Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222200140
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:2222200140.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: BLATNÁ INVESTMENTS, s.r.o., Pomlejská
cesta 2205/2A, 931 01 Šamorín, IČO: 36 820 482, právne zastúpený: Mgr. Tomášom Michnicom,
advokátom, Na Priekope 174/13, 010 01 Žilina, IČO: 53 198 646, proti žalovanému v 1. rade:
DRAŽOBNÍK, s.r.o., Národná trieda 246/10, 040 01, Košice mestská časť Sever, IČO: 36 764 281,
právne zastúpený: ŽOLDOŠ & PARTNERS s.r.o., Žriedlová 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 53 540 964, žalovanému v 2. rade: KONRES, k. s., Národná trieda 246/10, 040 01,
Košice mestská časť Sever, IČO: 47 249 005, správca konkurznej podstaty úpadcu ARDA STAV, s.r.o. v

konkurze, Bardejovská 25, 080 01 Prešov, IČO: 36 277 851, žalovanému v 3. rade: SLOVAK FINANCE
s.r.o, Medveďovej 15, 851 04, Bratislava, IČO: 36 810 932, právne zastúpený JUDr. Julián Lapšanský,
advokátska kancelária spol. s.r.o., Zelinárska 8, 821 08, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 45 941
815ourčenieneplatnostidobrovoľnejdražby,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešov,
č. k. 4Cbi/3/2022–109 z 21. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 4Cbi/3/2022–109 z 21.
septembra 2023.

II. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 3. rade priznáva proti žalobcovi právo na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Žalovanému v 2. rade právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom žalovanému v 1.
rade priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, III. výrokom žalovanému v 2.

rade priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, IV. výrokom žalovanému
v 3. rade priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu
Dunajská Streda dňa 13.1.2022 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh
bol osvedčený Notárskou zápisnicou zo dňa 13.10.2021 vyhotovenou JUDr. Tomášom Petrom, notárom
so sídlom Nám. sv. Egídia 7/15, 05 801 Poprad, vykonaná 13.10.2021 o 16.00 hod. v polyfunkčnej

budove, dražobná miestnosť č. 1, poschodie, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, okres Bratislava, na
základe oznámenia o dražbe č. 063/2021, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX,
k. ú. A. B. C. a to: a ) parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcela č. 206/59 ostatná
plocha o výmere 44 m2, parcela č. 206/60 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2, parcela č.206/61 ostatná plocha o výmere 24 m2, stavba bez súpisného čísla rozostavaný rodinný dom číslo 5
na parcele č. 206/60, je neplatná.

3. Žalobca namietal porušenie zákona č. 527/2022 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej aj „ZoDD“).
Uviedol, že na majetok úpadcu 1. SENIOR CITY, a.s., ktoré boli predmetom dražby sa vedie konkurzné
konanie pod sp. zn. 2K/7/2019. Žalobca je veriteľom úpadcu 1. SENIOR CITY, a.s. s pohľadávkou
zapísanou v konkurze. Vydražené nehnuteľnosti boli zapísané do konkurznej podstaty iného úpadcu a
to ARDA STAV, s.r.o. v konkurze vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2K/2/2016. Žalobca

spochybnil dražbu dôvodiac, že táto sa nemala vôbec konať a došlo k viacerým závažným porušeniam
ZoDD. Žalobca tvrdil, že bol dotknutý na svojich právach spočívajúcich v spôsobilosti jeho dlžníka /
úpadcu uspokojiť svojich veriteľov, ktorým veriteľom je aj žalobca. Ďalej namietal platnosť samotnej
záložnej zmluvy, keďže primárnym dlžníkom z úveru nebol úpadca 1. SENIOR CITY, a.s.. Nehnuteľnosti,
ktorébolipredmetomdražbybolizapísanévkonkurznejpodstateúpadcuARDASTAV,s.r.o.akomajetok
tretích osôb a vydražené na návrh jej správcu - žalovaného v 2. rade. V konkurze úpadcu ARDA STAV,

s.r.o. sa nachádzajú dve skupiny veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky a to Prima banka Slovensko
a.s. s pohľadávkou 1.015.687,06 eur a ostatní veritelia s pohľadávkami vo výške 50.000,- eur. Uviedol,
že dňa 13.10.2021 vzniesol 1. SENIOR CITY, a.s. námietku premlčania pohľadávky veriteľa Prima
banka Slovensko a.s. na Okresnom súde Prešov, ktoré bolo oznámené aj žalovaným. Žalobca ďalej
tvrdil, že žalovaný v 2. rade bol preto povinný podľa § 79 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a

reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
„ZKR“) predmetné nehnuteľnosti vylúčiť z podstaty úpadcu ARDA STAV, s.r.o. Namietal aj, že žalovaný
v 2. rade ako správca si nesplnil svoju povinnosť písomne informovať žalobcu o tom, že predmetné
nehnuteľnosti budú zaradené do súpisu konkurznej podstaty úpadcu ARDA STAV, s.r.o. Poukázal na
to, že údaje katastra o právach a nehnuteľnostiach sa považujú za záväzné v zmysle § 70 ods. 2

