Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. máj 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125203914
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125203914.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. F. XXXX/
XX, E., zastúpená: Advokátska kancelária Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom Lombardíniho 22B,
Bratislava,protipovinnému:A.G.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.E.F.XXXX/XX,E.,zastúpený:SOPKO
LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Paulínska 7523/24, Trnava, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

Povinnému sa ukladá povinnosť nevstupovať do nehnuteľností: Rodinný dom súp.č. XXXX na parc.č.
XXXX/X, (zapísaný na LV č.XXXXX, katastrálne územie E.), ako aj na všetky súvisiace pozemky parcely
registra „C“: parc.č.XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, výmera 112 m2, parc.č. XXXX/X, zastavaná
plocha a nádvorie, výmera 40 m2, parc.č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, výmera 270 m2, parc.č.

XXXX, záhrada, výmera 286 m2 (všetky zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie E.), ktoré spolu
tvoria dom a priľahlé pozemky spojené s domom.

Povinnému sa ukladá povinnosť nevstupovať do nehnuteľností: Rodinný dom súp.č. XXXX na pozemku
parc.č.XXXX/Xanapriľahlépozemkyparcelyregistra„C“:parc.č.XXXX/X,zastavanáplochaanádvorie,

výmera174m2,parc.č.XXXX/X,zastavanáplochaanádvorie,výmera168m2,parc.č.XXXX/X,záhrada,
výmera 379 m2, parc.č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, výmera 26 m2, a garáž bez súp.č. na
parc.č.XXXX/X (všetky zapísané na LV č.XXXX katastrálne územie E.).

Povinnému sa ukladá povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov,
s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a správnom

konaní, na ktoré bude povinný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť povinného na týchto
úkonoch.

II. Neodkladné opatrenie vo vzťahu k uloženiu povinnosti odporcovi nevstupovať do nehnuteľností
bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobe navrhovateľky podanej proti
povinnému o úpravu užívania nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva resp. ich

podielového spoluvlastníctva.

III. Navrhovateľke sa ukladá podať v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu proti
povinnému o úpravu užívania nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva resp. ich
podielového spoluvlastníctva.

IV. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

V. Povinného súd poučuje, že môže podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej, a to o náhradu
škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

VI. Navrhovateľka má proti povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 22.5.2025 domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil povinnému povinnosť nevstupovať do nehnuteľností špecifikovaných

vo výroku tohto rozhodnutia a uložil povinnému povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 50
metrov nepribližoval k navrhovateľke s výnimkou súdnych či úradných konaní, ktorých sú účastníci
navrhovateľka aj odporca, v príslušných úradných budovách, na ktoré bude odporca predvolaný a v
rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť odporcu na dotknutých úkonoch.

2. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s povinným sú

manželia, avšak v súčasnosti prebieha konanie o rozvod manželstva, ktoré je vedené na Okresnom
súde Trnava sp. zn. XXX/XXX/XXXX. Majú spolu dvoch synov, maloletého H. I. a G. J., ktorý je už
plnoletý. Navrhovateľka uviedla, že z jej strany ide už o štvrtý návrh na rozvod. Predchádzajúce tri
návrhy navrhovateľka vzala späť pod naliehaním povinného. V čase, keď už bol podaný návrh na rozvod,
povinný za navrhovateľkou neustále chodil, volával niekoľkokrát denne a presviedčal ju ako sa zmení

a ako ju miluje, len aby navrhovateľka stiahla návrh na rozvod. Akonáhle však navrhovateľka návrh
stiahla, prvé čo spravil, sa jej vysmial, že vôbec nič nevydrží, aká „je mäkká“ a ako ľahko ju obalamutil.
Od stiahnutia návrhu sa vzťah manželov len zhoršoval, je oveľa horší ako bol pred podaním návrhu
na rozvod dňa 6.1.2024. Navrhovateľka doma opäť našla rozrezanú drahú značkovú kabelku. Už ani
deti to nevedia s povinným vydržať. Vyhrotená situácia v bydlisku navrhovateľky sa prejavila v rôznych

incidentoch:
- povinný napadol syna G., strašil syna a zbil ho (rukami po tele a hlave) v afekte len preto, že nechcel
zjesť maslový rožok, ktorý mu on pripravil, pričom synovi tiekla krv;
- syn G. J. doniesol psa, avšak povinný zakázal, aby bol na záhrade domu a vyhrážal sa, že psa zastrelí;
- povinný dorezal tašku, topánky a šaty navrhovateľky. Tvrdil, že to spravil starší syn, ktorý však v tom

