Uznesenie – Konkurz ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoKR/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121210783
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5121210783.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu: Waldviertler Sparkasse Bank AG, so sídlom Sparkassenplatz 3, 3910 Zwettl, FN 36924a,
Rakúska republika, právne zast.: BBH advokátska kancelária, s.r.o., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava,
IČO: 36 713 066 proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX D., právne

zastúpený: Hronček & Partners, s. r. o., Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, v konaní o určenie
popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu voči tretej výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
52Cbi/11/2021-706 zo dňa 22. septembra 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 52Cbi/11/2021-706 zo dňa 22. septembra 2023 v tretej
výrokovej vete po t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd prvou výrokovou vetou návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol a druhou
výrokovou vetou žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že tento priznal
žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd uviedol, že žalobou podanou dňa 20.12.2021 sa žalobca domáhal určenia svojej
pohľadávky prihlásenej v konkurznom konaní úpadcu VAV Management s.r.o., so sídlom Trojičné
námestie 184, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 648 353 (ďalej len „úpadca“) vedenom na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. 2K/6/2021 ako pohľadávky, ktorá vznikla z titulu zmluvy o úvere označenej ako „Prísľub úveru
č. 0007-681570 zo dňa 04.07.2008 v znení jej neskorších zmien v celkovej výške 9.172.023,79 Eur,
prihlásenou prihláškou v konkurznom konaní na majetok úpadcu pod por. č. 1, poradové číslo veriteľa

8W, zapísanú v zozname pohľadávok pod číslom 8W/15, v poradí ako iná pohľadávka a zároveň sa
domáha aj náhrady trov konania. Žalobca žalobu podal v postavení popretého veriteľa voči žalovanému
ako popierajúcemu veriteľovi.

3. Žalobca odôvodnil podanie žaloby tým, že pohľadávka nebola popierajúcim veriteľom popretá účinne
a je potrebné ju považovať za zistenú v celom rozsahu. Podľa informácií zo správcovského spisu,

nebol zákonom predpísaný preddavok na trovy konania zložený popierajúcim veriteľom na účet Správcu
v banke. Žalobca uviedol, že pokiaľ súd žalobu nezamietne z dôvodu, že bola podaná nedôvodne,
nakoľko sa pohľadávka považuje za zistenú v celom rozsahu, navrhol, aby súd určil, že popretý veriteľ
je oprávneným veriteľom vymáhateľnej pohľadávky špecifikovanej v petite žaloby. Žalobca ozrejmil, že
žalobupodalzdôvoduprávnejistotyaponechalnaprávnomposúdenísúdu,čimábyťžalobazamietnutá
ako podaná nedôvodne z dôvodu, že pohľadávka sa už v konkurze považuje za zistenú v celom rozsahu,

alebo naopak má byť pohľadávka určená tak, ako to uviedol v petite žaloby. V tomto smere poukázal
na rozdielnu rozhodovaciu činnosť konkurzných súdov. Okresný súd na pojednávaní uviedol predbežnéprávne posúdenie, v zmysle ktorého nie je dôvod odstraňovať stav právnej neistoty, pretože pohľadávka
žalobcu je v konkurze zistená a tak je aj vyznačená, teda žaloba je nedôvodná. Právny zástupca
žalovaného v reakcii na predbežné právne posúdenie navrhol, aby v prípade zamietnutia žaloby súd

nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok náhradu trov konania. Odôvodnil to nejednoznačnosťou právnej
úpravy, právnej doktríny a rozhodovacej praxe súdov v SR, v dôsledku ktorej sa konajúc s odbornou
starostlivosťou cítil nútený podať žalobu. Na základe uvedeného mal za to, že by nemal niesť náhradu
trov právneho zastúpenia.

4. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že popretie predmetnej pohľadávky žalobcu veriteľom Ing.
Petrom Valachom nemožno považovať za účinné popretie. Pohľadávka žalobcu sa tak považuje za
zistenú v celom rozsahu.