Katastrálneho zákona, až kým sa nepreukáže opak. Správca konkurznej podstaty ARDA STAV, s.r.o.
v konkurze nezákonným konaním zapísal do podstaty majetok, ktorý patrí tretej osobe bez dodržania
zákonného ustanovenia. Spoločnosť 1. SENIOR CITY, a.s. sa nemala ako dozvedieť o tom, že jej
vlastníctvo bolo zapísané do súpisu majetku inej osoby, nakoľko ju o tom správca konkurznej podstaty
neinformoval. Dražbou bola ukrátená pohľadávka žalobcu, ktorá by bola riadne uspokojená v dražbe v

konkurznom konaní vlastníka nehnuteľností, teda úpadcu 1. SENIOR CITY, a.s. Poukázal, že sa vedie
niekoľko sporov medzi 1. SENIOR CITY, a.s. a veriteľom Prima banka Slovensko a.s. Dražba bola podľa
žalobcu nezákonná, predčasná a mala byť vykonaná až po ukončení všetkých sporov týkajúcich sa
existencie pohľadávky Prima banka Slovensko a.s. a záložnej zmluvy z dôvodu, aby neboli ohrozené
práva vlastníka nehnuteľností a jeho veriteľov, vrátane žalobcu. Napokon žalobca namietal, že v konaní

o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 ZoDD súdu nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby aj na základe
takej skutkovej okolnosti, ktorú síce žalobca v žalobe uviedol, hoci výslovne nenamietal jej rozpor so
zákonom, ani ju výslovne neoznačil za dôvod neplatnosti dražby. Súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy ani nenavrhol žiadne dôkazy.

4. Žalovaný v 1. rade, ktorý bol dražobníkom a ktorému bola žaloba riadne doručená, sa k žalobe
vyjadril, namietal miestnu a vecnú nepríslušnosť Okresného súdu Dunajská Streda, navrhol súdu
prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, prioritne pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu (§ 47 ods. 4 ZoDD), absenciu povinného procesného zastúpenia advokátom resp. osobou
s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa v odbore právo. Poukázal, že predpokladom úspešnosti žaloby

o určenie neplatnosti dražby nie je len to, že boli porušené ustanovenia ZoDD, ale aj to, že žalobca
bol práve porušením týchto ustanovení dotknutý na svojich právach. Zároveň musí existovať príčinná
súvislosť medzi porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom ujmy na právach žalujúcej
osoby. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v tejto súvislosti zaťažuje žalobcu. Ďalej zdôraznil, že
žalobca nepredniesol žiadne návrhy na dokazovanie vo vzťahu k vykonanej dobrovoľnej dražbe a

prípadných práv žalobcu. Naviac žiaden zásah do svojich práv ani len netvrdil. Žalobca nielen, že nebol
fakticky dotknutý na svojich právach, ale nemohol v žiadnom prípade byť dotknutý na svojich právach
ani len v hypotetickej rovine. Zároveň žalobca absolútne nepreukázal akékoľvek porušenie ZoDD, ako
ani porušenie ZoDD v nadväznosti na ZKR.

5. Žalovaný v 2. rade, ktorému bola žaloba riadne doručená, sa k žalobe nevyjadril.

6. Žalovaný v 3. rade navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal, že žalovaný v 3. rade ako
vydražiteľ nehnuteľností nemá žiadne alebo len veľmi obmedzené možnosti byť oboznámený s povahouvzťahov medzi žalobcom, záložcom a žalovaným v 2. rade ako navrhovateľom dražby, a preto sa
vo vyjadrení obmedzil na skutočnosti jemu známe. Poukázal na § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných
dražbách, keď platnosť dražby možno napadnúť žalobou na súde, ak a) sa spochybňuje platnosť

záložnej zmluvy alebo b) boli porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca namietal
premlčanie práva na výkon záložného práva zo záložnej zmluvy a zapísanie nehnuteľností do súpisu
majetku podstát správcom konkurznej podstaty žalovaného v 2. rade ako dôvody neplatnosti dražby.
Žalovaný v 3. rade sa pred konaním dobrovoľnej dražby uskutočnenej dňa 13.10.2021 o 16:00 hod. v
rámci obozretnej starostlivosti: a) oboznámil so zápismi týkajúcimi sa nehnuteľností na liste vlastníctva

č. XXX pre k.ú. A. B. C.; b) overil, že konanie dobrovoľnej dražby bolo zverejnené v registri dražieb
vedenom Notárskou komorou Slovenskej republiky, v Obchodnom vestníku a c) presvedčil sa, že
oznámenie o dražbe obsahovalo všetky náležitosti podľa ustanovenia § 17 Zákona o dobrovoľných
dražbách. Žalovaný v 3. rade sa nevedel kvalifikovane vyjadriť k premlčaniu práva na výkon záložného
práva zo záložnej zmluvy, keď namietané premlčanie je predmetom samostatného konania vedeného
záložcom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cb/36/2021, ktorého stranou nie je žalovaný v 3. rade.

Neviesakvalifikovanevyjadriťanikzapísaniunehnuteľnostídosúpisumajetkupodliehajúcehokonkurzu
správcom konkurznej podstaty žalovaného v 2. rade. Celý proces speňažovania majetku podlieha
dozoru konkurzného súdu a prv než sa pristúpilo k dražbe bola posúdená aj žalobcom namietaná
existencia záložného práva.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniam žalovaného v 1. rade a 3. rade zotrval na svojich tvrdeniach
v žalobe. Žalovaný v 1. rade a 3. rade v následnom vyjadrení zotrvali na svojich vyjadreniach k žalobe.

