Rozhodnutie – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. september 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 52Cbi/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121210783
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gulčiková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5121210783.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gulčikovou v právnej veci žalobcu:
Waldviertler Sparkasse Bank AG, so sídlom Sparkassenplatz 3, 3910 Zwettl, FN 36924a, Rakúska
republika, právne zastúpený: BBH advokátska kancelária, s.r.o., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO:
36 713 066, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX D., právne
zastúpený: Hronček & Partners, s. r. o., Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, o určenie popretej

pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 20.12.2021 domáha určenia svojej
pohľadávky prihlásenej v konkurznom konaní úpadcu VAV Management s.r.o., so sídlom Trojičné
námestie 184, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 648 353 (ďalej len „úpadca“) vedenom na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. 2K/6/2021 ako pohľadávky, ktorá vznikla z titulu zmluvy o úvere označenej ako „Prísľub úveru

č. 0007-681570 zo dňa 04.07.2008 v znení jej neskorších zmien v celkovej výške 9.172.023,79 eur,
prihlásenou prihláškou v konkurznom konaní na majetok úpadcu pod por. č. 1, poradové číslo veriteľa
8W, zapísanú v zozname pohľadávok pod číslom 8W/15, v poradí ako iná pohľadávka a zároveň sa
domáha aj náhrady trov konania. Žalobca žalobu podal v postavení popretého veriteľa voči žalovanému
ako popierajúcemu veriteľovi.

2. Žalobca podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 2K/6/2021
vyhlásil konkurz na majetok dlžníka VAV Management s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 184, 027 44
Tvrdošín, IČO: 36 648 353. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
č. 173/2021 dňa 08.09.2021. Správcom konkurznej podstaty bola pôvodne ustanovená spoločnosť
Bratislavská konkurzná a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom správcovskej kancelárie M. R. Štefánika
7, 010 01 Žilina, IČO: 48 182 966. Tunajší okresný súd Uznesením č. k.: 2K/6/2021-1180 rozhodol o

odvolaní horeuvedenej spoločnosti z funkcie správcu a ustanovil do funkcie správcu pani JUDr. Alenu
Balážovú, so sídlom správcovskej kancelárie Závodská cesta 24, 010 01 Žilina, IČO: 37 908 111 (ďalej
len „Správca“). Žalobca si prihláškou pohľadávky pod poradovým č. 1 dňa 05.10.2021 v konkurznom
konaní úpadcu uplatnil svoju pohľadávku v celkovej výške 9.172.023,79 eur právnym titulom zmluvy
oúvereoznačenejako„Prísľubúveruč.0007-681570zodňa04.07.2008,právaapovinnosti,zktorejboli
na úpadcu prevedené Dohodou o prevzatí dlhu. Uviedol, že úpadca, spoločnosť Zvolenská investičná

s.r.o., so sídlom Pri Kysuci 99/77, 010 03 Žilina, IČO: 36 634 832, (ďalej len „ZI“) a spoločnosť V
A V invest, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 615325, (ďalej len „VAVI“), ako ručitelia zabezpečili splnenie dlhu vo výške 6.331.000,00 eur zo Zmluvy o
úvere, ktorú uzatvoril právny predchodca popretého veriteľa (spoločnosť Waldviertler Sparkasse von
1842 AG, so sídlom Hauptplatz 22, 3830 Waidhofen an der Thaya, Rakúska republika, číslo zápisu

spoločnosti: FN 279850 w) v postavení veriteľa a popierajúci veriteľ ako pôvodný dlžník. Následne,
dňa 19.04.2012 uzatvoril právny predchodca popretého veriteľa, popierajúci veriteľ (žalovaný), úpadca,
spoločnosť ZI a spoločnosť VAVI dohodu, v zmysle ktorej dlh zo Zmluvy o úvere spolu so všetkými
súvisiacimi právami a povinnosťami prevzal úpadca a stal sa dlžníkom namiesto popierajúceho veriteľa
a popierajúci veriteľ spolu so spoločnosťou VAVI a spoločnosťou ZI prevzal ručenie za splatenie úveru

(ďalejlen„Dohodaoprevzatídlhu“).PohľadávkypopretéhoveriteľavočiúpadcovivyplývajúcezoZmluvy
o úvere boli následne v celom rozsahu úpadcom (ako aj všetkými ručiteľmi) čo do dôvodu a výšky
uznané prostredníctvom (i) notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade Mgr. Marianom Kováčom
pod NCRIs 16953/2012 dňa 11.05.2012 (ďalej len „Notárska zápisnica 1“) a (ii) notárskej zápisnice
spísanej na notárskom úrade Mgr. Marianom Kováčom pod NCRIs 4087/2014 dňa 04.02.2014 (ďalej
len „Notárska zápisnica 2“). Zmluva o úvere, Dohoda o prevzatí dlhu, Notárska zápisnica 1 a Notárska

zápisnica 2 tvoria prílohy prihlášky Pohľadávky do konkurzu úpadcu.

3.Žalobcaďalejuviedol,žežalovanýpoprelprihlásenúpohľadávkužalobcu,pričompopretiepohľadávky
bolo žalobcovi oznámené správcom prostredníctvom e- mailu dňa 26.11.2021. Žalobca má zato, že
pohľadávka nebola popierajúcim veriteľom popretá účinne a je potrebné ju považovať za zistenú

v celom rozsahu. Uvádza, že pri popieraní pohľadávok v konkurze ide o vysoko formalizovaný
proces a bez splnenia podmienok uvedených v ust. § 32 ods. 7 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
len ako „ZKR“) nie je možné považovať popretie za účinné. Podľa informácií zo správcovského spisu,
nebol zákonom predpísaný preddavok na trovy konania zložený popierajúcim veriteľom na účet Správcu

v banke. Vzhľadom na skutočnosť, že popierajúci veriteľ neuhradil preddavok na trovy konania nedošlo
k účinnému popretiu Pohľadávky. V popretí Pohľadávky popierajúci veriteľ uvádza, že je oslobodený
od povinnosti zložiť preddavok na trovy konania. Oslobodenie od súdneho poplatku popierajúci veriteľ
odvodzuje z ust. § 4 ods. 2 písm. p) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v platnom znení (ďalej len „Zákon o SP“). Pre úplnosť žalobca uviedol, že na majetok

popierajúceho veriteľa bol Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20.10.2020, sp. zn.
2K/50/2016 vyhlásený konkurz. Za správcu konkurznej podstaty popierajúceho veriteľa bola ustanovená
spoločnosť Recovery Solutions, k.s., so sídlom správcovskej kancelárie Stráž 223, 960 01 Zvolen,
IČO: 52 164 845 (ďalej len „Správca popierajúceho veriteľa“). Podľa názoru žalobcu je však tvrdenie
žalovaného o oslobodení od povinnosti zložiť preddavok na trovy konania nesprávne a to z dôvodu,