5. Pokiaľ žalobca v konaní poukazoval na to, že rozhodovacia prax súdov je v prípade neúčinného
popretia nejednotná v tom, či žalobu zamietnuť, alebo napriek neúčinnému popretiu určiť pohľadávku

žalobcu z dôvodu právnej istoty (pričom poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica
26Cbi/20/2020 zo dňa 29.06.2021), okresný súd uviedol, že napriek neúčinnému popretiu je namieste
určujúci výrok, ktorým súd žalobe vyhovie v tom prípade, ak je to potrebné pre nastolenia právnej istoty
ohľadom postavenia žalobcu ako konkurzného veriteľa. Napríklad v prípade, ak pohľadávka žalobcu
je napriek neúčinnému popretiu v zozname pohľadávok vyznačená ako popretá. V danom prípade

však správca oznámil žalobcovi, že popretie je neúčinné a v zmysle uvedeného aj postupoval, keď
v zozname pohľadávok vyznačil pohľadávku ako zistenú. Okresný súd preto dospel k záveru, že nie
je potrebné určovať pravosť pohľadávky aj súdnym rozhodnutím. Poukázal na to, že vzhľadom na
neúčinnosť popretia platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že pohľadávka sa považuje za zistenú (§
32 ods. 16 ZKR). Preto neboli splnené hmotnoprávne podmienky na to, aby súd mohol žalobe vyhovieť,

t.j. aby mohol určiť výšku, právny dôvod vzniku a vymáhateľnosť pohľadávky, určenia ktorej sa žalobca
domáhal.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd na základe zásady úspešnosti. Uviedol, že
stranou v konaní úspešnou v celom rozsahu je žalovaný, preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP priznal voči

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Voči rozhodnutiu okresného súdu vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania podal odvolanie
žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP. Žalobca pripomenul, že žaloba bola
zamietnutá z dôvodu, že popretie pohľadávky žalobcu prihlásenej do konkurzu úpadcu vykonané zo

strany žalovaného považoval okresný súd za neúčinné a tým pádom pohľadávku žalobcu za zistenú.
S uvedeným záverom súdu prvého stupňa, ako aj so zamietnutím žaloby na tomto právnom základe
vyjadril žalobca súhlas a pripomenul, že takýto záver uviedol na viacerých miestach žaloby. Žalobca
však namietol rozhodnutie okresného súdu v časti o trovách, kedy nesúhlasil s tým, že by mal nahradiť
trovy konania žalovanému.

8. Žalobca pripustil, že žalovaný bol v konaní formálne úspešný, no s odkazom na odôvodnenie
rozhodnutia a na okolnosti prípadu mal za to, že v skutočnosti bol v konaní úspešný žalobca.
Neexistuje preto podľa neho dôvod, aby žalobcovi vznikla povinnosť platiť trovy konania žalovanému.
Žalobca mal za to, že okresný súd rozhodol formalisticky bez bližšieho skúmania konkrétnych okolností

prejednávaného prípadu. Nárok na náhradu trov priznal žalovanému bez zohľadnenia okolností, za
akých bola žaloba voči žalovanému podaná, v dôsledku čoho je týmto odvolaním napadnutý výrok
rozhodnutia nesprávny.

9. Vo vzťahu k úspechu žalovaného v spore, ako predpokladu na priznanie trov, žalobca poukázal na

to, že súd považoval žalovaného popretie žalobcovej pohľadávky v konkurze za neúčinné, čím sa de
facto v celom rozsahu priklonil k argumentácii žalobcu uvedenej v žalobe. Žalobca má za to, že za
týchto okolností nie je možné žalovaného označiť za stranu sporu, ktorá mala v spore o žalobe úspech v
celom rozsahu. Zdôraznil, že žalovaný s rozhodnutím súdu o neúčinnosti popretia pohľadávky žalobcu
nesúhlasí.Rozsudokpotompodľanázoružalobcuniejemožnépovažovaťzasúdnerozhodnutievydané

