Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. január 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21Cpr/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124213724
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124213724.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobkyne A. B. C., narodenej

XX.XX.XXXX, bytom D., E. F. XX, právne zastúpenej JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom
v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 15/25, IČO: 34 054 569, proti žalovanému KOMBYT – IZOLÁCIE s. r. o.,
so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 3, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou Podoba Legal
s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 3, IČO: 55 839 592, za ktorú koná JUDr. Jozef Podoba,
o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j es a, že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané žalobkyni zo strany žalovaného
listom zo dňa 01.08.2024 je n e p l a t n é.

II. Žalobkyni sa voči žalovanému p r i z n á v anáhrada trov konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané jej zo strany
žalovaného listom zo dňa 01.08.2024 je neplatné.

2. Žalobkyňa uviedla, že je ako zamestnanec v pracovnom pomere u žalovaného ako zamestnávateľa
na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.03.2018, s dohodnutým dňom nástupu do práce 01.04.2018. V

zmysle pracovnej zmluvy bola žalobkyňa k uvedenému dňu prijatá do pracovného pomeru na dohodnutý
druh práce - samostatný odborný zamestnanec pre správu a údržbu bytového a nebytového fondu s
miestom výkonu práce v sídle spoločnosti, G. H. XXXX, D. a podľa pokynov vedúcich zamestnancov.
Okrem uvedeného bola žalobkyňa v období od roku 2005 až do 30.4.2024 zároveň aj spoločníčkou
a konateľkou žalovaného. Žalobkyňa si počas existencie pracovného pomeru všetky svoje povinnosti
vyplývajúce jej z pracovnej zmluvy ako aj pokyny uložené jej žalovaným ako zamestnávateľom vždy
riadne plnila. S účinnosťou od 10.05.2024 došlo k personálnym zmenám žalovaného v osobách

spoločníkov i konateľov, kedy pôvodní spoločníci, vrátane žalobkyne, zmluvou zo dňa 11.04.2024
previedli svoje obchodné podiely na iné osoby. Žalobkyňa po uvedených zmenách ostala aj naďalej
pôsobiť u žalovaného ako zamestnanec v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 30.03.2018. Po nástupe
súčasných konateľov do funkcie začalo dochádzať k postupnému zhoršovaniu vzájomnej komunikácie
medzižalobkyňouanovýmikonateľmižalovaného.Žalobkyňasa,ešteajvprítomnostivtedyužbývalého
konateľa a spoločníka H. I., spolu s novými, súčasnými konateľmi žalovaného ústne dohodla na mzde
vo výške 1 400,00 eur v hrubom mesačne s tým, že dodatok k pracovnej zmluve pokrývajúci uvedenú

zmenu pracovnej zmluvy v časti mzdových podmienok bude neskôr vyhotovený aj písomne. K tomuto
však žalovaný nepristúpil, ani po tom, ako ho žalobkyňa k podpisu takéhoto dodatku niekoľkokrát ústne
a následne i písomne vyzvala. Takisto žalovaný žalobkyni za mesiac jún 2024 nezaplatil mzdu vo výške
1 400,00 eur, na akej sa so žalovaným ústne dohodli, ale len vo výške, aká bola dojednaná v pracovnejzmluve zo dňa 30.03.2018, rovnako žalovaný postupoval aj pokiaľ ide o výplatu mzdy za mesiac júl
2024, pričom za tento mesiac žalobkyni doposiaľ nevydal ani výplatnú pásku. Žalobkyňa za trvania
pracovného pomeru začiatkom mesiaca júl 2024 odovzdala žalovanému vyplnené dovolenkové lístky na

obdobie od 23.07.2024 do 31.07.2024 a od 01.08.2024 do 02.08.2024,0a následne ešte na obdobie od
23.08.2024 do 31.08.2024 a od 01.09.2024 do 06.09.2024 za účelom schválenia nástupu na dovolenku
v dostatočnom časovom predstihu. Žalobkyňa ešte v mesiaci jún 2024 začala pociťovať určité zdravotné
ťažkosti prejavujúce sa najmä v podobe nadmernej únavy, nespavosti a celkovej vyčerpanosti a slabosti,
a keďže tieto jej zdravotné komplikácie aj naďalej pretrvávali, absolvovala napokon žalobkyňa dňa

