza žalovaný. Je obvyklou praxou,
že prevádzkovatelia kotolní formou „outsourcingu“ obstarávajú rôzne činnosti súvisiace s prevádzkou
kotolní u tretích strán. Žalobcovia poukázali na text uvedený v príkaznej zmluve, ktorou žalovaný

obstaral časť úloh pri prevádzke kotolne – obsluhu kotolne (nie jej prevádzku) a na túto obsluhu obstaral
penzistov – kuričov. V tejto príkaznej zmluve je pod písm. b/ uvedené, že „každú poruchu, alebo
závadu zaznamenať do prevádzkového denníka a nahlásiť nadriadenému pracovníkovi (OSBD Nitra
odd. energetiky). Týmto nadriadeným bol konkrétne v danom čase p. Q., s ktorým žalovaný rozviazal
po podaní žaloby pracovný pomer. Súd nepovažoval za potrebné p. Q. vypočuť, hoci ho žalobca ako

svedka navrhol.

S poukazom na § 12 písm. b/, e/, h/ vyhlášky č. 75/1996 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č.
25/1984 Zb. sa žalobcovia opakovane vyjadrovali k tomu, že uzavretými mandátnymi zmluvami žalovaný
obstaral len časť úloh prevádzkovania kotolne. Z vymedzenia predmetu príkaznej zmluvy vyplýva,

že záväzok povinnej osoby spočíva vo vykonaní činnosti, ktorá je vymedzená v zmluve a nie tiež v
dosiahnutí nejakého výsledku. Riziko dosiahnutia výsledku znáša príkazca.

Zodpovednosť žalovaného v danom prípade vyplýva jednak zo zmluvy o správe ale aj zo skutočnosti,
že žalovaný sám seba obstaral aj do pozície prevádzkovateľa kotolne a ako prevádzkovateľ kotolne je

udávaný na prevádzkovom poriadku kotolne, ako aj na iných dokumentoch viažucich sa k prevádzke
kotolne. Jedná sa o dve rozdielne právne postavenia, ktoré navzájom priamo nesúvisia. Správca nemusí
byť prevádzkovateľ a prevádzkovateľ nemusí byť správca. Správca a prevádzkovateľ môže byť ten istý
subjekt – čo sa v tomto prípade stalo a do tejto pozície sa dostal sám žalovaný.

Pre prevádzku kotolne vytvára právny rámec predovšetkým vyhláška. Tým argumentoval zo začiatku aj
žalovaný a argumentáciu o aplikácii zákona č. 314/2012 Z. z. vzniesol až na záverečnom pojednávaní.V každom písomnom podaní, resp. na každom ďalšom pojednávaní žalovaný predkladal nové tvrdenia
bez doloženia dôkazov. Tvrdenia žalobcov väčšinou žalovaný popieral, ale nepredložil žiadne dôkazy,
ktorými by vyvrátil dôkazy predkladané žalobcom a nijako nespochybnil aplikáciu vyhlášky, v zmysle

ktorej objednával služby súvisiace s prevádzkou kotolne. Súd poskytoval po celý čas žalovanému široký
priestor a akceptoval oneskorene podávané vyjadrenia.

Žalovaný nijako nevyvrátil, resp. nevysvetlil, prečo by prevádzkovateľom kotolne nemal byť, ak je takto
označený na množstve dokumentov (viaceré revízne správy kotolne a jej príslušenstva od nezávislých

odborných technikov a firiem), ktorých existenciu vyžaduje vyhláška pre prevádzku kotolne, teda v
základom dokumente prevádzky kotolne v prevádzkovom poriadku, ktorý navyše vypracoval sám
žalovaný. Najskôr dokonca tvrdil, že je na objednávkach služieb súvisiacich s prevádzkou kotolne
uvedený ako prevádzkovateľ omylom.

Rovnako žalovaný neobjasnil, prečo vystupoval ako prevádzkovateľ kotolne aj pred vlastníkmi bytov

v bytovom dome. Z predložených listinných dôkazov – ktoré súd opäť nevykonal – jasne vyplýva, že
žalovaného ako prevádzkovateľa kotolne vnímali všetci vlastníci bytov.

Nevysvetlil, prečo, ak sa necítil byť prevádzkovateľom kotolne, ihneď po podaní žaloby, neobstaral iného
prevádzkovateľa kotolne a taktiež neobjasnil, prečo nevymáhal škodu spôsobenú vlastníkom u inej

osoby, napríklad u kuričov.

Uvedená argumentácia sa týka zodpovednosti žalovaného v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka,
ktorý sám seba ustanovil do pozície prevádzkovateľa kotolne, takto aj konal a takto sa aj prezentoval
pred vlastníkmi bytov.

Zodpovednosť žalovaného ako správcu vyplýva z ustanovenia zmluvy o výkone správy, konkrétne z čl.
3 bod 2 písm. a/, k/, ďalej z ustanovenia v čl. 6 bod 10 písm. c/, ako aj z ust. § 8b ods. 2 v spojení s ods. 5
zákona č. 182/1993 Z. z. a z toho, že potom, ako kotolňu pre vlastníkov bytov obstaral, následne obstaral
prevádzku kotolne spôsobom, ktorý vyústil v škodu pre majiteľov bytov, nepodnikol žiadne opatrenia na

elimináciu škody a nevymáhal vzniknutú škodu.

Žalobcovia navrhli, aby súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, aby žalobe vyhovel v plnom
rozsahu a zároveň zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v plnej výške, alebo aby súd rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. K replike žalobcov sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 04. 03. 2024, v ktorom poukázal na to, že
žalobcovia nenavrhli v konaní žiaden dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktorý by
súd prvej inštancie nevykonal, čím nenaplnili odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP.
Žalovaný netvrdil, že žalobcovia nepredložili žiadne dôkazy, ale predložené dôkazy neboli dostatočne

relevantné preukázať ich tvrdenia. Prevádzkový denník, ktorý nebol v konaní ako dôkaz predložený, nie
je právnym titulom k tomu, aby založil právny vzťah medzi žalobcami ako vlastníkmi bytov a žalovaným
ako správcom, v dôsledku ktorého by mal byť v postavení prevádzkovateľa kotolne. Žalobcovia účelovo
vytrhávajú z kontextu vyjadrenie žalovaného, do ktorého vkladajú slovné spojenie „to sa vtedy tak robilo“.
V tomto smere žalovaný poukázal na jeho vyjadrenie uvedené v zápisnici z pojednávania uskutočnenom

dňa 15. 02. 2022, kde vysvetlil s poukazom na znenie zákona č. 182/1993 Z. z. účinného do 30. 06.
2007, že správca konal vo svojom mene, a preto je na mnohých dokumentoch uvedený aj vlastným
menom. Vždy však konal na účet vlastníkov bytov v dome, na základe čoho je potrebné prihliadať na
platný právny stav v čase, kedy bol akýkoľvek dokument vyhotovený a „preto sa to robilo“, aby to bolo
v súlade so zákonom.