v celom rozsahu v prospech žalovaného, ak sám žalovaný s takýmto rozsudkom nesúhlasí. Uvedené
sa malo zohľadniť aj pri rozhodovaní o trovách.10. Žalobca namietol, že okresný súd pri rozhodovaní o trovách nezobral do úvahy výnimku zo zásady
zodpovednosti sa spor upravenú v ust. § 257 CSP. V zmysle tejto výnimky súd neprizná strane sporu
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca má za to, že okolnosti

prejednávaného prípadu, ktoré viedli k podaniu žaloby voči žalovanému, spĺňajú podmienky ust. §
257 CSP a súd prvej inštancie bol povinný na nich prihliadnuť, nakoľko tieto mu boli známe z podaní
žalobcu. S odkazom na doktrinálny výklad a judikatúru Najvyššieho súdu SR žalobca vymedzil, že
za okolnosti hodné osobitného zreteľa sa považujú okrem iného aj neprimeraná tvrdosť, podiel oboch
strán na vzniku a priebehu sporu a povaha a okolnosti sporu, pričom pri ich posudzovaní je nutné

prihliadať aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a postoj strán sporu v konaní.
Žalobca uviedol, že žalobu bol nútený podať z dôvodu právnej istoty, aby získal rozhodnutie, ktoré vylúči
akékoľvek pochybnosti o zistení pohľadávky v konkurze úpadcu, aj vo vzťahu k osobe žalovaného.
Žalobca predpokladal, že po vydaní rozsudku bude zistenie pohľadávky explicitne vyplývať buď z výroku
rozhodnutia (v prípade určenia pohľadávky) alebo aspoň z jeho odôvodnenia (v prípade zamietnutia
žaloby z dôvodu, že nie je možné určiť zistenú pohľadávku).

11. Žalobca zdôraznil, že z pohľadu rozhodovania o trovách je podstatné, že žalobca bol k takémuto
postupu donútený nielen postupom žalovaného, ale tiež nejednoznačnosťou názorov v právnej doktríne
a v rozhodovacej praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky. Poukázal na doktrinálny výklad,
z ktorého vyplýva, že v prípade neúčinného popretia je na mieste vyhovieť incidenčnej žalobe bez

ďalšieho skúmania prihlásenej pohľadávky. Domáhal sa tiež rozhodnutia Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 26Cbi/20/2020 - 176 zo dňa 29.06.2021, kedy súd určil spornú pohľadávku, teda nedošlo
k zamietnutiu žaloby z dôvodu jej zjavnej neodôvodnenosti napriek tomu, že súd dospel k záveru, že
popretie popierajúcim veriteľom bolo neúčinné. Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Bratislave
2Cbi/15/2014, ktorým súd popretú pohľadávku žalobcu určil napriek tomu, že popretie pohľadávky

vyhodnotil ako neúčinné. Žalobca odkázal na postup žalovaného, ktorý by naďalej spochybňoval
predmetnú pohľadávku žalobcu a trval na tom, že žalobca konajúc ako banka obozretne a s odbornou
starostlivosťou bol nútený podať žalobu ako jedinú možnú reakciu na popretie žalobcovej pohľadávky
v konkurze bez ohľadu na to, že toto popretie sa nakoniec ukázalo ako neúčinné. Mal za to, že ak
by k podaniu žaloby nedošlo, nepodarilo by sa odstrániť stav právnej neistoty spočívajúci v súdom

nevyriešenej otázke, či bolo popretie pohľadávky žalobcu zo strany žalovaného účinné, alebo nie.

12. Žalobca mal vzhľadom na uvedené za to, že nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby bol
za podanie žaloby trestaný povinnosťou nahradiť trovy konania. Rozhodnutie žalobcu podať žalobu
nebolo prijaté svojvoľne, ale v reakcii na úkony žalovaného a na základe predtým vydaných súdnych

rozhodnutí. Podľa žalobcu by preto bolo v rozpore s elementárnymi zásadami spravodlivosti, keby mal
byť žalobca za to, že rešpektoval skôr vydané súdne rozhodnutia a názory právnej doktríny, nútený
platiť trovy konania žalovanému, ktorý navyše od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu koná v
predmetnom rámci konkurzného konania špekulatívne a šikanózne, vrátane nezmyselného a zjavne
nedôvodného popretia pohľadávky žalobcu. Žalobca vyjadril presvedčenie, že vyššie prezentované