čase bol v Prahe. Tak potom tvrdil, že to spravil mladší syn v noci, keď bol údajne námesačný (mladší
syn však také stavy nemáva).
-povinnýnasúde(pojednávaniedňa10.3.2025)potvrdil,žeberieveľmisilnéantidepresívaazvlastného
rozhodnutia ich prestal užívať, pokiaľ tieto lieky užíval bol neagresívny, správal sa viac menej kľudne.
Od kedy tieto lieky neužíva, asi od júna 2024, jeho správanie je impulzívne a agresívne;

- povinný mal doma zbraň, ktorú podľa informácii odovzdal (asi začiatkom roka 2024), pričom nemáme
presné informácie, ale zdá sa, že ju odovzdal práve pre pochybnosti policajtov na úseku zbraní, že nie
je celkom psychicky spôsobilý (aj pre branie silných antidepresív).
- pravidelne (v posledných 1-2 mesiacoch) sa stáva, že v noci o druhej alebo ráno o piatej realizuje
povinný po dome veľký buchot, porozsvecuje po celom dome, potom iba s úškrnom na tvári povie, že si

iba robil čaj, keď už vie, že zobudil navrhovateľkou aj deti, pozhasína a ide si ľahnúť;
- posledný mesiac sa pravidelne stáva, že sa navrhovateľka ráno zobudí na zlý pocit, pričom povinný
je od nej 10cm tvárou v tvár a s úškrnom sa spýta či si nedá kávičku, podotýkame, že obaja sú v
rozvodovom konaní už 8 mesiacov a spávajú oddelene (povinný v spálni, navrhovateľka na gauči v
obývačke);

- rovnako sa udialo, že povinný vošiel do pracovne, kde držal navrhovateľku viac ako 2 hodiny a odmietal
ju pustiť z pracovne von, pričom sa z tohto „zajatia“ dostala až po príchode detí;
- povinný dal navrhovateľke otvorenou dlaňou facku po tvári; alebo povinný sotil navrhovateľku na zem s
tým, že sa ona s ním bude rozprávať. Navrhovateľka reaguje tak, že sedí a počúva, keďže navrhovateľka
nechce, aby bol doma krik;

- povinný vulgárne nadáva navrhovateľke (typu kurva, štetka, súloží s hocikým, špina, madrac), ako aj
staršiemu synovi G. J.;
- pri ďalšej situácii plnej kriku a nadávok zo strany povinného, sa povinný zahnal na navrhovateľku
stoličkou.
Navrhovateľka uviedla, že takéto spolužitie je neznesiteľné, pričom správanie povinného sa stupňuje,

stále viac obmedzuje ľudskú dôstojnosť navrhovateľky, ktorá má obavu aj z možného útoku na jej
slobodu a ešte horšie a závažnejšie prejavy voči jej dôstojnosti. Ide o opakované zastrašovanie, slovné
vyhrážky a psychické násilie. Správanie povinného narúša sebaúctu a slobodnú vôľu navrhovateľky.
Situácia vyvrcholila dňa 12.5.2025, kedy navrhovateľka ráno vstala, išla do technickej miestnosti,
kde dávala veci do práčky, na čo prišiel povinný a začal jej nadávať vulgárnym spôsobom, načo

