Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 4T/10/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124010557

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Harabin

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1124010557.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v trestnej veci vedenej proti
obžalovanému A. C., pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom 11. 3. 2025 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. C.

narodený XX. X. XXXX v C. T., Č. A., trvale bytom L. U. XXXX/XXA, Bratislava

sa podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava V z 6. 2. 2024 č. k. 1Pv 206/23/1105 - 16
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, ktorého

sa mal dopustiť na skutkovom základe, že:

- v presne nezistenom čase dňa 23.04.2019 na Q.C. Z. v R. - D. uviedol do omylu osobu C. G. a to
tak, že si od osoby C. G.Š. požičal finančnú hotovosť vo výške 600,- Eur s tým, že peniaze do dvoch
týždňovpoškodenému.G.vráti,čosanapriekopakovanýmvýzvamzostranypoškodenéhoastretnutiam
nestalo, čím uvedeným konaním poškodenému C. G. spôsobil škodu vo výške 600,- Eur,

- v presne nezistenom čase dňa 31.05.2019 na C.E. Z. č. X v R. D. uviedol do omylu osobu C. G. a

to tak, že si od menovaného požičal finančnú hotovosť vo výške 400,- Eur na zaplatenie nájmu s tým,
že peniaze poškodenému G. vráti, čo sa napriek opakovaným výzvam a stretnutiam s poškodeným G.
nestalo, čím uvedeným konaním poškodenému C. G. spôsobil škodu vo výške 400,- Eur,

- v presne nezistenom čase dňa 10.06.2019 na C.E. Z. v R. - D. pri OD Lidl uviedol do omylu osobu C.
G. a to tak, že si od osoby C. G.Š. požičal finančnú hotovosť vo výške 200,- Eur na zaplatenie lekára s
tým, že peniaze poškodenému G. vráti, čo sa napriek opakovaným výzvam a stretnutiam s poškodeným
nestalo, čím uvedeným konaním poškodenému C. G., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom H.É.

XXXX, Š. spôsobil škodu vo výške 200,- Eur;pričomobvinenývedel,žepožičanépeniazenebudemôcťvrátiť,nakoľkobolnemajetnýavčasečinuboli
voči nemu vedené viaceré exekučné konania, čím vyššie popísaným konaním spôsobil poškodenému
C. G. celkovú škodu vo výške 1.200,- Eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodený C. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXXX, Š. s uplatneným
nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na Mestský súd Bratislava I bola 8. 2. 2024 podaná obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry
Bratislava V z 6. 2. 2024, č. k. 1 Pv 206/23/1105 - 16, na obvineného A. C., pre prečin podvodu podľa §
221 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní, súd umožnil urobiť obžalovanému vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno

a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom ten po poučení a porade s obhajcom urobil vyhlásenie
podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, t. j. že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe. Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka - poškodeného C. G. a svedkov
G. R., a G. G.. Ďalej v rámci dokazovania boli podľa § 269 Tr. por. oboznámené listinné dôkazy:
Potvrdenie o zaistení veci z č. l. 64, SMS komunikácia a register exekúcii z č. l. 66 - 77, Potvrdenie o

zrealizovaní transakcie z č. l. 78 - 80, Trestný rozkaz sp. zn. B3-0T/59/2021 z č. l. 84 - 85, Odpis registra
trestov obžalovaného z 10. 3. 2025 a Lustrácia priestupkov CESDAP z 10. 3. 2025. Zároveň súd prečítal
výpoveď svedka - poškodeného C. G. z prípravného konania z č. l. 46 - 47 a odpor obžalovaného vo
vzťahu k uplatnenej námietke premlčania z č. l. 142. Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. súd prehral zvukové
a video záznamy z CD z č. l. 64 z dní: 29. 6. 2019, 4. 7. 2019, 16. 7. 2019, 6. 8. 2019, 21. 8. 2021 a

21. 3. 2022 a video z 3. 7. 2021.