okolnosti predstavujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré mal súd prvej inštancie v zmysle ust.
§ 257 CSP v prejednávanej veci povinnosť prihliadnuť. Tieto okolnosti boli súdu v čase rozhodovania
nároku na náhradu trov konania známe a odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovanému,
ktoré by zmiernilo tvrdosť právnej úpravy a zabezpečilo spravodlivosť súdneho konania. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v tretej výrokovej vete zmenil tak, že

žiadnej zo strán sporu neprizná nárok na náhradu trov konania.

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý nesúhlasil s konštatovaním žalobcu, že napriek
zamietnutiu žaloby je neúspešnou stranou sporu v skutočnosti žalovaný, a nie žalobca. Uvedenú
argumentáciu označil za rozporuplnú a pripomenul, že podľa logiky žalobcu by žalovaný v danej

prejednávanej veci iniciovanej zo strany žalobcu ako strana sporu nebol v žiadnom prípade úspešný, a
to ani v prípade určenia pravosti pohľadávky a ani v prípade zamietnutia žaloby, čo označil za nelogické
a zmätočné. Poukázal na nález Ústavného súdu III.ÚS 485/2018 - 16, z ktorého vyplýva, že o procesný
úspech ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom. Na základe
uvedeného vyvodil, že v prípade zamietnutia žaloby v plnom rozsahu tak, ako to bolo v prejednávanej

veci, nie je možné hovoriť o 100 % úspechu žalobcu, prípadne 100 % neúspechu žalovaného, nakoľko
v prípade zamietnutia žaloby sa vždy musí jednať o 100 % úspech žalovaného.14. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že nastali okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by mal súd prvej inštancie v zmysle ust. § 257 CSP trovy konania nepriznať. Tvrdenie, že
popretie žalovaného bolo neúčinné, označil za prostriedok procesnej obrany, a nie za okolnosť hodnú

osobitného zreteľa. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o nejednoznačnosti rozhodovacej praxe všeobecných
súdov žalovaný uviedol, že žalobca neoznačil žiadne relevantné rozhodnutie, z ktorého by vyplývala
nejednoznačnosť. Vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/20/2020 - 176,
z ktorého mala vyplývať totožnosť rozhodných skutkových okolností uviedol, že Okresný súd Banská
Bystrica rozhodoval spor o spornej skutočnosti, ktorou bolo zloženie preddavku na trovy konania do

notárskej úschovy, teda posúdenie inej spornej skutočnosti. Citované rozhodnutie nie je v tejto veci
možné aplikovať, nakoľko v rámci tohto rozhodnutia súd skúmal obsah popretia pohľadávky, pričom
Okresný súd Žilina sa dôvodmi popretia nezaoberal.

15. Žalovaný pripomenul, že každá strana znáša trovy konania spojené s jej účasťou v spore, kým
spor nie je skončený a ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobúda táto

strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym
dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú na vlastné nebezpečenstvo a nesú
tak zodpovednosť za výsledok sporu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
okresného súdu v tretej výrokovej vete potvrdil.

16. Žalobca v odvolacej replike a triplike, rovnako ako žalovaný v odvolacej duplike zotrvali na základnej
argumentácii vyjadrenej v odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu.

17. Odvolací súd zároveň môže preskúmavať iba prostriedky procesného útoku a procesnej obrany,
ktoré v prípade, ak ich je možné uplatniť v odvolacom konaní, boli uplatnené najneskôr v lehote na

vyjadrenie k odvolaniu (§ 373 ods. 4 CSP).

18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu, viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

19. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

21. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

23. Odvolateľ sa rozhodnutia súdu, ktorým by nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo
sporových strán domáha na základe tvrdenia, že žalovaného nie je možné označiť za stranu sporu, ktorá

mala v spore o žalobe úspech v celom rozsahu a zároveň na základe ust. § 257 CSP, kedy tvrdí, že
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania.