navrhovateľka chcela vyjsť von, čo jej však povinný nedovolil (odsotil ju späť dovnútra). Po ďalšíchnadávkach sa navrhovateľka prešmykla von smerom do kuchyne a oznámila povinnému, že zavolá
hliadku PZ, čo aj urobila. Povinný zavolal tiež hliadku PZ. Ešte pred príchodom hliadky povinný
pokračoval v jedálni v kričaní a v hrubých nadávkach, na čo prišiel z postele syn G. J., že „čo sa

deje“? nadávky pokračovali a následne prišiel aj maloletý H., ktorý sa postavil medzi navrhovateľku a
povinného. Povinný sa pohol smerom ku H. a smerom sa rozmachoval rukami, čo vyvolalo u maloletého
strach, že povinný ho udrie ako staršieho syna a preto inštinktívne vystrelil svojimi rukami pred seba –
pričom zavadil o povinného bočnú časť brady – na to sa povinný hodil na zem, pričom po chvíli vstal
a uviedol, že „na toto čakal“ a následne príchodiacej hliadke PZ uviedol, že ho maloletý H. napadol. V

predmetný deň strávili všetci zúčastnení na policajnej stanici, kde vypovedala navrhovateľka, povinný,
syn G. J., maloletý H.. Výsledkom bolo, že polícia vykázala povinného dňa 12.5.2025 o 21.10 hod. zo
spoločného bydliska – rodinný dom s garážou na uzavretom pozemku na ulici E. F. XXXX/XX F. E..
Súčasťou vykázania zo spoločného obydlia bol aj stanovený zákaz vstupu do spoločného obydlia a
nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Navrhovateľka uviedla, že dňa
21.5.2025 sa povinný cca okolo 19.30 hod dožadoval vstupu do rodinného domu (cca 10-15 minút), z

ktorého bol vykázaný, údajne z dôvodu potreby vziať si ešte nejaké osobné veci. Povinný vedome prišiel
až po 10 dňoch, teda vedel, že už nemôže prísť po osobné veci a ani vchádzať do rodinného domu, z
ktorého bol vykázaný, nakoľko bol o tom pri vykázaní poučený. Účelom návštevy povinného bolo pokúsiť
sa spraviť prístup k bezpečnostným kamerám a zároveň opäť strašiť a psychicky týrať navrhovateľku,
keďže takéto ataky zo strany povinného opäť stresujú navrhovateľku (navrhovateľka od roku 2023

berie lieky na tlak) a zároveň narúšajú jej psychickú integritu. Uloženie povinnému zákazu vstupu do
spoločnej nehnuteľnosti (rodinného domu s príslušenstvom) a zákazu priblíženia sa k navrhovateľke
umožní navrhovateľke ako aj spoločným deťom stabilizáciu, obnovenie psychického zdravia a následne
vytvorenie osobnej psychickej stabilizácie, dôvery, ako aj prevenciu pred pokračovaním v domácom
násilí a pred zásahmi do telesnej a duševnej integrity.

Predmetnou nehnuteľnosťou, do ktorej zákaz vstupu podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP navrhuje, je
rodinný dom ako aj všetky súvisiace pozemky, ktoré spolu tvoria dom a priľahlé pozemky spojené
s domom, v ktorom navrhovateľka s deťmi býva (ulica E. F. XX). Rodinný dom, v ktorom býva
navrhovateľka s maloletým H. a starším synom G. J., je situovaný hneď vedľa rodinného domu, v ktorom
bývajú rodičia navrhovateľky, pričom medzi domami / pozemkami nie je ani postavený plot. Rodinný

dom rodičov navrhovateľky je však vlastnícky tak, že 1 vlastnia rodičia navrhovateľky (K. L. a K. L.) a
1 vlastnia navrhovateľka s povinným. Z uvedeného je zrejmé, že povinný by sa mohol domáhať vstupu
do susedného rodinného domu, ktorý je bez plotu, pričom však navrhovateľka sa zdržiava a pravidelne
navštevuje aj tento rodinný dom, v ktorom bývajú jej rodičia. Z uvedeného dôvodu navrhuje aj zákaz
vstupu podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP do rodinného domu súp.č. XXXX a na priľahlé pozemky. Zároveň

navrhované neodkladné opatrenie nebude nedôvodne zasahovať do základných práv povinného a bude
v súlade s proporcionalitou práv a povinností, pretože navrhovateľka a povinný sú vlastníci bytov na
adrese C. XXX/X, E., pričom povinný môže bývať v jednom z predmetných bytov.