8. Pojednávania sa žalobca ani jeho právny zástupca nezúčastnili, ospravedlnili neúčasť a žiadali
pojednávanie odročiť z dôvodu nenaštudovania si veci novým právnym zástupcom žalobcu pre krátkosť

času od prevzatie zastúpenia. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil žalovaný v 3. rade a súhlasil
s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný v 2. rade. Súd prvej
inštancie v súlade s § 180 CSP pojednával v ich neprítomnosti.

9. Na pojednávaní žalovaný v 1. rade uviedol, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a žiadal ju

zamietnuť. Zotrval na vyjadreniach písomne urobených, kde uviedli, že navrhovateľom tejto dražby
bol správca majetku úpadcu, a to obchodnej spoločnosti ARDA STAV, s. r. o. v konkurze, pričom
predmetom dobrovoľnej dražby boli nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané do súpisu konkurznej podstaty
v tejto konkurznej veci, pričom tieto nehnuteľnosti bolo možné bez akéhokoľvek sporu, resp. žalobca
nepreukázal akúkoľvek zo skutočností, ktoré by bránili speňaženiu tejto konkurznej podstaty na

dobrovoľnej dražbe, keďže nehnuteľnosti boli zapísané v súpise bez poznámky o spornom zápise,
vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam sa neviedlo a ani nevedie konanie o vylúčenie nehnuteľnosti zo
súpisu a tieto nehnuteľnosti zároveň neboli zapísané do súpisu konkurznej podstaty v inej konkurznej
veci, resp. v inom konkurze. Žalobca vo vzťahu k údajnému poškodeniu alebo k dotknutiu svojich
práv neuniesol ani len bremeno tvrdenia, keďže všeobecne dotknutie na svojich právach dobrovoľnou

dražbou tvrdí, ale nekonkretizuje v čom konkrétne malo dôjsť k dotknutiu na jeho právach, a to v
príčinnej súvislosti s realizovanou dobrovoľnou dražbou. Všeobecné konštatovania o údajnom porušení
svojich práv nepreukázal. Zotrval na námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore, keďže
tento v konaní kvalifikovane neuplatnil prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré by boli
spôsobilé prijať záver, alebo ktoré by boli spôsobilé preukázať záver, že žalobca bol akokoľvek dotknutý

realizovaním dobrovoľnej dražby. Vo vzťahu k údajnému porušeniu povinností dražobníka uviedol, že
žalobca žiadne takéto porušenie v konaní nepreukázal. Dobrovoľná dražba bola realizovaná v súlade
so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a zároveň zákonom č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 7 ods. 1, § 21 ods. 2 a 4 ZoDD, ďalej
podľa § 40 ods. 2, § 44 ods. 1, § 82 ods. 1, § 91 ods. 2, § 92 ods. 1 a 6 ZKR a poukázal na čl. 8 a §
150 ods. 1, § 132 ods. 2 a § 191 ods. 1 CSP.

11. Podľa súdu prvej inštancie v konaní nebolo sporné, že vydražené nehnuteľnosti boli vo vlastníctve

úpadcu 1. SENIOR CITY, a.s., tieto boli zapísané do súpisu konkurznej podstaty úpadcu ARDA STAV,
s.r.o., ktorého správca bol navrhovateľom dražby. Súd prvej inštancie uviedol, že v dôsledku vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu, prechádzajú na správcu všetky dispozičné oprávnenia ohľadne majetku,
ktorý patrí úpadcovi a podlieha konkurzu. Konkurzu podlieha aj majetok tretej osoby, ktorý zabezpečujeúpadcove záväzky (§ 67 ods. 1 písm. c/ ZKR), preto tvorí konkurznú podstatu v zmysle § 67 ods. 2 ZKR.
Majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa
ZKR; správca pritom koná v mene tejto osoby (§ 79 ods. 2 ZKR). Súd prvej inštancie skonštatoval, že

žaloba o určenie neplatnosti dražby bola podaná v zákonom stanovenej hmotnoprávnej lehote podľa
§ 21 ods. 2 ZoDD.

12. Súd prvej inštancie poukázal, že o neplatnosti dražby môže rozhodnúť len ak dražba nebola
uskutočnená v súlade so ZoDD a žaloba bola podaná v lehote 3 mesiacov odo dňa príklepu, pričom

v tomto spore lehota na podanie žaloby bola zachovaná. Podmienkou pre takéto rozhodnutie je aj dôkaz
o tom, že boli a teda nielen mohli byť, dotknuté práva osoby, ktorá podala návrh na určenie neplatnosti
dražby.Súdpotomurčíneplatnosťdražby,akporušenieustanovenízákonabolotakejpovahy,žetomalo
preukázateľný vplyv na vydraženie predmetu dražby. Pri extenzívnom výklade porušenia ktoréhokoľvek
zákonného ustanovenia ZoDD môže byť dôvodom pre podanie žaloby za predpokladu, že osoba, ktorá
porušenie namieta, bola tým dotknutá na svojich právach. Musí teda existovať príčinná súvislosť medzi

porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby. Povinnosť
tvrdenia a dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktoré však žalobca podľa súdu prvej inštancie v spore
neuniesol.