11.07.2024 lekárske vyšetrenie u J. K. K.. Na základe výsledkov tohto vyšetrenia bolo lekárkou žalobkyni
vystavené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu jej zhoršeného zdravotného stavu,
a to v období od 11.07.2024 do 22.07.2024. K ukončeniu pracovnej neschopnosti žalobkyne došlo
s ohľadom na jej blížiacu sa plánovanú dovolenku ku dňu 22.07.2024, tak, aby táto mohla počas
dotknutého obdobia riadne čerpať dovolenku. Zároveň sa žalobkyňa po absolvovaní tohto vyšetrenia a
po oboznámení sa so závermi lekára ohľadom jej zdravotného stavu rozhodla postupovať tak, že ukončí

pracovný pomer výpoveďou zo dňa 11.07.2024 doručenou zamestnávateľovi, na základe ktorej dôjde
k skončeniu pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby,
teda ku dňu 30.09.2024. Po vyčerpaní dovolenky v rozsahu, v akom o ňu žalobkyňa zamestnávateľa
požiadala a v akom jej ju tento konkludentne schválil, sa žalobkyňa dňa 05.08.2024 riadne a včas
dostavila na pracovisko pripravená vykonávať svoju prácu. Po príchode na pracovisko žalobkyňu

súčasná konateľka žalovaného, L. C., oslovila so žiadosťou o vysvetlenie fungovania systému platieb
SIPO, a teda jej konanie nenasvedčovalo tomu, že by táto s prítomnosťou žalobkyne na pracovisku
nepočítala. V krátkej nadväznosti na to mala žalobkyňa telefonický hovor so svojím manželom, od
ktorého sa dozvedela, že tento mal v ten istý deň, teda dňa 05.08.2024 v čase o 9.00 hod. na
adrese ich spoločného bydliska E. F. M. XX, D., prevziať poštovú zásielku, ktorej obsahom bolo

oznámenie žalovaného o okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobkyňou. Žalovaný sa počas
prítomnosti žalobkyne na pracovisku, tejto okamžité skončenie pracovného pomeru nijakým spôsobom
nepokúšal doručiť, žalobkyňa sa o tejto skutočnosti dozvedela len z telefonického rozhovoru so svojím
manželom, ktorý túto písomnosť prevzal. Z obsahu uvedeného listu vyplýva, že žalobkyňa sa mala tým,
že od skončenia jej pracovnej neschopnosti ku dňu 22.07.2024, nenastúpila na pracovisko, dopustiť

závažného porušenia pracovnej disciplíny trvajúceho po dlhší čas, čo bolo žalovaným vyhodnotené ako
dôvodpreokamžitéskončeniepracovnéhopomeruvzmysleustanovenia§59ods.1písm.c)Zák.práce.
Zároveň v uvedenom liste žalovaný v súvislosti s povinnosťou žalobkyne ako zamestnanca dostaviť sa
na pracovisko, poukázal na to, že žalobkyňa, ktorá bola v uplynulom období u žalovaného aj vo funkcii
konateľa žalovaného, a to po dobu takmer 20 rokov, je osobou, ktorá si je vedomá svojich povinností

nielen z pozície zamestnanca ale aj z pozície riadiacej osoby, a preto je jej okruh odbornosti vyšší, a v
dôsledku čoho jej potom musí byť známe, aké sú základné povinnosti zamestnanca.