že ust. § 4 ods. 2 písm. p) Zákona o SP oslobodzuje od povinnosti platiť súdny poplatok správcov
konkurzných podstát a nie úpadcov konajúcich osobne, t. j. osoba odlišná od Správcu popierajúceho
veriteľa nemôže byť oslobodená od súdneho poplatku podľa tohto ustanovenia. Popretie bolo podané
popierajúcim veriteľom a nie Správcom popierajúceho veriteľa a procesný úkon popierajúceho veriteľa
ako úpadcu nie je procesným úkonom Správcu popierajúceho veriteľa. Navyše má zato, že preddavok

na trovy konania podľa ust. § 32 ods. 19 ZKR ani nie je súdnym poplatkom. V zmysle ust. § 3 Zákona
o SP súdne poplatky vyberajú súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry, poplatok, ktorý
nevyberá subjekt podľa tohto ustanovenia, nie je súdnym poplatkom. Správca konkurznej podstaty
nevystupuje v konkurze v postavení súdu, pričom preddavok na trovy konania podľa ust. § 32 ods. 19
ZKR je potrebné zložiť na účet správcu konkurznej podstaty a nie súdu. Preddavok na trovy konania

podľa ust. § 32 ods. 19 ZKR nie je súdnym poplatkom, ale akousi zálohou (preddavkom) na trovy
právnehozastúpeniabudúcehosúdnehokonaniaoprípadnejincidenčnejžalobe.ZákonoSPvymedzuje
súdne poplatky v konkurznom konaní v Položke 5 prílohy zákona, kde sa preddavok na trovy konania
nenachádza. Z tu uvedeného vyplýva, že preddavok na trovy konania podľa ust. § 32 ods. 19 ZKR
nevyberá subjekt podľa ust. § 3 Zákona o SP ale správca konkurznej podstaty a (ii) tento preddavok sa

nenachádza v Prílohe Zákona o SP, teda preddavok na trovy konania nie je súdnym poplatkom, a preto
popierajúci veriteľ za žiadnych okolností nemohol byť oslobodený od povinnosti zložiť tento preddavok
(aj keby nekonal osobne, ale prostredníctvom Správcu popierajúceho veriteľa).

4. Žalobca označil popretie žalobcom prihlásenej pohľadávky zo strany žalovaného za neúčinné a

nezmyselné, pretože popierajúci veriteľ zjavne chcel Pohľadávku poprieť aj čo do poradia, avšak
vo formulári neuviedol, aké poradie Pohľadávky v konkurze uznáva, a tiež tým, že popierajúci veriteľ
Pohľadávku prihlásenú ako nezabezpečenú poprel aj čo do zabezpečenia a poradia zabezpečovaciehopráva. Je preto potrebné pohľadávku bez ďalšieho považovať za zistenú a žalobca túto žalobu podáva
len z opatrnosti a z dôvodu právnej istoty.

5. Hoci žalobca je toho názoru, že súd by obsah popretia a v ňom uvedené tvrdenia žalovaného nemal
skúmať z dôvodu nesplnenia úhrady preddavku na trovy konania, žalobca aj napriek uvedenému sa
v žalobe vyjadril aj k dôvodom popretia pohľadávky popierajúcim veriteľom, pri ktorých však má žalobca
zato, že nezakladajú relevantnú pochybnosť o právnom dôvode, vymáhateľnosti a poradí pohľadávky.
Celáargumentáciažalovanéhojezaloženánatvrdení,žejemuajehomanželkebolakonanímpopretého

veriteľa a ďalších dvoch subjektov, spôsobená škoda rozhodnutím veriteľského výboru spoločnosti V
A V invest, s.r.o. „v konkurze“, ktorého boli členmi a to na tom skutkovom základe, že dňa 11.12.2015
sa konalo zasadnutie veriteľského výboru v reštrukturalizačnom konaní spoločnosti VAVI, na ktorom
veriteľský výbor, v zložení popretý veriteľ, spoločnosť Československá obchodná banka, a.s. (IČO: 36
854 140) a Mesto Banská Bystrica (spolu ďalej ako „veriteľský výbor“), v súlade s ust. § 144 ods. 1 ZKR
neschválil úpadcom predložený záverečný návrh reštrukturalizačného plánu. Žalovaný argumentoval,

že popretý veriteľ, ako jeden z členov veriteľského výboru, neschválením reštrukturalizačného plánu v
reštrukturalizačnom konaní spoločnosti VAVI spôsobil žalovanému a jemu ovládaným osobám škodu v
astronomickej výške. Predmetnú pohľadávku na náhradu škody popretý veriteľ samozrejme neuznáva, o
čom už v minulosti žalovaného viackrát informoval. V tomto smere bolo vydaných aj niekoľko rozhodnutí
súdov, ktoré popretý veriteľ predložil aj v konaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný vznik

škody na svojej strane vyvodzuje primárne z toho, že neschválenie reštrukturalizačného plánu bolo
podľa neho „svojvoľné a nedôvodné“. K tomu popretý veriteľ uvádza, že k reštrukturalizačnému plánu,
ktorý mu bol doručený dňa 29.10.2015, prostredníctvom svojho predchádzajúceho právneho zástupcu
vzniesol písomne do zápisnice viaceré pripomienky a požiadavky, ktoré neboli zohľadnené, a tým
pádom bol pre popretého veriteľa predmetný reštrukturalizačný plán neprijateľný. Popretý veriteľ si

nechal k reštrukturalizačnému posudku spoločnosti VAVI vyhotoviť protiposudok a vypracovať finančnú
analýzu, na základe ktorej vyhotovil svoje pripomienky, a preto nie je pravdou, že reštrukturalizačný
plán bol svojvoľne a bezdôvodne neschválený. Spoločnosť VAVI v stanovenej lehote tieto pripomienky
nezapracovala, a preto popretý veriteľ nemohol reštrukturalizačný plán podporiť. Dňa 26.11.2015
bol popretému veriteľovi ako predsedovi veriteľského výboru spoločnosťou VAVI osobne doručený