Podľa§272ods.3Tr.por.súdodmietolvykonaťdôkaznavrhnutýprokurátorkouatoprečítanieúradného
záznamu k nahrávkam z č. l. 81 - 83, nakoľko v zmysle ustálenej judikatúry úradný záznam nie je
dôkazom v trestnom procese a navyše tu obsahoval opis nahrávok a videozáznamov vyhotovený

konajúcim povereným príslušníkom policajného zboru, ktoré nahrávky a záznamy boli na hlavnom
pojednávaní prehraté podľa § 270 ods. 2 Tr. por. a súd (samosudca) sa s nimi pre účely dokazovania
oboznámil priamo.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek
12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,
dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci nebolo dokázané, že sa stal skutok (ako je opísaný
v obžalobe), pre ktorý je obž. A.. C. stíhaný a to najmä vo vzťahu k okolnostiam ohľadne spôsobu
získania pôžičiek finančnej hotovosti, nakoľko tie sú pohľadávkami, ktoré mohli (a mali byť) uplatňované

v civilnom spore a nie v trestnom konaní (princíp „ultima ratio“). Najvýznamnejšie však je, že nebolo
preukázané akékoľvek uvedenie poškodeného do omylu zo strany obžalovaného, resp. spôsob, ako
mal poškodeného do omylu uviesť (jeden zo základných znakov stíhaného prečinu podvodu podľa §
221 odsek 1 Trestného zákona), následkom čoho sa mal obohatiť na úkor poškodeného a spôsobiť
mu malú škodu. V danom prípade prokuratúra, ako nositeľka dôkazného bremena, nepreukázala

uvedenie poškodeného do omylu obžalovaným spôsobom opísaným v obžalobe (vylákanie finančných
prostriedkov obžalovaným od poškodeného na základe žiadostí o poskytnutie pôžičiek na nevyhnutné
životné náklady /nájom či úhradu lekára/ v celkovej sume 1 200,-€ a prísľubu jej následného vrátenia,
pričom už vtedy mal obžalovaný vedieť, že peniaze si ponechá pre vlastnú potrebu) za účelom
obohatenia sa na úkor poškodeného. V dôsledku naznačeného bol odôvodnený iba jediný možný záver

a to, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný - absencia uvedenia do
omylu a aj spôsobu, ako k tomu malo dôjsť, ktoré skutočnosti neobsahuje ani skutková veta obžaloby,
teda chýba preukázanie subjektívnej stránky - úmyslu obžalovaného uviesť poškodeného do omylu, ako
i objektívnej stránky - samotný spôsob uvedenia do omylu. Logickým dôsledkom preto bolo oslobodenie
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku.Obžalovaný A.. C. vypovedal, že u poškodeného C. G. pracoval brigádne na stavebných prácach.
Dohodli sa, že všetko bude bez papiera a peniaze za vykonanú prácu dostane na ruku. Poškodený
obžalovaného vyplácal v týždenných intervaloch. Komunikovali spolu normálne, zo začiatku mal s

poškodeným pracovný vzťah, no neskôr aj kamarátsky, avšak poškodený mu pripadal ako špekulatívny.
V práci mal raz úraz, padla mu nejaká tyč na ruku a roztrhlo mu šľachy, pričom poškodený ho žiadal, aby
to neoznámil ako pracovný úraz nakoľko by s tým boli problémy a prišla by mu kontrola. Poškodený mu
zato, že u lekára neuvedie, kde sa mu stal úraz prisľúbil aj finančnú odmenu, resp. peniaze na lekára
avšak nikdy mu nič navyše okrem peňazí za vykonanú prácu nedal. Peniaze, ktoré sú predmetom skutku

boli odmenou za vykonanú prácu, od poškodeného si nikdy peniaze nepožičal a ani mu nikdy neprispel
na lekára či na iné výdavky súvisiace so zranením. U poškodeného pracoval asi 1 až 2 mesiace. Potom
ako u neho skončil a vyzdravela mu ruka založil si firmu, pracoval aj v zahraničí, pričom s poškodeným
stále udržiaval kontakt, v ktorom mu poškodený uviedol, že sa mu finančne nedarí. Na to mu obžalovaný
uviedol, že môžu spolupracovať, volal ho na prácu do zahraničia nakoľko videl, že poškodenému sa
na Slovensku nedarí, avšak poškodený zrazu začal pýtať vrátenie peňazí späť, spočiatku bol slušný