3. Žalobkyňa považuje okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného jeho listom
zo dňa 01.08.2024 z dôvodu podľa § 59 ods. 1 písm. c) Zák. práce za neplatné pre nesplnenie

zákonných predpokladov platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného ako
zamestnávateľa. Prvým dôvodom, ktorý zakladá neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
je skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 01.08.2024 nebolo žalobkyni riadne
doručené. Písomnosti zamestnávateľa, týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru
musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk, a ďalej, že tieto zamestnávateľ zamestnancovi

doručuje prednostne na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek, kde bude zamestnanec zastihnutý. Až
v prípade, ak písomnosť nemožno doručiť takýmto spôsobom, možno túto doručovať prostredníctvom
poštového podniku ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Žalobkyňa
v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný sa vôbec nepokúšal doručiť jej dotknutú písomnosť, ktorou malo
dôjsť k skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou, najskôr prostredníctvom svojich zamestnancov,

naopak, tento priamo pristúpil k jej doručovaniu prostredníctvom poštového podniku. Aj tu však žalovaný
postupoval nesprávne, keďže tento doručoval písomnosť určenú do vlastných rúk žalobkyne ako
zamestnanca len ako obyčajnú poštovú zásielku bez jej výslovného označenia ako zásielky určenej do
vlastných rúk, hoci tak bol v zmysle dotknutých ustanovení Zák. práce povinný urobiť. Žalovaný takýmto
nesprávnym postupom doručil oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru prostredníctvom

poštového podniku manželovi žalobkyne, ktorý ho dňa 05.08.2024 o 9.00 hod. prevzal od poštového
doručovateľa. Ďalším dôvodom neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je nenaplnenie
výpovedného dôvodu podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce, ktoré žalovaný v liste zo dňa 01.08.2024
uvádza ako dôvod opodstatňujúci okamžité skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ žalovaný v liste zodňa 01.08.2024 uvádza, že žalobkyňa sa v období, nasledujúcom po skončení jej dočasnej pracovnej
neschopnosti, ktorá trvala do 22.07.2024 bez ospravedlnenia nedostavila na pracovisko, čím mala
závažne porušiť pracovnú disciplínu, nemožno takéto tvrdenie žalovaného považovať za správne a

opodstatnené. Žalobkyňa v dostatočnom časovom predstihu pred plánovaným čerpaním dovolenky o
tomto svojom zámere žalovaného upovedomila, keď už začiatkom mesiaca júl 2024 predložila vyplnené
dovolenkové lístky na obdobie od 23.07.2024 až 02.08.2024 so žiadosťou o ich schválenie. Samotný
žalovaný čerpanie dovolenky žalobkyni neurčil, pričom keď sa žalobkyňa pýtala konateľky žalovaného
na plán dovoleniek, ktorého vyhotovovanie bolo predtým na pracovisku bežné, táto na dotaz žalobkyne

nijakým spôsobom nereagovala. Pokiaľ ide o formu súhlasu zamestnávateľa s čerpaním dovolenky
zamestnanca, túto Zák. práce výslovne neupravuje, a teda nie je vylúčené, aby zamestnávateľ mohol
udeliť takýto súhlas aj konkludentne. Z konania žalovaného, ktorý mal vedomosť o tom, kedy sa
žalobkyňa chystá dovolenku čerpať, proti čomu nemal žiadne výhrady a ani v priebehu čerpania
dovolenky žalobkyňu nijakým spôsobom nekontaktoval, aby s týmto vyjadril svoj prípadný nesúhlas,
vyplýva, že tento s čerpaním dovolenky žalobkyne v období od 23.07.2024 do 02.08.2024 súhlasil.

Následne žalovaný skutočnosť, že súhlas s čerpaním dovolenky žalobkyni neudelil v písomnej forme,
účelovo využil vo svoj prospech a žalobkyni listom zo dňa 01.08.2024, ktorý navyše nesprávne
doručoval, oznámil, že u nej eviduje neospravedlnenú absenciu na pracovisku po dobu niekoľkých dní.
Takéto konanie žalovaného, ktorý žalobkyni sám čerpanie dovolenky v rámci vyhotovovaného plánu
dovoleniek neurčil a následne, potom, čo ho táto požiadala o súhlas s čerpaním dovolenky, sa k jej