(prepracovaný) záverečný návrh reštrukturalizačného plánu spoločnosti VAVI na schválenie veriteľským
výborom v súlade s ust. § 133 ods. 1 a § 144 ZKR. Dňa 11.12.2015 veriteľský výbor v súlade s
ust. § 144 ods. 1 ZKR predložený záverečný návrh reštrukturalizačného plánu neschválil. Následne
bol aplikovaný zákonný postup podľa ust. § 144 ZKR spočívajúci v povinnosti správcu bezodkladne
požiadať súd o vyhlásenie konkurzu. Na základe uvedeného tak žalovaný tvrdí, že mu voči popretému

veriteľovi a ďalším dvom subjektom vznikla pohľadávka z nároku na náhradu škody, čo však žalobca
odmieta a to z dôvodu neexistencie predpokladov na vznik zodpovednosti za škodu. Žalobca uviedol,
že predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu sú: protiprávny úkon (resp. právne
relevantná škodná udalosť), ujma, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie.
Občianskoprávna zodpovednosť vzniká až vtedy, keď došlo k porušeniu primárnej právnej povinnosti.

Základnýmpredpokladomvznikuobčianskoprávnejzodpovednostitedajeprotiprávnesprávanie,ktorým
bola porušená primárna povinnosť. Medzi okolnosti, ktoré vylučujú protiprávnosť, teória a prax zaraďujú
aj výkon práva. Výkon práva už pojmovo vylučuje protiprávnosť, a tým aj zodpovednosť. V tejto súvislosti
potom žalobca poukázal aj na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.04.2009,
sp. zn. 5 Cdo 108/2008. Druhým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik samotnej

škody. Škoda vyčíslená žalovaným je len v rovine dohadov a úvah, pričom pri určení výšky skutočnej
škody žalovaný vychádzal z účtovnej hodnoty (nie trhovej hodnoty, ktorá sa ukazuje rozdielna) majetku
spoločnosti VAVI, bez ohľadu na výšku všetkých jej záväzkov; kalkulácia ušlého zisku potom vychádza
z predpokladu plnenia reštrukturalizačného plánu, ktorý bol však v praxi nesplniteľný. Pokiaľ by teda
aj všetky ďalšie predpoklady vzniku škody boli splnené (čo neboli), sú výpočty uvádzané tak znalcami

ako aj žalovaným na úrovni ničím nepodložných fantázií. Príčinná súvislosť medzi neschválením
návrhu reštrukturalizačného plánu na zasadnutí veriteľského výboru VAVI (ktoré v zmysle vyššie
uvedeného samo o sebe nie je protiprávnym úkonom, ani právne relevantnou škodnou udalosťou) a
vznikom tvrdenej škody, ako tretí predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, tiež nie je daná, nakoľko
žalovaný úplne opomína zákonný postup schvaľovania plánu, ktorý, aby mohol nadobudnúť účinky,

musí byť schválený aj na schvaľovacej schôdzi a potvrdený súdom, a zároveň plnenie plánu bolo podľa
neschváleného návrhu určitým spôsobom naprojektované a záviselo od veľkého množstva faktorov.
Popretý veriteľ pri hlasovaní o prijatí, resp. schválení a neschválení reštrukturalizačného plánu v rámci
reštrukturalizačného konania týkajúceho sa spoločnosti VAVI vykonával len svoje zákonom dané právoa k žiadnemu protiprávnemu úkonu, resp. porušeniu práva nedošlo. Napokon žalobca v žalobe poukázal
na skutočnosť, že predmetný nárok na náhradu škody žalovaného a osôb s ním spriaznených, už
bol opakovane skúmaný súdmi rôznych inštancií, pričom neexistencia tohto nároku bola opakovane

judikovaná (napr. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.03.2016, č.k. II. ÚS
265/2016-34, Uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k. 5K/2/2017 – 771, zo dňa 12.6.2017, Rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cbi/8/2016-438, zo dňa 17.04.2018 a následný potvrdzujúci
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 41CoKR/26/2018-553, zo dňa 27.03.2019). Žalobca
uvádza, že na jednej strane žalovaný tvrdí, že došlo k započítaniu jeho nároku na náhradu škody, a

tým mala Pohľadávka zaniknúť, na druhej strane, ale žaluje popretého veriteľa spoločne a nerozdielne
s ďalšími subjektami na náhradu tejto tvrdenej škody v konaní č.k. 31Cb/1/2017 vedenom na Okresnom
súde Banská Bystrica, pričom žalovaný zrejme tak opomenul, že pohľadávku nie je možné započítať
a zároveň sa domáhať aj jej zaplatenia. Vyššie vedenými skutočnosťami si tak žalobca dovolil uviesť, že
popretie Pohľadávky treba chápať ako účelové predkladanie argumentov s cieľom špekulatívne oslabiť
postavenie popretého veriteľa v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi, resp. oddialiť možnosť

popretého veriteľa uspokojiť svoju Pohľadávku. Pokiaľ súd túto žalobu nezamietne z dôvodu, že bola
podaná nedôvodne, nakoľko sa Pohľadávka považuje za zistenú v celom rozsahu, navrhol, aby súd určil,
že popretý veriteľ je oprávneným veriteľom vymáhateľnej pohľadávky špecifikovanej v petite žaloby.

6. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení uvedených v žalobe žalobca predložil spolu so žalobou

prihlášku pohľadávky žalobcu do konkurzu (č.l. 259) a k nej priložených príloh ako aj ďalšie listinné
dôkazy vzťahujúce sa k zmluve o úvere označenej ako „Prísľub úveru č. 0007-681570, tak ako
tvoria obsah spisu č.l. 109 až 255, popierací prejav veriteľa/žalovaného (č.l.14), pripomienky k návrhu
reštrukturalizačného plánu (č.l.22), zápisnicu o hlasovaní z 3. zasadnutia veriteľského výboru vo veci
reštrukturalizačného konania č.l.24, ako aj súbor rozhodnutí (č.l.34 až 86) a uznesenie Okresného súdu

Žilina 10Cbi/4/2017 zo dňa 18.09.2018 (č.l.249).

7. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, žaloba spolu s prílohami ako aj výzva na vyjadrenie sa (uznesenie
sp.zn. 52Cbi/11/2021-284) a výzva na zvolenie si právneho zástupcu spolu s poučením o následkoch
jeho nezvolenia mu boli doručené 17.03.2022 (č.l.288). Na výzvu súdu žalovaný reagoval len zvolením

si právneho zástupcu na zastupovanie v konaní.