3. K návrhu navrhovateľka pripojila Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 12.5.2025;

Záznam z informatívneho stretnutia rodičov zo dňa 30.1.2025 v konaní o rozvod; Zápisnicu
o pojednávaní zo dňa 10.3.2025 a svoju osobnú výpoveď zo dňa 20.5.2025; Uznesenie Okresného súdu
Trnava č.k. XXX/X/XXXX-XX zo dňa 17.4.2024 o zastavení konania o rozvod; Oznámenie o uzavretí
manželstva zo dňa 26.9.2005; Rodný list mal. syna H.; Rodný list syna G.; Čestné prehlásenie syna G.;
Výpisy z LV č. XXXXX, M. XXXX G. M. XXXX pre k.ú. E.; Zápisnicu zo dňa 24.3.2025 spísanú na Úrade

práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave s výpoveďou mal. H.; videozáznam.

4. K návrhu sa podaním zo dňa 23.5.2025 vyjadril povinný, ktorý k incidentu zo dňa 12.5.2025 uviedol,
že približne o 7:00 klasicky po rannej hygiene a pripravený do práce začal v kuchyni chystať čaj, pričom
si všimol, že navrhovateľka sa v danom čase už nachádzala v technickej miestnosti, ktorá je spojená

s kuchyňou. Akonáhle ho navrhovateľka spozorovala, tak mu začala nadávať, že sa stará o cudzie deti
a nie o vlastné, a že sa má hanbiť. Vzhľadom na skutočnosť, že v technickej miestnosti sa nachádzali aj
jeho veci na cvičenie, tak si ich odtiaľ išiel zobrať, pričom navrhovateľka na neho začala znovu nadávať
a udrela ho pravou rukou do ľavej strany hlavy. Po útoku zo strany navrhovateľky okamžite odišiel
z technickej miestnosti a volal políciu. Po chvíli prišiel ich starší syn G., ktorý si začal celú situáciu

natáčať na telefón, čo robil pravidelne. Následne odišiel mimo jej dosahu okolo krbu. V tej chvíli prišiel do
miestnosti aj maloletý syn H.. Povinný uviedol, že keď sa otočil a chcel prejsť v dostatočnej vzdialenosti
okolo nich, periférne videl, že mladší syn pristúpil bližšie ku krbu a keď smeroval k dverám, udrel ho
päsťou do ľavej strany tváre. Niečo také vôbec neočakával a nebol pripravený na takúto brutálnu reakciuod vlastného syna. Po údere spadol na zem. Zdôraznil, že voči synovi a ani navrhovateľke neurobil
žiaden obranný a ani útočný krok. Krátko na to dorazila polícia a začala zisťovať, čo sa vlastne stalo.
Nakoľko potreboval lekárske ošetrenie, jeho brat ho odviezol do nemocnice. Ako to vyplýva okrem iného

aj z lekárskej správy zo dňa 12.5.2025, pravdivosť o pôvode a spôsobe jeho zranenia, teda napadnutie
– úder päsťou do hlavy, bol lekárom ako pôvod a spôsob zranenia potvrdený, pričom bol zároveň
konštatovaný aj ľahký úraz, s dobou liečenia do 7 dní. Polícia ho ešte v daný deň kontaktovala s tým,
že má prísť na výsluch, na ktorý sa dostavil o 19:15, pričom prvá veta, ktorú mu príslušník policajného
zboru, práp. A. B., povedal, znela nasledovne: „Môžete sa na mňa sťažovať.“ Spýtal som sa, prečo by