Žalovaný nespochybnil, že je správcom bytového domu, čo bolo v konaní preukázané zmluvou
o výkone správy. Nikdy však nevykonával prevádzku kotolne, nemal k tomu dôvod, ani právny titul.
Prevádzkovateľom kotolne boli a sú vlastníci bytov v bytovom dome.

Čo sa týka M. Q., ten ukončil pracovný pomer z dôvodu jeho odchodu do starobného dôchodku, nebolo
to v žiadnej súvislosti s podaním žaloby.Príkazné zmluvy uzatvoril žalovaný ako správca bytového domu v mene a na účet vlastníkov bytov.
Príkazcom sú žalobcovia ako vlastníci bytov v bytovom dome.

Správca a prevádzkovateľ za istých okolností môže byť ten istý subjekt, avšak vždy na inom právnom
základe. Správca bytového domu koná v mene a na účet vlastníkov bytov v dome na základe zmluvy
o výkone správy. Prevádzkovateľ koná vo vzťahu k prevádzke vo svojom mene na vlastný účet. Toto
žalovaný podrobne zdôvodnil v písomných vyjadreniach a tiež na jednotlivých pojednávaniach.

Aplikáciu zákona č. 314/2012 Z. z. žalovaný odôvodnil už vo svojom prvom písomnom vyjadrení k žalobe
zo dňa 27. 08. 2020 a opakovane na jeho ustanovenia poukazoval aj v ďalších vyjadreniach, písomných
alebo prednesených na jednotlivých pojednávaniach. Poukazoval predovšetkým na skutočnosť, že
žalobcovia ako vlastníci bytov v zmysle tohoto zákona nepreviedli svoje povinnosti žiadnou zmluvou na
žalovaného.

Tvrdenie žalobcov, že žalovaný predkladal nové tvrdenia bez doloženia dokladov sa nezakladá na
pravde.
Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach aj v prednesoch na pojednávaniach zdôvodnil, prečo je na
niektorých dokumentoch uvedený (konal v zmysle v tom čase účinného zákona vo vlastnom mene). V
prevádzkovom poriadku je žalovaný označený ako správca.

Pokiaľ bol žalovaný uvedený na objednávkach, faktúrach a podobných dokladoch, bol tam uvedený ako
správca bytového domu.

Žalovaný nikdy nevystupoval pred vlastníkmi bytov ako prevádzkovateľ kotolne, vždy len ako správca

bytového domu. Žalobcovia ako vlastníci bytov boli vždy uzrozumení so skutočnosťou, že sú vlastníkmi
kotolne a jej prevádzku zabezpečujú vlastnými kuričmi (ktorí boli vždy z radov vlastníkov bytov v dome),
vo vlastnom mene a na svoj účet.

V súlade s ust. § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov o všetkých

veciach, ktoré sa týkajú správy domu, rozhodujú vlastníci bytov a nebytových priestorov hlasovaním
na schôdzi vlastníkov alebo v písomnom hlasovaní. To sa týka aj obsluhy domovej kotolne. Prevádzka
kotolne bola zabezpečená kvalifikovanou obsluhou a v súvislosti so žalobou vlastníci bytov nežiadali
žiadnu zmenu. Vlastníci bytov nežiadali žalovaného, aby uplatnil voči niekomu nárok na náhradu škody.
Žalobcovia sa dohodli, že náklady za plyn uhradia z prostriedkov fondu prevádzky a opráv domu, ako

to vyplýva zo zápisnice zo schôdze vlastníkov zo dňa 24. 05. 2017.

Žalovaný by sa mohol stať prevádzkovateľom kotolne len na základe platne uzatvorenej zmluvy s
vlastníkmi bytov, v ktorej by boli dohodnuté podmienky pre prevádzku kotolne. Takáto zmluva medzi
žalobcami a žalovaným nikdy nebola uzatvorená. Pokiaľ žalovaný vykonával isté činnosti vo vzťahu ku

kotolni, vykonával ich ako správca a plnil len svoje povinnosti správcu vyplývajúce mu zo zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, napr. povinnosť správcu podľa ust. § 2 ods.
8 zákona zabezpečiť povinné revízie technických zariadení podľa osobitného zákona.

Zodpovednosť žalovaného titulom, ako uvádzajú žalobcovia „potom, ako kotolňu pre vlastníkov bytov

obstaral následne obstaral prevádzku kotolne spôsobom, ktorý vyústil v škodu pre majiteľov bytov,
nepodnikol žiadne opatrenia na elimináciu škody a nevymáhal vzniknutú škodu“ nebola predmetom
žaloby. Žalobcovia žalobu postavili na tvrdení, že žalovaný porušil svoje povinnosti tým, že neodstránil
poruchy, na ktoré bol opakovane upozorňovaný zo strany žalobcov. Žalobcovia v priebehu konania
neuskutočnili zmenu žaloby, a preto na tieto ich nové tvrdenia nie je možné prihliadať. Žalovaný kotolňu

pre vlastníkov neobstaral, kotolňa bola súčasťou bytového domu od jeho výstavby.

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 07. 09. 2023 v celom rozsahu
potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) prejednal odvolanie žalobcov proti rozsudku súdu prvej
inštancie ako prípustné, podané oprávnenou stranou sporu (žalobcami, v neprospech ktorých bolo
rozhodnuté), v zákonom stanovenej lehote (ust. § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadeniaodvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom v zmysle ust. § 380 ods. 2
CSP musel prihliadnuť na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď tieto neboli žalobcami v
odvolacích dôvodoch uplatnené a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť

v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

15. Podľa § 7 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej aj Občiansky zákonník), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká

narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

16. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje

s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo
povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd

rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

Podľa § 65 ods. 1, 2, 3 CSP, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku
procesnej subjektivity svojho predchodcu.

Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú.
Právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa
§ 63 alebo § 64.