8. Dňa 18.09.2023 bol súdu zo strany žalovaného doručený Návrh na prerušenie konania a to z dôvodu,
že konajúci súd nemá právomoc vo vzťahu k vyriešeniu zásadnej právnej otázky, ktorá má podstatný
význam na rozhodnutie súdu vo vzťahu k predmetnému konaniu. Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci

tohto konania sa podľa názoru žalovaného bude konajúci súd zaoberať zásadnou právnou otázkou,
ktorou je platnosť, resp. absolútna neplatnosť Zmluvy „Prísľubu úveru“ číslo účtu XXXX-XXXXXX zo dňa
04.07.2008 ako aj následnej dohody o zmene dlžníka zo dňa 19.04.2012 („ďalej len Zmluva a Dohoda“),
ktoré boli uzatvorené medzi úpadcom ako dlžníkom a spoločnosťou Waldviertler Sparkasse von 1842
AG, Waidhofen an der Thaya, Rakúska republika, FN 279850 w (ďalej ako „WSPK von 1842 AG“),

ktorého právnym nástupcom sa stal popretý veriteľ a následných zmlúv o ručení s ručiteľmi, a záložnou
zmluvou so záložcami, z ktorých jedným bol aj úpadca, má za to, že na posúdenie tejto otázky t. j.
platnosti Zmluvy „Prísľubu úveru“ číslo účtu XXXX-XXXXXX zo dňa 04.07.2008 je oprávnený výhradne
súd Rakúskej republiky. Žalovaný zároveň dodal, že vzhľadom na skutočnosť, že na úpadcu ako dlžníka
zo Zmluvy (v zmysle následnej dohody o zmene dlžníka zo dňa 19.04.2012) je vyhlásený konkurz,

bola správkyňa konkurznej podstaty JUDr. Martina Holečková, Vojtecha Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina
zo strany spoločníčky úpadcu pani D. E. C. vyzvaná na podanie Žaloby o určenie neplatnosti Zmluvy
„Prísľubu úveru“ číslo účtu XXXX-XXXXXX zo dňa 04.07.2008 ako aj následnej dohody o zmene dlžníka
zo dňa 19.04.2012, na príslušný súd Rakúskej republiky, a to bezodkladne po doručení predmetnej
výzvy (ďalej aj ako „Výzva“). Výzva bola JUDr. Martine Holečkovej doručená prostredníctvom e-mailu

dňa 31.08.2023 a v listinnej forme dňa 04.09.2023. Následne bola dňa 05.09.2023 podaná žaloba o
určenie, či tu je alebo nie je právo vyplývajúce z prísľubu k úveru č. účtu XXXX-XXXXXX z 04.07.2008 na
súd Rakúskej republiky - Krajinský súd Krems an der Donau Josef-Wichner-Straße 2 3500 Krems an der
Donau. V nadväznosti na vyššie uvedené je žalovaný toho názoru, že na konanie o určenie neplatnosti
právneho úkonu ako aj následnej dohody nemá právomoc žiadny slovenský súd, nakoľko súdom

žalovaného - Waldviertler Sparkasse Bank AG, ktorého právnym predchodcom bola spoločnosť WSPK
von 1842 AG, t. j. veriteľom zo zmluvy a dohody o zmene dlžníka je výhradne súd Rakúskej republiky.
Zároveň nakoľko právnym názorom a rozhodnutím súdu Rakúskej republiky v konaní o určenie platnosti
Zmluvy ako aj následnej Dohody resp. o určenie či tu právo vyplývajúce zo Zmluvy ako aj následnejDohody je alebo nie je, bude konajúci súd viazaný, uvedené bude v tejto právnej otázke predstavovať
prejudikovanie riešenia aplikovateľného aj pre skutkovo obdobné prípady, ktorým je aj konanie medzi
žalobcom a žalovaným. Žalovaný preto navrhol, aby súd v tomto konaní rozhodol až po rozhodnutí

príslušného Rakúskeho súdu (prípadne po následných právoplatných rozhodnutiach príslušných súdov
Rakúskej republiky) a v zmysle § 164 Civilného sporového poriadku konanie prerušil. Žalovaný k návrhu
na prerušenie konania predložil výzvu na podanie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy –
prísľubu úveru č.0007-681570 (č.l.335), žalobu v nemeckom jazyku (č.l.341), uznesenie Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb/16/2020 zo dňa 07.07.2022, uznesenie Krajského súdu Banská

Bystrica 41Cob/662022 zo dňa 05.04.2023 (č.l.359), Odborné vyjadrenie Právnickej fakulty, Univerzity
Komenského v Bratislave (č.l.364).

9. K návrhu na prerušenie konania sa podaním doručeným na tunajší súd dňa 19.09.2023 vyjadril
žalobca, ktorý uviedol, že nesúhlasí s prerušením konania. Uviedol, že žalovaný nepreukázal (a
dokonca ani netvrdí), že takéto súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže

mať význam pre rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní už prebieha. Základná podmienka prerušenia
konania podľa ust. § 164 CSP tak zjavne naplnená nebola, a konanie prebiehajúce na tunajšom
súde na základe tohto zákonného ustanovenia preto prerušiť nemožno. Ak by aj prebiehalo súdne
konanie v Rakúskej republike na základe žalovaným predložených dokumentov (najmä výzvy doručenej
konkurznej správkyni úpadcu), nemalo by takéto konanie relevanciu vo vzťahu k incidenčnému konaniu

prebiehajúcemu pred tunajším súdom, pretože predmetom incidenčného súdneho konania totiž vo
všeobecnosti a v zmysle ustálenej judikatúry je výlučne preskúmanie prihlásenej pohľadávky z dôvodov
uvedených v popretí tejto pohľadávky a nie preskúmavanie otázky platnosti príslušnej úverovej zmluvy,
alepreskúmavanieotázkyplatnostizápočtu,vdôsledkuktoréhomalapodľatvrdenížalovanéhozaniknúť
pohľadávka žalobcu. S ohľadom na uvedené žalobca uviedol, že nevidí žiadny dôvod na prerušenie

konania, ani na odročenie pojednávania vytýčeného na 22.09.2023, a trvá na tom, aby sa vo veci konalo.

10. Dňa20.09.2023bolosúdudoručenépodaniežalovanéhooznačenéakoDoplnenieprílohdokonania
kžiadostioprerušeniekonania.Vrámcipredmetnéhopodaniabolosúduzostranyžalovanéhodoručená
žaloba o určenie neplatnosti úverovej zmluvy č.0007-681570 zo dňa 04.07.2008 (č.l.394), potvrdenie

o podaní žaloby (č.l.407).