žiadosti vôbec nevyjadril, nemožno považovať za odopretie súhlasu s čerpaním dovolenky, ktoré by bolo
v súlade s princípmi Zák. práce. Takýto postup žalovaného ako zamestnávateľa, kedy by tento svojou
nečinnosťou zamestnancovi fakticky znemožnil čerpanie dovolenky, by viedol k porušovaniu Zák. práce
a aj Ústavou SR garantovaných práv žalobkyne zamestnanca. Žalovaný mal dostatok času, aby sa
k žiadosti žalobkyne o čerpanie dovolenky vyjadril, prípadne mohol čerpanie dovolenky určiť žalobkyni

on sám. V kontexte týchto skutočností nemožno potom nedostavenie sa žalobkyne na pracovisko po
skončení dočasnej pracovnej neschopnosti považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré
byopodstatňovalookamžitéskončeniepracovnéhopomeru.Pokiaľideožalovanýmtvrdenúskutočnosť,
žežalobkyňasamaladopustiťneoprávnenéhomanipulovaniasfinančnýmiprostriedkami,atokonkrétne
dňa 14.05.2024 realizovaním platby vo výške 1 983,34 eur a 1 761,26 eur, čo žalovaný v liste zo dňa

01.08.2024 označil ako vedľajší skutkový dôvod, uvádza žalobkyňa, že sa jednalo o mzdové prostriedky
použité na výplatu mzdy pre dvoch zamestnancov za mesiac apríl 2024, ktoré boli vyplatené v mesiaci
máj 2024. Navyše nová konateľka žalovaného, L. C., ešte v tom čase, krátko po nástupe do svojej
funkcie, nemala prístup k účtom žalovaného, a teda žalobkyňa ako bývalá spoločníčka a konateľka
žalovaného bola prakticky jediná, ktorá mohla v tom čase výplatu mzdy realizovať.

4. Žalobkyňa po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru listom zo dňa 01.08.2024, ktorý
dňa 05.08.2024 prevzal manžel žalobkyne, oznámila žalovanému listom splnomocneného advokáta
zo dňa 15.08.2024, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na tom,
aby ju žalovaný naďalej zamestnával podľa platnej pracovnej zmluvy zo dňa 30.03.2018. Žalovaný sa

po prevzatí tohto listu vyjadril, že s dôvodmi neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
sa nestotožňuje a naďalej má za to, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného platne skončil ku
dňu 05.08.2024. Keďže žalovaný neprehodnotil svoje stanovisko a žalobkyni neumožnil v práci naďalej
pokračovať, a to až do uplynutia výpovednej doby v zmysle výpovede danej žalobkyňou (do 30.09.2024),
žalobkyňa si uplatňuje nárok na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

oznámeného jej listom žalovaného zo dňa 01.08.2024. Keďže na základe oznámenia žalovaného zo
dňa 01.08.2024 sa mal pracovný pomer skončiť ku dňu 05.08.2024, lehota na uplatnenie nároku na
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru podľa §
77 Zák. práce uplynie dňom 05.10.2024.

5. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, a to aj napriek tomu, že táto mu bola vrátane
priložených listinných dôkazov doručená. Až na súdom nariadenom pojednávaní uviedol, že nesúhlasí
so žalobou, vzhľadom na reálne skutkové okolnosti, ktoré v danej veci boli, považuje žalobu za úkon
podaný v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa sa bránila prevzatiu okamžitého skončenia, zostala
práceneschopná a bezprostredne na to odišla na dovolenku. Akceptoval fakt, že zamestnávateľ pochybil

pri doručovaní okamžitého skončenia. Ďalej trval na tom, že žalobkyňa čerpala dovolenku, ktorú nemala
podpísanú, preto išlo o absencie.6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a predloženými listinnými dôkazmi. Tvrdenia ohľadne
skutkového stavu veci popísala žalobkyňa v žalobe, zodpovedajú obsahu listinných dôkazov a prednesu
žalobkyne pri jej výsluchu. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany,

ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalovaný tvrdenia žalobkyne nepoprel,
súd preto považoval skutkový stav veci, uvedený v žalobe za nesporný a pri rozhodovaní z neho
vychádzal.