13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemôže byť a ani nie je osobou dotknutou na svojich

právachporušenímZoDD,pretoniejeaktívnelegitimovanýmsubjektomvspore.Prenedostatokaktívnej
legitimácie v spore, neboli splnené základné zákonné podmienky na určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby. Konštatoval, že v spore neboli žalobcom produkované žiadne konkrétne a podstatné dôkazy,
ktorými by boli efektívne spochybnené a vyvrátené tvrdenia žalovaných. V konaní nebol zistený žiadny
preukázateľný dôvod neplatnosti dražby tak, ako to uviedol žalobca v žalobe. Žalovaní v 1. a 2. rade pri

speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu formou dražby postupovali v zmysle ZKR, za primeranej
aplikácie príslušných ustanovení ZoDD. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalobca má zachované
právo brániť sa v konkurznom konaní vedenom na majetok svojho dlžníka a to úpadcu 1. SENIOR CITY,
a.s., v rámci právnej úpravy ZKR.

14. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v Zákone o ZoDD, zákonodarca volil režim relatívne
uzavretého okruhu osôb, ktoré sa môžu domáhať vyslovenia neplatnosti dražby. Dohľad nad
speňažovaním majetku úpadcu vykonáva konkurzný súd. Žalobca mal možnosť reagovať, keď
predmetnénehnuteľnostibolizapísanédosúpisuoddelenejpodstatyzabezpečenéhoveriteľascieľomju
speňažiť. Žalobca neprodukoval dôkazy, že by v konkurznom konaní úpadcu ARDA STAV, s.r.o. vzniesol

námietky proti dražbe. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na právny záver Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v rozsudku z 24.10.2013, sp. zn. 3Obo/84/2012, podľa ktorého pokiaľ osoba
dotknutá na svojich právach dražbou vykonanou v konkurznom konaní, nenamietala v konkurznom
konaní dôvody neplatnosti dražby, nemôže formou určovacej žaloby žiadať vysloviť rozhodnutie, že ide
o dražbu neplatnú a ktorý je aplikovateľný aj na tento spor.

15. K námietke žalobcu o premlčaní záložného práva súd prvej inštancie uviedol, že žalobca k tejto
námietke neprodukoval žiadne dôkazy, preto ju nemohol posúdiť.

16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorých

o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žaloba bola
zamietnutá, súd prvej inštancie priznal žalovaným v 1. až 3. rade proti žalobcovi náhradu trov konania
v plnej výške.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd napádaný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi
uvedenými v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP a teda tým, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.18. V odvolaní žalobca tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vykazuje znaky arbitrárnosti a
účelovosti voči žalobcovi zo strany súdu prvej inštancie. V odôvodnení rozsudku absentujú (podľa
žalobcu) primárne dôvody, pre ktoré bola žaloba zamietnutá. Súd prvej inštancie sa zároveň

nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu. Zároveň je vágne a neobsahuje všetky podstatné
náležitosti. Žalobca zotrval na svojej argumentácii uvádzanej v priebehu sporu na súde prvej inštancie,
keď podľa neho vydražené nehnuteľnosti boli zapísané do konkurznej podstaty úpadcu, ktorý nebol
ich vlastníkom, tiež namietal nezákonný priebeh dražby a preto nemohol byť žalobca uspokojený ako
veriteľ úpadcu 1. SENIOR CITY, a.s. ako aj z dôvodu vznesenej námietky premlčania sa dražba nemala

uskutočniť.

18.1 Zároveň žalobca uviedol, že žalobcovi súd prvej inštancie znemožnil účasť na pojednávaní, keď
žalobca žiadal odročiť pojednávanie a súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu a porušil právo žalobcu
na spravodlivý proces a zásadu rovnosti strán sporu. K porušeniu malo dôjsť neakceptovaním návrhu
na odročenie pojednávania. Napokon opätovne dôvodil, že v konaní o neplatnosť dražby podľa § 21 ods.

2 ZoDD súdu nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby aj na základe takej skutkovej okolnosti, ktorú síce
žalobca v žalobe uviedol, hoci výslovne nenamietal jej rozpor so zákonom, ani ju výslovne neoznačil
za dôvod neplatnosti dražby.

18.2 Ďalej tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie sa zakladá na nedostatočnom skutkovom zistení

a nesprávnom právnom posúdení a nedostatočnom odôvodnení skutkových zistení.

19. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny. Poukázal, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie sú konkretizované a riadne
odôvodnené. Tvrdil, že vydražené nehnuteľnosti boli zapísané do konkurznej podstaty úpadcu ARDA

STAV, s.r.o. v súlade s § 79 ZKR. Pokiaľ je žalobca veriteľom úpadcu 1. SENIOR CITY, a.s., nič mu
nebráni v uplatnení pohľadávky voči tomuto úpadcovi. Konanie dobrovoľnej dražby preto objektívne nie
je spôsobilé znemožniť prihlásenie pohľadávky žalobcu v konkurze svojho dlžníka. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení ohľadne premlčania pohľadávky veriteľa Prima banka
Slovensko, a.s. a naviac ide o otázku irelevantnú pre platnosť alebo neplatnosť dobrovoľnej dražby.

Otázky týkajúce sa pohľadávok veriteľov voči úpadcovi 1. SENIOR CITY, a.s. majú byť riešené výlučne
v konkurze tohto úpadcu, v rámci procesu prihlasovania a popierania pohľadávok.

20. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

21. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny. K argumentácii žalobcu, že v rozsudku absentujú primárne dôvody, pre ktoré súd
žalobu zamietol, poukázal na body 42 až 44 rozsudku, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žaloba bola
zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie podrobne uviedol,
kto je účastníkom konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby poukazom na ustanovenia ZoDD

aj s presahom na ustanovenia ZKR, keďže dobrovoľná dražba bola realizovaná podľa § 92 ods.
6 ZKR. Už len samotné právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v spojení s jeho podrobným
odôvodnením predstavuje dostatočné odôvodnenie rozsudku, keďže nedostatok aktívnej legitimácie
absolútne vylučuje možnosť úspechu žalobcu v spore, aj keď by inak boli splnené všetky zákonom
stanovené predpoklady pre určenie neplatnosti dražby.

21.1 Ďalej uviedol, že v rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal po vecnej stránke aj so samotnými
žalobnými dôvodmi uvádzanými žalobcom v žalobe a jeho následných podaniach, pričom poukázal
na skutočnosť, že žalobca: a) nepreukázal, akým spôsobom bol porušený ZoDD a súd prvej inštancie
takétoporušeniezákonaanineidentifikoval;b)nepreukázal,akobolžalobcadotknutýnasvojichprávach

konaním dražby, aká ujma mu vznikla a c) neuniesol povinnosť tvrdenia ani dôkazné bremeno.

21.2 Žalovaný v 3. rade sa vyjadril aj k námietke žalobcu ohľadom nevyhovenia návrhu na odročenie
pojednávania.

22. Žalobca odvolaciu repliku nepodal.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadeniapojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

24. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

25. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP. Odvolací

súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

26. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam; či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy; či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

27. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti záverov, ku ktorým dospel súd prvej
inštancie, o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby o neplatnosť dražby
podľa § 21 ods. 2 ZoDD, ktorú súd prvej inštancie konštatoval v odseku 45. odôvodnenia napadnutého
rozsudku.

28. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej
inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie
spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho
rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a súd prvej inštancie jednoznačnými

argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel. Súdu prvej inštancie možno len vyčítať rozsiahlosť textu
v súvislosti s uvádzaním obsahu vyjadrení sporových strán.

29. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k
správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

30. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

31. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu

dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

32. Podľa § 21 ods. 4 ZoDD, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú

navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

33. Podľa § 44 ods. 1 ZKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a
oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

34. Podľa § 47 ods. 5 ZKR, súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu
patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným vočisprávcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom
konania namiesto úpadcu je správca.

35. Podľa § 67 ods. 1 ZKR, konkurzu podlieha a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia
konkurzu, b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove
záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

36. Podľa § 67 ods. 2 ZKR, majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na

všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.

37. Podľa § 78 ods. 6 ZKR, majetok zapísaný do súpisu možno speňažiť za podmienok ustanovených
týmto zákonom, iba ak nie je zapísaný do súpisu s poznámkou, nevedie sa na súde konanie o jeho
vylúčení zo súpisu a nie je zapísaný do súpisu v inom konkurze.

38. Podľa § 92 ods. 1 ZKR, správca môže na účely speňaženia majetku a) vyhlásiť verejnú obchodnú
súťaž, b) poveriť predajom majetku dražobníka, c) poveriť predajom majetku obchodníka s cennými
papiermi, d) zorganizovať dražbu, ponukové konanie alebo iný súťažný proces smerujúci k predaju
majetku, e) predať majetok iným vhodným spôsobom.

39. Podľa § 92 ods. 6 ZKR, na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu; oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.

40. V konkrétnom spore nebolo sporné, že došlo k vyhláseniu konkurzu na úpadcu ARDA STAV, s.r.o.,
ktorého správcom je žalovaný v 2. rade a až následne na úpadcu 1. SENIOR CITY, a.s. Vyhlásením

konkurzu prešlo oprávnenie nakladať s majetkom, ktorý podlieha konkurzu podľa § 44 ods. 1 ZKR na
príslušného správcu konkurznej podstaty. V konkurze úpadcu ARDA STAV, s.r.o. došlo k speňaženiu
majetku úpadcu 1. SENIOR CITY, a.s. (ktorý zabezpečoval záväzok úpadcu ARDA STAV, s.r.o.) formou
dobrovoľnejdražbynanávrhžalovanéhov2.rade.Speňažovanýmajetokbolzapísanýdosúpisuúpadcu
ARDA STAV, s.r.o., ktorý tvorí oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa Prima banka Slovensko a.s.

(§ 69 ZKR).

41. Konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby má sporovú povahu, preto je to žalobca koho zaťažuje
povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno. Žalobca je povinný v žalobe (prípadne aj v ďalších prípustných
prostriedkoch procesného útoku, resp. procesnej obrany) označiť relevantné skutočnosti, z ktorých

vyvodzuje porušenie ustanovení ZoDD a zároveň vznik ujmy na svojich právach.

42. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie si iste na základe vykonaného dokazovania
na pojednávaní vyhodnotil vec a zaoberal sa otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z
hmotného práva, podľa ktorého je sporová strana (žalobca) subjektom práva (povinnosti), ktoré je

predmetom sporu. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, má ju ten, kto je podľa hmotného práva
nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti (aktívna, pasívna).