no neskôr začal byť agresívny, viackrát mu volal, že mu má vrátiť peniaze, chodil aj k nemu a za jeho
ženou domov, búchal na dvere, aby mu vrátil peniaze. Povedal, že mu peniaze vráti, ale nie preto, že
uznáva nárok, ale aby mal so ženou kľud. Poškodený mu hovoril, že mu dá vykopať zuby, že vie kam
chodia jeho deti do školy, ale to už neriešil. Nakoniec sa rozhodol poškodenému nič nevrátiť, nakoľko
mu neprišlo spravodlivé, vracať peniaze za vykonanú prácu. Poškodený zrejme chcel vrátiť peniaze,

ktoré mu vyplatil navyše v rámci dohodnutej mzdy, ale tie mu vyplatil až po vzniknutom úraze, čo aj
sám vopred prisľúbil, že mu dá viac. Podľa svojho vnímania veci poškodenému nedlžil žiadne peniaze.
S poškodeným sa viackrát stretli a je pravda, že sa bavili aj o peniazoch. Predmetom stretnutia pred
domom bola debata o vrátení peňazí, ktoré poškodený požadoval. Neboli to ale peniaze z pôžičky, išlo
o peniaze, ktoré dostal za vykonanú prácu. Išlo o 1.200 Eur. Na poškodenom nespravil žiadny podvod,

neokradol ho o peniaze, nikdy by nič také neurobil, poškodený ho chcel iba potrestať.
Svedok - poškodený C.. G. vypovedal, že v období jar/leto 2019 pracoval pre firmu Alfapro ako
stavbyvedúci, kde spoznal obžalovaného, ktorý pracoval na stavbe, skamarátili sa, obžalovaný bol
zhovorčivý a nadväzoval kontakt. Postupne to dospelo až tam, že potrebuje peniaze, lebo bratovi bol
ručiteľom spoločnosti a že má preto zablokovaný účet, kde má 10.000 Eur pričom jeho brat mal dlh asi

4.000 Eur. Najprv chcel požičať 1.000 Eur, že 3.000 Eur už má a potom mu volal, že už mu chýba len
800 Eur a neskôr 600 Eur. To povedal, že tých 600 Eur mu požičia. Vybral si peniaze a v hotovosti ich
dal obžalovanému v kancelárii v práci. Obžalovaný chcel dostať peniaze takým utajeným spôsobom,
aby o pôžičke nikto nevedel, najmä nie jeho žena. Sľúbil, že do dvoch týždňov to všetko vráti, avšak
ani po mesiaci sa tak nestalo, práve naopak po mesiaci prešiel, že mu peniaze znova dochádzajú a že

potrebuje na nájom a podobne. Pýtal si požičať 400 Eur, ktoré mu aj dal, nakoľko inak by skončil na
ulici a nevrátil by ani pôvodne požičaných 600 Eur. Tých ďalších 400 Eur vybral z bankomatu, pričom
vedľa v aute mal kamaráta pána R., ktorý aj videl ako ich dáva obžalovanému A.. C. nakoľko chcel mať
pri odovzdaní peňazí svedka. Medzitým mal ešte úraz ruky a pýtal si ďalších 200 Eur na operáciu. Išiel
na neho psychologicky, citovo tlačil a tak obžalovanému aj tretíkrát požičal 200 Eur. Pomedzi to mu

obžalovaný ponúkal aj rôzne tlačiarne či oblečenie. Od obžalovaného si kúpil napríklad Adidas bundu,
ktorú má doteraz. Obžalovaný peniaze pýtal ešte aj potom, avšak už mu žiadne nedal, nakoľko vedel,
že mu ich asi nevráti. Odvtedy si začal nahrávať aj telefonické rozhovory s obžalovaným. Potom sa
obžalovanýužozývalmenej.Razvolalajjehoženeatámupovedala,žeobžalovanýpracujevzahraničí.
Potom boli dlhšie bez kontaktu a asi až po 2 rokoch sa mu podarilo vypátrať obžalovaného, išiel za ním

domov aj so svojím bratom, dal si na seba skrytú kameru, pričom brat sedel vonku v kríkoch. Keď prišiel
za obžalovaným povedal mu, že všetky peniaze mu vráti a ešte mu dá aj 800-900 Eur navyše. Dohodli
si ďalšie stretnutie, na obchodnej ulici, že mu donesie aspoň 400 Eur. Čakal tam asi 15-20 minút, ale
obžalovaný neprišiel a keď mu volal tak sa vyhováral. Celkovo veľa krát od obžalovaného žiadal vrátenie
peňazí avšak bezúspešne, tak podal trestné oznámenie.