7. Žalobkyňa k veci uviedla, že bola spoločníčkou a konateľkou firmy žalovanej takmer 22 rokov.

Spoločníci boli dvaja, ona a H. I., mali 2 zamestnancov J. N. a A. O. E.. Ona s I. boli zároveň konateľmi.
Došlo k situácii, keď N. utrpela úraz, zostala na dlhodobej PN, o čosi neskôr utrpela úraz aj E., zostalá
na dlhšej PN, zostali vo firme iba ona a I.. Ona zabezpečovala ekonomickú stránku, I. technickú, bol
v pokročilom veku, mal 76 rokov, nezvládali to dvaja, tak sa dohodli na predaji firmy manželom C..
Na základe zmluvy o predaji obchodného podielu sa 10.05.2024 stali novými vlastníkmi a konateľmi
firmy manželia C.. Bolo dohodnuté, že zostane ďalej zamestnankyňou a že zostane aj E.. Bolo obdobie

niekedy od marca 2024, kedy reálnu činnosť vykonávala vo firme prakticky sama, nová konateľka
C. a ani jej manžel nemali dosť predstavu o tom, ako firma funguje. Ťahala sama prácu 12-14 hodín
denne, niekedy 20 hodín denne, čo sa odrazilo na jej zdraví. U J. K. sa dozvedela, že prekonala
infarkt, bolo jej doporučené zvoľniť pracovné tempo, oddýchnuť si. 11.07.2024 podala písomnú výpoveď
z pracovného pomeru, výpovedná doba mala skončiť k 30.09.2024. 11.07.2024 zostala PN, PN bola

ukončená 22.07.2024. 02.07.2024 si vypísala dovolenku, prišla dcéra z Austrálie, zaplatila dovolenku,
preto po konzultácii s lekárkou ukončila PN a 23.07.2024 nastúpila na dovolenku, ktorú čerpala do
02.08.2024. Vypísala si dovolenkový lístok, ten osobne odovzdala C.. Táto sa k vypísanej dovolenke
žiadnym spôsobom nevyjadrila. Nepovedala ani áno, ani nie. 03.07.2024 si vypísala ďalšie dovolenkové
lístky, nakoľko tu dcéra ešte bola, ďalšiu dovolenku čerpala do 05.09.2024, takto to mala naplánované.

Rovnako ich odovzdala C., tá sa rovnako žiadnym spôsobom nevyjadrila, neuviedla ani to, či súhlasí,
ani to, že nesúhlasí. Za jej čias existoval na firme plán dovoleniek, kde si každý prehľadne zaškrtol
kedy mieni čerpať dovolenku, takto sa vedelo, kedy bude kto na firme, nič také noví konatelia nemali.
Mala vypísanú dovolenku do 02.08.202, nastúpila preto do práce v pondelok 05.08.2024. V priebehu
dňa jej volal manžel, že na jej meno prišli dve doporučené zásielky, či ich má prevziať a otvoriť,

povedala mu, že ak nie sú do vlastných rúk, nech ich prevezme, otvorí, nafotí a pošle do roboty
mailom, čo aj manžel urobil. Jediné čo som v ten deň podpísala, bolo prevzatie výplatnej pásky za 6.
mesiac, zamestnávateľ sa ani nepokúsil dať jej podpísať prevzatie okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Jediné vyhotovenie okamžitého skončenia, ktoré jej zamestnávateľ dal, bolo doručované
poštou. 05.08.2024 ešte chcela konateľka C., aby jej vysvetlila spôsob SIP platieb, toto už odmietla,

keďže dostala okamžité skončenie pracovného pomeru. Za uvedených okolností od 06.08.2024 už do
práce nenastúpila, ešte v predchádzajúci deň žiadala konateľku, aby jej dodala príslušné dokumenty,
súvisiace so skončením pracovného pomeru, aby sa mohla prihlásiť na úrad práce.