24. Odvolací súd upozorňuje, že odvolateľom uplatnené dôvody sa navzájom vylučujú, keďže
podmienkou aplikácie § 257 CSP je aplikácia § 256 CSP (či už ods. 1 alebo 2). Strana musí byť

v sporovom konaní úspešná, aby bolo možné voči nej aplikovať výnimku z priznania trov úspešnému.
Zjednodušene povedané, ak by mal odvolateľ pravdu v tom, že by žalovaný v konaní nebol úspešný,
žiadne trovy by mu priznané neboli a potom by neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa prečo trovy
nepriznať. K prieskumu naplnenia podmienok ust. § 257 CSP je možné pristúpiť iba vtedy, ak procesne
úspešnej strane nárok na náhradu trov konania vznikne, ale práve v dôsledku výnimočných okolností

jej napriek tomu táto náhrada priznaná nebude.

25. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaného nie je možné označiť za tú stranu
sporu, ktorá bola procesne úspešná. Žalovaný v odvolacom konaní správne upozornil na ustálenújudikatúruvšeobecnýchsúdov,vzmyslektorejvyhodnotenieprocesnéhoúspechuvovecizávisíodtoho,
či sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom. V prejednávanej veci bola žaloba
zamietnutá, čo znamená procesný neúspech žalobcu v plnom rozsahu. Procesná úspešnosť v konaní

sa neodvádza od dôvodov, ktoré viedli súd k rozhodnutiu. Vzťahuje sa na to, či žalobca dosiahol žalobou
zamýšľaný výsledok, teda priznanie nároku uplatneného v žalobe. Pokiaľ súd žalobu zamietol, žalobca
je procesne neúspešný. Ani skutočnosť, že s dôvodmi rozhodnutia nie je žalovaný spokojný (ako sa
domnieva žalobca), nemôže zvrátiť procesný neúspech žalobcu, keďže ten je vyvolaný zamietnutím
žaloby.

26. Okresný súd na základe uvedeného správne ustálil, že v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP je to žalovaný,
kto je v konaní v celom rozsahu úspešnou stranou.

27. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že určitá strana konania má nárok na náhradu trov konania, môže
preskúmať, či priznaniu takéhoto nároku nebránia dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd

moholaplikovaťvýnimkuzozásadyúspešnosti.Akovyplývazust.§257CSP,postupsúdujevýnimočný,
je teda výnimkou z pravidla.

28. Odvolateľ za dôvody hodné osobitného zreteľa označil postoje sporových strán k účinnosti
popretia pohľadávky žalovaným a nejednoznačnosť názorov v právnej doktríne pri rozhodovacej praxi

všeobecných súdov Slovenskej republiky.

29. Žalobca pritom aj v odvolaní poukázal na to, že popretie pohľadávky žalovaným považoval od
počiatkuzaneúčinné(atedapohľadávkuzazistenú)narozdielodžalovaného,ktorýodpočiatkukonania
deklaroval, že popretie pohľadávky považuje za účinné. K tejto prejudiciálnej otázke zaujal okresný súd

rovnaké stanovisko, aké v konaní prezentoval žalobca. Uvedené však žalobcovi neprinieslo úspech v
spore, keďže žaloba bola zamietnutá. Žaloba bola paradoxne zamietnutá práve z toho dôvodu, ktorý
deklaruje žalobca a teda, že pohľadávka bola už v čase podania žaloby zistená. Pokiaľ žalobca sám v
čase podania žaloby deklaroval, že pohľadávka je zistená, pretože popretie žalovaným bolo neúčinné,
bol si v čase podania žaloby vedomý toho, že ak sa súd s takýmto jeho názorom stotožní, v konaní

bude procesne neúspešný. Jedným z dôvodov, pre ktoré ust. § 90 ods. 1 CSP kogentne prikazuje
zastúpenie advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom je aj to, aby sporová strana
vedela vyhodnotiť pravdepodobnosť procesného úspechu v konaní a predchádzať tak konaniam, ktoré
sú nedôvodné. Pokiaľ sa sporová strana napriek vedomosti o tom, že pohľadávka je zistená, rozhodne
iniciovať súdne konanie, podstupuje tak riziko procesného neúspechu. Koná na vlastnú zodpovednosť

a následne je povinná znášať následok svojho rozhodnutia v podobe povinnosti nahradiť trovy konania
druhej strane.