11. Dňa 22.09.2023 sa vo veci samej konalo pojednávanie za prítomnosti právneho zástupcu
žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. Súd vykonal dokazovanie prednesmi strán sporu
a ich právnych zástupcov a listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu. Právny zástupca žalobcu na

pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu zotrvávajú na podanej žalobe. Žalobu podali z dôvodu právnej
istoty a nechávajú na právnom posúdení súdu, či má byť žaloba zamietnutá ako podaná nedôvodne
z dôvodu, že pohľadávka sa už v konkurze považuje za zistenú v celom rozsahu alebo naopak má
byť pohľadávka určená tak, ako to uviedli v petite žaloby. Žalovaný na pojednávaní spochybnil platnosť
plnej moci, ktorou žalobca splnomocnil advokátsku kanceláriu BBH advokátska kancelária, s.r.o. na

zastupovanie v predmetnom konaní. Splnomocnenie považuje za neurčité a zároveň spochybnil podpisy
žalobcu na predmetnej plnej moci. Uviedol, že sa jedná o rakúskych štátnych príslušníkov a pokiaľ
by takáto plná moc mala byť platná, mali by byť podpisy rakúskych štátnych príslušníkov v zmysle
Hágskeho dohovoru a v zmysle nariadenia Ministerstva zahraničných vecí o dohode medzi Rakúskou
republikou a Slovenskou republikou apostilované a overené u rakúskeho notára. Zároveň uviedol, že

má dôvodné podozrenie, že podpisy na plnej moci nie sú pravé a že s najväčšou pravdepodobnosťou
došlo k ich falšovaniu. Žalovaný na pojednávaní do spisu predložil vyjadrenie k žalobe zo dňa
20.09.2023 (č.l.611), plné moci WSPK-BBH z 28.06.2017, čestné prehlásenie Waldviertler Sparkasse
Bank AG s odkazom na zmluvu o úvere č. 002184-001, čestné vyhlásenie Waldviertler Sparkasse
Bank AG s odkazom na zmluvu o úvere č. 019378-001, čestné vyhlásenie spoločnosti Waldviertler

Sparkasse Bank AG s odkazom na zmluvu o úvere č. 018118-001, čestné vyhlásenie spoločnosti
Waldviertler Sparkasse Bank AG s odkazom na zmluvu o úvere č. 044727-001 a čestné vyhlásenie
Waldviertler Sparkasse Bank AG s odkazom na zmluvu o úvere č. 044727-001 (č.l.652-660), notársku
zápisnicu NCRIs 23595/2023 (č.l.661), ďalej podpisy Developer Group, SNP3, VAV DEV, Direct Consult,
čestné prehlásenie Waldviertler Sparkasse Bank AG (č.l.702), žalobu o zaplatenie náhrady škody

103.340.925,16 eur (č.l.679). Zároveň sa žalovaný vyjadril k neschváleniu reštrukturalizačného plánu
v reštrukturalizačnom konaní spoločnosti VAVI a k tvrdenej škode, ktorá mala vzniknúť v dôsledku
jeho neschválenia. Uviedol, že členovia veriteľského výboru porušili ustanovenia ZKR a spôsobili
tak škodu spoločnosti VAVI, majiteľom spoločnosti VAVI, ako aj všetkým veriteľom v konkurze VAVI.Znalecký posudok č. 23/2017 zo dňa 28.07.2017 stanovil celkovú výšku škodu na 98.649.399,92 eur.
Žalovaný uviedol, že disponuje čestnými vyhláseniami zistených veriteľov v reštrukturalizácii VAVI, ktorí
potvrdili, že mali záujem, aby sa reštrukturalizačný plán schválil a VAVI mohol dokončiť svoj investičný

projekt. Celkovo zistené pohľadávky týchto veriteľov predstavili sumu vo výške 24.880.274,71 eur,
čo predstavuje 64,25 % so všetkých zistených veriteľov oprávnených hlasovať na schôdzi veriteľov,
ktorá sa mala konať dňa 5. 1. 2016. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu, že zastupoval pri svojom
rozhodnutí neschváliť plán všetkých veriteľov, pretože týchto 64,25 % veriteľov už nezastupoval, čím
porušil ustanovenie § 127 ZKR a spôsobil veriteľom škodu. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že

podávajú Návrh na prerušenie konania z dôvodu podania žaloby o určenie neplatnosti úverovej zmluvy
na rakúsky súd a zároveň z dôvodu prebiehajúceho konania o nároku na náhradu škody na Okresnom
súde Banská Bystrica sp. zn. 31Cb 1/2017.

12. K vznesenej námietke neplatnosti plnej moci, ktorou žalobca splnomocnil na zastupovanie v konaní
advokátsku kanceláriu BBH advokátska kancelária, s.r.o., právny zástupca žalobcu na pojednávaní

uviedol, že pokiaľ žalovaný namieta platnosť overovacích doložiek pri podpisoch štatutárnych
zástupcoch žalobcu na predmetnej plnej moci, táto vec nie je z pohľadu konania vôbec relevantná,
pretože pre zastupovanie v incidenčnom konaní nemusia byť podpisy na plnej moci overené, a teda
z tohto pohľadu je argumentácia žalovaného nielen nezmyselná, ale aj bez právnej relevancie. K návrhu
žalovaného na doplnenie dokazovania poukázal na to, že podpis, ktorý nechal žalovaný podľa svojich

vyjadrení znalecky posudzovať, nie je podpisom v tomto plnomocenstve, ktoré je doložené v tomto
konaní. Žalovaný nechal posudzovať podľa svojich vlastných vyjadrení podpisy na listinách, ktoré
doteraz ani neboli súčasťou tohto konania, ktoré s týmto konaním nijako nesúvisia.

13. Dňa 22.09.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe (č.l.438). Predmetné

podanie bolo súdu doručené až v čase, kedy už vo veci prebiehalo pojednávanie. Žalovaný na
pojednávaní súdu oznámil, že takéto vyjadrenie súdu zasielal v nočných hodinách. Na pojednávaní súdu
predložil jeho listinnú podobu (avšak bez rozsiahlych príloh) a jednu kópiu predložil na pojednávaní
právnemu zástupcovi žalobcu. Podstatný obsah predmetného vyjadrenia bol prednesený žalovaným na
pojednávaní (bod 11. rozsudku) na prílohy vyššie uvedeného vyjadrenia, ktoré neboli súdu predložené

najneskôr na pojednávaní (zoznam príloh, ktoré žalovaný predložil na pojednávaní je uvedený v bode
11. rozsudku) a s ktorými sa súd a žalobca nemali možnosť oboznámiť súd neprihliada.