42.1 Záver súdu o tom, či žalobca je v konaní aktívne legitimovaný predstavuje otázku spadajúcu pod
právne posúdenie veci. Ide o činnosti súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú

podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná
(zahŕňa aj otázku vecnej legitimácie). Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej,
je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez

návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má
za následok zamietnutie žaloby.

42.2 Bolo povinnosťou žalobcu v žalobe, resp. najneskôr na prvom pojednávaní preukázať, že je
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. Na to, aby

sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v spore
ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná
žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od
toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Zhľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je.

43. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu žalobcu zamietol
primárne z dôvodu nedostatku žalobcovej aktívnej vecnej legitimácie v spore, čo odôvodnil tým, že
žalobcovi predmetnou dražbou nemohla vzniknúť žiadna ujma, keďže sa nestotožnil s jeho tvrdeniami,
že predajom majetku úpadcu 1. SENIOR CITY, a.s. a to v konkurze úpadcu ARDA STAV, s.r.o. žalobca

nedosiahne uspokojenia svojej pohľadávky, ktorú má mať voči úpadcovi 1. SENIOR CITY, a.s. a to z
predaja tohto majetku.

44. V posudzovanom spore došlo k situácii, keď súčasne prebieha konkurz na majetok osobného
dlžníka (ARDA STAV, s.r.o.) a na majetok tretej osoby, ktorá jeho záväzky svojím majetkom zabezpečuje
(1. SENIOR CITY, a.s.). Vo vzťahu k otázke, v ktorom konkurze má byť speňažovaný majetok, na

ktorom viazne zabezpečovacie právo súdna prax dospela k záveru, že speňaženie majetku, na ktorom
viazne zabezpečovacie právo, má prebiehať v konkurze obligačného dlžníka (ako majetok tretej osoby
zabezpečujúci jeho záväzky), a nie v konkurze záložného dlžníka, resp. záložcu samotného. Žalobca v
spore ani netvrdil, že správca úpadcu 1. SENIOR CITY, a.s. prípadne zapísal vydražený majetok ako
prvý; majetok bol zapísaný s poznámkou, resp. speňažovaniu tohto majetku bránila vylučovacia žaloba.

Postup žalovaného v 2. rade bol tak v súlade so ZKR, keď na základe prihlášky zabezpečeného veriteľa
Prima banka Slovensko a.s. v konkurze vedenom na majetok obligačného dlžníka ARDA STAV, s.r.o.
zapísal do súpisu oddelenej podstaty predmetný majetok 1. SENIOR CITY, a.s. a keďže mu nebránila
žiadna zákonná prekážka predpokladaná ZKR, tento aj speňažoval na dražbe.

45. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v prípade plnenia tretej osoby za úpadcu (či už priamo k rukám
správcu, alebo tým, že strpí uspokojenie zabezpečovacieho práva zo svojho majetku) tretej osobe (1.
SENIOR CITY, a.s.) vznikne regresný nárok voči úpadcovi (ARDA STAV, s.r.o.). Takýto regresný nárok
si tretia osoba môže uplatniť v konkurze úpadcu ARDA STAV, s.r.o.

46. K tvrdeniu žalobcu, že je osobou oprávnenou domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby, poukazom
na § 21 ods. 2 ZoDD, z ktorého vyplýva, že neplatnosti dražby sa môže domáhať každý, kto ňou bol
na svojich právach dotknutý, odvolací súd udáva, že nie je dôvodné. Odvolací súd zistil z obsahu
podania žalobcu, že jeho argumentácia vychádza z gramatického výkladu citovaného ustanovenia, bez
zohľadnenia skutočnosti, že predmetom dražby bol v tom čase už majetok úpadcu 1. SENIOR CITY, a.s..

Nemožno v danom prípade opomenúť, že dražba bola vykonaná v čase prebiehajúceho konkurzného
konania na jeho majetok, a preto je z hľadiska ustálenia osoby oprávnenej podať žalobu o určenie
neplatnosti tejto dražby významné nielen to, či žalobca v spore tvrdí, že vykonaním dražby bol dotknutý
na jeho právach, no tiež to, či výkonu práva domáhať sa v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD neplatnosti dražby
nebrániináprávnaúprava.Tujemožnéodvolaťsa najmäna§44ZKR;ktorézajedinúosobu,oprávnenú

uskutočňovať akékoľvek právne úkony týkajúce sa majetku úpadcu (a teda i domáhať sa neplatnosti
dražby) určuje správcu konkurznej podstaty, teda správcu konkurznej podstaty úpadcu 1. SENIOR CITY,
a.s., a nie žalobcu, ako aj § 47 ods. 5 citovaného zákona, podľa ktorého súdne a iné konania, ktoré sa
týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len
na návrh správcu. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že napriek skutočnosti, že nositeľom

aktívnej vecnej legitimácie je v tomto prípade správca konkurznej podstaty úpadcu 1. SENIOR CITY,
a.s., žalobca v súvislosti s vykonaním predmetnej dražby neostal bez možnosti domáhať sa nápravy
ujmy, ktorá mu podľa jeho tvrdenia mala vykonaním dražby vzniknúť (hoci v danom spore žiadna nebola
preukázaná), keď samotná absencia vecnej legitimácie v tomto spore nevylučuje možnosť prípadnej
zodpovednosti podľa ZoDD, ZKR, prípadne podľa zákona č. 8/2005 Z. z., o správcoch.