som sa mal sťažovať, či už vec vyriešili bez mojej výpovede. Odpovedal, že mu to vysvetlí neskôr, čo
sa však nestalo. Následne si sadli do kancelárie a vyššie uvedený policajt sa ma začal pýtať na reakcie
navrhovateľky a synov, ktorých výpovede už mal, a to bez toho, aby o vyššie uvedených skutočnostiach
mohol najprv sám a bez prerušenia vypovedať. Z uvedeného dôvodu na výsluchu odpovedal len na
otázky, ktoré sa pýtal uvedený policajt, pričom tieto sa týkali len výpovede manželky a synov a vzťahovali
sa až do dávnej minulosť. Keď sa uvedeného policajta spýtal, prečo neriešia aktuálnu situáciu, teda

jeho napadnutie zo strany manželky a syna, nedostal od neho odpoveď, pričom neustále opakoval len:
„Pane, vysvetlím Vám to a potom sa môžete na mňa sťažovať.“ Uvedený policajt zároveň dodal, že svoje
rozhodnutie berie na seba a takto to bude riešiť.
Následne mu uvedený policajt predložil „Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia“ zo dňa
12.05.2025, sp. zn. N./XXXXXX, na podpis. Keď mu medzitým oznámil, že mu je zle, že sa mu točí hlava,

upozornil ho, že vykázanie zo spoločného obydlia môže vykonať aj bez jeho podpisu, a teda nemusí
nič podpisovať a ak treba, privolá mu RZP, ale za svojím rozhodnutím si stojí. Mal pocit, akoby toto
rozhodnutie bolo „prikázané“ a on len nasleduje pokyny.
Uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia navrhovateľky, ako aj synov (uvádzané ako dôkazy), ktoré
sa týkajú ich údajného napadnutia z jeho strany, resp. údajného vyhrážania či psychického týrania alebo

ničenia ich vecí. Zdôrazňuje, že navrhovateľku, ako ani synov, nikdy psychicky netýral, nikdy sa im
nevyhrážal a už vôbec ich nikdy fyzicky nenapadol a neničil im veci.
K videu predloženému navrhovateľkou uviedol, že ide o zostrihané 1 sekundové video z údajného
incidentu so stoličkou, v rámci ktorého sa mal údajne zahnať stoličkou na navrhovateľku. Osobitne
poznamenáva, že na danom videu navrhovateľka si v kľude sedí. Je to odôvodnené tým, že v skutočnosti

danú stoličku len presúval do inej izby, kde stolička patrí, nakoľko sa to nikomu inému nechcelo urobiť.
Osobitne zároveň popiera, že by mal brávať nejaké silné lieky uvádzané navrhovateľkou v návrhu.
V minulosti síce brával lieky na spanie, avšak tieto po krátkom čase, dvoch mesiacoch, mohol už vysadiť,
Vzhľadom na všetko vyššie uvedené a s poukazom skutočnosť, že navrhovateľka návrhom neosvedčila
potrebu bezodkladne upraviť pomery, navrhuje, aby bol návrh navrhovateľky zamietnutý ako nedôvodný,

a teda súd neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP nenariadil.
Za predpokladu, že by súd ustálil, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, tak žiada súd,
aby z dôvodu proporcionality mu nezakázal vstup do oboch rodinných domov, ale len do jedného z nich,
a to do rodinného domu na adrese ulica E. F. XX, E., ktorý je v spoluvlastníctve s rodičmi navrhovateľky
a kde by sa navrhovateľka mohla zdržiavať.

K vyjadreniu povinný predložil Lekársky nález zo dňa 14.5.2025; Lekárske správy zo dňa 12.5.2025
a dňa 13.5.2025.

5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby:
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd

najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

Podľa § 27a ods. 1 a 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len „ZoPZ“), policajt je
oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou
a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe
zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú
dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania

zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od
vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
(1) Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej
osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. (2)
Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo

hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo
byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie
právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne
ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

6. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná
úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného
charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí a pre krátkosť času ani nemôže súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutí vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia

účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu
na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musia byť pripojené všetky
listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia
byť aspoň osvedčené, nemusia byť dokázané. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že
súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pre nariadenie neodkladného opatrenia zakazujúceho vstup do bytu
či domu je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo

vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
f), g) a h) Civilného sporového poriadku je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť
ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedených neodkladných opatrení
musí žalobca osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním
žalovaného ohrozená. Základnými dôkazmi na osvedčenie uvedených skutočností budú predovšetkým

lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby /svedka/ a podobne. Dôkazné
bremeno zaťažuje samotného žalobcu. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e)
Civilného sporového poriadku je eleminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne
podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh
smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva.