Svedok G. R. vypovedal, že s obžalovaným pracoval na jednej stavbe resp. pracovisku, poškodený bol
jeho vedúci. Raz mu poškodený povedal, že obžalovanému, ktorý tam už dlhšie pôsobil ide požičať 600
Eur. Pýtal sa ho na názor. Poškodenému povedal, aby mu peniaze nepožičiaval, že je nedôveryhodný
a nerobil by to, ale dohodli sa, že bude aspoň sledovať ako mu požičiava tie peniaze, aby to prípadne

mohol dosvedčiť. Tesne pred odovzdaním peňazí mu poškodený ukázal mix 50 eurových bankoviek
kde bolo 600 Eur. Odovzdanie peňazí videl tak, že bol vonku si zapáliť cigaretu, a cez okno videl ako
vo vnútri na Q. Z. poškodený odovzdáva peniaze obžalovanému. Následne mu poškodený požičal aj
ďalších 400 Eur. Druhé odovzdanie peňazí prebehlo pri bankomate v D., kde z auta videl, ako poškodenýodovzdáva peniaze obžalovanému. Obžalovaný pred ním nikdy nespomínal žiadne finančné problémy.
Raz obžalovaný prišiel do práce so zranením ruky, povedal, že niečo skúšal, robil hovadiny. Poškodený
hovoril obžalovanému, aby s tou zranenou rukou nepracoval, ale obžalovaný tvrdil, že každá koruna

je dobrá. Obsah rozhovoru medzi poškodeným a obžalovaným pri odovzdávaní peňazí nepočul. Vie,
že malo ísť o pôžičku poškodeného pre obžalovaného, ktorý mu povedal, že to ide z jeho súkromných
peňazí.

Svedok G. G. vypovedal, že poškodený je jeho brat. Raz dávnejšie sa mu brat priznal, že požičal

obžalovanému peniaze v sume 1 200 Eur. Prišlo mu to odvážne, nakoľko brat ho poznal krátko, ale je
naivný a dobrosrdečný a preto mu požičal. Peniaze už späť nedostal. Raz za ním brat (poškodený C.
G.) prišiel do Bratislavy a poprosil ho, aby zavolal na inzerát, kde mal pravdepodobne obžalovaný alebo
jeho žena predávať Playstation a aby obžalovaného vylákal na stretnutie. Na dohodnuté miesto prišiel
aj so svojím bratom, ktorý mal v tričku kameru tak, aby nebola viditeľná, pričom on, ako svedok, bude
schovaný v kríkoch. Dohodli sa, že brat s obžalovaným prídu na lavičku ku kríkom a to čo najbližšie

k nemu, ale by ho nebolo vidno. Brat s obžalovaným sa bavili o rôznych veciach a počul, ako sa
rozprávali aj o spomínaných 1 200 Eurách, kde obžalovaný potvrdil, že si ich požičal ale, že sa zmenil
a že mu ich postupne vráti, najprv chcel vrátiť 400 Eur. Obžalovaný si všimol kameru a spýtal sa brata
(poškodeného), že či si rozhovor nahráva a potom sa ešte o niečom hlasno rozprávali. Hovorili aj o
nejakom zranení na ruke a o nejakých trvalých následkoch. Obžalovaný následne odišiel, že už musí

niekde ísť. Vystupovanie obžalovaného na stretnutí bolo bez nátlaku a dobrovoľné. Bol prekvapený, že
ho poškodený našiel.

Poškodený, ako i svedkovia G.. R. a G.. G. potvrdzujú, že obžalovaný si peniaze od obžalovaného
požičal, aj keď obžalovaný odmieta priznať, že by si od poškodeného čokoľvek požičiaval. Peniaze,

ktoré sú predmetom skutku boli podľa obžalovaného iba odmenou za vykonanú prácu resp. náhrada za
zranenie. Citovanými svedeckými výpoveďami, ako aj oboznámenými listinnými dôkazmi, predovšetkým
potvrdeniami o zrealizovaní transakcií a SMS komunikáciou bolo preukázané, že obžalovaný si peniaze
od poškodeného skutočne požičal, ako plynie i z obžaloby, t. j. v sume 1.200 Eur s tým, že obžalovaný
sa zaviazal, že mu ich vráti. Medzi obžalovaným a poškodeným teda došlo k dobrovoľnému vzniku