47. Charakter konkurzného konania a konkrétnych okolností sporu ovplyvňuje, že nie je možné
očakávať aplikáciu takého extenzívneho výkladu § 21 ods. 2 ZoDD, ktorý by umožňoval (ktorémukoľvek)
veriteľovi prihlásenej pohľadávky priznať postavenie osoby oprávnenej na podanie žaloby o neplatnosti
dražby, keďže základnou charakteristikou konkurzného konania je pomerné uspokojovanie prihlásených

pohľadávok, teda nie uspokojenie každého veriteľa a v plnej výške. Zároveň je nevyhnuté zdôrazniť, že
možnosť napadnúť žalobou neplatnosť dražby zákonodarca umožňuje len prostredníctvom ZoDD a nie
prostredníctvom ZKR a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
24. októbra 2013, sp. zn. 3Obo/84/2012. Účelom ZoDD je okrem ochrany vlastníka pri výkone záložnéhopráva aj ochrana práv tretích osôb k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dobrovoľnej dražby, čo nie je
posudzovaný spor, keďže žalobca vyvodzoval postavenie osoby dotknutej na svojich právach z toho,
že je veriteľom prihlásenej pohľadávky do konkurzu vyhláseného na úpadcu 1. SENIOR CITY, a.s. Ani

existencia pohľadávky voči úpadcovi 1. SENIOR CITY, a.s. preto nenapĺňa u žalobcu definíciu osoby
oprávnenej na podanie žaloby podľa § 21 ods. 2 ZoDD, teda osoby, dotknutej na právach k nehnuteľnosti
ako predmetu dražby.

48. Odvolací súd poukazuje aj na to, že v Obchodnom vestníku č. 157/2016 bol zverejnený dňa

15.8.2016 súpis oddelenej podstaty veriteľa Prima banka Slovensko, a.s., do ktorej boli zapísané
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby, čím nastali účinky zverejnenia tejto písomnosti
(súpisu) podľa § 199 ods. 9 ZKR. Navyše ZKR povinnosť oznamovať zapísanie majetku do konkurznej
podstaty veriteľom úpadcu nevyžaduje. Žalovaný v 2. rade, ako správca správne konal ak majetok
zo súpisu nevylúčil a pokračoval v dražbe nehnuteľností v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách
inak by porušil svoje zákonné povinnosti v zmysle Zákona o správcoch a ZKR. Pred konaním dražby

mal vlastník týchto pozemkov viacero zákonných možností ako preukázať skutočnosť, že nemali byť
zapísané do súpisu majetku konkurznej podstaty, a to najmä podaním žaloby o vylúčenie veci zo súpisu
majetku konkurznej podstaty. Práve v tomto konaní mali byť preukázané skutočnosti tvrdené žalobcom.
Tým, že tretia osoba, ako vlastník predmetných nehnuteľností nepodala žalobu o vylúčenie majetku
zo súpisu, dala súhlas s tým, že majetok má byť zahrnutý do súpisu majetku konkurznej podstaty a

neexistoval dôvod na upustenie od dražby. Opomenutie podania žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu
nie je možné následne zhojiť podaním žaloby o určenie neplatnosti dražby nehnuteľnosti, ktorá bola
vydražená v súlade s ustanoveniami ZoDD a v súlade so ZKR.

49. K tvrdeniu žalobcu o dôvodnosti premlčania pohľadávky záložného veriteľa, resp. záložného práva

ako aj existencii viacerých súdnych sporov ohľadne pohľadávky veriteľa Prima banka Slovensko, a.s.,
odvolací súd udáva, že jedným z právnych účinkov vyhlásenia konkurzu je prerušenie súdnych a
iných konaní, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu. Preskúmavanie pohľadávok správcom
nahradzuje súdne a iné konanie, pretože ak správca nepoprie prihlásenú pohľadávku, táto sa považuje
za zistenú (§ 32 ods. 16 ZKR) a uspokojuje sa v konkurznom konaní. Strany sporu pritom ani netvrdili, že

prihlásená pohľadávka oddeleného veriteľa Prima banka Slovensko, a.s. bola popretá. Keďže správca
zverejnil súpis oddelenej podstaty tohto veriteľa, považuje sa jeho prihlásená pohľadávka za riadne
zistenú.

50. Preukázanie skutkových tvrdení je jednou zo základných procesných povinností strán sporu, s
čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak ako aj bremeno dôkazné
zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom
je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu
sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci.

V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú
povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe skutkových
tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle § 153 a 154 CSP.

51. Žalobca ďalej namietal, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací
súd k tomuto udáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto
základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným
súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08). Len súd rozhodne, ktorý z označených

(navrhnutých) dôkazov vykoná.

52. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový

poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Predmetný
odvolací dôvod je naplnený aj vtedy, ak súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením rozsudku
spôsobil jeho nepreskúmateľnosť podľa § 220 ods. 2 CSP.53. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

54. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto
obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Súd
by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery,

ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Odôvodnenie má
byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho
bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

55. Odvolací súd z obsahu odvolania vo vzťahu k namietanému nedostatočnému odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie. To, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo
odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o existencii vady v zmysle §
365 ods. 1 písm. b/ CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech

v spore.

56. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre
ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

57. Nemožno preto konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie

podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť
odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR.

58. Napokon odvolací súd uvádza, že nakoľko nebolo možné podanej žalobe vyhovieť už len z dôvodu

nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ostala bez právneho významu jeho argumentácia
v odvolaní týkajúca sa namietaných porušení ZoDD pri vykonaní predmetnej dražby. Ani v prípade
opodstatnenosti tvrdení žalobcu o vykonaní predmetnej dražby v rozpore so zákonom (ktorá v spore tiež
preukázaná nebola) by nebolo možné podanej žalobe vyhovieť.

59. K námietke žalobcu týkajúcej sa nevyhovenia jeho žiadosti o odročenie pojednávania doručenej
súdu prvej inštancie jeden deň pred vytýčeným termínom pojednávania, odvolací súd udáva, že s touto
námietkou žalobcu sa súd prvej inštancie vysporiadal v odseku 11. napadnutého rozsudku. Súd prvej
inštancie informoval právneho zástupcu žalobcu, že vytýčené pojednávanie sa uskutoční, no právny

zástupcasanapriektomunapojednávanienedostavil.Právnyzástupcažalobcusarozhodolnezúčastniť
na pojednávaní bez toho, aby došlo zo strany súdu k zásahu do procesných práv žalobcu. Podľa
ustanovenia §183ods.1CSP„pojednávaniesamôžeodročiťlenzdôležitýchdôvodov.
Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitýchdôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na
pojednávanínechalizastúpiť.“Dôvodnaodročeniepojednávaniavytýčenéhonadeň21.9.2023uvedený
právnym zástupcom žalobcu nepovažoval súd prvej inštancie za dôležitý, najmä vzhľadom na čas,

kedy bol oznámený žalobcovi termín pojednávania (23.7.2023) a kedy bola doručená žiadosť právneho
zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania (20.9.2023). V kontexte týchto skutočností dospel súd prvej
inštancie k záveru, že ide len o vedomé prieťahy v spore a právnym zástupcom uvedený dôvod na
odročenie pojednávania (naštudovanie si spisu) vyhodnotil ako nedôležitý. Žalobca inicioval vedenie
súdneho konania a bol si vedomý svojho práva dať sa zastúpiť advokátom od začiatku sporu (súd prvej

inštancie spolu s predvolaním zaslal žalobcovi aj výzvu – poučenie na zvolenie si právneho zástupcu
s odkazom na § 90 ods. 1 a 2 CSP), ktoré však využil až deň pred vytýčeným pojednávaním. Toto
konanie žalobcu vyvoláva pochybnosti o jeho čestnom úmysle, najmä ak rovnakú „procesnú taktiku“
zvolil aj v iných sporoch vedených proti žalovanému v 3. rade, v ktorých sa jedná o neplatnosť dražby
iných rodinných domov vydražených žalovaným v 3. rade (na uvedené poukázal žalovaný vo svojom
vyjadrení k odvolaniu). Žalobca sa mohol na pojednávanie dostaviť a sám sa rozhodol, že svoje právo

nevyužije a pojednávania sa nezúčastnil. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že vyhovením
takejto žiadosti o odročenie pojednávania by zároveň dochádzalo aj k mareniu rýchlosti a hospodárnosti
konania. Odvolací súd konštatuje, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a ani
k inej vade konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore.

60. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že fundamentálnymi povinnosťami sporových strán v spore
sú povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre posúdenie prípadu a svedčiace v prospech tejto
strany, a súčasne povinnosť strany pravdivosť týchto svojich tvrdení pred súdom dokázať zákonnými
prostriedkami. Dôležitá je ich relevantnosť pre prejednávanú vec, ako aj včasnosť ich uplatnenia.

Nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na
pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávnia a požiadavku vytýčiť
ďalšie pojednávanie. Ak neexistujú osobitné dôvody (napr. ak oneskorenie je dané reakciou na nové
skutočnosti, ktoré vyšli v spore najavo), v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo
dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.

61. Ďalej odvolací súd udáva, že ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou
sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu.
Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom,

kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa
v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov
zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky.
Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch
procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje

princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si
svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP, podľa
ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu, a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese
majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.

62. Odvolací súd aj napriek skutočnosti, že žalobca v odvolaní poukazoval aj na ďalšie odvolacie dôvody
tieto nenaplnil žiadnym obsahom a preto nemohli byť odvolacím súdom podrobené prieskumu.

63. Odvolací súd preto za stavu, keď súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o absencii aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu v tomto spore, napadnutý rozsudok, ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP). Taktiež potvrdil súvisiaci výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorými
súd prvej inštancie úspešným žalovaným priznal právo na plnú náhradu trov konania, ktoré je povinný

uhradiť neúspešný žalobca ako vecne správne.64. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému v 1. rade a žalovanému v 3. rade,
ktorý boli v tomto odvolacom konaní úspešní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je

povinný nahradiť neúspešný žalobca. V odvolacom konaní bol úspešný aj žalovaný v 2. rade, ktorému
preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a preto mu odvolací súd trovy odvolacieho
konania nepriznal. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

65. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže
podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).