14. Podľa § 206n ods.1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKR"), ak odseky 2 až 6 neustanovujú inak,

konania vrátane konaní vyvolaných a súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona začaté a právoplatne
neskončené do 16. júla 2022 sa dokončia podľa predpisov účinných do 16. júla 2022. S poukazom na
prechodné ustanovenia § 206n ods. 1 ZKR, súd posúdil daný skutkový stav podľa právnej úpravy zákona
č. 7/2005 Z.z. v znení platnom a účinnom do 16.07.2022.

15. Podľa § 32 ods.2 ZKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia
zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je
možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

16. Podľa § 32 ods.3 ZKR pohľadávku možno poprieť
a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,
b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v
Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

17. Podľa § 32 ods.5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť,
pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré
uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,

veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že
konal s odbornou starostlivosťou.18. Podľa §32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu
pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

19. Podľa § 32 ods. 7 ZKR, Popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak
a) bolo podané na predpísanom tlačive a
b) na účet správcu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bol zložený preddavok na trovy konania
vo výške podľa odseku 19 s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného
symbolu.

20. Podľa § 32 ods.9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

21. Podľa § 32 ods.11 ZKR, Podmienkou podania návrhu na určenie popretej pohľadávky, ak ide o
popretie pohľadávky iba veriteľom, je riadne a včasné zloženie preddavku na trovy konania vo výške
podľa odseku 19. Ak navrhovateľ zloženie preddavku nepreukáže, súd konanie zastaví.

22. Podľa §32 ods. 19 ZKR, výška preddavku na trovy konania o určenie popretej pohľadávky sú dve
percentá zo sumy spornej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, dve percentá zo
sumy, v ktorej bola popretá, a to najmenej 350 eur a najviac 10 000 eur.

23. Podľa §164 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („ďalej len CSP), ak súd neurobí iné

vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

24. Pri skúmaní podmienky právomoci tunajšieho súdu vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom v tejto
veci je právnická osoba so sídlom mimo územia SR a to právnická osoba so sídlom v Rakúskej

republike, bola zohľadnená skutočnosť charakteru predmetného konania, ktoré je nepochybne konaním
úzko spätým s konkurzným konaním vedeným na majetok označeného úpadcu v tom zmysle, že je
konaním týmto konkurzným konaním vyvolaným. Konkurzné konanie na majetok úpadcu je vedené pred
Okresným súdom Žilina. Z Článku 1 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /EÚ/ 2015/848 z
20.5.2015 O insolvenčnom konaní vyplýva, že Nariadenie sa vzťahuje na verejné kolektívne konanie,

vrátane predbežného konania, ktoré je založené na právnych predpisoch týkajúcich sa platobnej
neschopnosti a v ktorom na účely záchrany, zmeny obsahu záväzkov, reštrukturalizácie alebo likvidácie:
a)je dlžník úplne alebo čiastočne zbavený práva a je vymenovaný správca, b)majetok a záležitosti
dlžníka podliehajú kontrole alebo dohľadu zo strany súdu, c)súd nariadi dočasné prerušenie konania,
v ktorom dochádza k individuálnemu vymáhaniu nárokov, alebo k takémuto prerušeniu dôjde zo zákona,

aby sa mohli uskutočniť rokovania medzi dlžníkom a jeho veriteľmi za podmienky, že v konaní, ktoré sa
prerušuje, sa prijmú vhodné opatrenia na ochranu kolektívneho záujmu veriteľov, a ak sa nedosiahne
žiadna dohoda, toto konanie predchádza konaniu uvedenému v písmene a) alebo b). Konania, na
ktoré sa odkazuje v tomto odseku, sú uvedené v prílohe A (Konkurzné konanie, Reštruktualizačné
konanie, Oddlženie). V článku 3 označené Nariadenie potom podrobnejšie upravuje medzinárodnú

súdnu právomoc súdov členských štátov na vedenie hlavného insolvenčného konania, vedľajšieho
insolvenčného konania a územného insolvenčného konania. Podľa bodu 7 úvodnej časti Nariadenia
insolvenčné konania, konania týkajúce sa likvidácie platobne neschopných spoločností alebo iných
právnických osôb, súdnych zmierov a podobné konania a žaloby, ktoré s týmito konaniami súvisia, sú
vyňaté z rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012. Konanie v

tejto veci je konanie s konkurzným konaním Okresného súdu Žilina na majetok označeného úpadcu tak
úzkospäté,žebybolovrozporesúčelomNariadeniaasúpravouvbode7úvodnejčastiNariadeniariešiť
otázku právomoci v tejto veci inak, než v prospech slovenského súdu. V nadväznosti na uvedené súd
skonštatoval splnenie procesnej podmienky právomoci tunajšieho súdu na rozhodnutie veci. I v otázke
rozhodného práva vychádzal súd zo zohľadnenia špecifík predmetného konania na základe takého typu

žaloby, ako je incidenčná žaloba vyvolaná konkurzným konaním v nadväznosti na čo bolo potrebné na
právne posúdenie tejto veci aplikovať právny poriadok SR.25. Súd vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré neboli žalovaným popreté, zistil, že na
majetok úpadcu VAV Management s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 184, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 648
353,bolvyhlásenýkonkurz,atouznesenímOkresnéhosúduŽilinasp.zn.2K/6/2021zodňa02.09.2021,

zverejneným v Obchodnom vestníku č. 173/2021 zo dňa 08.09.2021. Účinky vyhlásenia konkurzu preto
v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 ZKR v spojení s § 199 ods. 9 ZKR nastali dňa 09.09.2021. Do
funkcie správcu úpadcu bola ustanovená Bratislavská konkurzná a reštrukturalizačná, k.s. Uznesením
Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K/6/2021- 1180 bola Bratislavská konkurzná a reštrukturalizačná,
k.s. z funkcie správcu odvolaná a do funkcie bola ustanovená JUDr. Alena Balážová. Nespornou

skutočnosťou v konaní bolo, že žalobca si prihláškou s poradovým č.1 zo dňa 05.10.2021 riadne a včas
prihlásil do konkurzu úpadcu vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 2K/6/2021 pohľadávku
vo výške 9.172.023,79 eur z titulu zmluvy o úvere označenej ako „Prísľub úveru“ č. 0007-681570 zo
dňa 04.07.2008 v znení jej neskorších zmien, zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 8W/15, s
poradím uspokojenia ako iná pohľadávka. Nesporným bol v konaní skutkový stav tvrdený žalobcom a to,
že popierajúci veriteľ v rámci popretia pohľadávky žalobcu nezložil preddavok na trovy konania v zmysle

ust. §32 ods. 7, písm. b) ZKR s odôvodnením, že je oslobodený od súdnych poplatkov v súlade s §4
ods.2 bod p) zákona č.71/1992 Zb. V popieracom prejave (č.l.14 spisu) žalovaný uviedol, že nakoľko
správca Recovery Solutions, k.s. v konkurze na majetok A. B. C. vedenom na Okresnom súde Banská
Bystrica pod č. konania 2K/50/2016 nepodal popretie pohľadávok, koná tak A. B. C. namiesto správcu,
nakoľko sa jedná o majetkovú vec.