30. Pokiaľ odvolateľ argumentuje tým, že Okresný súd v Banskej Bystrici, resp. Krajský súd v Bratislave v
iných konaniach vo výroku určil pohľadávku veriteľa napriek tomu, že táto bola iným veriteľom neúčinné

popretá, s uvedeným sa okresný súd v rozhodnutí vysporiadal, keď poukázal na rozdielnosť okolností.
Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že voči rozhodnutiu okresného súdu, ktorým bola žaloba
zamietnutá, teda voči meritórnemu rozhodnutiu, žalobca odvolanie nepodal. Odvolací súd tak nemôže
preskúmavať, či okresný súd postupoval správne, pokiaľ sa rozhodol žalobu zamietnuť tak, ako to
uviedol.Pokiaľbyboloodvolanímnapadnutérozhodnutieokresnéhosúduvmeriteveci,prípadnýodlišný

názor odvolacieho súdu by našiel odraz aj v inom rozhodnutí o trovách konania. Keďže však okresný súd
jasne odôvodnil, prečo mal za to, že boli splnené podmienky pre rozhodnutie o zamietnutí žaloby a voči
tomuto rozhodnutiu odvolanie podané nebolo, k uvedenému prieskumu odvolací súd pristúpiť nemôže.
Hypotetické úvahy o tom, či sú konkurzné súdy povinné rozhodovať zamietnutím žaloby alebo určením
pohľadávky, následne nie sú v dôsledku nepodania odvolania predmetom prieskumu v odvolacom

konaní.

31. Odvolací súd zdôrazňuje, že v predloženej veci správca konkurznej podstaty úpadcu oznámil
žalobcovi, že popretie žalovaného je neúčinné, a v zmysle uvedeného aj postupoval, keď v zozname

pohľadávokvyznačilpohľadávkuakozistenú.Uvedenéokresnýsúdvodôvodnenírozhodnutiazdôraznil,
keď vysvetlil, prečo dospel k záveru, že nie je potrebné určovať pravosť pohľadávky aj súdnym
rozhodnutím. Pokiaľ si však žalobca bol od počiatku vedomý toho, že pohľadávka je zistená, ako
taká je aj označená v zozname pohľadávok, nie je možné sa stotožniť s tvrdením, že bol donútenýnejednoznačnou súdnou praxou, alebo postupom žalovaného, k podaniu žaloby. V danom prípade
následky toho, že pohľadávka je zistená, sú kogentne upravené v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii
a nie sú podmienené súdnou praxou. V prípade zistenej pohľadávky túto nie je možné opätovne určiť,

keďže už zistená je.

32. Odvolací súd pripúšťa, že popretie iným veriteľom môže vyvolať spor, predmetom ktorého by mohla
byť otázka, či popretie ako také je účinné, teda preskúmanie postupu popierajúceho veriteľa tak, ako
tomu bolo napríklad v rozhodnutí, na ktoré poukazoval žalobca (vydanom Okresným súdom Banská

Bystrica 26Cbi/20/2020). V prípade odvolateľa však spornosť od počiatku nebola daná, keďže sám
žalobca v čase podania žaloby mal informáciu, že popretie bolo neúčinné a pohľadávka je zistená.
Pokiaľ sa napriek tomu rozhodol pre pocit vnútornej istoty žalobu podať, donútil tým žalovaného, aby sa
procesne bránil proti žalobe, ktorá bola nedôvodná, keďže bola podaná vo vzťahu k určenej pohľadávke.
Zároveň žalovaný je zo zákona povinný zabezpečiť si právne zastúpenie, keďže v tomto type sporov
to tak ustanovuje Civilný sporový poriadok. Pokiaľ žalobca prinútil žalovaného vynaložiť náklady na