7. Právo musí chrániť slabšiu stranu aj za cenu zásahu do vlastníckeho alebo iného subjektívneho
práva vo vzťahu k dotknutému domu a dať možnosť, aby sa situácia riešila takým spôsobom, aby ten
z manželov, ktorý zasahuje do práva druhého na pokojný a zdravý život, na ochranu zdravého vývojadetí, bol obmedzený aj v takých právach, ako je právo spoluvlastníka na užívanie, resp. spoluužívanie
domu či bytu. Ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka.

8. Navrhovateľka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e), f)
a h) CSP. Súd posudzoval, či ide v jednej jeho časti (kde sa navrhovateľka domáha zákazu vstupu do
spoločnej nehnuteľnosti, v ktorej bývajú) o návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.
2 psím e) CSP, alebo 30 dňového neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP.
Súd po preskúmaní veci konštatuje, že pri návrhu navrhovateľky v tejto časti ide o 30 dňové neodkladné

opatrenie, nakoľko fyzické násilie zo strany povinného voči navrhovateľke nebolo preukázané, či
už trestným oznámením alebo lekárskymi správami. V konaní ide o ohrozenie duševnej integrity,
nakoľko navrhovateľka dôvodila najmä strachom z povinného a z popísaných incidentov navrhovateľky
s povinným vyplýva, že k ujme na zdraví nedošlo.
Preto podľa názoru súdu vo veci nie je naliehavosť na neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 2
písm. e) CSP.

9. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dokladov
dospel súd k záveru, že za daného skutkového stavu je návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia dôvodný, preto mu vyhovel. Súd zistil nasledujúci skutkový stav: Z Potvrdenia
o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 12.5.2025 vyplýva, že povinný bol na 14 dní vykázaný zo

spoločného obydlia RD na adrese D. E. F. XXXX/XX, E., s povinnosťou nepribližovať sa k ohrozenej
osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, pričom ohrozenou osobou je navrhovateľka. Z výpisu LV č.
XXXXX pre k.ú. E. vyplýva, že nehnuteľnosť, vo vzťahu ktorej sa navrhovateľka domáha zákazu vstupu
pre povinného, je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a povinného a z výpisu LV č. XXXX
pre k.ú. E. vyplýva, že druhá nehnuteľnosť, vo vzťahu ktorej sa navrhovateľka domáha zákazu vstupu

pre povinného, je v podielovom spoluvlastníctve tak, že 1 vlastnia rodičia navrhovateľky (K. L. a K. L.)
a 1 vlastnia navrhovateľka s povinným.

10. V tu prejednávanej veci mal súd konanie povinného voči navrhovateľke za osvedčené predloženým
potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia, ktoré dostatočne osvedčuje ohrozovanie integrity

navrhovateľky od povinného, keďže vykázanie z bytu alebo domu policajt urobí vtedy, ak najmä
vzhľadomnapredchádzajúceútokyočakávaútoknaživot,zdravie,slobodualebozvlášťzávažnýútokna
ľudskúdôstojnosťohrozenejosoby.Zuvedenéhodôkazujeprepotrebyvydanianeodkladnéhoopatrenia
dostatočneosvedčené,žepovinnýohrozujetelesnúaduševnúintegritunavrhovateľky.Uvedenémalsúd
preukázanéajzďalšíchlistinnýchdôkazov,najmäčestnéhoprehláseniasynaG.,ktorýpopísalsprávanie

povinného v domácnosti. Vychádzajúc z popísaného stavu je predpoklad, že povinný aj v budúcnosti
môže pokračovať aj vzhľadom na svoj psychický stav v konaní, ktorým neoprávnene zasahuje do
osobnostných práv navrhovateľky, čím je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Za
danej situácie je namieste úprava pomerov účastníkov, aby nateraz bola uložená povinnému povinnosť
nevstupovať do spoločného obydlia strán sporu a do nehnuteľnosti - susedného rodinného domu, ktorý

je bez plotu s ich obydlím, v ktorom bývajú navrhovateľkini rodičia a v ktorom dome sa tiež navrhovateľka
často zdržiava.