26. V tejto veci, tak, ako správne uviedol žalobca, je pre posúdenie dôvodnosti žaloby primárne potrebné
ustáliť, či popretie predmetnej pohľadávky žalobcu veriteľom A. B. C. možno považovať za účinné
popretie.

27. Pohľadávku môže správca alebo veriteľ poprieť iba v zákonom ustanovenej lehote (§32 ods.3 ZKR),
ktorá sa počíta osobitne v prípade pohľadávok prihlásených počas základnej prihlasovacej lehoty a
osobitne v prípade pohľadávok prihlásených neskôr, pričom popretie pohľadávky musí v tejto lehote
nadobudnúť aj účinnosť. Znamená to, že akékoľvek nedostatky popretia, pre ktoré popretie nemôže byť
účinné, nie je možné účinne odstrániť po uplynutí lehoty na popretie pohľadávky. K tomu, aby sa stalo

popretie pohľadávky popierajúcim veriteľom účinné, museli byť do uplynutia posledného dňa lehoty na
popretie pohľadávok prihlásených v základnej prihlasovacej lehote, t. j. do 24.11.2021 splnené všetky
zákonom stanovené podmienky (§32 ods. 7 ZKR), a teda nielen popretie vykonané na predpísanom
formulári doručené najneskôr v tento deň správcovi, ale najneskôr v tento deň musel byť na účet správcu
v banke alebo v pobočke zahraničnej banky zložený preddavok na trovy konania vo výške podľa odseku

19 s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu. V prejednávanej
veci bolo nesporným, že žalovaný ako popierajúci veriteľ preddavok na trovy konania v zmysle ust. §32
ods. 7, písm. b) ZKR nezložil. Nezaplatenie preddavku na trovy konania popierajúcim veriteľom v súlade
s §32 ods. 7 písm. b) ZKR znamená taký nedostatok popretia, ktorý má za následok neúčinnosť popretia.
Popierajúci prejav musí byť formálne perfektný a teda plne v súlade s ustanovením §32 ods.7 písm.

a) a b) ZKR.

28. Pokiaľ ide o popierajúcim veriteľom uvedený dôvod nezaplatenia preddavku na trovy konania a to
že je oslobodený od súdnych poplatkov v súlade s §4 ods.2 bod p) zákona č.71/1992 Zb. s poukazom
na to, že popretie vykonáva z dôvodu, že tak neurobil správca popierajúceho veriteľa, súd uvádza,

že preddavok na trovy konania v zmysle §32 ods. 7 písm. b) ZKR nemožno stotožňovať so súdnym
poplatkom, ide len o preddavok na trovy konania, ktoré bude uhrádzať neúspešná strana sporu.
Preddavok na trovy konania tvorí príjem všeobecnej podstaty, nie je možné uvažovať o tom, že by mal
povahu súdneho poplatku, v dôsledku čoho nakladanie s ním podlieha výlučne režimu ZKR. Zhodne so
žalobcom súd poukazuje tiež na tú skutočnosť, že pohľadávku žalobcu poprel žalovaný osobne a jeho

konanie nemožno považovať za konanie správcu konkurznej podstaty. Aj keby však pohľadávku poprel
správca popierajúceho veriteľa, vzhľadom na skutočnosť, že o preddavku na trovy konania v zmysle
§32 ods. 7 písm. b) ZKR nie je možné uvažovať, že by mal povahu súdneho poplatku a nakladanie s
ním podlieha výlučne režimu ZKR, aplikácia ust. §4 ods.2 bod p) zákona č.71/1992 Zb by bola aj v tomto
prípade vylúčená.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že popretie predmetnej pohľadávky žalobcu
veriteľom A. B. C. nemožno považovať za účinné popretie. Pohľadávka žalobcu sa tak považuje za
zistenú v celom rozsahu. Žalobca v žalobe poukazuje na to, že rozhodovacia prax súdov je v prípadeneúčinného popretia nejednotná v tom, či žalobu zamietnuť alebo napriek neúčinnému popretiu určiť
pohľadávku žalobcu z dôvodu právnej istoty (poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica
26Cbi/20/2020 zo dňa29.06.2021). Súd nepopiera, že napriek neúčinnému popretiu je namieste určujúci

výrok, ktorým súd žalobe vyhovie, avšak v tom prípade, ak je to potrebné pre nastolenia právnej
istoty ohľadom postavenia žalobcu ako konkurzného veriteľa (teda napríklad pohľadávka žalobcu je
napriek neúčinnému popretiu v zozname pohľadávok vyznačená ako popretá). V danom prípade však
správca oznámil žalobcovi, že popretie je neúčinné a v zmysle uvedeného aj postupoval, keď v zozname
pohľadávok vyznačil pohľadávku ako zistenú, preto súd dospel k záveru, že nie je potrebné určovať

pravosť pohľadávky aj súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na neúčinnosť popretia platí nevyvrátiteľná
právna domnienka, že pohľadávka sa považuje za zistenú (§ 32 ods. 16 ZKR). Preto neboli splnené
hmotnoprávne podmienky na to, aby súd mohol žalobe vyhovieť, t.j. aby mohol určiť výšku, právny dôvod
vzniku a vymáhateľnosť pohľadávky, určenia ktorej sa žalobca domáhal.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené sa okresný súd nezaoberal ani dôvodmi popretia a teda dôvodmi, pre

ktoré by mala byť pohľadávka žalobcu z hľadiska hmotného práva oprávnená; skúmať dôvody popretia
je možné a nutné len v prípade účinného popretia pohľadávky veriteľa.