procesnú obranu v spore, ktorý bol bezdôvodný, keďže žaloba bola podaná vo vzťahu k pohľadávke
už určenej, má žalovaný nárok na to, aby náhradu týchto trov konania znášal žalobca. Vo vzťahu k
žalobcovi ide o realizáciu zodpovednosti za rozhodnutie vyvolať spor vo vzťahu k pohľadávke, ktorá bola
určená. O stave určenia pohľadávky bol žalobca informovaný okresným súdom aj v rámci predbežného
právneho posúdenia veci, preto si musel byť vedomý procesných následkov zotrvania na žalobe.

33. Záverom odvolacieho súdu nebráni ani doktrinálny výklad, na ktorý žalobca poukázal v odvolaní,
v zmysle ktorého v prípade neúčinného popretia je na mieste vyhovieť incidenčnej žalobe bez ďalšieho
skúmania prihlásenej pohľadávky. Uvedené konštatovanie sa vzťahuje k postupu súdu potom ako zistí,
či popretie je alebo nie je účinné. V prípade, ak zistí, že popretie účinné nie je, nemá zmysel skúmať

prihlásenú pohľadávku vo svetle dôvodov popretia. S takýmto záverom je možné sa stotožniť, avšak
tento záver nemá vzťah k tomu, či súd má výrokovou vetou určiť pohľadávku pokiaľ zistí, že táto bola
popretá neúčinne.

34. Pokiaľ žalobca poukazoval na doterajšie konanie žalovaného vo vzťahu k opakovanému

spochybňovaniu pohľadávky žalobcu v rôznych konaniach, v nedôvodných žalobách, sťažnostiach a
trestných oznámeniach, odvolací súd iba konštatuje, že konanie o určení pravosti pohľadávky neslúži na
úpravunarušenýchvzájomnýchvzťahovmedzižalobcomažalovaným,pokiaľžalovanýkonáspôsobom,
ktorý žalobcovi nevyhovuje. Ak predsa len žalobca zvolí súdne konanie ako preventívny prostriedok
úpravy vzťahu so žalovaným, pričom ide o súdne konanie, ktoré už v čase podania žaloby je nedôvodné,

je to jeho právo a súd o takomto návrhu rozhodnúť musí, avšak s týmto právom je spojená povinnosť
znášať náklady nedôvodného konania. Vo vzťahu k sporovej strane sú to náklady v podobe náhrady
nákladov na trovy konania a vo vzťahu k súdu náklady v podobe úhrady súdnych poplatkov.

35. Uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť trovy konania tak v tomto prípade nie je trestom za podanie

žaloby, ale je vyjadrením zásady, že pokiaľ je niekto v súdnom konaní donútený brániť sa voči žalobe
nedôvodnej, má nárok na náhradu trov konania, rovnako ako v prípade, keď je niekto nútený žalobou
vymáhať svoj nárok a v tejto žalobe uspeje, má nárok na náhradu trov konania voči tomu, kto dobrovoľne
neplnil. Zásada úspešnosti sa odvolaciemu súdu javí ako spravodlivá, sporovým stranám vopred známa
a okolnosti uvádzané žalobcom nepredstavujú dôvod, prečo túto zásadu neaplikovať.

36. Odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadne také dôvody, ktoré by odôvodňovali vybočenie zo zásady
úspešnosti a nepriznanie nároku žalovanému na náhradu trov konania voči žalobe, ktorá bola podaná
nedôvodne, osobitne v prípade, keď o nedôvodnosti tejto žaloby bol žalobca správcom konkurznej
podstaty úpadcu informovaný od počiatku. Odvolací súd sám iné dôvody hodné osobitného zreteľa

nezistil, ani žalobca sa iných dôvodov hodných osobitného zreteľa nedomáhal, preto rozhodnutie
okresného súdu v časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako vecne správne.

37. Rovnako v zmysle zásady úspešnosti potom odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov

odvolacieho konania. V zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP vznikol procesne úspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči procesne neúspešnému žalobcovi.

38. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).