11. Čo sa týka tvrdenia povinného, v jeho písomnom vyjadrení k návrhu, že dňa 12.5.2025 bol
napadnutý on navrhovateľkou a synom, na preukázanie čoho predložil lekárske správy, súd uvádza, že

táto skutočnosť iba potvrdzuje, že vzťahy v rodine sú vyhrotené, napäté, konfliktné. Predložené lekárske
správy nie sú dôkazom preukazujúcim, že povinný je obeťou domáceho násilia, z týchto správ vyplýva
iba popis zranení a informácia podaná povinným ošetrujúcemu lekárovi, že bol napadnutý a kým, ktorá
skutočnosť aktuálne nie je žiadnym spôsobom preukázaná ani osvedčená.

12. Zároveň je vhodné, aby bol neodkladným opatrením upravený aj zákaz priblíženia povinného
k osobe navrhovateľky, avšak na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov (nie 50 metrov), čo dostatočne zaručí
ochranu integrity navrhovateľky, nakoľko skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sú skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu a osvedčujú
dôvodnosť a trvanie nároku (ochrana integrity navrhovateľky). Súd prihliadal pri určovaní rozsahu,

v ktorom zakáže povinnému približovať sa k navrhovateľke na to, aby zásah do práv povinného,
tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného
navrhovateľkou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia) a zároveň vymedzil výnimky, na
ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadneorgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity navrhovateľky zabezpečená prítomnosťou
úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru.
Vo zvyšnej časti uloženia povinnosti nepribližovania sa povinného k navrhovateľke súd návrh

s poukazom na vyššie uvedené zamietol, keďže navrhovateľka žiadala zákaz priblíženia na vzdialenosť
nie menšiu ako 50 metrov a súd určil vzdialenosť menšiu (10 metrov).

13. Povinná osoba je vykonateľným uznesením o neodkladnom opatrení viazaná a jeho
nerešpektovanie môže naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 349 TZ.

14. Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať
z hľadiska § 324 a nasledujúcich CSP. V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), f) a h)
CSP, bez časového obmedzenia. Súd je však názoru, že je potrebné v súlade s ust. § 336 ods. 1 a 2 CSP

včastinariadenianeodkladnéhoopatreniatýkajúcehosauloženiapovinnostipovinnémunevstupovaťdo
nehnuteľnosti, ktorá je ich spoločným obydlím, uložiť navrhovateľke ako bezpodielovej spoluvlastníčke
nehnuteľnosti povinnosť podať v lehote 30 dní žalobu vo veci samej (III. výrok tohto uznesenia), pričom
súčasne vymedzil strany konania, ako i predmet konania vo veci samej (úprava užívania nehnuteľností
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, resp. podielového spoluvlastníctva). Trvalú úpravu

pomerov v tejto časti medzi stranami totiž možno podľa názoru súdu dosiahnuť len na základe žaloby
vo veci samej, keďže neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo
vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. Ak žaloba v stanovenej
lehote nebude navrhovateľkou podaná, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení v časti
týkajúceho sa uloženia povinnosti povinnému nevstupovať do nehnuteľností zruší podľa § 336 ods. 3

CSP.

15. V časti neodkladného opatrenia o zákaz priblíženia sa k navrhovateľke, keďže súd navrhovateľke
neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej,
poučil v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu

škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď
navrhovateľka bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plne úspešná, preto má nárok na
náhradu trov konania voči povinnému v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..