Podľa § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

Podľa § 76 CSP, samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva
a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

Podľa § 77 ods. 1, 2, 3 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru
je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.

Ak si procesné úkony iné ako uvedené v odseku 2 odporujú, posúdi ich súd so zreteľom na povahu a
okolnosti sporu tak, aby to bolo v súlade s rozumným usporiadaním vzťahov.

Podľa § 78 ods. 1, 2 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

Podľa § 161 ods. 1, 2, 3 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho
odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.Podľa § 380 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené.

Podľa § 389 písm. a/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a/ neboli splnené procesné podmienky.

17. Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobcovia v 1. až 23. rade

(označení v záhlaví odvolaním napadnutého rozsudku) sa žalobou doručenou Okresnému súdu
Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo okresný súd) dňa 19. 03. 2019 domáhali toho, aby súd
uložil žalovanému povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť im sumu 11.657,80 eur spolu s úrokom
z omeškania 5,15 % zo sumy 6.545,80 eur od 01. 07. 2017 ako i s úrokom z omeškania 5,15 % zo sumy
5.112,- eur od 01. 07. 2018, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia z titulu náhrady škody.

17.1 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27. 08. 2020, ktoré podal k žalobe, namietal aktívnu legitimáciu
žalobcov v 5., 7., 14., 16. a 21. rade (J. K., L. A., K. F., L. L., L. O.) tvrdiac, že títo nie sú evidovaní na
LV č. XXXX v katastrálnom území D. ako vlastníci bytov v bytovom dome C. X - X D..

17.2 V podaní zo dňa 21. 06. 2021 právny zástupca žalobcov uviedol, že súhlasia s námietkou

žalovaného vo veci aktívnej legitimácie žalobcov v 5., 7., 14., 16. a 21. rade. S poukazom na ust. §
80 ods. 1 CSP žalobcovia navrhli, aby z dôvodu právnej skutočnosti, ktorá nastala po začatí konania a
s ktorou sa spája prechod alebo prevod práv a povinností, o ktorých sa koná, namiesto vyššie uvedených
žalobcov nastúpili ich právni nástupcovia, a to: namiesto žalobcu v 5. rade (J. K.) nastupuje L. K.,
namiesto žalobcu v 7. rade (L. A.) nastupujú J. R. a S. R., namiesto žalobcu v 14. rade (K. F.) nastupuje

T. A., namiesto žalobcu v 16. rade (L. L.) nastupuje L. K. a F. K. a namiesto žalobcu v 21. rade (L. O.)
nastupuje G. N..
V uvedenom podaní žalobcovia zároveň vzali žalobu v časti sumy 486,74 eur späť a uviedli zmenu
žalobného petitu v časti uplatneného úroku z omeškania tak, že: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom
sumu 11.171,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 6.273,06 eur od 01. 07. 2017

do zaplatenia, ako aj s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 4.899,- eur od 01. 07. 2018 do
zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia“.

17.3 Súd prvej inštancie uznesením č. k. 17C/20/2019-216 zo dňa 14. 09. 2021 pripustil zmenu žaloby
v časti uplatneného úroku z omeškania tak, ako je to uvedené vyššie.

17.4 Na základe výzvy súdu boli na pojednávaní konanom dňa 26. 10. 2021 predložené súhlasy so
vstupom do konania, a to súhlas L. K. (namiesto žalobcu: J. K.), J. R. a S. R. (namiesto žalobkyne: L. A.),
T. A. (namiesto žalobcu: K. F.), L. K. a F. K. (namiesto žalobcu: L. L.) a G. N. (namiesto žalobcu: L. O.).

17.5 V podaní zo dňa 20. 11. 2021 právny zástupca žalobcov upravil okruh žalobcov tak, že žalobcom
v 5. rade je L. K., žalobcami v 7. rade sú J. R. a S. R., žalobcom v 14. rade je T. A., žalobcami v 16.
rade sú L. K. a F. K. a žalobcom v 21. rade je G. N..

17.6 Uznesením č. k. 17C/20/2019-246 zo dňa 01. 12. 2021 súd pripustil, aby namiesto doterajšieho

žalobcu:
- v 5. rade J. K., nar. XX. XX. XXXX vstúpil do konania ako žalobca v 5. rade L. K.,
- v 7. L. A., nar. XX. XX. XXXX vstúpili do konania ako žalobca v 7. rade J. R., nar. XX. XX. XXXX a ako
žalobkyňa v 7a. rade S. R., nar. XX. XX. XXXX,
- v 14. rade K. F., nar. XX. XX. XXXX vstúpila do konania ako žalobkyňa v 14. rade T. A., nar. XX. XX.

XXXX,
- v 16. rade L. L., nar. XX. XX. XXXX vstúpili do konania ako žalobca v 16. rade L. K., nar. XX. XX. XXXX
a ako žalobkyňa v 16a. rade F. K.,
- v 21. rade L. O., nar. XX. XX. XXXX vstúpila do konania ako žalobkyňa v 21. rade G. N., nar. XX.
XX. XXXX.

17.7Protivyššieoznačenémuuzneseniupodalžalovanýsťažnosťzodňa22.12.2021,vktorejnamietal,
že právna skutočnosť v zmysle ust. § 80 ods. 1 CSP, s ktorou zákon spája prevod alebo prechod práv
a povinností nastala len u žalobcov v 14., 16. a 21. rade, ale nie u žalobcov v 5. a 7. rade, pretože žalobcav 5. rade previedol byt darovacou zmluvou na L. K. v roku 2018 a žalobkyňa v 7. rade taktiež nebola
vlastníčkou bytu v čase podania žaloby, pretože J. R. a S. R. nadobudli byt do vlastníctva v roku 2005
zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretou so žalovaným. V uvedených prípadoch

teda právna skutočnosť (zmena vlastníctva bytu), s ktorou zákon spája prevod alebo prechod práv
a povinností nastala pred podaním žaloby, čo bolo 19. 03. 2019.

17.8 Na základe podanej sťažnosti žalovaného zo dňa 22. 12. 2021 súd prvej inštancie uznesením
č. k. 17C/20/2019-258 zo dňa 07. 02. 2022 zmenil uznesenie vyššieho súdneho úradníka č. k.

17C/20/2019-246 zo dňa 01. 12. 2021 vo vzťahu k žalobcom v 5. a 7. rade tak, že nepripustil, aby
namiesto doterajšieho žalobcu v 5. rade (J. K.) vstúpil do konania ako žalobca v 5. rade L. K. a aby
namiesto žalobcu v 7. rade (L. A.) vstúpili do konania ako žalobca v 7. rade J. R. a ako žalobkyňa v 7a.
rade S. R..