záväzkovo - právneho vzťahu titulom pôžičky, nakoľko bola prítomná vôľa poškodeného poskytnúť
obžalovanému finančnú hotovosť (k čomu aj došlo), ako aj záväzok obžalovaného, titulom pôžičky,
peniaze poskytnuté od poškodeného prijať a neskôr, po vyriešení vlastných finančných problémov, ich
poškodenému vrátiť. Poškodený vypovedal, že peniaze obžalovanému požičal pre jeho ekonomické
ťažkosti o ktorých mu i povedal (mal mať zablokovaný účet, nakoľko bol ručiteľom bratovi, ktorý mal dlžiť

sumu 4 000 Eur), čo preukazuje aj register exekúcií na obžalovaného (č. l. 76 - najvyššia z exekúcií na
istinu v sume 3 307,67 Eur, ale aj iné). Ďalej najmä svedok G.. R. sprítomnil, že poškodený sa ho pýtal
na názor na požičanie peňazí obžalovanému (svedok by to nerobil), pričom nepoznal dôvod pôžičky.
Potvrdil však, že osobne videl, ako poškodený odovzdáva peniaze obžalovanému (600 Eur a 400 Eur),
kedypridruhomodovzdanípeňazí(400Eur)videlpoškodenéhoajpriamovyberaťpeniazezbankomatu,

ktoré následne odovzdal obžalovanému. Z výpovede menovaného svedka plynie, že poškodený mu
vyslovene povedal, že obžalovanému ide požičať vlastné peniaze (nie vyplácať mu prípadnú mzdu v
mene zamestnávateľa) a vzal ho so sebou, aby mal poistku, že aj iná osoba uvidí odovzdanie pôžičky.
Súd uveril tvrdeniu poškodeného, že pred požičaním peňazí šiel tieto vybrať do bankomatu, pričom
nejaké mal aj so sebou a preto vybral len zvyšné množstvo, čo potvrdzujú aj potvrdenia o výbere

peňazí a zároveň ide o logické vysvetlenie priebehu deja, kedy k odovzdaniu peňazí titulom pôžičky
došlo skôr v nepravidelných intervaloch. Naproti tomu mzda mala byť obžalovanému vyplácaná na
týždennej báze (v piatky či pondelky - uviedol aj obžalovaný). I SMS komunikácia medzi poškodeným
a obžalovaným pojednáva o dohodnutí vzájomného stretnutia za účelom vrátenia peňazí (nie prípadnej
mzdy) poškodenému, pričom sa z nej javí, že obžalovaný sa stretnutiu skôr vyhýba a odkladá ho, ale

nenamietal resp. nerozporoval v nej existenciu pohľadávky poškodeného. Citované v súhrne dokazuje,
že poškodený obžalovanému odovzdal peniaze spolu v sume 1200 Eur (postupne v sumách 600 Eur,
400 Eur a 200 Eur) a to práve titulom pôžičky a nie vyplatenia mzdy či náhrady za spôsobený úraz, ako
prezentoval obžalovaný.

Súd však dospel k záveru, že skutok, ako je naformulovaný v obžalobe sa nestal, nakoľko zo skutku nie
je zrejmé, čím mal obžalovaný uviesť poškodeného do omylu a tým sa dopustiť podvodného konania.
V skutkovej vete absentuje opis situácie, deja resp. čím konkrétne mal obžalovaný poškodeného uviesť
do omylu (oklamať) a vylákať od neho finančnú hotovosť.Poškodený síce uviedol, že obžalovaný mu mal pred požičaním peňazí tvrdiť, že má zablokovaný účet
(kde má mať prostriedky vo výške 10 000 Eur), nakoľko bol bratovi ručiteľom, pričom brat mal dlžiť

asi 4.000 Eur a potrebuje požičať peniaze na úhradu citovaného dlhu, aby mu bol účet odblokovaný a
peniaze vráti, avšak tieto okolnosti neboli žiadnym spôsobom preverované, nie to ešte preukázané. Ide
len o tvrdenie poškodeného neopierajúce sa o žiadne iné dôkazy. V konaní nebolo orgánmi činnými v
trestnom konaní vôbec zisťované resp. preverované či obžalovaný skutočne mal v rozhodnom období
bankový účet a či na ňom disponoval sumou, ako mal tvrdiť poškodenému a či ho touto argumentáciou

mohol uviesť do omylu a podvodne od neho peniaze vylákať.