8. Nebolo teda sporné, že dňa 30.03.2018 bola medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako

zamestnávateľom uzatvorená pracovná zmluva na pracovnú pozíciu samostatný odborný zamestnanec
pre správu a údržbu bytového a nebytového fondu, pričom vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú.
Dňa 05.08.2024 manžel žalobkyne od poštového doručovateľa prevzal okamžité skončenie pracovného
pomeru žalobkyne zo strany žalovaného, a to listom zo dňa 01.08.2024. Dôvodom okamžitého
skončenia pracovného pomeru žalobkyne malo byť závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého

sa žalobkyňa mala dopustiť tým, že po skončení jej práceneschopnosti 22.07.2024 nenastúpila na
pracovisko a ako vedľajší skutkový dôvod zamestnávateľ uviedol neoprávnenú manipuláciu s finančnými
prostriedkami s poukazom na dve platby dňa 14.05.2024.

9.Podľa§68ods.1Zákonníkaprácezamestnávateľmôžeokamžiteskončiťpracovnýpomervýnimočne

a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne
pracovnú disciplínu.

10. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.11. Podľa § 38 ods. 1 – 5 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach

týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej
mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho
byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým
podnikom ako doporučenú zásielku. Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela
na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a

poznámkou "do vlastných rúk". Zamestnávateľ nesmie určiť pre zásielku odbernú lehotu kratšiu ako
desať dní. Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo
vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody
o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako
doporučenú zásielku. Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len
čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil

zamestnávateľovialebozamestnancoviakonedoručiteľnú,aleboakdoručeniepísomnostibolozmarené
konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak
zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. Pri doručovaní písomností poštovým
podnikom musia byť splnené podmienky podľa osobitného predpisu.

12. Podmienky platnosti skončenia pracovného pomeru jeho okamžitým skončením sú stanovené v §
70 Zákonníka práce, pričom zákon jednoznačne definuje nevyvrátiteľnú podmienku, podľa ktorej ide o
neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru, ak zamestnávateľ dôvod skončenia nedostatočne
špecifikoval a skutkovo vymedzil, resp. ho neuviedol vôbec, dodatočne zmenil alebo ho doplnil.
K formálnym náležitostiam výpovede patrí písomná forma a preukázateľné doručenie výpovede

druhému účastníkovi, ktoré je nevyhnutné aj z hľadiska podstaty jednostranného právneho úkonu, ktorý
nevyvoláva žiadne právne účinky, pokiaľ sa nedostane do dispozičnej právomoci druhého účastníka,
ktorému je adresovaný. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí byť
doručené do vlastných rúk, lebo jeho doručenie je rozhodujúce pre posúdenie jeho platnosti.

13. Otázka doručovania písomnosti, obsahujúcej skončenie pracovného pomeru zamestnancovi, musí
byť realizovaná do vlastných rúk, a to v súlade s kogentným ustanovením vyplývajúcim z § 38 ods.
1 Zákonníka práce, táto požiadavka je súdnou praxou ustálená. Najvyšší súd Slovenskej republiky
opakovane uzavrel, že prevzatie doručovanej zásielky určenej do vlastných rúk zamestnávateľom
zamestnancovi prostredníctvom poštového podniku inou osobou ako zamestnancom, nemožno

považovať za splnenie povinnosti zamestnávateľa doručiť písomnosť do vlastných rúk zamestnanca,
a to ani v prípade, že zásielka bola zamestnancovi dodatočne inou osobou odovzdaná (napríklad
rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/165/2010, 1Cdo/221/2019, 4Cdo/41/1994). V rozhodovacej praxi Najvyšší
súd Slovenskej republiky uzavrel, že Zákonník práce kogentným spôsobom upravuje, ktoré druhy
písomností je nevyhnutné doručovať zamestnancovi do vlastných rúk. Uviedol, že ide o taxatívny