17.9 Následne súd rozhodol rozsudkom zo dňa 07. 09. 2023 tak, že žalobu žalobcov (ktorých v záhlaví

rozsudku označil tak, ako boli označení v žalobe zo dňa 18. 03. 2019) zamietol a žalovanému priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca (súd prvej inštancie neuviedol
ktorý žalobca – poznámka odvolacieho súdu). Žalobcovia podali prostredníctvom svojho právneho
zástupcu proti tomuto rozsudku odvolanie.

18. Z ust. § 161 ods. 1 CSP vyplýva pre súd povinnosť prihliadať kedykoľvek počas konania na to, či
sú procesné podmienky splnené. Rovnaká povinnosť je uložená aj odvolaciemu súdu, a to aj vtedy, ak
nedostatok procesných podmienok nebol výslovne ako odvolací dôvod uplatnený.

Medzi základné procesné podmienky, ktoré má súd povinnosť skúmať aj bez návrhu v priebehu celého

konania, patrí aj civilno-procesná subjektivita, t.j. spôsobilosť byť stranou sporu. Táto spôsobilosť je
zásadne konštruovaná tak, že sa prekrýva s hmotnoprávnou subjektivitou vo význame spôsobilosti mať
práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda so samotnou existenciou subjektu, ktorému má patriť.
Z vyššie citovaných ustanovení (16. bod tohto uznesenia) vyplýva rozdiel medzi situáciou, v ktorej k
stavu neexistencie (straty) procesnej subjektivity príde ešte pred začatím konania a inou situáciou,

v ktorej sa tak stane až počas konania (a zároveň ešte skôr, než konanie právoplatne skončilo). V
prvom prípade ide o neodstrániteľnú prekážku konania, v dôsledku ktorej súd nemá inú možnosť, než
konanie (bez ďalšieho) zastaviť podľa ust. § 62 CSP. V druhom prípade naopak, v konaní pokračovať
môže, podmienkou je tu ale existencia právneho nástupcu počas konania zaniknutej strany sporu (v
opačnom prípade musí dôjsť k zastaveniu konania), ďalej vydanie rozhodnutia, ktorým súd do konania

zapojí takéhoto právneho nástupcu (spravidla dediča fyzickej osoby) a následné konanie a aj vydanie
konečného rozhodnutia za účasti takto zmeneného okruhu pôvodných strán sporu (pričom k vydaniu
rozhodnutia o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom môže dôjsť podľa okolností prípadu aj
opakovane).

19. Odvolací súd, aj vzhľadom k vyššie popísaným zmenám a označeniu žalobcov v záhlaví odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 07. 09. 2023 (ďalej aj rozsudok zo dňa 07. 09. 2023),
ešte predtým, ako pristúpil k vecnému prejednaniu žalobcami podaného odvolania, skúmal, či v konaní
boli splnené procesné podmienky konania na strane žalobcov. Z lustrácie vykonanej dňa 05. 03. 2024
a dňa 24. 09. 2024 v Registri obyvateľov SR, ktorú si za týmto účelom odvolací súd vyžiadal, vyplynulo,

že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie zomreli fyzické osoby označené v záhlaví rozsudku
zo dňa 07. 09. 2023 ako žalobca v 5. rade J. K., nar. XX. XX. XXXX (zomrel dňa XX. XX. XXXX), žalobca
v 14. rade K. F., nar. XX. XX. XXXX (zomrel dňa XX. XX. XXXX) a žalobkyňa v 15. rade L. L., nar. XX.
XX. XXXX (zomrela dňa XX. XX. XXXX). Žalobca označený v rozsudku ako žalobca v 21. rade L. O.,
nar. XX. XX. XXXX zomrel dňa XX. XX. XXXX, teda už v priebehu odvolacieho konania.

19.1 Ďalej odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v záhlaví rozsudku označil žalobcov v 1. až 23.
rade tak, ako boli títo označení v žalobe zo dňa 18. 03. 2019. Nereflektoval teda na úmrtie žalobcov v 5.
rade (J. K.), 14. rade (K. F.) a 15. rade (L. L.) a stratu ich procesnej subjektivity (spôsobilosti byť stranou
súdneho konania). Na úmrtie žalobcu v 14. rade dňa 16. 07. 2021, t. j. v priebehu konania, nereflektoval

ani v uznesení č. k. 17C/20/2019-246 zo dňa 01. 12. 2021, ktorým okrem iného pripustil, aby z titulu
prechodu práv a povinností súvisiacich s predmetným konaním do konania namiesto žalobcu v 14. rade
(K. F.) vstúpila ako žalobkyňa v 14. rade T. A..19.2 Ako už odvolací súd vyššie uviedol, žalovaný v priebehu konania namietal aktívnu procesnú
legitimáciu žalobcov v 5., 7., 14., 16. a 21. rade (J. K., L. A., K. F., L. L., L. O.), pričom s touto námietkou
žalobcovia súhlasili (podanie na čl. 198 – 202) a okrem iného navrhli, aby namiesto žalobcu v 5. rade

nastúpil L. K. a namiesto žalobkyne v 7. rade, aby nastúpili J. R. a S. R.. Súd prvej inštancie uznesením
č.k. 17C/20/2019-258 zo dňa 07. 02. 2022 (ktorým zmenil uznesenie vyššieho súdneho úradníka zo
dňa 01. 12. 2021) rozhodol tak, že nepripustil, aby do konania ako žalobca v 5. rade vstúpil L. K.
a taktiež nepripustil, aby do konania ako žalobca v 7. rade vstúpil J. R. a ako žalobkyňa v 7a rade S.
R., čo odôvodnil tým, že žalobca v 5. rade J. K. previedol svoj byt darovacou zmluvou na L. K. v roku

2018, pričom žaloba bola podaná v roku 2019 a J. R. a S. R. nadobudli byt v roku 2005 na základe
zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, ktorá bola uzavretá so žalovaným. Žalobca v 5. rade
a žalobkyňa v 7. rade teda od začiatku konania neboli aktívne legitimovanými na podanie žaloby, pretože
právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod a prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, nenastala
po podaní žaloby (t.j. po 19. 03. 2019) a v čase jej podania neboli vlastníkmi bytov, resp. spoločných
častí a spoločných zariadení, o ktoré sa v predmetnej veci jedná. Z uvedeného potom vyplýva, že súd

prvej inštancie mal podľa ust. § 63 ods. 1 CSP zastaviť konanie o žalobe žalobcu v 5. rade, ktorý už
v čase podania žaloby nebol aktívne legitimovaný na jej podanie a v priebehu konania dňa XX. XX.
XXXX zomrel.