Ak by i načrtnuté bolo pravdou, musela by tieto okolnosti preukázať prokuratúra, ako nositeľka
dôkazného bremena a najmä by museli byť presne uvedené aj v skutkovej vete, aby bolo zrejmé,
čím presne mal obžalovaný uviesť poškodeného do omylu, aby i v tejto časti vedel realizovať právo
na obhajobu (vedel voči čomu sa má brániť), čo však v predmetnej veci nenastalo. Pre preukázanie

spáchania trestného činu podvodu nestačí, ak prokurátor v obžalobe (skutku) len stroho napíše, že
obžalovaný „.... uviedol do omylu osobu Jakub Meššo a to tak, že si od osoby C. G.Š. požičal finančnú
hotovosť vo výške 600,- Eur (400,- Eur resp. 200,- Eur) s tým, že peniaze poškodenému. G. vráti,...“.
Zo skutkovej vety musí jasne a zrozumiteľne plynúť konkrétna skutočnosť či situácia, ako resp. čím bol
poškodený oklamaný (uvedený do omylu), následkom čoho (v príčinnej súvislosti) mu bola spôsobená

škoda.

Tu bola preukázaná len klasická pôžička poškodeného obžalovanému, ktorý mu o finančných
problémoch povedal, čo poškodený aj potvrdil. Poškodený len namietal, že nevedel o všetkých dlhoch či
exekúciách, ale o „najväčšom“, v obžalovaným deklarovanej výške 4 000 Eur, vedomosť mal a napriek

tomu sa rozhodol peniaze obžalovanému požičať, čím sám a dobrovoľne vstupoval do rizika. Zjavne ide
o klasický občianskoprávny spor, kedy poškodený svoju pohľadávku mohol vymáhať v civilnom procese.

Z dokazovania nevyplýva, že by obžalovaný požičané peniaze neminul na tvrdené nevyhnutné
životné náklady (nájomné či lekársku starostlivosť - objektívne mal v tom čase úraz), ako uviedol

poškodenému pri svojich žiadostiach o pôžičky finančnej hotovosti. Navyše, zo svedeckej výpovede
poškodeného je zjavné, že ten o finančných ťažkostiach obžalovaného vedel a preto poškodený mohol
dôvodne predpokladať, že je prítomné riziko neschopnosti obžalovaného požičané peniaze mu vrátiť.
Napriek tomu poškodený pristúpil k realizácii pôžičky a peniaze obžalovanému poskytol. Postupoval
teda slobodne a dobrovoľne, s vedomosťou o iných ekonomických záväzkoch obžalovaného a v

tomto smere nebol obžalovaným uvedený do omylu. Obžalovaný síce poškodeného neoboznámil o
všetkých finančných záväzkoch, ktoré vyplynuli z registra exekúcii, ale najväčší z nich (obžalovaným
prezentovaná dlžoba 4 000 Eur za brata) pred poškodeným nezatajil, ale naopak, požiadal ho o pomoc
a s tým súvisiacu pôžičku, práve pre vyrovnanie spomínaného dlhu brata, kde mal byť ručiteľom.

Z vykonaného dokazovania nie je ničím preukázané, že by obžalovaný akýmkoľvek spôsobom uvádzal
poškodeného do omylu. Opačná argumentácia obžaloby nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a
tvrdenie obžaloby, že obvinený vopred vedel, že požičané peniaze nebude môcť vrátiť ostala len v rovine
špekulácie. Navyše obžalovaný mal stále pracovať pre firmu, ktorú zastupoval poškodený a bol prítomný
predpoklad, že postupne zarobenými peniazmi bude schopný požičané peniaze vrátiť.