výpočet prípadov, v ktorých Zákonník práce vyžaduje spôsob doručovania písomností nielen pre oblasť
pracovného pomeru, ale aj pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov založených dohodami o prácach
vykonávaných mimo pracovnoprávnych vzťahov. Písomnosti, ktoré sú vymenované v Zákonníku práce,
musia byť doručené do vlastných rúk a len za predpokladu, že takýto spôsob doručenia prostredníctvom
zamestnávateľa „do vlastných rúk" nie je možný, možno doručiť písomnosť prostredníctvom poštového

podniku ako doporučenú zásielku. Zákonník práce pritom vychádza z prednosti priameho doručovania,
t. j. na pracovisku, v byte alebo kdekoľvek je zamestnanec zastihnutý v pracovnom čase, ale aj
mimo pracovného času. Zákonník práce v ustanoveniach § 38 a § 61 ods. 1 definuje pomerne presne
a zrozumiteľne, ako vníma pojem doručenie a tieto ustanovenia nemožno prehliadať so zámerom
zvýhodniť zamestnávateľa, resp. znevýhodniť zamestnanca v takej významnej situácii, akou ukončenie

pracovného pomeru bezpochyby je. Totožný právny názor vyplýva aj z rozhodnutia najvyššieho súdu sp.
zn. 3Cdo/218/2007, v zmysle ktorého ,,právne dôsledky doručenia podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce v
spojení s § 70 Zákonníka práce vo vzťahu k zamestnancovi nastávajú okamihom prevzatia písomnosti
(do vlastných rúk) zamestnancom, a to bez ohľadu na uskutočnený spôsob doručovania (realizovaný
osobne zamestnávateľom alebo prostredníctvom poštového podniku)“.

14. V tomto prípade žalovaný nevyužil možnosť listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru
zo dňa 01.08.2024 doručiť žalobkyni na pracovisku a ani nedoručoval zásielku osobne na adrese
bydliska žalobkyne. K doručovaniu došlo poštou. Uvedenú zásielku poštový doručovateľ nedoručildo vlastných rúk žalobkyne, ale jej manželovi, toto nebolo v konaní sporné. Žalovaný teda nedoručil
žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru do vlastných rúk, čo spôsobuje neplatnosť tohto
úkonu z formálnych dôvodov, súd preto uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne a rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku tohto rozsudku. Za týchto okolností nebolo potrebné sa zaoberať tým, či došlo alebo
nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, nakoľko výsledok takéhoto
dokazovania by nemal žiadny dopad na rozhodnutie súdu. Skutočnosť, že žalobkyňa sa dodatočne
oboznámilaslistinouookamžitomskončenípracovnéhopomeru,jeirelevantná,nakoľkoZákonníkpráce
vyžaduje doručenie tejto listiny prísne formálnym spôsobom, a to osobným doručovaním na pracovisku

alebo v bydlisku zamestnanca alebo prostredníctvom poštového doručovateľa. Tento postup dodržaný
nebol.

15. Žalovaný navrhol ďalšie dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov a zamestnankyne
žalovaného, ktorí sa mohli bližšie vyjadriť k tomu, ako sa žalobkyňa správala, ako poškodzovala
spoločnosť, k obsahu trestného konania vedeného proti nej, k tým skutočnostiam, týkajúcim sa konania

žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi. Toto dokazovanie súd nevykonal, nakoľko zistený skutkový stav
veci bol dostatočne zrejmý k tomu, aby vo veci mohlo byť rozhodnuté.

16. Argument žalovaného k zamietnutiu žaloby, že výkon práva žalobkyne podať predmetnú žalobu
je v rozpore s dobrými mravmi, súd považoval za nepoužiteľný. Podľa čl. 2 Zákonníka práce síce

výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými
mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho
vzťahu alebo spoluzamestnancov, zároveň ale platí čl. 9 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanci
a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde. Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať

zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.
V čom spočíva rozpor s dobrými mravmi, ak zamestnanec využije zákonom dané právo súdnou
cestou namietať platnosť skončenia pracovného pomeru žalovaný bližšie nevysvetlil, súd preto k tejto
argumentácii neprihliadal.

17. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žalobkyni ako
plne úspešnej strane bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.