19.3 V prípade žalobkyne v 7. rade, ktorá taktiež nebola v čase podania žaloby aktívne legitimovaná na

jej podanie, mal súd žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie tejto žalobkyne.

19.4 Pokiaľ ide o žalobcu v 14. rade (K. F.) označeného v záhlaví rozsudku zo dňa 07. 09. 2023, tento
podľa LV č. XXXX v katastrálnom území D. previedol byt a podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach a na príslušenstve, o ktoré sa v predmetnej veci jedná darovacou zmluvou pod V 7230/19

- 3900/19 na T. A. U. F. a zomrel dňa XX. XX. XXXX. Skutočnosť jeho úmrtia súd prvej inštancie nezistil
(neoznámil ju ani jeho právny zástupca) a uznesením zo dňa 01. 12. 2021 pripustil, aby na jeho miesto
vstúpila T. A., ktorá sa stala stranou sporu ako žalobkyňa v 14. rade, čo sa malo odraziť i v záhlaví
rozsudku zo dňa 07. 09. 2023, teda K. F. nemal byť označený ako žalobca v 14. rade z dôvodu straty
jeho právnej subjektivity ako i s poukazom na uznesenie zo dňa 01. 12. 2021.

19.5Kžalobkyniv15.rade(L.L.)označenejvzáhlavírozsudkuzodňa07.09.2023odvolacísúduvádza,
žetátozomreladňaXX.XX.XXXX,tedavpriebehukonaniapredsúdomprvejinštancie,vdôsledkučoho
stratila právnu subjektivitu a bolo potrebné zisťovať okruh jej dedičov, resp. právnych nástupcov, resp.
toho, kto nadobudol predmetný byt a s ním i podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach

a na príslušenstve patriacich k bytu, o ktoré sa v predmetnej veci jedná a následne postupovať v zmysle
príslušných ustanovení CSP.
19.6 Žalobcovia v 16. rade (L. L.) a v 21. rade (L. O.) označení v záhlaví rozsudku zo dňa 07. 09. 2023
prestali byť stranami tohto sporu na základe uznesenia č. k. 17C/20/2019-246 zo dňa 01. 12. 2021,
ktorým súd prvej inštancie okrem iného pripustil, aby namiesto doterajšieho žalobcu v 16. rade vstúpili

do konania ako žalobca v 16. rade L. K. a ako žalobkyňa v 16a. rade F. K. a namiesto žalobcu v 21.
rade, aby do konania vstúpila G. N.. Tieto osoby L. K., F. K. a G. N. sa potom stali stranami sporu ako
žalobcovia v 16., 16a. a 21. rade na základe toho, že súd s poukazom na ust. § 80 CSP pripustil ich
vstup do konania namiesto pôvodných žalobcov v 16. rade (L. L.) a v 21. rade (L. O.), ktorí s poukazom
na uznesenie zo dňa 01. 12. 2021 prestali byť stranami predmetného sporu. Uvedená skutočnosť sa

mala odraziť i v záhlaví rozsudku zo dňa 07. 09. 2023, pretože rozsudok sa musí týkať všetkých strán
sporu a nemôže sa týkať tých, ktorí už stranami sporu prestali byť.

19.7 Je skutočnosťou, že L. O. dňa 06. 07. 2024 (teda už v priebehu odvolacieho konania) zomrel, ale
toto nemá žiadny vplyv na priebeh konania, pretože v tom čase už nebol stranou predmetného sporu

a nebolo potrebné zisťovať jeho právnych nástupcov.

20. Vzhľadom na zistenie, že súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania neskúmal procesné
podmienky, za ktorých môže konať, zaťažil svoje konanie vadou odôvodňujúcou procesný postup
odvolacieho súdu v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP, teda

odôvodňujúcou zrušenie rozsudku pre nesplnenie procesných podmienok na jeho vydanie a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.21. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že jeho povinnosťou je ex offo vždy, t. j. v
každom štádiu konania, skúmať splnenie procesných podmienok konania a pokiaľ ide o sporové strany
musí vychádzať z aktuálneho stavu v čase svojho rozhodovania. Nie je možné konať so stranami, ktoré

v priebehu konania stratili právnu subjektivitu (zomreli), resp. so stranami, ktoré prestali byť stranami
sporu na základe rozhodnutia súdu a nekonať s tými, ktoré sa stranami sporu stali práve na základe
rozhodnutia súdu.

Súd musí počas súdneho konania prihliadať na všetky zmeny v osobách vlastníkov bytov, podielových

spoluvlastníkov spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva k bytu, ktoré počas trvania
súdneho sporu nastanú a po ich preukázaní musí nevyhnutne na základe príslušného procesného
návrhu postupovať podľa ust. § 80 CSP.

Na druhej strane však procesná úprava sporového konania v prípade zmeny subjektu vystupujúceho
na niektorej sporovej strane (k čomu dochádza typicky pri prevode alebo prechode vlastníctva bytov a

nebytových priestorov) opäť vyžaduje procesnú aktivitu žalobcov, ktorí musia podať návrh na zmenu
alebo pristúpenie subjektu podľa ust. § 80 CSP. Uvedené znamená, že v každom štádiu konania sú
žalobcovia povinní sledovať zmeny v okruhu vlastníkov bytov podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva
z katastra nehnuteľností a v súdnom konaní na to adekvátne reagovať predložením aktuálneho výpisu
aj s návrhom na zmenu podľa ust. § 80 CSP. Súd takémuto návrhu vyhovie, ak žalobcovia preukáže

právnu skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná.

22. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní v zmysle ust. § 63 ods. 2 CSP zisťovať právnych
nástupcov po žalobkyni v 15. rade, resp. zisťovať, kto po nej zdedil byt a podiel na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach a príslušenstve bytu, o ktoré sa v predmetnej veci jedná, príp. kto je ich

aktuálnym vlastníkom. Následne podľa výsledku tohto zistenia zvolí ďalší procesný postup tak, aby
označený okruh strán sporu (žalobcov) bol v čase jeho ďalšieho rozhodovania vo veci aktuálny a úplný.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že dátum narodenia u niektorých žalobcov
(napr. žalobca v 20. a 22. rade) už v žalobe nebol uvedený správne, pričom súd prvej inštancie tento

nesprávny dátum prevzal do svojho rozsudku. U ďalších žalobcov (napr. žalobca v 16. rade) pochybil
súd, keď u nich v rozsudku uviedol nesprávny dátum narodenia, napriek tomu, že v žalobe bol uvedený
správne. Uvedené odvolací súd (ktorý do záhlavia svojho uznesenia prevzal označenie žalobcov tak,
ako boli uvedení v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie) zistil z lustrácií žalobcov v registri obyvateľov
SR. V ďalšom konaní bude potrebné uvedené pochybenia na strane žalobcov ako i súdu prvej inštancie

napraviť tak, aby označenie žalobcov v žalobe zodpovedalo ust. § 133 ods. 1 CSP a následne potom
v rozsudku i ust. § 220 ods. 1 CSP.

23. Ďalej odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri uplatňovaní práva prostredníctvom
Civilného sporového poriadku je okrem skúmania podmienok konania (procesné podmienky) potrebné

skúmať tzv. vecnú legitimáciu, teda to, kto je vecne legitimovaný v spore. Vecnou legitimáciou sa
rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo strán sporu nositeľkou
určitého hmotnoprávneho oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane sporu spočíva určitá
hmotnoprávna povinnosť (je pasívne legitimovaná). Otázka vecnej legitimácie je jednou z prvých
otázok, ktorou sa súd v civilnom sporovom konaní musí zaoberať, a to ešte skôr, než pristúpi k

riešeniu otázky existencie alebo neexistencie nároku. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu (ex offo) a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta.

23.1 V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný predložil list vlastníctva č.
XXXX v katastrálnom území D. zo dňa 27. 08. 2020 (ktorý už s odstupom času nemusí byť aktuálny),
z ktorého je zrejmé, že ako žalobcovia v podanej žalobe neboli označení všetci vlastníci (bezpodieloví
spoluvlastníci a podieloví spoluvlastníci) bytov a nebytových priestorov a podieloví spoluvlastníci
priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v bytovom dome C.

X - X v Nitre. Na pojednávaní konanom dňa 15. 02. 2022 a v podaní zo dňa 28. 02. 2022 žalovaný okrem
iného namietal i otázku aktívnej legitimácie žalobcov v predmetnom spore tvrdiac, že na strane žalobcov
sajednáonútenéspoločenstvopodľaust.§78ods.1CSPavtakomprípademalibyťnastranežalobcov
označení všetci vlastníci bytov zapísaní v LV č. XXXX (teda aj bezpodieloví a podieloví spoluvlastníci).Touto námietkou sa súd prvej inštancie v priebehu konania nezaoberal a nevysporiadal sa s ňou ani v
rozsudku. Odvolaciemu súdu sú známe závery právnej praxe, v zmysle ktorých platí, že ak sa súd v
rozhodnutí k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená to, že sa otázkou vecnej legitimácie strán v konaní

nezaoberal, pričom nie je nevyhnutné, aby túto skutočnosť v rozhodnutí výslovne konštatoval (rozsudok
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 29. 06. 2010 ako i nález Ústavného
súdu SR v konaní pod sp. zn. III. ÚS 191/2018 zo dňa 13. 11. 2018). V danej veci je však odvolací súd
tohonázoru,ževzhľadomnacharaktersporuanámietkužalovanéhosasúdprvejinštanciemalzaoberať
a vysporiadať s otázkou vecnej legitimácie na strane žalobcov preskúmateľným spôsobom, teda mal sa

jednoznačne vyjadriť k tomu, či a prečo aktívne legitimovanými na strane žalobcov musia alebo nemusia
byť všetci vlastníci, resp. spoluvlastníci (bezpodieloví a podieloví) bytov a podieloví spoluvlastníci
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve. Záver súdu prvej
inštancie o tom, že všetci vlastníci, resp. spoluvlastníci bytov nemusia byť stranou tohto sporu ako
žalobcovia možno vyvodiť len z toho, že žalobu zamietol z iných dôvodov, nie z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie u všetkých vlastníkov, resp. spoluvlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome C.

X - X K. D..

23.2 Právny vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správcom ako
právnickou osobou zapísanou do osobitného registra, so samostatnou právnou subjektivitou, upravujú
ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových bytových priestorov v znení

neskorších zmien a dodatkov a podľa tohto zákona uzatvorená zmluva o výkone správy. Z príslušných
zákonných ustanovení vyplýva oprávnenie hospodárenia správcu s úhradami vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru ako i s
fondom prevádzky, údržby a opráv, tvoreného z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, ktorý je v zákonnom rozsahu tiež oprávnený aj uzatvárať zmluvy, najmä o dodávke plnení,

rozhodovať samostatne o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a
opráv, pokiaľ to nevylučuje osobitný predpis, resp. rozhodnutie vlastníkov na schôdzi vlastníkov podľa
ust. § 14 vyššie citovaného zákona, t. j. v rozsahu stanovenom zákonom. Napokon správca vykonáva
správu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Z uvedeného

potom na jednej strane vyplýva pasívna legitimácia správcu ako subjektu zodpovedného za prípadnú
spôsobenú škodu za predpokladu splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok. Na druhej
strane pokiaľ ide o vecnú aktívnu legitimáciu, je potrebné rozlišovať, či ide o spoločné práva a povinnosti,
týkajúce sa všetkých vlastníkov v bytovom dome, alebo len individuálne právo konkrétneho vlastníka.