Bez naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty žalovaného prečinu podvodu „uvedenie do omylu",
ako i úmyslu „uviesť do omylu“, nie je naplnená jeho objektívna, ako ani subjektívna stránka. V konaní
bolo priamo preukázané, že obžalovaný poškodeného do omylu neuviedol, nakoľko obžalovaný zrejme
použil finančnú hotovosť na účely, ktoré poškodenému uviedol pri svojich žiadostiach o poskytnutie

pôžičky (nepreukázané použitie peňazí na iný účel) a ten vedel o nepriaznivej finančnej situácii
obžalovaného aspoň sčasti. Nebolo teda preukázané, že by sa skutok, ako je opísaný v skutkovej vete
obžaloby,vôbecstal(žebyobžalovanýiniciovalakonalvsmereuviesťpoškodenéhodoomyluaobohatil
sa na jeho úkor).

S prihliadnutím na uvedené tvrdenia obžaloby a poškodeného na jednej strane a tvrdenia obžalovaného,
akoajvychádzajúczoboznámenýchdôkazovnastranedruhejjezrejmé,ževdanomprípadepoškodený
odovzdal finančné prostriedky obžalovanému s tým, že on si nimi má zabezpečiť nevyhnutné životné
náklady (nájom, lekár a pod.), čo obžalovaný zrejme aj urobil, pričom neskôr ich poškodenémumal vrátiť, k čomu však nedošlo. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že konanie kladené
obžalovanému za vinu je občianskoprávnym sporom a nemalo byť riešené v konaní trestnom, nakoľko
je prítomný zrejmý defekt objektívnej i subjektívnej stránky trestného činu podvodu.

K vykonanému dôkazu - nahrávkam a videozáznamu z č. l. 64 súd konštatuje, že tento dôkaz
nebol získaný zákonne, nakoľko obžalovaný nebol vopred informovaný o tom, že rozhovor medzi ním
a poškodeným sa nahráva a obžalovaný nedal súhlas (privolenie) s vyhotovením zvukových resp.
obrazových záznamov v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Zároveň

na nahrávkach nebolo zachytené konanie, ktorým by bol priamo páchaný trestný čin, ktoré by ochranu
v kontexte § 12 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka nepožívalo.

Napriek tomu zo záznamov plynie, že ide čisto o občianskoprávny spor. Záznamy nepreukazujú
spáchanie trestného činu podvodu, skôr iba to, že obžalovaný je dlžníkom poškodeného, kde sám
priznáva dlh a navrhuje postup akým ho splatí. Uvedený záver je zrejmý i z SMS komunikácie (č. l. 66 -

74) medzi poškodeným a obžalovaným. Ani skutočnosť, že napriek citovaným dôkazom, obžalovaný v
trestnom konaní svoj dlh popiera, ešte neznamená, že ide z jeho strany o podvod, ale bráni sa len voči
uznaniu dlhu, čo je ale vecou občianskeho práva a nie práva trestného.

Sumarizujúc uvedené závery, na základe vykonaného dokazovania a rešpektujúc aj zásadu „in dubio pro

reo“ súd uzatvára, že z hľadiska potrebnej miery istoty (na úrovni pravidla bez rozumných pochybností)
neboli preukázané skutkové okolnosti uvedené v obžalobe najmä ohľadne úmyslu uviesť poškodeného
do omylu a spôsobu ako k tomu malo dôjsť, v smere že obžalovaný mal finančné prostriedky
od poškodeného vylákať pod nepravdivou zámienkou potreby uhradenia lekára, nájomného alebo
nepriaznivého životného stavu za súčasnej vedomosti, že nebude schopný dlh zaplatiť.

V kontexte citovaného nebolo preukázané spáchanie skutku tak, ako je prezentovaný v obžalobe, z
ktorého dôvodu súd podľa § 285 písmeno a/ Trestného zákona obžalovaného A. C. spod obžaloby
oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, vychádzajúc
pritom v otázke viny i z požiadavky istoty bez akýchkoľvek rozumných pochybností.

Nakoľko súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, poškodeného s nárokom na náhradu škody
odkázal v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. na civilný proces.

S poukazom na všetky vyššie naznačené skutočnosti a právne úvahy, súd rozhodol tak, ako je uvedené

v enunciáte (výroku) rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumôžeobžalovanýaprokurátorpodaťodvolaniedo15dníododňajehooznámenia
na Mestský súd Bratislava I, o ktorom bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave. Odvolanie nemôže
podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V

rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v
priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.

Poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré
sa tohto práva výslovne vzdali.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti

konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
v Bratislave, 11. 3. 2025