31. Žalovaný na pojednávaní spochybnil platnosť plnej moci, ktorou žalobca splnomocnil advokátsku
kanceláriu BBH advokátska kancelária, s.r.o. na zastupovanie v predmetnom konaní. Uviedol, že

splnomocnenie považuje za neurčité a zároveň spochybnil podpisy žalobcu na predmetnej plnej moci.
Uviedol,žepodpisyrakúskychštátnychpríslušníkovbymalibyťvzmysleHágskehodohovoruavzmysle
nariadenia Ministerstva zahraničných vecí o dohode medzi Rakúskou republikou a Slovenskou
republikou apostilované a overené u rakúskeho notára. Zároveň uviedol, že má dôvodné podozrenie,
že podpisy na plnej moci nie sú pravé a že s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k ich falšovaniu.

K uvedenému súd uvádza, že splnomocnenie na zastupovanie v civilnom sporovom konaní musí
byť udelené písomne, pričom musí spĺňať náležitosti splnomocnenia v zmysle § 92 CSP. Obsahové
náležitosti splnomocnenia nie sú taxatívne vymedzené. V zásade však musí tento úkon spĺňať
základné požiadavky na určitosť a zrozumiteľnosť. Popri identifikácii zastúpeného splnomocniteľa a
zastupujúceho splnomocnenca musí z jeho obsahu vyplývať vôľa strany dať sa procesne zastupovať

a špecifikácia sporu, v ktorom má zástupca svoje oprávnenie vykonať. Keďže ide o právny úkon v
písomnej forme, jeho zákonnou náležitosťou je vlastnoručný podpis splnomocniteľa, resp. kvalifikovaný
elektronický podpis v prípade splnomocnenia v elektronickej podobe. Plnú moc na zastupovanie v
konaní je potrebné predložiť vo forme originálu plnej moci v listinnej podobe, doložením kópie plnej moci
elektronickými prostriedkami autorizovanej kvalifikovaným elektronickým podpisom splnomocniteľa

(žalobcu), alebo doložením plnej moci s osvedčovacou doložkou o jej zaručenej konverzii, ktorá by
osvedčovala skutočnosť, že elektronická podoba plnej moci vznikla zaručenou konverziou pôvodného
dokumentu v listinnej podobe, čo by znamenalo, že má právne účinky originálu (§ 35 ods. 2 v spojení
s § 36 ods. 3 zákona o e-Governmente). Súd posúdil obsah predmetnej plnej moci a dospel k záveru,
že táto spĺňa všetky vyššie uvedené obsahové náležitosti, plnú moc súd považuje za dostatočne

zrozumiteľnú a určitú a táto bola súdu predložená elektronickými prostriedkami s osvedčovacou
doložkou o jej zaručenej konverzii (plná moc s osvedčovacou doložkou č.l.299). Právny zástupca na
pojednávaní konanom dňa 22.09.2023 súdu predložil na nahliadnutie aj originál plnej moci. Pokiaľ
ide o osvedčenie podpisu splnomocniteľa na plnej moci súd zhodne so žalobcom uvádza, že podpis
splnomocniteľa na plnej moci nemusí byť na účely zastupovania v incidenčnom konaní osvedčený.

Pokiaľ žalovaný namietal pravosť podpisu splnomocniteľa na plnej moci, súd ho vyzval, aby označil
dôkazy na preukázanie tvrdených skutočnosti o možnosti falšovania podpisov na plnej moci. Žalovaný
uviedol, že dali spracovať odborné posúdenie podpisov pána B. a navrhol vykonanie dokazovania
znaleckými posudkami, ktoré sa týkajú overovania pravosti podpisu pána F. B., a to na čestných
vyhláseniach, ktoré predložil do spisu ako aj na splnomocneniach z 28. 6. 2017, ktoré predložil do spisu.

Súd predmetné návrhy na vykonanie dokazovania zamietol, nakoľko dospel k záveru, že závery z takto
vykonaného dokazovania nebudú mať žiadnu výpovednú hodnotu k pravosti podpisu G. F. B. na plnej
moci priloženej v tomto konaní (č.l.299), nakoľko podpis, ktorý nechal žalovaný podľa svojich vyjadrení
znalecky posudzovať, nie je podpisom na plnomocenstve, ktoré je doložené v tomto konaní. Súd
konštatuje, že žalovaný v konaní svoje tvrdenia o falšovaní podpisu žalobcu na plnej moci nepreukázal.

Súd tak mal v konaní preukázané oprávnenie právneho zástupcu žalobcu na zastupovanie žalobcu
v konaní a to riadne predloženou plnou mocou.32. K návrhu žalovaného na prerušenie konania z dôvodu podania žaloby o určenie neplatnosti úverovej
zmluvy č. účtu XXXX-XXXXXX zo dňa 04.07.2008 na rakúsky súd, a zároveň z dôvodu prebiehajúceho
konania o nároku na náhradu škody na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 31Cb 1/2017, súd

uvádza, že dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania podľa §164 CSP. Súd
v incidenčnom konaní o určenie popretej pohľadávky primárne posúdi, či popretie pohľadávky je účinné,
nakoľko skúmať dôvody popretia je možné a nutné len v prípade účinného popretia pohľadávky veriteľa.
V prípade, že dospeje k záveru, že popretie je účinné je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku
len z tých dôvodov, ktoré správca/popierajúci veriteľ uviedol v popieracom prejave. Úlohou incidenčného

konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, účelom incidenčného konania
je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav obstojí alebo nie. Otázkou platnosti úverovej
zmluvy č. účtu XXXX-XXXXXX zo dňa 04.07.2008 by sa súd v danom prípade nezaoberal ani v prípade
účinného popretia pohľadávky žalovaným, nakoľko v takom prípade by bol súd oprávnený preskúmavať
popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré žalovaný uviedol v popieracom prejave, pričom neplatnosť
predmetnejzmluvyvpopieracomprejaveneuvádza.Zároveňnakoľkosúdpopretiepohľadávkypovažuje

za neúčinné nebude sa zaoberať ani popieracími dôvodmi, nakoľko tak ako uviedol vyššie skúmať
dôvody popretia je možné a nutné len v prípade účinného popretia pohľadávky veriteľa. V žalovanom
označených konaniach sa teda nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto
konaní, preto súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol (výrok I.).

33. Podľa § 255 ods. 2 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Stranou v konaní úspešnou v celom rozsahu je žalovaný, ktorému súd podľa §255 ods. 1 CSP priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodne
súd o konkrétnej výške náhrady trov konania až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na

súde končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).