23.3 V súvislosti s predmetom konania (náhrada škody v peniazoch, ktorá mala žalobcom, ako
vlastníkom bytov a podielovým spoluvlastníkom priestoru na spoločných častiach, spoločných
zariadeniach domu a na príslušenstve, vzniknúť v dôsledku úniku plynu cez otvorený odvzdušňovací
ventil) odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na tvrdenie žalobcov, že žalovaný dňa 19.
06. 2017 použil prostriedky žalobcov vo fonde opráv v sume 6.545,80 eur na úhradu uniknutého plynu a

dňa 16. 05. 2018 použil prostriedky žalobcov vo fonde opráv v sume 5.112,- eur na úhradu uniknutého
plynu. Žalobcovia sa teda domáhajú zaplatenia sumy, ktorá bola vyplatená dodávateľovi plynu z fondu
prevádzky, údržby a opráv, čomu predchádzalo odsúhlasenie vlastníkmi bytov na schôdzi konanej dňa
24. 05. 2017 (za rok 2016) a dňa 18. 04. 2018 (za rok 2017). V zmysle ust. § 10 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z. z. sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní v súlade so zmluvou o výkone

správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého
dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom výšku tohto
preddavku určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred
tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako

aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu.
Rovnako tak zo zmluvy o výkone správy (čl. 4) uzavretej medzi žalovaným ako správcom a vlastníkmi
bytov v bytovom dome na ulici C. X - X v D. v novembri 2007 vyplýva, že vlastníci bytov sú povinní
uhrádzať mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv na účet vlastníkov vo výške

schválenej vlastníkmi a správca vedie prostriedky vo fonde oddelene od prostriedkov zhromaždených
od vlastníkov bytov a nebytových priestorov na úhrady za plnenia, pričom musí byť zachovaný účel
použitia týchto prostriedkov. V čl. 6 tejto zmluvy sú upravené zásady hospodárenia s fondom. Z vyššie
uvedeného zákonného ustanovenia ako i zo zmluvy o výkone správy vyplýva, že prostriedky vo fondeprevádzky,údržbyaopravysútvorenévšetkýmivlastníkmibytov,atedapatriavšetkýmvlastníkombytov,
sú ich majetkom. O použití prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv rozhodujú vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome (ust. § 14 zákona č. 182/1993 Z. z.). V prípade uzavretia zmluvy o výkone

správy s prostriedkami vo fonde prevádzky, údržby a opráv hospodári správca - ide tu o poskytovanie
služby správcom vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome vo vzťahu predávajúci - spotrebiteľ.
Fond je teda osobitnou majetkovou podstatou, ktorá patrí spoločne všetkým vlastníkom bytov v bytovom
dome, ale ktorá je oddelená od ich individuálneho majetku a je účelovo určená na krytie vymedzeného
okruhu výdavkov a ktorá podlieha rozhodovaniu zhromaždenia vlastníkov.

23.4 V prerokúvanej veci sami vlastníci bytov rozhodli o spôsobe použitia prostriedkov tohto fondu, keď
na základe hlasovania na schôdzi vlastníkov dňa 24. 05. 2017 a dňa 18. 04. 2018 dali správcovi súhlas
s vyplatením žalovanej sumy dodávateľovi plynu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tvrdenie
žalobcov v podaní zo dňa 21. 06. 2021, v ktorom okrem iného uviedli, že fond je v spoločnom vlastníctve
všetkých vlastníkov, s ktorým vlastníci disponujú spoločným hlasovaním. V predmetnom podaní sa po

čiastočnom späťvzatí žaloby v časti sumy 486,74 eur a v časti úroku z omeškania presahujúceho 5 %
domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 11.171,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo
sumy 6.273,06 eur od 01. 07. 2017 do zaplatenia, ako aj s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy
4.899,- eur od 01. 07. 2018 do zaplatenia.

23.5 V súvislosti s vyššie uvedeným bolo podľa názoru odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvej
inštancie zaoberať sa aktívnou legitimáciou na strane žalobcov a posúdiť charakter procesného
spoločenstva, ktoré podaním žaloby vytvorili so zreteľom na tú skutočnosť, že charakter procesného
spoločenstva je determinovaný charakterom predmetu konania, teda hmotnoprávnou úpravou.

Civilný sporový poriadok rozlišuje samostatné spoločenstvo (ust. § 76 CSP), nerozlučné spoločenstvo
(ust. § 77 CSP) a nútené spoločenstvo (ust. § 78 CSP).

V zmysle ust. § 76 CSP samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné
práva a povinnosti a každý koná sám za seba, pričom súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti

samostatne. Samostatné spoločenstvo je charakterizované tým, že každý spoločník vystupuje voči
druhej strane samostatne, čo znamená, že každý zo spoločníkov má samostatný procesný nárok
(povinnosť) voči svojmu procesnému náprotivku. Niekedy je toto spoločenstvo označované aj ako
obyčajné alebo formálne spoločenstvo, čo má zdôrazniť výlučne procesný charakter tohto spoločenstva
strán sporu, pričom práva a povinnosti spoločníka sú teda nezávislé od práv a povinností ostatných

spoločníkov. V samostatnom spoločenstve teda robí každý zo spoločníkov procesné úkony výlučne sám
za seba, ich účinky sa môžu vzťahovať len k jeho osobe. Nezaväzuje teda svojím úkonom nikoho iného
okrem seba, na rozdiel od spoločenstva nerozlučného.

O nerozlučné spoločenstvo v zmysle ust. § 77 ods. 1 CSP sa jedná vtedy, ak v konaní ide o také

spoločné práva a povinnosti, že rozsudok sa musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
a žalovaný, pričom procesný úkon jedného z nich, platí i pre ostatných. Nerozlučné spoločenstvo je
charakterizované tým, že rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov (s rovnakým výsledkom); práva
a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné. Uvedené znamená, že nerozlučné spoločenstvo v konaní je
také procesné spoločenstvo, kde úkony jedného subjektu spoločenstva v zásade zaväzujú každý ďalší

subjekt, ktorý je členom procesného spoločenstva. Možno konštatovať, že o nerozlučné spoločenstvo
ide len vtedy, ak povaha predmetu sporu neumožňuje, aby ten bol prejednaný a rozhodnutý samostatne

Ak osobitný právny predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, ide
o nútené spoločenstvo (ust. § 78 ods. 1 CSP). O nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo

zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo
spoločenstvo. Existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou.

Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu
konania vyplývajúca z hmotného práva; tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania

bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo.
Odvolací súd je toho názoru, že prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv patria všetkým
vlastníkom, resp. spoluvlastníkom v bytovom dome a títo všetci o nich rozhodujú.23.6 S poukazom na vyššie uvedené bude potrebné, aby súd prvej inštancie v ďalšom konaní posúdil
okruh sporových strán na strane žalobcov, teda či je tento okruh úplný a či na strane žalobcov vystupujú
tí, ktorí podľa hmotného práva správne mali (a mohli) žalovať. V prípade, že tomu tak nie je, súd prvej

inštancie sa bude týmto zaoberať a zvolí príslušný procesný postup. Bez vyriešenia otázky vecnej
legitimácie strán sporu na strane žalobcov nemôže súd prvej inštancie vo veci rozhodnúť, pretože
skúmanie vecnej legitimácie strany sporu je procesnou povinnosťou každého vo veci konajúceho súdu.

24. Z charakteru peňažných prostriedkov vlastníkov bytov v bytovom dome na účte fondu prevádzky,

údržby a opráv vyplýva, že tieto prostriedky nemôžu vlastníci, alebo niektorí z nich vymáhať „pre seba“,
alelenvprospechúčtu,naktoromsatietoprostriedkyzhromažďujúanaktorýkaždýzvlastníkovpovinne
prispieva vopred určenou sumou. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci preto bolo, resp.
bude potrebné, aby sa súd prvej inštancie v ďalšom konaní zaoberal aj otázkou petitu podanej žaloby.

V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že žalobcovia v petite žaloby zo

dňa 18. 03. 2019 žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne
(aktívna solidarita) žalovanú sumu s príslušenstvom, pričom v podaní zo dňa 21. 06. 2021 už žiadali,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom tam uvedenú sumu s príslušenstvom, avšak
už nie spoločne a nerozdielne. Aktívnu solidaritu (solidárnu pohľadávku) zakladá taký právny stav,
keď je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom spoločne a nerozdielne (ust. § 513

Občianskeho zákonníka). Každý z veriteľov má svoju pohľadávku, ktorá sa však u všetkých vzťahuje na
to isté plnenie. Súd prvej inštancie si teda okrem iného bude musieť ujasniť (i v súčinnosti so žalobcami,
resp. ich právnym zástupcom) charakter žalobcami požadovaného plnenia. Je však vecou súdu, aby
podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho
povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobcovia vyvodzujú z

tohto právneho vzťahu, je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda, akú povahu majú práva a povinnosti
strán tvoriace obsah právneho vzťahu. Predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne
žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja.
Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so
skutkovými tvrdeniami žalobcov v spore, pričom je potrebné skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen

samotný žalobný návrh.

25. Ďalej odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že žalobcovia v podaní zo dňa 21. 06.
2021 vzali žalobu v časti 486,74 eur späť, pričom súd ponechal uvedenú skutočnosť bez povšimnutia,
žiadnym spôsobom na tento úkon nereagoval a vo veci meritórne rozhodol bez ohľadu na čiastočné

späťvzatie žaloby. Ďalej si žalobcovia v uvedenom podaní v časti „zmena žalobného petitu v časti
uplatneného úroku z omeškania“ uplatnili úrok z omeškania vo výške 5 % (oproti pôvodne v žalobe
uplatnenému úroku z omeškania 5,15 %), teda uplatnili si menej ako v žalobe. Zmenou žaloby v zmysle
ust. § 140 ods. 1, 2, 3 CSP však nie je, ak žalobca obmedzí svoj žalobný návrh (napr. aj pokiaľ ide o úrok
z omeškania) a bude požadovať nižší úrok z omeškania, ako tomu bolo v súdenej veci. Bude potrebné

v ďalšom konaní v súčinnosti so žalobcami, resp. ich právnym zástupcom zisťovať, čo žalobcovia týmto
podaním (pokiaľ ide o úrok z omeškania) mienili. V prípade, ak by sa malo jednať i o čiastočné späťvzatie
úroku z omeškania presahujúceho 5 %, súd prvej inštancie sa s tým v ďalšom konaní a rozhodnutí
procesným spôsobom v súlade s príslušným ustanovením CSP vysporiada.

26. Žalobcovia v podanom odvolaní poukazovali i na spotrebiteľský charakter zmluvy o výkone správy
tvrdiac, že na túto skutočnosť opakovane upozorňovali. Toto tvrdenie žalobcov sa nezakladá na
pravde, nakoľko v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie sa žalobcovia k charakteru
zmluvy o výkone správy žiadnym spôsobom nevyjadrovali. Odvolací súd nespochybňuje spotrebiteľský
charakter predmetnej zmluvy o výkone správy a bude úlohou súdu prvej inštancie, aby v ďalšom konaní

predmetnú zmluvu aj takto posúdil, resp. aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle
uznesenia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1VCdo/5/2019 sa pravidlá na ochranu spotrebiteľa
uplatnia aj na zmluvy o výkone správy podľa ust. § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov uzavreté medzi správcovskou spoločnosťou a vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov, ktorí sú fyzické aj právnické osoby.

27. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo
domôcť sa na odvolacom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšiehostupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,
za splnenia ktorých môže občianskoprávny súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky
štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane odvolacieho konania.

V predmetnej veci tieto podmienky splnené neboli, a preto s poukazom na vyššie uvedené zistenia
vyplývajúce zo súdneho spisu ako i z odvolaním napadnutého rozsudku, odvolací súd zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP (pre nesplnenie procesných podmienok podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, pričom tento odvolací dôvod nebol žalobcami uplatnený a napriek tomu

naň musel odvolací súd prihliadať v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie
podľa ust. § 391 ods. 1 CSP. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozsudku a skutočnosť, že vec sa vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, odvolací súd sa s poukazom na princíp hospodárnosti súdneho
konania (čl. 17 CSP) nezaoberal opodstatnenosťou odvolacích námietok žalobcu.
28. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (ust. § 391
ods. 2 CSP) a jeho povinnosťou bude dôsledne postupovať vo vyššie naznačenom smere, opätovne

posúdiť žalobou uplatnený nárok žalobcov, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré
bude nevyhnutné komplexne vyhodnotiť so zameraním sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty
žalobcov a tieto posúdiť z hľadiska všetkých, na vec sa vzťahujúcich, zákonných ustanovení a potom
vo veci znova rozhodnúť. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia musí súd postupovať v súlade
s ust. § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadriť skutkové zistenia a právne závery, na základe

ktorých vec posúdil a rozhodol. Právny záver týkajúci sa uplatňovaného nároku je potrebné zdôvodniť zo
zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy a stranám poskytnúť odpoveď na podstatné
a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané. Súd
prvej inštancie svoje skutkové a právne závery ako i nové rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220
ods. 2, 3 CSP zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom tak, aby bolo v plnej miere naplnené právo

strán sporu na spravodlivé súdne konanie. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom
práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada
aj so všetkými relevantnými námietkami a relevantnou argumentáciou strán sporu.

29. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova i o nároku na náhradu trov konania pred

súdom prvej inštancie ako aj tohto odvolacieho konania (ust. § 396 ods. 1, 3 a ust. § 262 ods. 1 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá
CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)